Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/40/2016 z 15. 8. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 15. augusta 2017, sp. zn. 17CoP/40/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6411213542.6
Krajský súd Banská Bystrica | 17CoP/40/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6411213542.6 | 2017-08-15 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 225 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/48cc5863-ee9e-4de5-9f3c-5a58e24a7041
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6411213542.6

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/40/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411213542
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6411213542.6

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudkýň JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloletého: O. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov
T. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX a N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XX, zastúpeného JAVOR
- TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, o návrhu I.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX a Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX, zastúpených JUDr.
Ľudmilou Petrušovou, advokátkou, s.r.o., so sídlom Advokátskej kancelárie A. Dubčeka 386/10, Žiar nad
Hronom na určenie náhradnej osobnej starostlivosti o maloletého a návrhu otca na zverenie maloletého
do osobnej starostlivosti, o trovách konania, o odvolaní I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX a Q. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX (starých rodičov maloletého dieťaťa) a N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P., K. XX (otca maloletého dieťaťa) proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 8P/387/2011
- 409 zo dňa 23. 02. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 8P/387/2011-409 zo dňa 23. 02. 2016 v odvolaním
napadnutej časti (druhý a tretí výrok), z r u š u j e.

II. V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti (prvý výrok) zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd prvým výrokom žiadnemu z účastníkov právo
na náhradu trov konania nepriznal. Druhým výrokom uložil starým rodičom maloletého I. P., nar.
XX.XX.XXXX a Q. P., nar. XX.XX.XXXX spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy v sume 522,82 € na
účet Okresného súdu Žiar nad Hronom v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Tretím výrokom
uložil otcovi maloletého dieťaťa N. W., nar. XX.XX.XXXX nahradiť štátu trovy v sume 522,82 € na účet
Okresného súdu Žiar nad Hronom v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Súd prvej inštancie
rozhodol s odkazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny
poriadok (ďalej v texte len ,,OSP“) a ustanovenie § 148 ods. 1 OSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia
okresný súd ďalej uviedol, že z výsledku právoplatného rozhodnutia vo veci vyplýva, že v konaní boli
rovnako neúspešní v celom rozsahu ako navrhovatelia starí rodičia tak aj otec maloletého dieťaťa. Súd
prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že u navrhovateľov nie sú dané predpoklady pre oslobodenie od
súdnych poplatkov, preto ich zaviazal k povinnosti nahradiť štátu trovy, ktoré štát za nich v konaní platil.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podali ohľadne výšky úhrady trov štátu v sume 522,82 € starý
rodičia maloletého dieťaťa odvolanie. Podľa odvolateľov bol vypracovaný znalecký posudok T.. I. H.
jednak finančne nadhodnotený a nezodpovedal čiastke 630,54 €. Vo svojom odvolaní ďalej uviedli, že
okresný súd opätovne po súdnych pojednávaniach nariadil ďalšie vyšetrenie u iného súdneho znalca
a vypracovanie znaleckého posudku. Odvolatelia zodpovedne prehlásili, že toto vyšetrenie u L.. Y. P.
bolo na oveľa vyššej úrovni a čiastka 378,50 € je akceptovateľná. Odvolatelia žiadali, aby krajský súd
pristúpil k odpusteniu čiastky 522,82 €.



3. Proti výrokom o trovách štátu podal otec maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie. Odvolanie podal z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec v odvolaní uviedol, že napriek tomu, že matka maloletého
bola po celú dobu konania účastníčkou konania, súd pri rozhodovaní o trovách konania štátu matku
opomenul, že podávala návrh na začatie konania, že namietala závery znaleckého dokazovania a
navrhovala kontrolné znalecké dokazovanie, čím svojimi úkonmi dala za vznik trovám konania štátu.
Takisto súd prvej inštancie opomenul tú skutočnosť, že matka maloletého zobrala svoj návrh späť a
zavinila zastavenie konania, ktorú skutočnosť mal súd zohľadniť pri ustálení ,,výsledku konania“ podľa
§ 148 ods. 1 OSP. Súd prvej inštancie tak podľa odvolateľa nesprávne určil okruh účastníkov konania,
proti ktorým má podľa výsledku konania nárok na náhradu trov konania a potom aj nesprávne určil výšku
trov konania štátu voči otcovi maloletého. Ďalej odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne
aplikoval § 148 ods. 1 OSP, nakoľko z ust. § 148 ods. 1 OSP nevyplýva pasívna solidarita starých rodičov
v súdnom konaní a ani pri rozhodovaní o trovách konania. Podľa odvolateľa každý zo starých rodičov
vystupoval v konaní samostatne a vzhľadom na ustanovenie § 46 ods. 2 zákona o rodine sa na strane
rodičov nejednalo o nerozlučné spoločenstvo podľa § 91 ods. 2 OSP. Odvolateľ na záver konštatoval, že
každému účastníkovi konania vznikli trovy konania samostatne (aj starým rodičom I. P. a Q. P.) a každý
účastník konania by mal hradiť trovy konania štátu rovným dielom s ohľadom na výsledok konania tak
ako ho ustálil súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené odvolateľ navrhol,
aby odvolací  súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4.  Odvolanie starých rodičov maloletého bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 16. 03. 2016 a
odvolanie otca maloletého dňa 17. 03. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný
sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaných
ustanovení vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti
CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na
ustanovenie § 470 ods. 2  veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované.

5.  Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania proti uzneseniu
boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP),
vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej
časti (druhý a tretí výrok) ako vecne nesprávne s použitím § 389 ods. 1 písm. d) CSP je potrebné zrušiť,
pretože nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali.

6. Krajský súd ako súd odvolací po oboznámení sa s odvolaním napadnutým uznesením ako aj
so spisovým materiálom dospel k záveru, že odvolania účastníkov konania sú opodstatnené a to z
nasledovných dôvodov:

7. Zo spisu odvolací súd zistil, že okresný súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 8P/387/2011-354
zo dňa 10. júna 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. júla 2015. V rozsudku okrem výrokov
o zamietnutí návrhov, súd prvej inštancie uviedol, že o náhrade trov súd rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (č. l. 354 spisu). V odôvodnení k výroku o trovách súd prvej
inštancie poukázal na ustanovenie § 151 ods. 3 OSP.

8. Podľa § 151 ods. 3 prvej vety OSP, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije.



9. Odvolací súd k danej veci uvádza, že súd prvej inštancie síce v rozhodnutí vo veci samej rozhodol
o trovách tak, že o ich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ale opomenul
rozhodnúť o trovách štátu. Krajský súd ako súd odvolací naviac konštatuje, že odvolaním napadnuté
uznesenie, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľov zaplatiť štátu náhradu trov konania bolo vydané
viac ako šesť mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (23. februára 2016).

10.  Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6MCdo/15/2013 z 18. 06. 2015 (ale už aj v
skoršom rozhodnutí sp. zn. 2Co/1/2009 z 30. 11. 2009) odmietol postup súdu, ktorý z vlastnej iniciatívy
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej rozhodol o trovách štátu uložením povinnosti účastníkovi
nahradiť ich. Dovolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že takýto postup súdu nie je udržateľný.
Je nesprávny a odporuje platnej právnej úprave, pretože zvýhodňuje štát a narúša princíp právnej
istoty nastolenej právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ súd prvej inštancie nerozhodol v
rozsudku o trovách štátu a nerozhodol o nich bez návrhu ani do právoplatnosti rozsudku, je podľa názoru
najvyššieho súdu vylúčené, aby o nich rozhodol neskôr po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

11. Na základe uvedeného povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania sa týka nielen trov konania
účastníkov, ale aj trov štátu. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej
nerozhodol o trovách štátu a ani nerozhodol, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. Následne viac ako pol roka po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z vlastnej
iniciatívy uznesením rozhodol o trovách štátu uložením povinnosti navrhovateľom zaplatiť ich.

12. Odvolací súd v súlade s názorom najvyššieho súdu vyslovený v uznesení sp. zn. 6MCdo/15/2013
zrušil uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti (výrokoch o trovách štátu), keďže dôvody
na vydanie rozhodnutia o trovách štátu po viac ako šiestich mesiacoch po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej neexistovali. Odvolanie starých rodičov maloletého ako aj odvolanie otca maloletého teda
boli dôvodné, i keď z iných dôvodov, než samy vo svojich odvolaniach tvrdili.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutej časti (druhý a tretí výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil.

14. V ostatnej časti, ktorá odvolaním nebola napadnutá (prvý výrok) zostáva uznesenie súdu prvej
inštancie nedotknuté, nakoľko odvolací súd ho nemohol preskúmať.

15. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).