Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 29Sa/3/2017 z 28. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. mája 2017, sp. zn. 29Sa/3/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6017200057.1 Krajský súd Banská Bystrica | 29Sa/3/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6017200057.1 | 2017-05-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 153 ods. 5 zákona č. 461/2004 Z. z., § 153 ods. 4 zákona č. 461/2004 Z. z., § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 437/2004 Z. z., § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., § 153 ods. 1 zákona č. 461/2004 Z. z., § 7 zákona č. 437/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/67f70d1f-c2ba-4a8f-a380-df2c5f7d0f62 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6017200057.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 29Sa/3/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200057
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200057.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci žalobcu:
C. K., nar. XX. mája XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX C., zast. Advokátska kancelária JUDr.
Jakub Mandelík, s.r.o., Heydukova 12, 811 08 Bratislava, IČO: 47 234 318, proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa, ústredie, IČO: 30 807 484, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 54111-4/2016-BA zo dňa 05. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Sociálna poisťovňa, ústredie č. 54111-4/2016-BA zo dňa 05.
decembra 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“, alebo
aj „pobočka“) bola dňa 01. októbra 2014 oznámená poistná udalosť - pracovný úraz zo dňa 27.
septembra 2014, pri ktorej poškodeným bol žalobca. Žalobca v súvislosti s pracovným úrazom zo
dňa 27. septembra 2014 uplatnil žiadosť o priznanie náhrady za bolesť podľa pripojeného znaleckého
posudku č.5/2015 (ďalej len „Posudok č.5/2015“) K.. K. D., N.., znalca z oboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie traumatológia zo dňa 28. decembra 2015, ktorý bodovo ohodnotil trvalé následky sťaženého
spoločenského uplatnenia celkom na 4 300 bodov, ktoré vzhľadom na podstatné obmedzenie možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti zvýšil o 100% na celkový počet bodov 8 600. Rovnako
znalec vypracoval aj bodové hodnotenie bolestného, celkový počet bodov 1 395 o nasledovnom
bodovom hodnotení jednotlivých položiek:

Položka z prílohy č.1 Diagnóza Počet bodov Zvýšenie Spolu
76. Pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho stupňa a zlomeniny rebier rtg. nepreukázané 20 20
106a Zlomenina tŕňového výbežku stavca Th3 25 25
106a Zlomenina tŕňového výbežku stavca Th4 25 25
106a Zlomenina tŕňového výbežku stavca Th9 25 12,5 37,5
106a Zlomenina tŕňového výbežku stavca Th10 25 12,5 37,5
106e Zlomenina viacerých kĺbových výbežkov 60 60 120
107b Zlomenina stavca Th14 roztrieštená so znížením prednej časti tela stavca o viac ako 1/3 175 175
350
108a Poranenie medzistavcovej platničky pri súčasnej zlomenine tela stavca 100 50 150
231 Rozdrvenie miechy 420 210 630

Žalobca k žiadosti priložil lekárske nálezy a prepúšťacie správy. V nadväznosti na výzvu prvostupňového
orgánu verejnej správy žalobca do administratívneho spisu doložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,



ústredie č. 72052484570 zo dňa 26. januára 2016 o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi a lekársky
posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 02. marca 2016 vystavený K..
V. I., chirurgom, potvrdeným K.. K. A., primárom chirurgického oddelenia NsP Brezno, n.o. Lekár,
ktorý vypracoval lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, obodoval
bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia zhodne ako bolo uvedené v Posudku č. X/XXXX. Na
výzvu posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy o zmenu lekárskeho posudku o
bolestnom ošetrujúci lekár K.. V. I. uviedol, že na záveroch ním vypracovaného posudku trvá, po detailnej
kontrole vykonaného bodového hodnotenia dospel k záveru, že je v súlade so zákonom a žiadosti o
zmenu bodového hodnotenia nemôže vyhovieť. Prvostupňový orgán verejnej správy následne svojim
rozhodnutím č.5179-20-2016-BB zo dňa 25. apríla 2016 konanie prerušil z dôvodu, že nebolo možné
presne a úplne zistiť skutkový stav veci v zákonnej lehote. Posudkový lekár prvostupňového orgánu
verejnej správy vykonal kontrolu bodového hodnotenia pracovného úradu na účely náhrady za bolesť,
o vykonanej kontrole spísal dňa 18. mája 2016 zápisnicu a na základe kontroly bodového hodnotenia
určil bodové hodnotenie bolestného v súvislosti s pracovným úrazom na 1030 bodov nasledovne:

Položka z prílohy č.1DiagnózaPočet bodovZvýšenieSpolu
106a Zlomenina tŕňového výbežku stavca Th3 25 25
106a Zlomenina tŕňového výbežku stavca Th4 25 25
106a Zlomenina tŕňového výbežku stavca Th9 25 25
106a Zlomenina tŕňového výbežku stavca Th10 25 25
106e Zlomenina viacerých kĺbových výbežkov 60 60
107b Zlomenina stavca Th14 roztrieštená so znížením prednej časti tela stavca o viac ako 1/3 175 175
350
108a Poranenie medzistavcovej platničky pri súčasnej zlomenine tela stavca 100 100
231 Rozdrvenie miechy 420 420
Nesúhlas s jednotlivými položkami uvedenými v posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia odôvodnil. Prvostupňový orgán verejnej správy svojím rozhodnutím č. 5179-25/2016 - BB
zo dňa 08. júla 2016 priznal žalobcovi nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo
dňa 27. septembra 2014 v sume 16.975,- Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Po
podaní odvolania posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy zotrval na záverov vykonanej
kontroly. V rámci odvolacieho konania bola vykonaná kontrola bodového hodnotenia pracovného
úrazu na účely náhrady za bolesť aj posudkovým lekárom žalovaného s výsledkom, že odborný
posudok o bolestnom vystavený K.. V. I. zo dňa 02. marca 2016 s celkovým počtom bodov 1 395 je
nesprávny, posudkový lekár žalovaného sa stotožnil so závermi posudkového lekára prvostupňového
orgánu verejnej správy a určil počet bodov 1030. Posudkový lekár žalovaného svoj nesúhlas s
lekárskym posudkom o bolestnom pri kontrole bodového hodnotenia zdôvodnil. V nadväznosti na túto
skutočnosť žalovaný rozhodnutím č. 54111-4/2016-BA zo dňa 05. decembra 2016 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Napadnuté
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. decembra 2016.

2. Prvostupňový orgán verejnej správy svojím rozhodnutím rozhodol tak, že žalobca ako poškodený má
v zmysle § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č.461/2003 Z.z.“) nárok
na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 27. septembra 2014, v sume 16.975,-Eur,
určenej podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.437/2004 Z.z.“). Prvostupňový orgán verejnej správy vo svojom
rozhodnutí poukázal na zákonné ustanovenia, doklady z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal a
konštatoval, že žalobca má nárok na náhradu za bolesť. Zákonným predpokladom pre posúdenie a
rozhodnutie o nároku na náhradu za bolesť je žiadosť o uvedenú dávku, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
je lekársky posudok. Konštatoval, že náhrada za bolesť sa poskytuje jednorázovo, musí byť primeraná
zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za
bolesť sa poskytuje podľa lekárskeho posudku. Sadzby bodového ohodnotenia sú uvedené v prílohe
zákona č. 437/2004 Z.z., výška náhrady za bolesť sa určuje sumou dvoch percent z priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej



republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu za bolesť za jeden
bod. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na bodové ohodnotenie v lekárskom posudku a
zdôraznil, že vo veci posúdenia nároku náhrady za bolesť bola vykonaná kontrola bodového hodnotenia
posudkovým lekárom pobočky. Kontrola bodového hodnotenia posudkovým lekárom pobočky je
jedným z dôkazových prostriedkov, ktorý prispieva k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci v
zmysle § 196 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z.. Na základe zdravotnej dokumentácie bolo zistené, že
žalobca ako poškodený po úraze mal diagnostikované: „zlomeninu stavca Th11 riešenú operačne s
potrebou reoperácie, transverzálnu poruchu miechy s úplnou poruchou citlivosti, poruchu zvieračov
pre vyprázdňovanie stolice a moču, zlomeniny výbežkov stavcov - processi spinosi Th3, Th4, Th9 a
Th10. Pľúcne vyšetrenia - RTG + CT, angiografické pľúcne vyšetrenie boli negatívne. Poškodený je
paraplegický - neovláda zvierače pre stolicu a moč, má teda jednorazové pomôcky pre inkontinentných a
moč si aktuálne vyprázdňuje samokatetrizovaním. Pohybuje sa na invalidnom vozíku, v zmysle anestézy
má poruchu citlivosti od pupka nadol, čo je prejavom poruchy nervov pri poruche miechy“. Posudkovým
lekárom pobočky bolo tiež zistené, že bodové ohodnotenie bolestného lekárskym posudkom nie je
v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z., pričom prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na ním
tvrdené nesprávnosti lekárskeho posudku o bolestnom a uviedol správne hodnotenie bolestného.
Prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že pri kontrole bodového hodnotenia posudkovým
lekárom pobočky bolo zistené, že lekársky posudok bol vyhotovený v rozpore s ustanovenia zákona
č. 437/2007 Z.z., následne bol odoslaný na opravu vystavujúcemu lekárovi a vystavujúci lekár na
základe argumentácie posudkového lekára pôvodný lekársky posudok nezmenil. Z uvedeného dôvodu
prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol na základe kontroly bodového hodnotenia, nakoľko
posudkový lekár pobočky vykonal kontrolu po dôslednom oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou
poškodeného a svoje stanovisko z hľadiska medicínskeho odôvodnil. S výsledkami kontroly bodového
hodnotenia posudku bol poškodený oboznámený, so zmenou bodového hodnotenia nesúhlasil.

3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca v
zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného
a nemožnosť aplikácie § 9 ods. 5 a 6 zákona č. 437/2004 Z.z. na všetky bodovo hodnotené položky.
V podanom odvolaní namietal predovšetkým skutočnosť, že okrem posudku o bolestnom predložil
aj znalecký posudok a posudkoví lekári nemohli vykonať opravu bodového ohodnotenia bolestného
obsiahnutého v záveroch znalca, nakoľko takýmto postupom by dochádzalo k absolútnemu popretiu
hodnoty znaleckého posudku, bez ohľadu na jeho odbornú úroveň. Prvostupňovému orgánu verejnej
správy bola daná možnosť požiadať o vydanie kontrolného znaleckého posudku, ktorým by nezávislý
znalec posúdil adekvátnosť bodového ohodnotenia.

4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy. V napadnutom rozhodnutí popísal priebeh prvostupňového
konania, obsah lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vystavený
K.. V. Sotoljukom a zdôraznil, že v dôsledku podaného odvolania prvostupňový orgán verejnej správy
požiadal posudkovú lekárku o opätovné vykonanie kontroly bodového hodnotenia bolesti poškodeného.
Posudková lekárka pobočky po opätovnom preskúmaní veci odvolaniu poškodeného v celom rozsahu
nevyhovela. Žalovaný rovnako vykonal kontrolu bodového hodnotenia bolestného. Posudková lekárka
žalovaného konštatovala, že nesúhlasí s hodnotením bolesti poškodeného položkou č.76, nakoľko po
pracovnom úraze zo dňa 27. septembra 2014 bolo poškodenému v rámci urgentného príjmu realizované
celotelové CT vyšetrenie, ktoré potvrdilo, že brušné orgány v oblasti brucha a hrudníka boli po
pracovnom úraze bez úrazových zmien, bez prítomnosti voľnej tekutiny, mediastínum a skelet hrudníka
taktiež bez traumatických zmien, rovnako ako pľúca. Vyskytla sa len „diskrétna hypoventilácia v oblasti
dorzálnych pľúc“, ktorú podľa posudkovej lekárky žalovaného nemožno hodnotiť ako pomliaždenie
hrudnej steny ťažšieho stupňa, a teda položkou č.76. Posudková lekárka ústredia vyslovila súhlas s
hodnotením bolesti poškodeného položkou 106a - zlomenina tŕňového výbežku stavca Th3 a Th4 s
počtom bodov 25. Pokiaľ však ide o zlomeninu tŕňových výbežkov stavcov Th9 a Th10, posudková
lekárka ústredia súhlasila s ich hodnotením položkou 106a, nestotožnila sa s navýšením bodového
hodnotenia o 50%. Vyslovila súhlas s položkou 106e, nie však s navýšením jej priradeného bodového
hodnotenia s odôvodnením, že u poškodeného išlo o dislokované zlomeniny horných kĺbových výbežkov
stavca Th10, zlomenina kĺbnych výbežkov bola súčasťou nestability hrudnej chrbtice, ktorá však
bola vyriešená operačne počas stabilizačnej operácie chrbtice. Posudková lekárka žalovaného taktiež
súhlasila s hodnotením bolesti poškodeného položkou 108a, nie však s navýšením priradeného počtu
bodov o 50% a rovnako súhlasila aj s položkou 231, nie však s navýšením priradeného počtu bodov



o 50% z dôvodu, že v prípade poškodeného išlo o pomliaždenie miechy a jej rozdrvenie následkom
úrazového deja, čo spôsobilo aj následný a trvalý neurologický deficit, miecha však bola ošetrená a
operáciou jedenásteho hrudného stavca bol odstránený aj tlak na miechu a sekundárne poškodenie
nervového tkaniva a miechy bolo redukované. Posudková lekárka žalovaného dodala, že chrbtica je
jeden orgán. V prípade poškodeného bol v dôsledku pracovného úrazu roztrieštený stavec Th11, ktorý
spôsoboval zúženie chrbticového kanála v dôsledku posunu stavcov Th10 a Th11 o 13 mm a tento kostný
útlak a nestabilná zlomenina boli dôvodom operačnej liečby, počas ktorej bola vykonaná stabilizačná
operácie chrbtice, v rámci ktorej bola ošetrená aj miecha, medzistavcové platničky a tŕňové výbežky tela
stavca Th9 a Th10. Posudková lekárka konštatovala, že aj keď sa pri operácii robili úkony na viacerých
častiach chrbtice, poškodený trpel bolesť jedenkrát pri operácii chrbtice ako jedného orgánu a druhýkrát
pri jej reoperácii, a preto nie je pri hodnotení jeho bolesti možné navyšovať všetky položky o polovicu.
Posudková lekárka žalovaného navrhla hodnotiť bolesť poškodeného počtom bodov 1 030. Žalovaný
zdôraznil, že v nadväznosti na nevykonanú opravu bodového hodnotenia posudzujúcim lekárom je
posudkový lekár oprávnený vykonať kontrolu bodového hodnotenia, uvedie závery, ku ktorým dospel a
prípadný nesúhlas s posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia patrične zdôvodní.
Prvostupňový orgán verejnej správy v takomto prípade posudzuje skutkový stav veci a následne môže
vydať rozhodnutie aj na základe kontroly bodového hodnotenia vypracovaného posudkovým lekárom,
ktorý je v zmysle § 196 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z. považovaný za tzv. odborný posudok slúžiaci ako
dôkazný prostriedok pre zistenie skutočného stavu rozhodovanej veci. Tento kontrolný mechanizmus
nie je samoúčelný, slúži na odstránenie a elimináciu chýb v lekárskych posudkoch, nakoľko Sociálna
poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia nakladá s verejnými peniazmi. Žalovaný mal za to, že takýto
postup, resp. výklad zákona má oporu aj v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
24S/93/2012, v ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici uviedol: „Kontrolou bodového hodnotenia možno
odhaliť pochybenie na strane lekárskeho posudku. Zákonným mechanizmom na odstránenie chýb je
vrátenie posudku lekárovi na opravu. Ak nedôjde k oprave lekárskeho posudku, je úlohou žalovanej
posúdiť, či v danom prípade je skutkový stav zistený. V kladnom prípade skutkové závery právne
posúdiť a podľa výsledku rozhodnúť“. Žalovaný zdôraznil, že kontrolu bodového hodnotenia zákon
zveril do kompetencie výlučne posudkových lekárov žalovaného. Ako posudková lekárka pobočky,
tak aj ústredia sa v celom rozsahu zhodli na tom, že v prípade dotknutých položiek nemá zvýšenie
bodového hodnotenia opodstatnenie a tento svoj medicínsky záver patrične odôvodnili v zápisniciach
z kontrol bodového hodnotenia. Poškodený trpel bolesť jedenkrát pri operácii chrbtice ako jedného
orgánu a druhýkrát pri jej reoperácii, preto nie je možné pri hodnotení jeho bolesti navyšovať všetky
položky vzťahujúce sa na jej časti o polovicu. Žalovaný mal za to, že závery posudkových lekárov
Sociálnej poisťovne sú v súlade aj s ustanovením § 9 ods. 8 zákona č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého
ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi zahrnuté v položke iného poškodenia na zdraví,
bolesť za takéto poškodenie na zdraví sa nehodnotí osobitne. Ak teda právny zástupca žalobcu v
podanom odvolaní vyslovil nesúhlas so zvýšením bodového hodnotenia bolesti poškodeného len pri
niektorých položkách, takúto námietku považoval žalovaný za laickú a neopodstatnenú. Posudkový
lekár je pritom osoba s odbornou kvalifikáciou a spôsobilosťou vykonávať činnosť posudkového lekára,
odbornú spôsobilosť posudkový lekár získava špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové
lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové
lekárstvo. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom, objektívnom, nestrannom zistení a
posúdení zdravotného stavu posudzovanej osoby a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie,
lekárskych správ a záverov posudkových lekárov. Písomné stanoviská posudkových lekárov sú ako
odborný posudok a dôkaz v zmysle § 196 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z. pre Sociálnu poisťovňu
záväzné. Nakoľko v predmetnej veci došlo k zhodnému záveru posudkovej lekárky pobočky ako aj
posudkovej lekárky žalovaného, žalovaný nemal dôvod pochybovať o správnosti záverov posudkových
lekárov. Nariadenie znaleckého dokazovania navrhnutého poškodeným by bolo nehospodárne a z
medicínskeho a posudkového hľadiska bezpredmetné. Vo vzťahu k ustáleniu zdravotného stavu
poškodeného (žalobcu) žalovaný poukázal na § 8 ods. 4 a § 9 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. a
konštatoval, že začiatok a ukončenie liečenia nie je relevantným údajom na účely bodového hodnotenia
bolesti, nakoľko v prípade bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti a dátum ustálenia zdravotného stavu
poškodeného nie je podstatný. Akútna bolesť je charakterizovaná náhlym začiatkom, krátkodobým
trvaním, intenzita bolesti časom klesá a úplne ustúpi. Dátum ustálenia zdravotného stavu poškodeného
je dôležitý na účely hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, vo vzťahu k bolesti už samotná
existencia bolesti spôsobenej poistnou udalosťou stačí na vznik nároku na náhradu za bolesť, bez
ohľadu na skutočnosť, či je liečba následkov pracovného úrazu poškodeného ukončená alebo nie.
Vzhľadom k uvedenému žalovaný považoval námietku žalobcu, že poškodenému nárok na náhradu na



bolesť vzniká až keď ošetrujúci lekár skonštatuje, že zdravotný stav poškodeného možno považovať
za ustálený, za neopodstatnenú. Žalovaný uzavrel, že nespochybňuje závažnosť a veľkosť ujmy, ktorú
žalobca utrpel následkom pracovného úrazu, ani závažnosť jeho zdravotných ťažkostí. Žalovaný ani
na základe podaného odvolania však nemal pochybnosti o správnosti výsledkov kontrol bodového
hodnotenia, ktoré boli vykonané osobami na to povolanými zákonom č.461/2003 Z.z. a v súlade s
jeho ustanoveniami, na účely medicínskeho posúdenia správnosti bodového hodnotenia uvedeného v
posudku zo dňa 02. marca 2016. Závery posudkových lekárov pobočky a ústredia považoval žalovaný
za hodnoverné, nakoľko sa zhodujú, sú dostatočne podložené lekárskymi nálezmi odborných lekárov. Z
uvedeného dôvodu žalovaný odvolanie v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

5. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného. Žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie
a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vzniknutých žalobcovi. Vo veci samej namietal
neúplné zistenie skutkového stavu veci žalovaným, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a
nesprávne právne posúdenie veci žalovaným. Poukázal na obsah napadnutého rozhodnutia a tvrdil,
že v administratívnom konaní bol pre účely náhrady škody na zdraví predložený lekársky posudok
o bolestnom vypracovaný ošetrujúcim lekárom žalobcu a znalecký posudok vypracovaný znalcom.
Uvedené posudky žalobca považoval za vecne správne. Znalec a ošetrujúci lekár sa nezávisle
od seba zhodli na nutnosti odškodnenia rovnakých položiek a opačný názor zaujala posudková
lekárka pobočky Sociálnej poisťovne, ako aj posudková lekárka žalovaného. Takýto postup žalovaného
považoval žalobca za nesprávny a výsostne favorizujúci odborné medicínske závery posudkových
lekárov nad odbornými medicínskymi závermi ošetrujúcich lekárov, prípadne znalcov. S poukazom na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/10/2005 zo dňa 28. marca 2006 žalobca tvrdil, že závery
posudkového lekára žalovaného nie sú nadradené ostatným dôkazným prostriedkom. Mal za to, že
posudkový lekár žalovaného nie je oprávnený krátiť bodové ohodnotenie bolestného, nakoľko táto
kompetencia nevyplýva zo žiadneho normatívneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. S poukazom
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/13/2010 a 9Sžso/70/2011 tvrdil, že ak vznikli
pochybnosti o správnosti posudku o bolestnom, bol žalovaný povinný požiadať o vydanie znaleckého
posudku. Zdôraznil, že nemá námietky voči postupu žalovaného, ktorým vyzval ošetrujúceho lekára
na opravu lekárskeho posudku, tento postup je úplne legitímny. Žalobca spochybnil následný postup
žalovaného, ktorý rozhodol o nároku žalobcu aj napriek nesúladu dôkazných prostriedkov predložených
ošetrujúcich lekárom a posudkovou lekárkou ústredia. Ak žalovaný dospeje k záveru, že kontrolou
bodového hodnotenia dochádza k spochybneniu správnosti predloženého lekárskeho posudku, je
povinný tento rozpor odstrániť žiadosťou o vydanie znaleckého posudku. Samotný rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici (24S/93/2012,) na ktorý sa žalovaný odvoláva, uvádza, že „je úlohou žalovanej
vyhodnotiť, či kontrola bodového hodnotenia obsahuje také dôvody, ktoré sú alebo nie sú spôsobilé
spochybniť správnosť bodového hodnotenia v lekárskom posudku. V kladnom prípade je nevyhnutné
pre zistenie skutočného stavu vykonať dokazovanie znalecky. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že nie sú
vylúčené ani prípady, kedy kontrolou bodového hodnotenia a súčasne ďalšími dôkazmi je bezozbytku
preukázaná nesprávnosť bodového hodnotenia vykonaného v lekárskom posudku, napríklad keď je
zdravotná dokumentácia predložená k žiadosti alebo získaná v rámci konania obsahuje inú ako určenú
diagnózu v lekárskom posudku, alebo ak určený počet bodov nezodpovedá rozpätiu uvedenému v
zákone pre hodnotenú položku“. V tomto smere žalobca predložil v rámci preskúmavacieho konania
znalecké vyjadrenie K.. K. D., N.. zo dňa 01. februára 2017, v ktorom tento špecifikuje dôvodnosť
bodového hodnotenia jednotlivých položiek a ich následného navýšenia v zmysle § 9 ods. 5 a 6
zákona č. 437/2004 Z.z. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, tvrdil,
že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje náležité zhodnotenie znaleckého posudku zo
dňa 28. decembra 2015 a lekárskeho posudku zo dňa 02. marca 2016, vecná kritika odborných
záverov lekárov a vysvetlenie úvah, ktoré viedli žalovaného k rozhodnutiu. Žalovaný flagrantne ignoroval
argumentáciu žalobcu prezentovanú v odvolaní vzťahujúcu sa na deň ustálenia zdravotného stavu,
ktorú žalobca podložil relevantnou judikatúrou. Odvolávaním sa žalovaného na strohé zdôvodnenie
nesúhlasu posudkových lekárov žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy z lekárskym
a znaleckým posudkom o bolestnom predloženým žalobcom, žalobca nepovažoval za náležité
odôvodnenie rozhodnutia a riadne vysporiadanie sa so všetkými otázkami podstatnými pre rozhodnutie
vo veci samej. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležitým spôsobom nezdôvodnil
svoj právny záver, ani záver posudkových lekárov. Aj keď žalobca poukázal na viaceré pochybenia v
rámci prvostupňového konania, žalovaný sa napriek tomu nestotožnil s jeho námietkami a obhajoval
oprávnenosť postupu a rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy. Absentuje tak náležité



vysvetlenie, prečo žalovaný v rozhodnutí vecne nezohľadnil argumentáciu žalobcu obsiahnutú v
odvolaní, z akého dôvodu považoval za prioritné závery posudkových lekárov a aké úvahy ho viedli k
rozhodnutiu vo veci samej. Žalovaný bol pritom povinný vysporiadať sa so všetkými argumentmi žalobcu
majúcimi pre vec podstatný význam.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení považoval napadnuté rozhodnutie za zákonné a vecne správne a
navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V písomnom
vyjadrení zdôvodnil potrebu kontroly bodového hodnotenia uvedeného v posudku o bolestnom a o
sťažení spoločenského uplatnenia, skutočnosť, že táto kontrola bola zákonom zverená posudkovým
lekárom s cieľom vytvorenia kontrolného mechanizmu slúžiacemu na odstránenie a elimináciu chýb v
lekárskych posudkoch a tým zabezpečenie účelného vynakladania finančných prostriedkov Sociálnou
poisťovňou. Kontrola bodového hodnotenia vypracovaná posudkovým lekárom je považovaná za
tzv. odborný posudok a dôkazný prostriedok slúžiaci na zistenie skutočného stavu rozhodovanej
veci. Žalovaný mal za to, že posudkový lekár pobočky postupoval správne, keď v medziach svojich
kompetencií preskúmal zdravotnú dokumentáciu žalobcu, jeho zdravotný stav posúdil aj vlastným
objektívnym vyšetrením a keď posudková lekárka na základe tohto medicínskeho prieskumu veci
dospela k záveru, že bodové hodnotenie bolesti uvedené v posudku o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia nezodpovedá zdravotnému stavu žalobcu, požiadala posudzujúceho lekára
o opravu posudku. Nakoľko tento trval na bodovom hodnotení uvedenom v posudku, posudková lekárka
pobočky bola oprávnená vysloviť svoj nesúhlas s posudkom, ktorý aj náležite odôvodnila, opierajúc
sa o nálezy zo zdravotnej dokumentácie. Závery kontroly bodového hodnotenia sú považované za
dôkaz. Pobočka (prvostupňový orgán verejnej správy) teda postupoval v intenciách zákona a rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/93/2012 zo dňa 11. januára 2013. Žalovaný zdôraznil, že
posudkové lekárky žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy sa vo svojich kontrolách
bodového hodnotenia konkrétne vyjadrili ku každej položke použitej v posudku o bolestnom a o sťažení
spoločenského uplatnenia s uvedením patričnej argumentácie, prečo je hodnotenie tou ktorou položkou
správne, resp. nesprávne, opierali sa o lekárske nálezy, ktoré sú obsahom zdravotnej dokumentácie
žalobcu. Zo strany posudkových lekárov nešlo o svojvôľu, ale o závery odborníkov, povolaných na
kontrolu bodového hodnotenia priamo zákonom, podložené zdravotnou anamnézou žalobcu. Žalovaný
poukázal na § 9 ods. 8 zákona č. 437/2004 Z.z. a zdôraznil, že ak je poškodenie na zdraví už svojimi
znakmi zahrnuté v položke iného poškodenia na zdraví, bolesť za takéto poškodenie na zdraví sa
nehodnotí osobitne. Posudkový lekár je osobou so spôsobilosťou vykonávať činnosť posudkového
lekára s odbornou kvalifikáciou na výkon posudkovej činnosti, činnosť posudkových lekárov spočíva
v náležitom, objektívnom, nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu posudzovanej osoby.
Posudkoví lekári v nadväznosti na svoje vedomosti a odbornosť hodnotia zdravotný stav posudzovaného
na základe doložených lekárskych nálezov a vlastných vyšetrení jeho zdravotného stavu z posudkového
hľadiska. V predmetnej veci je spornou otázka výšky bodového hodnotenia bolesti žalobcu, ide o
medicínsku otázku, jej posúdenie nepochybne prináleží posudkovým lekárom sociálnej poisťovne.
Žalovaný nemal dôvod pochybovať o správnosti záveru posudkových lekárov, nakoľko boli vyslovené
v rámci kontroly bodového hodnotenia odborníkmi, kompetentnými v zmysle zákona, s odbornou
kvalifikáciou požadovanou legislatívou Slovenskej republiky a vychádzajúc z konkrétnych lekárskych
nálezov tvoriacich zdravotnú dokumentáciu žalobcu. Toto je dôvod, pre ktorý sa žalovaný priklonil k
záverom posudkových lekárov. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o absencii náležitého vysvetlenia
je preto nepravdivé a nezakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o stanovenie
relevantného dátumu vo vzťahu k odškodneniu bolestného, žalovaný opakovane zdôraznil, že začiatok
a ukončenie liečenia nie je relevantným údajom na účely bodového hodnotenia bolesti, nakoľko v
prípade bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti, ktorá je charakterizovaná náhlym začiatkom, krátkodobým
trvaním. Intenzita bolesti časom klesá a úplne ustúpi. Dátum ustálenia zdravotného stavu na účely
uplatnenia nároku na náhradu za bolesť tak nie je podstatný. Samotná existencia bolesti spôsobená
poistnou udalosťou stačí na vznik nároku na náhradu za bolesť bez ohľadu na skutočnosť, či je liečba
následkov pracovného úrazu žalobcu ukončená alebo nie. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia touto skutočnosťou zaoberal, a preto tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o absencii
akýchkoľvek zmienky je k vyššie uvedenému nenáležité. Ak žalobca v žalobe požadoval priznanie
úroku z omeškania, žalovaný zdôraznil, že ide o inštitút občianskeho práva, v správnom súdnictve súdy
nerozhodujú o výške istiny, resp. žalovanej sumy, ale preskúmavajú zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

7. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojich stanoviskách uvedených v žalobe,
zdôraznil nutnosť znaleckého dokazovania v prípade, ak posudkoví lekári žalovaného dospeli k



rozdielnemu počtu bodov ako ošetrujúci lekár. S poukazom na predložené znalecké vyjadrenie K..
K. D. N.. zo dňa 01. februára 2017 zdôraznil, že tento podáva odborný výklad dôvodov, pre ktoré
považuje bodové hodnotenie jednotlivých položiek a ich následné navýšenie za správne. Ak by žalovaný
nariadil znalecké dokazovanie, tak ako mu to ukladá právna úprava a relevantná judikatúra, mohlo dôjsť
k odstráneniu spornosti odškodnenia jednotlivých položiek bolestného už v štádiu administratívneho
konania. Vo vzťahu k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu zdôraznil, že bolestné sa poskytuje nielen
za bolesti, ktoré poškodený utrpel priamo pri škodovej udalosti, ale zahŕňa aj bolesti súvisiace s jeho
liečením alebo odstránením následkov poškodenia zdravia. Ide o bolesť, ktorú poškodený pociťuje pri
samotnom úraze ako aj pri liečení a bezprostredne po ňom. Poškodenému patrí zároveň aj odškodnenie
bolesti spôsobenej rehabilitačnou starostlivosťou. Až keď ošetrujúci lekár na základe odborného
vyšetrenia skonštatuje, že zdravotný stav možno považovať za ustálený, vzniká poškodenému v
zmysle relevantnej právnej úpravy nárok na vystavenie posudku o bolestnom a nárok na odškodnenie
bolestného voči príslušnému poisťovateľovi. Výklad § 9 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. vykonaný
žalovaným v napadnutom rozhodnutí žalobca neakceptoval, nakoľko jedinou úlohou predmetného
ustanovenia je upozorniť lekára, že v rámci bolestného sa hodnotí iba akútna fáza bolesti a nie chronická
(následná bolesť), na ktorú sa prihliada v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobca zotrval na
podanej žalobe a navrhol, aby správny súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

8. Ďalšie relevantné písomné vyjadrenie vo veci podané nebolo.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm.
c) a e) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

10. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených.
Zdôraznila rozpor medzi názormi ošetrujúceho lekára a znalca na jednej strane a posudkového lekára
na strane druhej. V administratívnom konaní žalobca navrhoval obstaranie znaleckého posudku, čomu
žalovaný nevyhovel. Meritom sporu, resp. nesúlad medzi žalobcom a žalovaným bolo aj ustálenie
termínu, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu a ďalším sporom bolo navýšenie, resp. nenavýšenie
položiek podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.. Išlo o výsostne odbornú otázku a bolo na mieste
vykonať znalecké dokazovanie, ktorému návrhu žalovaný nevyhovel. Navrhla napadnuté rozhodnutie
zrušiť a zaviazať žalovaného náhradou trov konania žalobcovi.

11. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na argumentácii uvedenej v napadnutom
rozhodnutí a v písomnom vyjadrení k žalobe. V danej veci žalovaný priznal žalobcovi všetky položky
ako boli uvedené v lekárskom posudku okrem položky č.76 hodnotenej na 20 bodov. Nepriznal však
zvýšenie položiek na dvojnásobok z dôvodov uvedených v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia.
Ak ide o ustálenie zdravotného stavu, tento žalovaný priznal podľa doby ukončenia práceneschopnosti
v roku 2014 a z uvedeného dôvodu bolo poskytnuté finančné odškodnenie za jeden bod priznané podľa
roku 2014. Išlo o náhradu za bolesť, ktorú na rozdiel od náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
je možné ohodnotiť po odznení akútnej bolesti. Nakoľko žalobca mal za to, že jeho liečenie naďalej
trvalo, domáhal sa, aby bolesť bola odškodňovaná podľa finančného ohodnotenia platného pre rok
2015. Ak ide o znalecké dokazovanie vo vzťahu k bolestnému nebolo dôvodné, nakoľko boli uznané
všetky položky tak ako bolo v posudku o bolestnom, okrem položky č.76. Rozdiel, ktorý vyplýva proti
priznanému bodovému hodnoteniu a uplatnenému bodovému hodnoteniu spočíva v zvýšení položiek.
Žalovaný mal pritom zato, že každú položku je potrebné skúmať individuálne vo vzťahu k dôvodom na
zvýšenie bodového hodnotenia. Dôvody na zvýšenie však neboli u všetkých položiek. Žalovaný navrhol
na pojednávaní žalobu zamietnuť a náhradu trov konania žalobcu nepriznať.

12. Podľa § 2 SSP
(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.



13. Podľa § 6 ods.1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 6 ods.2 písm.c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych
veciach.

15. Podľa § 199 ods.1 písm.c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

16. Podľa § 199 ods.2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

17. Podľa § 202 ods.2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

18. Podľa § 203 ods.1, ods.2 SSP
(1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia
správneho súdu.
(2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

19. Podľa § 204 SSP ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez
návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.

20. Podľa § 191 ods.1 písm.c) a e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci a ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci.

21. Podľa § 8 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia
alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením
vonkajších vplyvov, ktoré
a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh
alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných
úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi,
b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v
priamej súvislosti s týmito činnosťami.

22. Podľa § 83 zákona č.461/2003 Z.z. poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je
zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný
úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

23. Podľa § 99 zákona č.461/2003 Z.z. poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 153 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho
poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť
a) nemocenského poistenia,
b) dôchodkového poistenia,
c) úrazového poistenia.

25. Podľa § 153 ods.4 písm.c) zákona č.461/2003 Z.z. lekárska posudková činnosť úrazového poistenia
zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za
bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch.



26. Podľa § 153 ods.5 zákona č.461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej
poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

27. Podľa § 172 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na
konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

28. Podľa § 195 zákona č.461/2003 Z.z.
(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne
zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
(2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej
poisťovne z jej činnosti.
(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

29. Podľa § 196 ods.1 ods.3, ods.7 zákona č.461/2003 Z.z.
(1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede
účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky,
správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na
odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
(7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

30. Podľa § 2 ods.1 zákona č.437/2004 Z.z. bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho
liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

31. Podľa § 2 ods.3 písm.d) zákona č.437/2004 Z.z. na účely tohto zákona posudzujúci lekár je lekár,
ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania,
lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia
alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.

32. Podľa § 3 ods.1 ods.2 zákona č.437/2004 Z.z.
(1) Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví,
priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
(2) Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového
hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

33. Podľa § 5 ods.1 ods.2 zákona č.437/2004 Z.z.
(1) Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
(2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2%
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

34. Podľa § 7 zákona č.437/2004 Z.z.
(1) Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého
posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej
zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta
príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200
bodov.



(2) Zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, je povinné
posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia
zdravotnú dokumentáciu 6) súvisiacu s poškodením [§ 2 ods. 3 písm. a)].
(3) O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený.
(4) O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas.
(5) Za vydanie lekárskeho posudku sa uhrádza poplatok podľa osobitného predpisu.
(6) Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení
sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4
požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

35. Podľa § 8 ods.1, ods.2, ods.4 zákona č.437/2004 Z.z.
(1) Lekársky posudok obsahuje
a) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie
poškodeného,
b) dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby z
povolania,
c) miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví,
d) čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,
e) určenie diagnózy,
f) hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie,
g) celkový počet bodov.
(2) Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k
celkovému počtu bodov.
(4) Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený;
ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na
zdraví.

36. Podľa § 9 zákona č.437/2004 Z.z.
(1) Posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní
bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti.
(2) Hodnotenie bolesti pri chorobách z povolania sa vzťahuje na akútnu formu ochorenia, ak v prílohe
č. 1 v III. časti nie je ustanovené inak.
(3) Ak je sadzba bodového hodnotenia za bolesť ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada
na rozsah a spôsob poškodenia na zdraví, jeho závažnosť a priebeh liečenia vrátane náročnosti liečenia
a na vzniknuté komplikácie. Pri ľahšom alebo kratšom priebehu liečenia bolesti sa použije počet bodov
pri dolnej hranici rozpätia bodov a pri ťažšom alebo dlhšom priebehu liečenia sa použije počet bodov pri
hornej hranici rozpätia bodov. Pri popáleninách sa prihliada v rámci rozpätia bodov na ich umiestnenie
a pôvod.
(4) Ak v ustanovených sadzbách nie je uvedená neúplná zlomenina, použije sa počet bodov za úplnú
zlomeninu znížený až o jednu tretinu.
(5) Bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak
a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou,
ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil,
b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie,
c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje
injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný
výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví.
(6) Pri súbehu dôvodov podľa odseku 5 možno hodnotiť bolesť najviac do výšky dvojnásobku
ustanovenej sadzby.
(7) Ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie
na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje
na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za
anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny.
(8) Ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi zahrnuté v položke iného poškodenia na zdraví, bolesť
za takéto poškodenie na zdraví sa nehodnotí osobitne.



37. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č.54111-4/2016-BA zo dňa 5. decembra 2016 v spojení s rozhodnutím prvostupňového
orgánu verejnej správy č.5179-25/2016-BB zo dňa 8. júla 2016 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam
predchádzalo. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým tento žalobcovi priznal nárok na náhradu za bolesť v
dôsledku pracovného úrazu zo dňa 27. septembra 2014 v sume 16.975,-Eur.

38. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový orgán verejnej správy žiadosti
žalobcu o priznanie náhrady za bolesť vyhovel len čiastočne, pri určení výšky náhrady vychádzal z
celkového počtu bodov 1030 podľa kontroly bodového hodnotenia lekárskeho posudku posudkovými
lekármi a bolestné priznal pri hodnote jedného bodu vo výške 16,48 Eur, nakoľko nárok na
náhradu za bolesť vznikol v roku 2014, vzhľadom k tomu, že chirurg pri prepustení z hospitalizácie
konštatoval zdravotný stav poškodeného ako nemenný. Žalovaný v dôsledku podaného odvolania
považoval závery posudkových lekárov pobočky a žalovaného za hodnoverné, nakoľko sa zhodujú
a boli podložené lekárskymi nálezmi odborných lekárov, dôvod na zmenu odvolaním napadnutého
prvostupňového rozhodnutia nezistil, a preto odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté
rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil.

39. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, nakoľko
žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, pričom v tomto smere poukázal na obsah lekárskeho
posudku o bolestnom vypracovaným ošetrujúcim lekárom a obsah Posudku č.X/XXXX znalca K.. K.
D., N., obsah kontroly bodového hodnotenia bolestného posudkovými lekármi pobočky a žalovaného
a kompetencie posudkových lekárov. Zároveň namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia,
ktorú videl v tom, že žalovaný dostatočne nevysvetlil, prečo nezohľadnil argumentáciu žalobcu uvedenú
v odvolaní, z akého dôvodu považoval za prioritné závery posudkových lekárov a aké úvahy ho viedli k
rozhodnutiu vo veci samej. Napokon namietal nesprávne právne posúdenie.

40. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobca utrpel úraz, ktorý je v zmysle ustanovenia
§ 8 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. pracovným úrazom. Nebolo sporné, že žalobcovi vznikol ako
poškodenému (§ 83 zákona č.461/2003 Z.z.) nárok na náhradu za bolesť, ako aj nárok na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia. O uplatnenom nároku na náhradu za bolesť rozhodol žalovaný
napadnutým rozhodnutím, predmetom preskúmavacieho konania pred Krajským súdom v Banskej
Bystrici sú aj nároky týkajúce sa sťaženia spoločenského uplatnenia (konania vedené pred Krajským
súdom v Banskej Bystrici pod sp.zn. 29Sa/1/2017 a 29Sa/2/2017). Sporným medzi žalobcom ako
poškodeným a žalovaným ako orgánom verejnej správy bola otázka výšky náhrady za bolesť. Žalobca v
administratívnom konaní žiadal náhradu za bolesť určenú na základe bodového hodnotenia uvedeného
v lekárskom posudku o bolestnom, ktoré ošetrujúci lekár určil na 1395 bodov, závery ošetrujúceho
lekára podporil posudkom znalca K.. K. D., N... Žalovaný (a prvostupňový orgán verejnej správy) svoje
rozhodnutia založili na konštatovaniach posudkových lekárov v rámci kontroly bodového hodnotenia,
ktorí bolesť žalobcu určili podľa prílohy č.1 k zákonu č.437/2004 Z.z. celkom na 1030 bodov.

41. Meritom žalobnej námietky žalobcu bolo tvrdenie, že posudkový lekár žalovaného nie je oprávnený
krátiť bodové ohodnotenie bolestného.

42. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 3 ods.2 prvá veta zákona
č.437/2004 Z.z.). Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie,
ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok (§ 7 ods.1 zákona č.437/2004 Z.z.).
Vypracovanie lekárskeho posudku o bolestnom tak patrí zásadne posudzujúcemu lekárovi, ktorým
je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví (§ 2 ods.3 písm.d/
zákona č.437/2004 Z.z.). Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového
ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch (§ 153 ods.4 písm.c/ zákona č.461/2004 Z.z.). Z
citovaných ustanovení zákona vyplýva, že činnosť posudkových lekárov je kontrolným oprávnením
vo vzťahu k posudkom o bolestnom (a o sťažení spoločenského uplatnenia) vypracovanom podľa §
7 ods.1 zákona č.437/2004 Z.z.. Kontrolné oprávnenie posudkových lekárov však nezahŕňa aj právo
meniť výšku bodového hodnotenia vypracovaného posudzujúcim lekárom okrem prípadov zrejmých
nesprávností lekárskeho posudku o bolestnom spočívajúcich napr. v určení diagnózy, ktorá zo zdravotnej



dokumentácie nevyplýva, prípadne ak stanovenie bodov nezodpovedá rozpätiu uvedenému v prílohe
č.1 zákona č.437/2004 Z.z..

43. V preskúmavanej veci žalovaný neuznal stanovenie bodov pre diagnózu uvedenú v prílohe č.1 k
zákonu č.437/2004 Z.z. pod položkou č.76 (pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho stupňa a zlomeniny
rebier rtg nepreukázané) a zároveň neuznal zvýšenie podľa § 9 ods.5 zákona č.437/2004 Z.z. pri
položkách č.106a (zlomenina tŕňového výbežku stavca Th9), č.106a (zlomenina tŕňového výbežku
stavca Th10), č.106e (zlomenina viacerých kĺbových výbežkov), č.108a (poranenie medzistavcovej
platničky pri súčasnej zlomenine tela stavca) a č.231 (rozdrvenie miechy).

44. Ako posudzujúci lekár, tak aj posudkoví lekári žalovaného a pobočky svoje stanovisko odôvodnili
v lekárskom posudku o bolestnom a v kontrolách bodového hodnotenia. Rozpory medzi záverom
posudzujúceho lekára a závermi posudkových lekárov sa nepodarilo odstrániť ani výzvou na opravu
lekárskeho posudku o bolestnom, nakoľko posudzujúci lekár zotrval na svojich záveroch. Z charakteru
rozporov je zrejmé, že nejde o zrejmú nesprávnosť lekárskeho posudku o bolestnom, ale o odbornú
otázku o správnosti diagnózy poškodenia zdravia podľa položky č.76 a dôvodnosti zvýšenia bodového
hodnotenia v dôsledku operačného výkonu. Uvedený rozpor je umocnený aj tým, že žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu predložil do administratívneho spisu posudok vypracovaný znalcom
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, ktorý v zhode s posudzujúcim lekárom bolesť
poškodeného hodnotil 1395 bodmi, dôvody, pre ktoré navrhol zvýšenie základnej bodovej sadzby, v
posudku podrobne odôvodnil.

45. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný tým, že neuznal bodové hodnotenie poškodenia zdravia žalobcu,
mal pochybnosti o správnosti bodového hodnotenia nielen podľa lekárskeho posudku vypracovaného
podľa § 7 ods.1 zákona č.437/2004 Z.z., ale aj o správnosti bodového hodnotenia uvedeného v
Posudku č.X/XXXX znalca K.. K. D. N... Pochybnosti spočívali pritom pri položke č.76 v tom, že podľa
posudkového lekára pobočky „v prepúšťacích správach nie je zmienka o takomto poranení“, podľa
posudkového lekára žalovaného „celotelové CT vyšetrenie potvrdilo, že brušné orgány v oblasti brucha
a hrudníka boli po predmetnom pracovnom úraze bez úrazových zmien, bez prítomnosti voľnej tekutiny,
mediastínum a skelet hrudníka taktiež bez traumatických zmien, rovnako ako pľúca, vyskytla sa len
diskrétna hypoventilácia v oblasti dorzálnych pľúc“. Naproti tomu K.. D. konštatoval: „na iniciálnom
CT dokumentované známky pomliaždenia pľúc v dorzálnych oblastiach“. Znalec a posudzujúci lekár
rovnako konkrétne odôvodnili dôvodnosť zvýšenia bodového hodnotenia u jednotlivých položiek, pričom
posudkoví lekári zaujali inú argumentáciu, pričom poukázali na to, že „aj keď sa robili úkony na viacerých
častiach chrbtice, poškodený trpel bolesť jedenkrát pri operácii chrbtice ako jedného orgánu a druhýkrát
pri jej reoperácií, a preto nie je možné pri hodnotení jeho bolesti navyšovať všetky položky o polovicu“.

46. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný prostredníctvom posudkových lekárov mal pochybnosti o
správnosti záverov posudzujúceho lekára, ako aj o správnosti záverov MUDr. D., N., ktorého posudkom
žalobca podporil svoj nárok na náhradu za bolesť. Tieto pochybnosti, vzhľadom na kontrolné oprávnenie
posudkových lekárov bolo možné odstrániť len postupom podľa § 196 ods.3 zákona č.481/2003 Z.z.. Z
administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný znalca neustanovil, uspokojil sa so závermi posudkových
lekárov. Žalovaný nemal pochybnosti o správnosti výsledkov kontrol bodového hodnotenia, kontrol
bodového hodnotenia bolo vykonané osobami povolanými na to zákonom. Skutočnosť, že žalovaný
nemal pochybnosti o záveroch posudkových lekárov neznamená, že neboli pochybnosti o správnosti
resp. nesprávnosti lekárskeho posudku o bolestnom. V prípade pochybnosti o správnom hodnotení
bolestného v lekárskom posudku mohol žalovaný pre odstránenie rozporov ustanoviť znalca podľa
osobitného predpisu, nakoľko na riadne zistenie skutkového stavu bolo potrebné odborné posúdenie.
Ak žalovaný (a prvostupňový orgán verejnej správy) tak nepostupoval, nezistil dostatočne skutkový stav
na riadne posúdenie veci.

47. Postup žalovaného, ktorý neakceptoval lekársky posudok o bolestnom a ani predložený posudok
znalca a svoje rozhodnutie založil výlučne na záveroch posudkových lekárov je aj v rozpore
rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp.zn. 7Sžso/13/2010
zo dňa 12. mája 2011 vyslovil, že „samotný pojem kontrola bodového hodnotenia neznamená súčasne
aj právo žalovanej meniť výšku bodového ohodnotenia, ktoré bolo vypracované podľa § 7 ods.1 zákona
č.437/2004 Z.z.“ a zároveň, že „lekárska posudková činnosť žalovanej podľa § 153 ods.4 písm.c/
zákona o sociálnom poistení zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely za



sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch úrazového poistenia, ale z tohto kontrolného
oprávnenie nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového
ohodnotenia, stanoveného v lekárskom posudku vydaného v súlade so zákonnou právnou úpravou
upravujúcou odškodňovanie pracovných úrazov, ktorou je zákon č.437/2004 Z.z.“. Obdobne v rozsudku
sp.zn. 9Sžso/70/2011 zo dňa 26. septembra 2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že
„z tohto kontrolného oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu
(krátenie) bodového ohodnotenia, stanoveného v lekárskom posudku vydanom v súlade so zákonom
č.437/2004 Z.z.“ a zároveň, že „v prípade dôvodných pochybnosti o správnom hodnotení bolestného v
lekárskom posudku žalovaná ako poskytovateľ náhrady za bolesť (§2 ods.3 písm.c/ zákona č.437/2004
Z.z.) iba mohla a mala požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa zákona č.382/2004 Z.z. o
znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

48. Ak napriek vyššie uvedenému žalovaný založil svoje rozhodnutie na zisteniach posudkových lekárov,
na závery lekárskeho posudku o bolestnom pri stanovení výšky náhrady za bolesť neprihliadal a z
ustanovenia § 153 ods.4 písm.c) zákona č.461/2003 Z.z. bez ďalšieho vyvodil, že posudkoví lekári sú
oprávnení krátiť bodové hodnotenie stanovené lekárskym posudkom stanoveným v súlade so zákonom
č.437/2004 Z.z., vec nesprávne právne posúdil. Postup, ktorým bol posudzujúci lekár vyzvaný na opravu
lekárskeho posudku o bolestnom bol v súlade so zákonom. Skutočnosť, že ošetrujúci lekár opravu
odmietol vykonať s poukazom na skutočnosť, že lekársky posudok považoval za správny a vypracovaný
v súlade so zákonom, nemá za následok, že žalovaný svoje rozhodnutie o žiadosti o priznanie náhrady
za bolesť bez ďalšieho založí len na záveroch kontroly bodového hodnotenia, najmä v prípade, že nejde
o zrejmé nesprávnosti lekárskeho posudku a zároveň, pokiaľ závery posudkového lekára sú podopreté
závermi znalca z príslušného odboru a odvetvia. V tomto smere odbornou otázkou je stanovenie dátumu
ustálenia zdravotného stavu, najmä pokiaľ bol posudzujúcim a posudkovým lekárom stanovený pre účely
náhrady za bolesť stanovený odlišne.

49. Žalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Touto vadou napadnuté
rozhodnutie netrpí. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, aké boli skutkové zistenia žalovaného, ktoré
skutočnosti z nich vyvodil. Je zrejmé, že svoje rozhodnutie založil na záveroch kontroly bodového
hodnotenia posudkovými lekármi, a zároveň, z akého dôvodu považoval ich závery za správne.
Skutočnosť, že v rámci takéhoto postupu nedostatočne zistil skutkový stav tým, že v dôsledku
rozporov a pochybností neustanovil znalca a vec nesprávne právne posúdil, ak akceptoval krátenie
bodového hodnotenia posudkovým lekárom samo o sebe nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia
nespôsobuje.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.1 písm.c) a e)
SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, nakoľko vychádzalo
žalovaný vec nesprávne právne posúdil a zároveň zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci.

51. V ďalšom konaní bude žalovaný za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci povinný
postupovať podľa § 196 ods.3 zákona č.461/2003 Z.z..

52. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd
prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v
celom rozsahu, súd mu priznal nárok na úplnú náhradu účelne trov konania.
.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na



podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.