{"guid": "843aba30-da55-4da0-8b9e-9dc49a48040c:5bbc4af7-6737-4506-aaac-771fc1a2cf44", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6914210965.1", "spisova_znacka": "15CoP/22/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoP/22/2017 z 13. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13. júna 2017, sp. zn. 15CoP/22/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6914210965.1", "identifikacne_cislo": "6914210965", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Petra Priečinská", "sudca_id": 497, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-priecinska-497", "datum_vydania": "2017-06-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-3", "nazov": "§ 25 ods. 3 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-25"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-25"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5bbc4af7-6737-4506-aaac-771fc1a2cf44", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6914210965.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6914210965.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6914210965.1/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/22/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914210965
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6914210965.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, vo veci starostlivosti o maloletého: Y.
E., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská
Sobota, dieťa rodičov: matky: L. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. T., Z. X/XX, zastúpenej AK Bitalová &
Demeterová, s. r. o., so sídlom kancelárie Rimavská Sobota, Hviezdoslavova 8 a otca: N. E., nar. XX.
XX. XXXX, bytom I. T., B. XX, zastúpeného JUDr. Danou Ďalakovou, advokátkou s miestom výkonu
Rimavská Sobota, Daxnerova 2, o návrhu otca na úpravu styku, na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 16. 02. 2017, č. k. 2P/251/2014 - 120, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v I. až IV. výroku  p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu v V. výroku  m e n í  tak, že štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I.Návrh otca maloletého dieťaťa na úpravu styku s maloletým Y. E., nar. XX. XX. XXXX zamieta.

II.Súd styk otca s maloletým Y. E., nar. XX. XX. XXXX zakazuje.

III.Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota číslo konania 6C/58/2009-43 zo dňa 27.
10. 2009 v časti úpravy styku otca s maloletým Y. E., nar.  XX. XX. XXXX.

IV.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

V.Otec maloletého dieťaťa N. E., nar. XX. XX. XXXX je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet
Okresného súdu Rimavská Sobota sumu 567,-Eur titulom znalečného, ktorú sumu zaplatil štát v konaní
ustanovenej znalkyni Y.. R.. R. X., Y.., bytom Y. XXX, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohoto
rozsudku.“

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že maloletý pochádza z rozvedeného manželstva. Vzťahy
medzi rodičmi dieťaťa sú vážne narušené. Na zistenie skutkového stavu súd vykonal rozsiahle
dokazovanie, jednak výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so znaleckým posudkom ako
aj lekárskymi správami ohľadom maloletého dieťaťa. Súd návrh na vykonanie kontrolného znaleckého
dokazovania zamietol, nakoľko mal za to, že vykonaný znalecký posudok obsahuje všetky zákonom
stanovené náležitosti, vychádza zo znalcom náležite zisteného skutkového podkladu a je logicky



súladný s ostatnými vykonanými dôkazmi. Súd teda nemal dôvod pochybovať o záveroch znaleckého
dokazovania, ktoré korešponduje aj s doporučeniami R.. Z. a psychologičky úradu práce. Zároveň
bolo rozhodnuté o tom, že dieťa nebude na pojednávaní vypočuté z dôvodu jeho strachu z otca
a v záujme jeho zdravotného stavu. Súd je toho názoru, že dieťa sa dostatočne vyjadrilo  pred
znalkyňou ako aj pred svojou ošetrujúcou lekárkou a jeho vypočúvaním by mohlo dôjsť  v dôsledku
stresu k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Zo znaleckého posudku okresný súd zistil, že osoba otca
dieťaťa je rigidná,  nepružná v oblasti kontroly  a tolerancie stresu, v strese je zvýšene náchylný k
strate  kontroly a dezorganizácii, má ťažkosti v medziľudskom kontakte. Otec dieťaťa je menej citlivý
k potrebám a záujmom iných. U matky dieťaťa je stav stabilizovaný, vie zvládať aj záťažové situácie,
nevykazuje riziko problémového  správania. Maloletý má k otcovi negatívny postoj, čo vyplýva z jeho
negatívnych zážitkov a skúseností.  Otec na základe svojich impulzívnych agresívnych reakcií vzbudzuje
u dieťaťa  strach a obavy, ktoré pretrvávajú doteraz.  Súd nemal vykonaným dokazovaním preukázané,
že dieťa je voči otcovi negatívne ovplyvňované matkou. Samotné dieťa sa pred znalkyňou vyjadrilo,
že s otcom sa nechce stretávať ani za prítomnosti matky, maloletý má z otca strach.  Súd mal tieto
skutočnosti preukázané aj z lekárskej správy R.. Z., ktorá jednoznačne je za to, aby sa dieťa s otcom
nestýkalo z dôvodu stability jeho zdravotného stavu, a zabezpečenia priaznivého vývoja. Rovnaký názor
prezentovala aj psychologička úradu práce. Maloletý sa bojí nepredvídateľných a náhlych reakcií, ktoré
sú impulzívne a extrémne direktívne. Maloletý má obavy z obmedzenia slobody a možného násilia.  Súd
styk dieťaťa s otcom zakázal vzhľadom na to, že u otca dieťaťa zlyháva  kontrola správania, je ohrozujúca
pre dieťa, ktoré nevie jeho konanie predvídať a účinne sa im brániť.  V konfliktných situáciách môže otec
ohrozovať ostatných na živote a zdraví. Okresný súd je toho názoru, že  otcove správanie v minulosti
a aj v súčasnosti vzbudzuje vážnu obavu o život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého. O agresívnom
správaní otca k synovi a jeho matke, ako aj iným rodinným príslušníkom svedčia aj trestné konania,
ktoré boli voči nemu vedené a tiež aj samotný fakt, že otec sa vyjadruje v tom zmysle, že sa bývalej
manželke pomstí. S poukazom na vyššie uvedené závery, okresný súd návrh otca  maloletého dieťaťa
na úpravu jeho styku s maloletým dieťaťom zamietol a zároveň rozhodol tak, že jeho styk s maloletým
dieťaťom zakázal.  Okresný súd aplikoval ustanovenia  § 26, § 25 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o rodine.

3. Proti rozsudku sa odvolal otec. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že jeho návrhu odvolací
súd v celom rozsahu vyhovie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie zasiahol do jeho rodičovských
práv tým najzávažnejším spôsobom aký existuje.  Okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo
záverov znaleckého posudku č. 7/2016 zo dňa 30. 09. 2016, ktorý bol podľa neho úplne neobjektívny a
z uvedeného dôvodu žiadal vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Tento návrh mu okresný súd
zamietol ako nedôvodný. Okresný súd sa priklonil na stranu matky maloletého dieťaťa, ktorá  celé roky
jednoznačne ovplyvňovala  maloletého syna proti nemu. Otec sa celé roky neúspešne pokúšal o kontakt
so synom, ale márne. Matka maloletého dieťaťa mu ho odmietala dať čo i len k telefónu a navyše viedla
ho ku nenávisti voči jeho osobe.  Všetky vyjadrenia matky maloletého dieťaťa v predmetnom konaní, tak
písomné ako i ústne, vyplývajú z jej nenávisti, ktorú ona celé roky voči nemu prechováva a v takomto
duchu smerovala aj správanie sa dieťaťa voči nemu. Rozhodnutie okresného súdu považuje za ten
najhrubší a úplne neopodstatnený zásah do základných práv jednak jeho, ako otca maloletého dieťaťa,
ako aj za zásah do práv samotného maloletého dieťaťa, ktoré si so svojom veku ešte neuvedomuje
dosah takéhoto rozhodnutia pre jeho budúci život. Otec syna vychovával od jeho narodenia, mali spolu
vytvorený vrúcny citový vzťah. Tento vzťah bol umelo prerušený krivým obvinením jeho osoby zo strany
matky, pre ktoré krivé obvinenie sa neprávom dostal do basy.  Je pravdou, že v minulosti bol raz
otec maloletého dieťaťa súdne trestaný, avšak toho času sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Už
dlhodobo žije životom slušného občana, nie je nijaký dôvod na to, aby mu bolo odňaté jeho základné
právo, právo stretávania sa s jeho synom.  Ako otec maloletého syna má vytvorené všetky podmienky
tak formálne, ako aj materiálne k tomu, aby sa s jeho synom mohol stretávať. Zároveň žiadal zmeniť
rozhodnutie okresného súdu ohľadom povinnosti jeho náhrady trov znaleckého dokazovania.

4.  K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa.  Poukázala na to, že pokiaľ otec považuje
znalecký posudok  za neobjektívny, mal možnosť dať si vyhotoviť posudok u iného znalca a predložiť
ho súdu na pojednávaní. Otec neuvádza, v čom vidí neobjektívny postup znalca, zrejme ho však
vyvodil zo záveru, ktorý nie je pre otca priaznivý. Odborný názor znalca však nemôže zakladať jeho
neobjektívnosť, táto by mala vyplývať z konkrétnych skutočností, a keďže zo žiadnych skutočností, či
odborných vyjadrení, ktoré sú súčasťou  spisu nevyplýva opak, nie je dôvod domnievať sa, že by bol
znalecký posudok vyhotovený neobjektívne. Znalec nezistil ovplyvňovanie postoja dieťaťa voči otcovi
matkou. Dieťa bolo v čase znaleckého dokazovania vo veku 15 rokov, a v tomto veku je už schopné plne



vyjadriť svoj postoj, ako i dôvody, ktoré ho k nemu vedú. Znalec však nie je jedinou odborne spôsobilou
osobou, ktorá styk otca s dieťaťom nedoporučuje.  Tak isto sa vyjadrili aj R.. Q. Z. - pedopsychiatrička, Y..
R. T. - klinický psychológ, ako aj psychológ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.  Všetci zhodne uviedli,
že dieťa si pamätá, ako mu otec ubližoval (fyzické napadnutie, nadával mu, bol svedkom  fyzických
útokov voči matke), a preto prezentuje voči otcovi negatívny postoj a odmieta sa s ním stretnúť, a to ani v
prítomnosti matky. U dieťaťa je diagnostikované úzkostné  fóbické správanie a pocit ohrozenia vlastným
otcom. Táto porucha sa prejavuje zníženým sebavedomím a poruchami učenia. Dieťa užíva lieky na
ukľudnenie. Podľa jej názoru sa súd podrobne vysporiadal so všetkými skutočnosťami nevyhnutnými pre
rozhodnutie, vykonal všetky dôkazy a vec správne právne posúdil.  Preto navrhla napadnutý rozsudok
v plnom rozsahu potvrdiť.

5. Kolízny opatrovník  vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že navrhuje odvolaciemu súdu v
plnom rozsahu  rozsudok okresného súdu potvrdiť, nakoľko rozsudok v plnej miere rešpektuje záujem
maloletého dieťaťa, ktoré styk s otcom odmieta.

6. Otec maloletého dieťaťa sa vyjadril k vyjadreniu matky maloletého dieťaťa. Uviedol, že  v konaní
pred okresným súdom sa domáhal vyhotovenia nového znaleckého posudku, nakoľko mal výhrady voči
znaleckému posudku, avšak tento návrh mu okresný súd zamietol.  Z celého konania otec nadobudol
presvedčenie, že styk mu bol zakázaná jedine preto, že bol jediný raz v živote súdne trestaný.  Nikto
sa v konaní nezamyslel nad tým, že svoj trest si odpykal, že sa na neho hľadí ako na osobu netrestanú
a navyše jeho pobyt vo výkone trestu nikdy nijako  nesúvisel s jeho postojom k jeho synovi. Otec už
dlhodobo žije životom slušného občana, nie je nijaký dôvod na to, aby mu bolo odňaté jeho základné
právo, a to právo stretávať sa  s jeho synom. Matka maloletého dieťaťa vie sama najlepšie, ako sa
celé roky od útleho detstva staral o maloletého syna, ako aj o jej dieťa z jej druhého vzťahu.  Matka ho
jednoducho odpísala a izolovala syna od neho. Ak matka maloletého dieťaťa tvrdí niečo iné, tak klame.

7. K vyjadreniu otca zaslala ďalšie vyjadrenie matka.  Uviedla, že sa už podrobne vyjadrila k odvolaniu
otca dňa 13. 03. 2017 a toto vyjadrenie nemení ani po reakcii otca.  Matka syna proti otcovi nikdy
nevychovávala a postoj syna vyplýva z jeho negatívnych skúseností s otcom. Otec vo vyjadrení  uviedol,
že nadobudol dojem, že styk mu bol zakázaný jedine preto, že bol raz v živote súdne trestaný. Tento
dojem je podľa jej názoru mylný, súd vychádzal najmä z názoru syna a odporúčaní viacerých odborníkov.
Okrem toho, otec bol viackrát odsúdený, nielen raz.  Vzhľadom na postoj maloletého, jeho psychické
problémy a nutnú liečbu, ktorú bližšie popísali v minulom vyjadrení, naďalej navrhujú, aby Krajský súd
v Banskej Bystrici napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdil. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu
trov konania.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust.              § 65, § 66
CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok  okresného súdu
v I. až IV. výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP a v V. výroku okresného súdu rozsudok zmenil
podľa § 388 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje             s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v I. a IV.
výroku vecne správne. Súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie, rozhodnutie zrozumiteľne a
presvedčivo  odôvodnil, pričom vychádzal z príslušných ustanovení Zákona o rodine. Pri rozhodovaní
prihliadol na najlepší záujem maloletého dieťaťa.

11. Námietky otca uvedené v jeho odvolaní neobsahujú také argumenty, ktoré by spochybnili správnosť
napadnutého rozhodnutia. Ide o jeho subjektívne názory, ktoré sú v rozpore s dôkazmi vykonanými v
predmetnom konaní.  Otec maloletého dieťaťa v odvolaní  neuvádza nové skutkové tvrdenia, ako tie,
ktoré boli známe okresnému súdu v čase jeho rozhodovania.

12. Odvolací súd si osvojil  skutkové zistenia  okresného súdu, oboznámil sa s obsahom celého spisu,
všetkými  podaniami predloženými účastníkmi konania, vrátane vyjadrenia matky k odvolaniu otca a



preskúmaním dospel k rovnakému záveru, ako  okresný súd. Stotožnil sa s dôvodmi uvedenými  v
rozhodnutí okresného súdu a jeho rozhodnutie za daných okolností považoval za správne, na tieto
dôvody odvolací súd v tomto rozhodnutí v plnom rozsahu odkazuje. Okresný súd venoval náležitú
pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre
správne rozhodnutie vo veci, rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v súlade s
ustanoveniami zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov.

13. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

14. Nie v každej rodine sú vzťahy medzi jej členmi ideálne. V individuálnych prípadoch môže naopak
zachovávanie nepriaznivých vzťahov viesť k ohrozeniu zdravého vývinu maloletého dieťaťa. Nie je preto
v záujme zákonodarcu za každú cenu trvať na dodržiavaní pravidla o zachovaní pravidelného styku
maloletého dieťaťa s oboma rodičmi. Toto ustanovenie obsahuje výnimku z tohto pravidla a umožňuje
súdu v odôvodnených prípadoch, (musí ísť o okolnosti na strane dieťaťa) obmedziť alebo úplne zakázať
styk rodiča s maloletým dieťaťom. Ide o prípady, kedy rodič svojím správaním a konaním ohrozujeme
mravnosť dieťaťa, nevhodne vplýva na jeho fyzický, psychický vývoj, zdravotný stav a výchovu. V
prípade obmedzenia styku súd obmedzí stretávanie rodiča dieťaťa len na presne vymedzený čas pod
hranicou bežne nariaďovanej doby styku, ktorou je v zmysle zachovania zásady proporcionality práv
oboch rodičov polovica voľného času dieťaťa, ktorým sa myslí ako voľný čas počas pracovných dní, tak
sviatky, soboty, nedele a prázdniny alebo  obmedzenie styku iným spôsobom, napríklad len na určitom
mieste.

15. Novelou zákona číslo 175/2015 Z. z. účinnou k 01. 01. 2016 sa zvýraznil platný princíp subsidiarity
medzi obmedzením stykov a zákazom styku uprednostňujúci ľahšiu formu zásahu do rodičovských práv
a povinností, kedy sa povinnosť súdu skúmať, čí záujem dieťaťa nie je v konkrétnom prípade ľahšie
dosiahnuteľný prostredníctvom obmedzenia styku dieťaťa s rodičom pred jeho závažnejšou formou, teda
zákazom styku, pretransformovala priamo do znenia tohto ustanovenia. V tomto prípade ide o špecifický
zásah do rodičovských práv a povinností v záujme maloletého dieťaťa (ultima ratio). Samozrejme, takéto
rozhodnutie nemôže byť definitívne. Zákon preto umožňuje súdu v prípade podstatnej zmeny okolností
zmeniť rozhodnutie súdu.

16. K obmedzeniu styku rodiča s dieťaťom môže dôjsť na základe návrhu, ale i ex offo, po náležitom
dokazovaní najmä prostredníctvom znaleckého posudzovania odborníkmi z iných vedných odborov -
psychológie, pediatrie a podobne. Súd musí vždy skúmať, či styk s rodičom skutočne ohrozuje zdravie
dieťaťa alebo naopak, či takýto stav, zámerne vyvolal druhý rodič majúci dieťa v osobnej starostlivosti (R
96/1967). V zásade platí, že ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa na styk s druhým rodičom nemôže byť
dôvodom na odmietanie styku najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného
rodičia s cieľom vyvolať takéto správanie maloletého dieťaťa. Rovnako nemožno rozhodnúť o obmedzení
s druhým rodičom z dôvodu, že dieťa nechce, nemá záujem o tento styk.

17. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability,
tolerancie a harmónie, aby jeho vývoji aj výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti,
nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby
boli rešpektované jeho práva. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Taktiež je v záujme maloletého dieťaťa, aby vyrastalo v
pokojnom prostredí bez stresov, rozširovalo svoje kontakty s osobami, ku ktorým má kladný vzťah.

18. Bez ohľadu na to, kto rozvrat vzťahov medzi otcom a synom spôsobil  a kto na ňom má väčšiu či
menšiu vinu, je iluzórne si predstavovať, že právo, resp. súd môže svojou autoritou rozkazovať ľudským
citom. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna  nevyhnutnosť
takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva.

19. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že  odmietanie otca maloletým Y. vyplýva z chovania otca k
rodine, k matke maloletého dieťaťa, a z jeho nedostatočného  záujmu o maloletého. Všetky problémy,
ktoré viedli k rozvodu manželstva, sa v plnej miere podieľali aj na narušení vzťahu s maloletým dieťaťom.
Dôsledkom tejto skutočnosti je negatívny vzťah maloletého k otcovi.



20. Súd musí vždy prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, predovšetkým na jeho zdravý psychický a
fyzický vývoj,  a teda zabezpečenie jeho riadnej výchovy. Záujem dieťaťa však nie je možné stotožniť
so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia.  Okresný súd pri
rozhodovaní zohľadňoval všetky relevantné skutočnosti, taktiež prihliadol na najlepší záujem maloletého
dieťaťa, keď rešpektoval jeho vyjadrenie, že s otcom sa nechce stretávať, a to ani za prítomnosti matky.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že maloleté dieťa dostatočne vyjadrilo svoj názor
pred znalkyňou, ako aj pred svojou ošetrujúcou lekárkou a závery znaleckého posudku korešpondujú
aj s lekárskymi správami ohľadne  zdravotného stavu maloletého dieťaťa,  a preto nebolo potrebné
vo veci nariadiť  kontrolné znalecké dokazovanie, tak ako to žiadal otec maloletého dieťaťa. Znalecký
posudok, ktorý bol vypracovaný v predmetnom konaní, na návrh otca maloletého dieťaťa, korešponduje
aj s doporučeniami R.. Z. a psychologičky úradu práce, a preto nariadenie kontrolného znaleckého
dokazovania by bolo nehospodárne a pre maloleté dieťa stresujúce. Maloletý má z otca strach, a nechce
sa s ním stretávať ani  za prítomnosti svojej matky. Maloletý sa bojí nepredvídateľných a náhlych reakcií
otca, ktoré sú impulzívne  a extrémne direktívne, ako to vyplynulo zo znaleckého dokazovania.

21. Vzhľadom na zistené skutkové okolnosti odvolací súd nepochybuje o správnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie, pričom odvolanie otca neobsahuje žiadne také skutočnosti, ktoré by vyvrátili správnosť
záverov okresného súdu. Odvolací súd preto jeho rozhodnutie v I. až IV. výroku potvrdil.

22. Pokiaľ sa týka odvolania otca v časti V. výroku  ohľadom trov štátu, tu odvolací súd  v zmysle § 388
CSP rozhodnutie okresného súdu zmenil, z dôvodu osobných, majetkových a zárobkových pomerov
otca, pre ktoré splnil aj podmienky  na pridelenie advokáta na zastupovanie v predmetnej právnej veci
prostredníctvom Centra právnej pomoci. Nebol preto dôvod, aby bol vzhľadom na tieto skutočnosti otec
maloletého dieťaťa povinný platiť trovy štátu.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd  rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 52 CMP a ust. § 57 CSP. Návrh na priznanie trov odvolacieho konania podal otec, ako aj
matka maloletého dieťaťa.  Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s
ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Odvolací súd  nevzhliadol také osobitné okolnosti, pre ktoré
by bolo spravodlivé priznať náhradu trov odvolacieho konania matke maloletého dieťaťa, ktorá bola v
odvolacom konaní úspešná. Vzhľadom na uvedené odvolací súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal.

24. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa           (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 SCP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a



ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- €                  (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2P/251/2014", "guid": "547e990c-7037-4263-a46a-036fb88e4b49:94988a71-f8f4-49f7-9087-ede015b30ccf", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0da57a12-2a88-44e1-b70c-212401d82320", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.85.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 85/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 85/2020 z 20. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.85.2020.1"}, {"guid": "ussr:190f44b4-7973-4da9-9f4a-7e796890cd46", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.27.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 27/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/2020 z 23. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-23", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.27.2020.1"}, {"guid": "3fb22c80-a416-4bad-bebb-898486e6c934:334b6a34-a6f4-4a9b-81f0-fa5c918a49dc", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2026:8226201034.2", "spisova_znacka": "15P/29/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 15P/29/2026 z 8. 5. 2026", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2026-05-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2026:8226201034.2"}, {"guid": "71329a76-d633-449f-9aac-b049c0173fd3:83350fd3-879d-4fe1-a504-2ffbaf0732c1", "ecli": "ECLI:SK:OSMA:2024:1619202948.31", "spisova_znacka": "9P/253/2019", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 9P/253/2019 z 15. 10. 2024", "sud": "Okresný súd Malacky", "datum_vydania": "2024-10-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMA:2024:1619202948.31"}]}