Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/232/2018 z 19. 11. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 19. novembra 2018, sp. zn. 1CoE/232/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6906211571.1
Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/232/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6906211571.1 | 2018-11-19 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, OZ, § 52 OZ, § 53 ods. 4 OZ, § 54 ods. 1 OZ, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 2 zákona č. 258/2001 Z. z., § 2 zákona č. 258/2001 Z. z., § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/88d5709c-e4f0-42ce-b344-8f2d890bdce2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6906211571.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/232/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6906211571
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6906211571.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka,
PhD., v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: D.
P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. B. č. XXX, XXX XX T., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Janou
Debnárovou, Exekútorský úrad so sídlom T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec, pod sp. zn. EX 564/2006,
o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 306,51 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 4Er/1684/2006 - 35 zo dňa 13. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku  z a mi e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením Rimavská Sobota (ďalej „súd prvej inštancie“) vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do
31.03.2017 (ďalej aj len „Exekučný poriadok“) a určil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti
napadnutého uznesenia.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn.: SR
0811/06 zo dňa 07.04.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2006 a vykonateľnosť dňa
03.06.2006. Tento exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX, ktorá bola
uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 10.11.2005.
3. Súd prvej inštancie posúdil zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným ako vzťah spotrebiteľský,
nakoľko z okolností uzatvorenia zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy podľa súdu prvej
inštancie bolo zrejmé, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy o  úvere konal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a zmluvu uzatvoril s fyzickou osobou nepodnikateľom. V dôsledku toho, že právny vzťah
založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinným súd prvej inštancie posúdil ako vzťah
spotrebiteľský, aplikoval na daný právny vzťah ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi
ochranu jeho práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a pristúpil k posudzovaniu zmluvných
podmienok. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka, obsiahnutá v bode 17
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spôsobujúcou
hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu a prieči sa dobrým mravom. Súd prvej inštancie vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú v
bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, za neprijateľnú podmienku, spôsobujúcu značnú



nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V dôsledku
neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej doložky, rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe
nemôže podľa súdu prvej inštancie spĺňať podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a teda
nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, pričom plnenie, ktoré je ním priznané je
potrebné považovať za rozporné s dobrými mravmi.
4. Proti predmetnému uneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že
- exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania (osobitne nie oprávnenému) viesť
kontradiktórne konanie,
- exekučný súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom,
- ak exekučný súd vydal poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie, nie je možné, aby v následných
procesných fázach exekúcie posudzoval neplatnosť rozhodcovskej doložky,
- vnútroštátny súd musí informovať spotrebiteľa a požiadať ho o uplatnenie neprijateľnosti,
- všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný  vykonávať úkony
smerujúce  k opätovnému komplexnému  rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom  takéhoto
rozhodovania  je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa  do situácie,
akoby bol exekučný titul zrušený,
- exekučný súd  nie je súdom  v zmysle  ust. § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „ZRK“), nekoná o zrušení  tuzemského  rozhodcovského rozsudku  a ani nepokračuje
v konaní  vo veci v rozsahu  uvedenom v žalobe alebo v rozsahu  uvedenom vo vzájomnej žalobe,
- z  hľadiska  princípu právnej istoty, ktorý  musí dotvárať  stav ústavnosti  v právnom štáte, nemôže ten
istý štátny orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia  smerujúce k zamedzeniu
účinkov rozhodcovského rozsudku na právne postavenie  žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú a to
preto, že z vôle zákonodarcu existujú  na inom mieste  a v inom čase, a to tam, kde ich platné  právo
zaraďuje,
- ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku postupom
podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“),
má prerušiť konanie a podať Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá
a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej
istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok,
- súd nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, aj keď tak bol podľa zákona povinný učiniť,
- všeobecný súd interpretoval a následne aplikoval označené ustanovenia tak, akoby upravovalo
konanie  bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku  rozhodcovského súdu  nedostatky bližšie
špecifikované  v ust. § 45 ods. 1 písm. b) alebo c) ZRK,
- exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci, čo
ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení  účastníkov rozhodcovského
konania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania  v právnom štáte  spojené s
exekučnou vecou,
- exekučný súd  je v zmysle ust.  §45 ods. 1 písm. c) ZRK oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané
rozhodcovským rozsudkom  je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu  rozhodcovskej doložky
s dobrými mravmi,
- oprávnený nesúhlasí ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch,
- oprávnený poukazuje aj na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania.
S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

5. Oprávnený v odvolaní navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP prerušil konanie
a Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne
otázky v nasledujúcom znení:
1) Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje
rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom
rozhodcovských súdov?
2) V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q) ods. 1
prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky
spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred
stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu



možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo
však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej
je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu?
3) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
7. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom v čase účinnosti OSP. Z
dôvodu, že zákonný sudca do 30.06.2016 nerozhodol podľa § 374 ods. 4 prvá a druhá veta OSP o
odvolaní podanom za účinnosti OSP, rozhodne o odvolaní odvolací súd v režime zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ,,CSP"). Odvolací súd poznamenáva, že nová právna úprava
síce vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje
ale procesný účinok podaných odvolaní (§ 470 ods. 2 CSP). Preto ustanovenia novej právnej úpravy o
odvolaní a o odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od
01.07.2016, inak by došlo k porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní strán.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto  rozhodnutia; ak
tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia CSP.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa           § 379 CSP a
§ 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1  CSP (a contrario) a
uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust.            § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody,
ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní

11.Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 18.08.2006 podal oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je v tomto konaní rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so
sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn.: SR 0811/06 zo dňa 07.04.2006,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2006 a vykonateľnosť dňa 03.06.2006. Súdny exekútor
požiadal dňa 06.09.2006 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vydal dňa
02.10.2006 poverenie na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 4Er/1684/2006-35
zo dňa 13.03.2014 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnený podal voči uvedenému
uzneseniu v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

13. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 OZ (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere); spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. (1) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (2) Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. (3)

14. Podľa § 53 ods. 4 OZ; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.



15. Podľa § 54 ods. 1 OZ; zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“); na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme [písm.
a)]; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom [písm. b)].

17. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch; veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

18. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch; spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným (založený
zmluvou o úvere) ako vzťah spotrebiteľský. Aj keď právna úprava spotrebiteľských zmlúv v ustanovení §
52 ods. 1 OZ platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere vymedzovala pojem spotrebiteľskej
zmluvy taxatívnym spôsobom tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť
obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, zmluva o úvere uzavretá podľa
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou, a to v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
oprávneným (v pozícii veriteľa) v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti  pre povinného (v pozícii
dlžníka), pričom zo zmluvy nevyplýva, že by mu boli tieto poskytnuté na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania. Je teda nepochybné, že oprávnený uzavrel predmetnú zmluvu ako dodávateľ a
povinný ako spotrebiteľ. Odvolací súd teda nemal pochybnosť o tom, že zmluva uzavretá medzi
oprávneným a povinným dňa 10.11.2005 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. OZ aj s
ohľadom na predmet činnosti oprávneného a postavenie povinného.

20. V prejednávanej veci bola právomoc rozhodcovského súdu založená rozhodcovskou doložkou
obsiahnutou vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré boli oprávneným predložené spolu
s návrhom na vykonanie exekúcie. Túto rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie podrobil prieskumu
a dospel k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

21.  Rozhodcovská doložka, na základe ktorej vznikol exekučný titul, umožňujúca výber rozhodcovského
konania, nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam,
a teda aj rozhodcovskému konaniu. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci
zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už len tieto skutočnosti možno
považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, vzhľadom na zásadný
dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky
rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie
rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Takto formulovaná rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a s dôvodmi, na ktoré poukázal ohľadom
konštatovania absolútne neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Súd prvej inštancie správne
vyhodnotil dojednanú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odvolací súd k
aplikácii ust. § 45 ods. 1 písm. c) a § 45 ods. 2 ZRK uvádza, že ich aplikáciu súdom prvej inštancie



považuje za nadbytočnú vo vzťahu k výroku rozhodnutia o zastavení exekúcie a vyhlásení exekúcie za
neprípustnú.

23. Je v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov potrebné vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného dôvodu posúdenie rozhodcovskej doložky
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, je vecne správne a v súlade s právom. Rozhodcovský
rozsudok, ktorý vzišiel z rozhodcovského konania založeného neplatnou rozhodcovskou doložkou,
nemôže byť zákonným exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Je materiálne nevykonateľný, čo je
neodstrániteľná prekážka brániaca vykonaniu exekúcie a dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. g) Exekučného poriadku.

23.  Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP.

24. Oprávnený v odvolaní navrhol exekučné konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a predložiť
prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ.

25. Po prijatí nového procesného predpisu CSP zodpovedá ustanovenie § 109 ods. 1 písm.  c) OSP
ustanoveniu § 162 ods. 1 písm.  c) CSP, podľa ktorého súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je
Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne
doručí ministerstvu spravodlivosti.

26. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

27. Z ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 vyplýva, že
exekučné konanie nie je možné prerušiť z dôvodov, ktoré sú uvedené v druhej časti CSP, napr. § 162.
Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje prerušením konania, je možné
v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Výnimkou je
len situácia, ak osobitný zákon priamo upravuje prerušenie exekučného konania. Takýmto osobitným
zákonom je zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (§ 14), zákon č.
7/2005  Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (§ 114 ods. 1 písm. b)), ako aj
zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov
(§ 68d).

28. Navyše odvolací súd nepovažuje za potrebné predložiť oprávneným navrhovanú predbežnú otázku
Súdnemu dvoru EÚ, aby mohol rozhodnúť vo veci samej. Judikatúra Súdneho dvora mu takýto postup
umožňuje (t.z. upravuje výnimky z povinnosti súdu predložiť predbežnú otázku týkajúcu sa výkladu
práva Európskej únie, ak je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok, a
to v prípade, ak k danej otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ a ak výklad a správna
aplikácia práva Európskej únie sú súdu úplne zjavné, t.z. keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie
neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s
doktrínou acte clairé). Súčasne, vzhľadom na početné rozhodnutia Ústavného súdu SR, v ktorých sa
Ústavný súd SR vyjadroval súhlasne k právomoci exekučného súdu skúmať spôsobilosť exekučného
titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, teda nielen v súvislosti s vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (napr. I. ÚS 607/2012,
I. ÚS 410/2012, I. ÚS 478/2012), odvolací súd nevzhliadol  dôvod, pre ktorý by bolo potrebné konanie
prerušiť podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP.

29. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní nenastal
dôvod pre prerušenie konania uvedený v § 162 ods. 1 písm. c) CSP a ani nie je potrebné obrátiť
sa s navrhovanými predbežnými otázkami oprávneného na Súdny dvor EÚ. Preto považoval návrh
oprávneného na prerušenie konania za nedôvodný.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu  pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu  pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).