{"guid": "729e82b5-3a9a-4d24-9ff9-04775d2a5944:47b87459-b2f5-406d-a606-697dbf0624fe", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6416209702.1", "spisova_znacka": "13Co/233/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/233/2018 z 17. 12. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 17. decembra 2018, sp. zn. 13Co/233/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6416209702.1", "identifikacne_cislo": "6416209702", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Milan Lipovský", "sudca_id": 671, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-lipovsky-671", "datum_vydania": "2018-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387.odsek-2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/47b87459-b2f5-406d-a606-697dbf0624fe", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6416209702.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6416209702.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6416209702.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/233/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416209702
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416209702.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Ivici Hanuskovej, v právnej veci žalobcu:
Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, proti
žalovaným: 1/ O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX, XXX XX Z. P., korešpondenčná adresa I. XXX/
XX, XXX XX J. nad I., 2/ Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX J. nad I., o zaplatenie
15.019,39 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.
4Csp/59/2016-65 zo dňa 08. 11. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4Csp/59/2016-65 zo dňa 08. 11. 2017 v napadnutom
II. výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a závislom výroku o náhrade trov konania
potvrdzuje,  p o t v r d z u j e.
II. V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
III. Žalovaným 1/,2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi                 n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaných v 1/ a 2/ rade zaviazal spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 15 019,39 € s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 15 019,39
€ od 19.02.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Vo
zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol (II. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade v rozsahu 100 % (III. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že mal preukázané, že žalobca uzatvoril so
žalovanými Zmluvu o stavebnom sporení a následne Zmluvu o úvere dňa 29.04.2013, v zmysle ktorej
im poskytol medziúver vo výške 15 600,-€ s tým, že celková čiastka medziúveru, ktorú mali žalovaní
zaplatiť predstavovala sumu 41 358,07 €. Žalovaní boli povinní splácať mesačné splátky vo výške
112,91 € po dobu 115 mesiacov. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 4,75 % ročne, doba trvania
úveru 30 rokov, konečná splatnosť do 15.04.2043. Žalovaní porušili zmluvné povinnosti tým, že napriek
písomnej výzve nedoplatili odúčtované finančné prostriedky, čím sa dostali do omeškania. Žalobca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 18.02.2016 po tom, čo žalovaní nereagovali na doplatenie
omeškaných splátok. S poukazom na účastníkov zmluvy, že žalobca uzavrel zmluvu v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti so žalovanými ako fyzickými osobami, ktoré nekonali v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, mal súd prvej inštancie potvrdené, že
sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Právne vzťahy strán v tomto konaní sa preto musia posudzovať
primárne podľa zákona o ochrane spotrebiteľov a v prípade, ak tento zákon neupravuje niektorú otázku,
nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva v širšom zmysle slova podľa Občianskeho zákonníka. V
prejednávanom spore je nepochybné, že strany sporu uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej súd prvej
inštancie nezistil žiadne neprijateľné podmienky a rovnako konštatuje, že žalobca si svoje povinnosti



vyplývajúce zo zmluvy plnil a žalovaní porušili zmluvné povinnosti tým, že prestali riadne a včas splácať
splátky medziúveru, ako aj pravidelné mesačné splátky na účet stavebného sporenia do pridelenia
cieľovej sumy. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavovala istinu vo výške
15 019,39 €, po započítaní vkladov zo sporenia na čiastočné vyrovnanie medziúveru, súd prvej inštancie
v tejto časti žalobe vyhovel.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v zmysle právnej úpravy je potrebné odlišovať zmluvné úroky
od úrokov z omeškania, na ktoré vzniká veriteľovi právo zo zákona. Žalobcovi patria do zosplatnenia
úveru úroky z úveru a po zosplatnení už žalobcovi patria iba úroky z omeškania. V danej právnej veci
žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 18.02.2016, teda týmto dňom sa stal splatný celý
úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru a preto žalobcovi
vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 18.02.2016, potom už nastupuje režim platenia úrokov z
omeškania a iných nárokov z porušenia práva. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Obo 143/98 vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len
do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.
V tejto súvislosti súd prvej inštancie považoval za potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012, z ktorého vyplýva, že Ústavný súd SR
súhlasil s názorom odvolacieho a prvoinštančného súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do
splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania.
Pokiaľ žalobca uplatnil úrok za úver vo výške 6,59 % ročne zo sumy 15 019,39 € od 16.02.2016 do
zaplatenia (t.j. po splatnosti zostatku úveru s príslušenstvom), súd prvej inštancie v tejto časti žalobu
zamietol.

4. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že keďže žalovaní 1/ a 2/ nezaplatili svoj dlh riadne a včas,
dostali sa do omeškania a žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania zo sumy priznanej súdom.
Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15 019,39 €
od 19.02.2016 (deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) do zaplatenia, pretože takto
priznaný úrok z omeškania je v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3
ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

5.  O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej v texte len ,,CSP“) tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný (neúspešný
bol len v časti príslušenstva) priznal plnú náhradu trov konania vo výške 100 %.

6. Proti rozsudku v časti, ktorým bola žaloba zamietnutá čo do úroku z úveru 6,59 % ročne zo sumy
15 019,39 Eur od 19.02.2016 do zaplatenia, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V
odvolaní namietal inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil
tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.

7. V odvolaní žalobca uviedol, že zmluva o úvere je upravená v § 497 Obchodného zákonníka. Aj
keď súd posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú, je nevyhnutné na ňu aplikovať aj ustanovenia §
497 a nasl. Obchodného zákonníka. Úrok je odplata za dočasné prenechanie finančných prostriedkov
od ich poskytnutia do ich vrátenia. Žalobca poukázal aj na ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Dlžník je teda povinný s vrátením poskytnutého úveru zaplatiť aj dojednané úroky a to do dňa úplného
vrátenia poskytnutých prostriedkov. Analogicky túto povinnosť možno vyložiť z ustanovenia § 503 ods.
3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak dlžník vráti peňažné prostriedky skôr, než bolo dohodnuté,
je povinný platiť úroky len do momentu vrátenia peňažných prostriedkov. Podľa názoru žalobcu je
teda nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením
poskytnutých finančných prostriedkov. V prípade, ak by porušením povinnosti dlžníka, v dôsledku
ktorého žalobca pohľadávku zosplatnil, zanikol veriteľov nárok na zaplatenie úrokov za úver, dlžník
by prakticky porušením povinnosti získal pre neho výhodnejšie postavenie, nakoľko by sa ,,zbavil\"
povinnosti plniť zmluvne dohodnuté plnenie. Podľa názoru žalobcu je akékoľvek konanie, ktoré porušuje
povinnosť a spôsobuje tým výhodu  v rozpore s dobrými mravmi a bez pochyby je v rozpore s účelom
právnych predpisov vzťahujúcich sa na daný právny vzťah. Tento postup je aj v súlade s § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania. Žalobca mal za to, že ustanovenia Občianskeho zákonníka nevylučujú nárok na dohodnutý
úrok aj po zosplatnení pohľadávky. Poukázal na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.



43Cob/239/2015 zo dňa 28.01.2015, sp. zn. 41Cob/403/2015 zo dňa 16.12.2015, Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 4Cob/5/2016 zo dňa 30.03.2016 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/ 412/2015
zo dňa 13.10.2016. K uzneseniu Ústavnému súdu SR sp. zn. I.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012
žalobca uviedol, že súd sa nevenoval hmotnoprávnej stránke sporu. ÚS SR konštatoval, že postupom
všeobecných súdov nedošlo k porušeniu práva na súdnu ochranu.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu prvej
inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 CSP a § 380 CSP, prejednal
vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom II. výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá je potrebné ako vecne správny
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Žalobca síce deklaroval vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v inej vade, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie
(§ 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP), avšak z hľadiska jeho obsahu je zrejmé, že namieta len nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

11. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny
predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia vzťahujúceho sa k veci samej, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými
podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením
v týchto častiach, sa odvolací súd identifikuje (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie uvádza odvolací
súd nasledovné skutočnosti.

14.     Odvolateľ v odvolaní odvodzuje svoj nárok z ustanovenia 502 ods. 1, § 503 ods. 3 ObZ.. K
uvedenému treba uviesť, že z hypotézy   normy nevyplýva do kedy je dlžník povinný platiť úroky v prípade
zosplatnenia úveru. Z § 503 ods. 3 ObZ možno vyvodiť, len to, že upravuje úplne odlišný vzťah a síce
situáciu, keď dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve, teda právna
norma neupravuje situáciu po zosplatnení úveru veriteľom. Ani ustanovenie § 503 ods. 1 ObZ nerieši
otázku za aké obdobie  sa platia úroky.

15.     Dohodnuté úroky sú cenou za oprávnenie užívať veriteľov kapitál počas dohodnutej doby. Keďže
ale po zosplatnení úveru dlžník už toto oprávnenie nemá, nemôže byť povinný zaň platiť.   Odvolací súd
udáva, že splácanie úveru v splátkach  na strane veriteľa vyvoláva stav, že  požičaná suma  istiny sa iba
postupne (v splátkach) vracia a spláca, a za tento stav (poskytnutia lehoty na postupné splácanie)  patrí
veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej
príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať
zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime
dojednaného záväzku. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde
veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré



právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by
išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa
voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto
zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav,
v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav
jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo.
Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru,
navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a   počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide
o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym
stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej
sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so
stavom lege artis.  V danom  protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel
je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl.
87/1995 Z. z.

16.    K tvrdeniu odvolateľa v odvolaní, že dlžník získa výhodnejšie postavenie, odvolací súd udáva, že
veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, t. j vybral si jednu z možností, ktoré mu umožňuje zákon, mohol však
využiť iné zákonné prostriedky, napr. ponechať vzťah bez zmeny, odstúpiť od zmluvy ... Na doplnenie
odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní pozície dlžníka, ktorý by podľa niektorých názorov porušením
povinnosti získal výhodnejšie postavenie oproti dlžníkom, ktorí svoje záväzky plnia riadne, nakoľko sa
zbavil povinnosti plniť zmluvne dohodnuté plnenie (úroky) je potrebné brať do úvahy aj následok tohto
porušenia, ktorým je skoršia ako pôvodne dohodnutá splatnosť celej pohľadávky. Dlžník v tomto prípade
síce nemá povinnosť platiť (zmluvné) úroky, na druhej strane stráca výhodu splátok a je povinný zaplatiť
celý dlh naraz a skôr, ako bolo pôvodne zjednané. Z pozície veriteľa to znamená, že síce stráca nárok na
úroky, ale na druhej strane veriteľ má nárok na zaplatenie celého dlhu naraz bez čakania na jeho úhradu,
ako je to v prípade postupného splácania. Otázka rýchleho vymoženia dlhu je spojená s predzmluvnou
aktivitou (zisťovanie platby schopnosti klienta) a zabezpečením úveru.

17.    Pokiaľ odvolateľ poukazuje na rozhodnutia iných súdov odvolací súd udáva, že s prihliadnutím
na čl. 3 základných princípov CSP do pojmu ustálená rozhodovacia prax treba zahrnúť  rozhodnutia
dovolacieho súdu, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora
Európskej únie. Rozhodnutia všeobecných súdov pod tento pojem nespadajú. Naviac v rozhodnutiach,
na ktoré žalobca poukazuje súdy riešili iné skutkové okolnosti, keď  došlo napr. k odstúpeniu od
zmluvy. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutia súdov SR, napr.  Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 12.05.2015 sp. zn. 16Co/322/2015, alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30.06.2015
sp. zn. 6Co/190/2014. Dôležité je poukázať aj na judikatúru, konkrétne rozhodnutie NS SR publikované
ako R 59/98, v zmysle ktorého veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných
prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do dňa predčasnej splatnosti, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z omeškania (ďalej rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Odo 143/98; rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/85/2013). Uvedený názor bol
podrobený aj prieskumu ústavnosti, kde uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 18. 09. 2012 č. k. IV. ÚS
476/2012-14 je založené na výklade záveru, že  je ústavne akceptovateľné, že po zosplatnení  úveru
nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, a nie už úrokov z úveru.

18. Na základe vyššie uvedeného  odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku
ako aj závislom III. výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods.1  CSP potvrdil.



19. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku, ponechal nedotknutý bez preskúmavania v zmysle § 367
ods. 2 CSP.

20.  O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaní boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní a vzniklo im proti žalobcovi právo na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Zo spisu však odvolací súd zistil, že žalovaným žiadne
trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto im odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Csp/59/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6d3d14d4-88c0-44fe-bdc7-c6e475c34888", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 476/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d3d14d4-88c0-44fe-bdc7-c6e475c34888"}, {"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}, {"guid": "729e82b5-3a9a-4d24-9ff9-04775d2a5944:a8c5e646-d780-4561-90b6-456eebe721f5", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6416209702.1", "spisova_znacka": "13Co/233/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/233/2018 z 17. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-12-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6416209702.1"}, {"guid": "fcd1014e-31e5-4cfd-b43e-78a8eab11578:b9990f64-df5a-4440-90ca-a12f05b8e139", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8711206524.2", "spisova_znacka": "4Cob/5/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Cob/5/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8711206524.2"}, {"guid": "5100904c-d576-428c-bcdf-6eeb65d2ef6b:26a920b7-b8a4-4c26-97de-2c3aef3d8c03", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6114211360.1", "spisova_znacka": "16Co/322/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/322/2015 z 11. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6114211360.1"}, {"guid": "f6290e1e-ad04-457b-b0ea-6581570c3740:48e35c79-d201-48c9-8f86-45002062172f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6613222418.1", "spisova_znacka": "43Cob/239/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/239/2015 z 27. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-01-27", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6613222418.1"}, {"guid": "2dc8b8b2-31ef-4e28-9bdd-661cd54c0025:bfd02fe9-f28a-477f-b50d-5c0042aa6bfc", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6614214159.1", "spisova_znacka": "41Cob/403/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/403/2015 z 15. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-12-15", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6614214159.1"}, {"guid": "b968797e-f176-450e-b972-2bbfa08bb93a:39815d77-922f-4fd9-986b-8279ce2935b1", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5112233548.3", "spisova_znacka": "5Co/412/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/412/2015 z 28. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-09-28", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5112233548.3"}, {"guid": "76365864-0586-4c49-a4d9-7fff1f357be4:cc3df7de-e248-4ba9-a75f-a4bfa63e2a82", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8113231577.1", "spisova_znacka": "6Co/190/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/190/2014 z 29. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-06-29", "citacie_n": 1115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113231577.1"}, {"guid": "614eb3ac-61f0-4b34-8723-ff9e9ebbde21:a82d3dfd-c7b1-44d3-a6ad-7a274d27f521", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8111236958.1", "spisova_znacka": "3Co/85/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/85/2013 z 24. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-10-24", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8111236958.1"}, {"guid": "5014858c-297f-4899-9b41-599d92c48aaa:124e67c2-4ef5-470a-a44b-61d1ab4f3a28", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Csp/59/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec sp. zn. 4Csp/59/2016 z 5. 1. 2017", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2017-01-05", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5014858c-297f-4899-9b41-599d92c48aaa:124e67c2-4ef5-470a-a44b-61d1ab4f3a28"}], "citovane_v": []}