Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sa/65/2016 z 21. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. marca 2018, sp. zn. 20Sa/65/2016, ECLI:SK:KSBB:2018:6016201029.1 Krajský súd Banská Bystrica | 20Sa/65/2016 | ECLI:SK:KSBB:2018:6016201029.1 | 2018-03-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom, § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8db7eef2-1d29-46c8-94b0-ff9425d7a8f9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6016201029.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sa/65/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016201029
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6016201029.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou,
v právnej veci žalobkyne: F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX A. A. proti žalovanému:
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. XXX XXX XXX
X z 19. júla 2016 zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie príplatku k vdovskému dôchodku zo dňa 11.
novembra 2014. Rozhodovala podľa § 2 ods. 2, § 3 a § 4 zákona č. 274/2007 Z. z. o príplatku k
dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov (ďalej len „príplatok“) a § 75 a § 81 ods.
2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o
sociálnom poistení“). Sociálna poisťovňa rozhodovala po tom, čo bolo jej predchádzajúce rozhodnutie
z 26. novembra 2014 zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/82/2015
z 26. mája 2016, ktorým Najvyšší súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
20Sd/56/2015-14 z 26. augusta 2015, ktorým ako prvoinštančný súd potvrdil toto rozhodnutie v konaní
podľa tretej hlavy V. časti O.s.p..

2. Žalobkyňa proti prvostupňovému rozhodnutiu podala odvolanie, v ktorom namietala, že Sociálna
poisťovňa nepostupovala podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku sp. zn.
9So/5/2013 z 26. februára 2014, keď Sociálna poisťovňa má byť viazaná vysloveným novším právnym
názorom. Zároveň namietala, že Sociálna poisťovňa nerešpektovala ani vyslovený právny názor v
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/82/2015 z 26. mája 2016, podľa ktorého Sociálna poisťovňa
mala vdovský dôchodok vypočítať zo starobného dôchodku jej zomrelého manžela, ktorý poberal ku dňu
smrti, bez započítania príplatku k dôchodku podľa § 3 ods. 1 zákona č. 274/2007 Z. z., z tejto sumy
vypočítať vdovský dôchodok podľa § 75 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, porovnať výšku takto
priznaného vdovského dôchodku so starobným dôchodkom a v súlade s § 81 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení pripočítať k vdovskému dôchodku príplatok k dôchodku vo výške 60 % sumy príplatku, ktorý
patril k dôchodku jej zomrelého manžela.

3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, do právomoci ktorého patrí rozhodovať o odvolaní proti
rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, ústredia, žalobou napadnutým rozhodnutím, t.j. rozhodnutím č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 04. októbra 2016 odvolanie žalobkyne ako nedôvodné zamietol a prvostupňové
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júla 2016 potvrdil.



4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že Sociálna poisťovňa postupovala v konaní o
žiadosti žalobkyne správne, ak žiadosti nevyhovela, postupujúc v zmysle právneho názoru Najvyššieho
súdu SR vyslovenom v jeho rozsudku sp. zn. 7So/17/2010 z 26. januára 2011, ktorý bol zovšeobecnený
a vyhlásený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 4/2012 pod
č. 61. Podľa tohto právneho názoru vyplývajúceho z judikátu R 61/2012, ak bolo k starobnému
dôchodku nebohého manžela navrhovateľky priznaný príplatok k dôchodku politickým väzňom, stal sa
od okamihu jeho priznania súčasťou starobného dôchodku. Príplatok k dôchodku politickým väzňom
potom samostatne neprechádza na jeho vdovu, výška jej vdovského dôchodku sa určuje zo starobného
dôchodku jej nebohého manžela zvýšeného o príplatok k starobnému dôchodku.

5. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že nemôže postupovať podľa právneho názoru
NS SR vysloveného v rozsudku sp. zn. 9So/5/2013 z 26. februára 2014, pretože sa nejedná o
zovšeobecnený právny názor súdu a nemá všeobecne právnu záväznosť. Žalovaný poukázal na
aplikovanú právnu úpravu zákona č. 274/2007 Z.z., ako aj zákona o sociálnom poistení, odôvodnil
spôsob výpočtu vdovského dôchodku žiadateľky, keď konštatoval, že vdovský dôchodok jej bol určený vo
výške zodpovedajúcej vyslovenému judikovanému právnemu názoru. Žiadateľka nežiadala o priznanie
príplatku k dôchodku politickým väzňom, sama nespĺňala podmienky. Príplatok k dôchodku bol priznaný
jej nebohému manželovi a po jeho priznaní k starobnému dôchodku sa stal súčasťou jeho starobného
dôchodku, s ktorým sa vyplácal, pričom ku dňu jeho smrti starobný dôchodok nebohého manžela
účastníčky konania predstavoval sumu 380,40 Eur mesačne. Vdovský dôchodok bol účastníčke konania
určený podľa § 75 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako 60 % sumy starobného dôchodku manžela,
t.j. 60 % zo sumy 380,40 Eur. Vdovský dôchodok predstavuje sumu 228,30 Eur mesačne. Účastníčka
konania bola ku dňu priznania vdovského dôchodku poberateľkou starobného dôchodku, preto bolo
potrebné postupovať v súlade s § 81 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Z dôvodu, že suma vdovského
dôchodku (228,30 Eur) bola nižšia ako suma starobného dôchodku (275,- Eur), vdovský dôchodok bol
znížený na polovicu, t.j. na sumu 114,20 Eur mesačne. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 3 ods.
5 zákona č. 274/2007, v zmysle ktorého príplatok sa zlučuje so starobným dôchodkom. Uviedol, že
suma vdovského dôchodku účastníčky konania bola určená zo starobného dôchodku jej zomrelého
manžela, ktorý bol zvýšený o príplatok v súlade s § 3 ods. 5 zákona č. 274/2007 Z. z., preto osobitne
nepatrí účastníčke konania príplatok k vdovskému dôchodku. Konštatoval, že príplatok bol ako štátna
sociálna dávka podľa § 1 zákona č. 274/2007 Z. z. priznaný manželovi žiadateľky a po priznaní sa stal
neoddeliteľnou súčasťou jeho starobného dôchodku. Príplatok, ani jeho časť, ako štátna sociálna dávka
samostatne neprechádza na vdovu po politickom väzňovi.

6. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, ktoré navrhovala zrušiť a vec mu vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie. Žiadala
preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Tvrdila,
že žalovaný vec nesprávne právne posúdil.

7. Žalobkyňa tvrdila, že v zmysle zákona č. 274/2007 Z. z. jej, ako vdove po politickom väzňovi,
prináleží 60 % príplatku k dôchodku jej zomrelého manžela. Namietala nesprávnu výšku jej vyplácaného
starobného dôchodku s pripočítaním alikvotnej čiastky vdovského dôchodku, výpočet ktorého označila
za rozporný so zákonom č. 274/2007 Z. z., ako aj s právnym názorom vysloveným v rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/82/2016 z 26. mája 2016.

8. Žalobkyňa namietala, že postup Sociálnej poisťovne je v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 9So/174/2008 z 29. apríla 2009, v zmysle ktorého zo žiadneho ustanovenia zákona č. 274/2007
Z. z. nevyplýva, že by Sociálna poisťovňa po priznaní príplatku k dôchodku politického väzňa mala znovu
rozhodovať o sume vyplácaných dôchodkov v súbehu, a že by v prípade výplaty vdovského dôchodku
v sume jednej polovice mala príplatok k dôchodku vyplácať tiež v sume jednej polovice. Uvádzala, že
Sociálna poisťovňa vtedy rešpektovala právny názor Najvyššieho súdu a všetkým dotknutým osobám,
rozdiel doplatila, avšak tento právny názor neaplikovala ďalej vo svojej následnej rozhodovacej praxi.
Namietala, že vdovský dôchodok žalobkyne bol vypočítaný v októbri 2010 a rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7So/17/2010 je z 26. januára 2011, preto spochybňovala poukazovanie žalovaného na
aplikáciu tohto rozsudku v jej prípade.

9. Žalobkyňa poukázala na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.
zn. 7So/82/2015 z 26. mája 2016, najmä k použiteľnosti judikátov pri rozhodovaní. Najvyšší súd



konštatoval, že prijaté a publikované stanovisko Najvyššieho súdu v Zbierke stanovísk NS SR je síce
záväzné aj pre iné obdobné právne veci, nie je však záväzné absolútne. Ak publikované stanovisko
Najvyššieho súdu v obdobnej veci bolo preklenuté iným právnym názorom vysloveným v rozhodnutí
Najvyššieho súdu a účastník na to poukazuje, je povinnosťou správneho orgánu, aby sa s novým
právnym názorom aj náležite vysporiadal. Podľa žalobkyne preto nepostačuje, aby odvolací orgán
len bez ďalšieho odkázal na záväznosť konkrétneho publikovaného stanoviska Najvyššieho súdu.
Žalobkyňa sa dožadovala rovnakého postupu, aký bol vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 9So/417/2010 z 25. februára 2014 a v rozsudku sp. zn. 10So/34/2015 zo dňa 30. marca 2016,
podľa ktorého Sociálna poisťovňa má vdovský dôchodok vypočítať zo starobného dôchodku zomrelého
manžela bez započítania príplatku k dôchodku podľa § 3 ods. 1 zákona č. 274/2007 Z. z., porovnať
výšku takto priznaného dôchodku so starobným dôchodkom a po postupe podľa § 81 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z. z. pripočítať k vdovskému dôchodku príplatok k dôchodku podľa § 3 ods. 2 zákona č.
274/2007 Z. z., teda vo výške 60 % sumy príplatku, ktorý patril k dôchodku zomrelého manžela.

10. Podľa žalobkyne zákonodarca ustanovil, že príplatok podľa zákona č. 274/2007 Z. z. netvorí s
dôchodkom jeden celok a spojenie „zlučuje sa“ je potrebné považovať za zlúčenie na účely ďalšej výplaty
príplatku k dôchodkom, ku ktorému patrí, avšak pri zachovaní autonómnosti dôchodku a príplatku ako
štátnej sociálnej dávky. Všetky náklady spojené s výplatou tohto príplatku Sociálnej poisťovni hradní štát
na zvláštny účet.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu, ak nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to,
že Sociálna poisťovňa pokračovala v konaní po zrušení jej predchádzajúceho rozhodnutia v intenciách
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/82/2015 z 26. mája 2016, keď rozhodnutím č. XXX XXX XXX
0 z 19. júla 2016 opakovane zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie príplatku k vdovskému dôchodku z
11.11.2014. Žalovaný nevyhovel odvolaniu žalobkyne majúc za to, že nie je dôvodné a postup Sociálnej
poisťovne, ústredie bol správny, a preto žalovaný Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne prvostupňové
rozhodnutie, žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. októbra 2016, potvrdil.

12. Žalovaný zotrval na argumentácii uvedenej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 24. februára 2009 bol zomrelému manželovi žalobkyne E. O. podľa
§ 2 ods. 2, § 3 a § 4 zákona č. 274/2007 Z. z. priznaný príplatok k dôchodku politickým väzňom v
sume 28,70 Eur mesačne. Starobný dôchodok manžela žalobkyne ku dňu jeho smrti, vrátane priznaného
príspevku predstavoval sumu 380,40 Eur mesačne. V súlade s § 3 ods. 5 zákona č. 274/2007 Z.z.
sa zlučuje príplatok so starobným dôchodkom. Suma vdovského dôchodku žalobkyne bola určená zo
starobného dôchodku jej zomrelého manžela, ktorý bol zvýšený o príplatok. Podľa žalovaného, v zásade
žalobkyňa opätovne žiada priznať k vdovskému dôchodku 60 % z príplatku k dôchodku, ktorý poberal
jej nebohý manžel podľa zákona č. 274/2007 Z. z., odvolávajúc sa na závery rozsudku Najvyššieho
súdu sp. zn. 9So/5/2013 zo dňa 26. februára 2014.

13. K námietke žalobkyne, že Sociálna poisťovňa nie je viazaná právnym názorom Najvyššieho súdu
SR vyslovenom v rozsudku sp. zn. 7So/17/2010 z 26. januára 2011, ktorý bol uverejnený v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a súdov SR č. 4/2012 (R61/2012), pretože bol preklenutý
právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v neskoršom rozsudku sp.
zn. 9So/5/2013 z 26. februára 2014, a to i napriek tomu, že tento rozsudok nebol uverejnený v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR, žalovaný uviedol, že nie je možné tento neskorší rozsudok
aplikovať, nakoľko sa nejedná o zovšeobecnený právny názor súdu, nie je judikátom a nemá všeobecne
právnu záväznosť. Všeobecne záväzným judikátom v uvedených veciach je rozsudok Najvyššieho súdu
sp. zn. 7So/17/2010 z 26. januára 2011. Žalovaný konštatoval, že Sociálna poisťovňa je povinná
postupovať v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení a právnym názorom Najvyššieho súdu
SR, vysloveným v tomto rozsudku, zovšeobecneného a vyhláseného pod č. 61 v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 4/2012.

14. Žalovaný konštatoval, že v právnom systéme Slovenskej republiky rozsudok súdu nie je prameňom
práva, je rozhodnutím v individuálnom prípade, a je preto záväzný len pre konkrétne strany sporu.
Iba rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré sú uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
súdov SR sú zjednocujúcim výkladom k právnym predpisom. Sociálna poisťovňa je preto viazaná
zovšeobecneným právnym názorom vysloveným v judikáte R61/2012 pri rozhodovaní o nároku v
skutkovo identických konaniach. V súlade s uvedeným bol určený aj vdovský dôchodok žalobkyne.



Zovšeobecnený právny názor Najvyššieho súdu SR je iný, ako vyjadril súd v rozsudku, na ktorý
poukázala žalobkyňa, a ktorý sa vzťahuje len na konkrétny prípad. Zomrelému manželovi žalobkyne bol
priznaný príplatok k starobnému dôchodku rozhodnutím z 24.02.2009 a stal sa súčasťou jeho starobného
dôchodku, z ktorého bol potom vypočítaný vdovský dôchodok žalobkyne.

15. Žalovaný uzavrel, že Sociálna poisťovňa v predmetnej veci postupovala v súlade s platnými právnymi
predpismi o sociálnom poistení a v súlade so zovšeobecneným právnym názorom Najvyššieho súdu SR.

16. Žalobkyňa v replike namietala, že Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán,
nerešpektuje právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudkoch sp. zn. 7So/33/2015 z 31.
marca 2016, sp. zn. 10So/34/2015 z 31. marca 2015, sp. zn. 9So/5/2013 z 26. februára 2014,
napriek tomu, že v každom z nich je vyslovený názor, že Sociálna poisťovňa je v ďalšom konaní viazaná
názorom odvolacieho súdu. Poukázala na to, že Najvyšší súd SR v poradí už šiestym rozsudkom sp. zn.
9So/101/2015 z 29. marca 2017 vyslovil právny názor, že výška príplatku k dôchodku je daná zákonom
č. 274/2007 Z. z. a nie je možné ju meniť bez ohľadu na to, či výplata dôchodkovej dávky u poberateľky
vdovského dôchodku je podľa § 81 ods. 2 zákona o sociálnom poistení upravená z dôvodu súbehu
tejto dôchodkovej dávky s inou dôchodkovou dávkou na polovicu. Všetky orgány štátnej moci svojou
činnosťou sú povinné napĺňať legitímne očakávanie jednotlivca v právnom štáte (článok 1 ods. 1 Ústavy
SR), ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty korešponduje zásada
rozhodovať v obdobných veciach rovnako.

17. Žalovaný na doručenú repliku nepodal dupliku.

18. Správny súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, ktorý verejne vyhlásil formou
vyvesenia jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu, nakoľko na nariadenom
verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní účastníci konania ani žiadna verejnosť, a to v súlade s
ustanovením § 137 ods. 3, druhá veta, zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej
len „SSP“). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil postupom v zmysle § 137 ods.
4 SSP. Správny súd rozhodol bez pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiadny z
dôvodov, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť pojednávanie v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 SSP.

19. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal,
nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa
jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými
bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

20. Žalobkyňa v rámci odôvodnenia správnej žaloby namietala, že žalovaný, ako aj Sociálna poisťovňa,
ústredie pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia nepostupovali v súlade s rozsudkom Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7So/82/2015 z 26. mája 2016, a taktiež sa neriadila neskorším právnym názorom
vyplývajúcim z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/5/2013 z 26. februára 2014.

21. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím vydaným v druhom kole
administratívneho konania po predchádzajúcom zrušení prvšieho rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
ústredie zo dňa 26.11.2014 o zamietnutí posudzovanej žiadosti žalobkyne z 11.11.2014, ktorou
žalobkyňa žiadala o opravu príplatku k dôchodku podľa zákona č. 274/2007 Z. z. v znení zákona
č. 272/2008 Z. z. Sociálna poisťovňa, ústredie skorším rozhodnutím z 26.11.2014 žiadosť žalobkyne
zamietla, keď akceptovala právny názor vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7So/17/2010 z 26. januára 2011, zverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS a súdov SR 4/2012
pod č. 61.

22. Právna veta tohto judikátu znie:

I. Ak bol k starobnému dôchodku nebohého manžela dôchodkyne priznaný príplatok k dôchodku
politickým väzňom, stal sa od okamihu jeho priznania súčasťou starobného dôchodku.
II. Príplatok k dôchodku ani jeho časť ako štátna sociálna dávka podľa § 1 zákona č. 274/2007 Z. z.
o príplatku k dôchodku politickým väzňom potom samostatne neprechádza na jeho vdovu; výška jej



vdovského dôchodku sa určuje zo starobného dôchodku jej nebohého manžela zvýšeného o príplatok
k starobnému dôchodku

23. Žalobkyňa napadla rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie z 26.11.2014 opravným prostriedkom,
o ktorom rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý rozsudkom č. k. 20Sd/56/2015-14 z 26.
augusta 2015 potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, keď neakceptoval odvolacie námietky, v ktorých
žalobkyňa poukázala na iný právny názor vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9So/5/2013 a stotožnil sa so záverom Sociálnej poisťovne, že tento právny názor nie je záväzným,
nie je všeobecne aplikovateľným aj na právnu vec žiadateľky, pričom jediným zovšeobecneným a
záväzným právnym názorom je judikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2011 sp.
zn. 7So/17/2010 (R61/2012).

24. Na základe podaného odvolania žalobkyne, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.
zn. 7So/82/2015 z 26. mája 2016 zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie z 26.11.2014 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia
bola konštatovaná jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov s odkazom na ustanovenie § 250j
ods. 2 písm. d) O.s.p. Najvyšší súd spochybnil správnosť postupu Sociálnej poisťovne a uložil jej
rozhodnúť tak, aby nielen z výrokovej časti rozhodnutia, ale aj z jeho odôvodnenia boli dostatočne zrejmé
a preskúmateľné dôvody, ako aj samotný postup pri výpočte sumy vdovského dôchodku. Konštatoval,
že nepreskúmateľnosť v dôsledku nedostatočného odôvodnenia nemohla byť zhojené ani doplňujúcim
vyjadrením zo 17.02.2015, nakoľko právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí medzi základné
zásady spravodlivého procesu (str. 5 ods. 5, 6 rozsudku NS SR 7So/82/2015). Najvyšší súd k záväznosti
judikatúry uviedol, že ak publikované stanovisko Najvyššieho súdu v obdobnej veci bolo preklenuté
iným právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu a účastník konania na tento právny
názor poukazuje, je povinnosťou správneho orgánu, aby sa s novým právnym názorom aj náležite
vysporiadal. Nepostačuje, ako v danom prípade, aby správny orgán len bez ďalšieho odkázal na
záväznosť konkrétneho publikovaného stanoviska Najvyššieho súdu (str. 6 ods. 3 rozsudku NS SR
sp. zn. 7So/82/2015). Uviedol, že v ďalšom konaní je Sociálna poisťovňa viazaná právnym názorom
Najvyššieho súdu SR v zmysle § 250ja ods. 4 O.s.p.

25. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že Sociálna poisťovňa sa v ďalšom konaní
po zrušení jej predchádzajúceho rozhodnutia dôsledne riadila usmernením vysloveným v rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/82/2015, keď odstránila vytknuté vady spočívajúce v nedostatočnom
odôvodnení rozhodnutia ohľadom spôsobu výpočtu vdovského dôchodku, ako aj samotného výpočtu
výšky vdovského dôchodku, zároveň sa vysporiadala aj s tým, prečo neakceptuje iný právny názor
vyslovený v ďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ktorý je odlišný od judikovaného právneho
názoru.

26. Správny súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že na prípad žalobkyne nie je možné
aplikovať právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v neskoršom rozsudku sp. zn. 9So/5/2013
z 26. februára 2014, keďže tento rozsudok nebol uverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR.
Nejedná sa o zovšeobecnený právny názor súdu, teda nemá všeobecne právnu záväznosť. Aby došlo
k preklenutiu judikovaného právneho názoru iným právnym názorom, muselo by byť ďalšie rozhodnutie
Najvyššieho súdu s iným právnym názorom judikované, k čomu však doteraz nedošlo, a to napriek tomu,
že Najvyšším súdom SR sú vydávané aj rozhodnutia nekorešpondujúce s judikovaným rozhodnutím sp.
zn. 7So/17/2010 z 26.01.2011.

27. Žalovanému preto nemožno vytýkať, ak neakceptoval odvolaciu námietku, ktorou sa žalobkyňa
dovolávala postupovať v zmysle názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn.
9So/5/2013 z 26. februára 2014, s ktorým sa žalovaný nestotožňuje a ktorý nemá všeobecnú záväznosť.

28. Podľa názoru správneho súdu žalovaný nepostupoval ani v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7So/82/2015 z 26. mája 2016. Správny súd má za to, že z tohto rozhodnutia nevyplýva
záväzný právny záver ohľadom vecného posúdenia veci. Napokon, nasvedčuje tomu aj skutočnosť,
že predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne nebolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci, ale len z dôvodu nepreskúmateľnosti tohto rozhodnutia pre nedostatok dôvodov v
zmysle § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. Preto poukazovanie žalobkyne na to, že Sociálna poisťovňa
rozhodla v rozpore s právnym názorom vyslovenom v tomto rozsudku, nie je správne.



29. Súd žalobkyni nemohol priznať úspech, keďže rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázala
v žalobe, resp. ďalšie rozhodnutia, na ktoré poukázala v replike, nie sú záväznými, právny názor v nich
vyslovený nebol zovšeobecnený, preto je nutné na tieto rozhodnutia hľadieť ako na vzťahujúce sa len
na konkrétne prípady.

30. Sociálna poisťovňa pri posudzovaní konkrétnej veci žalobkyne bola viazaná právnym názorom
Najvyššieho súdu SR vyslovenom v judikáte R61/2012, nakoľko ide o skutkovo identické konanie.
Zároveň bola Sociálna poisťovňa viazaná v konkrétnej veci žalobkyne aj závermi vyslovenými v rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/82/2015 z 26. mája 2016, avšak správny súd zastáva stanovisko, že
v tomto rozsudku nebol uvedený právny názor ohľadom vecného posúdenia veci, bola konštatovaná
len nepreskúmateľnosť predchádzajúceho rozhodnutia a zároveň bola Sociálna poisťovňa usmernená v
ďalšom konaní vysporiadať sa s neskorším odlišným záverom Najvyššieho súdu SR, keďže sa žalobkyňa
v konaní dovolávala postupovať v zmysle tohto záveru. Podľa názoru správneho súdu žalovaný, ako aj
Sociálna poisťovňa, ústredie v prvostupňovom rozhodnutí, dostatočne reflektovali na rozsudok sp. zn.
7So/82/2015 a vytknuté vady odstránili.

31. Sociálna poisťovňa je povinná v obdobných veciach rozhodovať rovnako. O nároku žalobkyne
rozhodla podľa judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Práve odklonenie sa od
zovšeobecneného stanoviska prostredníctvom judikovania právneho názoru vysloveného v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR môže znamenať porušenie článku 1 ods. 1 Ústavy SR. Nejednotná rozhodovacia
prax Najvyššieho súdu SR by mala byť odstránená judikovaním nového právneho názoru, pričom pokiaľ
sa tak nestane, nemožno vytknúť žalovanému, že rozhodol nesprávne, ak sa riadil judikovaným právnym
názorom v obdobnej veci.

32. Poukazovanie žalobkyne na rozsudok sp. zn. 9So/174/008 z 29. apríla 2009 a na skutočnosť, že
na základe záverov tohto rozsudku Sociálna poisťovňa doplatila vdovám alikvotnú čiastku dôchodku,
považuje správny súd za irelevantné, pretože tento právny názor bol preklenutý judikovaným právnym
názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 7So/17/2010 z 26. januára 2011 (R61/2012).

33. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že v čase vzniku nároku na vdovský dôchodok ešte Sociálna
poisťovňa nemohla poznať rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 7So/17/2010, k tomuto súd uvádza,
že Sociálna poisťovňa rozhodovala o žiadosti žalobkyne zo dňa 11.11.2014, pričom zamietnutie žiadosti
odôvodňovala poukazom na toto rozhodnutie z 26.01.2011 napriek tomu, že žalobkyni vznikol nárok na
vdovský dôchodok po zomrelom manželovi od 22. októbra 2010.

34. K dovolávaniu sa rovnakého vecného posúdenia nároku žalobkyne s odkazom na ďalšie rozsudky
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/417/2010 zo dňa 25. februára 2014, sp. zn. 10So/34/2015 z
30. marca 2016, resp. sp. zn. 9So/101/2015 z 29. marca 2017, správny súd poukazuje na to, že
žiadne z týchto rozhodnutí nemá zovšeobecňujúci charakter, nie je záväzným rozhodnutím tak pre
Sociálnu poisťovňu, ako aj pre správny súd. Tieto rozhodnutia, pokiaľ nie sú judikované, majú všeobecnú
záväznosť len pre účastníkov konania, t. j. pre konkrétne strany sporu, ktorých sa tieto rozhodnutia
týkajú. Správne poukázal žalovaný na to, že v právnom systéme SR rozsudok súdu nie je prameňom
práva, je rozhodnutím v individuálnom prípade. Iba rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré sú uverejnené
v Zbierke stanovísk NS a súdov Slovenskej republiky, sú zjednocujúcim výkladom k právnym predpisom.

35. Z administratívneho spisu, ako aj z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že rozhodnutím Sociálnej
poisťovne č. XXX XXX XXXX z 24.02.2009 bol zomrelému manželovi žalobkyne E. O. priznaný príplatok
k dôchodku politickým väzňom v sume 28,70 Eur podľa § 2 ods. 1, § 3 a § 4 zákona č. 274/2007
Z. z., za 429 dní obdobia jeho zaradenia do vojenských táborov nútených prác. Starobný dôchodok
zomrelého manžela v sume 316,40 Eur mesačne sa zvýšil o príplatok 28,70 Eur mesačne na sumu
345,10 Eur mesačne, a takto určená suma starobného dôchodku bola následne zvýšená o 6,95 %
mesačnej sumy na sumu 369,10 Eur mesačne. Starobný dôchodok bol následne zvýšený podľa § 82
zákona o sociálnom poistení od 01.01.2010 na sumu 380,40 Eur mesačne.

36. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 z 18.11.2010 priznala Sociálna poisťovňa žalobkyni vdovský
dôchodok po zomrelom manželovi od 22.10.2010 v sume 228,30 Eur mesačne. Suma vdovského
dôchodku bola určená zo sumy jeho starobného dôchodku zvýšenej už o príplatok. Suma vdovského



dôchodku predstavuje 60 % zo sumy 380,40 Eur, čo bol starobný dôchodok zomrelého manžela v čase
smrti. Táto suma bola nižšia ako suma starobného dôchodku žalobkyne (275,- Eur), preto v súlade s §
81 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. bol ponechaný žalobkyni starobný dôchodok a pripočítaná
suma vdovského dôchodku v jednej polovici, t. j. v sume 114,20 Eur.

37. Z uvedeného je zrejmé, že suma vdovského dôchodku žalobkyne bola určená zo starobného
dôchodku jej zomrelého manžela, ktorý už bol zvýšený o príplatok k dôchodku politického väzňa, s tým,
že následne žalobkyni osobitne nepatrí tento príplatok k vdovskému dôchodku, keďže neprechádza
na vdovu.

38. Správny súd má za to, že postup a napadnuté rozhodnutie žalovaného je plne súladné s
aplikovaným právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyslovenom v judikáte R61/2012, pričom sa jedná
o rozhodovanie o nároku v skutkovo identickej veci.

39. Žalovaný nepochybil, ak v predmetnej veci rozhodol v zmysle judikovaného rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7So/17/2010 z 26. januára 2011 (R61/2012), rešpektujúc tiež usmernenie Najvyššieho
súdu SR podľa rozsudku sp. zn. 7So/82/2015 z 26. mája 2016 a zároveň, ak nepostupoval
v intenciách neskorších (novších) právnych názorov vyslovených v nejudikovaných rozhodnutiach
Najvyššieho súdu SR, čoho sa dovolávala žalobkyňa, a to z dôvodov už vyššie uvedených.

40. Správny súd zastáva názor, že rozhodnutie žalovaného je súladné aj so zákonom č. 274/2007
Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom. Stotožňuje sa s judikovaným rozhodnutím, pričom nad
rámec v ňom uvedených dôvodov (§ 139 ods. 3 SSP) odôvodňuje svoj názor, predstavujúci odklon od
súčasnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (doposiaľ nejudikovanej), nasledovne:

41. Zákon č. 274/2007 Z. z. bol prijatý za účelom zmiernenia krívd, ktoré komunistický režim spôsobil
politickým väzňom a ich rodinným príslušníkom. Priznanie príplatku malo zlepšiť sociálnu situáciu
osôb, ktoré boli v rozhodnom období od 25. februára 1948 do 31. decembra 1989 väznené a boli
súdne rehabilitované podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov.
Napriek snahe rozhodujúcich štátnych orgánov (vrátane súdu), nie je možné všetky napáchané krivdy
odstrániť. Vôľa zákonodarcu, v akom rozsahu sa budú krivdy zmierňovať, vyplýva z presne stanovených
zákonných podmienok. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

42. Zákon č. 274/2007 Z. z., rovnako ako všetky reštitučné zákony prijaté na zmiernenie krívd
spáchaných komunistickým režimom, upravuje okruh oprávnených osôb (§ 2), ktoré za splnenia
zákonom stanovených podmienok majú nárok na príplatok k dôchodku. Definovanie okruhu
oprávnených osôb sa v zásade líši od okruhu právnych nástupcov, ako napr. pri dedení. V prvom rade je
oprávnenou osobou, osoba, ktorá bola politickým väzňom v zmysle podmienok uvedených v § 2 ods. 1,
pričom oprávnené osoby uvedené v § 2 ods. 2 a 3 prichádzajú do úvahy za predpokladu, ak oprávnená
osoba v ods. 1 nemohla uplatniť nárok na príplatok k dôchodku. Výška príplatku pre osobu uvedenú v
§ 2 ods. 1 je stanovená základnou sumou (§ 3 ods. 1), jedná sa príplatok v plnej výške. Výška príplatku
ďalších oprávnených osôb (pokiaľ namiesto oprávnenej osoby uvedenej v § 2 ods. 1 samy uplatňujú
nárok) je stanovená v zmysle § 3 ods. 2 v rozsahu 60 % sumy uvedenej v ods. 1, resp. v zmysle § 3 ods.
3 v rozsahu 40% sumy uvedenej v ods. 1, v závislosti od toho ktoré oprávnené osoby, a z akého dôvodu
podali žiadosť o príplatok. Reštitučný zákon predpokladá odškodnenie vo väčšom rozsahu oprávnenej
osoby priamo dotknutej, na ktorej bola krivda priamo páchaná, teda oprávnenej osoby uvedenej v § 2
ods. 1., rozlišuje teda výšku príplatku osoby oprávnenej uvedenej v § 2 ods. 1 a osôb oprávnených
uvedených v ustanovení § 2 ods. 2 a 3 zákona č. 274/2007 Z. z.

43. Podľa názoru správneho súdu nie je správny výklad zákona žalobkyne, v zmysle ktorého by ako
vdova po zomrelom manželovi, ktorému už bol priznaný príplatok k dôchodku ako politickému väzňovi,
mala mať nárok podľa § 3 ods. 2 na príplatok v rozsahu 60 % sumy uvedenej v ods. 1. Príplatok
k dôchodku v takomto rozsahu by jej mohol byť priznaný len za predpokladu, že by ona sama ako
oprávnená osoba uplatnila tento nárok v prípade, ak by manžel v čase prijatia zákona už nežil. Ak však
nebohý manžel, ako oprávnená osoba nárok uplatnil, tento mu bol priznaný, žalobkyňa ako vdova po
oprávnenej osobe, už nemá nárok na príplatok v rozsahu § 3 ods. 2, participuje na odškodnení len
tým, že jej vdovský dôchodok je vypočítaný zo starobného dôchodku manžela, v ktorom bol zlúčený



priznaný príplatok ako oprávnenej osobe. Práve ustanovenie § 3 ods. 5 umožňuje takouto formou
aspoň čiastočne odškodňovať aj pozostalé manželky (vdovy) po oprávnených osobách, ktoré v prípade,
ak je už raz nárok priznaný oprávnenej osobe uvedenej v § 2 ods. 1, nemôže byť považovaná za
oprávnenú osobu, ktorej by bolo možné opakovane priznať samostatne predmetný príplatok. Postavenie
pozostalej manželky, závisí od toho, či sama uplatňuje príplatok k vdovskému dôchodku, a v takom
prípade za splnenia podmienok by jej patril príplatok v rozsahu 60 % sumy uvedenej v § 3 ods. 1, alebo je
vdovou po manželovi ako oprávnenej osoby, ktorému už bol priznaný tento príplatok, a v takom prípade
s odkazom na ustanovenie § 3 ods. 5 je zvýhodnená v tom, že príplatok bol zlúčený so starobným
dôchodkom manžela, z ktorého sa vypočítal jej vdovský dôchodok. Správny súd zastáva názor, že
práve prostredníctvom ustanovenia § 3 ods. 5 je umožnené žalobkyni, ako pozostalej manželke
po oprávnenej osobe, ktorej bol priznaný príplatok k dôchodku ako politickému väzňovi, čiastočne sa
podieľať na zmiernení krívd, ktoré boli spôsobené aj jej ako rodinnej príslušníčke. Bez tohto ustanovenia
by vzhľadom na osobitný právny režim dôchodku a príplatku vdove po oprávnenej osobe neprislúchalo
žiadne zvýhodnenie, pričom sama by už nárok uplatniť nemohla, ak nárok bol raz priznaný za života
manželovi. Príplatok je rýdzo osobným nárokom oprávnenej osoby, ktorý smrťou zaniká, nededí sa. V
prípade pozostalej manželky je potrebné rozlišovať, či sa jedná o vdovu po oprávnenej osobe v zmysle
§ 2 ods. 1 alebo je sama oprávnenou osobou v zmysle § 2 ods. 2 alebo 3.

44. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa podľa názoru správneho súdu vychádza z mylného predpokladu,
že má nárok na výšku príplatku k vdovskému dôchodku v rozsahu 60 % sumy uvedenej v § 3 ods.
1, avšak tento nárok by mala len vtedy, pokiaľ by sama bola oprávnenou osobu v zmysle § 2 ods. 2
zákona č. 274/2007 Z. z., ktorou však nie je.

45. Takýto výklad zodpovedá výkladu a aplikácii všetkých reštitučných zákonov prijatých na zmiernenie
krívd spáchaných komunistickým režimom. Odškodňovanie (uspokojovanie) ďalších oprávnených
osôb nastupuje postupne za predpokladu, že nebol priznaný reštitučný nárok oprávnenej osobe
v predchádzajúcej skupine. Kumulácia priznania nároku pre viaceré oprávnené osoby v odlišných
skupinách neprichádza do úvahy, a to ani postupne.

46. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol podľa § 190
SSP.

47. Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní nemala úspech, aplikujúc
ustanovenie § 167 ods. 1 SSP a contrario.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.



Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).