Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/260/2018 z 29. 8. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. augusta 2018, sp. zn. 12Co/260/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6318200231.1 Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/260/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6318200231.1 | 2018-08-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 329 ods. 1 CSP, § 329 ods. 2 CSP, § 325 ods. 2 písm. c) CSP, § 325 ods. 2 písm. d) zákona č. 160/2001 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb005aa1-0c83-4f87-ae98-efaf6fc9dbd8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6318200231.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/260/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318200231
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6318200231.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu C. K., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom E. XXX, XXX XX T., proti žalovaným 1/ D. R. E., a. s, so sídlom T.
XX, XXX XX Q., B.: XX XXX XXX, 2/ Licitor group, a.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO:
36 421 561, o neplatnosť úverovej zmluvy, o nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 1Csp/6/2018 - 40 z 2. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Brezno vo výrokoch, ktorými uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č.
XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 01. 02. 2016 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese R., obci
T., katastrálnom území T., zapísaným na LV č. XX ako pozemok parc. KN ,,C“ č. XXXX - záhrady o
výmere XXXX m2, parc. KN ,,C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba
- rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku parc. KN ,,C“ č. XXXX (I. výrok); uložil
žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností
nachádzajúcich sa v okrese R., obci T., katastrálnom území T., zapísaných na LV č. XX ako pozemok
parc. KN ,,C“ č. XXXX - záhrady o výmere XXXX m2, parc. KN ,,C“ č. XXXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2 a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku
parc. KN ,,C“ č. XXXX (II. výrok) a zároveň uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť pre prípady predaja
a / alebo zmeny vlastníka nenakladať s nehnuteľnosťami a zdržať sa úkonov súvisiacich so zmenou
vlastníckych práv k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese R., obci T., katastrálnom území T.,
zapísaným na LV č. XX ako pozemok parc. KN ,,C“ č. XXXX - záhrady o výmere XXXX m2, parc. KN ,,C“
č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba - rodinný dom so súpisným číslom
XXX postavený na pozemku parc. KN ,,C“ č. XXXX (III. výrok) m e n í tak, že návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Uznesenie Okresného súdu Brezno vo výroku o uložení povinnosti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a
nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Brezno súdny poplatok za návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33,- Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (IV.
výrok) z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“
event. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 02. 03. 2018 uložil žalovanému
1/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva na
nehnuteľný majetok č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 01. 02. 2016 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim
sa v okrese R., obci T., katastrálnom území T., zapísaným na LV č. XX ako pozemok parc. KN ,,C“ č.
XXXX - záhrady o výmere XXXX m2, parc. KN ,,C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2 a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku parc. KN ,,C“ č. XXXX
(I. výrok), ďalej uložil žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej



dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese R., obci T., katastrálnom území T., zapísaných na
LV č. XX ako pozemok parc. KN ,,C“ č. XXXX - záhrady o výmere XXXX m2, parc. KN ,,C“ č. XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX
postavený na pozemku parc. KN ,,C“ č. XXXX (II. výrok). Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť pre prípady
predaja a / alebo zmeny vlastníka nenakladať s nehnuteľnosťami a zdržať sa úkonov súvisiacich so
zmenou vlastníckych práv k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese R., obci T., katastrálnom území
T., zapísaným na LV č. XX ako pozemok parc. KN ,,C“ č. XXXX - záhrady o výmere XXXX m2, parc.
KN ,,C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba - rodinný dom so súpisným
číslom XXX postavený na pozemku parc. KN ,,C“ č. XXXX (III. výrok). Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Brezno súdny poplatok
za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33,- Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia (IV. výrok).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal
určenia neplatnosti úverovej zmluvy. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného práva a
zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu
nachádzajúcich sa v obci T., katastrálnom území T. podľa Listu vlastníctva č. XX do rozhodnutia vo veci
samej.

3. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancii konštatoval, že na základe
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 01. 02. 2016 (ďalej aj ,,Zmluva o úvere“) uzatvorenej
medzi spoločnosťou D. R. E., a.s. (žalovaným 1/) a klientom C. K., nar. XX. XX. XXXX (žalobca) sa
žalobca zaviazal vrátiť banke poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 24.000,- Eur, platiť úroky a
poplatky z poskytnutých peňažných prostriedkov pri výške úrokovej sadzby počas prvej doby fixácie
1,8% ročne, splatnosti úveru 30 rokov a výške mesačnej splátky 86,64 Eur. V zmluve je stanovené, že
všetky pohľadávky banky zo Zmluvy o úvere musia byť počas celej doby trvania úveru zabezpečené
záložným právom na nehnuteľný majetok špecifikovaný v Zmluve o zriadení záložného práva na
nehnuteľný majetok č. XXXXXXXXXXXXXXXX. Zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný
majetok č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 01. 02. 2016 uzatvorenej medzi spoločnosťou D. R. E., a.s.
(žalovaným 1/) a záložkyňou K. N., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,Zmluva o zriadení záložného práva“)
súd prvej inštancie zistil, že bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese R.,
obci T., katastrálnom území T., zapísané na LV č. XX ako pozemok parc. KN ,,C“ č. XXXX - záhrady o
výmere XXXX m2, parc. KN ,,C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba
- rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku parc. KN ,,C“ č. XXXX. Nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v okrese R., obci T., katastrálnom území T., zapísané na LV č. XX ako pozemok parc.
KN ,,C“ č. XXXX - záhrady o výmere XXXX m2, parc. KN ,,C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2 a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku parc. KN ,,C“
č. XXXX sú vo vlastníctve K. N., nar. XX. XX. XXXX v podiele 1/1. Na majetok je zriadená ťarcha
v podobe záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok v prospech
spoločnosti D. R. E., a.s. (žalovaného 1/). Na liste vlastníctva je zaznamenaná poznámka o začatí
výkonu záložného práva veriteľom spoločnosťou D. R. E., a.s. (žalovaným 1/) formou predaja zálohu
na dražbe. Podľa oznámenia o dražbe N zo dňa 14. 11. 2017 dražobník spoločnosť LICITOR group,
a.s. (žalovaný 2/) zverejnil na základe záložného veriteľa spoločnosti D. R. E., a.s. (žalovaného 1/)
oznámenie o 1. kole dražby konajúcej sa dňa 10. 01. 2018 o 11:00 hod. v D. P., Q., A. X, k predmetu
dražby a to nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese R., obci T., katastrálnom území T., zapísaným
na LV č. XX ako pozemok parc. KN ,,C“ č. XXXX - záhrady o výmere XXXX m2, parc. KN ,,C“ č. XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX
postavený na pozemku parc. KN ,,C“ č. XXXX. Z notárskej zápisnice N 8/2018, Nz 634/2018, NCRIs
645/2018 napísanej dňa 10. 01. 2018 notárkou JUDr. Andreou Barancovou, PhD. vyplynulo, že dražby
konajúcej sa dňa 10. 01. 2018 o 11:00 hod. v D. P., Q., A. X sa nezúčastnil žiaden účastník, ktorý by
sa zapísal do zoznamu účastníkov dražby s cieľom dražiť, a teda dražba bola vyhlásená za neúspešnú,
keďže nebolo urobené ani najnižšie podanie.

4. Po uvedení zákonných ustanovení § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), d), § 326 ods.
1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“), súd prvej inštancie
konštatoval, že ,,bezodkladná úprava pomerov je v danom prípade dôvodná, nakoľko žalobca ako
osoba, ktorá by v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. dobrovoľných dražbách a o doplnení



zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
v znení neskorších predpisov bola oprávnená podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
osvedčil súdu, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by bol dotknutý na svojich právach, keď
napadol zmluvné podmienky a postup pri uzatváraní zmluvy o úvere, ktorá súvisí so zmluvou o zriadení
záložného práva na nehnuteľnosti vyššie špecifikované. Pokiaľ by bol žalobca vo veci samej úspešný,
zánikom zabezpečenej pohľadávky by zaniklo aj záložné právo. Súd je toho názoru, že žalobcovi je
dôvodné poskytnúť neodkladným opatrením bezodkladnú ochranu i za daného stavu, keď skutočný stav
veci nie je ešte náležite zistený. Predmetnou bezodkladnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti
sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Obsahom tejto úpravy v ďalšom konaní
nie je súd viazaný a vo veci samej môže rozhodnúť inak. Príkazom nenakladať s nehnuteľnosťami,
zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby na základe
tohto neodkladného opatrenia sa nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, dôjde ním iba k pozastaveniu výkonu záložného práva do rozhodnutia
súdu, ktorým súd vysloví právny názor na otázku platnosti predmetnej úverovej zmluvy. Zároveň má
súd za to, že na strane žalovaného 1/ ako právnickej osoby hromadne poskytujúcej úvery nemôže
pozastavením výkonu záložného práva vzniknúť neprimeraná nemajetková ujma. Na základe uvedených
skutočností súd návrhu žalobcu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie v súlade s výrokovou časťou
tohto rozhodnutia“.

5. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol o poplatkovej povinnosti žalovaných 1/a 2/ za návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,- Eur v zmysle položky č. 1 písm. c) Sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože žalobca bol oslobodený od platenia súdneho
poplatku za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a v konaní o návrhu bol úspešný.

6. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu podal žalovaný 1/ v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby
odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu zmenil a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

7. V odôvodnení odvolania žalovaný 1/ uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
pretože predmetný úverový vzťah sa neriadi zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj „Zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. „zák.
č. 129/2010 Z. z.“). Z ustanovenia § 1 ods. 3 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,
že spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota
splatnosti je viac ako 10 rokov, a preto odvolávanie sa na ustanovenia predmetného zákona nemožno
z právneho hľadiska akceptovať. Nie je mu jasné, ktoré neprijateľné podmienky Zmluvy o úvere a
nekalé obchodné praktiky má žalobca na mysli, pretože z vyjadrenia žalobcu nevyplýva, čo považuje
za neprijateľnú podmienku, v dôsledku ktorá by mala mať za následok neplatnosť úverovej zmluvy.
Poukázal na poslednú uhradenú splátku zo strany žalobcu pred zosplatnením úveru dňa 25. 01.
2017, z čoho vyplýva, že žalobca prestal splácať anuitné splátky riadne a včas, čím sa dostal do
omeškania s viac, ako troma splátkami pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru. Žalobcu z dôvodu
omeškania opakovane telefonicky, ako aj formou upozornení v listinnej forme, e-mailovou komunikáciou
a formou sms upozorňoval na jeho zlú platobnú disciplínu, na niekoľkomesačné omeškanie. Na možnosť
predčasného zosplatnenia bol žalobca opakovane upozornený, no napriek tomu zo strany žalobcu
nedošlo ani k čiastočnej úhrade omeškaných splátok, a preto dňa 01. 06. 2017 pristúpil k predčasnému
zosplatneniu úveru. Konštatoval, že klient (žalobca) má možnosť ovplyvniť obsah spotrebiteľskej zmluve
v obmedzenom rozsahu, čo znamená, že má možnosť zvoliť si jej určité náležitosti, ako je výška úveru,
dobu trvania zmluvy, termín splátky, výšku splátky a ak nesúhlasí so zmluvnými podmienkami, ktorých
obsah nemôže ovplyvniť, k uzatvoreniu úverovej zmluvy ani k poskytnutiu produktu nedôjde. Nikdy
nemal zámer zavádzať žiadneho klienta, zmluvná dokumentácia je prehľadná, jednoduchá, neskrýva
žiadne podmienky, ktoré by boli v čase uzatvorenia zmluvy v rozpore s planou právnou úpravou, či
dobrými mravmi. Konštatoval, že doteraz v žiadnom právnom spore nebolo preukázané, že úverové
zmluvy, vďaka ktorým poskytuje širokému spektru klientov úvery, by v sebe zahŕňali neprijateľné zmluvné
podmienky a bola by vyslovená ich neplatnosť. Podotkol, že žalobca napriek nízkej anuitnej splátke
nesplácal úver riadne a včas ani po dobu jedného roka, čo svedčí o jeho nedisciplinovanosti. Poplatky sú
výslovne uvedené na prvej strane úverovej zmluvy a žalobca sa mal možnosť nimi riadne oboznámiť pred
uzavretím zmluvy. Žalobcove tvrdenia o protiústavnosti výkonu záložného práva formou dobrovoľnej



dražby žalobca ničím nepodložil, len konštatuje jeho protiústavnosť. Proces dobrovoľnej dražby je
núteným, avšak regulovaným spôsobom dosiahnutia uspokojenia veriteľa a o existencii rozhodnutia
Ústavného súdu SR, ktorý by konštatoval protiústavnosť inštitútu dobrovoľnej dražby, nemá vedomosť.
Argumentoval neunesením dôkazného bremena zo strany žalobcu, ktorý nepreukázal nedôvodnosť
nároku na uplatňovanú pohľadávku z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok alebo nekalého
obchodného konania. Žalobcov návrh je neprehľadný a zmätočný. Úverová zmluva obsahuje všetky
náležitosti požadovanou platnou právnou úpravou, neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky,
preto možno predpokladať, že bezodkladná ochrana poskytnutá neodkladným opatrením nie je dôvodná.

8. K odvolaniu žalovaného podal žalobca vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalovaný 1/ vyvíja úsilie
k predaju ich rodinného domu, kde má so svojou rodinou trvalý pobyt a vidinou zisku na úkor straty
strechy nad hlavou členov jeho rodiny klamal súdu a zatajoval podstatné právne skutočnosti o spornom
vzťahu. Poukázal na to, že dobrovoľná dražba je typická tým, že ju sprevádza preventívna súdna
ochrana o neprijateľnosti zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky
rozhodne súkromná osoba s tým, že dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá sleduje zisk.
Žalovaný 1/ po podpise zmluva a jej odovzdaní porušil zmluvné dojednania v časti „výška úveru“,
pretože sa zaviazal poskytnúť úver vo výške 24.000,- Eur, ale podľa prehľadov splácania vystavených
žalovaným 1/ nie je preukázaná výpisom z úverového účtu reálna výška poskytnutých finančných
prostriedkov, preto žalovaný 1/ hrubým spôsobom porušil bod 1.3, pretože poskytol úver nižší ako sa
zaviazal a prednostne si naúčtoval poplatky. Namietal, aby sa na spotrebiteľské záväzky aplikovali
inštitúty a právny režim noriem obchodného práva pred normami občianskeho práva. Vo výzve na
predčasné splatenie úveru zo dňa 01. 06. 2017 žalovaný 1/ neuviedol žiadne finančné upresnenie o
požičanej istine, ani o uhradenej istine, či úrokoch, poplatkoch, a preto považuje zosplatnenie úveru
za neprijateľnú podmienku. Konštatoval konanie žalovaného 1/, ktorý dáva podpisovať typové zmluvy
tisícom klientom - spotrebiteľom, s tým, že text zmluvy je vopred pripravený, a preto sa nejedná o
individuálne dojednané zmluvné podmienky. Žalovaný 1/ nad rámec zákona požadoval zabezpečenie
svojej pohľadávky v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku, pretože poskytnutý úver je
zabezpečený nehnuteľnosťou vo výške viac ako dvojnásobku poskytnutého úveru. Poukázal na sankcie,
poplatky, ktoré požaduje žalovaný 1/, o ktorých nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný.
Zmluvná pokuta - zaväzujúca spotrebiteľa v prípade porušenia povinnosti plnenia je taktiež neprijateľnou
podmienkou, a preto je neplatná. Uviedol, že žalovaný 1/ odmieta okrem vydania kópie podpísanej
zmluvnej úverovej dokumentácie vydať aj informácie o plneniach, ktoré vykonal a obmedzuje jeho prístup
k dôkazom o istine. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa zanikajú všetky práva
a povinnosti zmluvných strán, a teda aj povinnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver v dohodnutých
splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny úroky. Vzhľadom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj ,,OZ“) sa záväzok spotrebiteľa zmení na povinnosť vrátiť peňažné prostriedky a platiť
úroky z omeškania, nie však riadne úroky. Poukázal na nepredloženie splnomocnenia žalovaným 1/
týkajúceho sa podpisu zmluvy splnomocnencom, zástupcom alebo zamestnancom veriteľa a vzhľadom
na neprijateľné podmienky a finančné nároky žalovaného 1/, považuje jeho konanie za obohacovanie sa
v jeho finančný neprospech. Zmluva uzavretá so žalovaným 1/, s poukazom na neprijateľné podmienky
je absolútne neplatná.

9. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na tvrdení o dodržaní podstatných náležitostí
Zmluvy o úvere v zmysle platnej právnej úpravy s tým, že neplatnosť záložnej zmluvy nemožno
odvodzovať od prípadnej neplatnosti Zmluvy o úvere. Zmluva o zriadení záložného práva zabezpečuje
pohľadávku a jej príslušenstvo tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa z predmetu záložného
práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Žalobcova námietka, že nedisponuje vykonateľným
rozhodnutím, je celkom bez významu, pretože ak by bolo predmetné rozhodnutie nutné, záložné právo
by sa minulo svojej podstate. Konštatoval, že záložné právo je v podmienkach trhového hospodárstva
významným a veľmi frekventovaným vecno-právnym prostriedkom zabezpečenia pohľadávok a ich
príslušenstva, má za úlohu posilniť postavenie záložného veriteľa. Proces dobrovoľnej dražby je
núteným, avšak zákonným a regulovaným spôsobom dosiahnutia uspokojenia veriteľa. K zavedeniu
súdneho procesu ako podmienky pre výkon záložného práva nedošlo, pretože by sa tým predĺžil proces
vymáhania pohľadávky. Žalobcovo vyjadrenie považuje za zmätočné a neurčité, pretože mu nie je
zrejmé, aké konanie má byť v rozpore s dobrými mravmi a obchádzaním zákona. Z predloženej histórie
transakcií vyplýva, že úver bol žalobcovi poskytnutý vo výške 24.000,- Eur dňa 08. 02. 2016, s tým
že podľa žiadosti o čerpanie úveru bola suma použitá na splatenie predchádzajúceho úveru žalobcu
a časť bola vyplatená na účet žalobcu. Popieral tvrdenie žalobcu, že si prednostne zaúčtoval poplatok



za poskytnutie úveru. Predloženie splátkového kalendára nepovažuje za podstatnú náležitosť Zmluvy o
úvere, v ktorej je jednoznačne dohodnutá výška splátky a termín splácania. K argumentácii žalobcu o
neprijateľnej zmluvnej podmienke zosplatnenia úveru uviedol, že nie je povinný uvádzať v oznámení o
predčasnom zosplatnení úveru podrobný rozpis jeho splácania. Žalobcove tvrdenia o vynútení poistenia
sú absurdné, pretože predmetné poistenie žalobca nemal cez neho sprostredkované, ako vyplýva
zo Zmluvy o úvere. Tvrdenie žalobcu, že po zosplatnení úveru už neprislúcha nárok na odplatu
za poskytnuté peňažné prostriedky nemá oporu v právnych predpisoch, pretože dohodnutý úrok za
poskytnutie peňažných prostriedkov je odplatou za ich poskytnutie, nie sankciou, preto na posudzovanie
úroku nie je možné uplatniť ustanovenie § 3a Nariadenia vlády č. 87 /1995 Z. z. Vyhlásením predčasnej
splatnosti úveru nedošlo k zániku iných práv, či povinností zmluvných strán vyplývajúcich zo Zmluvy o
úvere, ktorá je platná a účinná až do splnenia všetkých záväzkov klienta.

10. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalovaného 1/ nevyjadril.

11. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku - ďalej aj ,,CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 CSP a §
380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie prvoinštančného
súdu vo výrokoch o nariadení neodkladného opatrenia (I., II., III. výrok) podľa § 388 CSP zmenil a vo
výroku o uložení povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33,- Eur (IV. výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP
zrušil.

12. Podľa ustanovenia § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

14. Podľa § 367 ods. 2 CSP, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom
alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

15. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

16. Žalovaní 1/odvolaním napadol uznesenie prvoinštančného súdu vo všetkých jeho výrokoch, teda aj
II. výrok, ktorým bola uložená povinná žalovanému 2/. S poukazom na ustanovenie § 367 ods. 2 CSP,
odvolací súd má za to, že II. výrok napadnutého uznesenia prvoinštančného súdu je závislý od výroku I.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že v tomto prípade sa jedná o neodkladné opatrenie, ktorého nariadenia
sa žalobca domáhal počas sporu (konania) vo veci samej, v ktorom sa domáha neplatnosti zo Zmluvy
o úvere uzavretej so žalovaným 1/.

18. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

19. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.



20. Neodkladným opatrením môže súd strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo
právami [§ 325 ods. 2 písm. c) CSP], niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala [§ 325
ods. 2 písm. d) CSP].

21. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou
funkciou je bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods.
1 CSP), pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený.
Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je
tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v
prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších
skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť
takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému
následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými
obtiažami. V prípade nárokov týkajúcich sa plnenia (spravidla peňažného) je relevantným dôvodom
i dôvodná obava (t. j. obava, ktorá vyplýva z objektívne existujúcich okolností a ktorá je objektívne
preukázateľná), že by eventuálna exekúcia bola ohrozená.

22. Neodkladné rozhodnutia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môžu byť
kedykoľvek na návrh zrušené (zhodne judikatúra Ústavného súdu SR, č. k. IV. ÚS 46/2013). Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo/3/2010 z 29.07.2010 ).

23. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie
je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní., t. j. pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie
preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na
všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je
to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej
šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré mali byť predmetom
vydaného neodkladného opatrenia.

24. Pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdom prvej inštancie. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci,
v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na neodkladné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa
posudzuje podľa náležitostí jeho návrhu. Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú
z návrhu. Aby mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ
osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, či obavy z ohrozenia
exekúcie. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení hovoríme o osvedčovaní tvrdených skutočností.
Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na
navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce
jeho meritórne vybavenie. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený
a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a
odôvodnených prípadov. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní
vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

25. Náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú vymedzené v § 326 CSP, predovšetkým
opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu, a tieto
skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.

26. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti
alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným



neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.

27. V posudzovanej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ)
predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu vyplýva, že účelom návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zachovanie existujúceho faktického a právneho
stavu vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným v KN u Okresného úradu Brezno, katastrálny odbor
na LV č. XX, pre okres R., obec T., katastrálne územie T., parcely registra ,,C“ ako parc. č. XXXX -
záhrady o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba
- rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku parc. č. XXXX, ktoré zabezpečujú
pohľadávku žalovaného 1/ voči žalobcovi na základe Záložnej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo
dňa 01. 02. 2016 uzavretej medzi žalovaným 1/ a vlastníčkou nehnuteľností K. N., nar. XX. XX. XXXX v
podiele 1/1. Žalobca odôvodnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia protiústavnosťou výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Prvoinštančný súd potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia odôvodnil potrebou bezodkladnej úpravy pomerov, pretože žalobca ako osoba, ktorá by v
zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov, bola oprávnená podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, bezodkladná úprava
pomerov je v danom prípade dôvodná, ako aj z dôvodu, že bez nariadenia neodkladného opatrenia
by bol žalobca dotknutý na svojich právach, keď napadol zmluvné podmienky a postup pri uzatváraní
Zmluvy o úvere súvisiacou so Zmluvou o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam.
Pokiaľ by bol žalobca vo veci samej úspešný, zánikom zabezpečenej pohľadávky by zaniklo aj záložné
právo.

28. Po oboznámení sa s prejednávanou vecou odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd nerozhodol
vecne správne, pretože žalobca neuviedol a neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce záver o povinnosti
žalovaného 1/ zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva, žalovaného 2/ zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby a zároveň
uloženia povinnosti žalovaným 1/, 2/ pre prípady predaja alebo zmeny vlastníckeho práva nenakladať
s nehnuteľnosťami a zdržať sa úkonov súvisiacich so zmenou vlastníckych práv k predmetným
nehnuteľnostiam. Záložné právo je legitímny právny inštitút na realizáciu, ktorého slúži Zákon o
dobrovoľných dražbách. Záver o protiústavnosti konkrétnej právnej normy môže vyhlásiť iba Ústavný
súd SR. V danom prípade však protiústavnosť predmetného zákona nebola vyhlásená. Z obsahu
žaloby ako aj z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho odôvodnenia nevyplýva, že
predmetom zálohu je obydlie žalobcu, túto skutočnosť možno dedukovať iba z označenia trvalého
bydliska žalobcu v žalobe, resp. z vyjadrenia žalobcu k odvolaniu. Je potrebné zdôrazniť, že pri vzniku
záložného práva účastníci dobrovoľne na základe zmluvnej voľnosti uzavreli Záložnú zmluvu, pre
ktorú sa rozhodla vlastníčka predmetných nehnuteľností K. N., zabezpečujúca pohľadávku veriteľa
(žalovaného 1/) vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške
24.000,- Eur. Ani za predpokladu že by išlo o obydlie žalobcu, ochranu obydlia nie je možné ponímať
absolútne tak, že každá dražba nehnuteľností je porušením ústavného práva na ochranu obydlia. Tieto
závery nevyplývajú ani z nálezov Ústavného súdu SR, ani z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské
práva. Neoprávnený zásah do obydlia je totiž zásah, ktorý nemá oporu v zákonnej úprave. Nesleduje
legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody, alebo nie je
nevyhnutným a je neprimeraným na dosiahnutie legitímneho cieľa (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I
ÚS 13/2000 zo dňa 10. 07. 2001). Dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave, sleduje legitímny
cieľ, ktorými je splnenie uhradzovacej funkcie záložného práva, nakoľko žalobca nesplácal svoj dlh
voči žalovanému 1/, v dôsledku čoho došlo k zosplatneniu úveru. Zároveň je potrebné konštatovať v
súvislosti s dodržaním princípu proporcionality, ktorý súd prvej inštancie však neskúmal a to pomer
medzi hodnotou zálohu - nehnuteľností, ktoré sú predmetom dobrovoľnej dražby a hodnotou pohľadávky
žalovaného 1/. Hodnota pohľadávky žalovaného 1/ presahuje sumu 24.000,- Eur a všeobecná hodnota
založených nehnuteľností vychádzajúc z Oznámenia o dražbe žalovaného 2/ zo dňa 14. 11. 2017 (č.l.
13-16 spisu), predstavuje sumu 26.100,- Eur, preto nemožno konštatovať neprimeraný rozdiel medzi
hodnotou predmetu záložného krytia (hodnota draženej veci) a výškou skutočnej pohľadávky, prípadne
rozdiel medzi hodnotou predmetu záložného krytia.



29. Z uvedených dôvodov možno konštatovať, že v danej veci neexistuje skutkový ani právny
dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie
prvoinštančného súdu vo výrokoch o nariadení neodkladného opatrenia (I., II., III. výrok) podľa § 388
CSP zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

30. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej aj ,,Zákon o súdnych poplatkoch“), ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe
alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo
odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v
konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak
rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

31. Vzhľadom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom žalobca je ex lege
od poplatkovej povinnosti oslobodený, odvolací súd výrok uznesenia, ktorým uložil poplatkovú povinnosť
žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v sume 33,- Eur (IV. výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,



lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).