Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sa/3/2017 z 14. 8. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 14. augusta 2017, sp. zn. 27Sa/3/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6017200101.1 Krajský súd Banská Bystrica | 27Sa/3/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6017200101.1 | 2017-08-14 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 6 zákona č. 595/2003 Z. z., § 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 21 zákona č. 461/2003 Z. z., § 26 zákona č. 461/2003 Z. z., § 209 zákona č. 461/2003 Z. z., § 184 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., § 3 zákona č. 138/1992 Zb., § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 138/1992 Zb., § 5 ods. 5 zákona č. 138/1992 Zb., § 19 zákona č. 138/1992 Zb., § 3 zákona č. 595/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/75e7ad5e-1cf6-4ce2-9bde-752679baaaa8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6017200101.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sa/3/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200101
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200101.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu:
H.. X. U., nar. XX.XX.XXXX, R. 4, XXX XX O. O., H.: XXXXXXXX, zast. JUDr. Rastislavom Paučom,
advokátom, Advokátska kancelária ul. Nad Plážou 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44281277 proti
žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30807484
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23178-2/2017-BA zo dňa 01.02.2017 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Administratívne konanie. Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový orgán
verejnej správy“) rozhodnutím č. 15568-1/2016-BB z 26.08.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie
orgánu verejnej správy“) ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 178 ods. 1 písm. a/ prvého bodu
zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003
Z.z.“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj
„SZČO“) H.. X. U. sa povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie neprerušuje
odo dňa 01.01.2015. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že prvostupňovému orgánu verejnej správy
žalobca doručil dňa 07.01.2015 Registračný list fyzickej osoby - prerušenie poistenia SZČO H.. X.
U. (žalobca) s dátumom vzniku prerušenia poistenia SZČO odo dňa 01.01.2015, spolu s potvrdením
o pozastavení prevádzkovania živnosti, ktorým žalobca pozastavuje živnostenské oprávnenie č. ŽO-
XXXX/XXXXX z 18.08.1992 s účinnosťou od 01.01.2015. Následným šetrením bolo zistené, že žalobca
je od 09.08.2001 zapísaný pod č. XXXX v Zozname autorizovaných architektov a autorizovaných
stavebných inžinierov (ďalej aj „Zoznam“) v zmysle zák. č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch
a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 138/1992
Zb.“) a výkon činnosti nebol pozastavený. S poukazom na § 5, § 21 ods. 1 a § 26 ods. 2
zák. č. 461/2003 Z.z. prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že žalobcovi sa odo dňa
01.01.2015 neprerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO. Proti
prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal v
podstate rovnaké skutočnosti, aké sú predmetom správnej žaloby.

2. Žalovaný svojím rozhodnutím č. 23178-2/2017-BA z 01.02.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie
žalovaného“) zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že z ust. § 3 zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že zárobková činnosť SZČO
na účely sociálneho poistenia je činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie
príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 595/2003
Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zák. č. 595/2003 Z.z.“). S poukazom na § 5 zák. č. 461/2003 Z.z.
v znení účinnom od 01.01.2014 konštatoval, že SZČO podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá



dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dosahovala príjmy uvedené v
§ 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej
asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaný
poukázal na to, že žalobca je povinný vykonávať SZČO na základe živnostenského listu č. ŽO-XXXXX/
XXXXX, pričom mal pozastavené prevádzkovanie živnosti v čase od 01.01.2015 do 01.07.2016 a
následne od 01.09.2016, čo vyplýva z údajov uvedených v Živnostenskom registri Okresného úradu
Banská Bystrica. Žalobca bol zároveň v období od 09.08.2001 do 01.10.2016 držiteľom osvedčenia č.
XXXX*A*X-X vydaného Slovenskou komorou stavebných inžinierov ako autorizovaný stavebný inžinier.
Podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR žalobca ako SZČO dosiahol príjmy zo živnosti
za r. 2013 v sume 77.691,30 € (daňové priznanie podané 31.03.2014), t.j. vyššie ako zákonom
ustanovená suma 4.830,- € za r. 2013. Žalovaný následne poukázal na ust. § 26 ods. 2 zák. č. 461/2003
Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011, ktoré upravuje podmienky prerušenia povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie
živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, pričom vznik prerušenia povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia sa posudzuje rovnako ako zánik
tohto povinného poistenia (§ 26 ods. 5 cit. zákona). Zároveň žalovaný poukázal na ust. § 228
ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ktoré ukladá SZČO povinnosť oznámiť príslušnej pobočke prerušenie
nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 2 cit. zákona. S
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný argumentoval, že žalobca ako SZČO 07.01.2015
podal Registračný list fyzickej osoby - prerušenie s dátumom vzniku prerušenia 01.01.2015, s tým,
že prvostupňový orgán verejnej správy vydáva rozhodnutie o vzniku prerušenia zániku povinného
sociálneho poistenia len v sporných prípadoch, t.j. keď odvádzateľ poistného nepodá registračný list
fyzickej osoby, resp. ho podá nesprávne vyplnený. Z dôvodu nesprávne podaného Registračného
listu fyzickej osoby prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol, že žalobcovi ako SZČO odo dňa
01.01.2015 nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia s odôvodnením, že žalobca splnil zákonom stanovené podmienky pre vznik a trvanie
povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, pretože mal právne postavenie SZČO,
t.j. dosiahol 18 rokov veku a zároveň splnil podmienku dosiahnutia príjmov za r. 2013, pričom podľa
žalovaného nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia účastník konania požadovaný príjem
dosiahol, ale skutočnosť, že príjem dosiahol ako SZČO. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že žalobca
bol aj po 01.01.2015 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne
zárobkovo činnou osobou. Argumentoval, že fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť na
základe oprávnenia vydaného podľa osobitného predpisu výlučne v právnom vzťahu zakladajúcom
právo na príjem zo závislej činnosti a dosahuje na jeho základe iba príjmy zo závislej činnosti podľa §
5 ods. 1 písm. a/ až h/ Zákona o dani z príjmov sa nepovažuje za SZČO. Zmena formy výkonu činnosti
SZČO, ktorej oprávnenie na vykonávanie činnosti nezanikne a fyzická osoba ho potrebuje výlučne na
výkon činnosti v právnom vzťahu zakladajúcom právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1
písm. a/ až h/ Zákona o dani z príjmov, má na účely uplatnenia ust. § 21 ods. 4 zákona analogické
účinky ako zánik oprávnenia. S poukazom na § 21 ods. 4 prvá veta zák. č. 461/2003 Z.z. účinného od
01.01.2014 žalovaný konštatoval, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
SZČO, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm.
b/ a ods. 2 a 3 zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie
tejto činnosti. Skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia je
povinný preukazovať poistenec. Fyzické osoby, ktoré síce majú oprávnenie podľa osobitného predpisu
na vykonávanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale na jeho základe vykonávajú
činnosť výlučne v právnom vzťahu, z ktorého nedosahujú príjem z podnikania alebo inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov, t.j. od istého času môžu uvedené fyzické
osoby zmeniť formu vykonávania činnosti na základe oprávnenia, predkladajú na účely zániku, resp.
vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO príslušným pobočkám Sociálnej
poisťovne čestné vyhlásenie. Žalobca takéto čestné vyhlásenie fyzickej osoby k existencii oprávnenia na
vykonávanie činnosti vydaného podľa osobitného predpisu na účely zániku povinného nemocenského
a dôchodkového poistenia SZČO, podľa ktorého ako fyzická osoba má oprávnenie podľa osobitného
predpisu, na základe ktorého je oprávnený vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 3 písm. b/ a
ods. 2 a 3 zák. č. 461/2003 Z.z. a toto oprávnenie je povinný mať na výkon činnosti v právnom vzťahu
zakladajúcom právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a/ až h/ Zákona o dani z príjmov
u zamestnávateľa AUXT - EZ s.r.o. a na jeho základe vykonáva činnosť výlučne v tomto právnom vzťahu
odo dňa 18.05.2015, predložil až dňa 26.08.2016. Z uvedeného čestného prehlásenia žalovaný zistil, že



od 18.05.2015 žalobca nevykonáva na základe uvedeného oprávnenia činnosť samostatne ako SZČO
a nedosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov. Žalovaný konštatoval, že spätné
zohľadnenie čestného vyhlásenia zák. č. 461/2003 Z.z. neumožňuje. Vo vzťahu k odvolacej námietke
žalovaného týkajúcej sa skutočnosti, že prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol o neprerušení
povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu až po roku a pol, žalovaný uviedol, že
konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď
príslušná organizačná zložka urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 cit. zákona).
Žalovaný argumentoval, že cit. zákon nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné
považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými
podkladmi pre rozhodnutie. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžso/20/2010 z 24.02.2011. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy spoľahlivo
zistil skutkový stav veci a rozhodol v súlade so zákonom.

3. Žalobca sa žalobou podanou 10.03.2017 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo
potvrdené prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy a tvrdil, že ich vydaním bol porušený zákon,
ako aj práva a právom chránené záujmy žalobcu. V žalobe uviedol, že bol členom Slovenskej komory
stavebných inžinierov a súčasne živnostníkom, pričom za r. 2013 mal príjem zo živnosti 77.691,32 € a
na základe tejto skutočnosti mu vznikla povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne v období júl 2014
až jún 2015. V januári 2015 však pozastavil prevádzkovanie živnosti, túto skutočnosť prvostupňovému
orgánu verejnej správy 07.01.2015 aj oznámil a súčasne oznámil prerušenie sociálneho poistenia. Po
roku a pol od predmetného oznámenia mu bolo (podľa názoru žalobcu proti zásadám zákonnosti a
hospodárnosti) doručené rozhodnutie, ktorým mu bolo oznámené, že sociálne poistenie sa neprerušuje.
Žalovaný na základe žalobcom podaného odvolania rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie orgánu
verejnej správy potvrdil. V žalobe predovšetkým namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že vzhľadom na príslušnú právnu úpravu, citujúc
§ 5, § 26 ods. 2 a 5, § 21 ods. 1 až 4 zák. č. 461/2003 Z.z., mal byť žalobca pre účely sociálneho
poistenia posudzovaný ako z titulu živnosti, tak aj z titulu tzv. slobodného povolania. Dosahovanie
príjmu z titulu živnosti a dosahovanie príjmu z titulu tzv. slobodného povolania sú podľa žalobcu dve
rozdielne skutočnosti. Argumentoval, že v tomto prípade došlo k vzniku sociálneho poistenia u žalobcu
z titulu živnosti a dňom pozastavenia živnosti malo dôjsť aj k jeho prerušeniu. To, že žalobca bol členom
Slovenskej komory stavebných inžinierov nemôže byť podľa žalobcu vykladané v jeho neprospech,
nakoľko z tohto titulu mu ani sociálne poistenie nevzniklo, keďže tu absentovala základná podmienka
vzniku sociálneho poistenia a to „dosahovanie príjmu“. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu SR II.ÚS 63/2012. Ďalej v žalobe namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia podľa
žalobcu vyplýva z toho, že neprerušenie poistenia dôvodil prvostupňový orgán verejnej správy vo
svojom rozhodnutí existenciou členstva žalobcu v Slovenskej komore stavebných inžinierov, čo žalobca
vyvrátil v odvolaní, kde poukázal na rozsiahlosť spracovanej problematiky v právnom stanovisku MST
Partners s.r.o., advokátskej kancelárie ako aj obdobnosť predmetnej problematiky v rozhodnutí II.ÚS
63/2012. Na uvedené stanovisko a rozhodnutie žalobca poukázal aj v žalobe. K týmto argumentom
sa žalovaný v odvolacom konaní nevyjadril a neprerušenie poistenia dôvodil inak a to príjmom zo
živnosti za r. 2013, ktorý žalobca nespochybňoval. Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí spomína
čestné vyhlásenie, ktoré sa však týkalo vykonávania činností pre spoločnosť AUXT - EZ s.r.o.,
nezrozumiteľnosť rozhodnutia vyplýva aj z tej skutočnosti, že dňa 08.03.2017 bolo žalobcovi doručené
Rozhodnutie č. 6815-1/2017-BB zo dňa 02.03.2017, ktorým bolo to isté čestné vyhlásenie, ktoré nebolo
žalovaným akceptované, pobočkou Sociálnej poisťovne akceptované. Žalobca ďalej za zrušovací dôvod
preskúmavaných rozhodnutí považoval skutočnosť, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej. Rozhodnutie o neprerušení bolo vydané po roku a pol od podania
žalobcu oznamujúceho prerušenie poistenia. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že
konanie začalo na podnet organizačnej zložky a že toto konanie je možné začať kedykoľvek. Toto
podľa žalobcu nie je možné aplikovať na predmetný prípad, pretože je to proti zásadám zákonnosti,
hospodárnosti, nezávislosti a nestrannosti garantovaných ústavou. Takýmto nezákonným postupom bol
žalobca bezdôvodne vystavený stavu právnej neistoty, keď po splnení si svojich zákonných povinností
nemal garanciu zákonnosti svojho postupu, ktorý by mu mohol byť negovaný aj niekoľko rokov neskôr,
pričom vzniknutý nedoplatok na takto vyrubenom poistnom by bol pre neho pravdepodobne likvidačný.
Vyslovil názor, že pod konaním začatým na podnet organizačnej zložky zákonodarca myslel najmä
predpísanie poistného, uloženie pokút a penále. Žalobca sa domnieval, že jeho konanie je lege artis.



Prípadná spornosť prerušenia poistenia mala byť podľa žalobcu orgánu verejnej správy známa už pri
doručení oznámenia o prerušení a predmetné konanie bolo podľa jeho názoru začaté dňom doručenia
tohto oznámenia. Žalobca vyslovil názor, že vyššie uvedeným postupom žalovaného bol vystavený
bezprecedentnému riziku platenia nezákonného poistného, ktoré predstavovalo mesačne sumu takmer
700,- €, čo by bolo pre neho likvidačné. Na tejto skutočnosti nemení nič ani čestné prehlásenie, ktorým
chcel zrejme žalovaný preukázať zmenu vykonávania činnosti stavebného inžiniera ako slobodného
povolania prostredníctvom spoločnosti AUXT - EZ s.r.o., ktorá však túto činnosť nemá v predmete
činnosti. Akceptáciou postupu žalovaného by v obdobných prípadoch boli tzv. slobodné povolania
vystavené riziku právnej neistoty a vzniku povinnosti platenia nezákonného poistného napriek tomu, že
túto činnosť nevykonávali, za obdobie aj niekoľkých rokov, čo by záviselo len od tej skutočnosti, kedy
sa žalovaný rozhodne vydať rozhodnutie o neprerušení sociálneho poistenia. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti žalobca navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového
orgánu verejnej správy zrušil.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.04.2017 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že od
01.07.2014 sú pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia v zmysle
§ 5 zák. č. 461/2003 Z.z. rozhodujúce dve podmienky a to dosiahnutie veku (dovŕšenie 18 rokov
veku) a dosahovanie príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti v kalendárnom roku rozhodujúcom na
vznik alebo trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj
„povinné poistenie“) SZČO podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zák. č. 461/2003 Z.z. Poukázal na to,
že žalobca mal v spornom období postavenie SZČO v zmysle § 5 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák.
č. 338/2013 Z.z. pretože splnil podmienku veku a dosiahol príjmy z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov ( ďalej aj „Zákon o dani
z príjmu“). Vznik povinného poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním
a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny
rok. Vznik resp. trvanie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia sa posudzuje vždy k 1.
júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním, ktorý osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny
rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie
a zabezpečenie. Rozhodujúca je len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa osobitného
predpisu, t.j. podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov, pričom v § 21 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. nie je
uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že ak SZČO
dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov
alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje
zák. č. 461/2003 Z.z., vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k
opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov
súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Príjmy žalobcu, ktoré dosiahol
podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov za r. 2013 v sume 77.691,32 € boli vyššie ako zákonom
stanovená suma 4.830,- €, a preto bol žalobca v spornom prípade povinne nemocensky poistenou
a povinne dôchodkovo poistenou SZČO povinnou platiť poistné na sociálne poistenie. Podľa výpisu
zo Živnostenského registra Okresného úradu Banská Bystrica č. XXX-XXXX bol žalobcovi vydaný
Živnostenský list sp. zn. ŽO-1992/02466, s dátumom vzniku živnostenského oprávnenia 15.12.1991. Na
základe uvedeného živnostenského oprávnenia je žalobca oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú
činnosť. Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor živnostenského podnikania vydal dňa 30.12.2014
Oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti sp. zn. OÚ-BB-OZP1-2014/037982-2, v zmysle
ktorého mal žalobca od 01.01.2015 do 01.07.2015 pozastavené prevádzkovanie živnosti. Následne
bola táto doba zmenená od 01.01.2015 do 01.07.2016 a následne podľa Potvrdenia o pozastavení
prevádzkovania živnosti zo dňa 22.08.2016 bolo opätovne pozastavené žalobcovi prevádzkovanie
živnosti v období od 01.09.2016 do 31.08.2017. V období po 01.01.2015, kedy došlo k pozastaveniu
živnosti vykonávanej na základe vyššie uvedeného živnostenského listu, bol žalobca na účely sociálneho
poistenia považovaný za SZČO aj na základe zápisu v Zozname autorizovaných stavebných inžinierov,
ktorý podľa zák. č. 138/1992 Zb. vedie Slovenská komora stavebných inžinierov a v zmysle § 19 ods.
1 cit. zákona o zapísaní do zoznamu komora vydá autorizačné osvedčenie. Žalobca ako autorizovaný
stavebný inžinier bol v období od 09.08.2001 do 01.10.2016 držiteľom autorizačného osvedčenia č.
0516*A*5-3, na základe ktorého bol oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov. Skutočnosť, že žalobca bol držiteľom
vyššie uvedeného autorizačného osvedčenia zistil prvostupňový orgán verejnej správy až z údajov,



ktoré jej boli poskytnuté Slovenskou komorou stavebných inžinierov. Vzhľadom na uvedené u žalobcu
nemohlo dôjsť v zmysle § 26 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 543/2010 Z.z. k prerušeniu
jeho povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v období, v ktorom mal
pozastavené prevádzkovanie živnosti, keďže v predmetnom období mal žalobca naďalej podľa § 5 zák.
č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 338/2013 Z.z. právne postavenie SZČO. Žalovaný argumentoval, že
k prerušeniu povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO podľa
§ 26 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 543/2010 Z.z. dochádza len v prípade, ak má
SZČO pozastavený výkon všetkých jej činností v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z
inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov. Zák. č. 461/2003
Z.z. upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo
činných osôb ako jedno poistenie, nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Pri
posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantných na vznik,
resp. na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je podľa
žalovaného rozhodujúce, či SZČO dosiahla tento príjem zo živnosti alebo na základe zápisu v Zozname
autorizovaných stavebných inžinierov, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý tejto osobe
zakladá status SZČO. Pri posudzovaní trvania povinného poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že
SZČO dosiahla tento príjem podľa § 6 Zákona o dani z príjmov, t.j. nie je rozhodujúce, na základe
akého oprávnenia žalobca dosiahol príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahol ako SZČO. Vyjadrenie
žalobcu, že na základe zápisu v Zozname autorizovaných stavebných inžinierov nevykonával zárobkovú
činnosť, je podľa žalovaného právne irelevantná. V danom prípade je smerodajné, že žalobca bol v
spornom období držiteľom oprávnenia, na základe ktorého bol oprávnený dosahovať príjmy z podnikania
a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov a zároveň, že
v rozhodujúcom období dosiahol zák. č. 461/2003 Z.z. ustanovenú hranicu príjmu. Žalobca z dôvodu
pozastavenia prevádzkovania živnosti dňa 07.01.2015 predložil prvostupňovému orgánu verejnej správy
Registračný list fyzickej osoby - prerušenie, s dátumom vzniku prerušenia povinného poistenia k
01.01.2015. Keďže žalobca pri predložení predmetného registračného listu neuviedol pobočke Sociálnej
poisťovne všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie, či v tento deň aj skutočne došlo k prerušeniu
jeho povinného poistenia podľa § 26 zák. č. 461/2003 Z.z., prvostupňový orgán verejnej správy
Registračný list fyzickej osoby - prerušenie, prijal. V prípade, ak by žalobca uviedol, že disponuje aj
ďalším oprávnením na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, bol by informovaný, že k prerušeniu
jeho povinného poistenia nemohlo v deň 01.01.2015 dôjsť. Žalovaný poukázal na to, že žalobca mal
v zmysle § 227 ods. 2 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z. povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce
na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. Až po zistení, že žalobca bol v spornom
období zapísaný v Zozname autorizovaných stavebných inžinierov, prvostupňový orgán verejnej správy
rozhodnutím z 26.08.2016 rozhodol s poukazom na § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1. zák. č. 461/2003 Z.z. o
neprerušení povinného poistenia žalobcu dňom 01.01.2015 ako o spornom prípade. Spornosť prípadu
spočívala práve v tom, že žalobca 07.01.2015 predložil Registračný list fyzickej osoby - prerušenie s
dátumom vzniku prerušenia povinného poistenia 01.01.2015, avšak po dodatočnom preskúmaní veci
bolo zistené, že u žalobcu vzhľadom na existenciu zápisu v Zozname autorizovaných stavebných
inžinierov a dosiahnutého príjmu v rozhodnom období, dňa 01.01.2015 k prerušeniu jeho povinného
poistenia nedošlo. Žalovaný poukázal na to, že zák. č. 461/2003 Z.z. neukladá prvostupňovému
orgánu verejnej správy lehotu, v ktorej je povinný rozhodnúť o vzniku prerušenia a zániku sociálneho
poistenia v sporných prípadoch. Ak by bol žalobca oznámil, že je držiteľom autorizačného osvedčenia,
prvostupňový orgán verejnej správy mohol konať a rozhodnúť o neprerušení jeho sociálneho poistenia
dňom 01.01.2015 skôr. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že fyzické osoby, ktoré majú
oprávnenie podľa osobitného predpisu na vykonávanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej
činnosti, ale na jeho základe vykonávajú činnosť výlučne v právnom vzťahu, z ktorého nedosahujú
príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani
z príjmov, ale z takéhoto právneho vzťahu dosahujú príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1
písm. a/ až h/ Zákona o dani z príjmov, t.j. u týchto fyzických osôb dochádza k zmene formy výkonu
činnosti na základe oprávnenia, predkladajú na účely zániku resp. vzniku povinného poistenia SZČO
príslušnej pobočke čestné vyhlásenie. Žalobca dňa 26.08.2016 predložil „Čestné prehlásenie fyzickej
osoby k existencii oprávnenia na vykonávanie činnosti vydaného podľa osobitného predpisu na účely
zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO“. V tomto
vyhlásení uviedol, že oprávnenie (zápis v Zozname autorizovaných stavebných inžinierov) je povinný
mať na výkon činnosti v právnom vzťahu zakladajúcom právo na príjem zo závislej činnosti podľa
§ 5 ods. 1 písm. a/ až h/ Zákona o dani z príjmov u zamestnávateľa AUXT - EZ s.r.o. so sídlom
Banská Bystrica, pričom na jeho základe vykonáva činnosť výlučne v tomto právnom vzťahu odo dňa



18.05.2015. Zároveň vyhlásil, že odo dňa 18.05.2015 nevykonával činnosť samostatne ako SZČO
a že nedosahoval príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov. Vzhľadom na žalobcom
podané čestné vyhlásenie vydal prvostupňový orgán verejnej správy dňa 02.03.2017 rozhodnutie č.
6815-1/2017-BB, ktorým rozhodol, že žalobcovi sa ako SZČO prerušuje povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie odo dňa 18.05.2015. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a nebolo žalobcom napadnuté žiadnym opravným prostriedkom. Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na
stanovisko Advokátskej kancelárie MST Partners s.r.o. týkajúce sa sociálneho poistenia autorizovaných
stavebných inžinierov, žalovaný uviedol, že v zmysle § 120 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. sociálne poistenie
vykonáva Sociálna poisťovňa, ktorá podľa ods. 2 cit. ustanovenia je verejnoprávna inštitúcia zriadená na
výkon sociálneho poistenia. Je teda jedinou inštitúciou oprávnenou autoritatívne rozhodovať o vzniku,
prerušení a zániku povinného poistenia SZČO. Z uvedeného dôvodu žalovaný považuje predmetné
stanovisko za právne bezvýznamné. Žalovaný ďalej vo vyjadrení argumentoval, že konanie vo veciach
sociálneho poistenia je osobitné konanie upravené v § 172 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z., pričom konanie
vo veci vzniku prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je nedávkové konanie,
ktoré vzhľadom na § 184 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z. môže začať aj z podnetu organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne. Poukázal na § 185 ods. 4 cit. zákona, v zmysle ktorého konanie, ktoré sa začína
na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka
Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. V tejto súvislosti žalovaný poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 z 24.02.2011, v ktorom bol vyslovený názor,
že za prvý úkon možno považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala
potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Zák. č. 461/2003 Z.z. ustanovuje špeciálnu
úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia a v § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného
predpisu o správnom konaní, t.j. zák. č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (Správny poriadok).
Žalovaný s poukazom na § 209 zák. č. 461/2003 Z.z. uviedol, že tak prvostupňové, ako aj druhostupňové
rozhodnutie spĺňajú všetky formálne aj obsahové náležitosti stanovené zákonom. Žalovaný uzavrel, že
v predmetnej veci neprerušenia žalobcovho sociálneho poistenia postupovali orgány verejnej správy v
súlade so zák. č. 461/2003 Z.z.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe (doručenom správnemu súdu
06.07.2017)namietal, že žalovaný sa vecne nevyjadril k stanovisku MST Partners s.r.o. Advokátskej
kancelárie, ani k rozhodnutiu Ústavného súdu SR II.ÚS 63/2012, pričom zdôraznil, že nebola splnená
materiálna podmienka na to, aby mohol byť žalobca považovaný za osobu SZČO. Vyjadril názor, že
svojvoľné vydanie rozhodnutia po roku a pol od podania registračného listu, resp. po pol roku od podania
čestného vyhlásenia predstavuje stav právnej neistoty pre žalobcu.

6. Žalovaný vo vyjadrení z 19.07.2017 k vyjadreniu žalobcu vo vzťahu k Nálezu Ústavného súdu SR
sp. zn. II.ÚS 63/2012 z 21.02.2013 uviedol, že predmetný nález sa týka zmeny formy výkonu činnosti
advokáta, a teda neprejednáva obdobný prípad ako prípad žalobcu. Vo vzťahu k tomuto nálezu, ktorým
bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/7/2011 a vec bola vrátená na ďalšie konanie
Najvyššiemu súdu SR, žalovaný uviedol, že Najvyšší súd SR opätovne vo veci rozhodol rozsudkom sp.
zn. 7Sžso/32/2013 zo dňa 27.11.2013, v ktorom sa opätovne stotožnil s právnym názorom Sociálnej
poisťovne pri posudzovaní právneho postavenia advokátov na účely sociálneho poistenia pri zmene
formy výkonu advokácie a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 12.10.2010 potvrdil. Navrhol žalobu
zamietnuť.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zák. č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa §
13 ods. 1 SSP na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182
SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú v súlade so zákonom.

8. Zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného tak, ako boli uvedené v žalobe. Nesprávne právne posúdenie orgánmi verejnej správy videl
v tom, že na základe relevantných skutočností, ktoré žalobca predložil, existoval dôvod na prerušenie
poistenia preto, že príjem, z ktorého mu bolo vypočítané poistné, dosiahol v r. 2013 z príjmov zo živnosti
(táto skutočnosť nebola sporná) a keďže od 01.01.2015 mal pozastavené prevádzkovanie živnosti,
orgány verejnej správy mali posudzovať v tomto prípade materiálnu stránku veci a to, či skutočne
vykonáva takúto činnosť. V prípade, že nebolo sporné, že došlo k pozastaveniu prevádzkovania tejto



živnosti, bol podľa žalobcu daný jasne dôvod na prerušenie poistenia tak, ako to žalobca oznámil,
čím si splnil svoje povinnosti. Ďalším dôvodom nezákonnosti je podľa žalobcu skutočnosť spočívajúca
v nesprávnom postupe orgánu verejnej správy, ktorému zo zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva povinnosť
rozhodnúť vo veci v lehote 30 dní, resp. v obzvlášť zložitých prípadoch do 60 dní. Orgán verejnej
správy má zákonom stanovenú povinnosť na vydanie rozhodnutia, v tomto prípade však túto zákonom
stanovenú lehotu nedodržal. Vyslovil názor, že konanie bolo začaté doručením podnetu žalobcu (§ 184
ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z.), konkrétne oznámenia o prerušení poistenia v dôsledku pozastavenia
prevádzkovania živnosti, ktoré vykonal v januári 2015. Dôsledkom takéhoto nezákonného postupu, tzn.
nerozhodnutia orgánu verejnej správy v zákonom stanovenej lehote, bol podľa neho pretrvávajúci stav
právnej neistoty na strane žalobcu a tento ani pri znalosti právnych predpisov nemohol predvídať, že
poistné sa mu neprerušuje bez vydania tohto rozhodnutia. Dôsledkom tohto nesprávneho postupu a
rozhodnutia po zákonnej lehote bola skutočnosť, že mu bolo vyrubené poistné za 4 mesiace (január až
apríl 2014), ktoré už zaplatil. Ďalším dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia je skutočnosť,
že rozhodnutie je podľa žalobcu nepreskúmateľné, pretože žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia
nevysporiadal s nálezom Ústavného súdu SR a s právnym stanoviskom Advokátskej kancelárie MSP
Partners s.r.o. Bratislava, z ktorých podľa žalobcu vyplýva, že obdobné prípady by sa mali posudzovať
podľa toho, či skutočne SZČO činnosť vykonáva, t.j. či v tomto prípade žalobca skutočne vykonával
činnosť stavebného inžiniera. Toto bola aj podstata žalobcovho odvolania. Pokiaľ sa s tým žalovaný
nevysporiadal, resp. sa k týmto skutočnostiam nevyjadril, má za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné.
Nezrozumiteľnosť rozhodnutia podľa žalobcu vyplýva aj zo skutočnosti, že žalobcovi bolo doručené
rozhodnutie z 02.03.2017, v ktorom bolo čestné prehlásenie žalobcu z augusta 2016 zohľadnené,
ale v rozhodnutí, ktoré je predmetom preskúmania, žalovaný toto čestné prehlásenie nezohľadnil,
resp. uviedol, že spätné zohľadnenie čestného vyhlásenia zákon neumožňuje. Žalobca vyslovil názor,
že je možné spätne takéto vyhlásenie akceptovať. Navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného i
prvostupňového rozhodnutia verejnej správy zrušiť.

9. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na doterajších písomných vyjadreniach s
tým, že rozhodnutie je zákonné. Žalobca mal síce k 01.01.2015 pozastavenú činnosť - v tomto prípade
prevádzkovanie živnosti, ale žalobca bol považovaný za SZČO v zmysle § 5 zák. č. 461/2003 Z.z.
účinného od 01.07.2014 na základe tej skutočnosti, že bol zapísaný v Zozname stavebných inžinierov
vedenom Slovenskou komorou stavebných inžinierov. Keďže bol držiteľom takéhoto oprávnenia, mal
právne postavenie SZČO pre účely Zákona o sociálnom poistení, a preto k 01.01.2015 nemohlo dôjsť
k prerušeniu povinného poistenia. Ustanovenie § 26 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. uvádza dôvody,
po splnení ktorých dôjde k prerušeniu povinného poistenia a to tak, že musí dôjsť k prerušeniu
všetkých činností, na základe ktorých je žalobca považovaný za SZČO. Keďže žalobca bol v rozhodnom
období, kedy dosiahol príjem, na základe ktorého mu vzniklo postavenie SZČO a platiteľa povinného
poistenia držiteľom tak živnostenského listu, ako aj autorizačného osvedčenia, avšak aj potom, ako bolo
živnostenské oprávnenie 01.01.2015 pozastavené, zostal naďalej SZČO aj po 01.01.2015 v dôsledku
držby autorizačného osvedčenia. Zákon o sociálnom poistení nedefinuje poistenie v takýchto prípadoch
ako poistenie „vedľa seba“, t.j. že by jedno poistenie vyplývalo z titulu postavenia fyzickej osoby ako
SZČO na základe živnostenského listu a ďalšie poistenie fyzickej osoby ako SZČO by vyplývalo z držby
iného oprávnenia podľa osobitného predpisu. Naopak, jedná sa o jedno poistenie a aj z ustanovení
Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že príjem je definovaný ako celok, nerozdeľuje sa, z akej činnosti v
prípade existencie viacerých druhov činnosti tento príjem dosiahol. Príjem sa nešpecifikuje, je definovaný
tak, že je rozhodný len dosiahnutý príjem. Z týchto dôvodov má žalovaný za to, že nevzniklo prerušenie
poistenia. Vo vzťahu k postupu žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý žalobca
považoval za svojvoľný (keď rozhodol vo veci po jeden a pol roku od doručenia oznámenia o prerušení
poistenia), žalovaný uviedol, že nedošlo k svojvoľnému vydaniu rozhodnutia, pretože jednak Zákon o
sociálnom poistení orgánu verejnej správy neukladá lehotu na rozhodnutie o vzniku prerušenia alebo
zániku povinného poistenia a jednak pokiaľ žalobca 07.01.2015 predložil registračný list, ak by bol k
tomuto dátumu pri predložení odhlášky formou registračného listu uviedol všetky okolnosti, ktoré boli
rozhodné pre posúdenie tejto skutočnosti, t.j. či došlo alebo nedošlo k prerušeniu povinného poistenia,
pričom neuviedol všetky skutočnosti, (hoci zo Zákona o sociálnom poistení mu takáto povinnosť
vyplýva a je povinný preukázať všetky relevantné skutočnosti rozhodné pre vznik prerušenia alebo
zánik poistenia), nemohol orgán verejnej správy považovať túto vec za spornú. O tejto skutočnosti
sa dozvedel až od Slovenskej komory stavebných inžinierov, ktorá v auguste 2016 prvostupňovému
orgánu verejnej správy doručila Zoznam autorizovaných inžinierov, z ktorého bolo zistené, že žalobca
je v takomto Zozname zapísaný ako držiteľ autorizačného osvedčenia. Následne prvostupňový orgán



verejnej správy telefonicky kontaktoval žalobcu, ktorý nesúhlasil s jeho právnym názorom, a preto
v auguste 2016 musel prvostupňový orgán verejnej správy vydať rozhodnutie vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti. Vo vzťahu k prihliadnutiu alebo zohľadneniu čestného prehlásenia, ktoré žalobca
prvostupňovému orgánu verejnej správy v auguste 2016 doručil uvádza, že toto nemohol zohľadniť
spätne, pretože tak urobiť nemohol a túto skutočnosť v rozhodnutí uviedol. Aj bez toho, že následne bolo
vydané rozhodnutie v marci 2017, kde takéto čestné prehlásenie bolo zohľadnené, je podľa žalovaného
rozhodnutie preskúmateľné, pretože sú v ňom uvedené všetky náležitosti, ktoré rozhodnutie podľa zák.
č. 461/2003 Z.z. má mať, najmä sú v ňom opísané tie rozhodné skutočnosti, ktoré odôvodňujú výrok,
ktorým bolo rozhodnuté o tom, že poistenie sa u žalobcu neprerušuje. Rovnako preskúmateľné je podľa
žalovaného rozhodnutie aj bez toho, aby sa vyjadroval ku stanovisku advokátskej kancelárie, resp. k
nálezu ústavného súdu. Navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

10. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 543/2010 Z.z. zárobková
činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá
a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,5) okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho
právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného
predpisu,5) poskytnutého z
prostriedkov sociálneho fondu,
b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného
predpisu.6) 

12. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 352/2013 Z.z. zárobková činnosť je aj činnosť
podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu 7) preto, že tak
ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia.

13. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 543/2010 Z.z. zárobková činnosť
je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného
predpisu,7) ak na fyzickú
osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú
predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu4) alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred
zákonmi Slovenskej republiky.

14. Podľa § 5 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 338/2013 Z.z. samostatne zárobkovo činná osoba
podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného
predpisu 8) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem
fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej
osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

15. Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 543/2010 Z.z. (1) Poistenec podľa
tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v
nezamestnanosti podľa tohto zákona.
(2) Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba,
ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 , 4 a 5 .



16. Podľa § 21 ods. 1, 4 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 543/2010 Z.z. (1) Povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká
od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a
z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138
ods. 5 , a zaniká 30. júna
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou
činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 , ak tento zákon neustanovuje inak.
(4) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe
zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v
§ 3 ods. 1 písm. b) a ods.
2 a 3 . Povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie
na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 , zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu.8) 

17. Podľa § 26 ods. 2, 5 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 543/2010 Z.z. (2) Samostatne zárobkovo
činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období,
v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú
činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody; časť vety za
bodkočiarkou v odseku 1 písm. d) platí rovnako.
(5) Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a
povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik
povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v
nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.

18. Podľa § 172 ods. 1, 2, 3, 5 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 543/2010 Z.z. (1) Na konanie vo
veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis
o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v
rozsahu upravenom týmto zákonom.
(2) V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v
rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov
sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu
upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.
(3) Konanie vo veciach podľa odseku 1 je
a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len „dávkové konanie“),
b) iné konanie (ďalej len „nedávkové konanie“).
(5) Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia
v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie1)
 v sporných prípadoch, o
pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové
sporenie,1) pokuty, penále,
a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

19. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1. zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 543/2010 Z.z. do pôsobnosti
pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných
prípadoch.

20. Podľa § 184 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 543/2010 Z.z. nedávkové konanie sa
začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne.



21. Podľa § 185 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 543/2010 Z.z. konanie, ktoré sa začína na
podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka
Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.

22. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 543/2010 Z.z. (1) Rozhodnutie
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak.
Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
(2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom
prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
(3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého
sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

23. Podľa § 210 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 543/2010 Z.z. (1) Organizačné
zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a)
 a v § 179 ods. 1 písm. a) a
b) .
(2) Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1
najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť
najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.

24. Podľa § 227 ods. 2 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 543/2010 Z.z. poistenec a poberateľ
dávky sú povinní preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho
poistenia.

25. Podľa § 228 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 543/2010 Z.z. samostatne
zárobkovo činná osoba je povinná oznámiť príslušnej pobočke prerušenie nemocenského poistenia
a dôchodkového poistenia z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 2 do 30 dní od prerušenia, a to prostredníctvom ústavu na
výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody a prerušenie nemocenského poistenia a
dôchodkového poistenia z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 4 do ôsmich dní od prerušenia; splnenie povinnosti podľa odseku 1 sa
nevyžaduje.

26. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zák. č. 595/2003 Z.z. úč. do 31.12.2014 predmetom dane sú príjmy z
podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6).

27. Podľa § 6 ods. 1 písm. b/, c/ zák. č. 595/2003 Z.z. úč. do 31.12.2014 príjmami z podnikania sú b)
príjmy zo živnosti, 25)
c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov 26) neuvedené v písmenách a) a b).

28. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zák. č. 138/1992 Zb. v znení zák. č. 339/2013 Z.z. tento zákon upravuje
podmienky prístupu k povolaniam architekt, krajinný architekt a stavebný inžinier uplatnením práva
usadiť sa.

29. Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 138/1992 Zb. v znení zák. č. 339/2013 Z.z. autorizácia je rozhodnutie
podľa tretej časti o zapísaní žiadateľa do zoznamu podľa § 3 ods. 1, 2 alebo 3 (ďalej len "zoznam") na
základe získania odbornej kvalifikácie podľa tohto zákona.

30. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 138/1992 Zb. v znení zák. č. 339/2013 Z.z. autorizovaným stavebným
inžinierom (ďalej len "inžinier") je ten, kto je zapísaný v zozname autorizovaných stavebných inžinierov.

31. Podľa § 5 ods. 1, 5 zák. č. 138/1992 Zb. v znení zák. č. 339/2013 Z.z. (1) Inžinier môže byť
autorizovaný na poskytovanie



a) komplexných architektonických a inžinierskych služieb a súvisiaceho technického poradenstva alebo
b) služieb v niektorej z týchto kategórií:
1. inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb,
2. inžinier pre konštrukcie inžinierskych stavieb,
3. inžinier pre statiku stavieb,
4. inžinier pre technické, technologické a energetické vybavenie stavieb.
(5) Inžinier pre technické, technologické a energetické vybavenie stavieb je oprávnený na
a) vyhotovovanie projektovej dokumentácie týkajúcej sa technického, technologického a energetického
vybavenia stavieb,
b) spracúvanie príslušnej časti územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,
c) vyhotovovanie podkladov na hodnotenie vplyvu stavby na životné prostredie a
d) poskytovanie technického a ekonomického poradenstva týkajúce sa technického, technologického a
energetického vybavenia stavieb.

32. Podľa § 15 ods. 1 písm. a/ zák. č. 138/1992 Zb. v znení zák. č. 339/2013 Z.z. (1) Do zoznamu komora
zapíše na základe autorizácie
a) podľa § 2 písm. a) toho, kto preukáže, že
1. je občanom členského štátu a má plnú spôsobilosť na právne úkony,
2. je bezúhonný,
3. má doklad o vzdelaní uznaný podľa § 16,
4. má odbornú prax uznanú podľa § 16b,
5. vykonal autorizačnú skúšku podľa § 21 a
6. zložil sľub podľa § 23.

33. Podľa § 19 ods. 1, 2 zák. č. 138/1992 Zb. v znení zák. č. 339/2013 Z.z.
(1) O zapísaní do zoznamu komora vydá autorizačné osvedčenie. V ňom sa uvedú údaje podľa § 18
ods. 1 písm. a), b) a e).
(2) Autorizačné osvedčenie stráca platnosť dňom vyčiarknutia zo zoznamu. Treba ho odovzdať komore
do piatich dní odo dňa písomného oznámenia o vyčiarknutí zo zoznamu.

34. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo rozhodnuté, že SZČO H.. X.
U. (žalobcovi) sa povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie neprerušuje od
01.01.2015 a konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo.

35. Žalobná námietka nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúca v nesprávnom právnom
posúdení veci (prerušenia povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu k 01.01.2015)
je nedôvodná. Žalobca s poukazom na § 5, § 26 ods. 2 a 5 a § 21 ods. 1 a 4 zák. č. 461/2003 Z.z. tvrdil,
že existoval dôvod na prerušenie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Argumentoval,
že platcom poistného ako povinne nemocensky poistená osoba sa stal z dôvodu, že v r. 2013 dosiahol
relevantný príjem zo živnosti, pričom zo slobodného povolania príjem v r. 2013 nedosiahol. Žalobca mal
byť preto pre účely sociálneho poistenia posudzovaný tak z titulu živnosti, ako aj z titulu tzv. slobodného
povolania, pričom dosahovanie príjmu z týchto dvoch titulov sú podľa žalobcu dve rozdielne skutočnosti.
Keďže k vzniku sociálneho poistenia došlo podľa žalobcu z titulu živnosti, dňom pozastavenia živnosti (k
01.01.2015) malo podľa neho dôjsť aj k jeho prerušeniu (ktoré sa posudzuje rovnako ako zánik). Členstvo
v Slovenskej komore stavebných inžinierov nemôže byť podľa žalobcu vykladané v jeho neprospech,
lebo z tohto titulu mu sociálne poistenie nevzniklo. Žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy preto
podľa žalobcu posudzovať materiálnu stránku veci, t.j. či skutočne túto činnosť vykonával.

36. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca bol oprávnený vykonávať samostatne
zárobkovú činnosť od 15.12.1991 na základe živnostenského listu č. ŽO-XXXX/XXXXX. Z
administratívneho spisu i vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že žalobca na predpísanom tlačive
„Registračný list fyzickej osoby - prerušenie“ dňa 07.01.2015 oznámil prvostupňovému orgánu
verejnej správy prerušenie poistenia od 01.01.2015 a súčasne predložil Oznámenie o pozastavení
prevádzkovania živnosti z 30.12.2014, ktorým Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor živnostenského
podnikania žalobca oznámil pozastavenie prevádzkovania živnosti od 01.01.2015 do 01.07.2015.
Z výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Banská Bystrica č. 601-1494 vyplýva, že
prevádzkovanie živnosti mal následne žalobca pozastavené do 01.07.2016 a od 01.09.2016 do



31.08.2017. Medzi účastníkmi konania ďalej nebolo sporné, že žalobca bol v období od 09.08.2001 do
01.10.2016 držiteľom osvedčenia č. 0516*A*5-3 vydaného Slovenskou komorou stavebných inžinierov
ako autorizovaný stavebný inžinier s rozsahom oprávnenia: technické, technologické a energetické
vybavenie stavieb, v dôsledku čoho bol zapísaný do Zoznamu stavebných inžinierov vedených
Slovenskou komorou stavebných inžinierov. Nebola sporná ani skutočnosť, že žalobca podľa podaného
daňového priznania k 31.03.2014 dosiahol za r. 2013 príjem v celkovej sume 77.691,32 €, t.j. príjmy
žalobcu, ktoré dosiahol podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o DPH za r. 2013 boli vyššie, ako zákonom stanovená
suma 4.830,- €.

37. Medzi účastníkmi napokon nebolo sporné, že žalobca dňa 26.08.2016 predložil prvostupňovému
orgánu verejnej správy „Čestné vyhlásenie fyzickej osoby k existencii oprávnenia na vykonávanie
činnosti vydaného podľa osobitného predpisu na účely zániku povinného nemocenského a
dôchodkového poistenia SZČO“, v ktorom vyhlásil, že má oprávnenie podľa osobitného predpisu, na
základe ktorého je žalobca oprávnený vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a ods.
2 a 3 zák. č. 461/2003 Z.z. - svedčenie vydané 09.08.2001 Slovenskou komorou stavebných inžinierov
Bratislava a toto oprávnenie je povinný mať na výkon činnosti v právnom vzťahu zakladajúcom právo na
príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a/ až h/ Zákona o dani z príjmu u zamestnávateľa AUXT
- EZ s.r.o. Banská Bystrica a na jeho základe vykonáva činnosť výlučne v tomto právnom vzťahu odo
dňa 18.05.2015. V predmetnom čestnom vyhlásení súčasne žalobca vyhlásil, že odo dňa 18.05.2015
nevykonáva na základe uvedeného oprávnenia činnosť samostatne ako SZČO a nedosahuje príjmy
podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmu. Predmetom tohto konania je posúdenie právnej otázky, či
pozastavenie živnosti v období od 01.01.2015 do 01.07.2015 malo za následok prerušenie povinného
nemocenského a dôchodkového poistenia v zmysle § 26 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. za situácie,
keď žalobca bol súčasne držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu (zák. č. 138/1992 Zb.) na
vykonávanie zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zák. č. 461/2003 Z.z., pričom v
rozhodnom čase (k 01.01.2015) prvostupňovému orgánu verejnej správy nepredložil čestné vyhlásenie
o nevykonávaní tejto činnosti v zmysle § 21 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.

38. Správny súd, zhodne so žalovaným, zastáva názor, že v zmysle § 5 zák. č. 461/2003 Z.z. je
samostatne zárobkovo činnou osobou osoba, ktorá jednak dosiahla zákonom stanovený vek (18 rokov)
a súčasne v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského a
dôchodkového poistenia SZČO (t.j. v rozhodnom období) dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1
písm. b/ a ods. 2 a 3 zák. č. 461/2003 Z.z. Za takéto príjmy v zmysle § 3 ods. 1 písm. b/ sa považujú
príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je
zák. č. 595/2003 Z.z. - Zákon o dani z príjmu. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o dani z príjmu príjmami
z podnikania sú tak príjmy zo živnosti, ako aj príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných
predpisov (v prípade žalobcu podľa zák. č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných
stavebných inžinieroch). Žalobca mal v preskúmavanom prípade v rozhodnom období (k 01.01.2015)
právne postavenie SZČO v zmysle § 5 zák. č. 461/2003 Z.z., pretože splnil podmienku veku a v
rozhodnom období (v r. 2013 dosiahol príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z.
[príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu - § 6 ods. 1,
2 Zákona o dani z príjmu]). Pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského a
dôchodkového poistenia SZČO ustanoveného zák. č. 461/2003 Z.z. vzniká SZČO povinné nemocenské
a povinné dôchodkové poistenie v zmysle § 21 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., v dôsledku čoho sa
zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského
a dôchodkového poistenia SZČO sa pritom posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa
vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci
kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie,
udržanie a zabezpečenie. Rozhodujúca je len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa
osobitného predpisu (teda podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov), pričom zák. č. 461/2003
Z.z. v § 21 ods. 1 neuvádza bližšiu špecifikáciu dosiahnutých príjmov. Z uvedeného je možné vyvodiť,
že ak SZČO dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o
dani z príjmov alebo výnos súvisiace s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší,
ako ustanovuje zák. č. 461/2003 Z.z., vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho
roka. Príjmy žalobcu, ktoré dosiahol podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov v r. 2013 v sume
77.691,32 € boli vyššie, ako zákonom stanovená suma 4.830,- €, a preto mal žalobca v spornom



období právne postavenie povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO,
ktorá bola povinná platiť poistné na sociálne poistenie. Právne postavenie SZČO sa neposudzuje
samostatne vzhľadom na „druh podnikania“ (v prípade, ak je takáto osoba držiteľom oprávnenia na
vykonávanie podnikania na základe živnostenského listu a súčasne aj iného oprávnenia, resp. oprávnení
na vykonávanie podnikateľskej činnosti podľa osobitných predpisov), ale takáto osoba má všeobecne
postavenie SZČO, ktorej vzniká „jedno“ poistenie, v ktorom sa zohľadňujú komplexne všetky príjmy
z podnikateľskej činnosti podľa § 6 Zákona o DPH, ktoré táto osoba dosiahla v predchádzajúcom
kalendárnom roku. V zmysle uvedeného je potrebné posudzovať aj vznik, zánik a trvanie, resp.
prerušenie poistenia. Bez ohľadu na to, ktorý z príjmov z podnikateľskej činnosti podľa osobitného
zákona (Zákona o dani z príjmu) fyzická osoba - podnikateľ dosiahla, ide vždy o jednu a tú istú fyzickú
osobu, ktorá vzhľadom na dosiahnutie takéhoto príjmu má postavenie SZČO (§ 5 zák. č. 461/2003
Z.z.). Mýli sa teda žalobca, ak tvrdí, že dosiahnutie príjmu z titulu živnosti a dosiahnutie príjmu z titulu
tzv. slobodného povolania sú dve rozdielne skutočnosti, ku vzniku sociálneho poistenia u neho došlo
z titulu živnosti a dňom pozastavenia živnosti malo dôjsť aj k jeho prerušeniu. K prerušeniu povinného
nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO dochádza za podmienok stanovených v § 26 ods.
2 zák. č. 461/2003 Z.z. Účelom citovaného ustanovenia je oslobodiť SZČO od platenia poistného v
období, keď má pozastavený výkon podnikateľskej činnosti. K naplneniu tohto účelu zákona dôjde
však len vtedy, ak SZČO preruší, resp. pozastaví svoju podnikateľskú činnosť úplne. To znamená,
že k prerušeniu povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO v zmysle §
26 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. dochádza len v prípade, ak má SZČO pozastavený výkon všetkých
jej činností v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmu. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, zák. č. 461/2003 Z.z.
upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO ako „jedno poistenie“
a nie niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti, relevantných na vznik, resp. na trvanie povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je rozhodujúce, či SZČO tento príjem dosiahla zo
živnosti, alebo na základe oprávnenia na vykonávanie podnikania podľa osobitného predpisu (v tomto
prípade na základe zápisu v Zozname autorizovaných stavebných inžinierov, resp. držby oprávnenia
podľa osobitného predpisu). Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa § 6 Zákona
o dani z príjmov. V prípade žalobcu teda nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobca príjem
dosiahol, ale skutočnosť, že príjem dosiahol ako samostatne zárobkovo činná osoba. Zákon č. 461/2003
Z.z. vymedzuje, ktorá fyzická osoba na účely sociálneho poistenia nadobúda právne postavenie SZČO
a zároveň vymedzuje, kedy takejto SZČO vzniká, resp. zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie. V preskúmavanom prípade je rozhodné, že žalobca bol v spornom období
držiteľom oprávnenia, na základe ktorého bol oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov, pričom relevantným,
zákonom predpokladaným spôsobom nepreukázal, resp. neosvedčil skutočnosti, na základe ktorých by
bolo možné konštatovať zánik povinného poistenia a zároveň bolo rozhodné, že v rozhodnom období
dosiahol hranicu príjmu stanovenú zák. č. 461/2003 Z.z. Správny súd v tejto súvislosti, zhodne so
žalovaným, konštatuje, že fyzické osoby, ktoré sú držiteľmi oprávnenia podľa osobitného predpisu na
vykonávanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale na jeho základe vykonávajú činnosť
výlučne v právnom vzťahu, z ktorého nedosahujú príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov (ale z takéhoto právneho vzťahu dosahujú
príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a/ až h/ Zákona o dani z príjmov), tzn. že u týchto
fyzických osôb dochádza k „zmene formy výkonu činnosti“ na základe oprávnenia podľa osobitného
predpisu, predkladajú na účely zániku, resp. vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia SZČO príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne čestné vyhlásenie. V zmysle §
21 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO,
ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká
aj odo dňa, od ktorého aj podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa
doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. V preskúmavanom prípade žalobca až dňa 26.08.2016
( táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná) predložil prvostupňovému orgánu verejnej správy
čestné vyhlásenie fyzickej osoby k existencii oprávnenia na vykonávanie činnosti vydaného podľa
osobitného predpisu na účely zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia SZČO, v ktorom uviedol, že ako fyzická osoba má oprávnenie podľa osobitného predpisu,
na základe ktorého je oprávnený vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3
zák. č. 461/2003 Z.z. vydané dňa 09.08.2001 Slovenskou komorou stavebných inžinierov Bratislava.



Zároveň čestne vyhlásil, že uvedené oprávnenie je povinný mať na výkon činnosti v právnom vzťahu
zakladajúcom právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a/ až h/ Zákona o dani z príjmov
u zamestnávateľa AUXT - EZ s.r.o. Banská Bystrica a na jeho základe vykonáva činnosť výlučne v tomto
právnom vzťahu odo dňa 18.05.2015. Ďalej vyhlásil, že od tohto dňa (t.j. od 18.05.2015) nevykonáva
na základe uvedeného oprávnenia činnosť samostatne ako SZČO a nedosahuje príjmy podľa § 6 ods.
1 a 2 Zákona o dani z príjmov. Vzhľadom na ust. § 21 ods. 4 veta druhá zák. č. 461/2003 Z.z. mohlo
dôjsť k zániku povinného poistenia podľa § 26 ods. 2 v spojení s § 21 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.
najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia prvostupňovému orgánu verejnej správy, t.j. najskôr od
26.08.2015. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo
rozhodnuté o tom, že žalobcovi sa od 01.01.2015 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie
neprerušuje, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného, je výsledkom
správneho právneho posúdenia veci.

39. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
pre nedostatok dôvodov. Na pojednávaní upresnil, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože
žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia nevyjadril, resp. nevysporiadal s právnym stanoviskom
Advokátskej kancelárie MST Partners s.r.o. Bratislava, ani Nálezom Ústavného súdu SR II.ÚS 63/2012.
Nezrozumiteľnosť rozhodnutia podľa žalobcu vyplýva aj zo skutočnosti, že prvostupňový orgán verejnej
správy vydal 02.03.2017 rozhodnutie, v ktorom bolo žalobcom predložené čestné prehlásenie z augusta
2016 zohľadnené, ale v napadnutom rozhodnutí žalovaný toto čestné prehlásenie nezohľadnil a
uviedol, že jeho spätné zohľadnenie zákon neumožňuje. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti a
nezrozumiteľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemá oporu v jeho odôvodnení a nie je ani
dôvodná. Podľa ustálenej judikatúry za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno vo všeobecnosti
považovať také rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nie je možné zistiť, ako orgán
verejnej správy vo veci rozhodol, ak je výrok vnútorne rozporný, alebo nie je možné rozoznať,
čo je výrok a čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a pre koho bolo rozhodnutie záväzné.
Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie však
na dielčích nedostatkoch odôvodenia. Musí sa pritom jednať o vady skutkových zistení, o ktoré orgán
verejnej správy opiera svoje rozhodovacie dôvody. Za také vady možno považovať prípady, kedy orgán
verejnej správy oprel svoje rozhodovacie dôvody o skutočnosti, ktoré v konaní nezisťoval alebo boli
zistené v rozpore so zákonom, alebo o prípady, kedy nie je zrejmé, či vôbec nejaké dokazovanie bolo v
konaní vykonané. Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov aj vtedy, ak je odôvodnenie
rozhodnutia v rozpore s výrokom rozhodnutia, alebo v ňom orgán verejnej správy uviedol iné dôvody
ako tie, v ktorých má mať rozhodnutie podľa zákona oporu, alebo rozhodnutiu chýba rozhodný dôvod
pre výrok, bez ktorého nemožno dôjsť k uskutočnenému záveru, alebo rozhodnutie neobsahuje žiadne
hodnotenie dôkazov a záver z nich vyplývajúci, alebo ak z hodnotenia dôkazov žiadny záver nevyplýva.
Rozhodnutie je nepreskúmateľné aj vtedy, ak neobsahuje náležitosti stanovené v zákone. Napadnuté
rozhodnutie žalovaného takýmito vadami netrpí. Zákon č. 461/2003 Z.z. v ust. § 209 upravuje náležitosti,
ktoré musí rozhodnutie obligatórne obsahovať, pričom podľa § 209 ods. 4 cit. zákona v odôvodnení
rozhodnutia orgán verejnej správy uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov,
na ktorých základe rozhodoval. Napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky vyššie uvedené
zákonom stanovené náležitosti. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že podľa § 172 ods. 1 zák. č. 461/2003
Z.z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní
(Správny poriadok). Skutočnosť, že žalovaný sa nevyjadril k žalobcom predloženému „Stanovisku
týkajúcemu sa sociálneho poistenia autorizovaných stavebných inžinierov v kontexte zák. č. 138/1992
Zb.“ vypracovanom pre Slovenskú komoru stavebných inžinierov Bratislava (na základe ich požiadavky)
Advokátskou kanceláriou MST Partners s.r.o. Bratislava a k žalobcom označenému Nálezu Ústavného
súdu SR II.ÚS 63/2012 (ktorý sa týka zmeny formy výkonu činnosti advokáta, a teda neprejednáva
obdobný prípad ako prípad žalobcu), nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. V tejto súvislosti správny
súd považuje za potrebné uviesť, že predmetným nálezom bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Sžso/7/2011 a vec bola vrátená Najvyššiemu súdu SR s tým, že tento opätovne vo veci
rozhodol rozsudkom sp. zn. 7Sžo/32/2013 zo dňa 27.11.2013, v ktorom sa stotožnil s právnym názorom
Sociálnej poisťovne pri posudzovaní právneho postavenia advokátov na účely sociálneho poistenia pri
zmene formy výkonu advokácie. Súčasne je potrebné poukázať na skutočnosť, že 2. senát ÚS SR
vzhľadom na právny názor vyslovený v Náleze II.ÚS 63/2012 z 21.02.2013 a vzhľadom na rozdielny
právny názor vyslovený v uznesení 3. senátu III.ÚS SR sp. zn. III.ÚS 426/2012 zo dňa 12.09.2012 (ale
aj ďalších rozhodnutí 1., 3. a 4. senátu) predložil vec Plénu ÚS SR na účely zjednotenia odchýlnych



právnych názorov. Plénum ÚS SR o tomto návrhu rozhodlo Uznesením sp. zn. PLz.ÚS 1/2015 zo
04.03.2015 tak, že návrh zamietlo, v dôsledku čoho je potrebné rozhodovať v línii Uznesenia ÚS SR sp.
zn. III.ÚS 426/2012 z 12.09.2012 (a teda nie v línii Uznesenia ÚS SR sp. zn. II.ÚS 63/2012 z 21.02.2013).
Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť z dôvodu
„neakceptovania čestného vyhlásenia predloženého žalobcom 26.08.2016, pričom v rozhodnutí z
02.03.2017 (ktoré bolo vydané prvostupňovým orgánom verejnej správy až po vydaní napadnutého
rozhodnutia žalovaného)“, správny súd túto námietku považoval rovnako za nedôvodnú. Predovšetkým
je potrebné uviesť, že žalobca netvrdil, že žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) mal
predmetné čestné vyhlásenie zohľadniť spätne a neuviedol ani žiadnu argumentáciu, na základe čoho
by tak mal žalovaný urobiť a prečo. Nenamietal ani, že toto čestné vyhlásenie žalovaný nesprávne
právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný predmetné čestné
vyhlásenie v rozhodnutí uviedol ako dôkaz, zároveň uviedol hodnotenie tohto dôkazu a to, že z neho
zistil, že žalobca v čestnom vyhlásení potvrdil, že od 18.05.2015 nevykonáva na základe oprávnenia
(oprávnenie na vykonávanie činnosti vydané podľa osobitného predpisu) činnosť samostatne ako SZČO
a nedosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov (na základe tohto oprávnenia od
18.05.2015 vykonáva činnosť výlučne v právnom vzťahu zakladajúcom právo na príjem zo závislej
činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a/ až h/ Zákona o dani z príjmov u zamestnávateľa AUXT - EZ s.r.o.).
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že čestné vyhlásenie doručené prvostupňovému
orgánu verejnej správy 26.08.2016 žalovaný neakceptoval, naopak, toto čestné vyhlásenie vyhodnotil
a vo vzťahu k rozhodovaniu o prerušení resp. neprerušení povinného poistenia žalobcu k 01.01.2015
uviedol, že spätné zohľadnenie čestného vyhlásenia zák. č. 461/2003 Z.z. neumožňuje. Takýto záver
je v súlade s § 21 ods. 4 veta druhá zák. č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1
písm. b/ a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného
vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni,
t.j. nemožno ho v preskúmavanej veci zohľadniť spätne pre účely posúdenia otázky prerušenia (zániku)
poistenia žalobcu k 01.01.2015. Mýli sa teda žalobca, ak na pojednávaní uviedol (bez príslušnej právnej
argumentácie), že čestné vyhlásenie je možné akceptovať spätne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného má všetky zákonom stanovené náležitosti, nie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre nezrozumiteľnosť a ani samotná skutočnosť, že
žalobca s dôvodmi nesúhlasí, nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.

40. Žalobná námietka, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, nebola dôvodná. Poukázal
na to, že rozhodnutie o neprerušení bolo vydané po roku a pol od podania žalobcu oznamujúceho
prerušenie poistenia a vyslovil nesúhlas s argumentáciou žalovaného, že konanie začalo na podnet
organizačnej zložky a toto konanie je možné začať kedykoľvek. Žalobca na pojednávaní doplnil, že
takýto postup orgánu verejnej správy je nesprávny, pretože prvostupňový orgán verejnej správy má
podľa zákona povinnosť rozhodnúť vo veci v lehote 30 dní, resp. v obzvlášť zložitých prípadoch do 60 dní
a túto lehotu nedodržal. Dôsledkom tohto nesprávneho postupu bol podľa žalobcu stav právnej neistoty
na strane žalobcu. S poukazom na § 184 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. tvrdil, že konanie bolo začaté
doručením oznámenia o prerušení poistenia v dôsledku pozastavenia prevádzkovania živnosti, ktoré
žalobca vykonal v januári 2015. Tak, ako už bolo uvedené v bode 39 tohto rozsudku, na konanie vo
veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok).
Konanie vo veciach sociálneho poistenia je upravené v zák. č. 461/2003 Z.z. (ust. § 172 a nasl.). Za
konanie vo veciach podľa ods. 1 cit. zákona sa podľa § 172 ods. 3 považuje podľa písm. a/ konanie
v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len „dávkové konanie“) a podľa písm. b/ iné konanie
(ďalej len „nedávkové konanie“). Predmetom nedávkového konania je podľa § 172 ods. 5 cit. zákona
rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Rovnako z ust.
§ 178 ods. 1 písm. a/ bod 1. cit. zákona vyplýva, že pobočka Sociálnej poisťovne rozhoduje v prvom
stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Zákon č. 461/2003 Z.z.
v ust. § 21 upravuje právne skutočnosti a podmienky, na základe ktorých vzniká resp. zaniká povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO a v § 26 ods. 2 a 4 cit. zákona upravuje
podmienky, za ktorých dochádza k prerušeniu tohto povinného poistenia u SZČO. Toto povinné poistenie
vzniká a zaniká, resp. prerušuje sa zo zákona, t.j. orgán verejnej správy v takýchto prípadoch nevydáva
rozhodnutie o vzniku, zániku alebo prerušení povinného poistenia. Prvostupňový orgán verejnej správy
má v zmysle vyššie uvedeného ust. § 172 ods. 5 v spojení s § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1. povinnosť
rozhodovať podľa § 172 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z. len v sporných prípadoch. V takýchto prípadoch



v zmysle § 210 ods. 1 cit. zákona prvostupňový orgán verejnej správy vydáva rozhodnutie, pričom je
povinný rozhodnúť najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto
lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba účastníkom konania oznámiť (§ 210 ods. 2). Zákon č. 461/2003
Z.z. ukladá SZČO povinnosť oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie nemocenského
a dôchodkového poistenia z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 2 v stanovenej lehote (§ 228 ods. 2) a
povinnosť oznámiť skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského
a dôchodkového poistenia SZČO podľa § 29 ods. 4 a 5 v stanovenej lehote (§ 228 ods. 1). Tieto
povinnosti je SZČO povinná plniť na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob určí Sociálna
poisťovňa (§ 228 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.). V preskúmavanom prípade žalobca ako SZČO dňa
07.01.2015 oznámil prvostupňovému orgánu verejnej správy prerušenie povinného nemocenského a
dôchodkového poistenia na určenom tlačive - doručením Registračného listu fyzickej osoby - prerušenie,
v ktorom vyznačil dátum vzniku prerušenia 01.01.2015. Súčasne predložil Oznámenie o pozastavení
prevádzkovania živnosti žalobcu od 01.01.2015 do 01.07.2015 vydané 30.12.2014 Okresným úradom
Banská Bystrica, odbor živnostenského podnikania. Žiadne iné skutočnosti rozhodné pre posúdenie
vzniku prerušenia povinného poistenia žalobcu (pričom vznik prerušenia povinného poistenia sa v
zmysle § 26 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského a
dôchodkového poistenia) žalobca prvostupňovému orgánu verejnej správy neoznámil, ani nepredložil
žiadne iné listiny, a preto prvostupňový orgán verejnej správy nemal dôvod o prerušení povinného
nemocenského a dôchodkového poistenia rozhodovať ako o spornom prípade. Registračný list, ktorým
žalobca oznámil prerušenie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, nie je možné
považovať za „písomnú žiadosť účastníka konania“ v zmysle § 184 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z.,
doručením ktorej by sa začalo nedávkové konanie. Z administratívneho spisu i z vyjadrenia žalovaného
vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy sa až v auguste 2016 dozvedel o skutočnostiach,
ktoré majú vplyv na posúdenie zániku, resp. prerušenia povinného nemocenského a dôchodkového
poistenia žalobcu. Konkrétne zo Zoznamu autorizovaných inžinierov doručeného prvostupňovému
orgánu verejnej správy Slovenskou komorou stavebných inžinierov zistil, že žalobca bol v rozhodnom
období (k 01.01.2015) zapísaný v Zozname autorizovaných inžinierov a bol držiteľom Osvedčenia č.
0516*A*5-3 vydaného Slovenskou komorou stavebných inžinierov ako autorizovaný stavebný inžinier.
Zároveň žalobca dňa 26.08.2016 doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy „Čestné vyhlásenie
fyzickej osoby k existencii oprávnenia na vykonávanie činnosti vydaného podľa osobitného predpisu na
účely zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO“ (ďalej len
„čestné vyhlásenie“), z ktorého vyplýva, že žalobca ako fyzická osoba má oprávnenie podľa osobitného
predpisu, na základe ktorého je oprávnený vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a ods.
2 a 3 zák. č. 461/2003 Z.z. (oprávnenie vydané Slovenskou komorou stavebných inžinierov Bratislava
dňa 09.08.2001). Zároveň v čestnom vyhlásení vyhlásil, že uvedené oprávnenie je žalobca povinný mať
na výkon činnosti v právnom vzťahu zakladajúcom právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods.
1 písm. a/ až h/ Zákona o dani z príjmov u zamestnávateľa AUXT - EZ s.r.o. Banská Bystrica a na jeho
základe vykonáva činnosť výlučne v tomto právnom vzťahu od 18.05.2015. Zároveň prehlásil, že od tohto
dňa (t.j. od 18.05.2015) žalobca nevykonáva na základe uvedeného oprávnenia činnosť samostatne ako
SZČO a nedosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov. Predmetné čestné vyhlásenie
žalobca vlastnoručne podpísal. Z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní vyplýva, že vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti prvostupňový orgán verejnej správy v auguste 2016 telefonicky kontaktoval
žalobcu, pričom žalobca nesúhlasil s právnym názorom prvostupňového orgánu verejnej správy ohľadne
neprerušenia povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Žalobca ani jeho právny zástupca
túto skutočnosť na pojednávaní nepopreli, resp. nerozporovali. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti
prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v súlade so zákonom, keď dňa 26.08.2016 vzhľadom na
spornosť prípadu vydal rozhodnutie vo veci prerušenia, resp. neprerušenia povinného nemocenského
a dôchodkového poistenia žalobcu (rozhodol tak, že žalobcovi sa povinné nemocenské a dôchodkové
poistenie dňom 01.01.2015 neprerušuje). Nedávkové konanie v tomto prípade začalo vykonaním prvého
úkonu voči žalobcovi a týmto úkonom bolo vydanie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej
správy zo dňa 26.08.2016. Vydanie rozhodnutia v preskúmavanej veci teda nemožno považovať za
svojvoľné, keďže ust. § 172 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. ukladá prvostupňovému orgánu verejnej
správy povinnosť vo veci prerušenia povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia
v spornom prípade rozhodnúť, t.j. vydať rozhodnutie. Správny súd v preskúmavanom prípade nezistil
porušenie ust. § 210 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. prvostupňovým orgánom verejnej správy. Bol
to samotný žalobca, ktorý v tomto prípade nesplnil svoje zákonom stanovené povinnosti označiť
prvostupňovému orgánu verejnej správy všetky skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie prerušenia,
resp. zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, resp. skutočnosti, z



ktorých by prvostupňový orgán verejnej správy zistil, že sú splnené podmienky na vydanie rozhodnutia
v zmysle § 172 ods. 5 cit. zákona (spornosť prípadu). Pre úplnosť správny súd uvádza, že ani prípadné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na vydanie rozhodnutia orgánom verejnej správy (v tomto
prípade žalobcom navyše nesprávne namietanej 30 dňovej lehoty) by samo o sebe nespôsobovalo
nezákonnosť rozhodnutia, pretože nepostačuje, aby žalobca namietal porušenie ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ale musí sa jednať o také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. O takýto
prípad sa v preskúmavanej veci nejedná.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného a predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy ako aj postupu
orgánu verejnej správy z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú v
súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na § 190 SSP zamietol.

42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd
prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný,
správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na
podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.