{"guid": "4a0806e6-9487-4fea-8b8c-229db2e660d7:ad51dd13-ffa4-4682-8f48-edd32e5285f6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6814207547.1", "spisova_znacka": "17Co/944/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/944/2015 z 28. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. marca 2017, sp. zn. 17Co/944/2015, ECLI:SK:KSBB:2017:6814207547.1", "identifikacne_cislo": "6814207547", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "sudca_id": 209, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bozena-brincikova-209", "datum_vydania": "2017-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-149.odsek-1", "nazov": "§ 149 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-149.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-149"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-149"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad51dd13-ffa4-4682-8f48-edd32e5285f6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6814207547.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6814207547.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6814207547.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/944/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814207547
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6814207547.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Jany Haluškovej, ako členiek senátu, v spore žalobcov:
1/ X. A., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v U., D. A. č. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Radkou
Rešutíkovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Spojová č. 2, 2/ M. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom v U., D. č. XXXX/XX, a 3/ B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v U., D. č. XXXX/XX (ako právnych
nástupcov pôvodného žalobcu M. A., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom v U., D. č. XXXX/XX,
ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX), proti žalovanej K. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v U., D.
č. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Pavlom Halajom, advokátom so sídlom v Revúcej, Námestie slobody
č. 2, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Revúca č.k. 6C/69/2014-146 zo dňa 03.09.2015, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie   m e n í   tak, že:

Z bezpodielového spoluvlastníctva manželov do dedičstva po pôvodnom žalobcovi Petrovi Štefankovi
p r i k a z u j e   hnuteľné veci: video, videokazety, konferenčný stolík, rohovú sedaciu súpravu a komodu
(spolu v hodnote 280,- €).

Z bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalovanej v celosti   p r i k a z
u j e   hnuteľné veci: chladničku a obývaciu stenu a nehnuteľnosť: byt č. 46 vo vchode č. 22, na 8.
poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX/X v k. ú.
U. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné
číslo XXXX o veľkosti 6625/237936 k celku, zapísaný na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. U. (spolu v
hodnote 23.100,- €).
Pohľadávku proti žalovanej na vyporiadací podiel v sume 9.656,50 €   p r i k a z u j e   do dedičstva
po pôvodnom žalobcovi M. A..

Žiadna zo strán   n e m á   právo na náhradu trov konania.

Žalovaná je   p o v i n n á   nahradiť Slovenskej republike trovy konania v sume 73,88 €, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je   p o v i n n á   zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok v sume 28,50 €, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je   p o v i n n á   zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok v sume 701,- €, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.



o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie z bezpodielového spoluvlastníctva manželov do
výlučného vlastníctva pôvodného žalobcu M. A. prikázal hnuteľné veci: video, videokazety, konferenčný
stolík, rohovú sedaciu súpravu a komodu (prvý výrok), do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal
hnuteľné veci: chladničku a obývaciu stenu a nehnuteľnosť: byt č. XX vo vchode č. XX, na 8.
poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX/X v
k.ú. U. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
súpisné číslo XXXX o veľkosti XXXX/XXXXXX k celku zapísaný na LV č. XXXX vedený pre k. ú.
U. (druhý výrok), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť pôvodnému žalobcovi M. A. sumu 9.656,50 € v
lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
pôvodnému žalobcovi M. A. náhradu trov konania v rozsahu 14,6 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozsudku vo veci samej (štvrtý výrok), žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby v sume 9,64 € na účet súdu v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku (piaty výrok), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 701,- € na účet súdu v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozsudku (šiesty výrok) a žalovanej uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania v sume 173,84 € na
účet súdu v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku (siedmy výrok).

1.2 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným
dokazovaním, podľa ktorého pôvodný žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX a
toto zaniklo rozvodom manželstva dňa 21.03.2014; do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
manželov patrili hnuteľné veci: chladnička v hodnote 200,- €, obývacia stena v hodnote 200,- €, video
v hodnote 10,- €, videokazety v hodnote 0,- €, konferenčný stolík v hodnote 20,- €, rohová sedacia
súprava v hodnote 200,- € a komoda v hodnote 50,- € a nehnuteľnosť: byt č. XX v bytovom dome súpisné
číslo XXXX postavenom na pozemku parc. č. KNC XXX/X v k.ú. U. spolu so spoluvlastníckym podielom
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v hodnote 22.700,- €; ohľadom sporného
zaradenia bytu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a navrhovanej nerovnosti podielov na
byte mal súd prvej inštancie preukázané, že na základe prihlášky zo dňa 29.07.1986 sa žalovaná dňa
22.08.1968 stala členom Stavebného bytového družstva Revúca; túto prihlášku žalovaná podávala ako
slobodná z dôvodu, že sa chcela zosobášiť s pôvodným žalobcom, aby mali kde bývať; už v dotazníku
je žalobca uvedený ako budúci manžel žalovanej - rodinný príslušník, ktorý bude žiť so žalovanou v
spoločnej domácnosti, pričom už v čase vyplnenia tohto dotazníka žili s pôvodným žalobcom v spoločnej
domácnosti; dňa 11.10.1986 pôvodný žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo a dňa 13.11.1986 bol
žalovanej pridelený do užívania trojizbový družstevný byt č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX v U.;
na splatení ceny členského podielu v sume 24.000,- Kčs sa podieľali pôvodný žalobca a žalovaná jednou
polovicou, okrem toho žalovaná platila ešte poplatok v sume 3.000,- Kčs a v sume 250,- Kčs; zmluvou
o prevode družstevného bytu do osobného vlastníctva nájomcu zo dňa 21.06.2002 medzi Stavebným
bytovým družstvom Revúca ako predávajúcim a pôvodným žalobcom a žalovanou obidvomi spoločne
ako kupujúcimi bol byt prevedený do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pôvodného žalobcu a
žalovanej za kúpnu cenu v sume 24.978,- Sk, ďalšie náklady spojené s prevodom bytu predstavovali
1.300,- Sk a 500,- Sk, čo všetko zaplatila žalovaná aj z pôžičky od svojho zamestnávateľa v sume
22.000,- Sk, ktorá jej bola poskytnutá ešte v mesiaci august 2001; v zmluve o prevode bytu sú pôvodný
žalobca a žalovaná spoločne uvedení ako kupujúci; podľa zápisu na LV č. XXXX/XXXXXX pre k. ú.
U. sú pôvodný žalobca a žalovaná bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX vo vchode č. XX, na 8.
poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX/X v k.
ú. U. so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
súpisné číslo XXXX o veľkosti 6625/237936 k celku, ktorého všeobecná hodnota podľa znaleckého
posudku znalca Y.. L. I. č. 91/2015 predstavuje 22.700,- €; za pracovný úraz zo dňa 25.01.2006 bolo
žalovanej vyplatené poistné plnenie z úrazového životného poistenia spolu v sume 1.500,37 €, z dôvodu
pracovného úrazu bola žalovanej tiež vyplácaná úrazová renta; žalovaná bola počas trvania manželstva
zamestnaná  a mzda jej bola vyplácaná na účet spolu s úrazovou rentou; pôvodný žalobca bol do roku
2012 zamestnaný, zamestnávateľ mu mzdu vyplácal v hotovosti; zamestnávateľ pôvodného žalobcu



vykazoval jeho príjem vo výške minimálneho vymeriavacieho základu; príjem pôvodného žalobcu vyšší
ako minimálna mzda bol sčasti potvrdený výpoveďou svedka M. A., ktorý uviedol, že pôvodný žalobca
určité obdobie zarábal od 300,- € do 400,- €; od roku 2012 bol pôvodný žalobca zamestnaný už len
na krátke obdobia na dohodu o vykonaní práce; počas trvania manželstva bola v byte urobená nová
kuchynskú linku, plávajúca podlaha, plastové okná a obklad, podlaha a sťahovacia roleta na balkóne
bytu, o ktorých žalovaná tvrdila, že boli financované z prostriedkov z úrazovej renty a sčasti z poistného
plnenia z úrazového životného poistenia, pričom toto tvrdenie pôvodný žalobca nepoprel; pôvodný
žalobca nadmerne požíval alkohol, denný príjem dvoch až troch pív však nepovažoval za nadmerné
užívanie alkoholu; svedok B. A. uvádzal, že pôvodný žalobca neprispieval na nájomné a stravu a živiť
ho musela žalovaná; svedok M. A. naopak uviedol, že pôvodný žalobca vždy žalovanej niečo dal na
nájomné a stravu a len zvyšok si ponechal, až posledného dva a pol roka pred rozvodom manželstva
celú domácnosť financovala žalovaná, kým boli menší pôvodný žalobca prispieval na domácnosť
pravidelnejšie a ani tak neholdoval alkoholu, neskôr prišlo obdobie, kedy začal pôvodný žalobca viac
požívať alkohol a menej prispieval na domácnosť; okrem alkoholu pôvodný žalobca míňal peniaze na
stávkovanie, o domácnosť sa nestaral, len doniesol výplatu a nezaujímal sa ani o opravy v byte, ktoré
vykonávala žalovaná neskôr aj so synmi; pôvodný žalobca pil alkohol každý deň (pivo) a najviac v sobotu,
kedy odišiel z domácnosti ráno o deviatej a vrátil sa neskoro večer pod vplyvom alkoholu; v konaní o
rozvod manželstva sp. zn. 4C/1/2014 žalovaná uviedla, že asi tri roky pred podaním návrhu na rozvod
manželstva začal pôvodný žalobca vo väčšej miere požívať alkohol, našiel si priateľku a neprispieval
na domácnosť; v konaní o určenie príspevku na rozvedeného manžela sp. zn. 4C/68/2014 žalovaná
uviedla, že pôvodný žalobca posledné roky manželstva nadmerne užíval alkohol, posledné dva roky sa
nestaral o rodinu a neprispieval na domácnosť a stravu.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie do zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov patrili vyššie uvedené hnuteľné veci a z nehnuteľností predmetný by v
hodnotách podľa výpovedí strán a výsledkov znaleckého dokazovania; hnuteľné veci súd prvej inštancie
vyporiadal v súlade so zhodnými návrhmi strán, ktoré boli v súlade so zásadou prikázania hnuteľnej veci
tomu z bývalých manželov, ktorý príslušnú hnuteľnú vec reálne užíva; do zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov podľa súdu prvej inštancie nepatria zostatky na vkladných knižkách č.
XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXX/XXXX, z dôvodu, že zostatky na týchto vkladných knižkách
sú tvorené prostriedkami z dedičstva pôvodného žalobca a žalovanej; nepatria tam ani hnuteľné veci
ako kuchynská linka, plávajúca podlaha, plastové okná, obklad na balkóne a sťahovacia roleta na
balkóne, pretože tieto tvoria súčasť bytu a nie sú samostatnými vecami; do zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nepatrí ani práčka, sporák, plazmový televízor ani strieborný televízor Orava.

1.3.1 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetný byt patrí do zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov; dôvodil, že formálne sa členom Stavebného bytového družstva Revúca
stala iba žalovaná dňa 22.08.1986, a to ešte pred uzatvorením manželstva dňa L. a až počas trvania
manželstva bol žalovanej dňa 13.11.1986 pridelený do užívania trojizbový byt, čím podľa § 703 ods. 2
Občianskeho zákonníka vznikol spoločný nájom pôvodného žalobcu a žalovanej k bytu, ale nevzniklo
ich spoločné členstvo v bytovom družstve (§ 705 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka); sporný
byt je napriek tomu potrebné zaradiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov s ohľadom na
zistené skutočnosti, že žalovaná sa stala členom bytového družstva v čase, kedy už žila v spoločnej
domácnosti s pôvodným žalobcom, a to v čase tesne predchádzajúcom uzatvoreniu ich manželstva (nie
celé dva mesiace), pričom potreba riešenia bytovej otázky vyvolaná spolužitím žalovanej a pôvodného
žalobcu plánovaným uzavretím ich manželstva bola zjavne jedným z dôvodov práve pre pridelenie bytu
konkrétnej veľkosti žalovanej, kde veľkosť trojizbového bytu bola zjavne daná potrebou zabezpečenia
bývania pre budúcu rodinu, ďalej s ohľadom na to, že na splatení ceny podielu v bytovom družstve
sa podieľali pôvodný žalobca a žalovaná v jednej polovici a napokon na to, že kúpna cena bytu bola
zaplatená podľa uzatvorenej zmluvy o prevode bytu zo dňa 21.06.2002 v sume 24.978,- Sk, teda v sume
nezodpovedajúcej trhovej hodnote bytu, ale určenej len vo výške nesplateného investičného úveru,
t.j na základe dlhodobého plnenia povinností člena bytového družstva platením mesačných platieb
obsahujúcich aj splátku tohto úveru platených počas trvania manželstva pôvodného žalobcu a žalovanej
(v čase keď ešte pôvodný žalobca prispieval domácnosť) z príjmov patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov; opačný záver by podľa súdu prvej inštancie viedol k neodôvodnenej
nespravodlivosti v neprospech pôvodného žalobcu, ktorý by sa svojím príjmom počas trvania manželstva
podieľal na splatení hodnoty bytu, ale nemal by žiadny z toho vyplývajúci majetkový nárok; súčasne
zmluvu o prevode družstevného bytu do osobného vlastníctva nájomcu zo dňa 21.06.2002 uzatvorili



pôvodný žalobca a žalovaná spoločne ako kupujúci, pričom obidvaja uviedli, že je to tak preto, lebo
vtedy boli manželia; pôvodný žalobca a žalovaná zhodne prejavili vôľu ako manželia nadobudnúť
predmetný byt do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov (bez ohľadu na skutočnosť, že tak
urobili možno v nesprávnej predstave o spoločnom členstve v bytovom družstve); ustanovenie § 28
zákona č. 182/1993 Z. z. upravuje právo nájomcu družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva,
na prevod vlastníctva bytu; toto ustanovenie však dáva nájomcovi družstevného bytu iba právo (nie
povinnosť) byt odkúpiť, nemožno ho preto vykladať tak, že je povinnosťou nájomcu družstevného bytu,
ktorý je členom bytového družstva, byt odkúpiť do svojho výlučného vlastníctva, pretože by to viedlo
k extenzívnemu rozšíreniu dispozície predmetného ustanovenia, pričom takéto rozšírenie dispozície
nemá v slovnom vyjadrení tejto právnej normy oporu a nie je odôvodniteľné ani žiadnym účelom, pre
ktorý by takto mala byť dispozičná autonómia subjektov súkromného práva obmedzená; uzatvorenie
zmluvy o prevode bytu zo dňa 21.06.2002 bolo výkonom práva žalovanej podľa § 28 zákona č. 182/1993
Z. z. na prevod vlastníctva bytu, ktoré sa žalovaná rozhodla realizovať tak, že byt odkúpila spoločne s
pôvodným žalobcom; takto uzatvorenú zmluvu o prevode bytu preto nemožno považovať za neplatnú
iba z dôvodu, že v čase jej uzatvorenia bola členom bytového družstva iba žalovaná; zmluva o prevode
bytu zo dňa 21.06.2002 je podľa súdu prvej inštancie ďalším samostatným dôvodom pre zaradenie bytu
do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov pôvodného žalobcu a žalovanej a súd ho na
základe zhodných návrhov strán prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá byt aj užíva.

1.3.2 V rámci finančného vyporiadania dospel súd prvej inštancie k záveru, že pôvodnému žalobcovi
boli do výlučného vlastníctva prikázané hnuteľné veci v hodnote 280,- € a žalovanej boli do výlučného
vlastníctva prikázané hnuteľné veci a nehnuteľnosti spolu v hodnote 23.100,- €; celková hodnota
majetku patriaceho do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje 23.380,- €,
polovičný podiel pôvodného žalobcu a žalovanej potom u každého predstavuje 11.690,- €, žalovaná by
teda pri rovnosti podielov na spoločnom majetku mala byť povinná doplatiť pôvodnému žalobcovi na
vyrovnanie podielov sumu 11.410,- €; súd prvej inštancie však dospel k záveru o splnení podmienok
na výnimočné stanovenie nerovných podielov strán v rámci vyporiadania; dôvodil, že samotné zásluhy
žalovanej na nadobudnutí bytu nemožno hodnotiť ako výlučné a to najmä s ohľadom na vyššie uvedené
okolnosti (okamih vzniku členstva žalovanej v bytovom družstve, pridelenie bytu v nadväznosti na
potrebu riešenia bytovej otázky pôvodného žalobcu a žalovanej ako rodiny, splatenie ceny podielu v
bytovom družstve pôvodným žalobcom a žalovanou v polovici, splácanie splátok investičného úveru
počas trvania manželstva z príjmov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov); z tohto
hľadiska boli  zásluhy pôvodného žalobcu a žalovanej na nadobudnutí bytu podľa súdu prvej inštancie
v zásade rovnaké; z vykonaného dokazovania výsluchom strán, svedkov B. A. a M. A., ako aj obsahom
spisov Okresného súdu Revúca sp. zn. 4C/1/2014 a sp. zn. 4C/68/2014 mal súd prvej inštancie
preukázané, že pôvodný žalobca užíval alkohol takmer denne, čo možno charakterizovať ako závislosť,
táto jeho závislosť však v skoršej dobe nedosahovala významnú úroveň, čo vyplynulo najmä z výsluchu
svedka M. A. a z písomných podaní žalovanej v uvedených súdnych spisoch, ale hlbšie sa rozvinula
a prejavila až v dobe približne troch rokov pred rozvodom manželstva čoho priamym dôsledkom bolo
aj neprispievanie pôvodného žalobcu na domácnosť; žalovaná svoje tvrdenia o vysokom alkoholizme
pôvodného žalobcu a zanedbávaní domácnosti vzťahovala na celú dobu trvania manželstva, v skoršej
dobe trvania manželstva však pôvodný žalobca na domácnosť prispieval, hoci časť prostriedkov si
ponechal a minul na alkohol alebo stávkovanie; možno tak uzavrieť, že starostlivosť pôvodného žalobcu
o rodinu aspoň v počiatku spoločného života so žalovanou (teda aj v dobe, kedy bola splatená prevažná
časť investičného úveru, ktorý bol spojený s nadobudnutím členského podielu v bytovom družstve a
neskôr bytu) bola primeraná a až s postupným rozvojom alkoholovej závislosti u pôvodného žalobcu jeho
záujem o rodinu a domácnosť postupne klesal; z tohto pohľadu potom nebol dôvodný návrh žalovanej,
aby súd v rámci disparity podielov oboch strán prikázal spoločný byt do výlučného vlastníctva žalovanej
bez povinnosti vyplatiť podiel na hodnote bytu pôvodnému žalobcovi; v konaní nebolo preukázané,
že by pôvodný žalobca počas celého trvania manželstva vôbec nepracoval alebo, že by sa vôbec
nestaral o rodinu; rozvinutý alkoholizmus a z toho plynúci nezáujem pôvodného žalobcu o spoločnú
domácnosť prejavený v záverečnej fáze manželstva, kedy pôvodný žalobca ponechal celé financovanie
domácnosti na žalovanú, ktorá tiež sama zabezpečovala a financovala opravy a rekonštrukcie bytu
zo svojho príjmu, resp. z náhrady príjmu vo forme úrazovej renty a poistného plnenia z úrazovej
poistky (ktoré boli ako náhrada príjmu tiež súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov), súd
prvej inštancie podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka vyhodnotil tak, že miera pričinenia
pôvodného žalobcu na starostlivosti o spoločnú domácnosť a spoločné veci (najmä bytu) je dôvodom
iba pre primerané zníženie jeho polovičného podielu na spoločnom majetku o 7,50 % na hodnotu 42,50



% a tomu zodpovedajúce zvýšenie polovičného podielu žalovanej o 7,50 % na hodnotu 57,50 %, takže
vzniknutý rozdiel medzi podielom pôvodného žalobcu a žalovanej predstavuje 15 %; celková hodnota
majetku patriaceho do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje 23.380,-
€, 42,50 % podiel pôvodného žalobcu potom predstavuje 9.936,50 €, s ohľadom ku skutočnosti, že
pôvodnému žalobcovi súd prikázal do výlučného vlastníctva hnuteľné veci v hodnote 280,- €, je žalovaná
povinná doplatiť pôvodnému žalobcovi na vyrovnanie podielov sumu 9.656,50 € (t.j. o 1.753,50 € menej
ako pri polovičnom podiele pôvodného žalobcu na spoločnom majetku).

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a §
150 Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 a z pohľadu úspechu pôvodného žalobcu vzhľadom na pomer
sumy, ktorej vyplatenia sa domáhal na úplné vyporiadanie (16.850,- €) a priznanej sumy (9.656,50 €)
dospel k záveru, že čistý procesný úspech pôvodného žalobcu predstavuje 14,60 %, pričom o konkrétnej
výške trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením; o trovách konania štátu rozhodol podľa §
148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 a vzhľadom na osobné
oslobodenie pôvodného žalobcu od súdnych poplatkov zo zákona podľa § 138 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 uložil žalovanej povinnosť nahradiť štátu trovy konania
spočívajúce v znalečnom v sume 173,84 € predbežne zaplatenom z rozpočtových prostriedkov; o
poplatkovej povinnosti žalovanej rozhodol podľa § 2 ods. 2 prvá veta a § 2 ods. 1 písm. c) zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov;
vzhľadom na zákonné oslobodenie pôvodného žalobcu od súdnych poplatkov zo zákona uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť časť súdneho poplatku za podanie žaloby na súd, pretože v dôsledku oslobodenia
žalobcu od súdnych poplatkov na žalovanú prešla poplatková povinnosť, keď túto stanovil na sumu 9,64
€ (14,60 % z poplatku 66,- €) a súčasne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 701,- € (3 % zo základu 23.380,- €).

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 21.09.2015 (č.l. 172-173 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie výslovne napadla
len v rozsahu výrokov o uložení povinnosti zaplatiť pôvodnému žalobcovi sumu 9.656,50 € v lehote 6
mesiacov od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok), o trovách konania (štvrtý výrok) o trovách konania
štátu (siedmy výrok). Vyjadrila názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci; súčasne v konaní videla vady, v dôsledku ktorých súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav a tiež súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez návrhu, nejde o
rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo, ak také dôvody neexistovali.

2.1.1 Žalovaná v prvom rade nesúhlasila s uložením povinnosti zaplatiť pôvodnému žalobcovi sumu
9.656,50 € z titulu úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov; poukázala na to, že
sa výlučne pričinila o nadobudnutie bytu číslo XXX na 8. poschodí bytového domu súpisné číslo L., jeho
udržanie a zveľadenie; výlučne zo svojich príjmov uhrádzala všetky náklady spojené s vlastníctvom a
užívaním tohto bytu; hradila zo svojho príjmu celú rekonštrukciu bytu; byt bol nadobudnutý z finančných
prostriedkov z pôžičky od jej zamestnávateľa, ktorú sama aj splatila zo svojich príjmov; pričinila sa
pritom aj o nadobudnutie predmetného bytu, keďže ešte pred uzavretím získala členstvo v stavebnom
bytovom družstve a následne aj právo dostať družstevný byt do nájmu, aj keď k prideleniu bytu došlo
až po uzavretí manželstva s pôvodným žalobcom; sama tiež uhrádzala nájomné; len sama ako členka
bytového družstva mala právo nadobudnúť predmetný byt do svojho výlučného vlastníctva, pretože
pôvodný žalobca takéto právo v zmysle zákona o vlastníctve bytov nemal; z týchto dôvodov navrhla,
aby súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádzal z disparity podielov tak,
že jej podiel na byte je 100 %; poukázala pritom na ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého sa pri vyporiadaní prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných veci, pričom pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti;
z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že okruh záujmov pôvodného žalobcu bol zrušený
na štyri oblasti: alkohol, stávkovanie, mimomanželské  intímne vzťahy a priatelia z pohostinských



zariadení; pôvodný žalobca aj v čase, keď zarábal, mal menšie príjmy ako ona; následne prišiel o
zamestnanie a nechal sa ňou vydržiavať; jeho pracovný pomer skončil na vlastnú žiadosť, po skončení
pracovného pomeru si pôvodný žalobca nenašiel inú stálu prácu, nestaral sa o domácnosť, nepričinil
sa o nadobudnutie a udržanie majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov;
pokiaľ pôvodný žalobca ešte pracoval a odovzdával jej časť svojej mzdy, tieto finančné prostriedky
si následne vypýtal na alkohol a stávkovanie; zvyšná časť takto poskytnutých príjmov slúžila takmer
výlučne na zabezpečenie stravy a ostatných základných potrieb pôvodného žalobcu; prehlbujúca sa
závislosť pôvodného žalobcu od hazardných hier a alkoholu mala za následok, že v posledných rokoch
manželstva svojím príjmom nijako neprispieval ani len na úhradu svojich vlastných potrieb; počas celého
trvania manželstva sa nestaral o deti a rodinu; aj po rozvode manželstva výlučne sama zo svojich
príjmov uhrádzala všetky náklady spojené s vlastníctvom a užívaním predmetného bytu aj z pohľadu na
obavu z predaja bytu v dobrovoľnej dražbe zo strany stavebného bytového družstva; tieto skutočnosti
sú dôvodom pre vyslovenie disparity podielov tak, že byt bude patriť do jej výlučného vlastníctva bez
povinnosti uhradiť pôvodnému žalobcovi na vyrovnanie vzájomných podielov akúkoľvek sumu.

2.1.2 Žalovaná nesúhlasila ani s výrokom o trovách konania; vyčítala súdu prvej inštancie, že pri
rozhodovaní o trovách konania nezohľadnil, že svojím správaním nedala podnet na podanie žaloby a
podaniu žaloby nepredchádzal zo strany pôvodného žalobcu žiadny pokus o mimosúdne vyporiadanie;
vyjadrila aj názor, že uloženiu povinnosti nahradiť pôvodnému žalobcovi trovy konania bráni aj
ustanovenie § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; poukázala na
to, že rozhodnutie vo veci záviselo v podstatnej miere od voľnej úvahy súdu a bol to súd prvej inštancie,
ktorý určil mieru disparity na 7,50 %; v priebehu konania navrhla žalobcovi mimosúdne vyporiadanie
zaplatením sumy 5.000,- € za účelom vyrovnania vzájomných podielov, tento návrh však pôvodný
žalobca odmietol; v žalobe sa pôvodný žalobca domáhal zaplatenia sumy 16.850,- €, súd mu priznal
sumu 9.656,50 €, preto priznaná suma je neúspechom pôvodného žalobcu.

2.1.3 Žalovaná nesúhlasila ani s výrokom o trovách konania štátu; poukázala na to, že pôvodný žalobca
v žalobe tvrdil, že hodnota predmetného bytu je 27.000,- €, toto jeho tvrdenie v konaní spochybnila,
keď v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že hodnota bytu je 22.000,- €; za účelom určenia všeobecnej
hodnoty bytu nariadil súd znalecké dokazovanie, ktorým bola určená všeobecná hodnota bytu na sumu
22.700,- €; znaleckým dokazovaním tak bolo preukázaná správnosť jej tvrdenia; vyjadrila názor, že je
v rozpore so základnou zásadou civilného konania a to zásadou spravodlivosti, aby bola postihnutá
povinnosťou platiť trovy konania štátu, ktoré nezavinila, nedala na ich vznik žiaden podnet a ktoré boli
vynaložené na to, aby bolo preukázané, že tvrdenie sa zakladá na pravde; aj v tomto prípade mal teda
súd pri rozhodovaní vychádzať z ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
do 30.06.2016.

2.1.4 Na základe uvedeného žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch zmenil tak, že upustí od uloženia povinnosti zaplatiť pôvodnému žalobcovi na
vyrovnanie vzájomných podielov akúkoľvek sumu a zruší výroky o trovách konania a o trovách konania
štátu; alternatívne žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Po vyhlásení napadnutého rozsudku dňa 03.09.2015 pôvodný žalobca M. A. dňa XX.XX.XXXX
zomrel; uznesením č.k. 6C/69/2014-176 zo dňa 30.10.2015 súd prvej inštancie rozhodol, že v konaní
bude pokračovať so žalobcami 1/, 2/ a 3/ ako dedičmi pôvodného žalobcu; uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.11.2015.

2.3 Žalobkyňa 1/ vo vyjadrení zo dňa 09.11.2015 (č.l. 185 spisu) uviedla, že „plne súhlasí s rozsudkom
v mene Slovenskej republiky“; žalobcovia 2/ a 3/ sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrili.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).



4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej podľa § 34 C.s.p., preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalovanej podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovanej podľa § 380 ods. 1 C.s.p.
a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie ani na jeho zrušenie; odvolací súd preskúmal a zmenil aj závislé výroky o trovách konania
vrátane trov konania štátu (súčasne osobitne napadnuté odvolaním žalovanej) a o poplatkovej povinnosti
žalovanej za podanie žaloby na súd a za konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.

4.3 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4.4 Nakoľko pred právoplatným skončením konania v prejednávanom spore (po vyhlásení napadnutého
rozsudku) pôvodný žalobca zomrel, súd prvej inštancie správne pokračoval v konaní s jeho právnymi
nástupcami; v prípade úmrtia jedného z bývalých manželov pred právoplatným skončením konania
o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov pokračuje súd v konaní s
jeho právnymi nástupcami; v takomto prípade však súd podľa zákonných zásad pre vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodne o prikázaní vecí do vlastníctva žijúceho manžela
a do dedičstva po zomretom manželovi (o tom, ktoré konkrétne veci nadobudnú právni nástupcovia
zomretého manžela bude rozhodnuté až v konaní o dedičstve); ďalej platí, že po smrti jedného
z bývalých manželov súd nemôže už rozhodovať o prípadnej platobnej povinnosti medzi stranami
(bývalým manželom a právnymi nástupcami zomrelého manžela) a za splnenia zákonných podmienok
v takom prípade len vysloví, že do dedičstva po zomrelom manželovi patrí pohľadávka proti bývalému
manželovi z titulu vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov v konkrétnej
výške (súd nemôže v tomto smere vo vzťahu k stranám sporu ukladať žiadnu povinnosť ani lehotu
na plnenie, pretože v čase rozhodovania nie je známe, ktorý z právnych nástupcov ako dedič túto
pohľadávku proti bývalému manželovi nadobudne); po skončení konania o dedičstve po zomrelom
manželovi môžu dedičia, ktorí zdedia pohľadávku, svoj nárok proti bývalému manželovi priamo uplatniť
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/940/2011 zo dňa 13.07.2011).
4.5 Už len z tohto dôvodu (úmrtia pôvodného žalobcu pred právoplatným skončením konania) bolo
nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jednotlivé hnuteľné veci spolu s
pohľadávkou proti žalovanej na úplné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázať
do dedičstva po pôvodnom žalobcovi.

4.6 Súčasne vzhľadom na nedeliteľnosť výroku rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (nedeliteľnosť výroku znamená, že žiadna jeho súčasť nemôže nadobudnúť právoplatnosť
oddelene, ale len celý rozsudok ako celok, preto ani v odvolacom konaní nie je predmet konania deliteľný,
celý výrok rozhodnutia vo veci samej predstavuje spôsob kvantitatívneho a kvalitatívneho vyporiadania
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov a rozhodnutie vo veci samej, hoci pozostáva z
niekoľkých oddelených častí, t.j. spravidla ide o výroky o rozdelení vecí a výrok o vyporiadacom podiele,
nie je rozhodnutím o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom; porovnaj napríklad
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/209/2012 zo dňa 26.10.2015 alebo
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/343/2014 zo dňa 14.04.2016) musel
odvolací súd zmeniť celý rozsudok (výroky o kvantitatívnom a kvalitatívnom vyporiadaní zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov pôvodného žalobcu a žalovanej) vrátane na rozhodnutí vo
veci samej závislých výrokov o trovách konania a poplatkovej povinnosti strán; preto odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a z bezpodielového spoluvlastníctva manželov do dedičstva
po pôvodnom žalobcovi prikázal hnuteľné veci: video, videokazety, konferenčný stolík, rohovú sedaciu
súpravu a komodu (spolu v hodnote 280,- €), z bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného



vlastníctva žalovanej v celosti prikázal hnuteľné veci: chladničku a obývaciu stenu a nehnuteľnosť:
byt č. X.Xvo vchode č. XX, na 8. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, postaveného na
pozemku parc. reg. „C“ č. XXX/X v k. ú. U. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXXX o veľkosti 6625/237936 k celku, zapísaný na LV č.
XXXX vedenom pre k. ú. U. (veci prikázané žalovanej spolu v hodnote 23.100,- €) a pohľadávku proti
žalovanej na vyporiadací podiel v sume 9.656,50 € prikázal do dedičstva po pôvodnom žalobcovi M.
A.; pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov  dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie ohľadom
rozsahu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov a hodnoty jednotlivých vecí, keď tieto
neboli spochybnené ani v odvolacom konaní.

4.7 V rámci podaného odvolania žalovaná osobitne nenapadla právne posúdenie súdu prvej inštancie,
podľa ktorého sporný byt patrí do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov; z dôvodu
viazanosti dôvodmi odvolania preto odvolací súd v tomto smere nemohol preskúmať právne posúdenie
veci zo strany súdu prvej inštancie a pri rozhodovaní vychádzal zo záveru, že predmetný byt patrí do
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

4.7.1 Odvolací súd len na okraj dodáva, že súdna prax je jednotná v závere, že v prípade ak jeden z
manželov uzavrel nájomnú zmluvu ohľadne bytu v bytovom družstve a stal sa sám členom družstva
pred uzavretím manželstva a následne počas trvania manželstva nadobudol sám byt od družstva
do vlastníctva, patrí tento byt do výlučného vlastníctva tohto manžela a to dokonca bez ohľadu na
to, či kúpna cena bola prípadne platená zo spoločných finančných prostriedkov (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/8/2013 zo dňa 29.05.2014, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/172/2012 zo dňa 03.10.2013 v spojení s uznesením Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 591/2014 zo dňa 24.09.2014 a rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/291/2006 zo dňa 28.02.2008); v prejednávanom spore je zrejmé, že
právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu vzniklo len žalovanej pred uzavretím manželstva
(podala prihlášku a bola prijatá za člena družstva v auguste 1986), následne v októbri 1986 uzavrela
manželstvo s pôvodným žalobcom a nakoniec v novembri 1986 im bol spoločne odovzdaný družstevný
byt do užívania (kúpnu zmluvu o prevode bytu uzavierali s družstvom už za trvania manželstva obidvaja
manželia); pre právne posúdenie by bol rozhodujúci Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.1991
(§ 154, § 155 a § 175, § 176); zo skutkových okolností posudzovanej veci zistených z dokazovania
nevyplýva jednoznačný podklad pre záver, či vzniklo aj spoločné členstvo manželov v družstve, pretože
nie je zrejmé, či žalovaná zaplatila členský vklad v sume 3.000,- Kčs pred uzavretím manželstva alebo po
uzavretí manželstva, ktorá skutočnosť bola rozhodujúca na vznik práva na pridelenie družstevného bytu
(§ 154 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991), následne od okamihu vzniku
tohto práva sa odvíja záver, či so spoločným užívaním družstevného bytu vzniklo aj spoločné členstvo
v družstve (t.j. či prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 175 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom do 31.12.1991 alebo aplikácia ustanovenia § 176 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom do 31.12.1991); nakoľko však žalovaná právne posúdenie veci zo strany súdu prvej
inštancie ohľadne záveru, že predmetný byt patrí do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, v podanom odvolaní nespochybnila, nebolo potrebné sa osobitne zaoberať zisťovaním
skutkových okolností ohľadne okamihu zaplatenia členského vkladu v sume 3.000,- Kčs v družstve a s
tým súvisiaceho okamihu vzniku práva ma pridelenie družstevného bytu do osobného užívania; okrem
toho súd prvej inštancie svoj právny záver o to, že sporný byt patrí do zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov založil aj na skutočnosti, že ho pôvodný žalobca a žalovaná za trvania
manželstva obidvaja nadobudli od družstva zmluvou o prevode vlastníctva bytu, ktorú situáciu citovaná
judikatúra nerieši.

4.8 Žalovaná v podanom odvolaní namietala právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie
ohľadne stanovenia disparity podielov pôvodného žalobcu a žalovanej na spoločnom majetku, keď
sa domáhala rozhodnutia, podľa ktorého nebude povinná na úplné  vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zaplatiť pôvodnému žalobcovi žiadnu sumu. Preskúmaním veci však
dospel odvolací súd k záveru, že stanovenie hodnoty podielov v prospech pôvodného žalobcu v
rozsahu 42,50 % a v prospech žalovanej v rozsahu 57,50 % zodpovedá výsledkom dokazovania a
ustanoveniu § 150 Občianskeho zákonníka; súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo správneho
ustanovenia právneho predpisu a skutkových záveroch vyplývajúcich z vykonaného dokazovania,
keď pri rozhodovaní zohľadnil aj relevantnú judikatúru, na ktorú odvolací súd poukazuje; žalovaná v
podanom odvolaní neponúkla inú argumentáciu ako v konaní pred súdom prvej inštancie, domáhala



sa v podstate len iného hodnotenia vykonaného dokazovania vo vzťahu k stanoveniu rozsahu
disparity podielov pôvodného žalobcu a žalovanej na spoločnom majetku; rovnosť podielov bývalých
manželov na spoločnom majetku predstavuje zákonné kritérium, od ktorého sa možno odchýliť len
pri splnení zákonných podmienok; keďže rovnosť podielov bývalých manželov na spoločnom majetku
predstavuje zákonný predpoklad (východisko), čím väčší odklon od tohto predpokladu vyžaduje
splnenie vyššej miery intenzity naplnenia zákonných podmienok pre tento postup; úplné popretie
zákonného predpokladu rovnosti bývalých manželov na spoločnom majetku preto vyžaduje splnenie
predpokladov najvyššej intenzity; z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie však vyplýva,
že tak pri nadobudnutí sporného bytu do spoločného majetku ako aj v neskoršom období sa na
nákladoch na domácnosť pôvodný žalobca zo svojho príjmu zo zamestnania podieľal (manželstvo
trvalo takmer 28 rokov) a nezáujem o rodinu sa výraznejšie prejavil až v záverečnej fáze manželstva;
ani podľa odvolacieho súdu teda z dokazovania nevyplýva záver, že pôvodný žalobca sa vôbec
nepričinil na nadobudnutí predmetného bytu do spoločného majetku a ani sa vôbec nepodieľal na
uhrádzaní spoločných nákladov na domácnosť a starostlivosti o rodinu; odvolací súd sa preto stotožnil
so stanovením podielov pôvodného žalobcu a žalovanej na spoločnom majetku a v tomto smere je
tento rozsudok z obsahového hľadiska potvrdzujúci; odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie považuje odvolací súd za dostatočné a obsah spisu (a z neho vyplývajúce skutkové a právne
závery) ani obsah odvolania žalovanej nedávajú podklad pre záver o opodstatnenosti názoru žalovanej,
že by pôvodnému žalobcovi nemala poskytnúť žiadne peňažné vyrovnanie na úplné vyporiadanie ich
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

4.9 V dôsledku podaného odvolania odvolací súd preskúmal a zmenil aj závislé výroky o trovách konania,
trovách konania štátu a poplatkovej povinnosti žalovanej. V konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je pri rozhodovaní o trovách konania rozhodujúci výsledok konania; z hľadiska
výsledku konania v prejednávanom spore nebola plne úspešná žiadna zo strán (pôvodný žalobca a
žalovaná), preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keď
prihliadol aj na charakter konania, ktorého predmet bolo vzájomné vyporiadanie vzťahov zo zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a najmä na skutočnosť, že vzhľadom na určené podiely
strán na spoločnom majetku je pomer úspechu strán (pôvodného žalobcu a žalovanej) približne rovnaký
(rovnaký úspech strán v spore nastáva v prípade rovnosti podielov na spoločnom majetku).

4.9.1 Odvolací súd zmenil výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania štátu; zo
spisu vyplýva, že uznesením č.k. 6C/69/2014-121 zo dňa 29.07.2015 bolo z rozpočtových prostriedkov
štátu priznané znalečné v sume 173,84 €; súd prvej inštancie pri rozhodovaní nesprávne aplikoval
ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016, v zmysle
ktorého vzniká štátu právo na náhradu trov konania, ktoré platil podľa výsledku konania proti obidvom
stranám (nejde o pomer úspechu a neúspechu ako pri rozhodovaní o trovách konania medzi stranami
navzájom); keďže podiel pôvodného žalobcu na spoločnom majetku bol stanovený na 42,50 % a podiel
žalovanej na spoločnom majetku na 57,50 %, v tomto rozsahu vzniklo štátu voči každému z nich právo na
náhradu trov konania (t.j. voči pôvodnému žalobcovi v rozsahu 57,50 % ako jeho neúspech v spore a voči
žalovanej v rozsahu 42,50 % ako jej neúspech v spore); odvolací súd preto uložil žalovanej povinnosť
nahradiť štátu (Slovenskej republike) trovy konania v sume 73,88 € (t.j. 42,50 % zo sumy 173,84 €) do
troch dní od právoplatnosti rozsudku; v dôsledku oslobodenia pôvodného žalobcu od súdnych poplatkov
mu súd prvej inštancie správne povinnosť nahradiť štátu trovy konania neukladal.

4.9.2 Odvolací súd zmenil výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie aj o poplatkovej povinnosti
žalovanej pokiaľ ide o súdny poplatok za podanie žaloby na súd; súd prvej inštancie správne prihliadol
na prechod poplatkovej povinnosti spojenej s podaním žaloby na súd zo žalobcu, ktorý bol zo zákona
oslobodený od súdnych poplatkov, na žalovanú; súdny poplatok predstavoval sumu 66,- €; keďže
pri prechode poplatkovej povinnosti na protistranu je v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov tiež rozhodujúci
výsledok konania, odvolací súd podľa výsledku konania uložil žalovanej povinnosť zaplatiť Slovenskej
republike pomernú časť súdneho poplatku v sume 28,05 € (t.j. 42,50 % zo sumy 66,- €) do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

4.9.3 Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie poňal do rozsudku aj výrok o poplatkovej povinnosti
žalovanej v sume 701,- € za konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (t.j. 3
% zo základu 23.380,- €), proti ktorému v podanom odvolaní žalovaná osobitne ani nenamietala. Na



rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd určil vo všetkých prípadoch lehotu na plnenie tri dni od
právoplatnosti tohto rozsudku vzhľadom na zmenu výroku o vyporiadacom podiele a odstupu času od
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vytvoril dostatočný priestor na prípravu finančných prostriedkov
na splnenie uložených povinností.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaná podané odvolanie v podstate odôvodnila tým, že v prejednávanom spore dospel súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/
C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj jeho právne
posúdenie veci vo vzťahu k disparite podielov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
však považuje odvolací súd za správne (body 4.4 až 4.8 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého
ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s
§ 396 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie a v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu pôvodného
žalobcu a žalovanej v spore, ktorý vyhodnotil ako pomerne rovnaký, odvolací súd rozhodol, že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania (bod 4.9 odôvodnenia).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo



c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/69/2014", "guid": "1be163c3-60a2-46b6-8d20-483bd24a9703:2e231a77-bfa0-418b-9906-98dc7d8a7bae", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9e78fc69-84df-4060-807d-3f0c261fede7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 591/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 591/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e78fc69-84df-4060-807d-3f0c261fede7"}, {"guid": "df86dca3-d7bd-4429-9541-5d4b67d197c6:14464f2a-8ffc-4433-bfce-f808ad1e2fb3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:8806200982.1", "spisova_znacka": "2MCdo/8/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/8/2013 z 28. 5. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-05-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:8806200982.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:06408b7b-4351-4201-aed9-3034a8522f03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.300.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 300/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 300/2016 z 4. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.300.2016.1"}, {"guid": "e0b33f8e-f2fe-44e7-8673-55d12c53dca7:e9c9a04e-2a38-4d70-ace3-9a38eb03f9c6", "ecli": "ECLI:SK:OSSE:2024:2717204757.20", "spisova_znacka": "SI-3C/17/2017", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. SI-3C/17/2017 z 8. 8. 2024", "sud": "Okresný súd Senica", "datum_vydania": "2024-08-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSE:2024:2717204757.20"}]}