Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/374/2016 z 28. 3. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. marca 2017, sp. zn. 15Co/374/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6216200417.1
Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/374/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6216200417.1 | 2017-03-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c3117421-b991-4595-9ab4-03fb6723e4c5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6216200417.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/374/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216200417
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6216200417.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobcu: P. K., nar. XX.
XX. XXXX, bytom XXX XX T. č. XX, zastúpený JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, so sídlom
Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: VINICA a. s., so sídlom Cesta slobody 771, 991
28 Vinica, IČO: 36 024 767, zastúpená JUDr. Peter Tonhauser, advokát, so sídlom Námestie SNP 17,
974 01 Banská Bystrica, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Veľký Krtíš zo dňa 17. 06. 2016, č. k. 10C/18/2016 - 40, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u je  .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXX pre okres P. W., obec T., katastrálne územie T., parcely reg. „E“, KN-E parcelné č. XXX/
XXX o výmere 3480 m2 trvalé trávne porasty vedené na žalobcu v podiele 5/8, na LV č. XXX pre okres
P. W., obec T., katastrálne územie T., parcely reg. „E“, KN-E parcelné č. XXX/X o výmere 2392 m2 orná
pôda, parcela KN-E parcelné č. XXX/X o výmere 83 m2 orná pôda a parcela KN-E, parcelné č. XXX/X
o výmere 133 m2 trvalé trávne porasty vedené  na žalobcu pod B2 a B3 v podiele 5/16 a 1/16, ako aj
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre okres P. W., obec a katastrálne územie W. W., parcelu reg.
„E“, KN-E parcela č. XXX/X o výmere 20000 m2 orná pôdy vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Uvedené
nehnuteľnosti súd prvej inštancie  uložil vypratať do 30 dní po zbere úrody. Zároveň rozhodol o trovách
konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného
súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie  vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzatvorená nájomná zmluva dňa 26. 11. 1999 na dobu 10 rokov. Predmetom nájmu boli pozemky
nachádzajúce sa v kat. území  T. a W. W., ktoré dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve boli výmerou upravené
dňa 26. 10. 2009. Následne dodatkom č. 2 zo dňa 30. 09. 2013 si upravili zmluvné strany možnosť
odstúpenia od zmluvy k 01. 10. bežného roku, s výpovednou lehotou tri roky a s podmienkou, že výpoveď
musí byť písomná  s úradne overeným podpisom. V rámci konania súd považoval za preukázané, že dňa
23. 07. 2012 doručil žalobca žalovanému žiadosť  o vydanie pozemkov s tým, že absentoval tu úradne
overený podpis.  Dňa 17. 09. 2012 opätovne požiadal o vydanie pozemkov. Pokiaľ žalovaný  namietal
nedostatok tejto výpovede pre absenciu označenia parciel, ktoré žiadal vydať, súd prvej inštancie sa s
uvedenou námietkou nestotožnil s poukazom na samotnú nájomnú zmluvu, ktorá rovnako ako výpoveď
neobsahovala presnú špecifikáciu parciel, ktoré boli predmetom nájmu. Žiadosť o vydanie pozemkov
posudzoval podľa obsahu a mal za to, že došlo k platnej výpovedi.  Keďže sa v zmysle dodatku č. 2



zmluvné strany dohodli na trojročnej výpovednej lehote, táto začala plynúť od 01. 10. 2012 a skončila
30. 09. 2015. Po uvedenom dátume žalovaný užíval predmetné pozemky bez nájomnej zmluvy, preto
uložil žalovanému povinnosť predmetné pozemky  vypratať. Vzhľadom na špecifickosť predmetu nájmu
s poukazom na ust. § 3 dobré mravy Občianskeho zákonníka a § 12 ods. 4 zák. č . 504/2003  Z. z.
súd rozhodol o povinnosti vypratať predmetné nehnuteľnosti  do 30 dní po zbere úrody, tak aby sa
predišlo zničeniu úrody vzhľadom na účel využitia  sporných parciel žalovaným.  Súčasne rozhodoval aj
o náhrade trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému žalobcovi
priznal plnú náhradu trov konania, a to za zaplatený súdny poplatok, ako aj trovy právneho zastúpenia.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie žalovaný odvolanie,
ktorým žiadal rozhodnutie súdu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a rozhodnutie okresnému súdu.
V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci s tým, že súd prvej inštancie neaplikoval
pri rozhodovaní osobitnú právnu úpravu, a to zák. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, a o zmene niektorých zákonov. Práve
táto úprava je osobitná a je špecifická pre  posudzovanie právnych vzťahov medzi zmluvnými stranami.
V prvom rade mal súd použiť túto právnu úpravu, a len ak nie je  zákonom o nájme poľnohospodárskych
pozemkov upravený  vzťah medzi zmluvnými stranami pre účely posúdenia postupovať v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca v zmysle zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov
písomne v lehote do 31. 12. 2008 nevyzval žalovaného  na vrátenie nehnuteľností, preto podľa
odvolateľa došlo k obnoveniu nájomného vzťahu za pôvodných podmienok.  Ďalej namietal dodatok
č. 2, kde bola zmluvnými stranami dojednaná možnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy oznámením
tejto skutočnosti druhej strane k 01. 10. bežného roku a zároveň dojednaná výpovedná doba tri roky.
V zmysle dodatku č. 2 nie je  možné vyložiť, či bola stranami dojednaná  možnosť odstúpenia od
zmluvy, s čím zákon spája iné právne účinky alebo si zmluvné strany dojednali ako spôsob skončenia
nájomného vzťahu výpoveď, na ktorú by sa vzťahovala trojročná výpovedná doba. Tento právny úkon
má podľa odvolateľa  vadu v zmysle ust. § 41 Občianskeho zákonníka, v dôsledku ktorej, sa hľadí
na dodatok, akoby ani neexistoval. Žalovaný mal za to, že nájomná zmluva a z nej vyplývajúci vzťah
bol konkludentným právnym úkonom obnovený  o 10 rokov, t. j. do 31. 12. 2019, a preto je žalovaný
oprávnený aj naďalej predmetné nehnuteľnosti užívať. Z týchto dôvodov žiadali rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

4. Žalobca reagoval na odvolanie žalovaného písomným vyjadrením, v ktorom zdôraznil, že  rozhodnutie
súdu prvej inštancie  považuje za zákonné a spravodlivé. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie
okresného súdu ako vecne správne potvrdil a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania.

5. Žalobca a žalovaný na základe slobodnej prejavenej vôle dohodli v dodatku č. 2 možnosť odstúpenia
od nájomnej zmluvy s trojročnou výpovednou lehotou za podmienok tam uvedených .  Tento dodatok
koncipoval práve žalovaný, ktorý ho predložil žalobcovi na podpis a žalobca sa žiadnym spôsobom
na príprave tohto dodatku nezúčastňoval. Vo vyjadrení poukázali na znenie § 8 ods. 1 a § 12 ods. 1
zák. č. 504/2003 Z. z. s tým, že tieto ustanovenia nebránia zmluvným stranám dohodnúť si v písomnej
zmluve možnosť ukončenia nájmu pred uplynutím dohodnutej doby nájmu. Mal za to, že práve túto
možnosť využil a v zmysle dohody postupoval. Pokiaľ išlo o námietku  žalovaného s poukazom na ust.
§ 41 Občianskeho zákonníka uviedol, že žalovaný v odvolaní neuviedol, akou vadou dodatok č. 2 trpí a
prečo by táto vada mal ísť na ťarchu žalobcu, ktorý uvedenú vadu nespôsobil.  V písomnom vyjadrení
zdôraznil žalobca, že sa súd prvej inštancie  náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými vyjadreniami
a námietkami strán v konaní a na základe zisteného skutkového stavu vydal spravodlivý a zákonný
rozsudok.

6. Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust.              § 385 ods. 1 a contrario
CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov



napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Krajský súd, ako súd odvolací považuje za potrebné poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol
právnu účinnosť nový procesný predpis, a to zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
sa v zmysle ust. § 470 ods. 1, 2 CSP použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované,

10. Odvolací súd preskúmal všetky námietky uvádzané v odvolaní v rozsahu ust.                    § 379 a § 380
CSP. S prihliadnutím na odvolacie dôvody, odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého
rozhodnutia.  Žalovaný v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na
ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval, alebo ak zo  správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva podľa žalovaného predovšetkým v tom, že súd
prvej inštancie na danú vec nesprávne aplikoval všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka
namiesto špeciálnych ustanovení zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zák. č.
504/2003 Z. z.), čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky výpovede, resp. odstúpenia
žalobcu od zmluvy o nájme.  V konaní nenastala spornosť v tom, že žalobca je vlastníkom sporných
nehnuteľností, vypratania ktorých sa domáhal. Sporným bolo, či žalovaný v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie mal právo na ich užívanie.  Medzi stranami sporu rovnako nebolo sporné, podpísanie
zmluvy o nájme vrátane dodatkov 1  a 2 k tejto zmluve o nájme, na základe ktorej žalovaný užíval sporné
nehnuteľnosti. Zmluva o nájme bola uzatvorená  26. 11. 1999 s dobou nájmu 10 rokov.  Dňa 26. 10. 2009
bol uzatvorený dodatok č. 1, týkajúci sa zmeny výmery a 30. 09. 2011 dodatok č. 2, kde si upravili zmluvné
strany odstúpenie od zmluvy v lehote a podmienkach tam bližšie špecifikovaných. Rovnako medzi
stranami nebolo sporné doručenie žiadosti  o vydanie pozemkov dňa 23. 07. 2012 s tým, že žalobca
žiadal vydať pozemky do 31. 08. 2012. Keďže uvedená žiadosť nespĺňala náležitosti v zmysle dodatku č.
2, opätovne 17. 09. 2012 doručil žalovanému žiadosť o vydanie pozemkov v kat. úz. W. W. a v T., kde už
podpis žalobcu bol úradne overený.  Žalobca tak postupoval v zmysle dodatku č. 2 k nájomnej zmluve,
kde si upravili možnosť odstúpenia od zmluvy k 01. 10. bežného roka s výpovednou lehotou tri roky,
písomnou výpoveďou z úradne overeným podpisom.  Správne následne súd prvej inštancie vyhodnotil
žiadosť o vydanie pozemkov v zmysle ust. § 12 zák. č. 504/2003 Z. z. v znení dodatku č. 2 k nájomnej
zmluve. To, že pri ukončení  nájomnej zmluvy tak, ako bola uzavretá v trvaní 10 rokov, nevyzval žalobca
na vrátenie a prevzatie prenajatých pozemkov, síce mal dôsledok v zmysle ust. § 8 zák. č. 504/2003
Z. z., avšak žiadnym spôsobom to nebránilo žalobcovi ako vlastníkovi vypovedať uvedenú zmluvu v
zmysle dodatku č. 2, čo aj  uskutočnil. Preto pokiaľ platne  vypovedal nájomnú zmluvu, uplynutím troch
rokov užíva žalovaný predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu a žalobca ako vlastník sporných
nehnuteľností má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva a žiadať vypratanie predmetu
svojho vlastníctva. Pokiaľ  žalovaný v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd
poukazuje na správnosť vyhodnotenia skutkovej situácie, ako aj správnosť aplikácie ustanovení zák. č.
504/2003 Z. z. Ustanovenia  Občianskeho zákonníka aplikoval súd prvej inštancie len s poukazom na
zabránenie znehodnoteniu plodín, ktoré boli zasiate na sporných parcelách. V tejto časti však žalovaný
odvolanie nepodal a nenamietal povinnosť vypratania v lehote               30 dní po zbere úrody, tak
ako to zdôvodnil súd prvej inštancie. Neobstojí preto odvolacia námietka vytknutá žalovaným, že súd
pri svojom rozhodnutí neaplikoval ustanovenia špeciálnej právnej  úpravy a vychádzal zo všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka.

13. Pokiaľ žalovaný namietal dodatok č. 2, ako neplatný s poukazom na vadu, ktorou má uvedený
dodatok trpieť, ani v tejto časti odvolací súd  na námietku neprihliadol. Konštatuje, že dodatok č. 2 je
potrebné posúdiť podľa jeho obsahu  bez ohľadu na to, ž eje použitá formulácia možnosti odstúpenia
vzhľadom na ďalšie znenie dodatku č. 2. Aj nájomná zmluva v časti V. upravovala možnosť odstúpenia



od dohody k 01. 10. bežného roka s výpovednou lehotou 1 rok. Dodatok č. 2 len pozmeňuje tento
článok V. nájomnej zmluvy, kde je dlhšia výpovedná lehota, navyše tak nájomnú zmluvu, ako dodatok
č. 2 koncipoval práve žalovaný, ktorý následne v rámci odvolacieho konania poukazuje na vady tohto
dodatku a má za to, že uvedené dojednanie je neplatné, a teda súd prvej inštancie nemal na takéto
dojednanie prihliadať. Tak, ako správne poukázal žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, nie je zrejmé v čom
má vada dodatku č. 2 spočívať, navyše keď tento stav vyvolal práve žalovaný.

14. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkami odvolateľa týkajúcimi sa konkludentného obnovenia
nájomnej zmluvy o 10 rokov. V opačnom prípade, ak by súd pripustil takýto výklad, stratilo by
opodstatnenie uzavretie nájomnej zmluvy s možnosťou vypovedania zmluvy v znení dodatku. Rovnako
by sa to priečilo účelu zákona č. 504/2003 Z. z. Zo žiadneho osobitného právneho predpisu, ani
všeobecného predpisu totiž nevyplýva zákaz vypovedania zmluvy počas trvania nájomného vzťahu,
navyše za predpokladu, ak si to zmluvné strany dohodnú, čo bolo v danej veci. Pokiaľ teda pred
uplynutím nájomnej zmluvy a doby nájmu, nepožiadal žalobca o vypratanie prenajatých nehnuteľností,
došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy, ale s poukazom na ust. § 12 ods. 1, § 8 ods. 1 zák. č. 504/2003
Z. z. v trvaní 5 rokov a pokiaľ v tejto lehote požiadal žalobca o vypratanie predmetu nájmu v súlade s
dodatkom č. 2 k nájomnej zmluve ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalovaný užíva predmetné
nehnuteľnosti neoprávnene.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ktorým vyhovel žalobe na vypratanie nehnuteľností je vecne správne.

16. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa                   (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces   (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).