Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/390/2016 z 14. 8. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 14. augusta 2017, sp. zn. 13Co/390/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6115206869.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13Co/390/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6115206869.1 | 2017-08-14 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 380 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d211126-35c5-4d9a-b77d-d0a77afd1ee3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6115206869.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/390/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115206869
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115206869.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu
CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy č. 14, IČO: 35 886 013 zastúpeného
právnym zástupcom Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., IČO: 47232773, so sídlom v Bratislave,
Karadžičova č. 47, proti žalovanej U. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. S., W. XXXX/XX, štátny
občan SR, pre zaplatenie 210,26 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 17C 167/2015-48 zo dňa 15. 03. 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 17C 167/2015-48 zo dňa 15. 03. 2016 p o t v r d
z u j e .

III. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh žalobcu zamietol (prvý výrok).
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (druhý
výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy
210,26 € s prísl. Žalobca uviedol, že žalovaná neuhradila právnemu predchodcovi žalobcu spoločnosti
Telefonica Slovakia, s.r.o. faktúru 1031442952 splatnú dňa 23. 02. 2012 na sumu 37,52 €, faktúru č.
1032485567 splatná dňa 23. 04. 2012 na sumu 106,32 €, faktúru č. 1033604320 splatnú dňa 23. 05.
2012 na sumu 60,42 € a faktúru č. 1036213534 splatnú dňa 23. 07. 2012 na sumu 6 € za poskytnuté
služby elektronickej komunikácie. Okresný súd zo zmluvy o pripojení zo dňa 21. 08. 2010 zistil, že medzi
žalovanou a spoločnosť Telefonica O2 Slovakia, s.r.o. bola uzavretá zmluva o pripojení, na základe ktorej
sa spoločnosti Telefonica O2 Slovakia s.r.o. zaviazala žalovanej poskytovať elektronické komunikačné
služby. Z oznámenia o odstúpení od zmluvy zo dňa 07. 05. 2012 adresovaného právnym predchodcom
žalobcu žalovanej zistil, že právny predchodca od uzavretej zmluvy odstúpil ku dňu 06. 06. 2012, pre
prípad ak žalovaná sumu 143,84 € neuhradí do 30. 05. 2012.

3. Súd prvej inštancie posúdil nárok v súlade § 52 a nasl. Obč. zákonníka, podľa § 451, 457, 100 ods.
1 veta prvá, § 107 ods. 1 Obč. zák. ako aj v súlade s § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.

4. Okresný posúdil zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi ako zmluvu spotrebiteľskú a preto na daný
právny vzťah medzi účastníkmi aplikoval ustanovenia Obč. zákonníka ako aj zákona č. 250/2007 Z.z.



Právny predchodca žalobcu od uzavretej zmluvy odstúpil, čím došlo k jej zrušeniu od začiatku, a preto
nezaplatením jednotlivých faktúr došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu, ktoré by bola
povinná žalobcovi vydať. Súd žalovanú nezaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia, vzhľadom na
premlčanie nároku žalobcu, pričom súd na premlčanie prihliadol v súlade s § 5b zák. č 250/2007 Z.z. v
platnom znení. Žalobcovi v zmysle § 107 ods. 1 OZ začala plynúť dvojročná lehota na uplatnenie nároku.
Účinky odstúpenia mali nastať dňom 06. 06. 2012. Žalobca podal žalobu na súd dňa 07. 04. 2015.

5. O trovách konania okresný súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 OSP.

6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Proti rozsudku okresného súdu v súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. (účinného do 30. 06. 2016, ďalej
len OSP) podal odvolanie žalobca. Uviedol, že zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov je zákonom lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, na predmetný
zmluvný vzťah treba aplikovať ustanovenia zákona č. 351/2011 Z.z.. Odstúpenie od zmluvy nemožno
posudzovať ako inštitút odstúpenia od zmluvy podľa § 48 Obč. zák. a teda nedochádza k zrušeniu
zmluvy od jej počiatku. Zákon č. 351/2011 Z.z. upravuje inštitút odstúpenia v § 44 ods. 8 písm. b/, podľa
ktorého podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. V zmysle § 44 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z.z. odstúpením
od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle
oprávnenej strany odstúpiť o zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší
deň. Vzhľadom na uvedené má odvolateľ za to, že nárok je nárokom na náhradu plnenia poskytnutého
právnym predchodcom žalobcu, a tento sa premlčí v lehote 3 rokov. Právny predchodca žalobcu odstúpil
od zmluvy ku dňu 06. 06. 2012, premlčacia lehota začala plynúť dňa 07. 06. 2012, žalobcovo právo by
sa premlčalo dňa 07. 06. 2015. Vzhľadom na uvedené navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.

8. Pre prípad, že by odvolací súd nesúhlasil s jeho argumentáciou, odvolateľ požiadal o prerušenie
konania a to v súlade s § 109 ods. 1 písm. b/ resp. podľa § 109 ods. 2 psím. c/ OSP. Keďže Okresný súd
Košice II dňa 08. 09. 2015 podal na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b zák.
č. 250/2007 Z.z. z čl., 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sa vedie na Ústavnom
súde SR pod sp. zn. RVP 12672/2015 navrhol prerušiť konanie do ukončenia tohto konania a § 5b ZoOS
neaplikovať. Poukázal na to, že právna úprava platná v Slovenskej republike do 30. 04. 2014 umožňovala
spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky
premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada SR § 5b ZoOS, v ktorom
prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdov) ex offo prihliadať
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho
premlčacia, alebo inú prekážku, a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných
ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynutý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právnej
úpravy do ich nového režimu. Zákonodarca prijatím § 5b ZoOS uložil súdom povinnosť vyhľadávať
dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť resp. nepriznať veriteľovi uplatňovaný nárok v plnej
výške, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta dlžníka, porušil tým Ústavu
SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k nestranému súdu a tiež zásadu rovnosti
účastníkov konania, ktorá sa v civilnom procese prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok
a procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd. Nedovoleným
spôsobom tak zasiahol do princípov právneho štátu. Zásadný rozpor podľa Okresného súdu Košice
II ustanovenia § 5 b ZoOS s Ústavnou SR je daný skutočnosťou, že aplikácia tohto zákonného
ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka - spotrebiteľa a to tým, že nestranný súd (prípadne iný
orgán) má povinnosť prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto ochrana jedného u účastníkov Občianskeho súdneho
konania je podľa názoru Okresného súdu Košice II. v rozpore s princípom nestrannosti súdu a teda aj
princípom právneho štátu.

9. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.



10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa §
385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa §
387 ods. 1,2 CSP.

11. V priebehu odvolacieho konania navrhol žalobca prerušenie konania do rozhodnutia ústavného súdu
o súlade ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
s Ústavou Slovenskej republiky. V prejednávanej veci nie je sporné, že predmetom sporu je nárok
uplatnený zo spotrebiteľskej zmluvy proti spotrebiteľovi. Je zrejmé, že súd prvej inštancie z vlastnej
iniciatívy podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
prihliadol na premlčanie časti uplatneného nároku a žalobu žalobcu čiastočne zamietol. Žalobca navrhol
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.06.2016 a súčasne podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
do 30.06.2016; po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku odvolací súd návrh žalobcu na
prerušenie konania posudzoval podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 164 CSP (§ 470 ods. 1 CSP),
ktoré obsahovo zodpovedajú vyššie uvedeným ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku v znení
účinnom do 30.06.2016.

12. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu
Slovenskej republiky návrh na začatie konania. V prvom rade poukazuje odvolací súd na záver súdnej
praxe, že na prerušenie konania podľa citovaného ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 nemal účastník konania právny nárok (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/47/1996 zo dňa 22.07.1996 uverejnený
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod č. R 53/1999) a neprerušením konania
z tohto dôvodu nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania konať pred súdom (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/294/2008 zo dňa 06.05.2009) ani k porušeniu práva
účastníka konania na spravodlivý proces (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV.ÚS/127/2005 zo dňa 04.05.2005); od uvedených záverov nie je dôvod odkloniť sa ani po
nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku; ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 upravuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho
o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy; ide teda o procesnoprávnu normu, ktorá sa vzhľadom na absenciu
intertemporálnych ustanovení v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v súlade s princípom
okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem aplikuje vo všetkých konaniach vrátane konaní začatých
pred 01.05.2014 (v tejto veci bolo konanie začaté až 07.04.2015); záver súdu prvej inštancie o nutnosti
aplikácie ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v prejednávanom spore je v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít podľa článku 2 ods. 2 CSP (pozri rozsudky Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/9/2014 zo dňa 21.04.2015, sp. zn. 3MCdo/12/2014 zo dňa
21.04.2015 a sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015, ktoré prešli aj testom ústavnosti, pretože
ústavnú sťažnosť podanú proti nim Ústavný súd Slovesnej republiky uznesením sp. zn. III. ÚS 194/2015
zo dňa 12.04.2016 odmietol ako zjavne neopodstatnenú, pretože dospel k záveru, že odôvodnenie
napadnutých rozhodnutí najvyššieho súdu nevybočuje z medzí ústavnej udržateľnosti, je z tohto pohľadu
akceptovateľné, pričom prekročenie právomoci najvyššieho súdu pri vydaní napadnutého rozhodnutia
ústavný súd nezistil; ďalej pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8MCdo/13/2014
zo dňa 28.05.2015, ktorý tiež prešiel testom ústavnosti, pretože ústavnú sťažnosť podanú proti nemu
Ústavný súd Slovesnej republiky uznesením sp. zn. II. ÚS 729/2015 zo dňa 04.11.2015 odmietol
ako zjavne neopodstatnenú; ďalej pozri aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4MCdo/17/2014 zo dňa 26.11.2015 a sp. zn. 2MCdo/2/2015 zo dňa 29.02.2016). Odvolací súd nedospel
k záveru o splnení podmienok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP.

13. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu
alebo ak súd dal na také konanie podnet; ustanovenie § 164 CSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie
konania; je na rozhodnutí konajúceho súdu, či konanie preruší alebo urobí iné vhodné opatrenia. Podľa
zistenia odvolacieho súdu žalobcom označené konanie o súlade právnych predpisov vedie Ústavný
súd Slovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016, pričom uznesením č.k. PL. ÚS 11/2016-7 zo
dňa 09.11.2016 prijal ústavný súd návrh Okresného súdu Košice II na ďalšie konanie; konanie nie je



právoplatne skončené. Napriek uvedenému dospel odvolací súd k záveru (vzhľadom aj na uvedené
v bode 12), že konanie v prejednávanom spore nie je potrebné prerušiť. V prípade, že ústavný súd
rozhodne o nesúlade ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov s ústavou, žalobca bude mať možnosť podať žalobu na obnovu konania (§ 397
CSP) a preto pri rešpektovaní prezumpcie ústavnosti právnych predpisov pre konanie a rozhodnutie
v prejednávanom spore nepredstavuje uvedené konanie o súlade právnych predpisov konanie, ktoré
môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Odvolací súd nedospel k záveru o splnení podmienok na
prerušenie konania podľa § 164 CSP.

14. Na základe uvedeného odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

15. Odvolací súd z dôvodu, že je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa
zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods.
2).

17. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku
súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd správne postupoval, keď návrh žalobcu
zamietol. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. Súd
rozhodoval v súlade s § 153 OSP účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie, na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné, keď o nich alebo o ich pravdivosti nemal dôvodné a závažné pochybnosti.

18. V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP).

19. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie
ohľadne premlčania uplatneného nároku žalobcu a prihliadnutím na premlčanie uplatneného nároku v
spotrebiteľskom spore podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu
odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil.

20. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore popísal súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd z neho pri rozhodovaní vychádzal; z tohto skutkového
stavu vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pripojení zo dňa 21.08.2010,
predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických služieb žalovanému za odplatu; za poskytnuté
elektronické služby vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému odplatu faktúrami splatnými dňa
23.03.2012, dňa 23.04.2012, dňa 23.05.2012, dňa 23.07.2012; právny predchodca žalobcu listom zo dňa
07.05.2012 odstúpil od predmetnej zmluvy o pripojení a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
Účinky odstúpenia nastali dňa 06.06.2012. Odvolateľ nenamietal záver okresného súdu, že premlčacia
doba začala plynúť odo dňa 07.06.2012

21. Pri viazanosti dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd nemohol skúmať skutkové zistenia a
právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne spotrebiteľského charakteru sporu a
postavenia žalovaného ako spotrebiteľa ani skutkové zistenia ohľadne uzavretia zmluvy o pripojení a
fakturácie odplaty za poskytnuté elektronické komunikačné služby, ale výlučne len právnu otázku vplyvu
odstúpenia od zmluvy o pripojení na plynutie premlčacej doby na uplatnenie práva za dohodnutú odplatu
za poskytnuté elektronické komunikačné služby proti žalovanému. Preskúmaním veci dospel odvolací



súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne premlčania uplatneného
nároku je správne.

22. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym
časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon a pod sankciou
neplatnosti nemožno túto dobu v občianskoprávnych vzťahoch zmeniť ani dohodou strán. Jej uplynutím
dochádza k právnym účinkom premlčania (zníženie možnosti vynúteného splnenia práva). Premlčacie
doby majú spravidla objektívnu povahu; začínajú od určitej skutočnosti a sú nezávislé od vôle a vedomia
dlžníka.

23. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú premlčaciu dobu trojročnú, ktorá
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak. V súlade s § 107 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

24. Odvolateľ uviedol, že na predmetný zmluvný vzťah treba aplikovať ustanovenia zákona č. 351/2011
Z.z.. a odstúpenie od zmluvy nemožno posudzovať ako inštitút odstúpenia od zmluvy podľa § 48 Obč.
zák. a teda nedochádza k zrušeniu zmluvy od jej počiatku, zákon č. 351/2011 Z.z. upravuje inštitút
odstúpenia v § 44 ods. 8 písm. b/, podľa ktorého podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. V
zmysle § 44 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z.z. odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva
zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť o zmluvy je doručený
druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň. Vzhľadom na uvedené má odvolateľ za
to, že nárok je nárokom na náhradu plnenia poskytnutého právnym predchodcom žalobcu, a tento sa
premlčí v lehote 3 rokov.

25. Odvolateľ nespochybnil skutkové zistenie okresného súdu, že účinky odstúpenia nastali dňom
06.06.2012 a došlo k zrušeniu zmluvy. Účinky upravené v ustanovení § 44 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z.z.
na ktoré sa odvoláva odvolateľ v znení „Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva
zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený
druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň“ nastali až po zániku zmluvy na základe
odstúpenia, nemohlo byť potom na daný právny vzťah uvedené ustanovenie aplikované. Správne potom
súd prvej inštancie na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia občianskeho zákonníka ako zákona
lex generalis. Keďže zmluva zanikla, okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 451 a 457 OZ a
§ 107 ods. 1 OZ a nie všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu ako to namietal odvolateľ. Súd prvej
inštancie vecne správne uzavrel, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy ku dňu 06. 06. 2012,
subjektívna premlčacia lehota začala plynúť dňa 07. 06. 2012, žalobcovo právo sa premlčalo dňom 07.
06. 2014, a keďže žalobca podal návrh na súd dňa 07.04.2015, t.j. po uplynutí 2-ročnej subjektívnej
premlčacej lehoty, z dôvodu premlčania nároku súd žalobu zamietol.

26. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu ako vecne správne potvrdil, a v súlade s § 379 pís. a ) aj v závislom výroku o náhrade trov
konania, keď súd prvej inštancie rozhodoval o trovách konania v súlade s § 142 ods. 1 OSP.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaná bola v
odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná; nakoľko jej však žiadne trovy konania v odvolacom konaní
nevznikli, odvolací súd jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016).



28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).