Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/309/2016 z 30. 10. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. októbra 2017, sp. zn. 13Co/309/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6915213184.1
Krajský súd Banská Bystrica | 13Co/309/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6915213184.1 | 2017-10-30 | Uznesenie
Citované ustanovenia: predpis č. 44/2001 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/977e99cc-25bd-498a-a1ea-d903a79a90c8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6915213184.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/309/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915213184
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6915213184.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudkýň JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu:
Slovenský plynárenský priemysel, a.s. so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 44/a, IČO: 35 815 256,
zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti
žalovanému: V. K., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom na neznámom mieste I. republika, o zaplatenie 116,48
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13C/459/2015-45
zo dňa 29. 02. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 29. 02. 2016, č. k. 13C/459/2015-45 v
napadnutej časti (prvý výrok)  p o t v r d z u j e.

II. V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti (druhý a tretí výrok) zostáva uznesenie súdu prvej inštancie
nedotknuté.

III. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil (prvý výrok),  účastníkom právo
na náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok) a vrátil žalobcovi súdny poplatok v sume 16,50 eur
na účet IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX a to prostredníctvom
prevádzkovateľa systému evidencie poplatkov Slovenská pošta, a.s. do 30 dní odo dňa doručenia odpisu
právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení (tretí výrok).

2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení čl. 16 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.
12. 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej
len ,,Brusel I“), čl. 59 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 (Brusel I), § 103 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len ,,OSP“) a § 104 ods. 1 prvej vety OSP. V odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že podľa uzavretej zmluvy o dodávke plynu zo dňa 29. 12. 2008
bydlisko žalovaného je v U., teda v SR. Takto bola adresa pobytu uvedená aj v žalobe, preto súd prvej
inštancie vo veci začal konať ako príslušný na konanie. Pri doručovaní písomnosti súdu prostredníctvom
Mestskej polície v U. bolo zistené, že žalovaný je štátnym občanom Maltskej republiky, na adrese v U.
sa nezdržiava a z tejto, asi pred dvoma rokmi, odišiel späť na Maltu. Na podporu tohto tvrdenia súd prvej
inštancie, z registra obyvateľov SR, zistil, že V. K. (občanovi Maltskej republiky) bolo vydané povolenie
na pobyt č. 08080344 s platnosťou od 15.12.2008 do 5.12.2013 a ako trvalý pobyt bola uvedená adresa
Q. 804, U.. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný sa už na adrese
trvalého bydliska nezdržiava, ale zdržuje sa v Maltskej republike, a to prinajmenšom od roku 2013.
Vzhľadom na to, že žalovaný sa nezdržiava na území Slovenskej republiky, býva na nezistenej adrese
v Maltskej republike, pričom sa jedná o spotrebiteľský spor založený zmluvou o dodávke plynu, mal
súd prvej inštancie za to, že v danom prípade nie je daná právomoc Slovenského súdu. Keďže ide o



neodstrániteľnú prekážku v konaní, preto súd prvej inštancie nemohol rozhodnúť inak, než v súlade s
citovaným ustanovením § 104 OSP konanie zastaviť. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na ust. § 11
ods. 1, vety druhej zákona č. 71/1992 Zb. a v zmysle, ktorého mal za to, že súdny poplatok zaplatený
za návrh na začatie konania má byť žalobcovi vrátený v plnom rozsahu. Výrok o trovách odôvodnil §-
om 146 ods. 1 písm. c) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

3. Proti prvému výroku uzneseniu okresného súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a došlo znevýhodneniu žalobcu. Žalobca namietal
tú skutočnosť, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, kedy z dikcie Oddielu 4 Nariadenia
Rady ES č. 44/2001 vyplýva odlišnosť bydliska, sídla v čase uzavretia zmluvy, resp. miesta plnenia,
ktorá v tomto prípade nie je (a ani súdom tvrdená). Podľa žalobcu zo žiadneho ustanovenia 4 Nariadenia
Rady ES č. 44/2001 nevyplýva nemožnosť právomoci, ak v čase uzavretia zmluvy a poskytnutia plnenia
mali žalobca i žalovaný sídlo a bydlisko v Slovenskej republike a plnenie bolo poskytnuté v Slovenskej
republike. Žalobca je toho názoru, že bol by pre veriteľa poškodzujúci taký postup, keby súd nemohol
neskôr konať voči dlžníkovi v štáte, kde pôvodne došlo k uzavretiu zmluvy a k poskytnutiu plnenia.
Ďalej žalobca poukázal na viaceré judikáty týkajúce sa riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v uvedenom rozsahu (prvý
výrok) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa uviedla, že
odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok
(ďalej v texte len ,,OSP“) vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

5. Odvolanie žalobcu bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 29. 03. 2016, teda ešte za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č.
160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.“ Z citovaných ustanovení vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že odvolacie konanie
prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia
CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2  veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie aj konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa ust. § 379 CSP a § 380 CSP, prejednal vec bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej
časti (prvý výrok) potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami žalobcu vyjadrenými
v podanom odvolaní.

9. Podľa čl. 16 bod 2 Nariadenia rady č. 44/2001 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len
na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.



10. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 13C/459/2015-37 zo dňa 05.01.2016, ktorý
doručoval žalovanému na adresu Q. XXX, XXX XX. Pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu do
vlastných rúk požiadal súd o jeho doručenia Mestskú políciu v C.. Zo správy Mestskej polície v U. zo
dňa 02.02.2016 vyplynulo, že vykonaným šetrením policajtov bolo zistené, že žalovaný V. K. je občanom
štátu Malta. Asi pred dvoma rokmi odišiel z U., naspäť na Maltu. V meste U., býva jeho bývala manželka,
ale už na adrese D. XXX. Manželstvo bolo rozvedené a V. K., sa vrátil naspäť na Maltu. Súd lustroval
pobyt žalovaného v registri obyvateľov. Z výpisu z registra obyvateľov však vyplynulo, že žalovaný
mal vydané povolenie na pobyt 08080344, vydané 15.12.2008 a platné do 15.12.2013. Následne súd
uznesením č.k. 13C/459/2015-44 zo dňa 29.02.2016 zrušil platobný rozkaz, keďže ho nemohol doručiť
žalovanému do cudziny.

11. Vecná pôsobnosť nariadenia č. 44/2001 v prejednávanej veci je daná, lebo ide o vec občiansku v
zmysle čl. 1 ods. 1 nariadenia.

12. V režime nariadenia č. 44/2001 platí, že súd nemôže (s výnimkou vecí uvedených v čl. 22 Nariadenia)
preskúmavať svoju medzinárodnú príslušnosť (právomoc) a miestnu príslušnosť skôr, než doručí žalobu
žalovanému a umožní mu, aby sa k nej vyjadril. Príslušnosť procesného súdu totiž môže byť založená
postupom podľa čl. 24 nariadenia, t.j. tým, že sa žalovaný vyjadrí k žalobe, bez toho, aby najneskoršie
súčasne s týmto vyjadrením vzniesol námietku nedostatku príslušnosti procesného súdu.

13. Predmetom sporu je zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu porušenia
zmluvnej povinnosti žalovaným. Pre určenie príslušnosti tak pripadá do úvahy aplikácia čl. 16 ods.
2 (druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má
spotrebiteľ bydlisko).

14. Bydliskom fyzickej osoby sa rozumie obec, resp. mestský obvod, v ktorom táto osoba býva s úmyslom
sa tu zdržovať trvale. Bydliskom je najmä miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade,
kde pracuje, ak tam i býva. Okolnosti dočasného charakteru, ako napr. pobyt v nemocnici, výkon trestu
odňatia slobody, štúdium, vojenská služba, nič nemenia na bydlisku fyzickej osoby, ak nie sú súčasne
doprevádzané takými okolnosťami, z ktorých je možné s istotou usudzovať, že fyzická osoba sa v mieste
pôvodne dočasného pobytu zdržuje s úmyslom tu trvale bývať. Z uvedeného je zrejmé, že slovenské
právo chápe pojem bydlisko ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom sa
tu trvale zdržovať.

15. Podstatnou otázkou, ktorú bolo nutné v posudzovanej veci vyriešiť, je právomoc slovenského súdu.
Ak žalovaný nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, nemožno v zmysle ustanovenia článku
16 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z. z. vec prejednať pred slovenským súdom. Z vykonaného
dokazovania zreteľne vyplýva, že žalovaný je štátnym občanom Maltskej republiky, na adrese v U. sa
nezdržiava a z registra obyvateľov SR, súd zistil, že V. K. bolo vydané povolenie na pobyt s platnosťou do
15.12.2013 (č. l. 39 spisu). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa prinajmenšom od roku 2013 na území
Slovenskej republiky nezdržiava a teda ešte pred podaním návrhu na začatie konania zo strany žalobcu
(doručeného súdu prvej inštancie dňa 05. 10. 2015). Splnenie podmienky bydliska na území Slovenska
bolo podmienkou konania, bez ktorej si nemohol súd založiť svoju právomoc a pokračovať v konaní.

16. Pobyt žalovaného nie je neznámy, nakoľko je evidentné, že žalovaný sa vrátil do Maltskej republiky,
ktorej je štátnym príslušníkom a zároveň tu nebol dôvod posudzovať otázku postúpenia veci inému
orgánu, pretože žiaden slovenský orgán nemá kompetenciu vec riešiť.

17. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nemá bydlisko na území Slovenskej republiky a zdržiava sa na území
iného členského štátu Európskej únie na bližšie nešpecifikovanom mieste, správne uzavrel súd prvej
inštancie, ak konštatoval, že nie je daná právomoc na prejednanie veci a z tohto dôvodu konanie zastavil.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

19. Pre úplnosť krajský súd dodáva, že žalobca sa môže so svojou žalobou obrátiť na príslušný súd
v zahraničí.



20. Uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku nenapadnutých odvolaním (druhý a tretí výrok),
ponechal nedotknuté bez preskúmavania v zmysle § 367 ods. 2 CSP.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu proti žalobcovi právo na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. Zo spisu však odvolací súd zistil, že žalovanému žiadne trovy
v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto mu odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

22. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).