Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/28/2018 z 13. 3. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 13. marca 2018, sp. zn. 3To/28/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6216010048.3 Krajský súd Banská Bystrica | 3To/28/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6216010048.3 | 2018-03-13 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo, Trestné právo – Majetok, Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f53f801d-35d1-4ed5-91c4-719ef5f3e296 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6216010048.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/28/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216010048
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6216010048.3

Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica, v trestnej veci proti obžalovanej O. Z., pre zločin krádeže podľa § 212
ods. 1,2 písm. f), ods. 4 písm. b) Tr. zák. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí, konanom dňa 14.
marca 2018, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja
a JUDr. Mária Šuleja, odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo
dňa 29.11.2017, sp.zn. 9T/18/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/18/2016 zo dňa 29.11.2017 bola obžalovaná O.
Z. oslobodená spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš zo dňa 24.02.2016, č.k.
Pv 387/15/6610-15, a to postupom podľa § 285 písm. a) Tr. por. pre skutok, ktorý podľa výroku tejto
obžaloby mala spáchať na tom skutkovom základe, že
dňa 22. 07. 2015 v presne nezistený čas medzi 09,00 a 10,00 h v obci F., bez súhlasu vlastníka
nehnuteľnosti C. Z. a užívateľky rodinného domu. J. H., ktorá je jej matkou, vošla do rodinného domu č.
XXX cez riadne uzamknuté dvere tak, že tieto, si odomkla s pravým kľúčom, ktorý našla v skrýši neďaleko
vchodových dverí, kde ho J. H. ukryla, následne vošla do tohto domu, ktorý hol v tom čase prázdny a
riadne obývaný, tento prehľadala a zo skrinky v obývacej miestnosti odcudzila z peňaženky finančnú
hotovosť vo výške 840,- Eur v rôznych bankovkách nezistenej nominálnej hodnoty, tieto si ponechala pre
svoju potrebu, z rodinného domu odišla, riadne ho uzamkla a kľúč odložila na pôvodné miesto, pričom
uvedeným konaním spôsobila J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, škodu vo výške 840,- Eur a C. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. R. XXX/XX, C. J., nevznikla žiadna škoda,
pričom uvedeného konania sa dopustila napriek tomu, že dňa 30.01.2015 jej bola uložená bloková
pokuta v sume 20,- Eur príslušníkom OO PZ Košice - Sever, blokmi č. G 0316931-0316932 za priestupok
proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zák. č. 372/1990 Zb., kde sa dopustila drobnej krádeže v obchodnom
dome Tesco Extra Košice, na ul. Trolejbusová č. l/A, Košice,
ktorým konaním mala spáchať zločin krádeže podľa § 212 ods. 1,2 písm. f), ods. 4 písm. b) Tr. zák. a
zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 139
ods. 1 písm. c) Tr. zák. Takýmto výrokom dospel prvostupňový súd k záveru, že nebolo dokázané, že
sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas t.j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný
prokurátor, a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 29.11.2017.
Následne takto podané odvolanie prokurátor zdôvodnil písomným podaním zo dňa 23.01.2018,
ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené v rovnaký deň. V jeho dôvodoch predovšetkým namietal
oslobodzujúci výrok rozsudku prvostupňového súdu, poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku
a podľa jeho názoru okresný súd týmto rozsudkom rozhodol na podklade nesprávneho hodnotenia
dôkazov. Podľa názoru tohto odvolateľa bola obžalovaná usvedčovaná svedkom C. Z., pričom aj
poškodená J. H. zotrvala na tom, že obžalovanej zakázala vstupovať do domu, ktorý zákaz však porušila.
Poškodená s obžalovanou si navzájom určili čas, kedy do domu môže prísť, čo však obžalovaná



nerešpektovala. Ďalej prokurátor poukázal na to, že v zmysle § 194 Tr. zák. je chránený akýkoľvek
oprávnený užívateľ domu alebo bytu, teda nielen vlastník. Okresný súd vyhodnotil dôkazy jednostranne
v prospech obžalovanej a pokiaľ v jej prospech vypovedali svedkovia K. T., K. T. a svedkyňa K., šlo o
osoby blízke a teda ich výpovede nemožno hodnotiť ako vierohodné. Možno len ťažko uveriť tomu, že
by si spáchanie skutku poškodená, ako matka, vymyslela v neprospech vlastnej dcéry. Bez povšimnutia
pritom nemožno ponechať ani to, že obžalovaná sa v minulosti dopustila krádeže v Tescu. Záverom
svojho odvolania krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu s tým, aby
vec vrátil súdu prvého stupňa s pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania prokurátorom v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
tento odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom
predchádzalo. Mal na zreteli i svoju povinnosť v tom smere, že na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním
prokurátora vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. V
tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora nebolo podané dôvodne.
Žiada sa konštatovať, že krajský súd vykonal o odvolaní prokurátora v tejto veci verejné zasadnutie
v neprítomnosti obžalovanej z dôvodu, že táto krajskému súdu doručila ospravedlnenie neúčasti na
verejnom zasadnutí zo dňa 09.03.2018 a zároveň požiadala, aby sa verejné zasadnutie v jej trestnej
veci vykonalo v jej neprítomnosti (splnenie procesných podmienok § 293 ods. 7 Tr. por.).
Súd prvého stupňa pri dodržaní procesného postupu a taktiež rešpektovaní práva obžalovanej na
obhajobu, rozhodol už v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní. V jeho
priebehu, ktoré bolo vykonané v pôvodnom zložení senátu dňa 27.04.2016 vykonal výsluch obžalovanej,
svedkov J. H., C. Z., K. T., A. W., E. K., pokiaľ na hlavnom pojednávaní dňa 08.08.2016 rozhodol vo veci
rozsudkom, krajský súd uznesením sp. zn. 3To/92/2016 zo dňa 21.09.2016 tento rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Následne na hlavnom
pojednávaní dňa 21.11.2016 vykonal výsluchy svedkov J. H., O. Z., K. T., uznesením zo dňa 21.12.2016
rozhodol o pribratí do konania znalcov z odboru zdravotníctva - psychiatrie a psychológie, následne boli
tieto znalecké posudky autorov K.. I. a N.. D. súdu prvého stupňa doručené. Potom už vo veci rozhodoval
senát okresného súdu v novom zložení, pričom z vyjadrení oprávnených strán bolo prakticky zistiteľné,
že nepožiadali vykonať hlavné pojednávanie znovu, ako to má na mysli obsah ust. § 277 ods. 5 Tr. por.
Na hlavnom pojednávaní 29.11.2017 súd prvého stupňa upustil od výsluchu svedkov K. T. a O. Z., pričom
prečítal obsah zadovážených znaleckých posudkov z odboru psychiatrie a psychológie, týkajúcich sa
osoby poškodenej J. H..
Prvostupňový súd takýto súhrn dôkazov vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne správne. Jeho rozhodnutie
už zodpovedá všetkým hľadiskám, obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu
venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič vyčítať. Stručne vyložil, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
okresného súdu je tiež zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia Trestného poriadku v otázke neviny
obžalovanej O. Z. zo spáchania stíhaného skutku.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil prakticky tým, že v neprospech obžalovanej svedčila len poškodená,
ktorá tvrdila, že obžalovaná jej odcudzila sumu 840,- Eur a že vstúpila do domu v F. napriek zákazu,
ktorý jej dala ona aj jej otec C. Z. ako vlastník nehnuteľnosti. Skutočnosť, že obžalovaná mala zákaz
vstupu do domu nepotvrdil svedok C. Z., uviedol, že mohla vstupovať do domu, ktorého je vlastníkom
a vziať si odtiaľ svoje veci. Rozpor s výpoveďou v prípravnom konaní vysvetlil tak, že došlo k omylu
a on to myslel tak, že nemá vstupovať do domu až po tom, čo si odvezie obžalovaná svoje veci a od
neho to mala povolené. Zákaz vstupu zo strany poškodenej ostal len v polohe jej tvrdení. V
prospech obžalovanej naproti tomu vypovedali viacerí svedkovia. Otec obžalovanej K. T. dokazoval,
že peniaze neodcudzila a celú situáciu poškodená na obžalovanú vopred pripravila, aby vlastne od
neho dostala peniaze. Poškodená otcovi obžalovanej večer dňa 22. 07. 2015 hovorila o sume 700,-
Eur a nie 840,- Eur. Aj svedkyňa K. potvrdila sumu 700,- Eur ako údajne odcudzenú podľa tvrdenia
poškodenej 22. 07. 2015. Aj táto svedkyňa uvádzala, že obžalovaná peniaze neodcudzila, aj s poukazom
na skutočnosť, že si na druhý deň po tom, čo mala matke odcudziť peniaze, požičiavala od svedkyne,
aby si mohla v Banskej Bystrici niečo kúpiť. Okresný súd nadobudol pochybnosti aj o tom, že poškodená
vôbec mohla mať usporenú takú vysokú sumu, keď jej príjmom je len výživné a materská v
celkovej mesačnej výške 490.- Eur podľa jej vlastného vyhlásenia a keď táto opakovane požiadala o
úver od spoločnosti Provident Financial s. r, o.. Bratislava, tieto úvery dlhodobo nesplácala a vystavovala
sa možnosti exekučného vymáhania, ako to vyplýva aj z dokladov tejto spoločnosti. Úvermi musela



riešiť svoju zlú finančnú situáciu. Pokiaľ by údajne odcudzenú sumu mala nasporenú, v inkriminovanom
období sa dlhší čas nezdržiavala v dome a takúto sumu, ak ju naozaj v dome mala, mohla odcudziť
aj iná osoba.
V reakcii na odvolacie námietky prokurátora, krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku v časti, ktorá je uvedená vyššie, tieto dôvody si krajský súd v plnom rozsahu osvojil a bolo
by nadbytočné znova v podrobnostiach ich na tomto mieste a v tomto rozhodnutí znovu opakovať.
Prvostupňový súd sa pritom náležite zaoberal aj obsahom znaleckých posudkov z odboru zdravotníctva,
a to z odboru psychiatrie a z odboru psychológie, keď bez povšimnutia nebolo možné ponechať ani
závery psychologického posudku, z ktorých je zistiteľné, že poškodená J. H. má podpriemernú až
subnormnú úroveň pamäti, má sklony miešať pocity s myslením, čo môže viesť k skresleniu výpovede a v
tejto súvislosti nemožno vylúčiť ani vedomé tendencie skresľovať výpoveď. Jej intelektové schopnosti sú
na dolnej hranici normy, je primárne zaujatá vlastnými potrebami a prehliada potreby iných. Na podklade
vykonaného dokazovania v naznačenom rozsahu dospel prvostupňový súd k správnemu záveru, že
vykonané dôkazy vo veci vylučujú spoľahlivý záver o vine obžalovanej O. Z. zo spáchania stíhaného
skutku. V tej súvislosti pritom správne zvýraznil obsah zásady v pochybnostiach v prospech vinníka (in
dubio pro reo).
Za takejto dôkaznej situácie je aj z pohľadu krajského súdu v posudzovanej veci dôvodný záver
spočívajúci v tom, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná O. Z. stíhaná. V
súdenom prípade boli využité všetky dostupné možnosti na zistenie skutkového stavu veci a to nielen v
prospech, ale aj v neprospech obžalovanej, nie je objektívne možné už nič ďalej dokazovať, resp. iným
dôkazom, majúc na mysli taký, ktorý by spochybnil jej obhajobu, usvedčiť ju zo spáchania stíhaného
skutku v rozsahu uvedenom v obžalobe prokurátora.
Pokiaľ vo veci zostalo minimálne podozrenie, že obžalovaná konala dňa 22.07.2015 spôsobom v zmysle
obsahu skutkovej vety obžaloby prokurátora, krajský súd zdôrazňuje, že zo zásady prezumpcie neviny
pre orgány činné v trestnom konaní vyplýva, a to pokiaľ ide o vyvodzovanie skutkových zistení na základe
vykonaného dokazovania to, že v prípade pochybností o skutku, ako bol ustálený obžalobou, ktoré
preukázateľne nie je možné odstrániť vykonaním ďalších dôkazov, je povinnosťou týchto orgánov a súdu
obzvlášť prikloniť sa k možnosti pre obžalovaného priaznivejšej. Len toto podozrenie pritom nepostačuje
na prijatie nepochybného záveru o vine obžalovanej.
S poukazom na vyššie uvedené rozhodol krajský súd o odvolaní prokurátora, považujúc ho za
nedôvodné, spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď toto odvolanie podľa § 319
Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.