{"guid": "9a13e66f-2805-4f54-bc26-babaefcaf7ef:f751d8d6-a4b7-4f73-954b-ebd1569e5e62", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6109219174.1", "spisova_znacka": "14Co/328/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/328/2017 z 30. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 30. októbra 2017, sp. zn. 14Co/328/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6109219174.1", "identifikacne_cislo": "6109219174", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Anna Snopčoková", "sudca_id": 1363, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-snopcokova-1363", "datum_vydania": "2017-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "nazov": "§ 255 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f751d8d6-a4b7-4f73-954b-ebd1569e5e62", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6109219174.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6109219174.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6109219174.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/328/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109219174
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6109219174.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: N. H., nar. XX.
XX. XXXX, bytom B. X, XXX XX H. H., zastúpeného JUDr. Denisou Precákovou, advokátkou, Tajovského
3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 307 163, proti žalovaným: 1/ D. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Y. F. XXX, XXX XX I., zastúpený Mgr. et Mgr. Líviou Kosťovou, advokátkou, so sídlom Pod Donátom
5, 965 01 Žiar nad Hronom, 2/ H. S., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, G. X, XXX XX H. H., o vypratanie
nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného 1/ a žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 10C/125/2009 - 121 zo dňa 24. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C/125/2009 - 121 zo dňa 24. 01. 2017   p o t v
r d z u j e.

II. Žalobcovi   p r i z n á v a   voči žalovaným 1/ a 2/   nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať pozemok parc. č.
C KN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 v katastrálnom území G., obec H. H.,
zapísané na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobcu, odstrániť plot na ňom postavený a odovzdať tento
pozemok žalobcovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcovi priznal tiež právo na plnú
náhradu trov konania s poukazom na ust. § 255 CSP.

2. Súd prvej inštancie  v odôvodnení konštatoval, že Kúpnou zmluvou zo dňa 05. 08. 2009 (uzatvorenou
predávajúcim N. H. a N. H., rod. G., rodičmi žalobcu, a žalobcom ako kupujúcim na strane druhej ) LV
č. XXXX pre kat. úz. G., mal nesporne preukázané, že žalobca je riadne zapísaný ako výlučný vlastník
pozemku parc. č. C- KN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, ktorý je predmetom
tohto konania. Žalovaní nespochybňovali, že pozemok žalobcovi zadržiavajú a postavili plot brániaci mu
vstúpiť naň, uviedli však,  že jeho vlastníctvo k pozemku neuznávajú. V konaní sp. zn. 14C/15/2010 sa
žalovaní spolu s Z. Y., rod. G., ako navrhovatelia proti žalobcovi, jeho rodičom a S. R., rod. G., domáhali
určenia, že v petite návrhu vymedzené nehnuteľnosti (medzi nimi i pozemok, ktorý je predmetom tohto
konania) patria  im.  Pretože v konaní sp. zn. 14C/15/2010 sa rozhodovalo o tom, či pozemok, ktorý
žalobca žiada vydať, mu patrí alebo nie, súd so súhlasom strán uznesením č. k. 10C/125/2009 - 72 zo
dňa 06. 04. 2010 toto konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresného
súdu v Banskej Bystrici pod  sp. zn. 14C/15/2010.

3. Rozsudkom č. k. 14C/15/2010 - 704 zo dňa 08. 10. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 16Co/1520/2014 - 714 zo dňa 14. 04. 2016 bol návrh navrhovateľov v konaní sp. zn.
14C/15/2010 v plnom rozsahu právoplatne zamietnutý. Pri rozhodovaní vychádzali súdy, okrem iného,



zo znaleckého posudku V.. C. Y., znalca z odboru geodézie a kartografie, č. 29/2012, ktorý v posudku
i na ohliadke konanej dňa 25. 07. 2014 potvrdil, že pôvodné E-KN parcely č. XXX a č. XXX, označené
v znaleckom posudku, nie sú identické s parcelami C-KN č. XXXX/X a C-KN č. XXXX/X. Súdy oboch
stupňov v konaní sp. zn. 14C/15/2010 konštatovali, že navrhovatelia nepreukázali, že by nadobudli
vlastníctvo k nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X, a preto ich návrh zamietli. Vychádzajúc z
vykonaného dokazovania a právoplatného rozsudku v konaní sp. zn. 14C/15/2010 má súd za nesporné,
že pozemok, ktorý je predmetom tohto konania, patrí na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 05. 08. 2009
výlučne žalobcovi, i to, že mu žalovaní vystavaním plota neoprávnene zamedzili prístup naň. Preto súd s
poukazom na ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka,  chrániacim vlastníctvo, žalobe žalobcu vyhovel
a uložil žalovaným pozemok vypratať a odstránením plota umožniť žalobcovi prístup naň. Keďže bol
žalobca v konaní úspešný, súd mu s poukazom podľa § 255 CSP priznal plnú náhradu trov konania,
pričom o jej výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 1/ D. S.. Rozsudok napadol vo výroku o náhrade trov
konania a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách
konania zrušil a vrátil na ďalšie konanie, alebo aby tento v napadnutej časti zmenil tak, že podaný žalobný
návrh čo do výroku o náhrade trov konania zamietne. Uviedol, že súd prvej inštancie neposúdil správne
výnimočnosť prejednávanej právnej veci z pohľadu ustanovenia § 257 CSP a neprihliadol k okolnostiam
významným pri skúmaní splnenia podmienok pre možnosť rozhodnutia o náhrade trov konania bez
ohľadu na zásadu úspechu vo veci a úspešnej sporovej strane náhradu trov konania nepriznal. Poukázal
na svoju dlhodobú neľahkú finančnú situáciu ako aj na to, že je starobný dôchodca,  prakticky bez
akéhokoľvek príjmu, nerátajúc starobný dôchodok vo výške cca 503,20 Eur mesačne, z ktorého nie
je schopný bez finančnej podpory svojich blízkych zabezpečiť si elementárne životné potreby. Taktiež
poukázal na svoje dlhodobo podlomené zdravie, a to v dôsledku vysokého veku a chronických chorôb.
Situácia, v ktorej sa ocitol, by bola za takýchto podmienok tak, ako o trovách rozhodol súd prvej inštancie,
neúnosná a v prípade, ak by bol zaviazaný nahradiť trovy konania žalobcovi, malo by to pre jeho
osobu likvidačné následky. Taktiež poukázal na to, že podľa jeho názoru on osobne svojím konaním,
resp. správaním, nedal príčinu žalobcovi na podanie predmetnej žaloby, nakoľko sa dlhodobo zdržiava
mimo územia Slovenskej republiky a tak žiadnym spôsobom nemohol zapríčiniť, resp. vyvolať žalobcom
namietaný právny stav, ktorý bol predmetom konania vo veci samej. Má teda za to, že napadnutý
rozsudok v časti náhrady trov konania má vady, ktorými bolo porušené jeho právo na spravodlivý
proces, ktoré je, zaručené aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj
nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia. Povinnosťou súdu prvej inštancie je
riadne odôvodniť rozhodnutie, pretože ide o právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým sa vyporiada aj so špecifickými námietkami účastníka.
Uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie absentovalo, pokiaľ sa týka rozhodnutia o trovách konania.

5. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 2/ Božena Dianišková.
Uviedla, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené. Pozemok parc. č. C-KN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XX m2 v katastrálnom území G., obec H. H., zapísané na LV č. XXXX, podľa názoru odvolateľky
žalobca získal protiprávne. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/15/2010 zo dňa 08.
10. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/1520/2014 zo dňa 14. 04.
2016, na ktorý sa v tomto konaní odvoláva prvostupňový súd, nebol vydaný na základe pravdivých a
zákonných dôkazov. Došlo k zneužitiu rovnakého mena a priezviska, falšovaniu podpisov na úradných
listinách, pozmeňovaniu a falšovaniu listín. Dôkazy doložené v konaní, ktoré mali svedčiť v jej prospech,
boli zo súdneho spisu vybraté a čísla listov súdneho spisu poprepisované. Na niektoré dôkazy, ako
napríklad potvrdenie z Katastra nehnuteľností Banská Bystrica, z ktorého vyplývalo, že odporcovia v tom
konaní, resp. osoby, od ktorých odporcovia svoje vlastnícke právo odvodzovali, nikdy nevlastnili spornú
nehnuteľnosť, sudkyňa nebrala ohľad. Odvolateľka tvrdí, že má k dispozícii originály dôkazov, ktoré
potvrdzujú jej vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, ktoré je odvodené od vlastníckeho práva jej
rodičov. V tejto veci je nevyhnutné preskúmať príslušné stavebné povolenia, ktoré boli sfalšované, čo
je nesporné podľa existujúcich dôkazov a následne vyvolať nové dedičské konania, predmetom ktorých
bolo dedenie týchto nehnuteľností alebo spoluvlastníckych podielov k nim a ďalej vypracovať nové
znalecké posudky na tieto nehnuteľnosti. S poukazom na uvedené skutočnosti žiadala, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.



6. K odvolaniu žalovaného 1/ a žalovanej 2/ sa vyjadril žalobca, keď uviedol, že s tvrdeniami žalovaného
1/ nie je možné žiadnym spôsobom súhlasiť. Je nutné poukázať na skutočnosť, že samotná žaloba bola
podaná dňa 29. 09. 2009, kedy už protiprávny stav trval, a teda plot na pozemku vo vlastníctve žalobcu
bol už postavený dávnejšie. V tom čase žalovaný 1/ býval spoločne so žalovanou 2/ v rodinnom dome
postavenom na susediacom pozemku parc.C-KN č. XXXX  - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2, ktorý patril a aj v súčasnosti stále platí do BSM žalovaného 1/ a žalovanej 2/. Žalobca vlastnícke
právo k nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX pre obec H. H. a katastrálne územie G., nadobudol na
základe Kúpnej zmluvy zo dňa 05. 08. 2009 od pani N. H. a pána N. H., pričom vklad vlastníckeho práva
bol povolený dňa 21. 08. 2009. Už títo právni predchodcovia žalobcu sa vzniknutú situáciu snažili riešiť
mimosúdne a dňa 13. 07. 2009 a opätovne dňa 10. 08. 2009 prostredníctvom svojej zvolenej právnej
zástupkyne zaslali žalovaným výzvu na odstránenie tej časti plota, ktorá je postavená na ich pozemku.
Na predmetnú výzvu reagovala žalovaná 2/ prostredníctvom jej vtedajšieho právneho zástupcu, kde
v liste zo dňa 27. 08. 2009 namietala vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcu  a preto výzve
nemienila vyhovieť, a to aj s poukazom, že na to v predmetnej veci mala byť z jej strany iniciovaná žaloba.
Žalobca tak nemal inú možnosť, ako domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva príslušnou žalobou
na súde. Pokiaľ teda žalovaný 1/ tvrdí, že svojím správaním nedal príčinu na podanie predmetnej žaloby,
potom sa jeho tvrdenie nezakladá na pravde a doložené listinné dôkazy vyvracajú jeho tvrdenie o tom,
že žiadnym spôsobom nemohol zapríčiniť namietaný právny stav. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného 1/,
že sa dlhodobo zdržuje mimo územia Slovenskej republiky, keď je preukázateľné, že dňa 24. 07. 2014 sa
osobne zúčastnil na ohliadke nehnuteľnosti na mieste samom. Je tak nepochybné, že žalovaný 1/ svojím
správaním a konaním spoločne so žalovanou 2/ dali podnet na podanie žaloby žalobcom vzhľadom na
to, že žalobca nemal inú možnosť, ako brániť svoje vlastnícke práva na súde. Práve s poukazom na
samotné správanie žalovaného 1/, ako aj žalovanej 2/, ktorí odmietajú prijať závery súdnych rozhodnutí,
na ich správanie sa v konaní o vypratanie nehnuteľností, nie je možné aplikovať ustanovenie § 257 CSP,
keďže neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré by súd mal v tomto konaní prihliadať.
Ak žalovaný 1/ poukazuje na svoju neľahkú finančnú situáciu, tu žalobca poukazuje na skutočnosť, že
žalovaný 1/ je na náhradu trov konania zaviazaný spoločne so žalovanou 2/, je zároveň vlastníkom
susediacich nehnuteľností vrátane rodinného domu, a preto bolo len na jeho rozhodnutí, že odišiel
bývať mimo územia Slovenskej republiky. Ním uvádzaná výška starobného dôchodku cca 503,20 Eur
prekračuje garantovanú výšku minimálneho dôchodku priznávaného na území Slovenskej republiky vo
výške od 269,50 Eur až do 370,50 Eur. Vzhľadom na uvedené, žalobca má za to, že súd prvej inštancie
vo vzťahu k trovám konania rozhodol správne a zákonne a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.
Pri rozhodovaní postupoval v súlade s ustanovením § 255 CSP. V danom prípade nie je možné, podľa
názoru žalobcu,  aplikovať ustanovenie § 257 CSP, nakoľko toto nie je možné aplikovať voľne a vykladať
tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách
konania. Súd prvej inštancie žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa nenašiel, rovnako tak nevzhliadol
dôvod na odchýlenie sa od zásady úspešnosti v spore, a teda uplatnenia zásady podľa § 255 CSP.  S
rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania sa žalobca  stotožnil a toto považuje za zákonné
a vecne správne.

7. Pokiaľ sa týka odvolania žalovanej 2/, k tejto žalobca uviedol, že konajúci súd prvej inštancie riadne
zistil skutkový stav a rozhodol zákonne, keď vo vzťahu k preukázaniu vlastníckeho práva žalobcu
vychádzal aj z rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14C/15/2010 zo dňa 08. 10. 2014 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1520/2014 zo dňa 14. 05. 2016,
ktoré sú v posudzovanej otázke vlastníckeho práva k predmetu nehnuteľností pre súd prvej inštancie
právne záväzné. Na podklade týchto rozhodnutí nebol preukázaný opak, nepotvrdili sa skutočnosti
namietané zo strany žalovanej 2/ aj v tomto konaní a v neposlednom rade, samotná žalovaná 2/,
ako ani žalovaný 1/ žiadnym spôsobom nespochybnil existenciu oplotenia.  Žalovaná 2/ opätovne
namieta nesprávnosť procesného postupu súdu v inom konaní, keď podľa jej názoru súdy nesprávne a
nezákonne vyhodnotili ňou predložené dôkazy do konania, čo pre predmetné konanie nie je a nemôže
byť právne relevantné, keďže pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Žalovaná 2/ tieto
svoje námietky prezentovala aj v konaní pred súdom prvého stupňa, pričom v žiadnom prípade nemôže
ísť o nové prostriedky procesnej obrany, ktoré by nemohli byť uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie tak, ako to predpokladá a požaduje ustanovenie § 365 ods. 1 písm. g/ CSP. Žalobca uvádza,
že žiadne z prezentovaných odvolacích dôvodov, či už zo strany žalovaného 1/, alebo žalovanej 2/ nie
sú naplnené, a preto navrhol, aby krajský súd, ako súd odvolací, rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica ako vecne správny potvrdil.



8. Na vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu k odvolaniu žalovanej a žalobcu sa dňa 15. 05. 2017 vyjadril
žalovaný 1/. Uviedol, že pokiaľ sa týka jeho údajne trvajúceho protiprávneho konania, ktoré vyvolalo
podnet na podanie návrhu vo veci samej zo strany žalobcu, opätovne uviedol, že sa už dlhodobo
nezdržuje v lokalite, kde sa nachádza predmet konania (nehnuteľnosti, ktorých vypratania sa žalobca
domáha) a z uvedeného dôvodu fakticky, právne a ani žiadnym iným spôsobom nebráni v ich užívaní. O
uvedenom svedčí, podľa jeho názoru, aj to, že sa voči predmetnému súdnemu rozhodnutiu v časti prvého
výroku neodvolal a ani žiadnym spôsobom neohradzoval. Žalovaný 1/ sa nestotožňuje s postupom
žalovanej 2/ v predmetnom súdnom konaní a taktiež v celom rozsahu nesúhlasí s podaním odvolania
vo veci samej zo strany jej osoby a dištancuje sa od odvolania vo veci samej v celom rozsahu. Pokiaľ
sa týka výroku o trovách konania, tu poukázal opätovne na svoju neľahkú súčasnú sociálnu a finančnú
situáciu, v ktorej sa ocitol a uvádza, že v prípade, ak by bol zaviazaný nahradiť trovy konania, malo by to
pre jeho osobu likvidačné následky. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. II. ÚS 563/2011 - 14 zo dňa 08. 12. 2011, týkajúceho sa aplikácie ustanovenia § 150 ods.
1 OSP v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v prejednávanej veci.

9. Na vyjadrenie žalobcu sa dňa 31. 05. 2017 vyjadrila žalovaná 2/ Božena Dianišková. Opätovne
poukazovala na právny osud nehnuteľností, ktorých súčasťou je i pozemok, o vypratanie ktorého
sa jedná, ako i na konanie právnych predchodcov. Uviedla, že stavebné povolenie v prospech N. a
N. H. (dcéry H. G., rod. I.) bolo vydané na základe rôznych falošných listín. Nakoniec, v konaní o
určenie vlastníckeho práva boli úspešní práve vyššie označení. Žalovaná 2/ v konaní ani nemohla byť
úspešná, keď celé konanie bolo vedené v duchu podvodov, falšovania podpisov na úradných listinách,
pozmeňovaniu a falšovaniu listín. Dôkazy doložené v konaní, ktoré mali svedčiť v jej prospech, boli zo
súdneho spisu vybrané a čísla listov súdneho spisu poprepisované. Tieto zmiznuté dôkazy paradoxne
použila protistrana. Na niektoré dôkazy, ako napr. potvrdenie z Katastra nehnuteľností Banská Bystrica,
z ktorého vyplývalo, že odporcovia v tom konaní, resp. osoby, od ktorých odporcovia svoje vlastnícke
právo odvodzovali, nikdy nevlastnili spornú nehnuteľnosť, sudkyňa nebrala ohľad. Tento majetok nijakým
spôsobom nemohla zdediť ani iným spôsobom získať jej švagriná H. G., rod. I.. Preto je v tejto veci
nevyhnutné preskúmať príslušné stavebné povolenia, ktoré boli sfalšované, čo je nesporné podľa
existujúcich dôkazov a následne vyvolať nové dedičské konania, predmetom ktorých bude dedenie
týchto nehnuteľností alebo spoluvlastníckych podielov k nim a ďalej vypracovať nové znalecké posudky
na tieto nehnuteľnosti, pretože došlo k zámene domov súp. č. XX  a súp. č. XX/H.. Na základe uvedených
skutočností žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie
konanie.

10. Na vyjadrenie žalovanej 2/ sa vyjadril žalobca. Uviedol, že vyjadrenie žalovanej považuje v celom
rozsahu za nedôvodné, neopodstatnené a zmätočné, pričom skutočnosti v ňom uvedené nemôžu mať
žiadny súvis ani relevantný dopad na konanie vedené pod sp. zn. 10C/125/2009. Všetky skutočnosti
namietané vo vyjadrení uvádzala žalovaná 2/ počas celého priebehu konania, pričom s týmito tvrdeniami
sa súd v celom rozsahu v napádanom rozhodnutí riadne vysporiadal. Skutočnosti uvádzané žalovanou
2/ tak nie sú spôsobilé ani spochybniť zákonnosť a správnosť napádaného rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Žalovaná 2/ nepreukázala vlastnícke právo k nehnuteľnosti - pozemku parc. C-KN XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XX  m2, zapísanom na Liste vlastníctva č. XXXX, preto akákoľvek
jej námietka, smerujúca k vlastníckym vzťahom, dotýkajúcim sa tejto nehnuteľnosti je bezpredmetná a
nie je namieste, keďže rozhodnutím súdu bola žaloba žalovanej 2/ o určenie vlastníckeho práva, okrem
iného aj k tomuto pozemku, zamietnutá v celom rozsahu. Súd prvej inštancie tak v tomto konaní rozhodol
zákonne a správne práve z dôvodu, že rešpektoval ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu
SR, podľa ktorej: „pokiaľ už bola v občianskom súdnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka
hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako
prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením.“ Okresný súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp.
zn. 14C/15/2010, ako aj Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 16Co/1520/2014
mali k dispozícii všetky listinné dôkazy, ktoré žalovaná 2/ k svojmu vyjadreniu priložila, rovnako, ako
posudzovali všetky skutočnosti, ktoré žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení namieta. S týmito dôkazmi a
tvrdeniami sa tak súd v inom konaní už riadne vysporiadal a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Žalobca
tak v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach uvedených vo svojom predchádzajúcom stanovisku a
písomnom vyjadrení zo dňa 10. 04. 2017 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.



11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil ako vecne správny.

12. Krajský súd poznamenáva, že dňom 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti Zákon č. 160/2015 Z. z -
Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok, ako nový
procesný predpis. Do ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z
ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti  tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

13. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability
procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová právna úprava sa použije na všetky konania, a to
aj na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. Právna úprava tiež pamätá aj na situácie,
kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie strany a tieto rieši v prechodnom ustanovení § 470
ods. 2 vety druhej CSP.

14. Z obsahu spisu je nesporné, že vec začala na súde pred 30. 06. 2016, teda za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. - OSP (žaloba bola na Okresnom súde Banská Bystrica podaná dňa 29. 09. 2009). Za
účinnosti tohto zákona bolo vo veci konané stranami sporu, ako aj procesným postupom súdu prvej
inštancie. Súd prvej inštancie vytýčil v predmetnej veci pojednávanie na dňa 06. 04. 2010, na ktorom
pojednávaní uznesením prerušil konanie až do právoplatného skončenia vo veci vedenej na Okresnom
súde Banská Bystrica pod  sp. zn. 14C/15/2010. Ďalšie pojednávanie v prejednávanej veci sa uskutočnilo
dňa 24. 01. 2017, teda za účinnosti nového procesného právneho predpisu - CSP. Podľa ustanovení
tohto procesného predpisu súd prvej inštancie vykonal pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie
a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 24. 01. 2017.

15. Keďže rozsudok v prejednávanej veci bol vydaný, ako aj odvolanie proti rozsudku súdu prvej
inštancie bolo podané za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok), krajský súd
vychádzal z ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 CSP. Podľa uvedených zákonných ustanovení je odvolací
súd rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi viazaný. Na základe podaného odvolania žalovaného
1/ a žalovanej 2/ teda preskúmaval krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu a
dôvodov uvedených v podanom odvolaní.

16. Podľa ust. § 383 zákona č. 160/2015 Z. z.  CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podmienky pre
zopakovanie dokazovania a jeho doplnenie sú upravené v ustanovení § 384 CSP.

17. V zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany žalovaného 1/ a žalovanej 2/ dospel
odvolací  súd k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci správne zistil skutkový stav veci, tento
vyhodnotil v čase vyhlásenia rozsudku v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP. Písomné rozhodnutie
náležite odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

19. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.



20. Žalovaná 2/ svojím odvolaním napadla rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej, pričom
namietala, že žalobca nie je a nemôže byť vlastníkom nehnuteľností, pre vypratanie  ktorej je vedené
predmetné konanie na súde prvej inštancie.

21. Pokiaľ žalovaná 2/ vlastníctvo namietala i v tomto konaní,  osobitnou žalobou v konaní na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. Zn.  14C/15/2010 sa domáhala o.i.  určenia, že predmetný
pozemok parcela C-KN č. XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX  m2, nachádzajúci
sa v katastrálnom území G., patrí do dedičstva po nebohej N. G., rod. N.. Predmetom konania boli
nehnuteľnosti tak, ako ich označila a špecifikovala žalobkyňa v predmetnom konaní v petite svojho
žalobného návrhu. Nakoľko takáto žaloba sa týkala aj nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX  ako parc.
č. XXXX/X, súd správne otázku namietaného vlastníctva neriešil v tomto konaní ako otázku prejudiciálnu,
ale uznesením č. k. 10C/125/2009 zo dňa 06. 04. 2010 prerušil konanie až do právoplatného skončenia
konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 14C/15/2010. Z priloženého rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 14C/15/2010 zo dňa 08. 10. 2014 vyplýva, že žalobkyňa 1/ sa svojím návrhom
došlým tamojšiemu súdu dňa 29. 01. 2010 domáhala určenia, že stavba súpisné č. XXXX, postavená
na pozemku č. XXXX/X, zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. G. s podielom 1 k celku, pozemok parcela C-
KN č. XXXX/X  o výmere XX  m2 - zastavené plochy, zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. G. s podielom
1 k celku, parcela C-KN č. XXXX/X o výmere XX m2 - zastavené plochy, zapísaná na LV č. XXXX v
celosti, patria do dedičstva po nebohej N. G., zomrelej dňa XX. XX. XXXX. Na návrh navrhovateľky
1/, t. j. H. S. (žalovanej 2/ v predmetnom konaní) bola pripustená zmena návrhu, týkajúca sa obsahu
žalobného petitu, ako aj okruhu navrhovateľov, kedy súd pripustil na strane navrhovateľky vstup ďalších
navrhovateľov a to navrhovateľa 2/ - jej manžela a navrhovateľky 3/ - jej sestry a pripustil aj zmenu
žalobného petitu v znení, tak ako ho upravila navrhovateľka (v danom konaní) , kde sa navrhovateľka
domáha určenia, že navrhovatelia 1/, 2/ sú bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXXX, parcela C-KN č. XXXX/X, ďalej, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/5 k stavbe, súpisné
č. XXXX, postavenej na parc. č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, patrí do dedičstva po nebohej N.
G., rodenej N., zomrelej XX. XX. XXXX,  ďalej navrhovateľka žiadala určiť, že je výlučnou vlastníčkou
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/5 k pozemku parc. č. C-KN XXXX/X o výmere XX m2 zapísanej
na LV č. XXXX, kat. úz. H. H. a že navrhovatelia 1/, 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu 4/5 k pozemku C-KN parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, nehnuteľnosť vedená
na LV č. XXXX.

22. V konaní 14C/15/2010 bol dňa 08. 10. 2014 vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd rozhodol,
že súd návrh navrhovateľov tak, ako bol označený a uvedený vyššie, v celom rozsahu zamietol. V
dôsledku podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, a
tento rozsudkom č. k. 16Co/1520/2014 - 774 zo dňa 14. 04. 2016 rozsudok okresného súdu potvrdil.

23. Vo vyššie uvádzanom  konaní tak bola z iniciatívy žalovanej 2/, t. j. H. S.  riešená otázka vlastníctva
k nehnuteľnostiam, ktoré žalovaná 2/ sama v žalobnom petite označila. Po zmene žalobného petitu zo
dňa 06. 10. 2010 bolo predmetom daného sporu v konaní 14C/15/2010  určenie, že navrhovatelia v
uvádzanom konaní 14C/15/2010 1/ (H. S.) , 2/ (D. S.)  sú bezpodieloví spoluvlastníci 4/5 k rodinnému
domu číslo súpisné XXXX a zvyšok 1/5 tejto stavby patrí do dedičstva po nebohej N. G..  V tomto
konaní súd vykonal rozsiahle dokazovanie dôkazmi predloženými účastníkmi konania (stranami sporu),
pričom žalovaní 1/, 2/ neuniesli dôkazné bremeno a vlastníctvo k nehnuteľnosti v žalovanom podiele
nepreukázali, rovnako nepreukázali ani skutočnosť, že podiel zodpovedajúci 1/5 rodinného domu súp.
Číslo XXXX patrí do dedičstva po N. G..

24. Z uvedeného vyplýva, že ani v konaní 14C/15/2010 a ani v žiadnom inom konaní nebolo rozhodnuté,
že by nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, parc. č. C-KN  XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX m2, ktorej vypratanie sa týka, nebola vo vlastníctve žalobcu. Naopak, tomuto vlastníctvo
predmetnej parcely podľa listu vlastníctva č. XXXX svedčí odo dňa, kedy katastrálny úrad povolil
vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05. 08. 2009. Teda tomu tak bolo aj v
čase podania žaloby, ako aj v čase vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
Žalobca, ako oprávnený vlastník, má právo na nerušený výkon svojho vlastníckeho práva so všetkými
jeho zložkami (vec držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním), pričom ochrany
riadneho výkonu vlastníckeho práva sa v predmetnom konaní žalobou domáha. V prejednávanej
veci preto nie sú právne relevantné námietky, ktoré vo svojom odvolaní (a následných vyjadreniach)
uvádzala žalovaná 2/, týkajúcich sa spochybnenia vlastníckeho práva žalobcu. Pokiaľ je žalobca riadnym



vlastníkom predmetných nehnuteľností, je takýto stav záväzný voči všetkým tretím subjektom a žalovaná
je povinná ho rešpektovať. Pokiaľ vlastníctvo k predmetnému pozemku svedčí podľa listu vlastníctva
navrhovateľovi,  pričom takýto právny stav vyplýval z listu vlastníctva už v čase podania žaloby a na
uvedenom nič nezmenila ani skutočnosť, že medzi časom bolo konané a právoplatne rozhodnuté o
vlastníctve k nehnuteľnostiam, ktoré žalovaná 2/ považovala za sporné a ktoré sama v žalobe označila,
je žalovaná povinná rešpektovať jednak stav, vyplývajúci z verejnej listiny (listu vlastníctva), a jednak
z právoplatných rozhodnutí súdu. Pokiaľ žalovaná uvádza, že v konaní sp. zn. 14C/15/2010 bolo
rozhodnuté na základe nepravdivých dôkazov, žalovaná iné súdu nepredložila ani v odvolacom konaní
v predmetnej veci a teda ňou uvádzané okolnosti nie sú novotami v zmysle § 366 Civilného sporového
poriadku.  Z uvedených dôvodov odvolacie námietky uvádzané žalovanou 2/ nie sú pre prejednávanú vec
právne relevantné a nie sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci. Existenciu plota na predmetnom
pozemku de facto nespochybnila žiadna zo strán sporu a pokiaľ bola ustálená otázka, že tento plot sa
nachádza na pozemku vo vlastníctve žalobcu, je rozhodnutie o uložení povinnosti vypratať pozemok
vo vlastníctve žalobcu, odstrániť plot na ňom postavený a odovzdať tento pozemok žalobcovi, vecne
správne.

25. K odvolaniu žalovaného 1/ odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd vo veci samej rozhodol tak, že žalobe
vyhovel, žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Preto správne rozhodol o trovách konania podľa
zásady úspechu v konaní podľa § 255 CSP.

26. Pokiaľ žalovaný 1/ v podanom odvolaní poukazuje na svoj postoj v konaní a tiež na svoje sociálne a
majetkové pomery, pričom v týchto vzhliada dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, k
uvedenému odvolací súd uvádza, že účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. V
sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní (§ 255 CSP) Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa §
255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
u strán sporu. V praxi sa jedná o prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do
popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama
nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.  V takýchto prípadoch súd zohľadňuje
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne
iné okolnosti.

27.  Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaný 1/ spolu so žalovanou 2/ sú spoluvlastníkmi
nehnuteľností - rodinný dom a pozemok, zapísaných na LV č. XXXX, ktoré susedia s nehnuteľnosťou
žalobcu. Výstavbou plota na pozemku vo vlastníctve žalobcu žalovaní jednoznačne spôsobili protiprávny
stav a dali tak príčinu na začatie konania pred súdom. Zo spisu vyplýva, že obaja žalovaní boli žalobcom
vyzývaní  na odstránenie plota. Pokiaľ by tak títo urobili, žalobca by nemal dôvod domáhať sa ochrany
svojho vlastníckeho práva žalobou podanou na súde, a teda by nevznikli žiadne trovy v súvislosti s
vedením konania pred súdom. Žalovaný 1/  mal možnosť odstrániť plot postavený na pozemku vo
vlastníctve pozemku rovnako, ako žalovaná 2/. Svojou nečinnosťou a udržiavaním protiprávneho stavu
žalovaný 1/ (rovnako ako žalovaná 2/) dali príčinu na začatie konania, v ktorom bol v celom rozsahu
úspešný žalobca.

28. Pokiaľ žalovaný 1/ poukázal na svoju sociálnu a finančnú situáciu, keď jeho príjem predstavuje
len starobný dôchodok vo výške cca 503,20 Eur a prípadné uloženie povinnosti náhrady trov by bolo
pre tohto likvidačné, odvolací súd ani v tejto skutočnosti uvádzanej žalovaným 1/ nevzhliadol dôvody
hodné osobitného zreteľa, nakoľko dôchodok žalovaného 2/ nie je v neprimerane nízkej sume, z ktorej
by nebol schopný uspokojovať bez pomoci iných, tretích osôb, svoje základné potreby. Naopak, podľa
štatistických údajov Sociálnej poisťovne, zverejnených na webovom sídle uvedenej, je priemerná výška
vyplácaných dôchodkov k septembru 2017 v sume 427, 80eur.  Pokiaľ má žalovaný 1/ starobný dôchodok
vo výške 503, 20 Eur je tento mierne nad uvádzaným priemerom.

29.  Taktiež nemožno opomenúť  skutočnosť, že žalovaný 1/ je vlastníkom nehnuteľností, a to rodinný
dom a pozemok, zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území G., H. H., pričom uvedené



nehnuteľnosti sú v režime BSM so žalovanou 2/ H. S.. Žalovaný 1/ pritom uvedené nehnuteľnosti v
súčasnosti nevyužíva na bývanie, nakoľko jeho súčasný pobyt je v I., v Q. M..  Na Okresnom súde Banská
Bystrica je t. č. vedené konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov S. pod sp.
Zn. 10C/346/2015, ktoré v čase rozhodovania odvolacieho súdu nebolo právoplatne skončené.  Je tak
predpoklad, že žalovaný 1/ bude výlučným vlastníkom nehnuteľností, resp. podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností  alebo ako ustupujúci spoluvlastník bude vlastníkom nehnuteľností vyplatený a bude tak
disponovať dostatočnou finančnou náhradou za svoj spoluvlastnícky podiel.

30.  Z uvedeného vyplýva, že ani postoj žalovaného 1/ ku konaniu a taktiež ani sociálna a majetková
situácia, na ktorú žalovaný poukázal, nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa v zmysle § 257
CSP, podľa ktorých by súd mohol rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov konania procesne úspešnému
účastníkovi konania, resp. strane sporu.

31. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vyhodnotil ako vecne správny v
celom rozsahu a tento postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade v ust. § 396 ods. 1 a        § 255 ods.
1 CSP, aplikujúc ust. § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnou
stranou sporu, preto odvolací súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

33. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/125/2009", "guid": "10c26f21-7dcd-4dfb-a7f9-fc8dd129d49c:ffb117ca-7a46-4953-ad2a-1ebf65dd5e0f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5aa594e4-1c21-476d-886f-290a52793183", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 563/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 563/2011 z 8. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-08", "citacie_n": 358, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aa594e4-1c21-476d-886f-290a52793183"}, {"guid": "1b3112fe-fed8-4f16-ac26-66d5cddc2498:f636fde6-a730-4880-9a6a-b828b5067b41", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6110201888.1", "spisova_znacka": "16Co/1520/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/1520/2014 z 13. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-04-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6110201888.1"}], "citovane_v": [{"guid": "712bcb2a-4268-47cb-8542-605c5aa4704d:0ec852f8-dabd-40b3-93e5-9932ec2e56ea", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2115222906.2", "spisova_znacka": "9Co/11/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/11/2018 z 17. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2115222906.2"}]}