Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/513/2016 z 18. 10. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. októbra 2017, sp. zn. 16Co/513/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6216200087.2 Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/513/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6216200087.2 | 2017-10-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 657 OZ, § 13 ods. 6 zákona č. 200/1997 Z. z., § 548 ods. 1 OZ, § 14 ods. 2 zákona č. 200/1997 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/04facaef-8aba-4d6d-afc9-c25bc065897c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6216200087.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/513/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216200087
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6216200087.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu Fond na podporu vzdelávania,
so sídlom Bratislava, Panenská 29, IČO: 47 245 531, zastúpeného AENEA Legal, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Jozefská 3, IČO: 35 951 125, proti žalovaným 1.) F. W., nar. XX. XX. XXXX a 2.) Q. W.,
nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom M. K., Y. XXX/XX, obaja žalovaní zastúpení JUDr. Jozefom Veselým,
advokátom, Advokátska kancelária vo Veľkom Krtíši, Mierová 1, o zaplatenie 1.388,37 EUR s prísl., na
odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12C/7/2016-99 zo dňa 09. 08.
2016, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaní 1.), 2.) sú povinní zaplatiť žalobcovi
zmluvnú pokutu vo výške 100 EUR do 3 dní s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť plnenia druhého žalovaného.

II. Krajský súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Žalovaní 1.), 2.) majú nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 85,6 %.

IV. Žalovaní 1.), 2.) majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 85,6 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v rade 1.) a 2.) povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.388,37 EUR s 4 % ročným úrokom od 12. 11. 2015 do zaplatenia, ďalej 8,05 % úrok z omeškania
zo sumy 1.392,91 EUR od 12. 11. 2015 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Druhým výrokom uložil žalovaným v rade 1.) a 2.)
povinnosť zaplatiť žalobcovi poistné za rok 2015 vo výške 4,69 EUR a ďalej vo výške 3,5 promile zo
zostatku neuhradenej istiny pôžičky za každý aj začatý rok až do zaplatenia istiny s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Tretím výrokom uložil
žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 100 EUR s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného a štvrtým výrokom uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi dlžné sumy v mesačných splátkach po 100 EUR vždy do 25. dňa v mesiaci počínajúc
splatnosťou prvej splátky po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie so splnením jednej splátky má
za následok splatnosť celého plnenia. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Okresný súd v konaní vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu Študentský
pôžičkový fond so sídlom v Bratislave, IČO: 30 796 415 a žalovaný v rade 1.) uzavreli dňa 21. 11. 2012
zmluvu o pôžičke č. 1906/2012 (ďalej len „zmluva“), ktorú podpísal žalovaný v rade 2.) ako ručiteľ. Tento
právny vzťah sa riadil ustanoveniami § 657, § 659 Občianskeho zákonníka a § 13, § 14 zák. č. 200/1997



Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde. Na základe platne uzavretej zmluvy bola poskytnutá žalovanému
v 1.) rade pôžička vo výške 1.328 EUR. Žalovaný 1.) porušil povinnosť podľa čl. III. ods. 8 zmluvy, keď
neoznámil žalobcovi skončenie vysokoškolského štúdia prvého stupňa do 14 dní od jeho skončenia. V
dôsledku toho vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100 EUR.

3. Ďalej okresný súd zistil, že na základe čl. VI ods. 6 zmluvy mal žalobca právo vypracovať dohodu
o splátkach pôžičky od predpokladaného termínu skončenia štúdia, ktorý bol uvedený v zmluve t. j.
mesiacom jún 2015. Žalobca dohodu o splátkach vypracoval 17. 08. 2015 a zaslal žalovanému 1.). Na
vrátenie podpísanej dohody žalobca žalovaného vyzval 22. 09. 2015 a 07. 10. 2015. Doručenie dohody
o splátkach nebolo medzi stranami sporné. Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v
Bratislave žalobcovi, na jeho žiadosť zo dňa 13. 10. 2015 oznámila, že žalovaný v rade 1.) ukončil
štúdium prvého stupňa štúdia štátnou skúškou dňa 27. 08. 2015 a v akademickom roku 2015/2016 je
študentom prvého ročníka na druhom stupni štúdia. Podľa okresného súdu, pokiaľ by žalovaný 1.) chcel
zabrániť účinkom zosplatnenia pôžičky, mal podľa čl. VII ods. 4 zmluvy požiadať o odklad splácania
pôžičky a zároveň preukázať žalobcovi riadne ukončenie bakalárskeho štúdia a pokračovanie v ďalšom
štúdiu na druhom stupni vysokej školy, a to najneskôr do 31. 10. daného akademického roka. Žalovaný
v rade 1.) zostal nečinný, a preto ho žalobca oprávnene vyzval na zaplatenie zostatku pôžičky, vrátane
úrokov, poplatkov a náhrad poistného v celkovej sume 1.392,76 EUR jednorazovo do 11. 11. 2015.
Okresný súd priznal žalobcovi z uvedenej dlžnej sumy aj úrok z omeškania 8,05 % ročne od 12. 11.
2015 odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlžnej sumy. Okresný súd prihliadol na to, že žalovaný 1.) je
študentom vysokej školy a pripravuje sa na budúce povolanie, preto obom žalovaným umožnil zaplatiť
dlžné sumy v 100 EUR mesačných splátkach, splatných k 25. dňu v mesiaci, počínajúc od právoplatnosti
rozhodnutia.
4. Na právne posúdenie okresný súd uviedol § 657, § 658 ods. 1, § 546, § 548 ods. 1 a § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.,
ďalej § 13, § 14 zák. č. 200/1997 Z. z. o študentskom pôžičkovom fonde. Žalobcovi priznal náhradu
trov podľa § 255 ods. 1 CSP, lebo bol v celom rozsahu úspešný.

5. Žalovaní podali včas odvolanie zo dňa 06. 09. 2016 proti všetkým výrokom rozsudku okresného súdu
a namietali nesprávne skutkové zistenia a právne posúdenie. Žalobca mal nesporne vedomosť o tom,
že žalovaný 1.) úspešne ukončil bakalárske štúdium a kontinuálne pokračuje v štúdiu na vysokej škole,
o čom svedčí komunikácia medzi žalobcom a vysokou školou. Žalovaní tvrdili, že žalobca nesprávne
určil splatnosť pôžičky a následne nesprávne uplatňuje úroky a iné náhrady. Okresný súd v rozsudku
neuviedol z akých dôvodov žalobcovi priznal 4 % zmluvný úrok ročne zo sumy 1.388,37 EUR od 12.
11. 2015 do zaplatenia, pri odôvodnení úroku z omeškania nie je zrejmé, prečo uviedol sumu 1.392,91
EUR. Chýba odôvodnenie druhého výroku, ktorým bola uložená povinnosť zaplatiť poistné. Poukázali
na znenie čl. VI bod 6 zmluvy, ktorý upravuje podmienky, za ktorých veriteľ vypracuje dohodu o splátkach
pôžičky. Žalovaný v rade 1.) ukončil bakalárske štúdium 27. 08. 2016 a túto skutočnosť bol povinný do 14
dní oznámiť veriteľovi, t. j. do 10. 09. 2014. Iné oznamovacie povinnosti žalovaný nemal ani v súvislosti s
tým, že štátnu skúšku vykonal v náhradnom termíne a nie v predpokladanom termíne, ktorý bol uvedený v
zmluve. Vzhľadom na uvedené žalovaní tvrdili, že dohoda o splátkach pôžičky bola zaslaná žalovanému
v rade 1.) predčasne, pred termínom ukončenia bakalárskeho štúdia. Žalobca nebol oprávnený vyzvať
žalovaného na podpísanie dohody o splátkach aj z toho dôvodu, lebo sa preukázateľne dozvedel,
že žalovaný 1.) pokračuje v štúdiu. Informácie o štúdiu fyzickej osoby na vysokej škole sú verejne
dostupné informácie, ktoré je možné overiť z centrálneho registra študentov vysokých škôl. Žalovaný 1.)
má záujem pôžičku splácať po skončení vysokoškolského štúdia v zmysle zmluvy. Len neoznámenie
skončenia bakalárskeho štúdia nemôže mať za následok splatnosť celého dlhu. Z uvedených dôvodov
žalovaní navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovaným
prizná náhradu trov konania.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 21. 10. 2016 uviedol, že žalovaný v rade 1.) bol povinný
oboznámiť žalobcu o skutočnostiach ohľadne priebehu štúdia a nie je možné túto povinnosť postúpiť na
žalobcu tvrdením, že sa o tejto skutočnosti dozvedel na základ vlastnej iniciatívy. Pokiaľ žalovaní chceli
zabrániť účinkom mimoriadneho zosplatnenia dlhu, mohli využiť čl. VII ods. 4 zmluvy, požiadať o odklad
splácania pôžičky a zároveň preukázať žalobcovi riadne ukončenie bakalárskeho štúdia. Túto možnosť
mali do 31. 10. daného akademického roka. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu
trov odvolacieho konania.



7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379
a § 380 ods. 1 CSP a po zopakovaní dokazovania na pojednávaní, na ktoré predvolal strany sporu (§
385 ods. 1 CSP), rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli podmienky ani
na jeho potvrdenie ani zrušenie.

8. Na prejednanie odvolania žalovaných odvolací súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany
sporu, na ktoré sa žalobca nedostavil. Právny zástupca žalobcu mal doručenie predvolania vykázané
elektronicky identifikátorom prijatia správy dňa 06. 10. 2017 o 08:40 hod. (č. l. 130). Na pojednávaní
právny zástupca žalovaných zopakoval dôvody podaného odvolania. Žalobca vyzval žalovaného 1.)
na podpísanie dohody o splátkach pôžičky zo dňa 17. 08. 2015 predčasne. Žalovaný v rade 1.) návrh
dohody nepodpísal a nezaslal naspäť žalobcovi a ďalšiu výzvu na vrátenie podpísanej dohody o
splátkach z 22. 09. 2015 nepovažoval za novú výzvu, ale za výzvu na vrátenie pôvodnej dohody zo
dňa 17. 08. 2015.

9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podľa § 546, veta druhá Občianskeho zákonníka ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ
berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Podľa § 548
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ
písomne vyzval.

Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zák. č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde Študentský pôžičkový
fond bol právnickou osobou a neštátnym účelovým fondom na poskytovanie pôžičiek študentom
vysokých škôl.

Podľa § 13 ods. 3 zák. č. 200/1997 Z. z. najvyššia poskytnutá pôžička na obdobie jedného akademického
roka môže byť 1 328,00 EUR. Pôžička sa poskytuje najviac počas šiestich akademických rokov. Spôsob
určenia výšky pôžičky pre jednotlivé skupiny žiadateľov určí štatút fondu.

Podľa § 13 ods. 4 zák. č. 200/1997 Z. z. pôžička sa spláca s úrokovou sadzbou vo výške troch percent
ročne počas splácania.

Podľa § 13 ods. 6, veta prvá až tretia, zák. č. 200/1997 Z. z. dlžník je povinný oznámiť fondu skončenie
štúdia, prerušenie štúdia, vylúčenie zo štúdia, zanechanie štúdia alebo zmenu dennej formy štúdia na inú
formu štúdia, a to do štrnástich dní odo dňa, keď nastala niektorá z týchto skutočností. O tom, že nastala
niektorá z uvedených skutočností, informuje fond bezodkladne aj fakulta alebo vysoká škola, ktorá sa
nečlení na fakulty. V takom prípade fond pozastaví čerpanie pôžičky a uzavrie s dlžníkom dohodu o
splátkach s odkladom splátok o dva mesiace u študentov, ktorí skončia štúdium štátnou skúškou, a o
mesiac v ostatných prípadoch.

Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 200/1997 Z. z. najdlhšia lehota splatnosti pôžičky je 10 rokov od uzavretia
zmluvy o pôžičke. Do lehoty splatnosti pôžičky sa nezapočítava čas štúdia.

Podľa § 14 ods. 2 zák. č. 200/1997 Z. z. do lehoty splatnosti pôžičky sa nezapočítava čas po skončení
bakalárskeho štúdia, ak dlžník v nasledujúcom školskom roku pokračuje v ďalšom magisterskom štúdiu
alebo inžinierskom štúdiu.

Podľa § 14 ods. 4 zák. č. 200/1997 Z. z. v prípade, že dlžník neuzavrie dohodu o splátkach podľa §
13 ods. 6 alebo je v omeškaní so zaplatením viac než dvoch splátok podľa dohody o splátkach, stane
sa celá pôžička alebo jej časť splatnou. Nezaplatená pôžička alebo jej časť sa bude úročiť od začiatku
omeškania úrokovou sadzbou zvýšenou o jedno percento nad úrokovú sadzbu podľa § 13 ods. 4.

Podľa § 23 ods. 3 zák. č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania práva a povinnosti vyplývajúce
zo zmlúv, ktoré uzatvorili Študentský pôžičkový fond podľa doterajších predpisov vrátane tých práv a
povinností, záväzkov a pohľadávok, ktoré vyplývajú zo zmlúv o pôžičke alebo vznikli na základe týchto
zmlúv, prechádzajú na fond podľa tohto zákona k 1. januáru 2013.



10. Odvolanie žalovaných bolo v prevažnej časti dôvodné. Okresný súd urobil na základe čl. VI ods. 6
zmluvy nesprávny a nepresvedčivý záver o tom, že žalobca mal právo vypracovať dohodu o splátkach
pôžičky od predpokladaného termínu skončenia štúdia a keďže doručenie dohody o splátkach zo dňa 17.
08. 2015 nebolo medzi stranami sporné, žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu priznal. Žalobca bol
zriadený osobitným zákonom č. 200/1997 Z. z., ktorý obsahuje podmienky, za ktorých mohol uzatvárať
zmluvy o pôžičke so študentmi vysokých škôl a uplatňovať na ich základe práva veriteľa. Žalobca
môže konať len v rozsahu uvedeného zákona a v rozsahu právnej úpravy. Právo veriteľa pristúpiť k
vypracovaniu dohody o splátkach musí jednoznačne vyplývať z tejto právnej úpravy. Okresný súd
priznal žalobcovi právo pristúpiť k vypracovaniu dohodu o splátkach nesprávne, hoci nebolo sporné,
že žalovaný v rade 1.) podmienky pre poskytnutie pôžičky splnil ani to, že žalovaný v nasledujúcom
akademickom roku 2015/2016 v štúdiu riadne pokračoval. Právna úprava v § 14 ods. 1, ods. 2 zák.
č. 200/1997 Z. z., predpokladá, že dlžník neskončí štúdium v termíne, predpokladanom pri uzavretí
zmluvy a riadne pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, z toho dôvodu sa do lehoty splatnosti pôžičky
nezapočíta čas po skončení bakalárskeho štúdia. Článok VI ods. 6 zmluvy, z ktorého nesprávne
vychádzal okresný súd sa neuplatní v situácii, keď dlžník pokračuje v štúdiu a nie je povinný uzavrieť
so žalobcom dohodu o splátkach. Odklad splácania však upravuje čl. VII ods. 4 zmluvy tak, že dlžník
nie je povinný začať pôžičku splácať, ak po riadnom skončení prvého bakalárskeho štúdia pokračuje
v bezprostredne nasledujúcom akademickom roku v ďalšom prvom vysokoškolskom magisterskom,
inžinierskom alebo doktorskom štúdiu a zároveň túto skutočnosť preukáže veriteľovi potvrdením vysokej
školy o štúdiu najneskôr do 31. 10. daného akademického roka, inak sa má za to, že dlžník v štúdiu
druhého stupňa nepokračuje a je povinný pôžičku splácať v zmysle článku VI zmluvy.

11. Žalovaní v rade 1.) nesporne zanedbal povinnosť preukázať veriteľovi pokračovanie vo
vysokoškolskom štúdiu druhého stupňa, ale pokiaľ bolo preukázané, že veriteľ úradným postupom aj
bez súčinnosti s dlžníkom potrebné skutočnosti zistil, preto nemôže uplatniť proti dlžníkovi domnienku,
že dlžník v štúdiu druhého stupňa nepokračuje a je povinný pôžičku splácať v zmysle článku VI zmluvy.
Skutočnosť, že žalovaný pokračuje v riadnom vysokoškolskom štúdiu sa žalobca dozvedel vlastným
zisťovaním dňa 13. 10. 2015, kedy vysoká škola žalobcovi oznámila termín ukončenia štúdia žalovaného
1.) na prvom stupni vysokoškolského štúdia a súčasne, že v akademickom roku 2015/2016 žalovaný v
rade 1.) pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu na tej istej škole na druhom stupni štúdia. V § 13 ods.
6 zák. č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde sa uvádza, že vysoká škola bezodkladne
informuje fond o tom, že nastala niektorá zo skutočností, ktoré majú vplyv na splatnosť pôžičky. Z toho
dôvodu nemôže žalobca tvrdiť, že jeho úradné zisťovanie na vysokej škole, na ktorej študoval žalovaný
v rade 1.) bola iba nezáväzná iniciatíva.

12. Pre posúdenie veci z hľadiska zosplatnenia pôžičky nebolo rozhodujúce to, že žalovaný 1.) zanedbal
voči žalobcovi svoju oznamovaciu povinnosť ohľadne ukončenia štúdia na prvom stupni vysokej školy ale
to, že žalovaný riadne pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu a túto skutočnosť sa žalobca dozvedel včas,
do 31. 10. 2015, ktorý je hraničným termínom v súvislosti s možnosťou odkladu splácania pôžičky podľa
čl. VII ods. 4 zmluvy. Vzhľadom na termín skutočného ukončenia bakalárskeho štúdia žalovaného 1.)
žalobca zaslal návrh dohody o splátkach predčasne a vzhľadom na to, že žalovaný 1.) riadne pokračoval
v štúdiu na vysokej škole žalobca nebol oprávnený pristúpiť k vypracovaniu dohody o splátkach ani k
zosplatneniu pôžičky. Žalobca nebol oprávnený vyzvať žalovaného na podpísanie dohody o splátkach
už len z toho dôvodu, že sa preukázateľne dozvedel o tom, že žalovaný 1.) pokračuje v štúdiu.

13. Skutočnosť, že žalovaný v rade 1.) nesplnil svoju povinnosť písomne do 14 dní oznámiť veriteľovi
riadne skončenie vysokoškolského štúdia prvého stupňa má za následok, že podľa čl. III. bod 8, 9 zmluvy
má žalobca právo voči žalovanému 1.) ako dlžníkovi a proti žalovanému 2.) ako ručiteľovi na zmluvnú
pokutu vo výške 100 EUR. V tejto časti je nárok žalobcu preukázaný a okresný súd správne uviedol,
že žalovaný 1.) porušil povinnosť podľa čl. 3. ods. 8 zmluvy tým, že neoznámil žalobcovi skončenie
vysokoškolského štúdia prvého stupňa do 14 dní od jeho skončenia. Súd prvej inštancie rozhodol o
uložení povinnosti zaplatiť peňažný dlh v 100 EUR splátkach, splatných po právoplatnosti rozhodnutia
za určených podmienok. Odvolací súd zmenil rozhodnutie o uloženej peňažnej povinnosti tak, že v
prevažnej časti žalobu zamietol. Z toho dôvodu zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že žalovaní 1.),
2.) sú povinní zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 100 EUR do 3 dní. Podľa čl. VIII zmluvy
žalovaný v rade 2.) ručí žalobcovi za splnenie záväzkov žalovaného 1.). Z toho dôvodu bol vo výroku



rozhodnutia ručiteľský vzťah vyjadrený tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť plnenia druhého žalovaného.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
1 CSP). Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu v prevažnej časti zamietol, bolo potrebné
znovu rozhodnúť o trovách prvostupňového konania s prihliadnutím na pomer úspechu strán v konaní.
Žalobca úspešne žaloval len sumu 100 EUR, čo z celkovej uplatnenej sumy zodpovedá jeho úspechu
v rozsahu 7,2 % a žalovaní v rade 1.), 2.) boli úspešní v rozsahu 92,8 %. Úspešnejší žalovaní majú
po započítaní pomeru úspechu žalobcu nárok na náhradu trov v rozsahu 85,6 % (92,8 - 7,2 = 85,6). V
odvolacom konaní boli žalovaní 1.), 2.) úspešnejší v takom istom pomere ako v prvostupňovom konaní,
pretože odvolanie podali aj proti výroku, ktorým im bola uložená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v
sume 100 EUR a v tejto časti bola žaloba dôvodná. Z toho dôvodu majú žalovaní v rade 1.), 2.) proti
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v takom istom pomere 85,6 %.

15. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).