Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/114/2018 z 27. 5. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. mája 2018, sp. zn. 11Co/114/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6217204131.1 Krajský súd Banská Bystrica | 11Co/114/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6217204131.1 | 2018-05-27 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 388 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/26eb22ab-2da9-47d2-969a-2e299a6246ff Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6217204131.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/114/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217204131
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6217204131.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: E.
B., nar. XX. decembra XXXX, trvale bytom XXX XX I. XX, zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom,
so sídlom AK J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom
Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731, zast. advokátskou kanceláriou De minimis, s.r.o.,
so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 326,54 Eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 10Csp/173/2017-241 zo dňa 5. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že

žalovaný je p o v i n n ý pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni
zložiť do úschovy na Okresnom súde Veľký Krtíš Lučenec peňažnú sumu 810,- Eur do 7 dní od doručenia
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa
5. marca 2018 rozhodol o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

1.1 Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že predmetom konania vo veci samej je nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia pozostávajúceho z istiny 326,54 Eur a jej príslušenstva, ku ktorému malo
dôjsť na základe tej skutočnosti, že žalovaný so žalobkyňou uzatvorili dňa 25.07.2013 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorú je podľa názoru žalobcu potrebné považovať za neplatnú.
Podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 07.02.2017 (správne má byť 2018,
pozn. odvolacieho súdu) sa žalobca domáhal, aby súd nariadil žalovanému pre účely zabezpečenia
budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi povinnosť zložiť do úschovy na Okresnom súde
Veľký Krtíš sumu 810,- Eur v lehote 7 dní od doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.
Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývalo tvrdenie žalobcu, že žalovaný ako subjekt
dlhodobo pôsobiaci na slovenskom finančnom trhu, prestal od 18.12.2015 poskytovať nové úvery a
iné podnikateľské činnosti nevykonáva. Rozpustil sieť obchodných zástupcov, počet zamestnancov a
pobočiek klesá. V roku 2016 vykazoval žalovaný záporné vlastné imanie, hromadne postupuje svoje
pohľadávky na iné spoločnosti, predovšetkým v prospech skupiny KRUK. Majetkom žalovaného sú
iba neurčité pohľadávky voči neurčitým klientom, ktoré žalovaný systematicky odpredáva. Žalobca v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že u žalovaného prebieha riadený proces a hrozí,
že do skončenia konania by už žalovaný nemusel disponovať potrebnými finančnými prostriedkami na
zaplatenie prisúdenej pohľadávky.



1.2 Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný skutočne obmedzil svoju činnosť a neposkytuje
nové pôžičky a úvery. Súdu je však známe, že doposiaľ nedošlo k ukončeniu jeho činnosti a naďalej
pokračuje v správe existujúcich úverov a vymáhaní neuhradených splátok z úverov. Okresnému súdu
bolo pritom známe postupovanie pohľadávok na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o.,
z ktorých žalobca vyvodil záver, že žalobca sa tak zbavuje svojich aktív. S takýmto záverom sa súd prvej
inštancie nestotožnil. Zdôraznil, že postúpenie pohľadávky predstavuje legálnu formu zmeny veriteľa
aj bez súhlasu dlžníka. S postúpenou pohľadávkou prechádzajú okrem príslušenstva aj všetky práva
s ňou spojené a okresný súd tak nevidel dôvod, prečo by možným postúpením, ku ktorému zatiaľ ani
nedošlo, mohlo byť zmarené prípadné vyplatenie nároku žalobkyne, ktoré je v nízkej sume. Súd prvej
inštancie tiež uviedol, že na menovanú spoločnosť postupujú svoje pohľadávky aj obchodné banky a
doposiaľ z tejto skutočnosti nikto nevyvodil záver, že tieto banky sa zbavujú svojho majetku, nebudú
plniť svoje záväzky a chcú opustiť slovenský finančný trh. Právny zástupca žalobkyne prejudikuje vopred
rozhodnutie súdu, pričom súd sa zatiaľ k meritu veci nevyjadril. Až po právoplatnom rozhodnutí súdu, nie
právneho zástupcu, bude zrejmý výsledok sporu. Nariadením neodkladného opatrenia by súd v tomto
prípade vopred prejudikoval výsledok sporu, čo okresný súd považoval za neprijateľné. Žalobkyňa podľa
názoru súdu prvej inštancie nepreukázala existenciu závažných dôvodov, pre ktoré by súd mal nariadiť
neodkladné opatrenie počas prebiehajúceho konania. Nepreukázala ani, že by v prípade neúspechu
v spore mohla byť ohrozená vykonateľnosť rozsudku s následnou exekúciou. Spor je pritom pred
rozhodnutím, kde právny zástupca navrhol výsluch žalobkyne, ktorá sa doposiaľ vždy ospravedlnila,
opakovane sa pojednávania nezúčastnila. Žalovaný konanie nepredlžuje, pojednávaní sa nezúčastňuje.
Zo žiadanej sumy, ktorú by mal žalovaný zložiť do úschovy, viac ako polovicu predstavujú trovy právneho
zastúpenia, z čoho sa okresnému súdu javí, že podstatným účelom konania je výška a zabezpečenie
trov právneho zastúpenia. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 328 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v spojení s ustanovením § 325 ods.
1 C.s.p. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Žalobkyňa (ďalej tiež „odvolateľka“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote
odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a písm. g) C.s.p.; tvrdila, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľka navrhla, aby odvolací súd
odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovie v celom rozsahu a uplatnila tiež nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

2.1 Za nesprávne považovala konštatovanie súdu prvej inštancie, že doposiaľ u žalovaného nedošlo k
ukončeniu činnosti a naďalej pokračuje v správe existujúcich úverov a vymáhaní neuhradených splátok
z úverov a zároveň za neakceptovateľné považovala konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že
podstatným účelom konania je výška a zabezpečenie trov právneho zastúpenia. Neprimeraná pozornosť
je venovaná postupovaniu pohľadávok, pričom postupovanie pohľadávok je len jedným z aspektov.
Ďalšie argumenty a fakty žalobcu prezentované v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vo vzájomnej súvislosti vedú k záveru, že žalovaný ukončuje svoju činnosť, a teda, že exekúcia
bude ohrozená. Z nedostatočných a čiastkových dôvodov uvádzaných v uznesení súdu prvej inštancie
nie je možné vyvodiť záver o existencii dôvodov pre zamietnutie podaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, vo výraznej miere založené iba
na subjektívnej predstave súdu, bez objektívneho pohľadu na existujúci stav a účel neodkladného
opatrenia.

2.2 Z predložených dôkazov pritom vyplýva, že žalovaný výrazne obmedzil svoju podnikateľskú
činnosť, čo je zrejmé aj z oficiálneho autorizovaného vyhlásenia žalovaného, z ktorého možno
vyvodiť, že jeho činnosť v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov bola od 18.12.2015 ukončená
a fakticky sa činnosť žalovaného obmedzila iba na administratívne služby. Z aktuálneho výpisu z
obchodného registra vyplýva, že ku dňu 26.01.2018 došlo k zániku 11 z 12 predmetov činnosti a v
súčasnosti figurujú ako predmet činnosti jedine administratívne služby. Žalovaný obmedzil a pozastavil
svoju podnikateľskú činnosť, zrušil všetky obchodné pobočky, nevykonáva činnosť prostredníctvom
obchodných zástupcov a neposkytuje už dlhodobo žiadne nové úvery a pôžičky a tento predmet činnosti
predstavoval „gro“ v podnikateľskej činnosti žalovaného. Z predloženej výročnej správy tiež vyplýva
záporné vlastné imanie žalovaného vo výške -16.205.010,- Eur. Aktuálna utlmená činnosť žalovaného
a výsledky hospodárenia za uplynulé obdobie nedávajú žalobcovi dostatočnú záruku prípadnej budúcej
vymožiteľnosti pohľadávky, existuje obava, že do právoplatného skončenia súdneho konania by



už žalovaný nemusel disponovať potrebnými finančnými prostriedkami. Neodkladné opatrenie má
pritom iba dočasný charakter, nemôže dôjsť k žiadnej neprimeranej ujme na majetku žalovaného,
ostáva zachovaný princíp proporcionality pri vydávaní neodkladného opatrenia. Uložením požadovanej
povinnosti možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha. Naopak, ak nedôjde k
bezodkladnej úprave pomerov, mohlo byť dôjsť k nezvrátiteľnému stavu alebo následku, ktorý by bol
len ťažko odstrániteľný, resp. bol by odstrániteľný len z neprimeranými ťažkosťami a neprimeranými
nákladmi.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení považoval napadnuté rozhodnutie za správne a dostatočne
odôvodnené, pričom existujú aj ďalšie dôvody, pre ktoré návrhu žalobkyne nemožno vyhovieť. Žalovaný
navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil a rozhodol tak, že žalovaný má nárok
voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

3.1 Vo vzťahu k samotnému uplatnenému nároku žalovaný zdôraznil, že nároky vznesené žalobkyňou
vo veci samej sú premlčané, žalovaný s ohľadom na princíp hospodárnosti a rýchlosti konania, ako
aj vlastnú právnu istotu, vzniesol námietku premlčania, ktorú súd prvej inštancie nesprávne posúdil,
keď rozhodol v priamom rozpore s konštantnou rozhodovacou činnosťou vyšších súdnych inštancií
v identických veciach. Poprel tvrdenie žalobkyne, že zo strany žalovaného dochádza k hromadnému
zbavovaniu sa majetku, žalobkyňa účelovo zamieňa odplatné postúpenie pohľadávky s darovaním
pohľadávky. Odplatné postúpenie pohľadávok je štandardný a zákonný postup, ktorý využívajú všetci
dodávatelia spotrebiteľských a iných úverov. Zároveň medzi zbavovaním sa majetku a zastavením, či
obmedzením podnikateľskej činnosti nie je žiadna súvislosť, keby žalovaný nič nerobil a nedosahoval
ani žiadne príjmy v budúcnosti, nie je tým nijako ohrozená potenciálna exekúcia iniciovaná žalobkyňou,
či kýmkoľvek iným. Žalovaný žiadnu stratu vôbec nedosiahol, a to vlani, ani predvlani, z čoho je zrejmé,
že obavy žalobkyne sú len fantómové. Žalovaný zdôraznil, že nie je v úpadku, nie je platobne neschopný
a nie je ani predĺžený. Poukázal na svoju riadnu individuálnu účtovnú závierku za rok 2016, z ktorej
vyplýva, že hodnota majetku žalovaného bola spolu v sume 43.981.745,- Eur a hodnota všetkých
záväzkov v sume 25.286.259,- Eur. Ku koncu účtovného obdobia 2016 dosiahol zisk v sume 11.956.972,-
Eur, má dlhodobý hmotný majetok ocenený ku koncu účtovného obdobia 2016 v sume 3.055.659,- Eur
a na účtoch v bankách mal sumu vo výške 5.678.394,- Eur. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť,
že je dcérskou spoločnosťou britskej spoločnosti International Personal Finance Investments Limited,
pre ktorú je zachovanie dobrej povesti zásadné. Zo svojej činnosti nikdy nedal žalobkyni a napokon
ani verejnosti žiaden dôvod domnievať sa, že by mal v úmysle neplniť svoje záväzky riadne a včas,
zo strany žalovaného nedochádza k žiadnemu zbavovaniu sa majetku, žalobca neosvedčil, že by
žalovaný reálne vykonával akékoľvek úkony smerujúce k znižovaniu hodnoty jeho majetku. Ani v prípade
likvidácie žalovaného niet žiadnej zámienky predpokladať, že žalovaný by chcel žalobkyňu ako veriteľku
akokoľvek ukrátiť, nakoľko v takomto prípade by mu musel poskytnúť zodpovedajúce zabezpečenie.
Žalovaný pritom podlieha veľmi prísnej regulácii orgánov dozoru, žiadne zbavovanie sa majetku, ako si
to predstavuje žalobkyňa, u neho nie je ani teoreticky možné.

3.2 Žalovaný tiež zdôraznil, že nevyhnutným predpokladom na to, aby neodkladné opatrenie vôbec
mohlo byť nariadené, je nemožnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný vlastní značný
majetok. Túto skutočnosť žalobkyňa úplne prehliadla a namiesto toho zaviedla nový právny inštitút s
názvom efektívne zriadenie záložného práva. V danom prípade neexistuje žiadne obmedzenie, prečo by
nebolo možné zriadiť zabezpečovacie opatrenie na majetok žalovaného, ktorého existenciu potvrdzuje
aj samotná žalobkyňa. Záložné právo, ktoré možno zriadiť zabezpečovacím opatrením, možno zriadiť
nielen k nehnuteľnosti, ale aj k iným majetkovým hodnotám. S touto skutočnosťou sa žalobkyňa vôbec
nezaoberala vo svojej argumentácii, hoci je z verejne dostupnej účtovnej závierky žalovaného zrejmé,
že žalovaný majetok má.

3.3 Žalovaný vyjadril názor, že napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš je plne v súlade
s ustálenou rozhodovacou činnosťou, kedy odvolacie súdy opakovane konštatovali, že na nariadení
neodkladného opatrenia voči žalovanému z dôvodu údajného ohrozenia exekúcie nie sú dané zákonné
dôvody, medzičasom nedošlo k žiadnej zmene okolností, ktoré by odôvodňovali iný záver.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2
C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 C.s.p.) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388
C.s.p. zmenil z nasledovných dôvodov:



5. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne; z dôvodu, že je rozsahom a
dôvodmi odvolania viazaný (§ 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými
v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého
rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie
(§ 380 ods. 2 C.s.p.).

7. Neodkladným opatrením sa má poskytnúť dočasná ochrana strane, zabrániť ďalšiemu zhoršeniu jej
právneho postavenia a to aj v situácii, keď súd nemá náležite zistený skutkový stav veci. Dočasnou
úpravou súd nie je v ďalšom prípadnom konaní viazaný; po nariadení navrhovaných opatrení nemusí
nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej; ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd nemusí uložiť povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej; súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods.
1 C.s.p.); neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 C.s.p.). Právna
úprava v Civilnom sporovom poriadku pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol
totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 C.s.p.); neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva
a povinnosti strán konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia však musí byť preukázaný a
osvedčený.

8. Výpisom z obchodného registra žalovaného je preukázaná zmena jeho obchodného mena z Provident
Financial, s. r. o., na Endepro, s. r. o. v likvidácii aj jeho vstup do likvidácie dňom 01.03.2018.
Likvidátorom spoločnosti je C/L/A CONSULTANCY a. s., so sídlom Tomášikova 10/D, 821 03 Bratislava.
K vstupu do likvidácie (ako i zmene obchodného mena žalovaného) došlo už pred vydaním napadnutého
uznesenia.

9. Žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie a zároveň tvrdila, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010).
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu
právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon
právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

10. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

13. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť
záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením podľa § 343 C. s. p..



15.1 Zabezpečovacie opatrenie patrí medzi tzv. osobitné procesné postupy (Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s.). Jeho cieľom je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie veriteľovej pohľadávky, ktorá už bola alebo by
neskôr mohla byť judikovaná, s cieľom zamedziť alebo zredukovať možné nebezpečenstvo zmarenia
jej uspokojenia. Do majetkových práv subjektu zriadením sudcovského záložného práva je možné
zasiahnuť, ak je základ nároku osvedčený. Spôsobilým predmetom záložného práva môžu byť veci,
práva a iné majetkové hodnoty, ktoré sú prevoditeľné. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Predpokladom jeho nariadenia je aj odstránenie možnosti zmarenia
uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia
exekúcie je potrebné vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Súd musí zohľadniť aj
zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke.

15.2 Na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k názoru, že žalobkyňa v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia v dostatočnej miere osvedčila svoj nárok a preukázala tak
dôvodnosť potreby neodkladného opatrenia ako následok obavy, že exekúcia bude ohrozená. Bolo
preukázané, že žalovaný prestal poskytovať pôžičky a v tomto smere ukončil svoju činnosť na
slovenskom trhu. Zo samotného oficiálneho vyjadrenia žalovaného vyplýva, že: „od 18. decembra
2015 vzhľadom k legislatívnym zmenám týkajúcim sa poskytovania spotrebiteľských úverov pozastavil
poskytovanie nových úverov. Po dôkladnom posúdení dopadu zmien na jeho podnikanie sa rozhodol
ukončiť poskytovanie úverov do domácnosti prostredníctvom obchodných zástupcov na Slovensku
a neponúkať ďalej ani úver na účet. Provident bude naďalej poskytovať servis svojim súčasným
zákazníkom a bude vyberať splátky úverov na základe zmluvných záväzkov“. Z verejne dostupných
informácií je tiež zrejmé, že žalovaný rozpustil sieť svojich obchodných zástupcov, počet jeho
zamestnancov klesá, aj z výpisu z obchodného registra vyplýva, že ako predmet činnosti ponechal
len „administratívne služby“. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný pozastavil a výrazne obmedzil svoju
činnosť, v súčasnosti žiadne finančné služby neposkytuje (spočívajúce v poskytovaní úverov a
pôžičiek z vlastných zdrojov), zatvoril svoje obchodné pobočky a nevykonáva ako doposiaľ svoju
obchodnú činnosť prostredníctvom obchodných zástupcov. Tieto skutočnosti vo svojom komplexe a
vzájomných súvislostiach môžu dôvodne vyvolávať u žalobkyne obavy v súvislosti s budúcim výkonom a
vymožiteľnosťou jej nároku, uplatňovanom v spore vo veci samej. Súčasná utlmená činnosť žalovaného,
výsledky jeho hospodárenia za uplynulé obdobie nedávajú dostatočnú záruku vymožiteľnosti nároku
žalobkyne uplatneného v danom spore. Pokiaľ žalobkyňa navrhovala, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým by súd uložil žalovanému predbežne zložiť do súdnej úschovy sumu 810,-Eur, táto
pokrýva uplatnený nárok žalobkyne s príslušenstvom a trovami konania. V takomto rozsahu uplatnená
povinnosť zložiť predbežne zábezpeku do úschovy súdu nie je v nepomere k uplatnenému nároku
žalobkyne.

15.3 Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanom spore sa žalobkyňa voči žalovanému domáha
zaplatenia sumy 326,54 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu bezdôvodného obohatenia;
o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo
veci samej. Ako vyplýva zo súdneho spisu, po vydaní napadnutého uznesenia okresný súd na
pojednávaní dňa 04.04.2018 rozhodol rozsudkom č.k. 10Csp/173/2017-271, ktorým žalobe vyhovel.
Podľa odvolacieho súdu aj z uvedeného rozsudku (aj keď neprávoplatného) vyplýva osvedčenie
uplatneného nároku žalobkyne.

15.4 Odvolací súd dopĺňa, že dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia je aj vstup žalovaného
do likvidácie (dátum vstupu do likvidácie 01.03.2018, likvidátor: C/L/A CONSULTANCY a.s.), v rámci
ktorej sa tiež predpokladá poskytnutie zodpovedajúceho zabezpečenia veriteľovi na uspokojenie spornej
pohľadávky pred rozdelením likvidačného zostatku (§ 75 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka), pričom
zatiaľ nie je zrejmé, či likvidačný zostatok v rámci likvidácie žalovaného vznikne, z čoho vyplýva dôvodná
obava z ohrozenia exekúcie.

15.5 Vo vzťahu k dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia argument súdu prvej
inštancie týkajúci sa zabezpečenie trov právneho zastúpenia neodkladným opatrením neobstojí.
Pokiaľ žalobkyni uplatnením práva v súdnom konaní vznikli trovy konania, spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia, tieto nemožno bez ďalšieho vylúčiť z ich uplatňovania, prípadne aj ich



zabezpečenia prostredníctvom neodkladného opatrenia. Sú nárokom žalobkyne voči žalovanému, o
ktorých dôvodnosti v prípade úspechu v spore rozhodne súd rovnako, ako rozhodne o nároku samom.

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení zdôraznil, že ako nevyhnutný predpoklad nariadenia neodkladného
opatrenia je nemožnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a neexistuje obmedzenie, pre ktoré
by nebolo možno zriadiť zabezpečovacie opatrenie na majetok žalovaného. Toto vyjadrenie je ale
len všeobecného charakteru, z vyjadrení žalovaného sú zrejmé závery vyplývajúce z jeho účtovnej
evidencie za rok 2016, nie však závery o existencii konkrétnych prevoditeľných vecí, práv a iných
majetkových hodnôt, ktoré by mohli byť spôsobilým predmetom sudcovského záložného práva
(žalobkyňa, ktorá je v tomto súdnom spore spotrebiteľkou tvrdila, že tieto na strane žalovaného
dodávateľa neexistujú). Súdy sú pritom povinné pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia posúdiť individuálne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Z tohto hľadiska možno pripustiť
nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej
pohľadávky, ak dosiahnutiu účelu sledovanému prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia
iné konkrétne dôvody. Rozhodujúcim kritériom je kritérium efektívnosti zriadenia záložného práva vo
vzťahu k sledovanému účelu rozhodnutia. Povahu zabezpečovaného nároku skúma súd aj so zreteľom
na existujúce hmotnoprávne zabezpečenie. Odvolací súd dospel k záveru, že ujma, ktorú by žalovaný
utrpel ako strana sporu dotknutá zabezpečovacím opatrením (vyplývajúca zo samotnej podstaty
záložného práva) by bola väčšia ako je jeho ujma, ktorú utrpí v dôsledku nariadenia neodkladného
opatrenia. Zásada proporcionality by nebola zachovaná napr. pri zriadení najčastejšie používaného
druhu záložného práva, ktorým je záložné právo na nehnuteľnostiach, ktorých hodnota (v prípade, že
žalovaný nejaké vlastní) by bola s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vyššia, ako je suma 810,-
Eur.

16.1 Neobstojí ani tvrdenie žalovaného v písomnom vyjadrení, že v vo veci samej namietol premlčanie
uplatneného nároku, a že súd prvej inštancie (vo veci samej) rozhodol v rozpore s konštantnou
rozhodovacou činnosťou vyšších súdnych inštancií. Otázku premlčania a dôvodnosť vznesenej
námietky premlčania odvolací súd posúdi v rámci rozhodovania o odvolaní proti rozsudku č.k.
10Csp/173/2017-271 zo dňa 4. apríla 2018.

17. Odvolací súd záverom udáva, že žalobkyňa dostatočne osvedčila splnenie individuálnych podmienok
na dosiahnutie účelu sledovaného neodkladným opatrením, ktoré v jej právnom pomere so žalovaným
nevytvorí nenávratný stav. Ak by dočasná ochrana poskytnutá žalobkyni neodkladným opatrením
nemala oporu v konečnom rozhodnutí okresného súdu, existuje možnosť navrátenia do pôvodného
stavu.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil, lebo
nezistil dôvod na jeho potvrdenie ani zrušenie.

19. Neodkladné opatrenie patrí k zabezpečovacím inštitútom civilného procesu, ktoré predpokladajú
ďalší procesný postup, ako je to i v tomto prípade, nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
bol podaný pred tým, ako súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej. Nakoľko okresný súd napadnutým
uznesením rozhodol 5. marca 2018, pred tým, ako rozhodol vo veci samej (4. apríla 2018), o nároku na
náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia správne nerozhodoval. O nároku na náhradu
trov konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí vo veci samej, ktorým bude predmetné konanie skončené.
Z rovnakého dôvodu o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval ani odvolací súd; zo spisu totiž
vyplýva, že žalovaný podal odvolanie (čl. 284 spisu) proti rozsudku okresného súdu, ktorým rozhodol vo
veci samej; o náhrade trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté až v rámci rozhodnutia o podanom
odvolaní vo veci samej (§ 262 ods. 1 C.s.p.).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).