{"guid": "b5f6cea5-6676-4663-8ade-f31dc4b858ef:800c4c6e-7da3-4f6b-b696-75acc9175bd4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6113208334.3", "spisova_znacka": "16Co/372/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/372/2016 z 26. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. apríla 2017, sp. zn. 16Co/372/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6113208334.3", "identifikacne_cislo": "6113208334", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Tencer", "sudca_id": 10, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-tencer-10", "datum_vydania": "2017-04-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-142"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/800c4c6e-7da3-4f6b-b696-75acc9175bd4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6113208334.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6113208334.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6113208334.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/372/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113208334
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6113208334.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne U. H., rod. Y., nar.
XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX L. L., právne zastúpenej Advokátska kancelária TAGAJ,
s. r. o., so sídlom SNP 38, 976 32 Badín, IČO: 47 234 091, proti žalovanému DAMAX TRADE, s. r.
o., so sídlom Kynceľová 32, 974 01 Kynceľová, IČO: 46 711 201, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou URBÁNI & Partners, s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646
181, v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 13C/78/2013-260 zo dňa 19. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu   m e n í   takto :

Súd   z r u š u j e   podielové spoluvlastníctvo strán k bytu č. 2 na prvom poschodí (vchod č. 3) obytného
domu, súp. č. XXXX, postaveného na parcele registra C č. XXXX, druh zastavané plochy a nádvoria
o výmere 273 m2, podielu na priestoroch na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 8918/132082, a to nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX
pre okres L. L., obec L. L., k. ú. R..

II. Súd   p r i k a z u j e   byt č. 2 na prvom poschodí (vchod č. 3) obytného domu, súp. č. XXXX,
postaveného na parcele registra C č. XXXX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 273 m2,
podielu na priestoroch na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel
k pozemku vo veľkosti 8918/132082, a to nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre okres L. L., obec
L. L., k. ú. R., do výlučného vlastníctva žalobkyne.

III. Žalobkyňa je   p o v i n n á   zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového
spoluvlastníctva sumu 39 700 € v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Žalovaný   m á   n á r o k   na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu.

V. Žalovaný   m á   n á r o k   na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k bytu č.
X na 1. poschodí (vchod č. 3) obytného domu, súp. číslo XXXX, postaveného na parcele registra ,,C“
č. XXXX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 273 m2, podielu na priestoroch na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 8918/132082,
a to nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre okres L. L., obec L. L., k. ú. R. (ďalej v texte ,,predmetný



byt“). Následne v poradí druhým výrokom okresný súd predmetný byt prikázal do výlučného vlastníctva
žalobkyne a v poradí tretí výrokom jej uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu
zo zrušeného podielového spoluvlastníctva sumu 19 850 € v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

2. Žalobkyňa sa podaným návrhom zo dňa 04. 04. 2013 a po jeho zmene, ktorá bola pripustená
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/78/2013-99 zo dňa 21. 10. 2013 domáhala
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu s tým, aby súd prikázal
predmetný byt do jej výlučného vlastníctva a zároveň ju zaviazal zaplatiť žalovanému na vyrovnanie
podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva sumu 19 850 € v lehote 60 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd v poradí prvým rozsudkom zo dňa 02. 05. 2014 žalobe v celom rozsahu vyhovel. V konaní
bola sporná suma, ktorú mala žalobkyňa vyplatiť žalovanému ako primeranú náhradu zo zrušeného
podielového spoluvlastníctva, t. j. za spoluvlastnícky podiel žalovaného k predmetnému bytu vo veľkosti
1-ice. V tejto súvislosti poukázal okresný súd na stanovisko Najvyššieho súdu SR Cpj 30/97 z 20. 10.
1997 a dospel k záveru, že suma 19 850 € je primeraná náhrada za spoluvlastnícky podiel žalovaného
a zodpovedá jeho trhovej cene.

4. Vyššie uvedený rozsudok okresného súdu bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 16Co/832/2014-150 zo dňa 09. 04. 2015 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie z dôvodu, že odvolanie žalovaného, ktoré sa týka pochybenia súdu pri určení výšky
primeranej náhrady, považoval odvolací súd za dôvodné. Odvolací súd mal za to, že okresný súd
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne hodnoty veci - bytu, v dôsledku čoho dospel k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Už v zrušujúcom uznesením odvolací súd poukázal na to, že
okresný súd primeranú náhradu určil voľnou úvahou bez toho, aby v danej veci vykonal dostatočné
dokazovanie. Výslovne odvolací súd konštatoval, že okolnosti, že pri exekučnom predaji predmetného
bytu, resp. jeho podielu 1-ice nebol dostatočný záujem o podiel tohto bytu, sú pre posúdenie primeranej
náhrady irelevantné, nakoľko nemajú vplyv na primeranosť náhrady v tomto konaní, teda,  nie sú pre
ňu určujúce s ohľadom na charakter konania a možnosť súdu pri dražbe umožniť zníženie vyvolávacej
ceny vo forme najnižšieho podania pod cenu určenú znalcom. Naviac odvolací súd už v zrušujúcom
uznesení poznamenal, že ak okresný súd mal záujem o vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili
medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva, teda o
vyporiadanie ,,v širšom slova zmysle“ a prihliadal na to, kto sa akou mierou podieľal na zhodnotení
nehnuteľnosti, mal v takom prípade postupovať len na základe návrhu, alebo vzájomného návrhu a
o tomto nároku ako o náhrade investície rozhodnúť samostatným výrokom opierajúcim sa o riadne
zistený skutkový stav veci. Na dôvažok odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 22Cdo 1927/2004 a 22Cdo 2597/2010. Okresnému súdu preto uložil opätovne ustáliť spôsob
zrušenia podielového spoluvlastníctva strán sporu a v prípade, ak dôjde k ich dohode ohľadne spôsobu
zrušenia tým, že byt bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne posúdiť všeobecnú cenu veci,
teda bytu, a napriek tomu, že túto cenu určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt,
odborná znalecká mienka spravidla bude jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny, nakoľko do
rozhodnutia okresného súdu k vypracovaniu znaleckého posudku ohľadne určenia všeobecnej ceny veci
- predmetného bytu nedošlo.

5. Okresný súd opätovne svojím druhým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu,
prikázal predmetný byt do výlučného vlastníctva žalobkyne a opätovne rozhodol o tom, že je povinná
na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva vyplatiť žalovanému sumu 19
850 € v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Okresný súd v súlade s právnym záverom
Krajského súdu v Banskej Bystrici v jeho zrušujúcom uznesení nariadil znalecké dokazovanie znalcom
z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, ktorého úlohou bolo určiť všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti, teda predmetného štvorizbového bytu. Zároveň mal v konaní za preukázané, a to
zhodnými tvrdeniami oboch strán sporu, že predmetný byt nie je reálne deliteľný, nehnuteľnosť užíva
spolu so svojimi maloletými deťmi žalobkyňa, ktorá tam má aj trvalý pobyt. Vzhľadom k tomu, že k
dohode ohľadne zrušenia tohto spoluvlastníctva medzi stranami sporu nedošlo, po zrušení podielového
spoluvastníctva prikázal predmetný byt do výlučného vlastníctva žalobkyne. Okresný súd vzhľadom na
uvedené prihliadol na to, aby bolo vec možné účelne využiť, a teda zohľadnil tú skutočnosť, že žalobkyňa
má v byte trvalý pobyt spolu so svojimi maloletými deťmi, tento byt trvale obývajú už pomerne dlhú



dobu. Účelným využitím tohto bytu je teda pre súd tá skutočnosť, že tento byt slúži na bývanie rodiny
žalobkyne. Zároveň medzi stranami sporu došlo k dohode ohľadne toho, že predmetný byt má byť
prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne. Spornou teda zostala opätovne len otázka primeranej
náhrady za uvoľnený spoluvlastnícky podiel.

6. K primeranej náhrade okresný súd uviedol, že primeranou náhradou pri zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v zmysle §-u 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je
príslušný podiel odvíjajúci sa od všeobecnej ceny veci. Zdôraznil, že reprodukčná hodnota nehnuteľnosti
predstavujúca náklady, za ktoré by bolo možné rovnakú, alebo porovnateľnú nehnuteľnosť zriadiť,
nemôže byť základom pre určenie primeranej náhrady v zmysle §-u 142 ods. 1 veta tretia Občianskeho
zákonníka. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva
by mala byť všeobecná cena, t. j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v
mieste, kde sa nachádza a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu.
Okresný súd vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo odhad nehnuteľnosti,
ktorý vo svojom Znaleckom posudku č. 92/2015 stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, a to bytu,
ktorý je predmetom konania ku dňu podania znaleckého posudku vo výške 80 324,78 € a hodnotu
pozemku vo výške 1 145,59 €, spolu teda 81 470,37 €. Znalec sa podľa okresného súdu taktiež
vyjadril v tom zmysle, že nie je obvyklé, aby v súčasných podmienkach trhu s nehnuteľnosťami
dochádzalo k odpredaju polovičného podielu na byte, pričom v registri realitných kancelárií nie sú
uvedené ponuky na odpredaj polovičného podielu bytu, a teda nie je možné uviesť ponukovú cenu
na odpredaj takéhoto polovičného podielu na byte v podmienkach dnešného trhu s realitami. V tejto
súvislosti okresný súd poukázal na to, že takúto všeobecnú cenu zisťuje a určuje sám, pričom túto
povinnosť neprenáša na iný subjekt, avšak takáto odborná znalecká mienka spravidla bude jedným
z podkladov pre určenie všeobecnej ceny. Takýmto ďalším podkladom boli aj vyjadrenia realitných
kancelárií v Banskej Bystrici. Jedna z týchto oslovených realitných kancelárií uviedla, že skutočnosť
ohľadne ponuky a dopytu po kúpe, či predaji polovičného podielu na byte nemá vplyv na jeho hodnotu,
resp. skutočnosť, že v tomto byte býva spoluvlastníčka druhého podielu spolu so svojimi maloletými
deťmi, nemá vplyv na hodnotu tohto spoluvlastníckeho podielu. Ďalšia realitná kancelária sa vyjadrila v
opačnom zmysle, a to tak, že takáto skutočnosť znižuje hodnotu spoluvlastníckeho podielu na takomto
byte až v rozsahu 1 % - 50 % skutočnej hodnoty bytu. V podobnom zmysle sa vo veci vyjadrila aj
Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska. Súd tak pri rozhodovaní o určení výšky primeranej
náhrady vychádzal z vyššie uvedených záverov, a taktiež z toho, že všeobecná cena veci je taká
cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza a v čase
nadobudnutia vlastníctva, teda určená podľa ponuky a dopytu. S poukazom na ust. §-u 136 Občianskeho
súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte ,,OSP“) pri dodržaní zásad
ustanovených v §-e 132 OSP konštatoval, že takouto primeranou náhradou nemôže byť cena, ktorá
sa odvíja od všeobecnej ceny celej nehnuteľnosti, t. j. bytu ako takého, napr. tak, ako bola stanovená
v znaleckom posudku, pričom by jej podiel mal predstavovať len matematický podiel 1-ice z takto
určenej všeobecnej ceny nehnuteľnosti. Zdôraznil, že v súčasnej dobe neexistuje taká ponuka a dopyt
po polovičnom spoluvlastníckom podiele k bytu, pričom druhý spoluvlastník takýto byt obýva spolu
so svojimi maloletými deťmi. Prihliadal na spôsob, akým bol spoluvlastnícky podiel nadobudnutý zo
strany žalovaného, teda na verejnej dražbe, ktorá prebiehala v rámci exekučného konania, vyjadrovala
spôsob a celkovú hodnotu takéhoto spoluvlastníckeho podielu na trhu, keď tento spoluvlastnícky podiel,
ktorý sa odvíjal od stanovenia všeobecnej hodnoty bytu v 1-ici sa ukázal v rámci tejto dražby ako
neakceptovateľný, to znamená, že takúto ponuku na kúpu takéhoto podielu za takto stanovenú cenu
neprejavil záujem nikto. Až potom, čo došlo k legálnemu zníženiu takejto hodnoty v rámci exekučného
konania o kúpu takéhoto spoluvlastníckeho podielu prejavil záujem žalovaný. Teda v skutočnosti po
kúpe spoluvlastníckeho podielu za uvedenú cenu v rámci exekučného konania nebol žiadny dopyt, súd
musel znížiť trhovú hodnotu predmetného bytu a všeobecná hodnota bytu, resp. jeho spoluvlastníckeho
podielu v 1-ici je určená znaleckým posudkom, je len určitou ideálnou hodnotou predaja bytu na trhu s
nehnuteľnosťami, avšak len v prípade, že by sa uvedený byt predával v celosti. Súd tak na základe svojej
voľnej úvahy ohľadne hodnotenia všetkých vykonaných dôkazov v konaní určil za pomoci ust. §-u 136
OSP cenu primeranej náhrady za zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti,
teda k predmetnému bytu, cenu za ktorú túto nehnuteľnosť, resp. jej spoluvlastnícky podiel nadobudol
žalovaný. V danom prípade vychádzal z toho, že len takto určenou cenou nie je rozhodnutím súdu
zvýhodnená alebo neznevýhodnená žiadna zo strán sporu, teda spoluvlastníkov, pretože odstupujúci
spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý by si v prípade, že by takýto



spoluvlastnícky podiel bol ponúkaný na trhu, mohol zaobstarať podobnú vec, resp. podobný podiel na
nej, aký v tomto konaní stratil.

7. K právnemu názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici uvedenému v zrušujúcom uznesení, že pokiaľ
za existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložili investície na spoločnú vec, má voči
ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície (v rozsahu zodpovedajúcom ich
spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci), okresný súd konštatoval, že v tejto súvislosti žalobkyňa
takýmto spôsobom prípadný nárok v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
neuplatnila.

8. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa §-u 142 ods. 1 OSP, teda mal za to, že žalobkyňa
bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej priznal náhradu trov konania, ako ja náhradu trov
právneho zastúpenia v celom rozsahu a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok,
keďže žalobkyňa bola v konaní oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku.

9. Proti tomuto rozsudku podal opakovane odvolanie žalovaný v zákonnej lehote. Vyslovil súhlas s
vyporiadaním ako takým a aj prikázaním predmetného bytu žalobkyni, avšak opätovne nesúhlasil
so sumou 19 850 €, ktorú ako vyrovnanie hodnoty podielu určil súd. Má za to, že suma 19 850 €
nepredstavuje primeranú náhradu, keď opätovne poukázal na právne závery odvolacieho súdu v jeho
zrušujúcom uznesení zo dňa 02. 05. 2014. Zdôraznil, že okresný súd síce v rámci intencií zrušujúceho
uznesenia vykonal dopyt na tri realitné kancelárie a nariadil vypracovať Znalecký posudok č. 92/2015
na určenie všeobecne ceny predmetného bytu, avšak nad rámec žiadal ustáliť i záver, či v súčasnom
trhu s realitami, v danom prípade bytmi, má vplyv na dopyt, a teda hodnotu spoluvlastníckeho podielu
skutočnosť, že v danom byte, ktorý má byť ponúknutý na predaj, má trvalý pobyt jedna dospelá
osoba a dve maloleté deti s tým, že táto osoba je zároveň spoluvlastníčkou 1-ice predmetného bytu.
Napriek takémuto nadbytočnému dopytu súd vôbec neakceptoval odpoveď realitnej kancelárie Kings
reality, s. r. o., Banská Bystrica, ktorá uviedla, že na súčasnom trhu s realitami - bytmi nemá vplyv
na dopyt, a teda hodnotu spoluvlastníckeho podielu skutočnosť, že v danom byte má trvalý pobyt
jedna dospelá osoba a dve maloleté deti. Zároveň uviedla, že neevidujú dopyt po spoluvlastníckom
podiele k nehnuteľnosti a skutočnosť, že spoluvlastnícky podiel k bytu patrí dospelej osobe a všetci majú
nahlásený trvalý pobyt v tomto byte, nijakým spôsobom neovplyvňuje hodnotu tohto spoluvlastníckeho
podielu. Súd si výslovne osvojil len záver realitnej kancelárie Reality market, s. r. o., prípadne odkazoval
na Národnú asociáciu realitných kancelárií Slovensko. Nestotožňuje sa preto s postupom okresného
súdu, ktorý sa v rámci dopytu na realitné kancelárie nedopytoval, že či sa hodnota spoluvlastníckeho
podielu znižuje aj v prípade, ak pôvodný vlastník prvej polovice bytu má záujem o kúpu druhej polovice
bytu, a či táto skutočnosť má vplyv na hodnotu veci. Súd jednostranne a cielene adresoval otázky
na príslušné realitné kancelárie bez ohľadu na zohľadnenie širších súvislostí v danej právnej veci.
Napriek tomu, že odvolací súd uložil okresnému súdu úlohu na vypracovanie znaleckého posudku
na určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti, okresný súd síce k nariadeniu tohto znaleckého dôkazu
pristúpil, avšak zo záverov tohto znaleckého posudku pri rozhodovaní nevychádzal. Týmto znaleckým
posudkom (č. 92/2015) bola znalcom určená všeobecná cena 81 470,37 €, a teda všeobecná hodnota
podielu v 1-ici  predstavuje sumu 40 735,180 €, ktorú skutočnosť však okresný súd vôbec neakceptoval
napriek inštrukciám odvolacieho súdu. Okresný súd tak určenie primeranej náhrady opiera o vecnú
konštrukciu : ,,že všeobecnú cenu zisťuje a určuje súd sám, pričom túto povinnosť neprenáša na
iný subjekt, avšak takáto odborná znalecká mienka spravidla bude jedným z podkladov pre určenie
všeobecnej ceny“, avšak jedným zo základných predpokladov bol práve vypracovaný znalecký posudok,
ktorý prvostupňový súd vôbec neakceptoval.

10. Opätovne žalovaný zdôraznil, že spoluvlastnícky podiel v byte s výnimkou vyporiadania podielového
spoluvlastníctva nemožno stotožňovať s bytom ako celkom ani na účely záujmu o kúpu, pretože záujem
o kúpu spoluvlastníckeho podielu a o kúpu celého bytu nie je a nemôže byť totožný. Práve z tohto dôvodu
sa vychádza vždy z ceny veci a následne sa hodnota ideálneho spoluvlastníckeho podielu určuje ako
tento podiel. Rozhodnutím okresného súdu je preto žalovaný poškodený, pretože predmetný štvorizbový
byt je za sumu 39 700 € kedykoľvek predajný a v rámci znaleckého dokazovania má tento byt hodnotu
81 470,37 €, preto podielu vo výške 1-ice zodpovedá suma 40 735,185 €. Samotný fakt, že svoj podiel
na predmetnom byte nadobudol za nižšiu cenu, nemôže byť na jeho ťarchu, pretože žalobkyňa mohla
v exekúcii rovnako nadobudnúť tento podiel vo výške 1-ice. To sa však nestalo, a preto je rozhodnutie
aj v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej je primeranou náhradou pri



vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, aby výrok I. a II. zneli rovnako a došlo k zmene výroku
III., na základe ktorého bude žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému primeranú náhradu vo
výške 39 700 € v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a zároveň jej bude uložená povinnosť
nahradiť žalovanému náhradu trov konania.

11. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozsudok okresného súdu
je vecne správny a výška primeranej náhrady určená sumou 19 850 € je primeraná a predstavuje
trhovú hodnotu spoluvlastníckeho podielu k bytu. Okresný súd relevantne zistil skutočnú trhovú hodnotu
nehnuteľnosti, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na súčasnom trhu s realitami je skutočnosť
trvalého pobytu osoby v spojitosti s jej spoluvlastníckym podielom k bytu rozhodujúcou skutočnosťou
majúcou vplyv na cenu takejto nehnuteľnosti, a to najmä v prípade, že by takáto osoba nesúhlasila s
predajom svojej 1-ice bytu - spoluvlastníckeho podielu. Druhý spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti,
ktorý nevlastní takýto spoluvlastník, má tým značne zníženú hodnotu skutočnej hodnoty bytu, a
môže predstavovať od 1 % až 50 % skutočnej hodnoty bytu. V súčasnej dobe neexistuje dopyt
po spoluvlastníckom podiele k bytu za uvedených podmienok a takýto dopyt je veľmi ojedinelý. V
realitnej praxi k nemu nedochádza. Má za to, že trvalý pobyt a spoluvlastníctvo k bytu v podiele 1-
ice robí predmetný byt ako celok nepredajným. Od počiatku súdneho konania tvrdí, že vydraženie
spoluvlastníckeho podielu k bytu na dražbe bolo špekulatívne, nakoľko žalovaný nikdy nemal v úmysle
byt vlastniť a užívať. Žalovaný tak nedôvodne požaduje za vyporiadanie spoluvlastníctva dvojnásobok
toho, čo na nadobudnutie 1-ice podielu k bytu vynaložil. Žalovaný nijakým spôsobom neprispel k
všeobecnej hodnote bytu, nepodieľal sa na nákladoch spojených s bytom, a postup žalovaného pri
dražbe bol v rozpore s dobrými mravmi. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil.

12. Okresný súd vydal v poradí druhý napadnutý rozsudok dňa 19. 04. 2016 s tým, že odvolanie voči
tomuto rozsudku bolo podané dňa 26. 05. 2016. Dňom 01. 07. 2017 nadobudol účinnosť zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte ,,CSP“), ktorý v zmysle §-u 470 ods. 1 stanovuje,
že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
pred dňom nadobudnutia účinnosti toho zákona, zostávajú zachované.

13. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, a ktorý účinok
zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej
(od 01. 07. 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní
nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami.
Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na
základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery
vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaného a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP zmenil. Z povahy konania o návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva a na vykonanie
jeho vyporiadania niektorým zo spôsobov uvedených v §-e 142 Občianskeho zákonníka vyplýva, že na
strane žalobcov či žalovaných musia byť uvedený vždy všetci podieloví spoluvlastníci, a že predmetom
konania je vždy celá vec. Keďže predmet konania nie je v odvolacom konaní deliteľný, celý výrok vo
veci samej je vždy jedným zo spôsobov zrušenia podielového spoluvlastníctva a rozhodnutie vo veci,
hoci by pozostávalo z niekoľkých oddelených častí (v danom prípade výrok o zrušení podielového
spoluvlastníctva, výrok o prikázaní do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov a výrok o
náhrade za spoluvlastnícky podiel), nie je rozhodnutím o niekoľkých právach so samostatným skutkovým
základom. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa vzťahuje vždy na celý výrok vo veci a žiadna jeho časť
nenadobúda oddelene právoplatnosť. Preto odkladný účinok odvolania sa vždy vzťahuje na celý výrok
vo veci a žiadna jeho časť nenadobúda oddelene právoplatnosť. Na základe tejto právnej skutočnosti
odvolací súd preskúmal celý výrok vo veci, pretože nie je v tomto konaní viazaný návrhom strán sporu na
spôsob vyporiadania a môže toto rozhodnutie ako celok buď potvrdiť alebo zmeniť, alebo zrušiť. Odvolací



súd tak z povahy rozhodnutia o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vyvodil, že musí pri
zmene odvolaním napadnutého rozhodnutia sám nanovo a v celom rozsahu vyporiadať všetky práva a
povinnosti strán sporu z právneho vzťahu podielového spoluvlastníctva a tiež nanovo konštituovať ich
práva z novovzniknutých právnych vzťahov. K prejednaniu rozhodnutia vo všetkých výrokoch pristúpil
odvolací súd z dôvodu, že sa jedná o jeden návrh (nárok) a jednotlivé výroky rozhodnutia na seba
navzájom nadväzujú napriek tomu, že odvolaním bol napadnutý len výrok o výške podielu na vyrovnanie
zo zrušeného podielového spoluvlastníctva.

15. Okresný súd dôvodne pri rozhodovaní vychádzal zo zásady upravenej občianskym právom, že
nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu a vzhľadom k tomu, že k dohode
ohľadne zrušenia a vyporiadania tohto spoluvlastníctva medzi stranami sporu nedošlo, existovala
aktívna legitimácia žalobkyne ako jednej zo spoluvlastníkov podať žalobu na zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva. Prvým spôsobom, ktorý súd musí skúmať pri vyporiadaní spoluvlastníctva je reálne
rozdelenie veci. Z predmetu konania správne vyplynulo, že takouto vecou v danom prípade je
nehnuteľnosť, a to predmetný byt, keď s poukazom aj na súhlasné stanoviská oboch strán sporu bolo
konštatované, že predmetný byt v danom prípade nie je reálne deliteľný tak, aby mohol byť účelne
využitý súčasne oboma spoluvlastníkmi tohto predmetného bytu. Okresný súd preto dôvodne pristúpil
k druhému spôsobu autoritatívneho vyporiadania a to tak, že prikázal predmetný byt do výlučného
vlastníctva žalobkyne, keď v tejto otázke došlo medzi stranami sporu k dohode. Odvolací súd preto
vo výrokoch, ktorými došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu a zároveň k
určeniu, že predmetný byt patrí do výlučného vlastníctva žalobkyni, rozhodol v intenciách rozhodnutia
okresného súdu, ktorý v tomto rozsahu dospel na základe správnych skutkových zistení aj k správnemu
právnemu záveru a v tomto rozsahu sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia stotožňuje.

16. Opakovane sa však odvolací súd nestotožnil s právnym záverom okresného súdu o výške primeranej
náhrady pri zrušení a vyporiadaní podielového soluvlastníctva k predmetnému bytu. Žalobkyňa a
žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu, každý v 1-ici. Uvedený skutkový záver nie je
sporný. Okresný súd ale nepostupoval správne, ak po doplnení dokazovania, ( nariadením Znaleckého
posudku č. 92/2015 a zároveň po oboznámení sa s vyjadreniami realitných kancelárií v Banskej Bystrici,
ako aj Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska )  aplikujúc ust. §-u 136 OSP určil primeranú
náhradu voľnou úvahou vo výške ceny, za ktorú tento predmetný byt, resp. spoluvlastnícky podiel
nadobudol žalovaný v dražbe. Takýto právny záver nezodpovedá ustálenej judikatúre všeobecných
súdov SR, a nevykazuje ani princípy formálnej logiky. Nemožno mať za to, že „len takto určenou cenou ,
teda cenou akú určil okresný súd, nie je rozhodnutím súdu zvýhodnená alebo nezvýhodnená žiadna zo
strán sporu, teda spoluvlastníkov, pretože odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný
ekvivalent, za ktorý by si v prípade, že by takýto spoluvlastnícky podiel bol ponúkaný na trhu, mohol
zaobstarať podobnú vec, resp. podobný podiel na nej, aký v tomto konaní stratil.“  Okresný súd týmto
postupom dospel na základe vykonaného dokazovania (znaleckým dokazovaním a oboznámením sa
s vyjadreniami realitných kancelárií, prípadne výpoveďami svedkov, či oboznámením sa so spisom o
dražbe predmetného bytu)  síce k správnym skutkový zisteniam, avšak následne skutkové zistenia
nesprávne právne posúdil.

18. Odvolací súd nepristúpil k doplneniu, resp. opakovaniu dokazovania, ku ktorému došlo pred súdom
prvej inštancie, nakoľko okresný súd dostatočne zistil skutkový stav, ktorý tvorí dostatočný podklad
pre rozhodnutie odvolacieho súdu v danej veci. Okresný súd za účelom zistenia všeobecnej ceny
predmetného bytu nariadil znalecké dokazovanie, v rámci ktorého bol vypracovaný Znalecký posudok
č. 92/2015, v ktorom bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti, a to bytu, ktorý je predmetom
konania, spolu vo výške 81 470,37 €. Z uvedeného znaleckého posudku vyplynulo aj podľa okresného
súdu, že čo sa týka určenia všeobecnej hodnoty podielu v 1-ici na predmetnom byte, táto predstavuje
sumu 40 735,185 €. Na závery tohto znaleckého posudku okresný súd neprihliadal. Ak aj následne
okresný súd dotazoval realitné kancelárie v Banskej Bystrici, resp. Národnú asociáciu realitných
kancelárií Slovenska, ich vyjadrenia, ktoré okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval,
vyhodnotil len vo vzťahu k otázke dopytu po kúpe, či predaji polovičného podielu na byte, resp. vo
vzťahu k tomu, že v tomto byte býva spoluvlastníčka druhého podielu spolu so svojimi maloletými deťmi.
Uvedené skutočnosti nie sú pre posúdenie primeranej náhrady náležité.



19. Odvolací súd už v zrušujúcom uznesení výslovne konštatoval, že nepovažuje za správne, ak
okresný súd považoval za všeobecnú hodnotu veci - bytu sumu 39 700 €. Výslovne poukázal na to,
že predmetom dražby, na ktorú okresný súd v konaní poukazoval, bola polovica bytu, a nie celý byt,
ktorý je predmetom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva. Ak aj v poradí prvom rozhodnutí okresný
súd konštatoval, že všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti určenú Znaleckým posudkom č. 87/2011 vo
výške 39 700 € nepovažuje za primeranú náhradu, pretože znalecký posudok bol vypracovaný ešte
v roku 2011, hoci dražba bola už v roku 2013, nezohľadnil ani Znalecký posudok č. 92/2015, ktorý
stanovil všeobecnú hodnotu predmetného bytu ku dňu 04. 11. 2015. Nemožno opomenúť, že počas
dražby, v rámci ktorej žalovaný získal podiel 1-ice predmetného bytu, nedošlo k zníženiu hodnoty
spoluvlastníckeho podielu, ale exekučný súd len znížil vyvolávaciu cenu za spoluvlastnícky podiel,
teda neznížil tým hodnotu podielu. Okresný súd opätovne rozporne napriek tomu, že konštatoval, že
zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný za účelom dražby podielu nevychádzal, vychádzal z
ceny podielu bytu, za ktorú predmetný podiel žalovaný vydražil, a ktorá sa odvíjala práve zo sporného
znaleckého posudku vypracovaného na účely dražby tohto bytu. Okolnosti, že pri exekučnom predaji
nebol dostatočný záujem o podiel tohto bytu, sú pre posúdenie primeranej náhrady irelevantné,
nakoľko tieto nie sú okolnosťami majúcimi vplyv na primeranosť náhrady v tomto konaní o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a nie sú pre ňu určujúce s ohľadom na charakter konania a
možnosť súdu pri dražbe umožniť zníženie vyvolávacej ceny vo forme najnižšieho podania pod cenu
určenú znalcom.

20. V odvolaní preto dôvodne žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci
pri aplikácii §-u 142 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka ustanovujúceho, že za spoluvlastnícky
podiel toho zo spoluvlastníkov, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, resp. mu bola prikázaná
v menšom rozsahu, než bol jeho pôvodný podiel, sa poskytuje primeraná náhrada. Odvolací súd už v
zrušujúcom uznesení uviedol, že ak okresný súd mal záujem o vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa
vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva, teda
o vyporiadanie ,,v širšom slova zmysle“ a prihliadal na to, kto sa akou mierou podieľal na zhodnotení
nehnuteľnosti, mal v takom prípade postupovať len na základe návrhu alebo vzájomného návrhu a o
tomto nároku ako o náhrade investície rozhodnúť samostatným výrokom opierajúcim sa o riadne zistený
skutkový stav veci. Okresný súd v poradí druhým rozhodnutím však konštatoval, že žalobkyňa si takýmto
spôsobom prípadný nárok v konaní o zrušenie a vyporadanie podielového spoluvlastníctva neuplatnila,
preto je opäť nedôvodné prihliadať na jej tvrdenia spočívajúce v tom, že žalovaný nijakým spôsobom
neprispel k všeobecnej hodnote bytu, nepodieľal sa na nákladoch spojených s bytom a pod..

21. Samozrejme, že záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu k bytu a o kúpu celého bytu nie je
a nemôže byť totožný. Vždy sa preto vychádza z ceny veci (predmetného bytu) a následne sa
hodnota ideálneho spoluvlastníckeho podielu určuje ako tento podiel. Opätovne  odvolací súd poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súd SR sp. zn. 2Cdo 18/2000, podľa ktorého je primeranou náhradou
pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v zmysle §-u 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Reprodukčná hodnota nehnuteľnosti
predstavujúca náklady, za ktoré by bolo možné rovnakú alebo porovnateľnú nehnuteľnosť zriadiť,
nemôže byť základom pre určenie primeranej náhrady v zmysle §-u 142 ods. 1 veta tretia OZ. Podľa
ustálenej judikatúry základom pre stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť je jej všeobecná
cena obvyklá v danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim
podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel ( ČR R
15/99, Stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 20.10.1997 sp. zn. Cpj. 30/97 ).

22.  V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník , ktorému je
ukladané, aby zaplatil druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadanú nehnuteľnosť,
nemôže proti takémuto nároku spoluvlastník započítať iný majetkový nárok a súd nemôže peňažnú
náhradu znížiť s poukazom na dobré mravy podľa § 3 Občianskeho zákonníka ( viď aj rozhodnutie NS
ČR sp. zn. 22 Cdo 1927/2004 ). Na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemôže mať vplyv to, akým
spôsobom a v akej výške sa či už žalobkyňa alebo žalovaný stali spoluvlastníkmi každý v 1-ici. Odvolací
súd sa preto nestotožnil ani s právnym záverom okresného súdu, ktorý v poradí druhom napadnutom
rozhodnutí opätovne konštatoval, že práve spôsob, akým bol spoluvlastnícky podiel nadobudnutý zo
strany žalovaného, teda na verejnej dražbe, ktorá prebiehala v rámci exekučného konania, vyjadrovala
spôsob a celkovú hodnotu takéhoto spoluvlastníckeho podielu na trhu, keď tento spoluvlastnícky podiel,
ktorý sa odvíjal od stanovenia všeobecnej hodnoty bytu v 1-ici sa ukázal v rámci tejto dražby ako



neakceptovateľný. Predmetom dražby však bola 1-ica predmetného bytu, pričom predmetom konania o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je predmetný byt ako celok. V tejto súvislosti preto
i prípadné dotazy, či už na znalca, prípadne realitné kancelárie, ktoré by sa mali vyjadrovať k ponuke a
dopytu po kúpe, či predaji polovičného podielu na byte, je skutkovo i právne irelevantný.

23.  Rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a
zakladá tak právo a povinnosti až do budúcna. Pre určenie výšky primeranej náhrady spoluvlastníkovi,
ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena spoločnej veci v čase jej vyporiadania,
pričom platí, že ak v čase rozhodovania do podania znaleckého posudku uplynula dlhšia doba, je
potrebné cenu aktualizovať. Vzhľadom na porovnateľnú, takmer rovnakú všeobecnú úpravu podielového
spoluvlastníctva v Českej republike umožňujúcu uplatnenie komparatívneho výkladu poukazoval
odvolací súd a opätovne poukazuje na rovnaké riešenie uvedených otázok aj v rozhodnutí Najvyššieho
súdu sp. zn. 22Cdo 2597/2010. Nemožno sa stotožniť so záverom okresného súdu, podľa ktorého určil
za pomoci ust. §-u 136 OSP cenu primeranej náhrady za zrušené a vyporiadané spoluvlastníctvo k
nehnuteľnosti, cenu, za ktorú túto nehnuteľnosť, resp. spoluvlastnícky podiel nadobudol žalovaný, resp.,
že len takto určená cena ja cenou, ktorou nie je rozhodnutím súdu zvýhodnená alebo znevýhodnená
žiadna zo strán sporu, teda spoluvlastníkov. Ak totiž zo Znaleckého posudku č. 92/2015, ktorého
závery nespochybnila žiadna zo strán, znalec dospel ku dňu podania znaleckého posudku k všeobecnej
hodnote predmetného bytu vo výške spolu 81 470,37 €, potom v prípade, ak tento byt bude určený do
výlučného vlastníctva žalobkyne, táto nadobúda byt o tejto hodnote. Ak okresný súd určil žalobkyni do
výlučného vlastníctva byt o hodnote 81 470,37 € a na vyrovnanie tohto podielu bola žalobkyni uložená
povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu v 1-ici sumu 19 850 €, možno hovoriť o výraznom
nepomere medzi hodnotou, ktorú nadobudla žalobkyňa (81 470,37 € ) a hodnotou, ktorá bude ako
primeraná náhrada vyplatená žalobkyňou žalovanému ( 19 850 €, ).  Výška primeranej náhrady by
predstavovala 1-inu k celkovej hodnote predmetného bytu.

24. Podľa §-u 136 OSP platného a účinného do 30. 06. 2016, ak možno výšku nárokov zistiť len s
nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy. Skutočnosť,
že účastníci sa nezhodli na cene veci, sama o sebe neodôvodňuje určenie hodnoty jednotlivých
predmetov podľa voľnej úvahy v zmysle §-u 136 OSP, ale je namieste ich ocenenie podľa príslušných
cenových predpisov, prípadne podľa odhadu znalca (R 60/1966). Aplikácia ust. §-u 136 OSP v danej veci
je preto právne neudržateľná. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie práve za účelom zistenia
všeobecnej ceny predmetného bytu, okresný súd si zadovážil vyjadrenia realitných kancelárií v Banskej
Bystrici, vrátane Národnej asociácie realitných kancelárií, preto nemožno mať za to, že výšku všeobecnej
ceny predmetného bytu je možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 6Co 136/71, podľa ktorého zásadu
hodnotenia dôkazov podľa ust. §-u 132 OSP nie je možné zamieňať s úvahou, podľa ktorej súd v zmysle
ust. §-u 136 OSP určí výšku nároku v prípadoch, kedy ju je možné zistiť len s nepomernými obtiažami.
Zo znaleckého posudku č. 92/2015 nepochybne vyplýva, že príslušným podielom všeobecnej ceny veci
je 1-ica z hodnoty štvorizbového predmetného bytu, ktorý bol znalcom ohodnotený spolu vo výške 81
470,37 €. Je irelevantné a na uvedenú skutočnosť poukázal odvolací súd už vo svojom zrušujúcom
uznesení, či má v predmetnom byte žalobkyňa trvalý pobyt, resp., či tento byt užíva spolu s maloletými
deťmi. Na uvedené okolnosti bolo prihliadané práve tým, že jej bol predmetný byt určený do jej výlučného
vlastníctva.

25. Podľa 142 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka, ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže
súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby
sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

26. Ak teda primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva v zmysle
Občianskeho zákonníka je príslušný podiel z tzv. všeobecnej ceny veci, teda predmetného bytu, potom,
ak všeobecná cena veci predstavuje v zmysle znaleckého posudku č. 92/2015 sumu 81 470,37 €,
príslušný podiel z takto určenej všeobecnej ceny, a to podiel v 1-ici predstavuje sumu 40 735,185
€. Odvolací súd pri určení primeranej náhrady vychádzal zo záverov oboch znaleckých posudkov,
prihliadal na čas, kedy došlo k ich vypracovaniu, teda, k určeniu všeobecnej ceny predmetného bytu
ako celku, nie len jeho časti zodpovedajúcej ideálnemu podielu k celku. Znalecké posudky neboli
vo vzťahu k určeniu všeobecnej ceny predmetného bytu stranami sporu spochybnené, a ani ostatné
dôkazy vykonané okresným súdom nie sú v rozpore so záverom znaleckého posudku č. 92/2015.



Odvolací súd tak pri rozhodovaní o výške primeranej náhrady vychádzal zo záveru znaleckého posudku
o odpovedí na položené otázky znalcovi, keď znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol (č. 92/2015
zo dňa 04. 11. 2015), že všeobecná hodnota pozemku k tretiemu kvartálu roku 2015 predstavuje sumu
1 145,59 € a všeobecná hodnota bytu 80 324,78 €, spolu teda 81 470,37 €. Z uvedeného záveru
potom vyplynulo, že všeobecná hodnota polovičného podielu predmetného bytu predstavuje sumu 40
735,185 € (posledný odsek str. 4 napadnutého rozhodnutia). Otázky ohľadne výšky sumy 19 850 €
ako sumy podľa okresného súdu primeranej, za akú by sa dal odpredať v podmienkach dnešného
trhu s nehnuteľnosťami polovičný podiel na uvedenom byte znalec uviedol, že nie je obvyklé, aby sa
dal odpredať v podmienkach dnešného trhu s nehnuteľnosťami polovica predmetného bytu. Uvedené
práve závery znalca sú však pre posúdenie merita veci nepodstatné. Otázky tohto typu vo vzťahu k
ponuke a dopytu ohľadne polovičného podielu predmetného bytu boli preto tak pre znalca, ako aj pre
realitné kancelárie zo strany súdu zavádzajúce a neboli v priamej súvislosti s predmetom konania. Súd
dotazoval realitné kancelárie v meste Banská Bystrica, resp. Národnú asociáciu realitných kancelárií
Slovenska ohľadne odpovede na otázku, či v súčasnom trhu s realitami, v danom prípade bytmi, má
vplyv na dopyt, a teda hodnotu spoluvlastníckeho podielu skutočnosť, že v danom byte, ktorý má
byť ponúknutý na predaj, má trvalý pobyt jedna osoba a dve maloleté deti s tým, že táto osoba je
zároveň spoluvlastníčkou 1/2 predmetného bytu a zároveň urobil dopyt na oznámenie skutočnosti, či v
súčasnej dobe existuje dopyt po spoluvlastníckom podiele k bytu, pričom zvyšná časť spoluvlastníckeho
podielu patrí osobe s dvomi maloletými deťmi a všetci títo tam majú nahlásený trvalý pobyt, po prípade,
ako táto skutočnosť ovplyvňuje hodnotu spoluvlastníckeho podielu. Všetky závery vo vzťahu k týmto
otázkam zo strany realitných kancelárií, ako i Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska sú preto
vzhľadom na nesprávnu formuláciu dopytu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu zo strany okresného
súdu bezpredmetné. Po rozhodnutí súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tým
spôsobom, že žalobkyňa sa stane výlučnou vlastníčkou predmetného bytu vyplýva len to, že sa
stáva výlučnou vlastníčkou bytu o hodnote 81 470,37 €. Na druhej strane nie je možné považovať
za zákonné a spravodlivé, aby sa podielový spoluvlastník, ktorý je z podielového spoluvlastníctva
v dôsledku zrušenia a vyporiadania v konaní pred súdom následne vylúčený, a ktorý bol pôvodne
spoluvlastníkom predmetného bytu v 1-ici bol vyplatený zo strany žalobkyne ako do budúcna výlučnej
vlastníčky predmetného bytu sumou 19 850 €, ktorá predstavuje 1-inu z všeobecnej hodnoty veci -
predmetného bytu, ktorou výlučnou vlastníčkou sa stáva žalobkyňa. Uvedené by bolo zákonným a
spravodlivým v prípade, ak by žalovaný bol podielovým spoluvlastníkom predmetného bytu v 1-ine.
Keďže žalovaný navrhol, aby bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť mu primeranú náhradu vo výške
39 700 €, odvolací súd jeho návrh neprekročil v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku a
rozhodol tak v intenciách návrhu žalovaného, ktorý sa domáhal určenia výšky primeranej náhrady vo
výške 39 700 €.

27. Okresný súd teda dospel k nesprávnemu právnemu záveru, ak nevychádzal z toho, že predmetom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel). Do vlastníctva sa
preto vec prikazuje ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Aj v zmysle rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 270/2013 zo dňa 03. 10. 2013 vyplýva, že zmyslom zrušenia
vyporiadania spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotnoprávnych vzťahov, ktoré sa odvodzujú od
spoločnej veci a vyporiadanie doterajších vzťahov, rozhodnutie súdu preto musí celkovo vyriešiť doteraz
existujúci spoluvlastnícky vzťah. Z tohto dôvodu predmetom zrušenia a vyporiadania je vždy celá vec,
ktorá je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému
vec nebola prikázaná do vlastníctva je všeobecná cena, t. j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť
mohla predať z voľnej ruky v mieste kde sa nachádza a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena
určená podľa ponuky a dopytu. Len v takomto prípade nie je žiaden zo spoluvlastníkov rozhodnutím
súdu zvýhodnený ale znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej
veci a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v
prípade potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil, a to bez ohľadu
na to, za akú cenu predmetný podiel na nehnuteľnosti získal. Ani otázky spôsobu a priebehu dražby, v
rámci ktorej nadobudol žalovaný podielové spoluvlastníctvo k predmetnému bytu, nie je relevantným pre
posúdenie výšky primeranej náhrady v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
ak skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu každý v 1-
ici  nie je sporná.

28. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a právne posúdenie veci, napadnutý rozsudok
okresného súdu zmenil.



29. Pokiaľ ide o náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v dôsledku zmeny napadnutého
rozhodnutia, došlo i k zmene rozhodnutia o náhrade týchto trov. Zásadu úspechu strany sporu vo
veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva treba hodnotiť so zreteľom na všetky
okolnosti konania, konkrétne však s prihliadnutím na skutočnosť, aký bol postoj strán sporu ku
zrušeniu podielového spoluvlastníctva, a ako ktorý z nich navrhoval zrušené podielové spoluvlastníctvo
vyporiadať a toto porovnať s rozhodnutím súdu vo veci samej, teda s tým, či súd podielové
spoluvlastníctvo zrušil a akým spôsobom ho vyporiadal. V predmetnej právnej veci to bol práve žalovaný,
ktorý v súdnom konaní súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva a medzi stranami sporu došlo
i k dohode na tom, že výlučným vlastníkom predmetného bytu sa stane žalobkyňa. Od začatia súdneho
sporu sa však žalobkyňa domáhala toho, aby za primeranú náhradu žalovanému bola určená suma 19
850 €. Naopak, žalovaný od počiatku navrhoval už v zmysle znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný
v priebehu dražby v roku 2013, aby mu bola vyplatená primeraná náhrada vo výške 39 700 €. V
takomto zmysle odvolací súd rozhodol, preto považuje žalovaného za úspešného v tomto konaní v celom
rozsahu. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predstavuje z hľadiska vzťahu
výrokov meritórneho súdneho rozhodnutia špecifický prípad, keďže predmet takéhoto konania nie je
deliteľný (viď i nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS 315/05, viď rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 31/2015 zo dňa 27. 01. 2015). Výrok o povinnosti zaplatiť
finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel tak priamo obsahovo nadväzuje na výrok o prikázaní veci
do vlastníctva niektorého z predchádzajúcich vlastník, ktorý zas musí vychádzať z výroku o zrušení
doterajšieho podielového spoluvlastníctva. Súd nemôže pri posudzovaní úspechu niektorého zo strán
na účel náhrady trov konania hodnotiť jednotlivé výroky rozsudku izolovane. Keďže podľa záverov
odvolacieho súdu bol v konaní plne úspešný žalovaný, patrí mu podľa §-u 255 ods. 1 CSP proti žalobkyni
právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne v zmysle §-u 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §-u 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V odvolacom konaní nebola úspešná žalobkyňa, preto jej nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobkyni v celom rozsahu s tým, že o výške týchto trov rozhodne v zmysle
§-u 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

31.  Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu  pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo



c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/78/2013", "guid": "dbedbb9a-6b30-44dd-9b64-d8193321b886:98b9c986-d62c-484b-8a3d-91d9d4badeb3", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:24255b03-3a85-4dc1-a611-eef675265661", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.31.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 31/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 31/2015 z 27. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-27", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.31.2015.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3eeff7b5-a947-4150-bd27-8fa2c2760d3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.473.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 473/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 473/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.473.2017.1"}]}