{"guid": "519819ad-3933-4fa2-824b-441f10512e22:d6f42830-ebe8-41b8-9351-78708906b65b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6914209906.1", "spisova_znacka": "13Co/391/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/391/2016 z 27. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. februára 2017, sp. zn. 13Co/391/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6914209906.1", "identifikacne_cislo": "6914209906", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Milan Lipovský", "sudca_id": 671, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-lipovsky-671", "datum_vydania": "2017-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-3", "nazov": "§ 142 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d6f42830-ebe8-41b8-9351-78708906b65b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6914209906.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6914209906.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6914209906.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/391/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914209906
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6914209906.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci
žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234
176, proti žalovanému: F. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, XXX XX P. W., za účasti Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42
176 778 (vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do 30. 06. 2016), zast. JUDr. Andrejom Cifrom,
Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 584,29 € s príslušenstvom,
o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS proti rozhodnutiu Okresného súdu Revúca
č. k. 7C/360/2015-73 zo dňa 19. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Revúca  č. k. 7C/360/2015-73 zo dňa 19. 04. 2016 v napadnutej časti
potvrdzuje.

II. Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
584,29 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 48,71 € a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 584,29 € od
09. 07. 2014 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti (úroku z
omeškania od 13. 07. 2013 do 16. 07. 2013 t. j. 0,27 €) zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie
rozhodol tak, že žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného uložil povinnosť nahradiť
spoločne a nerozdielne žalobcovi trovy konania spolu vo výške 35 € pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku zo žaloby, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej
sumy v súlade s úverovou zmluvou uzatvorenou účastníkmi, ktorú považoval za spotrebiteľskú zmluvu,
ktorá v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. obsahuje všetky náležitosti a zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 584,29 € spolu s úrokom z omeškania. Návrh zamietol v časti úroku z omeškania a to
vo výške 0,27 € z dôvodu nedôvodnosti nároku.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 142 ods. 3 OSP z dôvodu, že žalobca
mal neúspech vo veci len v pomerne nepatrnej časti úroku z omeškania. Úspešnému žalobcovi preto
priznal plnú náhradu trov konania vo výške 35 € pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za
žalobu. Žalovaného a vedľajšieho účastníka na jeho strane zaviazal okresný súd spoločne a nerozdielne
na náhradu trov konania z dôvodov, že vedľajší účastník aj keď koná iba sám za seba má v zmysle
§ 93 ods. 4 OSP v konaní rovnaké práva a povinnosti ako (hlavný) účastník popri ktorom v konaní
vystupuje. Účelom jeho vstupu do konania je ochrana práv žalovaného a neúspech žalovaného vo veci je
aj neúspechom vedľajšieho účastníka na jeho strane, ktorý ho v konaní podporuje, neúspech vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného teda nemožno odčleniť od neúspechu žalovaného.



4. V súlade s § 204 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30.06.2016 (ďalej len OSP), podalo voči
rozhodnutiu odvolanie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (vedľajší účastník na strane
žalovaného do 30. 06. 2016), a do  časti ktorou súd prvej inštancie rozhodol, že vedľajší účastník na
strane žalovaného je povinný nahradiť spoločne a nerozdielne so žalovaným žalobcovi trovy konania
spolu vo výške 35 € pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby, do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

5. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že súd nevzal náležite do úvahy, resp. úplne opomenul charakter
procesného postavenia vedľajšieho účastníka - právnickej osoby založenej na ochranu práv a slobôd,
predovšetkým vo vzťahu k otázke pasívnej vecnej legitimácie vedľajšieho účastníka a súčasne
nesprávne aplikoval ust. § 142 ods. 3 OSP. Účastníkom sa stal až po podaní žaloby, t. j. po zaplatení
súdneho poplatku. Považuje a priori a principiálne za vylúčené a logicky neúnosné, aby znášal vedľajší
účastník, resp.  akýkoľvek iný účastník konania náhradu trov konania a právneho zastúpenia aj za
trovy, ktoré žalobca uskutočnil ešte v čase, keď vedľajší účastník, ktorý nie je nositeľom pasívnej
vecnej legitimácie, ani nebol účastníkom konania (rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
16Co/1271/2014-91 zo dňa 20. 01. 2016). Z hmotnoprávneho predpisu nevyplýva, že medzi žalovaným
a vedľajším účastníkom ide o nerozlučné spoločenstvo (Krajský súd v Bratislave sp. zn. 9Co/308/2012
zo dňa 19. 12. 2012). Vedľajší účastník druhej skupiny, ktorý vstúpil do konania v súlade s § 93 ods.
2 OSP nemôže byť zaviazaný na zaplatenie žalobného nároku, súčasne spoločne a nerozdielne so
žalovaným, ktorého podporuje a takémuto vedľajšiemu účastníkovi nemôže byť priznané ani právo na
spoločné a nerozdielne zaplatenie sumy požadovanej žalobcom, ktorého prípadne podporuje.

6. Odvolateľ uviedol, že ak by sa malo aplikovať ust. § 142 ods. 3 OSP, za daných okolností je v
predmetnej veci dôvodné nepriznať žiadnemu z hlavných účastníkov náhradu trov konania, nakoľko
v prípade žalobcu, ktorý je ekonomicky silným a odborne pripraveným podnikateľským subjektom
pôsobiacim v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, ktorý zjavne a objektívne nie je nijako
odkázaný v obdobných sporoch nechať sa zastupovať advokátom. Podľa názoru odvolateľa možno
odôvodnene konštatovať, že žalobca masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní
formulárových žalôb a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor žalovaných, spravidla
nemajetných spotrebiteľov, čo súčasne odôvodňuje nepriznanie náhrady trov žalobcovi aj s poukazom
na ust. § 150 ods. 1 OSP. Odvolateľ navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného k náhrade trov konania súd nezaväzuje. Zároveň si vyčíslil náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 20,26 €.

7. Žalobca a žalovaný sa k odvolaniu nevyjadrili.

8.    Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý nadobudol
účinnosť 01. 07. 2016 platí, že ak  nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho  účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta práv CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9.   Odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability
procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých úkonov, ktorý
zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia
novej od 1. júla 2016 účinnej právnej úpravy sa odvolacom konaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu
hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení
novej právnej úpravy sa uplatní až pri odvolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol
porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný
a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí
Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp.zn. PL. ÚS 36/1995]. Vzhľadom na
uvedené odvolací súd prejednal a rozhodoval aj o nárokoch vo vzťahu k Združeniu na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 (vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného do 30. 06. 2016), aj keď nová úprava v CSP daný typ vedľajšieho
účastníka už neupravuje. Odvolací súd rozhodoval v súlade s Čl. 3, 4 CSP, keď v súlade s princípom
spravodlivosti rozhodnutie musí sledovať rozumné usporiadanie procesných vzťahov.



10. Krajský súd ako súd odvolací  ( § 34 CSP ), preskúmal vec v napadnutom výroku v rozsahu podľa §
379, 380 CSP,  bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie   súdu prvej inštancie
potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP  ako vecne správne.

11. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

13. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti. V súdenej
veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

15. Predmetom odvolacieho konania je výrok rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie zaviazal
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (do 30. 06. 2016) na nahradenie  trov konania žalobcovi
vo výške 35 €, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby spoločne a nerozdielne so
žalovaným.

16.  Odvolací súd vzhľadom na odvolacie dôvody  považuje za potrebné uviesť, že zákonom č. 353/2014
Z. z. ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 OSP a na to, aby vedľajší účastník, ktorým je právnická
osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, účinne vstúpil z
vlastného podnetu do súdneho konania, musel doložiť aj súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého
chcel v konaní vystupovať. Uvedené ustanovenie však nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a nemožno
ho aplikovať na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom.
Uvedenej skutočnosti preto bude zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia.

17. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou v pozícii veriteľa voči žalovanému
domáhal zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom. Dňa 21. 08. 2014 bolo okresnému súdu doručené
oznámenie vedľajšieho účastníka, že vstupuje do tohto súdneho konania ako vedľajší účastník na stranu
žalovaného. Účasť vedľajšieho účastníka v konaní závisela od jeho vôle.

18. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
(v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), t.j. uplatňovaný nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy. Vedľajší účastník je občianskym združením, predmetom činnosti ktorého je ochrana práv
spotrebiteľov.

19. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana
práv spotrebiteľa) mal oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného
(spotrebiteľa), pričom nemusel preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby
vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna
zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 OSP (vstup do konania bol realizovaný do 31. 12.
2014).  Vedľajší účastník doručil oznámenie o svojom vstupe do konania na strane žalovaného podľa §
93 ods. 2, 3 OSP v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2014, žalovaný nevyjadril nesúhlas so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania na svojej strane.

20. Ustanovenie § 93 ods. 4 OSP výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva
a povinnosti ako účastník.

21. Podľa § 142 ods. 3 OSP, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. V posudzovanom prípade  súd
prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 3 OSP a správne ho aplikoval, keď
neúspech žalobcu v konaní  - len v pomerne nepatrnej časti úroku z omeškania považoval za neúspech
v nepatrnej časti k úspechu žalobcu.



22. Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi je správny záver súdu prvej inštancie, že vedľajší účastník na
strane žalovaného vstúpil do celého konania. Vedľajší účastník nemôže vstúpiť len do časti konania,
odvolací súd nemôže akceptovať ani  názor vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, že by mal
znášať len tie trovy konania, ktoré vznikli od momentu jeho účasti v konaní a nie tie trovy konania,
ktoré vznikli v čase, keď sa  konania ešte nezúčastňoval. Ako už bolo uvedené, vedľajší účastník
má rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník na strane ktorého vystupuje, teda ktorého v
konaní podporuje, s čím je spojená aj jeho  plná zodpovednosť za výsledok konania v procesnej
rovine premietnutá do náhrady trov konania. To znamená pokiaľ ide o náklady trov konania, v prípade
víťazstva môže mu byť priznaná náhrada jeho nákladov, v prípade neúspechu môže byť zaviazaný na
náhradu trov konania úspešnému účastníkovi.  Rozhodnutím o trovách konania súd rozhoduje o trovách
celého konania a musí prihliadnuť na účelnosť a efektívnosť vynaložených trov konania, nie na časové
kritérium vo vzťahu k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, pretože vedľajší účastník vstupuje na
stranu žalovaného (spotrebiteľa) do celého konania, ktoré začína podaním žaloby na súd. Odvolací
súd zdôrazňuje, že v posudzovanej veci vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpil do konania z
vlastnej vôle, dobrovoľne, vykonaním procesného úkonu - oznámením o jeho vstupe do konania. Zo
žiadneho právneho predpisu totiž nevyplýva, že by jeho vstup bol podmienený procesným úkonom
žalobcu, resp. samotným žalovaným, na základe ktorého by bol ex lege povinný vystupovať na strane
žalovaného bez možnosti ovplyvniť svoj vstup do konania. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak vedľajší
účastník vystupuje na strane účastníka, ktorému vznikla povinnosť nahradiť trovy vznikne mu  solidárny
záväzok nahradiť spolu so žalovaným trovy konania, vychádzajúc, ako bolo vyššie uvedené z princípu
zodpovednosti za výsledok konania. Je nesporné, že predmetný princíp platí i v opačnom prípade, t. j. ak
je žalovaný (spotrebiteľ) v konaní úspešný, vzniká v zmysle ustanovení § 142 OSP žalobcovi povinnosť
nahradiť účelné trovy konania nielen žalovanému, ale aj vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane. Vedľajší
účastník princíp zodpovednosti za výsledok konania v týchto prípadoch akceptuje, nerozporuje a na
základe neho si uplatňuje voči žalobcovi náhradu trov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací
súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 8.10.2014 sp. zn. 5 Co 628/2014.

23. Ohľadne namietanej neúčelnosti trov konania odvolateľom, že žalobca masovo zneužíva
poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb za účelom obohatenia sa na úkor
žalovaných, spravidla nemajetných spotrebiteľov, čo podľa odvolateľa odôvodňuje nepriznanie náhrady
trov žalobcovi aj s poukazom na § 150 ods.1 OSP odvolací súd udáva, že táto námietka je zrejmé
nerelevantná v tomto konaní, keď žalobca v konaní nebol zastúpený advokátom, a predmetom trov
konania je náklad na súdny poplatok  vo výške 35 Eur. Takýto náklad treba považovať za účelne
vynaložené trovy konania, skutočnosti uvedené odvolateľom nezodpovedajú hypotéze § 150 OSP, a
preto uvedené ustanovenie nebolo možné aplikovať.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, t. j.
vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania (tretí výrok) ako vecne správne potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca
bol v odvolacom konaní vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu v plnom rozsahu úspešný,  a preto
by mu vznikol  proti odvolateľovi  nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže však úspešnému
účastníkovi v odvolacom konaní nevznikli trovy odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol tak, že
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

26. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/360/2015", "guid": "fdbeb047-0236-4eed-af5c-780a720dd00a:18c4bd70-4db5-40f6-8271-544f98747b91", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "21f57085-d0a2-4614-860a-ed0011c0d7f1:83f9e4c1-635a-4f99-a7d1-37ef3b0e9d35", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6113233187.1", "spisova_znacka": "16Co/1271/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/1271/2014 z 19. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-01-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6113233187.1"}, {"guid": "88a60e5d-1c04-4d58-b10d-c3fee458bbdf:8b2f2cc2-a471-42f9-92f9-d8ab6a7d555f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4412222302.3", "spisova_znacka": "5Co/628/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/628/2014 z 19. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-05-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4412222302.3"}, {"guid": "845c46ce-ef10-407d-ac9a-6c7fa270847a:fa190875-ba6c-4bae-9e90-7fa160f9f2c1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:3510229025.1", "spisova_znacka": "9Co/308/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/308/2012 z 18. 12. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-12-18", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:3510229025.1"}], "citovane_v": []}