Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Sa/2/2017 z 9. 8. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 9. augusta 2017, sp. zn. 30Sa/2/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6017200108.3 Krajský súd Banská Bystrica | 30Sa/2/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6017200108.3 | 2017-08-09 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 31a ods. 3 zákona č. 85/2005 Z. z., § 31a ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z., § 31b ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z., § 31a ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z., § 31b ods. 2 zákona č. 85/2005 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/717915d5-fa6c-4040-85c2-06c4704ecff1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6017200108.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Sa/2/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200108
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200108.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou
Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: W.. W. U., H.., bytom I. B. XXXX/X, XXX XX Z. Z., právne
zastúpený: URBÁNI & Partners, s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36 646 181, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám.
Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-
OOP1-2017/002659-002/6GM zo dňa 15.02.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím č. OU-BB-OVVS2-2016/027755-4 2016/419315/JB zo dňa 16.11.2016 Okresný úrad
Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy (orgán verejnej správy 1. stupňa) uznal žalobcu
za vinného zo spáchania priestupku podľa § 31b ods. 1 zákona č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a
politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o politických stranách a politických
hnutiach), ktorého sa mal dopustiť tým, že do dňa 31.01.2016 neoznámil štátnej komisii pre voľby
a kontrolu financovania politických strán, že dňa 04.12.2015 prostredníctvom prevodného príkazu zo
svojho osobného bankového účtu poskytol na bankový účet politickej strane STRANA MODERNÉHO
SLOVENSKA (SMS) finančný dar vo výške 17 000,- Eur, čím porušil povinnosť podľa § 31a ods. 1
Zákona o politických stranách a politických hnutiach. Za uvedený priestupok uložil prvostupňový orgán
verejnej správy podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 31b ods. 2 Zákona o politických stranách a
politických hnutiach sankciu - pokutu vo výške 5 000,- Eur, ktorú bol žalobca povinný uhradiť na účet
špecifikovaný v rozhodnutí do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň bol
žalobca zaviazaný na úhradu trov konania štátu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na to, že dňa
19.08.2016 mu bolo doručené oznámenie z Úradu štátnej komisie, odboru volieb, referenda a politických
strán, sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra SR o tom, že žalobca v roku 2015 poskytol politickej
strane SMS peňažný dar vo výške 17 000,- Eur, pričom túto skutočnosť v súlade s § 31a ods. 1 Zákona o
politických stranách a politických hnutiach neoznámil štátnej komisii. Prílohou oznámenia bola fotokópia
osobitnej evidencie darov z výročnej správy politickej strany SMS za rok 2015 a fotokópia e-mailového
vyhlásenia žalobcu o tom, že nie je osobou podľa § 24 ods. 1 Zákona o politických stranách a politických
hnutiach (že nie je osobou, od ktorej politická strana alebo hnutia nesmie prijať dar alebo iné bezodplatné
plnenia).

3. Ďalej prvostupňový orgán verenej správy poukázal na výpoveď žalobcu na ústnom pojednávaní, kde
uviedol, že poskytol peňažný dar vo výške 17 000,- Eur politickej strane na zaplatenie volebnej kaucie.



Tieto peňažné prostriedky prepadli v prospech štátu, pretože politická strana v parlamentných voľbách
nezískala potrebné 3 %. Žalobca uviedol, že dar bol v strane riadne zaevidovaný, priznaný v daňovom
priznaní, uvedený vo výročnej správe a odsúhlasený audítorom v audítorskej správe strany. Keďže
daná politická strana je malou stranou, ktorá nemá profesionálnych pracovníkov, pri povinnosti nahlásiť
predmetný dar bol uvedený do omylu ekonómkou, ktorá spracovávala ekonomickú agendu strany, a
to, že táto povinnosť sa vzťahuje až k nasledujúcemu roku po januári 2016. Ekonómka si zrejme zle
vyložila zákon, pretože tento platil prvýkrát pri posledných parlamentných voľbách a nebol vžitý. Samotnú
povinnosť oznámiť poskytnutie daru splnil žalobca v októbri 2016. Žalobca zároveň uviedol, že z jeho
strany neexistoval žiaden záujem predmetný dar nejakým spôsobom zatajovať.

4. Prvostupňový orgán verenej správy po zhodnotení dôkazov dospel k záveru, že žalobca sa priestupku
nepochybne dopustil. Uviedol, že z osobnej evidencie darov, ktorá tvorí súčasť výročnej správy politickej
strany SMS za rok 2015, ako aj z vyhlásenia žalobcu adresovaného Štátnej komisii pre voľby a kontrolu
financovania politických strán (ďalej aj len štátna komisia), je preukázané, že žalobca poskytol dňa
04.12.2015 dar politickej strane SMS vo výške 17 000,- Eur, pričom túto skutočnosť štátnej komisii pre
voľby a kontrolu financovania politických strán neoznámil do 31.01.2016 tak, ako mu táto povinnosť
vyplýva zo Zákona o politických stranách a politických hnutiach. Prvostupňový orgán verejnej správy
ešte uviedol, že žalobca na ústnom pojednávaní nespochybnil žiadnu zo zistených skutočností a na
svoju obhajobu uviedol, že doplatil na zlý výklad predmetného zákona zo strany ekonómky, ktorá ho
mala informovať o tom, že predmetná povinnosť sa vzťahuje až na nasledujúci rok po januári 2016.

5. Prvostupňový orgán verenej správy poukázal na obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupku
a konštatoval, že v prejednávanej veci došlo k naplneniu všetkých týchto štyroch znakov, vrátane
jeho subjektívnej stránky, nakoľko žalobca, ako predseda politickej strany, mal a mohol poznať platnú
legislatívu upravujúcu podmienky vzniku a zániku politických strán a hnutí, ako aj s tým súvisiacu
úpravu práv a povinností, či sankcií za nesplnenie povinností. Zdôraznil subjektívnu stránku skutkovej
podstaty priestupku s tým, že pri zavinení z vedomej nedbanlivosti páchateľ priestupku vie, že môže
spôsobiť následok, kým pri nevedomej nedbanlivosti o tejto možnosti ani nemusí vedieť. Pri nevedomej
nedbanlivosti je zodpovednosť založená na povinnosti osoby predvídať určité skutočnosti, a preto sa od
nej vyžaduje určitá miera opatrnosti. Podmienky zodpovednosti sú ustanovené kumulatívne spojením
prvkov, ktoré sú rovnocenné, t. j. vedieť mohol a mal.

6. Fyzická osoba musí všeobecne dodržiavať určité povinnosti dané právnymi predpismi a nesmie sa
bezdôvodne spoliehať na to, že nespôsobí alebo neohrozí záujmy uvedené v zákone. Páchateľ sa
nemôže dovolávať toho, že konanie nebolo zavinené, pretože nepoznal príslušné ustanovenia zákona.
Zo zásady „neznalosť zákona neospravedlňuje - ignoratia legis non excusat“ totiž vyplýva, že páchateľ
príslušné ustanovenia zákona poznať môže a má.

7. Na zdôraznenie ešte prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že predmetný zákon bol riadne
publikovaný v Zbierke zákonov a je platným prameňom práva, teda obvinený/žalobca mal a mohol mať
vedomosť o povinnostiach vyplývajúcich z jeho ustanovení, ako aj o následkoch spojených s nesplnením
týchto povinností.

8. Pretože žalobca neuviedol pred správnym orgánom žiadne skutočnosti, ktoré by ho zbavovali
administratívnoprávnej zodpovednosti a relevantné okolnosti vylučujúce protiprávnosť jeho konania
nevyplývali ani z ďalšieho vykonaného dokazovania, prvostupňový orgán verejnej správy prijal záver, že
zo strany žalobcu došlo k naplneniu tak formálnych znakov priestupku (§ 31b ods. 1 Zákona o politických
stranách a politických hnutiach), ako aj materiálneho znaku v zmysle § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch.

9. K uloženej sankcii prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že pri jej uložení nepostupoval podľa
§ 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch, nakoľko správna úvaha, spočívajúca v diskrečnej právomoci,
predstavujúcej zákonom dovolenú voľnosť pri určovaní druhu a výmere sankcie za spáchaný priestupok,
je obmedzená ustanovením § 31b ods. 2 Zákona o politických stranách a politických hnutiach, ktoré má
prednosť pred všeobecnou úpravou Zákona o priestupkoch. Z uvedeného dôvodu nemal inú možnosť,
ako žalobcovi uložiť pokutu vo výške 5 000,- Eur.



10. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a Okresný úrad Banská Bystrica, odbor
opravných prostriedkov (žalovaný) rozhodnutím č. OU-BB-OOP1-2017/002659-002/6GM zo dňa
15.02.2017 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

11. Žalovaný sa stotožnil s argumentáciou a so závermi prvostupňového orgánu verejnej správy a
zdôraznil ešte, že Zákon o politických stranách a politických hnutiach bol novelizovaný zákonom č.
181/2014 Z.z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení Zákona o politických stranách a politických
hnutiach v znení neskorších predpisov. Uvedená novela s účinnosťou od 01.07.2015 zakotvila
oznamovaciu povinnosť doplnením paragrafového znenia Zákona o politických stranách a politických
hnutiach o ustanovenie § 31a ods. 1 a zároveň zaviedla administratívnoprávnu zodpovednosť za
nesplnenie tejto povinnosti. Ďalej žalovaný poukázal na § 3 Zákona o priestupkoch, v zmysle ktorého
na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že
je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa § 4 ods. 3 Zákona o priestupkoch sa konaním rozumie aj
opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ, vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery,
povinný. V čase spáchania priestupku obvineným bola predmetná novela Zákona o politických stranách
a politických hnutiach už účinná, pričom v konaní nenastali podľa žalovaného nijaké pochybnosti o
možnosti obvineného byť riadne oboznámený s platnou právnou úpravou.

12. K námietke žalobcu o neproporcionalite výšky uloženej sankcie k povahe priestupku žalovaný
uviedol, že ustanovením § 31b ods. 2 Zákona o politických stranách a politických hnutiach ukladá
správnemu orgánu za spáchanie priestupku podľa § 31b ods. 1 povinnosť uložiť sankciu - pokutu
v presne stanovenej výške, teda zákon nedáva správnemu orgánu pri ukladaní sankcie priestor pre
správnu úvahu, v akej výške pokutu uloží. Žalovaný sa preto stotožnil s odôvodnením prvostupňového
orgánu verenej správy v tom, že v danom prípade nebolo možné postupovať podľa § 12 ods. 1 Zákona
o priestupkoch, nakoľko diskrečná právomoc správneho orgánu je obmedzená ustanovením osobitného
zákona, ktoré má prednosť pred všeobecnou úpravou v Zákone o priestupkoch. Ďalej žalovaný uviedol,
že rovnako nemôže obstáť ani argumentácia žalobcu o neprimeranosti a nezmyselnosti právnej úpravy,
na základe ktorej mu bola vyvodená priestupková zodpovednosť, a to s ohľadom na znenie čl. 2 ods.
2 Ústavy SR. Zdôraznil ešte, že zmyslom a účelom zavedenia oznamovacej povinnosti podľa § 31a
ods. 1 Zákona o politických stranách a politických hnutiach bolo prehodnotenie financovania politických
strán smerom k precíznejším a transparentnejším pravidlám financovania, identifikácií poskytovateľov
príspevkov a zverejňovaniu údajov o financovaní. Nesplnením oznamovacej povinnosti, ktoré zakladá
administratívnoprávnu zodpovednosť za priestupok bol preto naplnený, aj materiálny znak priestupku.

13. Žalovaný konštatoval, že v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia, a preto toto rozhodnutie potvrdil.

14. Správnou žalobou, osobne podanou na správnom súde dňa 20.03.2017, sa žalobca domáhal
moderácie uloženej sankcie a to, aby správny súd v zmysle § 198 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len SSP) upustil od uloženia sankcie v celom rozsahu, alebo
alternatívne v zmysle § 198 ods. 1 písm. b) SSP zmenil výšku sankcie tak, že ju uloží vo výške 100,- Eur.

15. Žalobca v správnej žalobe poukázal na priebeh administratívneho konania a obsah vydaných
rozhodnutí. Ďalej poukázal na to, že poskytol dar vo výške 17 000,- Eur politickej strane na zaplatenie
volebnej kaucie a tieto peňažné prostriedky prepadli v prospech štátu. Dar bol v strane riadne
zaevidovaný, priznaný v daňovom priznaní, uvedený vo výročnej správe a odsúhlasený audítorom
v audítorskej správe politickej strany. Poukázal na to, že bol uvedený do omylu ekonómkou, ktorá
spracovávala ekonomickú agendu strany, s tým, že táto povinnosť sa vzťahuje až k nasledujúcemu roku
po roku 2016, preto si túto povinnosť splnil až v októbri 2016.

16. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/72/2010 zo dňa 22.10.2010,
týkajúci sa ukladania sankcií a na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 274/07 zo
dňa 27.10.2007, podľa ktorého orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri
rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom
odstraňovať. Ďalej ešte žalobca poukázal na komentár k Ústave SR (Drgonec: ÚSTAVA Slovenskej
republiky, Heuréka 2004), konkrétne k čl. 152 ods. 4 Ústavy SR.



17. Žalobca poukázal na to, že v zmysle Zákona o politických stranách a politických hnutiach je možné
poskytnúť v kalendárnom roku strane dar alebo iné bezodplatné plnenie v hodnote vyššej ako 5 000,-
Eur, avšak o tejto skutočnosti je povinný poskytovateľ daru informovať štátnu komisiu najneskôr do
31. januára nasledujúceho roka na formulári, ktorého vzor komisia zverejní na svojom webovom sídle.
Podľa žalobcu je v rozpore s logikou veci, že aj napriek tomu, že žalobca si oznamovaciu povinnosť
voči štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán v mesiaci november 2016
splnil, bola mu uložená sankcia vo výške 5 000,- Eur. Žalobca žiadnym spôsobom nechcel zatajiť
alebo zmariť poskytnutie daru. Právna povinnosť ustanovená v § 31a ods. 1 Zákona o politických
stranách a hnutiach bola inkorporovaná do zákona s účinnosťou od 30.06.2015. Prvá oznamovacia
povinnosť na základe tohto ustanovenia bola stanovená do 31.01.2016. V prípade, ak by žalobca
finančné prostriedky nepoukázal politickej strane, strana by sa nemohla ako politický subjekt uchádzať
v parlamentných voľbách. Zákonodarca sa týmto snaží podľa žalobcu proti logike vo veci samej
neprimerane sankcionovať právnické subjekty.

18. Na základe uvedeného žalobca žiadal správny súd, aby aplikoval právne normy upravujúce sankčnú
moderáciu a upustil od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným
prejednaním veci, alebo aby aspoň zmenil výšku sankcie, aj keď orgán verenej správy pri jej uložení
nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, pretože táto sankcia je neprimeraná povahe skutku
alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter.

19. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že odkazuje na svoje závery uvedené v rozhodnutí,
ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietnuté. Zdôraznil, že
ustanovenie § 31b ods. 2 Zákona o politických stranách a politických hnutiach má povahu kogentnej
právnej normy, ktorá svojou povahou vylučuje, aby sa pri jej aplikácii konajúci správny orgán od nej
akokoľvek odchýlil. Žalovaný poukázal na zákonnú dikciu „za priestupok podľa ods. 1 uloží okresný
úrad pokutu 5 000,- Eur“, ktorá nedáva správnemu orgánu pri ukladaní sankcie priestor pre správnu
úvahu, v akej výške pokutu uloží. Žalovaný ďalej poukázal na to, že pri niektorých priestupkoch
zákonodarca dikciou „možno uložiť“ ponecháva správnemu orgán priestor pre uváženie, v akej výške
v stanovenom rozmedzí pokutu uloží, prípadne, či uloží inú sankciu podľa Zákona o priestupkoch,
napríklad pokarhanie, prípadne upustí od uloženia sankcie, ak k náprave páchateľa postačí samotné
prejednanie priestupku. V takýchto prípadoch potom správne orgány postupujú podľa § 12 ods. 1 Zákona
o priestupkoch a zohľadňujú kritériá tam uvedené. Takýto postup podľa názoru žalovaného zákonodarca
dikciou „uloží pokutu 5 000,- Eur“ vylúčil a za predpokladu, že by správny orgán kogentný charakter
uvedenej normy nerešpektoval, zaťažil by rozhodnutie vadou, ktorá by mala za následok v konečnom
dôsledku jeho nezákonnosť. Podľa názoru žalovaného, ak by správne orgány v takejto veci alebo v
obdobných prípadoch uložili pokutu v inej výške, než zákonom ustanovenej, prípadne ak by od uloženia
sankcie upustili, takýto postup by odporoval zásade zákonnosti, princípu právnej istoty a požiadavke
predvídateľnosti rozhodnutiu orgánu verejnej správy.

20. Ďalej žalovaný uviedol, že pri uplatnení sankčnej moderácie spôsobom, ako to navrhol žalobca
v žalobnom petite, by mohlo tiež dôjsť k zmareniu samotného účelu, pre ktorý zákonodarca kreoval
predmetnú skutkovú podstatu priestupku. Ako to vyplýva z dôvodovej správy k predmetnému zákonu,
otázka financovania a kontroly financovania politických strán je predmetom celospoločenského záujmu,
preto novou právnou úpravou zákonodarca zamýšľal nastaviť transparentnejšie pravidlá financovania
politických strán a identifikácie poskytovateľov príspevkov politickým stranám. Žalovaný ďalej zdôraznil,
že v rámci administratívneho trestania je účelom ukladania sankcie aj tzv. generálna prevencia, t.
j. potreba odradiť ostatné subjekty od páchania deliktov. Nie je možné opomenúť ani individuálnu
prevenciu, teda spôsobilosť uloženej sankcie vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa priestupku k
tomu, aby sa obdobných deliktov v budúcnosti nedopúšťal. Zmierňovaním zákonom stanovených sankcií
by podľa názoru žalovaného mohlo dochádzať k popieraniu zmyslu a funkcií správneho trestania a
v konečnom dôsledku k nárastu výskytu takých javov, ktoré odporujú celospoločenským záujmom.
Žalovaný ešte zdôraznil, že sa jedná o novú právnu úpravu, preto ak by súdy svojou rozhodovacou
činnosťou začali zmierňovať sankcie za tieto priestupky tak, ako to navrhuje žalobca, mohla by takáto
rozhodovacia prax systémovo zmariť účel, ktorý zákonodarca skutkovou podstatou priestupku sledoval.

21. Skutočnosti uvádzané žalobcom v správnej žalobe na svoju obranu vyhodnotil žalovaný ako
irelevantné. Poukázal na to, že žalobca si svoju povinnosť splnil v októbri, resp. v novembri 2016 a
takýto postup žalobcu sa javí ako účelový v snahe zbaviť sa zodpovednosti za priestupok, nakoľko



dňa 26.09.2016 mu bolo doručené predvolanie na prejednanie uvedeného priestupku pred správnym
orgánom. Argumentácia žalobcu o tom, že si oznamovaciu povinnosť vlastne splnil, hoci neskôr, nemôže
byť podľa názoru žalovaného dôvodom na zbavenie priestupkovej zodpovednosti, ani na upustenie od
uloženia sankcie. Ak by takýto postup uplatnil každý darca, ktorý poskytnutie daru neoznámil príslušnej
komisii v súlade so zákonom, stane sa ustanovenie § 31b Zákona o politických stranách a politických a
politických hnutiach nevykonateľným. Na základe uvedeného potom žalovaný žiadal, aby správny súd
žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.

22. Žalobca v replike uviedol, že sankcia uložená prvostupňovým orgánom verejnej správy je
neprimeraná povahe, charakteru a rozsahu právnej povinnosti, ktorú tým zabezpečuje a chráni.
Opätovne poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, podľa ktorého negatívny vplyv správneho práva
môže odstrániť iba súdna moc prostredníctvom svojho výkonu v konkrétnom súdnom konaní. Zdôraznil,
že si žalobca svoju oznamovaciu povinnosť dodatočne splnil. Výška sankcie a jej charakter je nepriamo
úmerná povahe porušenej povinnosti žalobcom, nakoľko zákonodarca nelogicky pristúpil k tvorbe
príslušného právneho predpisu, ktorého neúčelnosť sa podľa neho ukázala hneď pri jeho prvej aplikácii.

23. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. d) SSP na deň
10.08.2017.

24. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní odkázal na argumentáciu uvedenú v podanej správnej
žalobe. Poukázal na to, že uložená sankcia je neprimerane vysoká a je neproporcionálna vo vzťahu k
následku, ako aj na to, že relevantná právna úprava sa prvýkrát použila pri tých parlamentných voľbách,
vo vzťahu ku ktorým žalobca poskytol dar. Zdôraznil tiež, že žalobca si povinnosť splnil v novembri 2016
a nemal záujem dar zatajiť, nakoľko politická strana dar priznala. Ak má správny súd možnosť moderovať
uložené sankcie, žalobca má za to, že toto je práve príklad, keď správny súd môže zasiahnuť do
uloženej sankcie a zmierniť ju. Zdôraznil skutočnosť, že žalobca oznámil poskytnutie daru, dar poskytol
za účelom, aby politická strana mohla uhradiť volebnú kauciu a zúčastniť sa parlamentných volieb,
pričom išlo o novú právnu úpravu, ktorá platila krátko a prvýkrát mala byť aplikovateľná v roku 2016. V
rámci konečného návrhu žiadal rozhodnúť tak, ako bolo uvedené v žalobe.

25. Poverený zástupca žalovaného sa na pojednávaní pridržal obsahu napadnutého rozhodnutia, ako
aj vyjadrenia, ktoré bolo podané vo veci samej. Zdôraznil, že ide o záväzný charakter právnej normy,
správny orgán nemôže prihliadať na rôzne okolnosti, ktoré by mali odôvodňovať zníženie sankcie,
pretože v tomto prípade sankciu znížiť nemohol. Správny orgán nemal inú možnosť, ako v prípade viny
žalobcu uložiť pokutu vo výške 5 000,- Eur. Ak by uložil inú sankciu, bol by porušený zákon. Pokiaľ ide o
okolnosti, ktoré mali byť vzaté do úvahy, ako napríklad, ak žalobca tvrdí, že splnil oznamovaciu povinnosť
v októbri, resp. v novembri 2016, žalovaný k tomu uviedol, že žalobca túto povinnosť splnil dodatočne až
potom, čo mu bolo doručené predvolanie na prejednanie priestupku, preto túto jeho obranu vyhodnotil
ako účelovú. V rámci konečného návrhu žiadal žalobu zamietnuť.

26. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo
priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou
orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených Správnym súdnym poriadkom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).

27. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

28. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v tejto veci, preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie orgánu verejnej
správy 1. stupňa, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu podľa § 190 SSP
zamietol.



29. Žalobca v prejednávanej veci podal správnu žalobu vo veci správneho trestania, pričom rozsah
súdneho prieskumu obmedzil len na moderáciu uloženej sankcie. Oproti iným druhom správnych žalôb
je správna žaloba vo veciach správneho trestania charakteristická tým, že v zmysle ustanovenia § 195
SSP je správny súd aj mimo žalobných bodov a rozsah správnej žaloby povinný prihliadať na to, či v
konaní a rozhodnutí orgánu verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a) až
e) SSP. Ak správny súd takéto vady zistí, je povinný na ne ex offo prihliadnuť.

30. Žalobca v správnej žalobe nenamietal, že sa dopustil skutku, právne kvalifikovaného ako priestupok,
tak ako bolo vymedzený v prvostupňovom rozhodnutí. Namieta len výšku uloženej sankcie - pokuty,
z hľadiska jej proporcionality vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania. Žalobca nespochybnil, že
porušil ustanovenie Zákona o politických stranách a politických hnutiach ale namietal, že s ohľadom
na okolnosti prípadu miera závažnosti tohto porušenia zjavne prevyšuje dôsledky vyvolané uložením
sankcie vo výške 5 000,- Eur.

31. Právna úprava vzniku, činnosti, hospodárenia a zániku politických strán a politických hnutí je
sústredená najmä do zákona č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach v znení
neskorších predpisov. Zákonom č. 181/2014 Z.z. boli do uvedeného zákona s účinnosťou od 01.07.2015
zavedené ustanovenia § 31a a § 31b, v ktorých je riešená skutková podstata priestupku, zo spáchania
ktorého bol žalobca uznaný za vinného a za ktorý mu bola uložená sankcia - pokuta. Zmena právnej
úpravy vykonaná uvedeným zákonom bola odôvodňovaná (ako to vyplýva z dôvodovej správy) potrebou
stransparentnenia financovania politických strán a hnutí. Preto je na jednej strane zakotvená povinnosť
pre politickú stranu alebo pre politické hnutie viesť osobitnú evidenciu darov a iných bezodplatných
plnení, povinnosť zverejňovať zoznamy darcov, povinnosť viesť výročnú správu a mať účtovnú závierku
overenú audítorom, a na druhej strane je pri peňažných daroch alebo bezodplatných plneniach
prevyšujúcich sumu 5 000,- Eur (suma, ktorá podľa dôvodovej správy prekračuje možnosti väčšiny
občanov z hľadiska ich príjmov) zakotvená povinnosť pre poskytovateľa daru alebo iného bezodplatného
plnenia (v hodnote vyššej ako 5 000,- Eur) oznámiť túto skutočnosť príslušnej štátnej komisii najneskôr
do 31. januára nasledujúceho roka na formulári, ktorého vzor zverejní štátna komisia. Uvedené dve
skupiny povinnosti slúžia na konfrontáciu údajov uvádzaných politickou stranou, resp. na overenie
pravdivosti údajov uvádzaných politickou stranou alebo politickým hnutím o prijatých daroch alebo
bezodplatných plneniach v sume prevyšujúcej 5 000,- Eur (teda pri väčších finančných obnosoch, ktoré
nie sú bežné pri priemerných príjmoch). Takýto postup zároveň slúži na zabezpečenie identifikácie
darcov.

32. Právny rámec priestupku v prejednávanej veci je obsiahnutý v Zákone o politických stranách a
politických hnutiach, ako aj v Zákone o priestupkoch, ktorý sa ako lex generalis uplatní v zmysle §
31b ods. 3 Zákona o politických stranách a politických hnutiach. Na konanie o priestupkoch sa potom
vzťahuje aj všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny
poriadok) v znení neskorších predpisov, v zmysle § 51 Zákona o priestupkoch.

33. Ako bolo uvedené vyššie, žalobca nepopieral, že sa skutku dopustil, otázka viny teda nebola sporná.
Nesporné je, že v konaní a ani v rozhodnutiach orgánov verejnej správy oboch stupňov nedošlo k
pochybeniam pri vykonávaní procesných úkonov a v rámci realizácie práv prislúchajúcich žalobcovi
ako osobe obvinenej zo spáchania priestupku. Preto sa správny súd obmedzil na možnosť sankčnej
moderácie vo vzťahu k uloženej sankcii - pokute.

34. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch; priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak
nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

35. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o priestupkoch; priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia
a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo
b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený
zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej
situácii odstrániť inak.

36. Podľa § 3 Zákona o priestupkoch; na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti,
ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.



37. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o priestupkoch; priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom
na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

38. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o priestupkoch; priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo
b) vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že
ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.

39. Podľa § 12 Zákona o priestupkoch; (1) pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na
závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol
spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom
bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. (2) Za viac priestupkov toho
istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia
vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno
uložiť za niektorý z týchto priestupkov.

40. Podľa § 31a Zákona o politických stranách a politických hnutiach; (1) ten, kto poskytne v kalendárnom
roku strane dar alebo iné bezodplatné plnenie v hodnote vyššej ako 5 000,- Eur, je povinný túto
skutočnosť oznámiť štátnej komisii najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka na formulári, ktorého
vzor zverejní štátna komisia na svojom webovom sídle. (2) V oznámení osoba podľa odseku 1 uvedie
a) identifikačné údaje v rozsahu meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu; ak
ide fyzickú osobu - podnikateľa, aj obchodné meno,
b) názov alebo obchodné meno a adresu sídla, ak ide o právnickú osobu.
(3) Ak štátna komisia zistí porušenie povinnosti podľa odsekov 1 a 2, oznámi to okresnému úradu
príslušnému podľa miesta pobytu fyzickej osoby.

41. Podľa § 31b Zákona o politických stranách a politických hnutiach; (1) priestupku sa dopustí ten, kto
nesplní povinnosť podľa § 31a. (2) Za priestupok podľa odseku 1 uloží okresný úrad pokutu 5 000,- Eur.
(3) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.

42. Zákon o politických stranách a politických hnutiach zakotvuje pre príslušný orgán verejnej správy
na prejednanie priestupku - okresný úrad príslušný podľa miesta pobytu fyzickej osoby (ktorému to
oznámi na základe zákonom ustanovenej povinnosti štátna komisia) povinnosť uložiť pokutu v jednotnej
výške 5 000,-Eur, bez ohľadu na výšku poskytnutého daru alebo bezodplatného plnenia, ktoré presahujú
5.000,-Eur. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 4Sžo/72/2010, 4Sžf/85/2012) vyplýva, že
aj v prípade, že je sankcia v právnom predpise stanovená v jednotnej výške, bez určenia rozpätia
hornou a dolnou hranicou, je v rámci vykonania testu proporcionality na mieste aplikácia tých zákonných
ustanovení, v ktorých sú vymedzené kritériá, ktoré je potrebné zohľadniť pri ukladaní sankcie. Takýto
postup je podľa správneho súdu na mieste aj s prihliadnutím na potrebu aplikácie zásad ukladania
trestov podľa Trestného zákona pri správnom trestaní (§ 195 písm. d) SSP), pričom trestné právo
taktiež pripúšťa pri ukladaní trestov napríklad mimoriadne zníženie trestu alebo upustenie od potrestania.
Test proporcionality uloženej sankcie je prostriedkom, prostredníctvom ktorého je možné zohľadniť
individuálnosť niektorých prípadov, kedy aplikácia sankcie bola zjavne neproporcionálna a neprimeraná
vo vzťahu ku skutku a jeho závažnosti.

43. Povinnosť oznámiť poskytnutie daru / bezodplatného plnenia pre politickú stranu alebo politické
hnutie zaťažuje každú fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá poskytne dar / bezodplatné plnenie v
sume prevyšujúcej 5 000,- Eur. Žalobca túto povinnosť do zákonom stanoveného termínu - 31.01.2016
nesplnil. Splnil ju až následne v októbri, resp. v novembri 2016, po tom, ako sa dozvedel o začatí
priestupkového konania. Preto námietka o tom, že svoju povinnosť dodatočne splnil, je irelevantná, a
to tak vo vzťahu k vine (ktorú nespochybňuje), ako aj vo vzťahu k uloženej sankcii. Povinnosť žalobca
nesplnil z vlastnej iniciatívy, ale až potom, čo sa dozvedel o začatí konania o priestupku.



44. Rovnako je irelevantná aj tá námietka, ktorou žalobca poukazoval, že bol uvedený do omylu
ekonómkou politickej strany - príjemcu daru. Žalobca poskytoval finančný dar ako fyzická osoba, ktorú
zaťažovala povinnosť podľa § 31a Zákona o politických stranách a politických hnutiach. Postup zo strany
ekonómky, ktorá zabezpečuje vedenie ekonomickej agendy politickej strany (príjemcu daru), by bolo
možné zrejme zohľadniť len vo vzťahu k plneniu povinností príjemcom daru, ale tento postup nie je
relevantný vo vzťahu k fyzickej osobe, ktorá poskytla dar, aj keď táto osoba v politickej strane pôsobí.
Osoba darcu má samostatnú oznamovaciu povinnosť, ktorá nie je žiadnym spôsobom previazaná na
povinnosti politických strán ako príjemcu daru.

45. Nepochybné je, že zo strany žalobcu došlo k spáchaniu priestupku z nevedomej nedbanlivosti.
Rovnako je nepochybné, že príjemca daru poskytnutý dar uviedol v osobitnej evidencii, ako aj vo výročnej
správe. To, že politická strana dar priznala a evidovala, však nič nemení na zodpovednosti žalobcu ako
fyzickej osoby, ktorá dar poskytla a ktorú zaťažovala samostatná povinnosť oznámiť poskytnutie daru.
Preto ani tieto argumenty nemožno pri posudzovaní uloženej sankcie vziať do úvahy.

46. Povinnosť, porušením ktorej sa žalobca dopustil spáchania priestupku, bola zavedená s účinnosťou
od 01.07.2015. Žalobca dar poskytol dňa 04.12.2015. Aj keď išlo o novú právnu úpravu, bola účinná už
takmer polroka a bol dostatočný časový priestor na to, aby sa žalobca s ňou oboznámil.

47. Správny súd dospel k záveru, že sankcia uložená orgánom verejnej správy prvého stupňa v
tomto prípade bola dôvodná. Pokiaľ ide o závažnosť priestupku vo vzťahu k uloženej sankcii, pokuta
v tomto smere obstojí. Odôvodňuje ju verejný celospoločenský záujem na zvýšení transparentnosti
financovania politických strán a politických hnutí, záujem na overiteľnosti vyhlásení (údajov a
skutočností) oznámených politickou stranou. Pokiaľ ide o spôsob spáchania priestupku, v tomto
prípade bol priestupok spáchaný nekonaním - jednoduchým neoznámením, neodovzdaním príslušného
formulára. K jeho nevyhotoveniu a neodovzdaniu nedošlo z dôvodu žiadnych mimoriadnych prekážok,
ktoré by bolo možné zohľadniť. Následkom spáchaného priestupku bola nemožnosť overenia / verifikácie
spôsobu financovania politickej strany vo výške 17.000- Eur, pričom išlo o rozhodujúcu časť finančných
prostriedkov, z ktorých politická strana financovala svoju činnosť. Uložená sankcia tak vo vzťahu k
následku priestupku taktiež obstojí. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku spáchaného priestupku, žalobca sa
dopustil priestupku z nevedomej nedbanlivosti, pretože nevedel o svojej povinnosti, ktorá mu vyplývala
z právneho predpisu. Ani táto skutočnosť v porovnaní s cieľom zabezpečiť zvýšenie transparentnosti
financovania politických strán neobstojí ako mimoriadna skutočnosť, ktorá by mala mať vplyv na
zmiernenie sankcie alebo na upustenie od potrestania.

48. S ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu má správny súd za to, že uložená sankcia (a dôsledky
ňou vyvolané) je primeraná vo vzťahu k povahe skutku a k závažnosti následku, ktorý bol privodený
spáchaným priestupkom, nebolo preukázané, že by pre žalobcu mala likvidačný charakter a nebol dôvod
na zmenu jej výšky. S odkazom na vyššie uvedenú argumentáciu dospel správny súd zároveň k záveru,
že nebol daný ani dôvod na upustenie od potrestania. Správny súd preto žalobu žalobcu podľa § 190
SSP zamietol.

49. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario a neúspešnému
žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).



Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.