Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/149/2017 z 20. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 20. marca 2018, sp. zn. 17Co/149/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:3814218219.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/149/2017 | ECLI:SK:KSBB:2018:3814218219.1 | 2018-03-20 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 657 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/14c221fe-49aa-4794-9013-735b664cb7e4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:3814218219.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/149/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814218219
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:3814218219.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci
žalobcu H.. B. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX V., zast. JUDr. Jozefom Námešným,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nábr. sv. Cyrila 47, 971 01 Prievidza, proti žalovanému
Q. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXX, XXX XX V., v konaní o zaplatenie 10 000,- Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 2C/29/2015 - 163
zo dňa 18. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 10 000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10 000,- Eur od 01. 01.
2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok), priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (druhý výrok) a priznal znalkyni PhDr. V..
A. W., evid. č. 913231, miesto výkonu činnosti J. Q., P. XXX/X voči žalovanému nárok na náhradu
znalečného nekrytého preddavkom v celom rozsahu (tretí výrok).

2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 10 000,- Eur s príslušenstvom titulom nevrátenej pôžičky.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav: Z výdavkového
pokladničného dokladu zo dňa 16. 07. 2010 vyplýva, že žalobca prenechal žalovanému sumu 10 000,-
Eur. Ako účel prenechania predmetnej sumy je uvedené "pôžička". Doklad je podpísaný oboma stranami
sporu. Z písomného dokladu označeného ako "vlastná zmenka" datovaného dňom 01. 07. 2011 vyplýva,
že vystaviteľ zmenky - žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 10 000,- Eur najneskôr do 31. 12.
2011. Žalovaný sumu 10 000,- Eur žalobcovi nevrátil ani na základe písomných výziev. Vzhľadom k
tomu, že žalovaný spochybnil svoj podpis na listinných dôkazoch, ktorými žalobca preukazoval uplatnený
nárok, súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie a za znalca z odboru písmoznalectvo,
odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) ustanovil V.. V.. A. W. a určil jej znaleckú úlohu. Súdom
ustanovená znalkyňa predložila dňa 30. 08. 2016 súdu znalecký posudok č. 45/2016 zo dňa 22. 08.
2016, zo záveru ktorého vyplýva, že podpis na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 06. 07. 2010
(č. l. 4 spisu) /pozn. súdu prvej inštancie - znalkyňa chybne uvádza dátum na doklade, keď správny
dátumom je 16. 07. 2010/ a podpis na dokumente označenom ako vlastná zmenka zo dňa 01. 07. 2011
(č. l. 5 spisu) je vlastnoručným podpisom žalovaného. Výsluchom svedkyne Q.. U. S., manželky žalobcu,
súd prvej inštancie zistil, že žalovaný si k nim prišiel požičať peniaze, ktoré mu žalobca odovzdal v jej



prítomnosti. Následne na to žalovaný podpísal výdavkový doklad. Žalovaný chodil k nim domov, tvrdil,
že peniaze vráti. Ona žalovanému dôverovala, považovala ho za čestného človeka. Keď ale raz prišiel
domov manžel, povedal jej, že žalovaného zavreli. V dôsledku tejto informácie sa jej zhoršil zdravotný
stav a bola 2 týždne v nemocnici. Keď žalovaný prišiel z väzenia, hneď na druhý deň prišiel do ich
domu a sľúbil, že peniaze im vráti z odškodného, ktoré vysúdi pre neoprávnené väznenie. Je pravda,
že žalovaný k nim občas domov nosil aj nejaké účtovné doklady, občas ich len hodil do schránky.

3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za to, že žalobca uzavrel so žalovaným
dňa 16. 07. 2010 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo
výške 10 000,- eur, pričom žalovaný prevzatie pôžičky potvrdil svojim podpisom na výdavkovom
pokladničnom doklade a pôžičku mal vrátiť do 31. 12. 2011. Žalovaný v priebehu celého konania
popieral tvrdenia žalobcu, keď tvrdil, že žiaden doklad nepodpísal, nepodpísal ani zmenku, nemá
vedomosť o ich vystavení, od žalobcu nikdy nemal požičané žiadne finančné prostriedky, nepotreboval
si požičiavať. Uvedená obrana žalovaného v konaní neobstála, keď znaleckým dokazovaním bolo
jednoznačne preukázané, že podpis na výdavkovom doklade, ako aj na doklade označenom ako vlastná
zmenka, je vlastnoručným podpisom žalovaného. Odovzdanie finančnej hotovosti žalovanému potvrdila
aj vypočutá svedkyňa. V prvom rade bolo ale odovzdanie finančných prostriedkov preukázané listinným
dôkazom. Odovzdanie a prevzatie požičiavaných finančných prostriedkov stvrdili strany sporu písomne
na výdavkovom pokladničnom doklade. Súd prvej inštancie preto nemal pochybnosti o tom, že medzi
stranami sporu skutočne došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Žalovaný sa snažil súd presvedčiť o tom,
že žalobca vzhľadom na to, že spravoval účtovníctvo pre firmu jeho otca, pričom žalovaný mu donášal
rôzne doklady a tiež rôzne doklady podpisoval, mu mohol podsunúť pokladničný doklad, ktorý má
potvrdzovať poskytnutie pôžičky. Súd prvej inštancie tomuto tvrdeniu nemohol uveriť, nakoľko žalovaný
podpísal aj vlastnú zmenku, ktorú by nebol podpísal, pokiaľ by si skutočne žalovanú sumu od žalobcu
nepožičal. Žalobca súdu preukázal, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke ako aj to, že žalovaný
mu pôžičku v dohodnutej dobe (do 31. 12. 2011) nevrátil, v spore uniesol dôkazné bremeno, preto
súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu. Nakoľko žalovaný nevrátil žalobcovi poskytnutú pôžičku
v dohodnutej dobe do 31. 12. 2011, dostal sa do omeškania. Žalobcovi vznikol od nasledujúceho dňa
(t.j. od 01. 01. 2012) nárok na úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania bola v zmysle § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 v spojení s § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. určená podľa
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ktorá ku dňu 01. 01. 2012 bola vo výške 1,00
%), zvýšenej o 8 percentuálnych bodov.

4. K návrhu žalovaného na vykonanie dôkazu na pojednávaní konanom dňa 18. 01. 2017, aby súd
vypočul svedka Q. X., brata žalovaného, ktorého prítomnosť zabezpečil, súd prvej inštancie uviedol, že
uvedený dôkaz nevykonal, pretože žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 197
ods. 1 Civilného sporového poriadku - o tejto skutočnosti vopred upovedomiť súd a protistranu a žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu výslovne nesúhlasil s výsluchom tohto svedka. Zo spisu
vyplýva, že výsluch tohto svedka navrhol ešte právny zástupca žalovaného, ktorý neskôr vypovedal
žalovanému plnú moc. Súd prvej inštancie tak rozhodol i s ohľadom na to, že vopred mal pochybnosti
o dôveryhodnosti prípadnej výpovede svedka, keď svedok mal potvrdiť, resp. dosvedčiť, že bol dňa 16.
07. 2010 spolu so žalovaným v dome žalobcu a čakal žalovaného, pokiaľ odovzdá žalobcovi účtovné
doklady a mal ozrejmiť, či žalovaný prevzal nejakú finančnú hotovosť (č. l. 85 spisu). V kontexte s
tvrdeniami žalovaného prezentovanými v priebehu celého konania, keď v zásade tvrdil, že „o ničom
nemal vedomosť, nič nepodpísal, nič si nepožičal“, nadobudol súd prvej inštancie presvedčenie, že
svedok nebude vypovedať pravdu.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Z dôvodu plného úspechu žalobcu a plného neúspechu žalovaného vo
veci priznal žalobcovi ako aj súdnej znalkyni voči žalovanému plnú náhradu trov konania (vo vzťahu
k znalkyni v rozsahu nekrytom preddavkom, pretože uznesením č. k. 2C/29/2015-139 zo dňa 13. 09.
2016 súd prvej inštancie priznal znalkyni znalečné vo výške 471,44 Eur, na ktoré vznikol znalkyni nárok
v spojitosti s vykonaným znaleckým dokazovaním, avšak z priznaného znalečného už bola znalkyni
vyplatená suma 150,- Eur z preddavku zloženého žalobcom).

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.
b), e), f) a písm. h) C. s. p. t.j. z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom



znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalovaný súdu prvej inštancie vyčítal, že na pojednávaní prostredníctvom svojho vtedajšieho
právneho zástupcu namietal prípustnosť výsluchu manželky žalobcu ako svedkyne, ktorú nepovažoval
za nestrannú a tiež z dôvodu, že jej podpis ani údaje neboli uvedené žalobcom na žiadnom listinnom
dôkaze, ktorý žalobca predkladal, ako aj z dôvodu, že až do pojednávania žalobca vopred o tejto
skutočnosti neupovedomil súd ani protistranu, napriek námietke súd prvej inštancie svedectvo manželky
žalobcu prijal. Nielen na pojednávaní konanom dňa 18. 01. 2017, ale aj počas prvého pojednávania
žalovaný navrhol súdu, aby vypočul svedka X. Ďalej X., jeho brata, ktorého prítomnosť na pojednávaní
konanom dňa 18. 01. 2017 zabezpečil, súd prvej inštancie však nielen z dôvodu námietky právneho
zástupcu žalobcu, ale aj s ohľadom na to, že vopred mal pochybnosti o dôveryhodnosti výpovede svedka
a v kontexte s tvrdeniami žalovaného nadobudol presvedčenie, že svedok nebude vypovedať pravdu,
a preto svedka nevypočul. Žalovaný mal preto za to, že týmto postupoval súd s osobnou zaujatosťou
voči žalovanému, čim porušil jeho právo na spravodlivý proces, nakoľko on namietal vypočutie manželky
žalobcu ako nestranného svedka, námietky voči tomuto svedectvu súd neprijal a vypočutie svedkyne
uskutočnil a naopak vypočutie svedka žalovaného z vlastného presvedčenia už neprijal.

7. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ani odlišnosťami dátumov na
listinných dôkazoch, ktoré žalobca predložil, tak isto ani absenciou údajov manželky žalobcu, ktoré neboli
uvedené na týchto dôkazoch. Súd sa nezaoberal ani absenciou zmluvy o pôžičke, ku ktorej uviedol, že
stačí len jej ústna verzia. Súd prvej inštancie taktiež na pojednávaní nevykonal ani ďalšie listinné dôkazy,
ako príjmové doklady z účtovníctva firmy otca žalovaného, na ktorých boli uvedené a zapísané rôzne
pôžičky. Súd prvej inštancie iba na základe listinného dôkazu - výdavkového pokladničného dokladu,
na ktorom boli uvedené podpisy obidvoch strán a bol označený ako pôžička, dospel k názoru, že medzi
stranami sporu skutočne došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke.

8. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a
uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom
vykonal všetky dôkazy a vychádzal najmä zo znaleckého posudku, ktorý jednoznačne potvrdil, že
podpis na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 16. 07. 2010 a na dokumente označenom ako
vlastná zmenka zo dňa 01. 07. 2011, je vlastnoručným podpisom žalovaného. Najmä z tohto dôkazu
súd prvej inštancie vyhodnotil skutočnosť, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o
pôžičke. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil skutočnosť, prečo
nevypočul svedka Q. X., brata žalovaného. Jeho výpoveď, aj keby ju súd pripustil, by žiadnym spôsobom
neovplyvnila rozhodnutie súdu. Ďalšie skutočnosti uvedené žalovaným v odvolaní považoval žalobca
za irelevantné.

10. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na podanom odvolaní.

11. K tomuto vyjadreniu žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že vyjadrenie žalovaného neobsahuje
žiadne nové skutočnosti a trval na svojom predošlom vyjadrení k odvolaniu žalovaného.

12. Konanie pred súdom prvej inštancie sa začalo 07. 10. 2014 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) a pokračovalo aj po nadobudnutí účinnosti Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). Súd prvej inštancie rešpektujúc ustanovenie § 470 ods.
1, 2 C. s. p., podľa ktorého sa nový procesnoprávny predpis použije aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že právne účinky úkonov uskutočnených pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, prejednal a rozhodol vec už podľa ustanovení C. s. p.
Rovnako odvolanie žalobcu bolo podané na súd prvej inštancie už za účinnosti Civilného sporového
poriadku dňa 04. 04. 2017. Odvolací súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34
C. s. p. pri prejednaní odvolania aplikuje v zmysle príkazu § 470 ods. 1 C. s. p. ustanovenia tohto zákona.

13. Podľa § 385 ods. 1 C. s. p. na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.



14. O tom, či je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie rozhoduje odvolací súd. Pokiaľ považuje
skutkové zistenia súdu prvej inštancie za správne, dokazovanie neopakuje (podľa § 384 ods. 1 C. s.
p. zopakuje odvolací súd dokazovanie len v prípade, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a potom vychádza zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je podľa § 383 C. s. p. viazaný.

15. V prejednávanej veci nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní
bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.).

16. Po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.
s. p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380
ods. 1 C. s. p. dospel odvolací súd k názoru, že prvý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o priznaní
plnenia požadovaného žalobou a naň nadväzujúce druhý a tretí výrok o nároku na náhradu trov konania
sú vecne správne a je potrebné ich podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť. Odvolací súd sa v plnom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na tieto v celom rozsahu poukazuje a na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného uvádza:

17. Možno sa stotožniť s odvolacou námietkou žalovaného, že ak súd prvej inštancie v konaní za
účelom zistenia skutkového stavu veci vypočul manželku žalobcu, mal vypočuť aj brata žalovaného
(tzv. rovnosť zbraní). Neobstojí argument súdu prvej inštancie, že žalovaný vopred o tomto návrhu
na výsluch svedka neupovedomil súd a protistranu, keď sám v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uvádza, že uvedený návrh učinil žalovaný už aj v minulosti prostredníctvom právneho zástupcu. Na
uvedený návrh nemá vplyv, že neskôr plnomocenstvo zaniklo, pretože právny zástupca návrh učinil
v čase, keď ešte trvalo. Hodnotenie výpovede svedka ako nevierohodnej zo strany súdu má miesto
až potom, ako bol výsluch vykonaný, nie vopred. Teda z daného dôvodu nemožno výsluch svedka
nevykonať. Možno teda dať žalovanému za pravdu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné právo - právo na výsluch ním
navrhnutého svedka ohľadne okolností, za ktorých malo dôjsť k podpisu výdavkového pokladničného
dokladu. Dôvodom zrušenia rozhodnutia však v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. však nie je
každé znemožnenie uskutočnenia procesného práva, ale musí k nemu dôjsť až do takej miery, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa názoru odvolacieho súdu aj s ohľadom na výsledok
konania. Za situácie, keď súd prvej inštancie výpoveď manželky žalovanej považuje až za podporný
dôkaz o uzavretí zmluvy o pôžičke (prioritnými dôkazmi sú výdavkový pokladničný doklad a listina
označená ako vlastná zmenka podpísané žalovaným), by ani prípadná výpoveď brata žalovaného
ohľadne okolností podpisu výdavkového pokladničného dokladu a odovzdania peňazí na výsledku sporu
nič nezmenila. Aj keby bola odlišná od výpovede manželky žalovaného, jednalo by sa o dve rozdielne
svedecké výpovede, ktoré majú rovnakú váhu a navzájom si odporujú. Teda na ich základe by súd
prvej inštancie aj tak nemohol ustáliť, aké boli okolnosti podpisu výdavkového pokladničného dokladu
a či došlo k odovzdaniu peňazí. Aj podľa názoru odvolacieho súdu preukázanie dôvodnosti nároku na
vrátenie pôžičky výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 16. 07. 2010, kde je ako účel poskytnutia
finančných prostriedkov žalovanému zo strany žalobcu uvedená pôžička a listina označená ako vlastná
zmenka zo dňa 01. 07. 2011, ktoré boli ako z výsledkov znaleckého dokazovania vyplynulo podpísané
žalovaným, sú dostatočnými dôkazmi preukazujúcimi dôvodnosť nároku žalobcu. Tvrdenie žalovaného,
že nevedel, čo podpisuje vzhľadom na to, že žalobca ako zamestnanec firmy otca žalovaného mu
predkladal na podpis rôzne listiny, žalovaný nijako nepreukázal a odvolací súd ho považuje za účelové v
snahe dosiahnuť zamietnutie žaloby aj vzhľadom na to, že tým začal žalovaný argumentovať potom, čo
neuspel ohľadne jeho tvrdenia, že podpisy na výdavkovom pokladničnom doklade a listine označenej
ako vlastná zmenka nie sú jeho. Účelovosti jeho tvrdenia svedčí aj to (ako správne poznamenal súd
prvej inštancie) že žalovaný podpísal aj vlastnú zmenku, ktorá nie je formulárovým dokladom a ktorú by
nebol podpísal, pokiaľ by si skutočne žalovanú sumu od žalobcu nepožičal. Žalovaný je plne spôsobilý
na právne úkony, má si teda prečítať, čo podpisuje ak tak neurobil, je to na jeho škodu. V tomto prípade
sa nejedná o spotrebiteľský spor, v rámci ktorého sa poskytuje spotrebiteľovi zvýšená ochrana ohľadne
posudzovania náležitostí spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o spor dvoch rovnocenných fyzických osôb.

18. Pokiaľ žalovaný namieta odlišnosť dátumov na listinných dôkazoch, ktoré žalobca predložil (zrejme
má na mysli dátumy uvedené na výdavkovom pokladničnom doklade, kde sa uvádza 16. 07. 2010 a v
znaleckom posudku, kde sa v závere uvádza dátum 06. 07. 2010), už súd prvej inštancie v odôvodnení



napadnutého rozsudku vysvetlil, že sa zo strany znalkyne jedná o chybu v písaní znaleckého posudku.
To vyplýva aj z príloh znaleckého posudku, z ktorých je zrejmé, aké listiny znalkyňa posudzovala. Pokiaľ
žalovaný namieta absenciu údajov manželky žalobcu, ktoré neboli uvedené na dôkazoch, pre posúdenie
tejto právnej veci je vzhľadom na vyššie uvedené irelevantné, či manželka žalovaného pri ich podpise
bola alebo nie.

19. Pokiaľ žalovaný súdu prvej inštancie vyčíta, že na pojednávaní nevykonal ani ďalšie listinné dôkazy,
ako príjmové doklady z účtovníctva firmy otca žalovaného, na ktorých boli uvedené a zapísané rôzne
pôžičky, k tomu odvolací súd uvádza, že ich vykonanie by nemalo význam pre rozhodnutie tejto veci.
Z účtovných dokladov totiž vyplývajú finančné operácie týkajúce sa danej firmy, pričom v tomto konaní
nikto netvrdil, že pôžička bola poskytnutá danej firme. Pôžička bola poskytnutá priamo žalovanému,
preto ani nebol dôvod, aby bola vedená v účtovníctve firmy jeho otca.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nevzhliadol v rozhodnutí súdu prvej inštancie žiaden z
odvolacích dôvodov namietaných žalovaným.

21. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku žalobcu a znalkyne na náhradu trov konania v
súlade s ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p., nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech,
keďže jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Odvolací súd preto aj druhý a tretí výrok rozsudku
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca. O výške
a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p súd prvej
inštancie po právoplatnosti druhého výroku tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.);

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).