Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sa/15/2018 z 10. 12. 2018 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 10. decembra 2018, sp. zn. 20Sa/15/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6018200615.1 Krajský súd Banská Bystrica | 20Sa/15/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6018200615.1 | 2018-12-10 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0398dd5a-8ded-4f1e-babf-728b365bdd99 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6018200615.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sa/15/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200615
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6018200615.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd sudcom JUDr. Petrom Molčanom, v právnej veci
žalobcu O. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. P. XX, XXX XX P. W., proti žalovanému Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych
dávok, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: UPS/US1/
SSVOPHNSSD1/SOC/2018/10465/LM zo dňa 7. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Odboru pomoci v hmotnej núdzi a štátnych
sociálnych dávok č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2018/10465/LM zo dňa 7. septembra 2018
spolu s rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, odboru sociálnych vecí a rodiny
č.VK1/OHN_NVAŠSD/SOC/2018/7353-18 zo dňa 21. júna 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a na
ďalšie konanie prvostupňovému orgánu verejnej správy.

Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť
ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená výška trov konania. Výšku trov
konania súd určí samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. O. V., bytom P. XX, P. W. (ďalej len „žalobkyňa“) podala dňa 20.02.2014 žiadosť o rodičovský
príspevok, na základe ktorej jej bol vyplácaný rodičovský príspevok pre jej maloleté dieťa J. T., nar.
XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté dieťa“). Z na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu vyplýva,
že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš posúdil zdravotný stav maloletého dieťaťa a dňa
24.10.2016 vydal posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa, v ktorom posudkový
lekár T.. Y. T. skonštatoval, že dieťa má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú
starostlivosť na základe dg. K zaradenej do kapitoly č. V. podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003“). V odôvodnení
posudkový lekár uviedol, že O. dieťa po neurologickom, psychiatrickom, gastroenterologickom vyšetrení
pre nočné desy a obstipácie s poruchami správania bolo nastavené na terapiu s potrebou opakovaných
kontrol a vyžaduje osobitnú starostlivosť. Posudok bol platný od 01.11.2016 do 31.05.2017 s kontrolou
31.05.2017. Na základe uvedeného posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave vyžadujúcom
osobitnú starostlivosť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš (ďalej len „prvostupňový
orgán“) oznámil žalobkyni, že na základe týchto skutočností jej bude naďalej vyplácať rodičovský
príspevok počas plnenia podmienok nároku na rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z.z. o
rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 571/2009 Z.z.“). Maloleté dieťa
bolo následne opäť podrobené posúdeniu zdravotného stavu a prvostupňový orgán vydal posudok o
dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa z 15.05.2017, v ktorého závere skonštatoval diagnózy
- separačná úzkosť K obstipácia W ktoré sú zaradené do kapitoly č. V. a XI. podľa prílohy č. 2 k zákonu
č. 461/2003 Z.z. V odôvodnení posudku posudkový lekár T.. Y. T. uviedol, že maloleté dieťa je dlhodobo
sledované pedopsychiatrom pre úzkosť z odlúčenia od matky a má nevytvorené primárne hygienické



návyky, po gastroenterologickom vyšetrení bez výrazného zlepšenia pri vyprázdňovaní stolice napriek
uvedenej terapii. Vzhľadom k celkovému somatopsychickému stavu, z psychiatrického hľadiska aj pre
sociálno-emočnú nezrelosť, maloleté dieťa nemôže byť zaradené do kolektívu. Posudok bol platný od
01.06.2017 do 31.05.2018. Na základe uvedeného posudku prvostupňový orgán oznámil žalobkyni, že
na základe týchto skutočností jej bude naďalej vyplácaný rodičovský príspevok počas plnenia podmienok
nároku na tento príspevok. Dňa 17.05.2018 bol posudkovým lekárom vydaný ďalší posudok o dlhodobo
nepriaznivom zdravotnom stave maloletého dieťaťa, v ktorom bola skonštatovaná záverečná diagnóza
W. obstipácia, K úzkosti z odlúčenia matky zaradené do kapitoly č. XI. a č. V. podľa prílohy č. 2 zákona
č. 461/2003 Z.z. V závere bolo uvedené, že maloleté dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť na základe uvedených diagnóz s odôvodnením, že X,X ročné
dieťa má dlhodobé problémy s obstipáciu, avšak neboli dokázané organické príčiny. Konštatovaná
bola psychogénna zápcha so záverom, že si nevyžaduje osobitnú starostlivosť. Posudok je platný od
01.06.2018.

2. Prvostupňový orgán dňa 21.06.2018 vydal rozhodnutie č. VK1/OHN_NVAŠSD/
SOC/2018/7353-18, ktorým bol žalobkyni, ako oprávnenej osobe pri starostlivosti o maloleté dieťa od
01.06.2018 odňatý rodičovský príspevok v sume 214,70 Eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
Prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobkyni bol vyplácaný
pri zabezpečení riadnej starostlivosti o maloleté dieťa vzhľadom k nepriaznivému zdravotnému stavu
rodičovský príspevok na základe posudku platného do 31.05.2018. Po kontrole zdravotného stavu
bol tento záver zdravotného stavu maloletého dieťaťa prehodnotený a bol vydaný nový posudok zo
17.05.2018, na základe ktorého maloleté dieťa nemá nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú
starostlivosť na základe dg. W K zaradené do kapitoly XI. a č. V. podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003
Z.z. s platnosťou posudku od 01.06.2018. Prvostupňový orgán následne s poukázaním na platnú právnu
úpravu skonštatoval, že nakoľko sa zmenila skutočnosť rozhodujúca na nárok na rodičovský príspevok
maloletého dieťaťa, ktoré od 01.06.2018 nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú
starostlivosť, bolo rozhodnuté o odňatí rodičovského príspevku od 01.06.2018.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie, ku ktorému sa vyjadril posudkový
lekár T.. Y. T. tak, že svoje pôvodné rozhodnutie zo dňa 17.05.2018 nezmení. V spise sa ďalej nachádza
posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa posudkovej lekárky žalovaného T.. T. W.
z 28.08.2018 so záverečnou diagnózou - úzkosť z odlúčenia matky a záverom a záverom, že dieťa
nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť na základe diagnózy K
kapitoly V. prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. V odôvodnení posudku posudková lekárka uviedla
niektoré závery z lekárskych posudkov, ktoré sú súčasťou spisu a s poukázaním na prílohu č. 2
zákona č. 461/2003 Z.z. konštatovala, že táto príloha sa týka ťažkých a v niektorých prípadoch stredne
ťažkých postihnutí, pre ktoré sa dieťa nemôže pripravovať na absolvovanie školskej dochádzky, resp.
na povolanie, ktoré sú v tomto zákone vymenované. Poukázala na to, že závažnosť zdravotného
postihnutia sa určí na základe psychiatricko-psychologického vyšetrenia. Rozhodujúce je výrazné
narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu, myslenia, správania pri plnom rozpade osobnosti.
Potreba trvalého dozoru pre ohrozenie seba a okolia, autizmus, narušenie sociálnej adaptácie. Pri
duševnej zaostalosti je dôležitý vyšší stupeň, t.j stredný, ťažký a hlboký stupeň duševnej zaostalosti. Pri
poruchách psychiky a správania musí ísť o trvalé (nie prechodné) zmeny presne definované rezistentné
na liečbu. Podľa jej názoru je evidentné, že dieťa z hore uvedeného nič nemá, ani nemalo. Konštatovala,
že v žiadnom psychiatrickom náleze vôbec nie je doporučenie na psychologické poradenstvo pre matku
ako sa vychovávajú deti a vôbec v celej dokumentácii absentuje pravidelné psychologické vedenie. Na
základe preštudovania lekárskych nálezov, lekárskych posudkov súhlasila s prvostupňovým lekárskym
posudkom a potvrdila ho. Dieťa podľa jej názoru nemá taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by
vyžadoval osobitnú starostlivosť. Vyžaduje riadnu rodičovskú starostlivosť ako iné deti v jeho veku.

4. O odvolaní žalobkyne rozhodlo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len
„žalovaný“) rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2018/10465/LM zo dňa 07.09.2018, ktorým
bolo odvolanie žalobkyne zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“). V odôvodnení žalovaný uviedol, že žalobkyni vyplácal rodičovský príspevok ako
oprávnenej osobe z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa v zmysle zákona na základe dlhodobo
nepriaznivého stavu. Po opätovnom posúdení zdravotného stavu dieťaťa zo 17.05.2018 bol vydaný
posudok, na základe ktorého maloleté dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci
osobnú starostlivosť pre zistené ochorenia s tým, že posudok je platný od 01.06.2018 a kontrola nie



je potrebná. V odôvodnení posudku je uvedené, že dieťa má dlhodobé problémy s obstipáciou, avšak
neboli dokázané organické príčiny, bola konštatovaná psychogénna zápcha a dieťa nevyžaduje odbornú
starostlivosť. Na základe uvedeného bol prvostupňovým rozhodnutím žalobkyne odňatý rodičovský
príspevok od 01.06.2018. Žalovaný ďalej uviedol, že opätovne posúdil zdravotný stav maloletého dieťaťa
a v zmysle posudku zo dňa 28.08.2018 maloleté dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenia zaradené do kapitoly V. duševné poruchy a
poruchy správania podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Žalovaný zdôraznil, že posudok je
podkladom tohto rozhodnutia a tvorí jeho prílohu. Žalovaný ďalej poukázal na § 5 ods. 1 zákona č.
571/2009 Z.z. a prílohu č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z., ktorá obsahuje choroby a stavy, ktoré si vyžadujú
osobitnú starostlivosť. Choroby sú podľa jednotlivých medicínskych diagnóz zaradené v štrnástich
kapitolách, v ktorých je podrobný popis už konkrétnych diagnóz a v ktorých je uvedené, na základe
akých skutočností si zdravotný stav diagnostikovaného ochorenia vyžaduje osobitnú starostlivosť.
Ďalej uviedol, že lekár prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu vychádza z odborných
lekárskych nálezov, ktoré občan predkladá k opätovnému posúdeniu zdravotného stavu dieťaťa na účely
posúdenia nároku na rodičovský príspevok na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa vo veku od
troch do 6 rokov. Na základe ich preštudovania zaradí odborným lekárom diagnostikované ochorenie do
príslušnej kapitoly prílohy č. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa odborného lekárskeho popisu skutočností
súvisiacich s ochorením posúdi podľa citovaného ustanovenia, či sa jedná o nepriaznivý zdravotný
stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť o čom vydá posudok. Posudok je podkladom k rozhodovaniu
o nároku na rodičovský príspevok. Žalovaný po preskúmaní veci podľa § 59 ods. 1 Správneho
poriadku v celom rozsahu, ako aj rozhodnutia a spisovej dokumentácie, na základe skutkového a
právneho stavu skonštatoval, že vzhľadom na uvedené skutočnosti podmienky nároku na rodičovský
príspevok podľa § 3 ods. 1 písm. a/ v súvislosti s § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 571/2009 Z.z.
nie sú splnené. K námietkam žalobkyne týkajúcim sa zdravotného stavu dieťaťa žalovaný uviedol,
že posudkoví lekári prvostupňového, aj druhostupňového správneho orgánu posúdili zdravotný stav
dieťaťa a nezávisle od seba dospeli k záveru, že maloletý nemá lekárom diagnostikované a potvrdené
žiadne ochorenie a stav, ktorý by si vyžadoval osobitnú starostlivosť pri činnostiach uvedených v
prílohe č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v kapitole V. V odôvodnení posudku druhostupňového orgánu
je ďalej uvedené, že „dieťa je psychomotoricky primerane vyvinuté, bez príznakov psychiatrického
ochorenia, bez mentálnej retardácie stredne ťažkého až hlbokého stupňa. Emočne je naviazané na
matku, v dôsledku čoho trpí obstipáciu. Opakované vyšetrenia od roku 2016 sú rovnaké, stále so
záverom neodporučenia materskej školy napriek tomu, že matkina výchova dieťaťu neprospieva, dieťa
ju nerešpektuje. S doporučením priznania rodičovského príspevku, o ktorom pani doktorka psychiatrička
nevie, že sa priznáva na osobitnú starostlivosť na základe diagnóz vymenovaných v zákone a nie
na návštevu materskej školy. V žiadnom psychiatrickom lekárskom náleze nie je doporučenie na
psychologické poradenstvo pre matku, ako sa vychovávajú deti. Vôbec v celej dokumentácii absentuje
pravidelné psychologické vedenie. Príloha č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. je o ťažkých, v niektorých
prípadoch stredne ťažkých postihnutiach, pre ktoré sa dieťa nemôže pripravovať na absolvovanie
školskej dochádzky, resp. na povolanie sú v tomto zákone vymenované. Závažnosť zdravotného
postihnutia sa určí na základe psychiatricko-psychologického vyšetrenia. Rozhodujúce je výrazné
narušenie sociálneho života, orientácie intelektu, myslenia, správania a pri úplnom rozpade osobnosti
potreba trvalého dozoru pre ohrozenie seba a okolia, autizmus, narušenie sociálnej adaptácie. Pri
duševnej zaostalosti je dôležitý vyšší stupeň, t.j. stredný, ťažký a hlboký stupeň duševnej zaostalosti. Pri
poruchách psychiky a správania musí ísť o trvalé, nie prechodné zmeny presne definované, rezistentné
na liečbu. Je evidentné, že dieťa z hore uvedených nič nemá ani nemalo. Dieťa nemá taký nepriaznivý
zdravotný stav, ktorý vyžadoval odbornú starostlivosť, vyžaduje rodičovskú starostlivosť ako iné deti v
jeho veku.“ Na základe uvedeného žalovaný skonštatoval, že nie je možné vyhovieť odvolaniu žalobkyne
bez splnenia zákonom stanovených podmienok. Ďalej uzavrel, že žalobkyňa spĺňala podmienky nároku
na rodičovský príspevok do 31.05.2018 na základe predchádzajúcich posudkov, a preto prvostupňový
orgán správne odňal žalobkyni rodičovský príspevok od 01.06.2018.

5. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu, kde namietala, že
žalovaný vychádzal pri rozhodovaní z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nevykonával žiadne
dokazovanie a v odôvodnení rozhodnutia uvádza zjavné nepravdy, či ničím nepodložené tvrdenia.
Žalobkyňa uviedla, že prvostupňový orgán jej vyplácal rodičovský príspevok na základe vlastných
posudkov o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave maloletého dieťaťa od roku 2016 do roku 2018,
pričom z týchto posudkov citovala závery posudkového lekára a jeho zistené diagnózy. Namietala, že
ani v jednom z posudkov z roku 2016 a z roku 2017 nie je uvedené ani náznakom, že žalobkyňa sa



riadne nestará o svoje maloleté dieťa a naopak v posudku z roku 2016 je doslovne uvedené, že „...pri
zabezpečení riadnej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom..“ Poukázala na
to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je uvedené, že na základe posudku prvostupňový orgán
žalobkyni odňal rodičovský príspevok z dôvodov, že nespĺňa jednu z podmienok nároku na rodičovský
príspevok, ktorou je riadna starostlivosť oprávnenej osoby o dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Toto tvrdenie žalovaného považovala žalobkyňa za nepravdivé,
ničím nepodložené a nepreskúmateľné. Ďalej mala za to, že žalovaný nepostupoval v zmysle zákona,
pokiaľ dospel k záveru, že maloleté dieťa nemá žiadne také ochorenie a stav, ktoré by vyžadovali
osobitnú starostlivosť pri činnostiach uvedených v prílohe č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z., a preto
zákonné podmienky nároku na rodičovský príspevok neboli splnené, a to tiež z dôvodu nesplnenia
podmienky nároku na rodičovský príspevok, že sa riadne nestará o svoje maloleté dieťa. Namietala,
že predložila dostatok relevantných lekárskych správ odborných lekárov potvrdzujúcich, že zdravotný
stav maloletého dieťaťa sa nezmenil k lepšiemu, len bola vylúčená obstipácia organického pôvodu, táto
však naďalej pretrváva, avšak na podklade zisteného a potvrdeného psychogénneho pôvodu. Žalovaný
neuviedol ani jeden dôkaz, že sa žalobkyňa o dieťa riadne nestará. Žalobkyňa ďalej poukázala na to,
že základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a správny orgán je
povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité
pre posúdenie veci s poukázaním na príslušné ustanovenia správneho poriadku, ako aj s poukazom na
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázala tiež na nález Ústavného
súdu SR III. ÚS 36/2010, podľa ktorého odôvodnenie musí obsahovať dostatok dôvodov a ich vyjadrenie
musí byť zrozumiteľné. Je potrebné navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť napríklad prečo
niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do
úvahy, prípadne odmietol sa s nimi zaoberať vôbec. Žalobkyňa bola toho názoru, že žalovaný riadne
nezdôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom rámci a poukázala pritom na vyjadrenie T.. T.
W. posudkovej lekárky žalovaného, z ktorého citovala: „K odvolaniu sa nevyjadrujem“. Žalobkyňa ďalej
namietala, že za riadnu starostlivosť sa podľa jej názoru považuje zabezpečenie starostlivosti o dieťa v
záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa, hygiena
dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa. V predmetnom rozhodnutí
sa uvádza, že žalobca túto podmienku nespĺňa, avšak ako žalovaný dospel k tomuto poznaniu už v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia chýba. Ďalej žalobkyňa namietala obsah posudku posudkovej
lekárky žalovaného, ktorý vzhľadom na jeho obsah hrubým a neprijateľným spôsobom zasahuje do
jej osobnostných práv a znižuje jej vážnosť. Zasiahol do jej ľudských práv, nakoľko tieto tvrdenia
sú nepravdivé a ničím nepodložené. Záverom žiadala napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

6. K podanej správnej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý po rekapitulácii prvostupňového a
druhostupňového konania vrátane obsahu posudkov zdravotného stavu maloletého dieťaťa a príslušnej
na vec sa vzťahujúcej platnej právnej úpravy argumentoval obdobne ako v napadnutom rozhodnutí. K
námietkam žalobkyne týkajúcim sa zdravotného stavu maloletého dieťaťa uviedol, že posudkoví lekári
prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu posúdili jeho zdravotný stav nezávisle od
seba a dospeli k záveru, že posudzované maloleté dieťa nemá lekárom diagnostikované a potvrdené
žiadne ochorenie a stav, ktorý by si vyžadoval osobitnú starostlivosť pri činnostiach uvedených v
prílohe č. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., a preto podmienku nároku na rodičovský príspevok podľa § 3
ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm. b/ zákona č. 571/2009 Z.z. neboli splnené. Poukázal na to, že podľa
prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. kapitoly V. „Duševné poruchy a poruchy správania“ (F00 -
F99) sa závažnosť zdravotného postihnutia určí na základe psychiatricko-psychologického vyšetrenia.
Rozhodujúce je výrazné narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu, myslenia, správania a pri
úplnom rozpade osobnosti potreba trvalého dozoru pre ohrozenie seba a okolia, autizmus, narušenie
sociálnej adaptácie. Pri duševnej zaostalosti je dôležitý vyšší stupeň, t.j. stredný, ťažký a hlboký
stupeň duševnej zaostalosti. Pri poruchách psychiky a správania musí ísť o trvalé (nie prechodné)
zmeny presne definované rezistentné na liečbu, prípadne štádium ochorenia, frekvenciu výskytu
a atakov. Zdravotný stav si vyžaduje osobitnú starostlivosť pri pravidelnej aplikácii liekov, dozor
pre poruchy správania a asistenciu pri doprave, prípravu stavy a kontrolu pri dennej hygiene a
toalete. Osobitný prístup pri poruchách správania, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych
zariadení, najmä náročný individuálny prístup. Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a
vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť, je duševná
zaostalosť, stredného, ťažkého a hlbokého stupňa, duševné choroby a poruchy správania - liečbou



málo ovplyvniteľné (ťažké formy). Podľa kapitoly XI. tejto prílohy č. 2 sú choroby tráviacej sústavy
(K00 - K93). Závažnosť zdravotného postihnutia sa posudzuje na základe odborného interného
gastroenterologického funkčného vyšetrenia. Posudzujú sa najmä ťažké formy ochorení s poklesom
výživy, hmotnosti, celkovým oslabením výkonnosti, obranyschopnosti i proti infekciám, zaostávania v
psychickom vývoji aj somatickom vývoji, či zdravotný stav vyžaduje mimoriadne diétny režim, upravený
príjem stravy alebo ošetrovanie umelého vývodu čreva, či ide o stav po transplantácii pečene. Zdravotný
stav si vyžaduje osobitnú starostlivosť najmä pri príprave špeciálnej diétnej stravy, kontrolu stavu výživy,
presnú aplikáciu liekov, dodržiavanie životosprávy, tlmenie psychicky nepriaznivých vplyvov, prevenciu
akútnych zápalových ochorení, ošetrovanie pri umelých vývodoch hrubého čreva, sprevádzanie do
špecializovaných zdravotníckych zariadení. Choroba a stav, ktorý vyžadujú osobitnú starostlivosť a
vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť. Choroby
tráviacej sústavy so zhubným typom výživy v štádiu dekompenzácie. Vzhľadom na uvedené a na obsah
posudkov prvostupňového a druhostupňového orgánu žalovaný zdôraznil, že posudkoví lekári rovnako
dospeli k záveru, že maloleté dieťa nemá lekárom diagnostikované a potvrdené žiadne ochorenie a stav,
ktorý by si vyžadoval osobitnú starostlivosť pri činnostiach uvedených v prílohe č. 2 k zákonu č.
461/2003 Z.z. U dieťaťa neboli preukázané diagnózy ťažkého alebo stredne ťažkého stupňa uvedené
v kapitole V. prílohy č. 2 k citovanému zákonu. K námietke žalobkyne ohľadom riadnej starostlivosti
oprávnenej osoby o maloleté dieťa žalovaný uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
len opísal podstatu veci, ktorú mal podloženú odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového
orgánu. K námietke, že žalovaný nepostupoval v intenciách zákonov, pokiaľ dospel k záveru, že dieťa
nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by si vyžadoval osobitnú starostlivosť uviedol, že
bol vypracovaný posudok o dlhodobo nepriaznivom stave dieťaťa, ktorý na základe predložených
lekárskych nálezov dospel k objektívnym skutočnostiam o zdravotnom stave dieťaťa a neposudzoval
subjektívne pocity matky o zdravotnom stave dieťaťa. Pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia je
pre druhostupňový správny orgán rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia. Žalovaný zdôraznil, že v napadnutom rozhodnutí neexistuje tvrdenie, že žalobca sa o
dieťa nestará a preto nespĺňa zákonné podmienky. Žalobkyňa nespĺňa podmienky nároku na rodičovský
príspevok, pretože podľa posudkov maloleté dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci
osobitnú starostlivosť. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu poukázal žalovaný na § 9
zákona č. 571/2009 Z.z., podľa ktorého je oprávnená osoba povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce
na vznik nároku na rodičovský príspevok, na jeho výšku a na jeho výplatu. Z povinnej procesnej
súčinnosti správneho orgánu a účastníka konania vyplýva, že správnemu orgánu nemožno vytýkať ako
vadu konania, ak neprichádzal na skutočnosti jemu neznáme, ktoré podľa povahy veci mohol uviesť
len účastník konania, ale neuviedol alebo nenavrhol. Žalobkyňa v replike zotrvala na podanej správnej
žalobe, nakoľko podľa ošetrujúcich lekárov jej syna, detskej psychologičky, ako aj detskej psychiatričky,
je jeho zdravotný stav dlhodobo nepriaznivý, ktorý si vyžaduje osobitnú starostlivosť. V prílohe predložila
lekárske správy o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, nakoľko má vážne podozrenie, že tieto sa
v spise nenachádzajú a predložila aj jej sťažnosť a odpoveď žalovaného, ako aj Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR k vyjadreniu posudkovej lekárky.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13
ods. 3 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná. Napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím súd preto podľa §
191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil, nakoľko sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a vec vrátil
prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Rozsudok bol dňa 11.12.2018 v súlade s § 137 ods. 3 SSP
vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli
súdu.

8. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej



správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

11. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

12. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

13. Podľa § 1 zákona č. 571/2009 Z.z.
1) Tento zákon upravuje poskytovanie rodičovského príspevku.
2) Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na
zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.

14. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 571/2009 Z.z. oprávnená osoba podľa tohto zákona je rodič dieťaťa.

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z.z. oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak
a/ zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a
b/ má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len "pobyt") alebo je
osobou podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 571/2009 Z.z. dieťaťom podľa odseku 1 písm. a/ je dieťa do
šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

17. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z.z. riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je
starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu
dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych
prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 571/2009 Z.z. podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za
splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou
fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

19. Podľa § 7 ods. 4 písm. a/ zákona č. 571/2009 Z.z. rodičovský príspevok sa odníme od kalendárneho
mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa rodičovský príspevok vyplatil, ak sa
zmenia alebo zaniknú skutočnosti rozhodujúce na nárok na rodičovský príspevok.

20. Podľa § 5 zákona č. 600/2003 Z.z.
1) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe osobitného predpisu,
ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych
mesiacov alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych
mesiacov, a vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.
2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je aj choroba a stav vyžadujúce osobitnú starostlivosť
podľa odseku 1, ak choroba a stav vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať
zárobkovú činnosť.

21. Podľa § 6 zákona č. 600/2003 Z.z.
1) Príslušný orgán na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny (ďalej len "platiteľ") podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu
oprávnenej osoby.
2) Posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vydá platiteľ na základe písomnej
žiadosti oprávnenej osoby alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným
elektronickým podpisom oprávnenou osobou.



3) Platiteľ opätovne posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa podľa potreby, individuálne
podľa charakteru choroby a stavu.

22. Zákon č. 461/2003 Z.z. v Prílohe 2, v kapitole V. upravuje Duševné poruchy a poruchy správania
(F00-F99) nasledovne:
F10 - F19 Poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním psychoaktívnych látok
F20 - F29 Schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi
F30 - F39 Afektívne poruchy
F70 - F79 Duševná zaostalosť
F90 - F98 Poruchy správania a emočné poruchy v detstve a počas dospievania
Závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe psychiatricko-psychologického vyšetrenia.
Rozhodujúce je výrazné narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu, myslenia, správania a pri
úplnom rozpade osobnosti potreba trvalého dozoru pre ohrozenie seba a okolia, autizmus, narušenie
sociálnej adaptácie. Pri duševnej zaostalosti je dôležitý vyšší stupeň, t.j. stredný, ťažký a hlboký stupeň
duševnej zaostalosti. Pri poruchách psychiky a správania musí ísť o trvalé (nie prechodné) zmeny,
presne definované, rezistentné na liečbu, prípadne štádium ochorenia, frekvenciu výskytu atakov.
Osobitná starostlivosť
Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri pravidelnej aplikácii liekov, dozor pre poruchy
správania a asistenciu pri doprave, prípravu stravy a kontrolu pri dennej hygiene a toalete, osobitný
prístup pri poruchách správania, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, a najmä
náročný individuálny prístup.
Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na
povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť
Duševná zaostalosť stredného, ťažkého a hlbokého stupňa.
Duševné choroby a poruchy správania - liečbou málo ovplyvniteľné (ťažké formy).

23. Podľa § 8 ods. 7 zákona č. 571/2009 Z.z. na konanie o rodičovskom príspevku sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o
správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány správne orgány postupujú v konaní v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

25. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

26. Podľa § 47 ods.1, 3 Správneho poriadku (1) rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

27. Podľa § 59 ods.1-3 Správneho poriadku
(1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie
konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
(2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.
(3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie
a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je
právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

28. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/
SSVOPHNSSD1/SOC/2018/10465/LM zo dňa 07.09.2018 v spojení s rozhodnutím prvostupňového
orgánu č.VK1/OHN_NVAŠSD/SOC/2018/7353-18 zo dňa 21.06.2018 a konania, ktoré týmto
rozhodnutiam predchádzalo. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobkyne zamietol a



potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým tento žalobkyni ako oprávnenej
osobe odňal rodičovský príspevok od 01.06.2018 v sume 214,70 Eur.

29. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné, nakoľko
žalovaný vychádzal pri rozhodovaní z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nevykonával žiadne
dokazovanie a v odôvodnení rozhodnutia uviedol zjavné nepravdy, či ničím nepodložené tvrdenia.
Konštatovanie žalovaného o nezabezpečení riadnej starostlivosti o maloleté dieťa považovala za
nepravdivé, ničím nepodložené a nepreskúmateľné. Podľa jej názoru žalovaný nepostupoval v zmysle
zákona, pokiaľ dospel k záveru, že maloleté dieťa nemá žiadne také ochorenie a stav, ktoré by vyžadovali
osobitnú starostlivosť pri činnostiach uvedených v prílohe č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z., a preto
zákonné podmienky nároku na rodičovský príspevok neboli splnené. Predložila dostatok relevantných
lekárskych správ odborných lekárov potvrdzujúcich, že zdravotný stav maloletého dieťaťa sa nezmenil k
lepšiemu. Ďalej žalobkyňa namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu na základe vykonaného
dokazovania a poukázala na nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia. Nesúhlasila
so závermi Posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave maloletého dieťaťa T.. T. W., ktorým
zasiahla do jej osobnostných práv a ktorý nijako nereagoval na jej odvolanie.

30. Námietka nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bola dôvodná. Napadnuté
rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie neobsahujú odôvodnenie, z ktorého by bolo možné zistiť,
akým spôsobom konajúce orgány (prvostupňový orgán a žalovaný) pri odňatí rodičovského príspevku
vec právne posúdili, na základe čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Úplne
absentuje zhodnotenie skutkových záverov, vyjadrenie právneho posúdenia veci a úvah konajúcich
orgánov, ktorými boli vedené pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe
rozhodovali (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). Chýba vyhodnotenie dôkazov, z ktorých žalovaný zistil
skutkový stav veci vo vzťahu k zmene alebo zániku skutočností rozhodujúcich na nárok na rodičovský
príspevok (podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 571/2009 Z.z.) a úplne absentuje presvedčivá a veci
priliehavá právna argumentácia. Prvostupňový orgán sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia s
poukázaním na platnú právnu úpravu v podstate obmedzil na konštatovanie, že po kontrole zdravotného
stavu sa zmenila skutočnosť rozhodujúca na nárok na rodičovský príspevok maloletého dieťaťa, ktoré
od 01.06.2018 nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť, na základe
čoho bolo rozhodnuté o odňatí rodičovského príspevku od 01.06.2018. Napadnuté rozhodnutie obsahuje
rekapituláciu predchádzajúceho prvostupňového konania, citáciu ustanovení zákonov a konštatovanie,
že po opätovnom posúdení zdravotného stavu dieťaťa zo 17.05.2018 bol vydaný posudok, na základe
ktorého maloleté dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobnú starostlivosť pre
zistené ochorenia s tým, že posudok je platný od 01.06.2018 a kontrola nie je potrebná. Žalovaný
uviedol, že dieťa má dlhodobé problémy s obstipáciou, avšak neboli dokázané organické príčiny, bola
konštatovaná psychogénna zápcha a dieťa nevyžaduje odbornú starostlivosť. Žalovaný ďalej uviedol,
že opätovne posúdil zdravotný stav maloletého dieťaťa a v zmysle posudku zo dňa 28.08.2018 maloleté
dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenia
zaradené do kapitoly V. „Duševné poruchy a poruchy správania“ prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z.
Ďalej poukázal na štruktúru a obsah prílohy č. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že lekár prvostupňového
a druhostupňového správneho orgánu vychádza z odborných lekárskych nálezov, ktoré sú predkladané
k opätovnému posúdeniu zdravotného stavu dieťaťa na účely posúdenia nároku na rodičovský príspevok
a na základe ich posúdenia zaradí odborným lekárom diagnostikované ochorenie do príslušnej kapitoly
prílohy č. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa odborného lekárskeho popisu skutočností súvisiacich s
ochorením posúdi podľa citovaného ustanovenia, či sa jedná o nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci
osobitnú starostlivosť o čom vydá posudok, ktorý je podkladom k rozhodovaniu o nároku na rodičovský
príspevok. Žalovaný po preskúmaní veci podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku v celom rozsahu, ako
aj rozhodnutia a spisovej dokumentácie, na základe skutkového a právneho stavu skonštatoval, že
vzhľadom na uvedené skutočnosti podmienky nároku na rodičovský príspevok podľa § 3 ods. 1 písm.
a/ v súvislosti s § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 571/2009 Z.z. neboli splnené. K námietkam žalobkyne
týkajúcim sa zdravotného stavu dieťaťa žalovaný uviedol, že posudkoví lekári prvostupňového, aj
druhostupňového správneho orgánu posúdili zdravotný stav dieťaťa a nezávisle od seba dospeli k
záveru, že maloletý nemá lekárom diagnostikované a potvrdené žiadne ochorenie a stav, ktorý by si
vyžadoval osobitnú starostlivosť pri činnostiach uvedených v prílohe č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v
kapitole V. V ďalšom texte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný citoval obsah Posudku
o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa z 28.08.2018. Na základe uvedeného žalovaný
skonštatoval, že nie je možné vyhovieť odvolaniu žalobkyne bez splnenia zákonom stanovených



podmienok (nie je zrejmé akých). Ďalej skonštatoval, že žalobkyňa spĺňala podmienky nároku na
rodičovský príspevok do 31.05.2018 na základe predchádzajúcich posudkov, a preto prvostupňový
orgán správne odňal žalobkyni rodičovský príspevok od 01.06.2018.

31. Rodičovský príspevok sa v súlade s § 7 ods. 4 písm. a/ zákona č. 571/2009 Z.z. odníme,
ak sa zmenia alebo zaniknú skutočnosti rozhodujúce na nárok na rodičovský príspevok. Ťažiskom
odôvodnenia prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia teda malo byť ozrejmenie novo zistených
skutočností (na základe posudkov) a odôvodnenie ich dopadov, resp. následkov v podobe zmeny
alebo zániku nároku na rodičovský príspevok. Chýba teda odôvodnenie samotného predmetu konania,
t.zn. zmeny alebo zániku predchádzajúceho stavu, nárok na ktorý bol v predchádzajúcom období (do
31.05.2018) priznaný a príspevok bol vyplácaný, ktoré nenahrádza všeobecné konštatovanie nového
stavu. Napadnuté rozhodnutie (a už vôbec nie prvostupňové rozhodnutie) neobsahuje odôvodnenie
zmeny alebo zániku rozhodujúcich skutočností, ktoré v danom prípade predstavoval len dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa (§ 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 571/2009 v nadväznosti na § 5 zákona
č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa). Nedostatok takého odôvodnenia má za následok nemožnosť
preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko správny súd nepozná záver žalovaného k
relevantnej okolnosti (k zmene alebo zániku rozhodujúcich skutočností), ktorá bola predmetom konania
a rozhodnutia. Za zmenu alebo zánik rozhodujúcich skutočností zakladajúcich nárok na rodičovský
príspevok nemožno považovať samotný fakt existencie nového posudku o dlhodobo nepriaznivom
zdravotnom stave dieťaťa, pretože ten je len jedným z podkladov na riadne a komplexné zistenie
skutočného stavu veci oprávneným orgánom (§ 5, § 6 zákona č. 600/2003 Z.z., § 3 ods. 5, §
32 ods. 1, § 46 Správneho poriadku). Naopak relevantnou skutočnosťou je zmena alebo zánik stavu
predchádzajúceho novému posúdeniu. Konštatovanie zmeny existujúcich rozhodujúcich skutočností je
teda možné len po posúdení novozistených skutočností v nadväznosti na všetky podklady zhromaždené
v rámci predchádzajúcich posudkov, závery týchto posudkov a ich vyhodnotenie, s prislúchajúcim
zrozumiteľným odôvodnením reagujúcim na všetky aspekty prejednávanej veci. Takéto posúdenie
chýba.

32. Pokiaľ posudkový lekár prvostupňového orgánu T.. Y. T. v niekoľkých posudkoch, vrátane posudku
z 17.05.2018, v závere ktorého uzavrel, že maloleté dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
vyžadujúci osobitnú starostlivosť, konštatoval záverečné diagnózy: W. obstipácia, K. úzkosti z odlúčenia
matky zaradené do kapitoly č. XI. a č. V. prílohy č. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., bez toho aby
v posudku z 17.05.2018 uviedol v čom vlastne spočíva zmena rozhodných skutočností, bolo úlohou
prvostupňového orgánu, resp. žalovaného, na základe tohto posudku a iných listinných podkladov
(lekárskych správ, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, ďalších existujúcich posudkov a nového
posudku) vyjadriť zrozumiteľný a odôvodnený záver nepochybne svedčiaci zmene rozhodujúcich
skutočností. Pokiaľ k takému záveru nebolo možné dospieť ani na základe opätovného posúdenia
posudkovým lekárom žalovaného, nebol dôvod na odňatie rodičovského príspevku. V závere posudku
T.. T. z 17.05.2018 bolo uvedené, že maloleté dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
vyžadujúci osobitnú starostlivosť na základe uvedených diagnóz s tým, že X,X ročné dieťa má dlhodobé
problémy s obstipáciu, avšak neboli dokázané organické príčiny, konštatovaná bola psychogénna
zápcha. Posudkový lekár žalovaného T.. T. W. v Posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave
dieťaťa z 28.08.2018 určil záverečnú diagnózu - úzkosť z odlúčenia od matky, K.. V posudku ďalej
uviedol, že dieťa je psychomotoricky primerane vyvinuté, bez príznakov psychiatrického ochorenia, bez
mentálnej retardácie stredne ťažkého až hlbokého stupňa. Emočne je naviazané na matku, v dôsledku
čoho trpí obstipáciou. Opakované vyšetrenia od roku 2016 sú rovnaké, stále so záverom neodporučenia
materskej školy napriek tomu, že matkina výchova dieťaťu neprospieva, dieťa ju nerešpektuje. V
ďalšom texte posudku sa posudkový lekár zaoberal kritikou odborných znalostí a postupov detského
psychiatra, najmä absenciou doporučenia na psychologické poradenstvo pre matku, ako sa vychovávajú
deti ako aj absenciou pravidelného psychologické vedenia v celej dokumentácii, pričom posudok
ani napadnuté rozhodnutie nedávajú odpoveď na otázku, aký majú tieto závery, ktorých predpoklady
žalobkyňa nemohla nijako ovplyvniť, vplyv na danosť nároku na rodičovský príspevok. Ďalší obsah
posudku poukazuje na text Prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v časti, kde sa uvádza, že ide o
duševnú zaostalosť pri ťažkých, v niektorých prípadoch stredne ťažkých postihnutiach, pre ktoré sa dieťa
nemôže pripravovať na absolvovanie školskej dochádzky, resp. na povolanie. Závažnosť zdravotného
postihnutia sa určí na základe psychiatricko-psychologického vyšetrenia. Rozhodujúce je výrazné
narušenie sociálneho života, orientácie intelektu, myslenia, správania a pri úplnom rozpade osobnosti
potreba trvalého dozoru pre ohrozenie seba a okolia, autizmus, narušenie sociálnej adaptácie. Pri



duševnej zaostalosti je dôležitý vyšší stupeň, t.j. stredný, ťažký a hlboký stupeň duševnej zaostalosti. Pri
poruchách psychiky a správania musí ísť o trvalé, nie prechodné zmeny presne definované, rezistentné
na liečbu. Posudkový lekár uzavrel, že je evidentné, že dieťa z hore uvedeného nič nemá ani nemalo.
Dieťa podľa posudkového lekára nemá taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by vyžadoval odbornú
starostlivosť, vyžaduje rodičovskú starostlivosť ako iné deti v jeho veku.

33. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba
a stav uvedené v prílohe osobitného predpisu, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako
dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako
dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto
prílohy. So zohľadnením obsahu normatívneho textu Kapitoly V. prílohy č. 2 zákona č. 461/2003
Z.z., v nadväznosti na stanovenú diagnózu (K.) maloletého dieťaťa je zrejmé, že nejde o duševnú
poruchu ale o chorobu, ktorú je možné zaradiť do kategórie „F90 - F98 Poruchy správania a emočné
poruchy v detstve a počas dospievania“. Bez právneho významu preto bolo posudzovanie stupňa
duševnej zaostalosti maloletého dieťaťa. Naopak v posudku úplne chýba posúdenie a odôvodnenie
intenzity narušenia sociálneho života, orientácie, intelektu, myslenia, správania, prípadne narušenia
sociálnej adaptácie, práve ktoré sú kritériami použiteľnými pre poruchy psychiky a správania. Chýba tiež
odôvodnenie ako a na základe čoho posudkový lekár dospel k záveru, že nejde o trvalé zmeny správania,
pričom diagnózy maloletého dieťaťa podľa posudkov trvajú viac ako 12 mesiacov. Zo skutkových
zistení uvedených v prvostupňovom rozhodnutí a v napadnutom rozhodnutí nie je v uvedených
súvislostiach vyjadrený žiadny skutkový záver, ktorý by podporoval výrok prvostupňového rozhodnutia.
Neodôvodnené konštatovania posudkových lekárov, ktoré za ďalších neodôvodnených všeobecných
konštatovaní o zákonnosti prvostupňového rozhodnutia prevzal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, na
preskúmateľnosť rozhodnutia nestačia. Navyše podľa § 5 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z. dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba a stav trvajúce viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich
kalendárnych mesiacov, ktoré ustanovenie predstavuje lex specialis a má pred trvalým charakterom
zmien podľa textu Prílohy č. 2 cit. zákona v procese aplikácie práva na účely rozhodovania o rodičovskom
príspevku prednosť.
34. Posudok ani odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa ďalej nijako nevyrovnali s normatívnou
časť textu Kapitoly V. Prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. pod názvom „Osobitná starostlivosť“,
podľa ktorej zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť pri pravidelnej aplikácii liekov, dozor pre
poruchy správania a asistenciu pri doprave, prípravu stravy a kontrolu pri dennej hygiene a toalete,
osobitný prístup pri poruchách správania, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, a
najmä náročný individuálny prístup. Napriek tomu, že ide o jeden zo zákonných predpokladov dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, prvostupňové rozhodnutie ani napadnuté rozhodnutie ho
nijako nezohľadnili (§ 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku). Napadnuté rozhodnutie nijako nereaguje
ani na obstipáciiu, ktorou diagnózou maloleté dieťa podľa posudkového lekára T.. T. trpí, hoci
je psychogénneho pôvodu. Táto dlhodobo pretrvávajúca diagnóza maloletého dieťaťa mala byť
taktiež zohľadnená, resp. odôvodnene vylúčená v rámci komplexného posúdenia zdravotného stavu
posudkovým lekárom žalovaného v rámci kapitoly V. Prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z.. Na
to, aby rozhodnutie o odňatí rodičovského príspevku bolo preskúmateľné a aby obsahovalo dostatok
dôvodov, musí obsahovať odôvodnenie ako na každú zo skutočností uvedených v § 5 ods. 1 zákona
č. 600/2003 Z.z. a v Kapitole V. Prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. uplatniteľných pre poruchy
správania a emočné poruchy v detstve a počas dospievania prvostupňový orgán prihliadal, ako tieto
skutočnosti vyhodnotil a zároveň ako vzhľadom na takéto vyhodnotenie zohľadnil uvedené skutočnosti
pri rozhodnutí o odňatí rodičovského príspevku. Pokiaľ tak prvostupňový správny orgán neurobil a
žalovaný túto vadu v odvolacom konaní neodstránil (§ 59 ods.1 Správneho poriadku), zaťažil tak
napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. Odôvodnenia prvostupňového ako aj napadnutého
rozhodnutia neobsahujú zákonom ustanovené náležitosti (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku), pretože
síce obsahujú skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, ale úplne absentujú úvahy akými boli
konajúce orgány vedené pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe
rozhodovali a tiež ako sa žalovaný vyrovnal s odvolacími námietkami žalobkyne. Konštatovanie, že
na základe uvedených posudkov maloleté dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by
vyžadoval osobitnú starostlivosť nemožno považovať za úvahu, pretože neobsahuje žiadnu právnu
myšlienku alebo argumentáciu podloženú skutkovými zisteniami, ani spôsob zistenia a vyhodnotenia
skutkového stavu a vyjadrenie k námietkam, stanoviskám alebo vyjadreniam žalobkyne počas konania,
resp. v jej podaniach. Napriek správnemu určeniu objektívneho práva nebola predmetná právna vec
individualizovaná spôsobom, ktorý zákon pre aplikáciu práva v jednotlivých prípadoch vyžaduje a ktorý



je na možnosť preskúmania zákonnosti rozhodnutia nevyhnutný. Za nespreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov je možné považovať rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré nie je odôvodnené alebo
odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich
skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, keď chýbajú skutkové dôvody.
V odôvodnení prvostupňového ani napadnutého rozhodnutia nie je obsiahnutá úvaha, ktorou sa
prvostupňový orgán a žalovaný spravoval pri hodnotení podstatných skutočností rozhodných pre
prijatie záveru o zmene, resp. zániku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu maloletého dieťaťa.
Výpočet podkladov rozhodnutia, ani konštatovania bez bližšieho ozrejmenia ich vzájomných súvislostí,
právnych záverov a úvah týkajúcich sa právneho posúdenia veci, na spôsobilosť rozhodnutia byť
podrobené preskúmaniu jeho zákonnosti správnym súdom, na ktoré má každý účastník konania ústavou
garantované právo, nestačí.

35. Rozhodnutia oboch stupňov nijako nereagovali na opakované odporúčania detského psychiatra
T.. Q. G. predĺžiť rodičovskú dovolenku žalobkyne a nezaraďovať maloleté dieťa do materskej školy a
posudkový lekár žalovaného si z lekárskych správ vybral tie časti, ktoré nasvedčovali jeho záverom,
pričom ignoroval fakt, že detský psychiater pri vyšetrení z 02.05.2018 konštatoval, že stav od marca
2018 bol bez podstatnej zmeny, pričom pri vyšetrení z 27.03.2018 bolo doporučené psychoterapeutické
vedenie so stanovenými šiestimi diagnózami. Ani z ďalších lekárskych správ nie je zreteľná zmena stavu,
ktorý pri predchádzajúcich posudkoch bol dostatočný pre priznanie nároku na rodičovský príspevok.
Žalovaný sa s týmito rozpormi v napnutom rozhodnutí náležite nevysporiadal a nezabezpečil tak
dôsledné posúdenie dôvodnosti odňatia rodičovského príspevku, hoci sám opakovane konštatoval, že
závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe psychiatricko-psychologického vyšetrenia.

36. Žalobkyňa primárne namietala neodôvodnený záver žalovaného, podľa ktorého sa riadne nestará o
svoje maloleté dieťa, pretože ani v jednom z posudkov z roku 2016 a z roku 2017 nie je nič také uvedené.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že podmienky nároku na rodičovský príspevok podľa
§ 3 ods. 1 písm. a/ v súvislosti s § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 571/2009 Z.z. nie sú splnené. Nakoľko
podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 571/2009 Z.z. oprávnená osoba má nárok na
rodičovský príspevok, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa, žalobkyňa mala za to, že žalovaný
založil svoje rozhodnutie aj na nesplnení tejto podmienky, ktorú nijako nezisťoval a neodôvodnil. Táto
námietka žalobkyne nebola dôvodná, pretože z obsahu na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu
ako aj z kontextu napadnutého rozhodnutia plynie, že na nesplnení podmienky zabezpečenia riadnej
starostlivosti o maloleté dieťa žalobkyňou žalovaný ani prvostupňový orgán svoje rozhodnutia nezaložili.
Preverovaním zachovania riadnej starostlivosti o maloleté dieťa žalobkyňou sa konajúce orgány v konaní
vôbec nezaoberali. Z tohto dôvodu úplne chýba akékoľvek zdôvodnenie tejto otázky, resp. jej zmeny.
Zmienka o zabezpečovaní riadnej starostlivosti o dieťa sa v napadnutom rozhodnutí vyskytuje iba z
dôvodu, že je súčasťou citovaného normatívneho textu § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 571/2009 Z.z.
ustanovujúceho samotný nárok na rodičovský príspevok, iba v súvislosti s ktorým žalovaný mohol
skúmať naplnenie súvisiacej podmienky danosti nároku podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 571/2009 Z.z.

37. Záverom je potrebné dodať, že lekárska posudková činnosť v konaní podľa zákona č. 571/2009
Z.z. predstavuje zisťovanie skutkového stavu. Odborný posudok posudkového lekára je tak len jedným
z podkladov rozhodnutia (§ 32 ods. 2 Správneho poriadku). Posudkový lekár teda nie je oprávnený
samostatne rozhodovať, pretože v súlade s § 6 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z. oprávnenie na
posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa prináleží výhradne úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby,
ktorý vedie konanie a vydá rozhodnutie. Z formulácie odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako
aj prvostupňového rozhodnutia vyplýva skôr opak, čo je nesprávne. Hoci je posudok posudkového
lekára nesporne dôležitým podkladom rozhodnutia o rodičovskom príspevku táto skutočnosť nezbavuje
príslušné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vydať rozhodnutie, ktorým práve tieto orgány (nie
posudkový lekári) vec na základe všetkých podkladov skutkovo vyhodnotia, právne posúdia a navonok
vyjadria vyhotovením písomného rozhodnutia obsahujúceho všetky zákonné náležitosti.

38. Vzhľadom na uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1
písm. d/ SSP zrušil spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej
správy na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.



39. Z predchádzajúcich bodov tohto rozsudku plynie záver, že z napadnutého rozhodnutia nie je
možné zistiť, či prvostupňový orgán a žalovaný posúdili zdravotný stav maloletého dieťaťa objektívne,
komplexne a v súlade so všetkými odbornými lekárskymi nálezmi, pretože ako vyplynulo z niektorých
odborných lekárskych nálezov, ktoré sú v rozpore s posudkami posudkových lekárov, jeho zdravotný
môže byť nepriaznivejší ako ho posúdili posudkoví lekári. V ďalšom konaní bude preto potrebné aby
prvostupňový orgán prihliadol na všetky odborné lekárske správy, vecne a odborne sa s ich závermi
vysporiadal, vec právne posúdil a dostatočne odôvodnil v rozsahu na vec sa vzťahujúcej právnej úpravy
a zisteného stavu.

40. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd
prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobkyňa bol v konaní úspešná
v celom rozsahu, súd jej priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva
na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.