Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/268/2016 z 6. 9. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 6. septembra 2017, sp. zn. 16Co/268/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6315201387.1
Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/268/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6315201387.1 | 2017-09-06 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 52 ods. 2 zákona č. 40/1996 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/13d15f20-ccee-4518-b365-6492c01af2ca
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6315201387.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/268/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315201387
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6315201387.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Prvá stavebná
sporiteľňa, a. s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovanej Y. L., nar. XX. XX.
XXXX, bytom F. - T. F., Q. XXXX/XX, o zaplatenie 4 218,99 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6Cb/7/2015-101 zo dňa 12. 01. 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e  a vec mu vracia  na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (návrh na začatie konania) a žalovanej
(odporkyni) náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak o návrhu žalobcu (navrhovateľa), ktorý sa
vo veci domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu žalovanú istinu s prísl., na tom
skutkovom a právnom základe, že účastníci konania (v súčasnosti označovaní ako „strany sporu“)
uzavreli zmluvu o stavebnom sporení č. 2283678 9 01, kde okrem žalovanej bol spoludlžníkom aj R. L.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom U., Q. XXX/XX, a zároveň zmluvu  o mimoriadnom medziúvere č. 2283678
6 02 a stavebnom úvere č. 22836 78 9 01 zo dňa 13. 09. 2007. V zmysle zmluvy poskytol žalobca
žalovanej mimoriadny medziúver vo výške 10 290,12 €, ktorý sa zaviazala žalovaná splácať až do
pridelenia cieľovej sumy splátkami po 53,94 € a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet
stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 51,45 €. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení sa žalovaná zaviazala splácať stavený úver vrátane úrokov vo výške 4,7% ročne,
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 90,06 €. Vyššie menovaný spoludlžník zomrel dňa 13. 01.
2010 a žalovaná sa stala jeho dedičkou.  Žalovaná porušila zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver
prestala riadne a včas splácať. Listom zo dňa 19. 05. 2011 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval
ju, aby v 7 dňovej lehote zostatok úveru vrátila, pričom túto povinnosť žalovaná nesplnila. Od podania
žaloby boli na konto medziúveru pripísané dňa 11. 12. 2015 finančné prostriedky v sume 8 635,54 €, na
základe čoho potom žalobca upravil žalovaný petit tak, že od žalovanej požadoval zaplatenie sumy 4
218,99 €, ako aj náhradu trov konania. Žalobca od zmluvy odstúpil dňa 19. 05. 2011, písomné odstúpenie
doručil žalovanej dňa 23. 05. 2011 z dôvodu, že žalovaná neuhradila dlžné splátky ani v poskytnutej
dodatočnej lehote a bola tak v omeškaní s viac ako 2 vkladmi po dobu dlhšie ako 2 mesiace a na účte
mimoriadneho medziúveru s viac ako dvomi splátkami.

2. S odkazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa okresný súd aj bez návrhu prihliadal na
nemožnosť uplatnenia práva, prípadne na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane
jeho premlčania, pričom otázku premlčania posúdil podľa § 397 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ
tvrdil, že ak účinnosť odstúpenia od zmluvy nastala  23. 05. 2011, začala plynúť 4 ročná premlčacia doba
od 24. 05. 2011 a uplynula dňa 24. 05. 2015, a že žaloba vo veci bola podaná dňa 11. 02. 2015, teda pred
uplynutím premlčacej lehoty. Odvolací súd sa  s takouto argumentáciou nestotožnil, dospel na základe
vykonaného dokazovania k záveru, že žalobca od predmetnej zmluvy odstúpil dňa 19. 05. 2011, písomné
odstúpenie doručil žalovanej dňa 23. 05. 2011, avšak začiatok premlčacej doby súd nevzťahoval



ku dňu odstúpenia od zmluvy, keďže začiatok jej plynutia je stanovený pre tieto prípady v § 392
Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého, ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane
splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti neplneného záväzku. Posledná splátka
bola vykonaná dňa 12. 01. 2010, ktorá bola splatná 15. 01. 2010, v zmysle dohodnutých zmluvných
podmienok vzniklo na strane žalobcu právo požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu potom, ako došlo
zo strany žalovanej a jej spoludlžníka k omeškaniu so zaplatením buď jednej splátky po dobu dlhšiu ako
3 mesiace, prípadne k omeškaniu s dvomi splatnými splátkami. V tomto prípade právo vzniklo dňa  16.
03. 2010, keďže došlo k omeškaniu so zaplatením februárovej splátky splatnej 15. 02. 2010 a marcovej
splátky splatnej 15. 03. 2010. Na základe uplatnenia práva žalobcu požadoval zaplatenie celej sumy
predmetného dlhu,  premlčacia doba začala plynúť od doby splatnosti nesplneného záväzku, pre ktorý
sa stal splatným celý záväzok, teda odo dňa splatnosti marcovej splátky dňa 15.  03. 2010. Premlčacia
lehota uplynula dňa 15. 03. 2014. Žalobca bola v tejto veci podaná dňa 25. 02. 2015, teda žaloba bola
podaná pred uplynutím premlčacej lehoty. Právo žalobcu, teda, súd považoval za premlčané (§ 388
Obchodného zákonníka) a preto žalobu zamietol.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote žalobca z dôvodu, že
súd vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho  právneho posúdenia veci, keď súd  začiatok premlčacej
doby posudzoval podľa § 392 Obchodného zákonníka. Žalobca považuje za právne irelevantné, aby súd
považoval rozhodujúci deň pre začiatok premlčacej doby, deň splatnosti splátky, keď v danom prípade
bolo platne odstúpené od zmluvy, obsahom ktorého bola aj výzva na okamžité vrátenie poskytnutých
úverových prostriedkov. Podľa § 394 Obchodného zákonníka pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od
zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil. Podľa § 397 Obchodného
zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky. Žalobca odstúpil
od zmluvy dňa 19. 05. 2011. Podľa úverovej zmluvy čl. VII bod VIII a všeobecných podmienok pre zmluvy
o stavebnom sporení odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, a to dňom doručenia tohto oznámenia
druhej zmluvnej strane. Účinnosť odstúpenia teda nastala dňa 23. 05. 2011, t. j. v deň prevzatia zásielky
žalovanou. Premlčacia doba začala plynúť 24. 05. 2017 a uplynula 24. 05. 2015. Žaloba bola podaná
dňa 25. 02. 2015, teda pred uplynutím 4 ročnej premlčacej lehoty. Rozsudok okresného súd preto žiadal
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 04. 04. 2016 uviedla, že súhlasí s rozsudkom
prvostupňového súdu.

5. Odvolací súd vo výzve zo dňa 14. 06. 2017 vyzval strany sporu na vyjadrenie k možnému použitiu
ust. § 52 ods. 2 OZ a § 100 ods. 1 a § 101 OZ o premlčaní, a to v súdom určenej 7 dňovej lehote. Na
základe tejto výzvy žalobca vo vyjadrení zo dňa 23. 06. 2017 uviedol, že má za to, že právny vzťah
medzi žalobcom a žalovanou bol založený na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere zo dňa 13. 09. 2007 podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, a čo prvostupňový súd
nespochybnil. Obchodný zákonník má vlastnú úpravu inštitútu odstúpenia a jeho právnych následkov a
taktiež  v osobitnej úprave má aj premlčacia lehota (§ 394, § 397 Obchodného zákonníka). Zotrval tak
na svojich pôvodných návrhoch, pričom na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6 MCdo 4/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/128/2013 zo dňa 15.
01. 2014 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.  zn. 41 Cob 403/2015 zo dňa 16. 12. 2015.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 343 CSP) odvolanie prejednal bez nariadenia
pojednávanie na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ OSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie s nasledovných dôvodov:

7. Právny vzťah medzi stranami sporu bol založený zmluvami o stavebnom úvere a o mimoriadnom
medziúvere zo dňa 13. 09. 2007. Podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej  obchodnej inšpekcii v znení
neskorších zákonov, a to podľa § 1 ods. 2 písm. a/ tohto zákona, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o
poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné
alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Z uvedeného je zrejmé, že zákon č.
258/2001 Z. z. v súdenej veci nie je možné aplikovať, čo však nevylučuje aplikáciu ust. § 52 ods. 2
Obč. zák. z hľadiska právneho posúdenia premlčania práva zo spotrebiteľského úveru. Tak okresný
súd, ako aj žalobca, otázku premlčania v súdenej veci posudzovali podľa ustanovení Obchodného



zákonníka  (v znení účinnom od 01. 05. 2014).  Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkov je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy Obchodného práva.  Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 01. 05. 2014 a
právny predpis, ktorých súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od účinnosti tohto
ustanovenia  sa toto ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Pokiaľ,
teda, okresný súd posudzoval otázku premlčania podľa Obchodného zákonníka, rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, pre ktoré nevykonal navrhované dôkazy, pričom nie je účelné
tieto dôkazy doplniť odvolacím súdom. Na tento nedostatok musel odvolací súd prihliadnuť z úradnej
moci. Z uvedeného dôvodu krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že právny záver odvolacieho súdu je pre súd prvej inštancie
záväzný.  Úlohou okresného súdu bude v ďalšom konaní posúdiť otázku premlčania v súdenej veci
podľa ust. Občianskeho zákonníka a o veci znova rozhodnúť.

8.  Okresný súd zrušil rozsudok okresného súdu aj vo výroku o náhrade trov konania ako výrok závislý
od rozhodnutia vo veci samej. Úlohou okresného súdu bude v novom rozhodnutí vo veci rozhodnúť aj
o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).