{"guid": "5529b30e-91b5-4be8-97c0-d538116bdfb9:a68e89e8-39c1-4f0b-9bf2-862528f44a1a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6713207885.2", "spisova_znacka": "17Co/372/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/372/2017 z 27. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. júna 2018, sp. zn. 17Co/372/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6713207885.2", "identifikacne_cislo": "6713207885", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2018-06-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386b", "nazov": "§ 386b CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-386b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-386b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a68e89e8-39c1-4f0b-9bf2-862528f44a1a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6713207885.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6713207885.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6713207885.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/372/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713207885
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6713207885.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu
GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpený
Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706,
proti žalovanému N. E., nar. X. A. XXXX, bytom R. XX, XXX 12 Z., za účasti Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený
advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom Janka Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, v konaní o zaplatenie
2 372,88 € s príslušenstvom, o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v
Prešove a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/203/2013-92 z 03. 06. 2014 v znení
doplňujúceho uznesenia č. k. 12C/203/2013-122 z 5. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove odmieta.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v IV. výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania Združeniu
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS  mení tak, že žalobca je povinný zaplatiť Združeniu na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, Prešov náhradu trov prvoinštančného
konania v rozsahu 86,26 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške
náhrady trov prvoinštančného konania.

III. Náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Zvolen dňa 22. 04. 2013 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 2 372,88 € spolu s
úrokom vo výške 17,30 % p. a. zo sumy 1 950,43 € od 22. 12. 2010 do zaplatenia a úrokom z omeškania
vo výške  9 % p. a. zo sumy 1 950,43 € od 22. 12. 2010 do zaplatenia ako postupca pôvodného veriteľa
žalovaného C. C., a. s., so sídlom L. XX, Bratislava zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
z 20. septembra 2005.

2. Písomným podaním z 13. 11. 2013 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom Námestie Legionárov 5, Prešov konajúcemu súdu, že vstupuje do konania na pomoc a
podporu žalovaného ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
aj „vedľajší účastník podľa Občianskeho súdneho poriadku“). Vedľajší účastník podľa Občianskeho
súdneho poriadku sa k veci samej vyjadril 11. apríla 2014. Namietal výšku uplatnenej pohľadávky a
vzniesol námietku premlčania. Po doručení tohto vyjadrenia žalobcovi aj žalovanému vzal žalobca pred
prvým pojednávaním žalobu čiastočne späť a navrhol vydať rozsudok o povinnosti žalovaného zaplatiť
mu 163,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. z istiny 163,15 € od 21. 09. 2010 do
zaplatenia.



3. Rozsudkom č. k. 12C/203/2013-92 z 03. 06. 2014 súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 163,15 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z istiny 163,15 € od 21. 09. 2010 do
zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania 277,94 € na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom zastavil.
Rozhodol aj o vrátení preplatku súdneho poplatku žalobcovi.
3.1  V rozsudku opomenul súd prvej inštancie rozhodnúť o trovách konania vedľajšieho účastníka podľa
Občianskeho súdneho poriadku.

4. Po podaní odvolania vedľajším účastníkom podľa Občianskeho súdneho poriadku proti prvému
výroku rozsudku okresného súdu o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania na pokyn
odvolacieho súdu doplnil súd prvej inštancie svoj rozsudok o ďalší výrok, ktorým priznal vedľajšiemu
účastníkovi podľa Občianskeho súdneho poriadku nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo
výške 86,2 %.

5. Odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Detve smerovalo len proti
časti prvého výroku rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 277,94 €. Sám žalovaný odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým mu
bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 163,15 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania nepodal.
Po námietke žalobcu, že odvolanie proti prvému výroku rozsudku podala neoprávnená osoba a vrátení
veci súdu prvej inštancie na vydanie doplňujúceho rozsudku vyzval prvoinštančný súd žalovaného na
vyjadrenie, či s odvolaním vedľajšieho účastníka podľa Občianskeho súdneho poriadku súhlasí. Výzvu
prevzal žalovaný 11. septembra 2017. Do rozhodnutia odvolacieho súdu na túto výzvu žalovaný žiadnym
spôsobom nezareagoval.

6. Žalobca podal odvolanie len proti IV. výroku rozsudku súdu prvej inštancie v znení doplňujúceho
uznesenia, ktorým priznal okresný súd vedľajšiemu účastníkovi podľa Občianskeho súdneho poriadku
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 86,2 %. Namietal, že trovy právneho zastúpenia vzniknuté
vedľajšiemu účastníkovi podľa Občianskeho súdneho poriadku nie je možné považovať za účelne
vynaložené trovy konania. Vznesenie námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka podľa
Občianskeho súdneho poriadku, aj keď bolo dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby, neodôvodňuje
priznanie nároku na náhradu trov konania tomuto subjektu z dôvodu, že na premlčanie by prihliadol
súd ex offo v zmysle príkazu § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Kritériom na priznanie nároku na
náhradu trov konania podľa Občianskeho súdneho poriadku aj zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „C. s. p.“), ktorým bol zrušený Občiansky súdny poriadok je miera úspechu vo veci,
ktorá sa zisťuje na strane žalobcu aj žalovaného. Z rozsudku súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva,
že súd prvej inštancie nárok žalobcu ani len čiastočne nezamietol, v časti istiny a príslušenstva vyhovel
posledne navrhnutému petitu žalobcom vo veci samej. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z
28. mája 2013 sp. zn. 4MCdo/3/2012 vyslovil názor, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza
súd zo zásady zodpovednosti za výsledok alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu.
Zásada zodpovednosti za výsledok sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania. Súd
prvej inštancie rozhodol v rozpore s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/3/2012, keď priznal
nárok na náhradu trov konania žalovanému a na jeho strane vystupujúcemu vedľajšiemu účastníkovi
podľa Občianskeho súdneho poriadku, čím porušil princíp právnej istoty vyplývajúci z článku 2 ods.
2 Civilného sporového poriadku a odklon od rozhodnutia dovolacieho súdu v zmysle článku 2 ods. 3
Civilného sporového poriadku nezdôvodnil. Nedostatočným odôvodnením rozhodnutia odňal súd prvej
inštancie žalobcovi možnosť konať pred súdom a súčasne znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
6.1  Vo vzťahu k trovám konania priznávaným vedľajším účastníkom podľa § 93 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku žalobca uviedol, že týmto subjektom priznal Občiansky súdny poriadok osobitné
postavenie a možnosť vstúpiť do konania predpokladajúc osobitné schopnosti týchto subjektov
zameraných na ochranu práv spotrebiteľov, ktorí môžu byť zastúpení právnym zástupcom, ale ich
osobitné schopnosti, účel vzniku a ich existencie vylučuje účelnosť trov právneho zastúpenia na ich
strane. Úkony právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa Občianskeho súdneho poriadku na strane
žalovaného mohol urobiť aj sám vedľajší účastník ako špecialista na spotrebiteľské spory a zastupovanie
spotrebiteľov. S poukazom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného
súdu Českej republiky, krajských súdov Slovenskej republiky sa žalobca dovolával zmeny rozhodnutia
súdu prvej inštancie tak, že vedľajšiemu účastníkovi podľa Občianskeho súdneho poriadku na strane
žalovaného náhradu trov konania voči žalobcovi súd neprizná alternatívne, aby bol rozsudok súdu



prvej inštancie v IV. výroku zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu,
že z rozsudku súdu prvej inštancie vôbec nevyplýva účelnosť priznaných trov právnemu zástupcovi
vedľajšieho účastníka podľa Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie nedal do pomeru svoj
záver o priznaní nároku na náhradu trov právneho zastúpenia s tým, že by vo veci tak či tak rozhodol
rovnako aplikujúc ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa.

7. Žalovaný sa k podaným odvolaniam nevyjadril.

8. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS označilo spochybňovanie nároku na náhradu
jemu vzniknutých trov konania zo strany žalobcu za nemiestne. Žalobca v období posledných 10
rokov zaťažuje súdy uplatňovaním svojich pohľadávok na základe dubióznych právnych titulov voči
spotrebiteľom, ktoré sú premlčané. Vstupom spotrebiteľského združenia do konania nachádza takýto
dodávateľ rovnocenného partnera, nie neinformovaného a rezignovaného spotrebiteľa. Dodávatelia
v rovnakom postavení ako žalobca napriek vlastnému odbornému aparátu sa nechávajú v súdnych
konaniach zastupovať advokátskymi kanceláriami so žiadosťou o náhradu trov právneho zastúpenia.
Žalovaný bol v tomto spore úspešný v dôsledku aktivity Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti tohto združenia boli trovy konania
vynaložené účelne. Účelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka podľa Občianskeho
súdneho poriadku ustálil už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo 14. 10. 2015
sp. zn. 8Cdo/176/2015. Právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi a inými štátnymi orgánmi
alebo orgánmi verejnej správy vyplýva z článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Takéto právo
prináleží aj právnickej osobe. Ústavný rozmer práva účastníka na náhradu trov konania v úspešnom
súdnom spore vyplýva aj z viacerých nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky. V súlade s týmito
nálezmi rozhodujú aj všeobecné súdy Slovenskej republiky. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS navrhlo potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť mu trovy
konania a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

9. Civilný sporový poriadok účinný od 01. 07. 2016, ktorým bol zrušený Občiansky súdny poriadok
v § 470 ods. 1, 2 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Pre prejednávanú vec to znamená, že
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré vstúpilo do konania za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku ako vedľajší účastník na strane žalovaného podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku zostáva stranou sporu až do právoplatného skončenia konania a o všetkých nárokoch
vedľajšieho účastníka podľa Občianskeho súdneho poriadku je potrebné rozhodnúť. Mylný je názor
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vyjadrený v písomnom podaní z 08. 07. 2016,
že inštitút osobitného subjektu konania podľa § 95 C. s. p. svojím obsahom a účelom zodpovedá
pôvodnej právnej úprave inštitútu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku a že po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku sa z vedľajšieho účastníka podľa
Občianskeho súdneho poriadku automaticky stal osobitný subjekt podľa Civilného sporového poriadku.
Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01. 07. 2016 inštitút vedľajšieho účastníctva s rovnakým
obsahom ako ustanovenie § 93 Občianskeho súdneho poriadku neupravuje. Odvolací súd súhlasí
s názorom združenia, že nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku účasť vedľajšieho
účastníka vystupujúceho v konaní do 30. 06. 2016 nezaniká, účinok tohto úkonu zostáva v zmysle §
470 ods. 2 C. s. p. zachovaný a je potrebné dokončiť konanie s týmto subjektom. Tento názor vyslovil
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 22. 11. 2016 sp. zn. 6Cdo/181/2015.

10. Vec odvolací súd prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že odvolania žalobcu
a bývalého vedľajšieho účastníka podľa Občianskeho súdneho poriadku smerovali len proti výroku o
trovách konania v rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o nároku žalobcu. Pre rozhodnutie
o podaných odvolaniach nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie, prejednanie veci na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. nevyžadoval
dôležitý verejný záujem. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav správne, z neho odvolací súd podľa §
383 C. s. p. vychádza. Vec preskúmal odvolací súd len z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích
dôvodov v súlade s § 380 ods. 1 C. s. p., pretože odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS odmietol ako podané neoprávnenou osobou podľa § 386 písm. b) C. s. p..
10.1  Podľa § 386 písm. b) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou.



11. Rozsudkom, súčasťou ktorého je aj rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania, bolo rozhodnuté 03. 06. 2014 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
Uznesenie o doplnení rozsudku o výrok o nároku Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na
náhradu trov konania vydal súd prvej inštancie 5. septembra 2017 za účinnosti Civilného sporového
poriadku. Za účinnosti pôvodného aj terajšieho procesného predpisu upravujúceho postup súdu v
konaní a rozhodovanie o nárokoch na náhradu trov konania rozhodoval, ako na to správne poukazuje
žalobca vo svojom odvolaní, výsledok sporového konania. Uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania vo výške 277,94 € nezodpovedá výsledku konania, keď si žalobca
v konaní pôvodne uplatňoval 2 372,88 € s príslušenstvom, z ktorých mu súd prvej inštancie priznal
len 163,15 € s príslušenstvom, pretože vo zvyšku vzal žalobca po vstupe Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS do konania a ním podaného vyjadrenia obsahujúceho vecné námietky proti
uplatnenej pohľadávke aj námietku premlčania bez udania dôvodu späť. Správne mal súd prvej inštancie
späťvzatie žaloby bez udania dôvodu v časti o zaplatenie 2 209,65 € započítať ako neúspech žalobcu
v konaní, ktorému by v tejto časti uplatneného nároku vznikla povinnosť podľa § 146 ods. 2 veta
prvá Občianskeho súdneho poriadku povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Žalovaný sa proti
uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 277,94 € nebránil. Bez súhlasu
žalovaného s odvolaním podaným v jeho prospech Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
nemohol odvolací súd zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v časti I. výroku o náhrade trov konania,
ale musel odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS odmietnuť podľa § 386 písm. b)
Civilného sporového poriadku ako podané neoprávnenou osobou. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/77/2014 zo 7. mája 2014, uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a
rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 10/2016, „ak z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom (§ 201 veta druhá Občianskeho súdneho
poriadku), súd odmietne odvolanie podané vedľajším účastníkom (§ 218 ods. 1 písm. b/ Občianskeho
súdneho poriadku), ak účastník konania podporovaný vedľajším účastníkom zostane napriek výzve
súdu nečinný a nevyjadrí sa, či súhlasí s odvolaním“. Uvedené rozhodnutie je plne aplikovateľné
na prejednávanú vec. Žalovaný napriek výzve súdu prvej inštancie, či súhlasí s odvolaním podaným
Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v jeho prospech zostal nečinný.

12. Podstatnými námietkami žalobcu proti IV. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o priznanom nároku
Združeniu na ochrana občana spotrebiteľa HOOS na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
86,20 % boli, že: 1. žaloba nebola súdom prvej inštancie ani čiastočne zamietnutá a ak miera úspechu
vo veci samej závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, nie je možné hovoriť o
čiastočnom úspechu žalobcu, keď súd prvej inštancie rozhodol v súlade s naposledy urobeným návrhom
rozhodnutia žalobcu, 2. trovy právneho zastupovania vzniknuté na strane Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS nemožno považovať za účelne vynaložené, ak zameraním združenia je ochrana
práv spotrebiteľov a všetky úkony vo veci by malo združenie vedieť uskutočniť samé bez odbornej
právnej pomoci. Žalobca vytýka súdu prvej inštancie svojím odvolaním nesprávne právne posúdenie
veci s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.
júna 2016 a na ustanovenie § 251 Civilného sporového poriadku v znení účinnom od 01. 07. 2016,
ktoré deklaruje to, aké trovy sú trovami konania, ktoré je možné strane sporu priznať. Odvolanie žalobcu
nepovažuje odvolací súd za dôvodné.

13. Žalobca si uplatňoval v konaní proti žalovanému zaplatenie sumy 2 372,88 € s riadnym úrokom vo
výške 17,30 % p. a. z istiny 1 950,43 € od 22. 12. 2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške
9 % p. a.  z istiny 1 950,43 € od 22. 12. 2010 do zaplatenia. Charakter sporu ako spotrebiteľského je
preukázaný zmluvou o splátkovom úvere uzavretou medzi C. C., A.. C.., C. N. X, E. a žalovaným dňa
20. septembra 2005. Pohľadávka z tohto spotrebiteľského úveru bola pôvodným veriteľom postúpená
na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 12. 2010. Žalovaný bol v konaní pasívny. Na
podporu žalovaného a pomoc žalovanému v spore vstúpilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS do konania dňa 13. 11. 2013. Od počiatku bol vedľajší účastník podľa Občianskeho súdneho
poriadku zastúpený právnym zástupcom JUDr. Andrejom Cifrom. Spolu s predvolaním na termín
pojednávania nariadený na deň 03. 06. 2014 doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS návrh na začatie konania. V písomnom podaní z 8. apríla
2014 sa Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vyjadrilo k veci samej tak, že žalobou uplatňovaná pohľadávka 2 372,88 € nie je špecifikovaná, nie je
zrejmé, kedy sa táto stala splatnou, z čoho pozostáva, zo žaloby nie je zrejmé, aký je vzťah medzi



uplatnenou istinou v sume 1 950,43 € a zákonným úrokom z omeškania, ktorý si žalobca uplatňuje,
nie je jasné, za aké obdobie a z akej sumy sú kapitalizované úroky z omeškania. Úver bol žalovanému
poskytnutý vo výške 1 228,17 € a žalobca si uplatňuje na tzv. pôvodnej istine pohľadávku v sume 1
950,43 €. Žalobca nešpecifikoval dlžné splátky úveru a vzniesol aj námietku premlčania voči všetkým
splátkam úveru, ktorých splatnosť nastala tri roky pred podaním žaloby. Toto podrobné vyjadrenie k
veci samej doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu 17. apríla 2014 a na to 28. apríla
2014 oznámil žalobca súdu prvej inštancie, že berie späť žalobu čiastočne a už sa domáha voči
žalovanému zaplatenia len sumy 163,15 € s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % od 21.
09. 2010 do zaplatenia. Čiastočné späťvzatie žaloby nebolo ničím odôvodnené. Z následnosti týchto
úkonov je možné jednoznačne dospieť k záveru, že žalobca vidiac aktívnu obranu žalovaného zo strany
vedľajšieho účastníka podľa Občianskeho súdneho poriadku pochopil, že nebude v spore úspešný a
rozhodnutie podľa pôvodnej žaloby vo svoj prospech nedosiahne. Nie je možné súhlasiť s názorom
žalobcu, že vedľajší účastník vzniesol len námietku premlčania, ktorú ani vznášať nemusel z dôvodu,
že by súd prvej inštancie podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na
premlčanie nároku prihliadnuť musel. Z odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej, kde súd prvej inštancie
aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o úvere a ustanovenia Obchodného zákonníka
upravujúce premlčanie a povinnosť platiť úroky z omeškania a vôbec neposudzoval vec z hľadiska
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách alebo ustanovení zákona o ochrane
spotrebiteľa možno dospieť skôr k opačnému záveru, že súd prvej inštancie by nebyť späťvzatia žaloby
alebo námietky premlčania vznesenej Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS bol žalobe
vyhovel. Svedčí o tom aj jeho názor o dôvodnosti žaloby vyslovený v siedmom odseku na tretej strane
rozsudku, kde uviedol, že súd v časti, ktorej bolo konanie zastavané, skúmal dôvodnosť podaného
návrhu a vyslovil, že návrh bol dôvodný, hoci z obsahu spisu nie je možné dôvodnosť návrhu na začatie
konania v takom rozsahu ako si uplatňoval žalobca nároky v pôvodnej žalobe, dokonca ani v podaní o
čiastočnom späťvzatí žaloby vyvodiť. Až do rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobca predmet konania
nešpecifkoval a súd prvej inštancie len poopisoval obsah podaní strán sporu a bez toho, aby uviedol, z
čoho posúdil oprávnenosť  nároku na zaplatenie 5 splátok úveru za obdobie od 20. mája 2010 do 20.
septembra 2010 žalobe vyhovel a priznal žalobcovi aj úroky z omeškania od 21. 09. 2010 bez toho, aby
skúmal splatnosť pohľadávky.

14. Odkaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2013 sp. zn.
4MCdo/3/2012 nie je priliehavý. Ním citovaná veta „miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho
rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej“ je vytrhnutá z kontextu.
Najvyšší súd sa v konaní sp. zn. 4MCdo/3/2012 zaoberal spôsobmi a možnosťami rozhodnutia o trovách
konania vo veci, predmetom ktorého bolo mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia z dôvodu choroby z povolania a vyslovil záver, že v konaní, v ktorom výška plnenia závisela
od úvahy súdu mal súd rozhodnúť o trovách konania podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku v znení účinnom do 30. júna 2016 a neposudzovať mieru úspechu a neúspechu účastníkov
len porovnaním uplatnenej a priznanej pohľadávky. Ak rozhodnutie sp. zn. 4MCdo/3/2012 nedopadá na
prejednávanú vec, nemohol sa súd prvej inštancie odkloniť od tohto rozhodnutia a nemusel sa s ním v
dôvodoch rozsudku vyporiadať, preto ani neporušil princíp právnej istoty a právo žalobcu na spravodlivý
proces.

15. Vplyvom čiastočného zastavenia konania pre späťvzatie žaloby na výsledok sporu a rozhodnutie
o trovách konania sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 26. 01. 2011 sp. zn.
6MCdo/19/2010, z ktorého odvolací súd cituje: „Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.) . Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods.
2 O.s.p.) . V zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. má žalobca vo veci plný úspech
vtedy, keď súd vyhovie jeho žalobe v plnom rozsahu. Žalovaný má vo veci plný úspech vtedy, keď súd
žalobu v plnom rozsahu zamietne. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť
v zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje
určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany)
odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany) . Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu
druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo
bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je pomer



úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného
späťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok konania) , súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že
k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 O.s.p.) otázku,
čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom
hodnotí (podľa § 142 ods. 2 O.s.p.) celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na
čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 dovodiť, že v tomto
rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal
ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta
opačnej strane sporu. V preskúmavanej veci sa krajský súd uvedenými výkladovými hľadiskami neriadil.
V dôsledku nerešpektovania vzniklej procesnej situácie, t.j. že konanie bolo čiastočne zastavené pre
späťvzatie žaloby žalobkyňou, nesprávne rozhodol o trovách konania podľa zásady plného úspechu v
spore vyplývajúcej z § 142 ods. 1 O.s.p., hoci správne mal o trovách rozhodnúť podľa § 142 ods. 2
O.s.p.“.

16. V súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/19/2010 mal súd prvej
inštancie už pri rozhodovaní o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným posúdiť mieru úspechu
žalobcu a žalovaného v konaní a keby čiastočné späťvzatie žaloby bez uvedenia dôvodu započítal
ako neúspech žalobcu, bol by dospel k rovnakému záveru ako v uznesení, ktorým doplnil rozsudok o
výrok o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom podľa Občianskeho súdneho poriadku,
že žalobca bol v konaní úspešný len v rozsahu 6,87 % a žalovaný dosiahol úspech 93,13 %. Pomer
úspechu a neúspechu strán sporu je teda 86,26 % v prospech žalovaného a v tomto rozsahu vznikol
nárok na náhradu trov konania aj na strane žalovaného vystupujúcemu subjektu Združeniu na ochranu
práv občana spotrebiteľa HOOS, ktorému priznával Občiansky súdny poriadok v § 93 ods. 4 rovnaké
práva a povinnosti ako účastníkovi. Mať rovnaké práva ako účastník, vedľa ktorého vedľajší účastník
vystupoval, znamenalo mať právo aj na náhradu trov konania účelne vynaložených na bránenie práva
v súdnom konaní.
16.1  Neobstojí argument žalobcu, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ak si
zvolí právneho zástupcu v súdnom konaní, zbytočne navyšuje trovy. Podľa nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/2003 z 09. 09. 2004 právo na právnu ochranu sa priznáva
každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná
strana. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na náhradu účelne vynaložených trov
konania.

17. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v súlade
s ustanovením § 251, 255 a 256 Civilného sporového poriadku, opomenul však vo výroku svojho
rozhodnutia uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť Združeniu na ochrana občana spotrebiteľa HOOS
náhradu trov konania a určiť lehotu, v ktorej sa má tak stať. Len z tohto dôvodu odvolací súd zmenil
podľa § 388 C. s. p. napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie a v súlade s § 255 C. s. p. v spojení s
§ 256 ods. 1 C. s. p. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
náhradu trov konania v rozsahu 86,26 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov konania vydaného podľa § 262 ods. 2 C. s. p. (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 25. 05. 2017 sp. zn. 6Cdo/41/2016).

18. Spotrebiteľské združenie Ústava Slovenskej republiky z práva na právnu pomoc v konaní pred
súdmi nevylučuje. Ústavné právo na právnu pomoc využil aj žalobca ako právnická osoba a niet
dôvodu odopierať toto právo občianskemu združeniu, predmetom ktorého je ochrana práv spotrebiteľov.
Predmet činnosti takéhoto združenia neznamená, že ho musia tvoriť len právne znalé osoby ovládajúce
zákony a iné právne predpisy súvisiace s predmetom ich činnosti. Odvolací súd v súlade s názorom
žalobcu v každej veci skúma, či trovy konania vzniknuté vedľajšiemu účastníkovi podľa Občianskeho
súdneho poriadku boli vynaložené účelne alebo vstúpil takýto subjekt do súdneho konania len za účelom
získania finančného prospechu v podobe náhrady trov konania. Sám odvolateľ cituje z uznesenia senátu
17Co Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17Co/91/2012 z 25. apríla 2012.

19. Podmienkou priznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi podľa Občianskeho súdneho
poriadku je účelnosť vynaložených trov konania aj v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4MCdo/15/2014 z 27. 10. 2015. Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom
rozhodnutí nepoprel právo vedľajšieho účastníka, ktorým bolo združenie na ochranu práv spotrebiteľov



na právnu pomoc  vyslovil iba názor, že je potrebné skúmať, či vstup takéhoto združenia naplnil účel
sledovaný ustanovením § 93 Občianskeho súdneho poriadku (pomoc v spore spotrebiteľovi) a v zmysle
tohto rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
do tohto konkrétneho konania bol účelný a adresný, vyjadrenie vedľajšieho účastníka malo za následok
prevažný úspech žalovaného v spore, preto je potrebné trovy právneho zastupovania vynaložené na
ochranu žalovaného v spore považovať za účelne vynaložené výdavky v zmysle § 251 C. s. p..

20. Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd žiadnej zo strán sporu nepriznal z dôvodu, že
žalobca sa úspešne ubránil proti odvolaniu podanému Združením na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS proti časti I. výroku rozsudku a toto združenie bolo úspešné v odvolacom konaní v
rozsahu odvolania podaného žalobcom proti IV. výroku rozsudku o jeho povinnosti nahradiť trovy
konania vedľajšiemu účastníkovi podľa Občianskeho súdneho poriadku. Pomer úspechu a neúspechu
odvolateľov sa vyrovnal, žalovanému žiadne trovy v tomto odvolacom konaní nevznikli. Tejto procesnej
situácii zodpovedá výrok odvolacieho súdu o trovách odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania opiera odvolací súd o ustanovenie § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 C. s. p.,
podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že  došlo  k  porušeniu  práva  na  spravodlivý proces  (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania  neprevyšuje  sumu  podľa  písmen a) a b)  (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).



Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané                (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne  (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/203/2013", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "61d8e39c-bafe-42f5-b407-0084cde473bf:21b7d41a-224c-4b92-9322-31c78f6e22d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5713203832.1", "spisova_znacka": "6Cdo/41/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/41/2016 z 24. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-24", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5713203832.1"}, {"guid": "6d5aefef-084a-49ad-9469-ec78f6bddaa0:b9e9df82-175d-43ef-accd-2fa9e9be75dd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:2211210980.1", "spisova_znacka": "4MCdo/15/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/15/2014 z 26. 10. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-10-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:2211210980.1"}, {"guid": "90e46d3b-ae58-417a-92ca-a305550aad74:111a72af-d9f8-4c29-97eb-4abf9a927e8d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6406205485.1", "spisova_znacka": "4MCdo/3/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/3/2012 z 27. 5. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-05-27", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6406205485.1"}, {"guid": "953eb10a-a1da-4ae1-be74-2eaaec233b37:48df892e-c425-48cf-80c2-232ab74ad292", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111229677.1", "spisova_znacka": "17Co/91/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/91/2012 z 24. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-04-24", "citacie_n": 770, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111229677.1"}], "citovane_v": []}