Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/80/2018 z 4. 12. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 4. decembra 2018, sp. zn. 23S/80/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6018200456.2 Krajský súd Banská Bystrica | 23S/80/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6018200456.2 | 2018-12-04 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z., § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z., § 2 zákona č. 595/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/039bc4ae-de18-4983-bdb8-73a51a992893 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6018200456.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/80/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200456
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6018200456.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu: JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka,
PhD. v právnej veci žalobcu: ADOS plus s. r. o., so sídlom Lučenecká cesta 9876, 960 96 Zvolen, IČO:
44 237 065, právne zastúpený: Advokátska kancelária Lion Law Partners s. r. o., so sídlom Komenského
14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 842 461, za ktorú koná JUDr. Peter Kočička, advokát a konateľ,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101034483/2018 zo dňa 24.05.2018,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen - správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na
dani z príjmov právnickej osoby za rok 2011. O výsledku daňovej kontroly, ktorá začala 13.06.2014, bol
spísaný Protokol č. 9614401/5/5145147/2014/Či zo dňa 21.11.2014.

2. Daňovou kontrolou bolo zistené, že daňový subjekt (žalobca) zaúčtoval v kontrolovanom zdaňovacom
období na ťarchu účtu 501001 - PHM nákup pohonných hmôt v sume 182 864,56 Eura a na ťarchu
účtu 504001 - predaný tovar náklady v sume 381 261,31 Eura. Jedným z dodávateľov motorovej nafty
bola spoločnosť LIBENZ, s. r. o., so sídlom Jovická cesta č. 1744, Rožňava, IČO: 36 181 421, od ktorej
mal daňový subjekt zaúčtované na základe dodávateľských faktúr náklady za dodávky motorovej nafty
v sume 375 031,65 Eura.

3. Na základe zistení uvedených v protokole a po následných vykonaných preverovaniach v rámci
vyrubovacieho konania, správca dane zotrval na výsledkoch z daňovej kontroly zaznamenaných
v protokole, o čom bol oboznámený aj žalobca v zastúpení splnomocneným zástupcom v rámci
prerokovania predložených pripomienok podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. 1029448391/2016
dňa 15.04.2016.

4. Správca dane rozhodnutím č. 103026945/2016 zo dňa 28.04.2016 vo vyrubovacom konaní určil
žalobcovi podľa § 68 ods. 5 (v spojení s oznámením č. 103720512/2016 zo dňa 15.08.2016 o oprave
výroku rozhodnutia, v zmysle ktorého namiesto nesprávne uvedeného § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní v znení neskorších prepisov (ďalej len „Daňový poriadok“) malo byť správne uvedené
§ 68 ods. 5) rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011 v sume 71 256,02
Eura s tým, že tento rozdiel je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.



5. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane na základe podrobne uvedených
skutočností neuznal náklady v sume 375 031,65 Eura za daňové výdavky v zdaňovacom období 2011 z
dôvodu, že v rámci daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania nebolo preukázané dodanie motorovej
nafty spoločnosťou LIBENZ, s. r. o. Daňový subjekt zahrnutím nákladov v uvedenej sume do daňových
výdavkov porušil § 2 písm. i), § 21 ods. 1 a § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

6. Finančné riaditeľstvo SR, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 101034483/2018 zo dňa 24.05.2018
potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 103026945/2016 zo dňa 28.04.2016.

7. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že Finančné riaditeľstvo SR sa v odvolacom konaní
stotožnilo so záverom správcu dane, že daňovým subjektom neboli splnené podmienky na uplatnenie
nákladov z dodávateľských faktúr od spoločnosti LIBENZ, s. r. o. v daňových výdavkoch. Správca dane v
rámci vykonávaného dokazovania a preverovania daňovým subjektom uplatnených daňových výdavkov,
nezískal dôkazy preukazujúce dodanie motorovej nafty dodávateľom LIBENZ, s. r. o. Podľa žalovaného
správca dane získal všetky dôkazy zákonným spôsobom v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku.
V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane dodržal zásadu zákonnosti podľa
§ 3 ods. 1 Daňového poriadku. Hľadal dôkazy v prospech daňového subjektu, aby sa potvrdili jeho
tvrdenia, ktoré by preukazovali opodstatnenosť uplatnených daňových výdavkov, predvolal svedkov, o
čom upovedomil daňový subjekt a preveroval plnenie aj formou dožiadaní. Správca dane dodržal aj
zásadu aktívnej súčinnosti s daňovým subjektom podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku. Získané dôkazy
vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Vo veci rozloženia dôkazného bremena poukázal
odvolací orgán na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009. Taktiež poukázal
na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/18/2011 a 6Sžf/14/2012, v zmysle ktorých pokiaľ si platiteľ
uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že
zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Nepostačuje iba predloženie faktúry, dodacích listov, ale musí byť
schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou.

8. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že správca dane postupoval podľa § 3 ods. 6
Daňového poriadku, jeho závery majú reálny podklad a sú v súlade so skutočnosťou. Vyhodnotil listinné
doklady, pričom posudzoval aj ostatné zistenia u prepravcu tovaru v spoločnosti EUROTRANS KOŠICE,
s. r. o. , ako aj údaje poskytnuté Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s. Zo zistení správcu dane
vyplýva, že dodávateľská spoločnosť LIBENZ, s. r. o. nepredložila žiadne doklady a dôkazy preukazujúce
dodanie motorovej nafty, na adrese sídla sa nenachádza a nevykonáva tam žiadnu ekonomickú činnosť.
K miestu podnikania a sídla nemá žiadny vlastnícky, resp. nájomný vzťah. Podľa údajov z Colného
úradu Košice, nebola spoločnosť ani registrovaná na žiadnej spotrebnej dani. Z výpovede V. C., konateľa
spoločnosti LIBENZ, s. r. o. od 26.11.2010 vyplynulo, že sa stal konateľom dodávateľa po oslovení dvomi
pánmi v krčme, za čo mu bolo ponúknutých 100 Eur. Konštatoval, že osoba V. C. bola zneužitá, nikdy
menovaný nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť, nevystavoval žiadne faktúry a nevedel potvrdiť, či
bolo udelené splnomocnenie tretím osobám na zastupovanie. V. C. neboli potvrdené dodávky motorovej
nafty, na základe faktúr predložených daňovým subjektom k výkonu daňovej kontroly. C. R., ktorý bol
konateľom spoločnosti LIBENZ, s. r. o. od jej vzniku 27.01.1998 do 25.11.2010, síce do zápisnice uviedol,
že zastupoval spoločnosť LIBENZ, s. r. o. v roku 2011 na základe splnomocnenia, vykonával ekonomickú
činnosť v spoločnosti, a že spoločnosť dodávala daňovému subjektu motorovú naftu, ale nepredložil
žiadny originál splnomocnenia, žiadne účtovné a daňové doklady, nevedel preukázať pôvod motorovej
nafty, nepamätal si žiadneho z jeho dodávateľov motorovej nafty, doklady k uvedeným transakciám
odovzdával V. C., ktorý ale uviedol, že žiadne doklady od spoločnosti LIBENZ, s. r. o. nemal. Z. B.,
konateľka žalobcu uviedla, že žiadna zmluva so spoločnosťou LIBENZ, s. r. o. nebola uzavretá, iba ústna
dohoda. Vyjadrila sa, že objednávky boli dohodnuté telefonicky u pána R., ako konateľa spoločnosti
LIBENZ, s. r. o., avšak menovaný v tom čase už konateľom nebol.

9. Zo zistení u prepravnej spoločnosti EUROTRANS KOŠICE, s. r. o. vyplynulo, že neboli predložené
žiadne doklady preukazujúce prepravu motorovej nafty k daňovému subjektu. Z. B., bývalá konateľka
tejto spoločnosti v rámci výsluchu uviedla, že spoločnosť disponovala vozidlami na prepravu motorovej
nafty a celú dopravu riadil C. R.. Nepoznala daňový subjekt ADOS plus, s. r. o. C. R., ako konateľ
spoločnosti EUROTRANS KOŠICE, s. r. o. od 27.03.2012, síce do zápisnice uviedol, že spoločnosť
EUROTRANS KOŠICE, s. r. o. vykonávala prepravu pre spoločnosť LIBENZ, s. r. o. na základe ústnej
dohody, ale žiadne doklady preukazujúce jeho tvrdenia, neboli predložené. Žalovaný poukázal na to, že



C. R. mal ako splnomocnený zástupca spoločnosti LIBENZ, s. r. o. ústne dojednávať prepravu motorovej
nafty pre daňový subjekt so sebou, ako zodpovedným zástupcom spoločnosti EUROTRANS KOŠICE,
s. r. o. a zároveň mal aj sám preberať a odovzdávať peniaze v hotovosti za vykonanú prepravu.

10. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zo zistení správcu dane tiež vyplynulo,
že dodávateľské faktúry od spoločnosti LIBENZ, s. r. o. boli uhrádzané na bankový účet uvedený na
dodávateľských faktúrach, niektoré boli uhradené v hotovosti. Preverovaním bolo zistené, že účet patril
spoločnosti LIG-OIL, s. r. o., ktorého majiteľom bol C. R., čo znamená, že úhrady za dodávky motorovej
nafty mali prebiehať na účet, ktorého majiteľom nebola spoločnosť LIBENZ, s. r. o. a zo strany tejto
spoločnosti neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali úhrady faktúr za dodanie motorovej
nafty.

11. Žalovaný uzavrel, že z uvedených zistení vyplýva, že nebolo preukázané dodanie motorovej nafty
práve dodávateľom LIBENZ, s. r. o., ktorý bol uvádzaný na dodávateľských faktúrach predložených
žalobcom k výkonu daňovej kontroly.

12. Žalovaný poukázal na to, že daňovou kontrolou nebola spochybnená existencia motorovej nafty, ale
bolo preukázané, že dodanie motorovej nafty nebolo uskutočnené prostredníctvom dodávateľa LIBENZ,
s. r. o. na základe predložených dodávateľských faktúr. Daňová kontrola bola zameraná nie len na
obsahovú stránku faktúr, ale predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia, a to
vo všetkých vzájomných súvislostiach. Existencia samotnej faktúry nie je dostatočným dôkazom, že k
naplneniu predmetu fakturácie aj reálne došlo. Povinnosť daňového subjektu je spojením jeho tvrdenia
a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi.

13. Žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky ako neopodstatnené, pričom konštatoval v zhode so
správcom dane, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie nákladov z
dodávateľských faktúr za nákup motorovej nafty od dodávateľa LIBENZ, s. r. o. v sume 375 031,65 Eura
v daňových výdavkoch, a preto bol daňovému subjektu o uvedenú sumu opodstatnene zvýšený základ
dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011.

14. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, ktoré navrhoval zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a)
SSP a vec vrátiť žalovanému v zmysle § 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie.

15. Podľa žalobcu celý procesný postup daňových orgánov predchádzajúci napadnutému rozhodnutiu,
vrátane odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, je extrémne formalistický, extrémne jednostranný,
cielene vy/hodnotený v neprospech žalobcu, v rozpore s obsahom jednotlivých dôkazov a z toho dôvodu
označil ich rozhodnutia za nepreskúmateľné, ba až arbitrárne.

16. Podľa žalobcu hodnotiace úsudky daňových orgánov primárne ovplyvnila skutočnosť, že voči osobe
C. R. bolo v čase výkonu daňovej kontroly vedené väzobne trestné stíhanie.

17. Výklad a hodnotenie zhromaždených dôkazov považuje žalobca za reštriktívny, nezohľadňujúci
skutkové okolnosti posudzovaného prípadu, nezodpovedajúci obsahu vykonaného dokazovania, čo
spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Došlo k hrubému porušeniu základných zásad správy daní,
ak správca dane počas kontroly účelovo vyhodnocoval dôkazy v neprospech žalobcu a mnohé z dôkazov
v rozpore s § 3 Daňového poriadku nevyhodnotil vôbec.

18. V rozpore s účtovnou evidenciou žalobcu správca dane svojvoľne a neudržateľne zasiahol do
hospodárskej podstaty materiálneho plnenia - nákupu motorovej nafty. Zameral sa len na dokazovanie
vedľajších skutkových okolností na strane dodávateľa spoločnosti LIBENZ, s. r. o. a nedostatočne
preskúmal transakciu z pohľadu objektívnej možnosti žalobcu ovplyvniť skutočnosti a konanie týkajúce
sa iných daňových subjektov. Daňové orgány neskúmali, či zakúpená motorová nafta slúžila v rámci
podnikateľskej činnosti žalobcu a či bola použitá na ďalšie dodávky tovarov a služieb.

19. Z konštantnej a stabilnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR vyplýva, že ak daňový subjekt
predloží správcovi dane účtovníctvo, z ktorého preukazne vyplýva, že ku kúpe tovaru nepochybne došlo,
platí téza, že daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho



plnenia a má k tomu zodpovedajúce faktúry a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a
ceny dodaného tovaru od určitého dodávateľa. V danom prípade sa jednalo o materiálne plnenie,
spochybnenie ktorého v dôsledku skutočností, ktoré nastali na strane dodávateľa, musí preukazovať
správca dane. Na preukázanie opaku toho, čo účtovníctvom a súvisiacimi dôkazmi deklaroval daňový
subjekt, znáša dôkazné bremeno správca dane.

20. Zmätočnosť, vnútorná protirečivosť a z toho vyplývajúca nepreskúmateľnosť použitej argumentácie
v napadnutom rozhodnutí spočíva podľa žalobcu v tom, že získaným dôkazom správca dane pripísal
výpovednú hodnotu, ktorá z obsahu jednotlivých dôkazov nevyplynula. Daňové orgány jednostranne
a tendenčne prispôsobili hodnotenie zisteného skutkového stavu výlučne kriminalizácii konania
spoločnosti LIBENZ, s. r. o. bez toho, aby rešpektovali princíp prezumpcie neviny a aby nestranne a
objektívne hodnotili celkovú dôkaznú situáciu.

21. Daňové orgány nelogicky, nedôvodne a v rozpore so zisteným skutkovým stavom ignorovali
vykonaným dokazovaním preukázané nákupy týkajúce sa dodávok motorovej nafty tak, ako boli zmluvne
dohodnuté. Intenzita jednostranného prístupu daňových orgánov pri akejkoľvek dôkaznej aktivite
žalobcu dosahuje úroveň extrémnej - do očí bijúcej nespravodlivosti, nerešpektujúcej predovšetkým
materiálny charakter plnenia a nerešpektujúcej tiež elementárne zásady formálno-logického uvažovania.

22. Daňové orgány prehliadli, že žalobca konštantne platil na dodávateľom označený účet na faktúrach,
pričom bezproblémovosť dlhoročného obchodného vzťahu medzi žalobcom a LIBENZ, s. r. o. a LIG-OIL,
s. r. o., za ktoré konal C. R. eliminovali na strane žalobcu akékoľvek podozrenie o rizikovosti daného
obchodného vzťahu.

23. Podľa žalobcu, žalobca ku daňovej kontrole predložil svoje účtovníctvo, kontrolou ktorého bolo
potvrdené, že ku kúpe motorovej nafty došlo. Z ďalších dôkazov predložených ku kontrole vyplynulo,
že nakúpená motorová nafta bola žalobcom spotrebovaná na uskutočnené prepravné výkony a jej časť
bola predaná ďalším odberateľom.

24. Daňové orgány zaujali účelový a neobjektívny hodnotiaci úsudok vo vzťahu k splnomocneniu zo dňa
18.11.2010, ktoré umožňovalo C. R. konať za spoločnosť LIBENZ, s. r. o. bez toho, aby žalobca mal
o tom akékoľvek pochybnosti, a tiež to vysvetľuje, prečo konateľ V. C. nemusel mať žiadne informácie
o predaji nafty po jeho vstupe za konateľa v spoločnosti LIBENZ, s. r. o. Daňové orgány argumentujú
svojvoľne a v zrejmom rozpore s obsahom vykonaných dôkazov porovnaním obsahu tvrdení žalobcu
(konateľky Z. B., J.. V. - výsluch zo dňa 07.07.2014) s tvrdením svedka C. R. podľa výsluchu zo dňa
04.12.2015, pretože žiadny zásadný rozpor v obsahu ich vyjadrení nie je zistiteľný.

25. Žalobca tvrdil, že bez akýchkoľvek pochybností - t. j. v dostatočnej intenzite, v zmysle, tak procesných
požiadaviek Daňového poriadku, ako aj v zmysle hmotnoprávnych požiadaviek a nárokov Zákona o dani
z príjmov bolo preukázané, že k vynaloženiu daňového výdavku v súvislosti s dodaním motorovej nafty
reálne došlo, čiže vykonávanie ekonomickej činnosti zo strany spoločnosti LIBENZ, s. r. o. pre žalobcu
bolo v materiálnom chápaní uskutočnené. Žalovaný nereflektoval na obsah všetkých predložených
dôkazov, ktoré žalobca pripojil k vyjadreniu zo dňa 07.01.2015 v zväzku č. 2, 3, 4, 5 príloh, ktoré žalobca
vymenoval v bode 31 žaloby. Podľa žalobcu podstatnej časti dôkazovej argumentácie žalobcu venoval
žalovaný marginálny význam, a preto žalobca nepovažuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za
presvedčivé, zároveň preskúmateľné a zákonné.

26. Žalobca v žalobe uviedol, že je sofistikovanou nespravodlivosťou, hraničiacou s kabinetným
a arbitrárnym spôsobom rozhodovania a s neprehliadnuteľnými prvkami rigídneho formalizmu, keď
daňové orgány v momentálnej dôkaznej situácii tvrdia, že: „Nebola spochybnená existencia motorovej
nafty, ale bolo preukázané, že dodanie motorovej nafty nebolo uskutočnené prostredníctvom dodávateľa
LIBENZ, s. r. o. na základe predložených dodávateľských faktúr“.

27. Podľa žalobcu dodanie motorovej nafty od spoločnosti LIBENZ, s. r. o. do spoločnosti žalobcu
je preukázané množstvom nespochybniteľných a na seba obsahovo nadväzujúcich dôkazov. Postoj
daňových orgánov stojí na neudržateľných a vratkých pozíciách dôkaznej teórie, že žalobca má niesť
zodpovednosť aj za vady, ktoré nebol ani pri vynaložení všetkého objektívne možného úsilia schopný
ovplyvniť, a ktoré sú komplexne sústredné mimo jeho rozhodovaciu a dispozičnú sféru. Žalobca v tom



vidí diskriminačný a extrémne jednostranný, neobjektívny prístup daňových orgánov pri požiadavke na
unesenie dôkazného bremena o nákupe motorovej nafty od spoločnosti LIBENZ, s. r. o.

28. Napriek tomu, že v daňovom konaní dôkazné bremeno primárne nesie daňový subjekt, správca
dane je povinný dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené
čo najúplnejšie, za využitia správcom dane prostriedkov príkladno uvedených v § 24 ods. 4 Daňového
poriadku. Samotný proces hodnotenia dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane. Zhodnotenie
vykonaných dôkazov, t. j. posúdenie, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané
dôkazy postačujú, alebo či treba vykonať ešte ďalšie dôkazy musí správca dane náležite odôvodniť v
odôvodnení konkrétneho rozhodnutia.

29. Žalobca uzavrel, že z vyššie uvedených dôvodov trpí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľnosťou
rozhodnutia, pričom v prípade pokiaľ by správny súd námietku nepreskúmateľnosti neakceptoval,
namietol aj nesprávne právne posúdenie veci, keďže náklady žalobcom preukázateľne vynaložené na
kúpu motorovej nafty daňové orgány neuznali pre účely stanovenia daňového základu pre výpočet
dane z príjmov za rok 2011. Pochybenie daňových orgánov vidí v tom, že prvostupňový správny orgán
nebol oprávnený neuznať náklady žalobcu na zakúpenie nafty a žalovaný v odvolacom konaní takéto
rozhodnutie potvrdil, pričom nezohľadnil argumentáciu žalobcu obsiahnutú v odvolaní.

30. Žalovaný v písomnom vyjadrení v žalobe zotrval na svojom rozhodnutí a žalobu, ako nedôvodnú
navrhol zamietnuť. Podľa žalovaného žalobca v žalobe nepredložil nové skutočnosti, ktoré by preukázali
zistený a posúdený skutkový stav inak, ako bolo zistené v priebehu daňovej kontroly a následnom
vyrubovacom a odvolacom konaní. K jednotlivým žalobným námietkam uvádzal najmä tieto skutočnosti:

31. K žalobnej námietke k hodnotiacim úsudkom daňových orgánov, ktoré mali byť primárne ovplyvnené
skutočnosťou, že voči osobe C. R. bolo vedené väzobné trestné stíhanie uviedol, že uvedené tvrdenia
sa nezakladajú na pravde. Tak správca dane, ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach jasne uvádzajú
zistenia a skutočnosti, na základe ktorých nedošlo k preukázaniu dodania motorovej nafty dodávateľom
LIBENZ, s. r. o. Správcovi dane nebolo žalobcom, ani následným preverovaním preukázané:
- pôvod motorovej nafty;
- vykonávanie ekonomickej činnosti u deklarovaného dodávateľa motorovej nafty LIBENZ, s. r. o.;
- spoločnosť LIBENZ, s. r. o. nebola zaregistrovaná na Colnom úrade Košice na spotrebnej dani, nemala
povolenie na obchodovanie s PHM;
- nebola preukázaná reálna existencia splnomocnenia pre C. R. na konanie v mene spoločnosti LIBENZ,
s. r. o. - nebol predložený originál, plnomocenstvo nebolo predložené k registrácii správcovi dane;
- platby ktoré mali byť zaplatené spoločnosti LIBENZ, s. r. o. boli preukázateľne poukazované na bankový
účet, ktorého majiteľom nebola spoločnosť LIBENZ, s. r. o., ale personálne prepojená spoločnosť LIG-
OIL, s. r. o.;
- spoločnosť LIBENZ, s. r. o., ktorá motorovú naftu mala dodávať, nepreukázala, že disponovala
personálnymi, materiálno-technickými a finančnými prostriedkami na uskutočnenie deklarovaných
dodávok, nie sú k dispozícii účtovné a daňové doklady a ani nie je potvrdená ich existencia;
- tvrdenia bývalého a súčasného konateľa spoločnosti LIBENZ, s. r. o. sú protirečivé a nevierohodné,
pričom konateľ spoločnosti LIBENZ, s. r. o. v preverovanom období nemá žiadnu vedomosť o
ekonomickej činnosti, ani mu neboli odovzdané žiadne doklady tejto spoločnosti.

32. Žalovaný nesúhlasil so žalobnou námietkou o nesprávnom hodnotení dôkazov, že niektoré z
označených dôkazov neboli vyhodnotené, resp. mali byť vyhodnotené v rozpore s ich skutočným
obsahom. Uviedol, že správca dane vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, ktorý preveril
u žalobcu a zároveň ho preveril prostredníctvom dožiadaní, výsluchov svedkov, pričom počas daňovej
kontroly aj vyrubovacieho konania umožnil žalobcovi, aby sa k preverovaným skutočnostiam vyjadril
a predložil dôkazy preukazujúce opodstatnenosť zahrnutia nákladov vyfakturovaných predmetnými
dodávateľskými faktúrami do daňových výdavkov, čo žalobca aj využil a správca dane vykonal aj ďalšie
navrhnuté úkony. Nezískal však dôkazy preukazujúce dodanie motorovej nafty dodávateľom LIBENZ,
s. r. o.

33. K žalobnej námietke, že došlo k svojvoľnému zásahu do hospodárskej podstaty materiálneho plnenia
- nákupu motorovej nafty tým, že bol spochybnený dodávateľský subjekt len z toho dôvodu, že svedok
C. R. je väzobne stíhaný, žalovaný uviedol, že nebola spochybnená reálna existencia motorovej nafty,



ktorú žalobca využíval v rámci svojich podnikateľských aktivít, ale správca dane preveroval žalobcom
uplatnené daňové výdavky z dodávateľských faktúr od dodávateľa LIBENZ, s. r. o., na základe ktorých
mala byť motorová nafta dodaná. Účelom daňovej kontroly nie je len formálne skontrolovanie daňových
dokladov, ale aj preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov, ktoré majú vplyv na daňové
výdavky daňového subjektu. Existencia samotnej faktúry nie je dostatočným dôkazom, že k naplneniu
predmetu fakturácie aj reálne došlo.

34. K namietanému neuneseniu dôkazného bremena daňovými orgánmi na preukázanie a obhájenie
prijatej verzie o nedodaní motorovej nafty od spoločnosti LIBENZ, s. r. o. žalovaný konštatoval, že
ťažisko dôkazného bremena je na žalobcovi. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o
vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti preložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil
žalobca, ale vykonal za týmto účelom sám rozsiahle dokazovanie. Zaobstaral si konkrétne dôkazy,
ktoré hodnotil jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti. Žalobca nepreukázal, že motorovú naftu
skutočne dodal deklarovaný dodávateľ LIBENZ, s. r. o., žalobca nepreukázal prepravu motorovej nafty a
tá nebola preukázaná ani zo strany dodávateľa LIBENZ, s. r. o. Vo veci rozloženia dôkazného bremena
žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009.
Tiež na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/18/2011 a 6Sžf/14/2012. Konštatoval, že dôkazné
bremeno v zmysle Daňového poriadku je na strane žalobcu a žalobca musí byť schopný preukázať, že
dodávateľom tovaru bola skutočne osoba uvádzaná na predložených faktúrach. V tejto súvislosti správca
dane postupoval v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu SR III. ÚS 401/09-17, keď preukázateľne
spochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom, preto správca
dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a dostatočne zistil skutkový stav pre prijatie záverov uvedených
v prvostupňovom rozhodnutí.

35. Podľa žalovaného správca dane a žalovaný postupovali podľa § 3 ods. 3 a ods. 6 Daňového
poriadku, keď ich závery majú reálny podklad a sú v súlade so skutočnosťou. V konaní boli získané
také dôkazy, ktorými boli vyvrátené tvrdenia žalobcu vo veci opodstatnenosti uplatnenia nákladov
v daňových výdavkoch. Nepostačuje, pokiaľ si žalobca uplatňuje náklady z dodávateľskej faktúry v
daňových výdavkoch, iba predloženie faktúry a dodacích listov, ale musí byť schopný preukázať, že tovar
bol reálne dodaný osobou na faktúre uvedenou. V zmysle Daňového poriadku je dôkazné bremeno na
strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené
skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný, tieto dôkazy len vykonáva.

36. Žalovaný nesúhlasil so žalobcom tvrdenou zmätočnosťou a vnútornou protirečivosťou argumentácie
v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k nerešpektovaniu princípu prezumpcie neviny a tvrdeného
nestranného a neobjektívneho hodnotenia celkovej dôkaznej situácie, pričom žalovaný zdôraznil, že
všetky dôkazy boli získané v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku zákonným spôsobom. Boli dodržané
zásady daňového konania, správca dane dostatočne zistil skutkový stav a správne aplikoval príslušné
zákonné ustanovenia. Správca dane vykonal daňovú kontrolu v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný
na dosiahnutie jej účelu v súlade s § 44 ods. 1 Daňového poriadku. Dbal na to, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Poukázal na to, že v zmysle § 24 ods.
4 Daňového poriadku, ako dôkaz je možné použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Správca dane hodnotil získané dôkazy v zmysle
§ 3 ods. 3 Daňového poriadku, podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti. Správca dane a žalovaný nehodnotili skutkový stav s pohľadom na kriminalizáciu
C. R. a spoločnosti LIBENZ, s. r. o. Všetky zistenia a ich vyhodnotenie správca dane a aj žalovaný
premietli do vydaných rozhodnutí, preto odmietal námietky žalobcu o nevyhodnotení dôkazov.

37. K účelovo deformovanému porovnaniu obsahu tvrdení žalobcu s tvrdením svedka C. R. žalovaný
konštatoval, že z vyjadrení Z. B., konateľky žalobcu vyplýva, že obchody boli uzatvárané s C. R. na
základe predloženého splnomocnenia a na obchody neboli uzatvorené žiadne zmluvy. Z. B. nevedela
označiť a uviesť mená vodičov, ani vozidlá, ktorými mala byť nafta prepravená k žalobcovi, pretože
prepravu na svoje náklady znášal a zabezpečil dodávateľ LIBENZ, s. r. o. prostredníctvom spoločnosti
EUROTRANS KOŠICE, s. r. o. Vyjadrenia Z. B. si odporujú s vyjadreniami C. R., ktorý tvrdil, že dodávky
nafty prebiehali na základe uzatvorených zmlúv.

38. K tvrdeniu, že kúpa motorovej nafty je objektívne a v materiálnom chápaní preukázaná dostatočne,
žalovaný uviedol, že nespochybňuje existenciu motorovej nafty, ktorú žalobca spotrebovával a používal



v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v rámci svojich dodávok tovarov a služieb. Spochybnil však, že
predmetnú naftu dodal deklarovaný dodávateľ LIBENZ, s. r. o. na základe predložených dodávateľských
faktúr, z ktorých náklady si žalobca uplatnil v daňových výdavkoch.

39. K výsluchu svedka C. R. a k tvrdeniu žalobcu, že tento svedok dostatočným spôsobom vysvetlil a
ozrejmil všetky podstatné okolnosti a postupy uskutočneného zdaniteľného plnenia, žalovaný uviedol,
že jeho tvrdenia sa nezakladajú na pravde, konkrétne:
- tvrdenie o nájomnej zmluve s FNM SR, čo nebolo potvrdené, resp. bolo vyvrátené;
- tvrdenie o odovzdaní dokladov V. C., nepotvrdené;
- tvrdenie o blokácii bankového účtu majiteľa LIBENZ, s. r. o. vedeného vo VÚB, nepotvrdené, resp.
vyvrátené;
- tvrdenie o predaji peňažných prostriedkov, ako úhrady za vystavené faktúry firmou LIBENZ, s. r. o.,
nepotvrdené, resp. vyvrátené;
- tvrdenie o odovzdaní splnomocnenia na zastupovanie spoločnosti LIBENZ, s. r. o. na pobočku
DÚ v Rožňave nepotvrdené, resp. vyvrátené.

40. K tvrdeniu žalobcu, že bolo vykonávanie ekonomickej činnosti spoločnosti LIBENZ, s. r. o.
preukázané aj iným výsluchom svedka C. R. zo dňa 15.10.2014 žalovaný uviedol, že konatelia žalobcu
nikdy nejednali s konateľom V. C., nevedeli, že od 26.11.2010 došlo k zmene konateľa a aj naďalej konali
s C. R., ktorý im na začiatku osobne ponúkol naftu a ktorému aj hradili najskôr v hotovosti a neskôr
prevodom na bankový účet, ktorý nepatril dodávateľovi LIBENZ, s. r. o. Uvedené preukazuje, že žalobca
nevenoval náležitú pozornosť a nepristupoval s odbornou starostlivosťou, úmernou k vnímanému riziku
pri realizácii dodávok motorovej nafty od dodávateľa LIBENZ, s. r. o.

41. Žalovaný k vymenovaným dôkazom, ktoré žalobca predložil, ako dôkazy preukazujúce dodanie
motorovej nafty dodávateľom LIBENZ, s. r. o. uviedol, že predmetné dôkazy preukazujú pohyb a
využívanie motorových vozidiel vlastniacich, resp. v držbe žalobcu, ktoré využíval na svoju činnosť. Z
týchto dokladov však nie je možné určiť a ani nepreukazujú, že motorovú naftu dodávala spoločnosť
LIBENZ, s. r. o. K námietkam týkajúcich sa dôkazov získaných od Národnej diaľničnej spoločnosti,
a. s. žalovaný uviedol, že neboli získané žiadne doklady, ktoré by preukázali prepravu motorovej
nafty k žalobcovi. Ani samotný žalobca nepredložil žiadne doklady o preprave nafty, takéto doklady
a dôkazy neboli získané ani u dodávateľa LIBENZ, s. r. o. a preprava nebola preukázaná ani u
prepravcu EUROTRANS KOŠICE, s. r. o., ktorá mala prepravu nafty vykonať. Vlastnou činnosťou
správca dane zistil evidenčné čísla motorových vozidiel prepravnej spoločnosti EUROTRANS KOŠICE,
s. r. o. Porovnaním s údajmi poskytnutými NDS, a. s. vyplýva, že preverované motorové vozidlá
prepravnej spoločnosti sa v dňoch dodania motorovej nafty uvádzaných na faktúrach nepohybovali na
trase k sídlu žalobcu, resp. ak boli v blízkosti, nezastavili tam a nepretržite pokračovali v ceste.

42. Žalovaný k námietkam ohľadom tvrdenia o nespravodlivosti vzhľadom na momentálnu dôkaznú
situáciu poukázal na to, že existencia samotnej faktúry nie je dostatočným dôkazom, že k naplneniu
predmetu fakturácie aj reálne došlo. Povinnosť daňového subjektu je spojením jeho tvrdenia a povinnosti
doložiť na svoje tvrdenia dôkazy. Záver, ktorý bol prijatý správcom dane a žalovaným je v súlade
s hmotnoprávnymi ustanoveniami Zákona o dani z príjmov. Náklady za nákup nafty, fakturované
spoločnosťou LIBENZ, s. r. o. nespĺňajú podmienky na uplatnenie nákladov v daňových výdavkoch
stanovené v § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov, a to podmienku vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu a podmienku preukaznosti, t. j. opodstatnenosť
ich vynaloženia nebola preukázaná.

43. Napokon, žalovaný k žalobnej námietke smerujúcej voči eventuálnemu nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci a tvrdenému nezákonnému procesnému postupu, ako aj voči nesplneniu formálnych
náležitostí spočívajúcich v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia a absencie
preskúmateľnosti spôsobu rozhodovania žalovaného poukázal na to, že prvostupňový správny orgán
vykonal dokazovanie podľa § 24 Daňového poriadku v súlade so zásadami daňového konania
uvedenými v § 3 Daňového poriadku. Na zistenie sporných skutočností vykonal dokazovanie, v
ktorom vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Z obsahu spisového
materiálu, súčasťou ktorého je administratívny spis žalovaného, je nesporne zrejmé, že v odôvodnení
žalobou napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi
otázkami majúcimi význam pre posúdenie prejednávanej veci. V rozhodnutí žalovaný uviedol zákonné



ustanovenia, na základe ktorých dospel k právnemu záveru a dostatočným spôsobom sa vysporiadal aj
s právnou argumentáciou žalobcu v odvolaní.

44. V replike žalobca neuviedol oproti správnej žalobe žiadne nové skutočnosti ani novú argumentáciu.
Poukázal však na rozdielnu rozhodovaciu prax dvoch senátov Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré
podľa neho v skutkovo navlas totožnej problematike, avšak vo vzťahu k inému žalobcovi (sp. zn.
24S/144/2016, 24S/151/2016, 24S/153/2016), dospeli k rozdielnym výsledkom v porovnaní s konaním
pod sp. zn. 23S/118/2016.

45. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

46. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v zmysle požiadavky žalobcu. Súd
vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý požiadal ospravedlniť neúčasť povereného zástupcu a
súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Správny súd ospravedlnenie akceptoval.

47. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe, ktorej navrhoval v celom rozsahu
vyhovieť. Poukázal na to, že žalobca splnil všetky zákonné povinnosti k uplatneniu nákladov v daňových
výdavkoch, teda všetky povinnosti, ktoré mu boli uložené jednak Daňovým poriadkom a jednak Zákonom
o dani z príjmov. Z množstva dôkazov, ktoré žalobca predložil daňovým orgánom vyplýva záver o
nesprávnosti rozhodnutí daňových orgánov. Argumentáciu žalovaného považuje za nepreskúmateľnú
až zmätočnú, pričom poukázal na rozhodnutia senátu 24S Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý k
rovnakým záverom daňových orgánov, v zásade k rovnakým odôvodneniam ich rozhodnutí, dospel k
verdiktu o nepreskúmateľnosti rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR a správcu dane. Poukázal na ďalší
rozsudok vo veci 24S/29/2017.

48. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu
verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov uvedených
v správnej žalobe v zmysle § 134 ods. 1 a 2 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná,
preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

49. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

50. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

51. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

52. Úlohou súdu pri posúdení predmetnej veci bolo zodpovedanie otázky, či daňové orgány dospeli k
správnemu záveru, ak žalobcovi neuznali zahrnutie nákladov do daňových výdavkov na základe faktúr
od dodávateľa - obchodnej spoločnosti LIBENZ, s. r. o.

53. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.; výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi
príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno
podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v
nesprávnej výške.

54. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.; na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom
výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne
vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii
daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a



s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods.
2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento
zákon neustanovuje inak.

55. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.; daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady),
ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky
(náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, ...

56. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri
správe daní vyšlo najavo.

57. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.; pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe
daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre
zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

58. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.; daňový subjekt preukazuje
a. skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b. skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c. vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

59. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.; správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

60. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.; ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

61. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.; daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

62. Podľa § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento
zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

63. Podľa § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.; odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie
v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti
účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na
ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže
zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže
odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie
alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

64. Správny súd posudzujúc zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu
predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, vrátane postupu daňových orgánov, výlučne v rozsahu
a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, po oboznámení sa s administratívnym spisom dospel k



záveru, že daňové orgány dostatočným a zákonným spôsobom preverili skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane a preverili reálnosť žalobcom deklarovaných obchodných transakcií, z ktorých si
žalobca uplatnil náklady z dodávateľských faktúr v daňových výdavkoch. Správny súd nezistil, že by
daňové orgány postupovali v rozpore s právnymi predpismi a zásadami správy daní, že by vyhodnotili
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane jednostranne, v neprospech žalobcu, alebo, že by
ho ukrátili na jeho procesných právach, ktoré mu v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
prislúchali. Závery uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj v jemu predchádzajúcom
rozhodnutí správcu dane, považuje správny súd za správne.

65. Nie je spornou skutočnosťou, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období 2011 vykonával
podnikateľskú činnosť, pri ktorej spotrebovával a používal v rámci svojej podnikateľskej činnosti (za
účelom zabezpečenia prevádzky svojich motorových vozidiel) a v rámci svojich dodávok tovarov a
služieb (časť motorovej nafty predal). Žalobca ale nepreukázal, že motorovú naftu odobral aj od
deklarovaného dodávateľa LIBENZ, s. r. o.

66. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že už posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného o
neuznaní uplatneného odpočítania DPH žalobcom za zdaňovacie obdobia január 2011 - december 2011
z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že motorovú naftu odobral od deklarovaného dodávateľa LIBENZ, s.
r. o. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 23S/118/2016-370 zo dňa 15.02.2017, v spoločnom
konaní po spojení vecí, zamietol žaloby žalobcu ako nedôvodné podľa § 190 SSP.

67. Správny súd s poukazom na ustanovenie § 140 SSP poukazuje na odôvodnenie rozsudku č.k.
23S/118/2016-370 zo dňa 15.02.2017 vo veci žalobcu zastúpeného tým istým právnym zástupcom,
advokátskou kanceláriou Lion Law Partners, s. r. o. Keďže ide o tých istých účastníkov konania
(žalobca je navyše zastúpený rovnakým právnym zástupcom) súd nepovažuje za efektívne opakovane
sa vyporiadavať s rovnakými žalobnými námietkami, na ktoré už dal správny súd odpoveď v
predchádzajúcom rozsudku vo veci neuznaného odpočítania DPH. Jedná sa pritom o posudzovanie
totožných žalobných námietok vo vzťahu k skutkovým zisteniam ohľadom neuznania obchodných
transakcií - dodania motorovej nafty od dodávateľa LIBENZ, s. r. o., čo vyústilo do neuznania odpočítania
DPH za zdaňovacie obdobia január 2011 až december 2011 (sp. zn. 23S/118/2016) a do neuznania
zahrnutia nákladov do daňových výdavkov na základe tých istých faktúr, keď zo strany žalobcu došlo
k neoprávnenému zníženiu základu dane z príjmov právnickej osoby, t. j. v posudzovanom prípade k
porušeniu § 2 písm. i), § 21 ods. 1 a § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

68. Keďže správny súd už v obdobnej veci žalobcu rozhodoval, t. j. zaoberal sa niektorými rovnakými
žalobnými námietkami majúcimi význam pre rozhodnutie aj v tejto veci, poukazuje v zmysle § 140 SSP
na časť odôvodnenia súvisiaceho rozsudku zo dňa 15.02.2017 vo veci 23S/118/2016, v ktorom uviedol:
„K námietkam týkajúcich sa hodnotiacich úsudkov daňových orgánov, teda k námietke, že úsudky
daňových orgánov primárne ovplyvnila skutočnosť, že voči osobe C. R. je vedené väzobné stíhanie,
súd uvádza, že námietky k tomuto smerujúce, nie sú dôvodné. Tak správca dane ako aj žalovaný
vo svojich rozhodnutiach jasne uvádzajú zistenia a skutočnosti, na základe ktorých nedošlo k
preukázaniu dodania motorovej nafty dodávateľom LIBENZ, s.r.o. Správcovi dane nebolo žalobcom
ani následným preverovaním preukázaný pôvod nafty, vykonávanie ekonomickej činnosti. Nebolo
preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti u deklarovaného dodávateľa motorovej nafty LIBENZ,
s.r.o. Spoločnosť LIBENZ, s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom motorovej nafty, nepreukázala, že
disponovala personálnymi, materiálno-technickými prostriedkami na uskutočňovanie deklarovaných
dodávok. Nie sú k dispozícii účtovné a daňového doklady, a ani nie je potvrdená ich existencia. Súčasný
konateľ spoločnosti LIBENZ, s.r.o. V. C. pri výsluchu uviedol, že „bol na charite“ a nachádzal sa v krčme,
kde ho oslovili dvaja páni, či na seba nepreberie spoločnosť, ktorá ide do konkurzu a nič sa nemôže
stať. Nedostal žiadnu odmenu za výkon funkcie, nijako sa nepodieľal na riadení spoločnosti, doklady
neprebral. V. C. nemal žiadne informácie o spoločnosti LIBENZ, s.r.o., nevedel o zmluvách, mieste
výkonu činnosti spoločnosti, ani o tom, čo spoločnosť robí. V sídle spoločnosti nikdy nebol a nebol si istý,
či podpisoval aj splnomocnenie. Nevedel sa vyjadriť k zamestnancom spoločnosti. Nevedel uviesť, kto
viedol účtovníctvo. K dispozícii nemal žiadne účtovné doklady, pečiatky ani iné písomnosti spoločnosti
a nevedel uviesť ani meno osoby, kde by sa mohli doklady nachádzať. Nevedel uviesť, či spoločnosť
LIBENZ, s.r.o. vykonáva obchodnú činnosť, nakoľko on ju nevykonával a neobchodoval. Z uvedeného,
tak správca dane, ako aj žalovaný vyvodil správny záver, že tvrdenia bývalého a súčasného konateľa
spoločnosti LIBENZ, s.r.o. sú protirečivé a nevieryhodné. (111. odsek)



Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane svojvoľne a neudržateľne zasiahol do hospodárskej podstaty
materiálneho plnenia tým, že spochybnil dodávateľský subjekt len z toho dôvodu, že svedok R. bol
väzobne stíhaný, ani táto námietka nie je dôvodná. Z ničoho nevyplýva, že by správca dane a žalovaný
svoje úvahy založili iba na väzobnom stíhaní C. R.. Správca dane preveroval nárok uplatnený žalobcom,
a to nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa LIBENZ, s.r.o., na základe
ktorých mala byť motorová nafta dodaná. Daňová kontrola bola zameraná nielen na obsahovú stránku
faktúr podľa § 71 zákona o DPH, ale bola zameraná na skutkový stav veci, na realitu vecného
plnenia. Nebola spochybnená reálna existencia motorovej nafty, ktorú žalobca využil v rámci svojich
podnikateľských aktivít, ale bolo spochybnené dodanie predmetnej motorovej nafty od dodávateľa
LIBENZ, s.r.o. (113.odsek)
K námietkam týkajúcich sa neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena zo strany daňových
orgánov súd konštatuje, že ani tieto námietky nie sú dôvodné. V tomto smere súd poukazuje na to,
že ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Žalobca nepreukázal, že motorovú naftu
skutočne dodal deklarovaný dodávateľ LIBENZ, s.r.o. Nepreukázal prepravu motorovej nafty, a tá nebola
preukázaná ani zo strany dodávateľa LIBEN, s.r.o. (114. odsek)
Povinnosťou daňového subjektu - žalobcu je relevantnými dôkazmi preukázať dodanie tovaru
vystaviteľom faktúry. Nepostačuje len formálne deklarovanie dodania tovaru, či služby faktúrou, ale
je potrebné preukázať reálne a vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je dôkazom o tom, že daňový
subjekt skutočne prijal tovar alebo službu od vystaviteľa faktúry. V danom prípade nebola spochybnená
existencia tovaru. Bolo spochybnené dodanie tovaru vystaviteľom faktúry. (115. odsek)
Námietky týkajúce sa platenia za dodanú naftu na účet označený na faktúrach súd uvádza, že tieto
tiež nie sú dôvodné. Platby, ktoré mali byť zaplatené spoločnosti LIBENZ, s.r.o., boli preukázateľne
poukázané na bankový účet, ktorého majiteľom nebola spoločnosť LIBENZ, s.r.o., ale personálne
prepojená spoločnosť LIG-OIL s.r.o. Tvrdenia bývalého a súčasného konateľa spoločnosti LIBENZ, s.r.o.
sú v tomto smere protirečivé a nevieryhodné, pričom konateľ spoločnosti LIBENZ, s.r.o. v preverovanom
období nemá žiadnu vedomosť o ekonomickej činnosti a neboli mu odovzdané žiadne doklady
spoločnosti. (120. odsek)
Námietky týkajúce sa splnomocnenia zo dňa 18.11.2010 súd tiež nepovažuje za dôvodné. Napriek
tomu, že C. R., ktorý bol konateľom spoločnosti LIBENZ, s.r.o. od jej vzniku 27.01.1998 do 18.11.2010
do zápisnice o výsluchu uviedol, že zatupoval spoločnosť LIBENZ, s.r.o. v r. 2011 na základe
splnomocnenia, nepredložil žiadny originál splnomocnenia, nepredložil žiadne doklady preukazujúce
jeho tvrdenia, nakoľko uviedol, že doklady odoslal V. C. a meno ekonómky nechcel uviesť. Tieto jeho
tvrdenia odporujú tvrdeniam V. C., ktorý uviedol, že žiadne doklady spoločnosti LIBENZ, s.r.o. nemá,
nakoľko mu neboli odovzdané. V. C. ako konateľ spoločnosti LIBENZ, s.r.o. nevedel uviesť, či udelil
niekomu splnomocnenie. Z uvedených skutočností dôvodne správca dane uzavrel, že tu je pochybnosť
o konaní C. R. ako splnomocneného zástupcu spoločnosti LIBENZ, s.r.o. (121. odsek)
Pokiaľ žalobca v žalobách namieta, že dodanie tovaru - motorovej nafty je objektívne, a že nákladné
motorové vozidlá daňového subjektu nemohli jazdiť na vzduch, súd aj tieto námietky považuje
za nedôvodné. V danom prípade nebola spochybnená existencia motorovej nafty, ktorú žalobca
spotrebovával a používal v rámci podnikateľskej činnosti a v rámci svojich dodávok tovarov a služieb. Tak
správca dane ako aj žalovaný spochybnili, že predmetnú naftu dodal deklarovaný dodávateľ LIBENZ,
s.r.o. na základe predložených dodávateľských faktúr, v zmysle ktorých si daňový subjekt nárokoval
právo na odpočítanie dane. (123. odsek)
Pokiaľ žalobca v žalobách namieta, že svedok C. R. potvrdil uskutočňovanie dlhodobej obchodnej
činnosti pri dodávkach motorovej nafty pre žalobcu, ani námietky v tomto smere nie sú dôvodné.
Svedecké výpovede C. R. boli podrobne vyhodnotené a všetky overiteľné vyjadrenia svedka následne
správca dane preveril aj z hľadiska ich pravdivosti a hodnovernosti. Svedecká výpoveď C. R. bola
spochybnená minimálne v tvrdeniach o nájomnej zmluve s Fondom národného majetku Slovenskej
republiky, v tvrdení o odovzdanie dokladov V. C., v tvrdení o blokácii bankového účtu LIBENZ, s.r.o.
Na základe uvedeného možno uzavrieť, že výpoveď svedka C. R. je tendenčná. Ani touto svedeckou
výpoveďou nebolo preukázané dodanie motorovej nafty dodávateľom LIBENZ, s.r.o., ktorý bol uvádzaný
na dodávateľských faktúrach. (124. odsek)
Pokiaľ žalobca v žalobách namieta, že bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že došlo
reálne k zdaniteľnému plneniu, súd tieto námietky nepovažuje za dôvodné. Opätovne súd uvádza,
že bolo spochybnené dodanie motorovej nafty od dodávateľa LIBENZ, s.r.o. V žiadnom prípade
neboli spochybňované tržby dosiahnuté žalobcom. Správca dane a ani žalovaný nespochybňoval reálnu
existenciu motorovej nafty, tak ako sa to snaží žalobca vo svojich žalobách na viacerých miestach
uvádzať. (126. odsek)



Pokiaľ žalobca v žalobách namieta, že na preukázanie skutočností zdaniteľného plnenia v
kontrolovanom období predložil v prílohe k vyjadreniu zo dňa 12.01.2015 listinné dôkazy, je potrebné
uviesť, že predmetné dôkazy preukazujú pohyb a využívanie motorových vozidiel vo vlastníctve žalobcu,
resp. v držbe žalobcu, ktoré využíval na svoju činnosť. Z týchto dokladov nie je možné určiť ani
preukázať, že motorová nafta bola dodaná spoločnosťou LIBENZ, s.r.o. Ani žalobcom označená
zápisnica zo dňa 16.01.2014 o miestnom zisťovaní nepreukazuje dodanie nafty dodávateľom LIBENZ,
s.r.o., pretože miestnym zisťovaním správca dane preveroval skutkový stav, a to preverovanie faktúr
a dodanie tovaru spoločnosťou LIG-OIL s.r.o. a nie spoločnosťou LIBENZ, s.r.o. Rovnako ani kúpna
zmluva uzatvorená medzi spoločnosťami LUAND plus s.r.o. a LIBENZ, s.r.o. nepreukazuje a neobsahuje
žiadne skutočnosti, na základe ktorých by mala byť motorová nafta spoločnosťou LIBENZ, s.r.o. dodaná
žalobcovi. (127. odsek)
I keď možno čiastočne súhlasiť s námietkou žalobcu týkajúcou sa dôkazu získaného od Národnej
diaľničnej spoločnosti v spojení s údajmi z elektronického mýtneho systému Sky-Toll, a.s., táto
námietka samostatná nemôže privodiť zrušenie žalobami napadnutých rozhodnutí. Aj keby sa potvrdil
pohyb vozidiel spoločnosti EUROTRANS KOŠICE s.r.o. v blízkosti sídla žalobcu, neznamená to, že
tieto vozidlá viezli práve motorovú naftu, ktorej dodávateľom by mala byť spoločnosť LIBENZ, s.r.o. a
odberateľom žalobca. Konateľka žalobcu pri výsluchu uvádzala, že motorová nafta sa mala nakladať v
Slovnafte (teda v Bratislave) a vykladať v sídle žalobcu. Naproti tomu svedok R. uvádzal, že motorová
nafta sa mala prepravovať z Rožňavy do Zvolena.“ (128. odsek)

69. Nad rámec odôvodnenia, ktoré uviedol správny súd vo svojom rozsudku č.k. 23S/118/2016- 370 zo
dňa 15.02.2017, na záveroch ktorého zotrváva, keďže zatiaľ nedošlo k jeho zrušeniu právne korektným
spôsobom, resp. nedošlo k zmene právneho prostredia, či už spočívajúcej v zmene právnej úpravy alebo
prijatia súvisiacej judikatúry, či posunu v rozhodovacej praxi súdov vyššej autority, správny súd uvádza
aj ďalšie skutočnosti, a to najmä vo vzťahu ku čiastočne odlišujúcej sa argumentácie žalobcu oproti
žalobe vo veci 23S/118/2016.

70. Primárne žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane
v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP teda z dôvodu, že sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
pre nedostatok dôvodov. Správny súd zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie (rovnako aj rozhodnutie
správcu dane) nie je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti. Zároveň má za to, že nedošlo k tvrdenému
porušeniu základných zásad správy daní v dôsledku toho, že mal správca dane podľa žalobcu účelovo
vyhodnocovať dôkazy v neprospech žalobcu.

71. V súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane obsahuje odôvodnenie,
v ktorom je uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a
námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,
podľa ktorých sa rozhodovalo.

72. Základným znakom právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorý okrem iného spočíva v tom, že
všetky subjekty práva môžu dôvodne očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať
podľa platných právnych predpisov, že tieto právne predpisy budú správne vykladať a aplikovať v
konkrétnych prípadoch. Konanie končí vydaním rozhodnutia, ktoré sa v mysle Daňového poriadku
v zásade odôvodňujú s výnimkou rozhodnutí o opravných prostriedkoch, ktorým sa navrhovateľovi
vyhovuje v plnom rozsahu (§ 63 ods. 8 Daňového poriadku). Trvať na riadnom odôvodnení rozhodnutia
nie je len formálnou požiadavkou, v zmysle ktorej by sa zamedzilo prieniku obsahovo nezdôvodnených,
či nezrozumiteľných rozhodnutí, ale z rozhodnutia musí byť poznateľná úvaha daňového orgánu,
jednak k otázke skutkového stavu, ako aj k otázke právneho posúdenia veci. Odôvodnenie má byť
prostriedkom poznania úvah pri hodnotení v konaní vykonaných dôkazov, úvah rozhodujúceho orgánu
a výsledkov pri posudzovaní relevantnosti jednotlivých dôkazných prostriedkov, ich dôkaznej sily,
presvedčivosti, významu. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia je porušením práva účastníka
na spravodlivý proces, pretože v takom prípade nemá možnosť zodpovedajúcim spôsobom skutkovo a
právne argumentovať proti rozhodnutiu zaťaženému takouto vadou.

73. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, zaoberajúc sa žalobnými námietkami
žalobcu, správny súd nadobudol presvedčenie, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ani rozhodnutie správcu dane nie je nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov. Žalobca síce namieta neobjektívne vyhodnotenie zistených skutočností daňovými orgánmi,



jednostranné posudzovanie veci, nezohľadnenie ním označených dôkazov, argumentujúc, že vzaté do
úvahy boli len skutočnosti, ktoré svedčili v neprospech žalobcu, avšak nie je zrejmé aké konkrétne
skutočnosti mal žalobca na mysli, ktoré by mohli zvrátiť záver daňových orgánov k akému dospeli.
Tie, ktoré žalobca predložil boli vyhodnotené daňovými orgánmi, pričom daňové orgány uviedli, že
ani tieto dôkazy nepreukazujú dodanie motorovej nafty dodávateľom LIBENZ, s. r.o. z dôvodov, ktoré
podrobne popísali. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by daňové orgány postupovali
neobjektívne, naopak vyhodnotili všetky získané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
pričom závery vyvodené z vyhodnotenia dôkazov sú logické a preskúmateľné.

74. Daňové orgány na žalobcu nepresunuli zodpovednosť za vady, ktoré nebol žalobca ani pri vynaložení
všetkého úsilia schopný ovplyvniť, a ktoré boli mimo jeho rozhodovaciu a dispozičnú sféru a ani ho
nezaťažovali dôkazným bremenom nad rozsah daňovej kontroly. Žalobca deklaroval, že prijal motorovú
naftu od deklarovaného dodávateľa, na základe čoho si žalobca náklady uplatnil v daňových výdavkoch.
Daňovou kontrolou správca dane preveril (verifikoval) deklarované skutočnosti žalobcom, pričom ním
deklarované tvrdenia spochybnil. Z rozsiahleho vykonaného dokazovania je zrejmé, že správca dane
nezaťažoval žalobcu dôkazným bremenom vo vzťahu k iným subjektom, najmä dodávateľovi, či
prepravnej spoločnosti. Správca dane sám vykonal množstvo dôkazov vo vzťahu k týmto subjektom, a
to po tom, čo sa nepreukázali žalobcom deklarované tvrdenia.

75. Z vyhodnotenia vykonaných dôkazov vyplýva, že správca dane preukázal, že k obchodnej transakcii
nemohlo dôjsť tak, čo účtovníctvom a súvisiacimi dôkazmi deklaroval daňový subjekt, preto správca dane
uniesol svoje dôkazné bremeno (dôkaznú povinnosť), keď v zásade preukázal neexistenciu (nemožnosť,
nereálnosť) deklarovaných skutočností žalobcom. Žalobca síce namietal vady v procese dokazovania,
pri hodnotení dôkazov, avšak neuviedol v čom konkrétne tvrdený nedostatok spočíva (argumentácia
žalobcu je len vo všeobecnej rovine) a taktiež neoznačil alebo nepredložil daňovým orgánom (ani
správnemu súdu) dôkaz na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, a to, že motorová nafta bola žalobcovi
dodaná dodávateľom LIBENZ s. r. o. Ak správca dane uniesol dôkazné bremeno a preukázal žalobcovi,
že k dodaniu tovaru nemohlo objektívne dôjsť tak, ako to deklaroval žalobca, bolo na žalobcovi, aby
tieto závery daňových orgánov vyvrátil, aby hodnoverným a preukázateľným spôsobom preukázal, že
dodávateľom motorovej nafty bol dodávateľ uvádzaný na daňových dokladoch. Žalobca nepredložil
žiadne také dôkazné prostriedky, ktoré by zistenia správcu dane spochybnili. Správny súd pritom
zdôrazňuje, že správca dane nezisťuje ako sa deklarované obchodné transakcie skutočne stali.
Správca dane len preveruje (verifikuje), či sa stali tak, ako to deklaruje daňový subjekt.

76. Správny súd, oproti tvrdeniu v žalobe, zastáva názor, že prvostupňový orgán verejnej správy bol
oprávnený neuznať náklady žalobcu na zakúpenie nafty, ak bolo preukázané, že nákup motorovej
nafty žalobca neuskutočnil tak, ako bol deklarovaný na dodávateľských faktúrach od deklarovaného
dodávateľa LIBENZ, s. r. o. Zákon o dani z príjmov upravuje zákonom stanovené podmienky pre to,
aby bolo možné uznať náklady za daňové výdavky, pričom, ak nie sú splnené tieto zákonom dané
podmienky, nárok nie je možné uznať. Z uvedeným súvisí správny záver daňových orgánov vo vzťahu
k nedodržaniu primeranej opatrnosti zo strany žalobcu v obchodnom styku. Pokiaľ by totiž žalobca bol
dodržal primeranú opatrnosť, muselo by mu byť zrejmé, že sa zúčastňuje obchodných transakcií, ktoré
sú poznačené účelovým konaním.

77. Z ustanovení Zákona o dani z príjmov vyplýva, že aby na daňové účely bolo možné považovať
výdavok (náklad) za daňový výdavok, musí splniť základné podmienky uznateľnosti, a to: výdavok
musí vynaložiť daňovník, ktorý si tento výdavok uplatňuje - podmienka príslušnosti; výdavok musí byť
preukázateľne vynaložený - podmienka existencie; výdavok musí slúžiť na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie zdaniteľných príjmov - podmienka vecnosti; výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve
daňovníka - podmienka evidencie; výdavok musí byť preukázaný - podmienka preukázanosti;
podmienka rozsahu (ak je jeho výška limitovaná). Uplatňovanie nákladov v daňových výdavkoch je
viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom nesplnenie čo i už jednej
z nich vylučuje opodstatnenosť zahrnutia nákladov do daňových výdavkov. V zhode so stanoviskom
žalovaného, správny súd zastáva názor, že náklady za nákup nafty od dodávateľa spoločnosti LIBENZ,
s. r.o. nespĺňajú podmienky na uplatnenie nákladov v daňových výdavkoch stanovené v § 2 písm. i)
zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, a to podmienku vecnosti a podmienku preukaznosti, keďže
opodstatnenosť ich vynaloženia nebola preukázaná.



78. Pre záver o tom, že žalobcovi nevznikol nárok na uplatnenie nákladov v daňových výdavkoch (v
dôsledku čoho mu nevznikol nárok na zníženie základu dane z príjmov), postačovali tie zistenia správcu
dane, že deklarovaná obchodná transakcia sa nestala žalobcom deklarovaným spôsobom.

79. Záver správcu dane a žalovaného, že náklady v celkovej sume 375 031,65 Eura vyfakturované
spoločnosťou LIBENZ, s. r. o., z dôvodu, že nespĺňajú podmienku vecnosti a podmienku preukaznosti,
a preto tieto náklady nemožno uznať za daňové výdavky, je správny. Oprávnene preto správca dane
žalobcovi o uvedenú sumu zvýšil základ dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011
a vyrubil rozdiel tejto dane v sume 71 256,02 Eura.

80. Pokiaľ žalobca namietal nesprávny postup žalovaného, ak potvrdil rozhodnutie správcu dane, pričom
sa nedostatočne vysporiadal s argumentáciou uvedenou v odvolaní, správny súd v postupe žalovaného
nezistil vady v konaní. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že žalovaný vydal rozhodnutie v
súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku v spojení § 74 ods. 2 Daňového poriadku, keď preskúmal
rozhodnutie správcu dane v rozsahu požadovanom v odvolaní. V odôvodnení svojho rozhodnutia
žalovaný dostatočným spôsobom ozrejmil, ako sa vysporiadal s relevantnými skutkovými aj právnymi
otázkami majúcimi význam pre rozhodnutie vo veci.

81. Správny súd pri rozhodovaní nemohol zohľadňovať záver iného senátu správneho súdu v obdobných
veciach, nakoľko súd (v danom prípade konajúci prostredníctvom senátu) je pri rozhodovaní nezávislý.
Senát správneho súdu 23S poukazuje aj na právne závery už skôr vyslovené v obdobných veciach
(dodávateľom motorovej nafty bola spoločnosť LIBENZ, s.r.o., avšak odlišnému žalobcovi) v rozsudku
č. k. 23S/140/2017-138 zo dňa 21.03.2018 a v rozsudku č. k. 23S/159/2017-120 zo dňa 18.07.2018, keď
žalobca, rovnako ako žalobca v prejednávanej veci uplatnil odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr
za nákup motorovej nafty od dodávateľa LIBENZ, s. r. o. a tiež zahrnul náklady z uvedených faktúr
do daňových výdavkov, čo z rovnakých dôvodov, na základe rovnako vykonaného a vyhodnoteného
dokazovania, daňové orgány neuznali, pričom správny súd žaloby ako nedôvodné zamietol. Správny
súd nezistil dôvody, pre ktoré by sa mal od svojho vysloveného právneho názoru odkloniť. Proti
obidvom rozsudkom boli podané kasačné sťažnosti, ako aj proti vyššie uvádzanému rozsudku č. k.
23S/118/2016-370 zo dňa 15.02.2017, o ktorých do rozhodnutia v tejto veci kasačný súd nerozhodol.

82. Samotnú skutočnosť, že daňové orgány sa dopustili procesnej vady v konaní (neakceptovanie
splnomocnenia pre právneho zástupcu v rozšírenom rozsahu), ktorá však bola odstránená po zrušení
opatrenia žalovaného a vrátení veci na ďalšie konanie rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 23S/111/2016-87
zo dňa 07.12.2016 (rozsudkom NS SR sp. zn. 4Sžfk/13/2017 zo dňa 01.03.2018 bola kasačná sťažnosť
zamietnutá), nepovažuje správny súd za relevantnú privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného a rozhodnutia správcu dane.

83. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal
právo na náhradu trov konania.

84. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
1. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).



Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.