Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/9/2017 z 13. 11. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 13. novembra 2017, sp. zn. 24S/9/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6017200031.2 Krajský súd Banská Bystrica | 24S/9/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6017200031.2 | 2017-11-13 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, SSP, § 18 ods. 3 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z., § 18 ods. 1 SSP, § 47 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d6cb2ac-9811-49bd-a0cd-432acee641ff Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6017200031.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/9/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200031
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200031.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: U. U., narodený XX.XX.XXXX, toho času v ÚVTOS
Banská Bystrica - Kráľová, Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica, zastúpený JUDr. Jozefom Sabom,
advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, proti žalovanému:
Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová so sídlom Sládkovičova 80, 974 05
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného, takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje.
Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným správnemu súdu 25.01.2017 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia
rozhodnutí žalovaného bez spisových značiek, a to rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.12.2016, ktorým
bolo čiastočne vyhovené žalobcovej žiadosti o telefonovanie v rozsahu najmenej desaťkrát mesačne v
trvaní 25 minút, rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.12.2016, ktorým nebolo vyhovené žalobcovej žiadosti
o povolenie návštevy pre blízkeho rodinného priateľa, rozhodnutia žalovaného zo dňa 09.12.2016,
ktorým nebolo vyhovené žalobcovej žiadosti o dopozeranie športového programu v televízií dňa
10.12.2016 v čase po 20.30 hod, a rozhodnutia žalovaného z nezisteného dňa, ktorým nebolo vyhovené
žalobcovej žiadosti o sledovanie televízie v neobmedzenom rozsahu a voľbe z vybraných (dostupných)
televíznych programov.
2. V odôvodnení podania žalobca opísal podmienky, v akých vykonáva trest odňatia slobody. V Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, je žalobca od 01.12.2016, pričom sa
nachádza v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová v cele disciplinárnych trestov v podmienkach blízkych
samoväzbe (pivničný priestor s betónovou podlahou, zle vetrateľný, osvetlený prirodzeným svetlom
cez dva „priezory“ otvárateľné cca 10cm, bez osvetlenia v noci, vybavený elektrickou zásuvkou, bez
sprchy, bez toalety a stola). Nevyhovujúce podmienky sú umocnené režimom, ktorý žalobcovi upiera
akúkoľvek fyzickú a primeranú duševnú stimuláciu. Žalobca má právo len hodinovej vychádzky v
priestore susediacom s oddielmi ústavu, v ktorom nie je žiadne vybavenie na vykonávanie činností a
keďže bol vystavený rasistickým pokrikom zo strany majoritného rómskeho osadenstva oddielov, má
strach sa takýchto vychádzok zúčastňovať. Ústav nepovolil žalobcovi žiadne športové aktivity a na
cele má k dispozícií rozhlas, ktorého hlasitosť nemôže ovládať a má možnosť sledovať televíziu iba v
absurdných časových úsekoch od 18.30 hod do 19.00 hod. a od 19.30 hod. do 20.30 hod., teda bez
faktickej možnosti si pozrieť akýkoľvek program podľa jeho záujmu. Žalobca je tak nútený tráviť v cele, v
nevyhovujúcich podmienkach, až 24 hodín denne v stave vynútenej nečinnosti, v úplnej sociálnej izolácií,
čo u neho citeľne vedie aj vzhľadom na dĺžku takéhoto zaobchádzania k negatívnemu ovplyvňovaniu
jeho zdravia a k postupnému úpadku jeho fyzických a duševných schopností a sociálnych zručností. K
takejto zmene väzenských podmienok došlo potom, ako bol žalobca premiestnený do ÚVTOS Banská
Bystrica - Kráľová. Žalobca má znemožnený kontakt s rodinou formou návštev - vzhľadom na vzdialenosť
od trvalého bydliska, ročné obdobie a charakter ciest ho jeho blízki nemôžu navštíviť. Vzhľadom na



tieto podmienky sa žalobca žiadosťou z 05.12.2016 domáhal umožnenia telefonovania v rozsahu
najmenej 10-krát mesačne v trvaní 25 minút, pričom argumentoval nemožnosťou návštev príbuzných
pre vzdialenosť od ústavu, nevyhovujúcimi a diskriminačnými podmienkami detencie, zabezpečovaním
podkladov ku konaniam, v ktorých je účastníkom, riešením existenčných otázok a v neposlednom rade
zmierňovaním negatívnych dopadov izolácie v ponižujúcich podmienkach s akcentom na znemožnenie
kontaktu formou návštev. Tejto žiadosti žalovaný sčasti vyhovel rozhodnutím zo dňa 08.12.2016 tak,
že povolil žalobcovi telefonovať 6-krát mesačne v trvaní 25 minút. Žiadosťou zo dňa 11.12.2016
sa žalobca domáhal povolenia kontaktnej návštevy pre blízkeho rodinného priateľa Z. M., pričom
argumentoval znemožnením rodinných návštev pre vzdialenosť ústavu, pozitívnym vplyvom na plnenie
účelu výkonu trestu a na jeho duševnú pohodu, zmiernením negatívnych dôsledkov dlhodobej izolácie
v nevyhnutných podmienkach, a z právneho hľadiska princípom legitímneho očakávania, judikatúrou
ESĽP. O tejto žiadosti rozhodol žalovaný dňa 14.12.2016 tak, že ju nepovolil s odôvodnením, že
návštevu neodporúča, lebo nie je v záujme plnenia účelu výkonu trestu, uvedená osoba bola viackrát
vo výkone trestu a je otázny jej pozitívny vplyv na žalobcu. Na žalobcovu argumentáciu toto rozhodnutie
nereaguje. Žiadosťou zo dňa 07.12.2016 sa žalobca domáhal možnosti dopozerať športový program dňa
10.12.2016 v čase po 20.30 hod. Táto žiadosť bola žalovaným zamietnutá dňa 09.12.2016, rozhodnutie
nebolo odôvodnené, nebolo žalobcovi doručené, bolo mu len neformálne oznámené pedagógom
ústavu a jeho kópiu získal na základe žiadosti o informácie. Žiadosťou zo dňa 11.12.2016 sa žalobca
domáhal umožnenia sledovania televízie v neobmedzenom rozsahu a voľbe z vybraných televíznych
programov, pričom argumentoval držaním v nevyhovujúcich podmienkach a režimom bez akejkoľvek
fyzickej a duševnej stimulácie, nelegitímnym naoktrojovaním sledovania konkrétnych relácií, zmiernením
negatívnych dôsledkov izolácie, šikanóznym a diskriminačným prístupom ústavu uplatňovaním len od
jeho premiestnenia do ústavu, z právneho hľadiska judikatúrou ESĽP, pozitívnym záväzkom štátu,
podmienkami obmedzenia základného práva na súkromie, a v závere uviedol, že je ochotný hradiť
náklady elektrickej energie a teda štátu pri vyhovení jeho žiadosti nevzniknú žiadne náklady a
neexistuje dôvod tejto žiadosti nevyhovieť. O žiadosti žalobcu rozhodol žalovaný nezisteného dňa tak,
že jej nevyhovel. Napadnuté rozhodnutia žalovaného o žiadostiach zo dňa 05.12.2016, 07.12.2016 a
11.12.2016 neboli žalobcovi doručené, a ich kópiu získal žalobca na základe žiadosti o informácie.
Žalobca poukázal na neodôvodnenosť a objektívnu nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného, i napriek
tomu, že ide o rozhodnutie žalovaného týkajúce sa základných práv a slobôd žalobcu ako osoby
vykonávajúcej trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu.
3. Žalobca na podporu svojich tvrdení vymenoval jednotlivé ustanovenia, ktorými mali byť porušené
jeho práva na súkromie a na spravodlivý proces vo verejnej správe, poukazujúc na konkrétne články
ústavy, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Odporúčania Rec (2006) 2 Výboru
ministrov členským štátom o Európskych väzenských pravidlách (EVP), Štandardy Európskeho výboru
pre zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (Štandardy
CPT), ustanovenia zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody, ustanovenia vyhlášky
č. 368/2008 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008, ktorou sa vykonáva
Poriadok výkonu trestu odňatia slobody, ustanovenia Rozkazu č.16/2015 Zbierky rozkazov ministra
spravodlivosti Slovenskej republiky a Rozkazu č. 7/2009 Zbierky rozkazov generálneho riaditeľa Zboru
väzenskej a justičnej stráže a ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Žalobca zdôraznil
status odsúdeného a jeho práv argumentáciou rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva
(Mamedov proti Rusku z 01.06.2006, Moisejevs proti Lotyšsku z 15.06.2006, Kalashnikov proti Rusku z
15.07.2002, Enea proti Taliansku z 17.09.2009 a Laduna proti Slovenskej republike z 13.12.2011).
4. K právomoci správneho súdu konať vo veci žalobca argumentoval čl. 46 ods. 2 Ústavy, čl. 36 ods.
2 Listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, z ktorých je zrejmé, že z právomoci súdov nesmie byť vylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd, resp. občianskych práv a záväzkov,
pričom je irelevantné v akom postavení sa dotknutá osoba nachádza, teda či ide o odsúdeného vo
výkone trestu odňatia slobody, plne v moci štátu, a či sa jeho právnej sféry dotýka rozhodnutie alebo
iný faktický postup ústavu, kde trest vykonáva. Podľa žalobcu odopretie súdnej ochrany vo veciach
prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy je dovolené v prípade, že tak ustanoví zákona, tento
postup nie je ale namieste v prípade, ak ide o rozhodnutia, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd.
S odkazom na princípy výsadného postavenia práva a zákazu svojvoľnej moci, ktoré stoja v pozadí
vo väčšine ustanovení Dohovoru dospel Európsky súd pre ľudské práva k záveru, že prístup k súdom
je inherentným prvkom záruk zakotvených v čl. 6 Dohovoru, teda každý kto pokladá určitý zásah
do výkonu niektorého zo svojich práv občianskeho charakteru za nezákonný, musí mať možnosť
obrátiť sa na súd spĺňajúci požiadavky čl. 6 Dohovoru (rozsudok Golder proti Spojenému kráľovstvu
z 21.02.1975, Stegarescu a Bahrin proti Portugalsku z 07.06.2011). Žalobca taktiež argumentoval



rozsudkami Nejvyššího správního soudu sp. zn. 9 Aps 1/2011 zo dňa 12.01.2012, ktorým bola
spochybnená účinnosť podnetu prokurátorovi vykonávajúcemu dozor na väznici a nepochybné zostalo
to, že sa jedná o problematiku správneho súdnictva; a sp. zn. 5 As 67/2012 zo dňa 17.05.2012, ktorým
bolo zdôraznené, že úkony, ktorými väzenská služba zasahuje do práv a povinností odsúdených, robí
pri výkone verejnej správy, teda ako správny orgán. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo20/2012 zo dňa 16.01.2013, podľa ktorého aj neformálne
rozhodnutie žalovaného /riaditeľ ústavu/ o zamietnutí žiadosti žalobcu o používanie notebooku môže byť
spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Podľa žalobcu je vo veci jeho žaloby vylúčená príslušnosť
súdov vo vykonávacom konaní v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody, keďže táto príslušnosť
je stanovená taxatívne v štvrtej časti Trestného poriadku a nezahŕňa preskúmanie rozhodnutí ústavov
dotýkajúcich sa právnej sféry odsúdených. Žalobca záverom argumentoval, že rozhodnutia žalovaného
sú individuálnymi správnymi aktmi vydanými v oblasti verejnej správy vo verejnom záujme, pričom
žalovaný nekoná v súvislosti s výkonom práv a povinností odsúdených vo výkone trestu ako orgán činný
v trestnom konaní.
5. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
6. Podľa § 4 písm. a/, b/, c/, d/ a e/ SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona
rozumejú orgány štátnej správy; orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom
meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje; orgány
záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy; právnické osoby
a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch
a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy; štátne orgány, iné orgány
alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch
a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.
7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „Zákon o ZVJS“),
zbor organizačne tvoria a) generálne riaditeľstvo, b) ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu
odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a
odsúdených (ďalej len „ústav“).
9. Podľa § 2 ods. 4 Zákona o ZVJS, ústavy vykonávajú svoju činnosť podľa tohto zákona a podľa
osobitných predpisov.
10. Podľa § 4 Zákona o ZVJS, zbor v rámci svojej pôsobnosti a) zabezpečuje výkon väzby a výkon
trestu odňatia slobody, b) zabezpečuje ochranu objektov zboru a objektov detenčného ústavu, c)
zabezpečuje stráženie obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody
a dozor a dohľad nad obvinenými a odsúdenými, d) zabezpečuje bezprostredné prenasledovanie
obvinených na úteku z výkonu väzby, odsúdených na úteku z výkonu trestu odňatia slobody
alebo odsúdených, ktorí sa nedovolene vzdialili z otvoreného oddelenia ústavu alebo nestráženého
pracoviska mimo ústavu, alebo osôb umiestnených v detenčnom ústave, ak sú na úteku z detenčného
ústavu (ďalej len „osoba na úteku“), e) zabezpečuje penitenciárnu starostlivosť o odsúdených vo
výkone trestu odňatia slobody, f) zabezpečuje činnosti zamerané na zamestnávanie obvinených a
odsúdených, g) zabezpečuje ochranu poriadku a bezpečnosti v objektoch súdu a objektoch prokuratúry
a nerušený priebeh konania v nich, h) zabezpečuje ochranu verejného poriadku v blízkosti objektov
zboru, objektov detenčného ústavu, objektov súdu a objektov prokuratúry, ak je to nevyhnutné na
dosiahnutie účelu výkonu väzby, účelu výkonu trestu odňatia slobody, účelu výkonu detencie a
nerušeného priebehu konania v objektoch súdu a objektoch prokuratúry, i) zabezpečuje v objekte
súdu zadržanie obvineného a jeho dodanie do výkonu väzby a zadržanie odsúdeného a jeho dodanie
do výkonu trestu odňatia slobody v súlade s osobitným predpisom,2a) j) vybavuje sťažnosti obvinených a odsúdených podľa tohto
zákona a sťažnosti podané podľa osobitného predpisu,3) k) zabezpečuje a vykonáva na území Slovenskej republiky eskorty obvinených
vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a dodávanie osoby po výkone
trestu odňatia slobody na výkon ochranného liečenia do zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti,
na výkon ochrannej výchovy do výchovného zariadenia3a) alebo na výkon detencie do detenčného ústavu (ďalej len „dodávanie
osoby“), l) vykonáva program ochrany svedka počas výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody
podľa osobitného predpisu,4) m)
zabezpečuje zdravotnú starostlivosť pre príslušníkov zboru, zamestnancov zboru, obvinených vo výkone
väzby, odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a iné osoby, n) pôsobí vo vymedzenom rozsahu
podľa osobitného predpisu5) ako
orgán činný v trestnom konaní, o) odhaľuje trestné činy príslušníkov zboru a v objektoch zboru aj
zamestnancov zboru, odhaľuje trestné činy obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu
odňatia slobody a zisťuje ich páchateľov, p) plní úlohy na úseku boja proti terorizmu a organizovanému
zločinu, q) spolupracuje pri plnení svojich úloh so štátnymi orgánmi, obcami, ozbrojenými silami,
ozbrojenými zbormi, inými právnickými osobami a fyzickými osobami, r) spolupracuje s väzenskými
správami iných štátov, s) vedie evidencie a štatistiky potrebné na plnenie úloh zboru, t) plní úlohy orgánu
štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.5a) 
11. Podľa § 96 Zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Zákon o VTOS“), dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor
podľa osobitného predpisu.
12. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „Zákon o prokuratúre“),
pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde
sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na
základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.
13. Podľa § 18 ods. 1 písm. a/ Zákona o prokuratúre, prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného
zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie,
ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu
alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné
všeobecne záväzné právne predpisy.
14. Podľa § 18 ods. 3 písm. a/ a c/ Zákona o prokuratúre, prokurátor je povinný vykonávať previerky
zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1 alebo v odseku 2, písomným príkazom zrušiť
rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich
správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so
zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.
15. Podľa § 18 ods. 1 SSP, ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví;
ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania
uznesením postúpi.
16. Podľa § 47 ods. 1 Zákona o prokuratúre, na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v
miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je
obmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori.
17. Správny súd preskúmal právomoc konať vo veci podania žalobcu. Žalobca sa podaním
domáhal zrušenia štyroch rozhodnutí žalovaného pre nepreskúmateľnosť z dôvodu chýbajúceho
odôvodnenia. Predpokladmi súdneho prieskumu a poskytnutia ochrany v správnom súdnictve je
existencia rozhodnutia, opatrenia, iného zásahu orgánu verejnej správy, či nečinnosť orgánu verejnej
správy v administratívnom konaní (ustanovenie § 3 SSP), pričom orgány verejnej správy vymenúva SSP
v ustanovení § 4. Rozsah súdneho prieskumu je upravený v ustanovení § 6 SSP.
18. Zákon o ZVJS upravuje postavenie žalovaného, ktorý je súčasťou Zboru väzenskej a justičnej stráže
(ďalej len „ZVJS“), ako ozbrojeného zboru vykonávajúceho pôsobnosť vypočítanú v ustanovení § 4
písm. a/ až t/ Zákona o ZVJS. Žalovaný plní predovšetkým funkcie na úseku výkonu trestu odňatia
slobody a výkonu väzby (žalovaný zabezpečuje napr. § 4 písm. a/ výkon väzby a výkon trestu odňatia
slobody, c/ stráženie obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a
dozor a dohľad nad obvinenými a odsúdenými, e/ penitenciárnu starostlivosť odsúdených vo výkone
trestu odňatia slobody). Žalovaný podľa § 4 písm. t/ Zákona o ZVJS plní aj úlohy orgánu štátnej
správy a iné úlohy, ak tak ustanovuje Zákon o ZVJS alebo osobitný predpis. Zákon o ZVJS neobsahuje
ustanovenie, ktoré by upravovalo pre žalovaného úlohy na úseku štátnej správy. Osobitné predpisy,
napr. zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností
v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe



majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení
neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 475/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov, zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.
z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, zákon č. 221/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov (príkladmo vypočítané
v poznámke 5a) k ustanoveniu § 4 písm. t/ Zákona o ZVJS), upravujú postavenie ZVJS, ktorého je
žalovaný súčasťou, ako orgánu štátnej správy. ZVJS má postavenie orgánu štátnej správy, napr. ak
vykonáva úkony správcu majetku štátu (podľa zákona č. 278/1993 Z. z.), ak vykonáva povinnosti na
úseku sociálneho zabezpečenia príslušníkov ZVJS (podľa zákona č. 328/2002 Z. z.), ak vykonáva
povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi (podľa zákona č. 314/2001 Z. z.). ZVJS, ako aj žalovaný,
je primárne ozbrojeným zborom vykonávajúcim predovšetkým úlohy na úseku výkonu trestu odňatia
slobody. Postavenie ZVJS, ako aj žalovaného, ako orgánu štátnej správy upravujú len osobitné zákony
na základe normy upravenej v ustanovení § 4 písm. t/ Zákona o ZVJS. Zaradením tejto odkazovacej
právnej normy na záver ustanovenia § 4 Zákona o ZVJS je nepochybne vyjadrená prioritná činnosť
ZVJS, ako aj žalovaného, ako ozbrojeného zboru pri výkone činností vypočítaných v ustanovení § 4
písm. a/ až s/ Zákona o ZVJS, a až druhotne ako orgánu štátnej správy podľa ustanovenia § 4 písm. t/
Zákona o ZVJS v spojení s osobitnými predpismi. Žalovaný pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu ohľadom
rozsahu telefonovania, povolení návštevy, pozeraní televízie vykonával činnosť podľa § 4 písm. a/
(zabezpečenie výkonu väzby a výkon trestu odňatia slobody), c/ (zabezpečenie stráženia obvinených
vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a dozor a dohľad nad obvinenými a
odsúdenými) a e/ (zabezpečenie penitenciárnej starostlivosti o odsúdených vo výkone trestu odňatia
slobody) Zákona o ZVJS, teda nemal postavenie orgánu verejnej správy a neuplatňoval pri tomto úkone
právomoc v oblasti verejnej správy. Žalovaný pri vydaní rozhodnutí vykonával pôsobnosť podľa § 4 písm.
a/ až s/ Zákona o ZVJS, a teda nemal postavenie orgánu verejnej správy a neuplatňoval pri tomto úkone
pôsobnosť v oblasti verejnej správy. Preto napadnuté rozhodnutia žalovaného nemôžu byť predmetom
súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva.
19. Napadnuté rozhodnutia žalovaného boli výsledkom rozhodovacieho procesu v rámci pôsobnosti
žalovaného podľa § 4 Zákona o ZVJS v spojení s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 368/2008
Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „Poriadok“) (rozhodnutie
o čiastočnom vyhovení žiadosti o povolenie používať častejšie telefón podľa § 27 ods. 1 Zákona
o VTOS, rozhodnutie o žiadostiach o dopozeranie športového programu a o sledovanie televízie v
neobmedzenom rozsahu podľa § 89 ods. 4 písm. g/ Poriadku a rozhodnutie o nepovolení návštevy
podľa § 11, 16 Zákona o VTOS v spojení s § 12 Rozkazu ministra spravodlivosti SR č. 16/2015) na
úseku verejného práva trestnoprávneho charakteru, v ktorom žalovaný mal postavenie ozbrojeného
zboru, a nie správneho orgánu v oblasti verejnej správy. Konanie a rozhodovanie žalovaného ako
ozbrojeného zboru (nie ako orgánu verejnej správy) jednoznačne vyplýva aj z ustanovenia § 6 ods.
1 a 2 Zákona o VTOS, podľa ktorých žalovaný ako ozbrojený zbor zabezpečuje stráženie, dozor,
dohľad a zaobchádzanie s odsúdenými a podmienky výkonu trestu a pri tejto činnosti je oprávnený
odsúdenému vydávať príkazy a pokyny, uplatňovať obmedzenia podľa tohto zákona a používať
donucovacie prostriedky v rozsahu a za podmienok ustanovených Zákonom o ZVJS. Žalovaný teda
rozhodoval podľa Zákona o VTOS súvisiacu s výkonom trestu odňatia slobody žalobcu v zariadení
žalovaného.
20. Rozhodnutiami žalovaného bolo nepochybne zasiahnuté do práv žalobcu. Dodržiavanie zákona,
ochrana pred nezákonnými zásahmi do práv osôb umiestnených vo výkone trestu odňatia slobody (aj
žalobcu), ako aj dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde je držaný žalobca ako osoba
pozbavená osobnej slobody, je zákonom zverené do pôsobnosti prokuratúry podľa § 4 ods. 1 písm. b/ v
spojení s § 18 Zákona o prokuratúre. V rámci vykonávania dozoru je prokurátor povinný podľa § 18 ods.
3 písm. a/ Zákona o prokuratúre vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v zariadení žalovaného
a podľa § 18 ods. 3 písm. c/ Zákona o prokuratúre je prokurátor povinný písomným príkazom zrušiť
rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia žalovaného ako orgánu
vykonávajúceho správu v zariadení, v ktorom sa nachádza žalobca, ak sú v rozpore so zákonom alebo
s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.
21. Z vyššie uvedených skutočností, vrátane zákonom zvereného prieskumu zákonnosti rozhodnutí
žalovaného prokuratúre, je zrejmé, že napadnuté rozhodnutia žalovaného sú výsledkom rozhodovacej
činnosti podľa Zákona o VTOS na úseku trestného práva, a nie záverom rozhodovacej činnosti v rámci
výkonu verejnej správy. Napadnuté rozhodnutia žalovaného boli vydané vo vykonávacom konaní, ako
poslednom štádiu trestného konania, podľa Zákona o VTOS ako osobitného vykonávacieho predpisu k



Trestnému poriadku. Pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody ZVJS, ako aj žalovaný, nemajú
postavenie orgánu verejnej správy (k tomu Uznesenie ÚS SR I. ÚS 278/2017 z 24.05.2017).
22. Rozhodovanie žalovaného podľa Zákona o VTOS ako osobitného vykonávacieho predpisu k
Trestného poriadku má základ v trestnom práve a je len pokračovaním trestného konania v jeho
poslednej fáze, vo vykonávacom konaní zabezpečovaním výkonu trestu odňatia slobody. Pričom
zmyslom trestného konania je spravodlivé potrestanie páchateľov trestných činov, zabránenie v
ďalšej trestnej činnosti a náprava k vedeniu riadneho života. Avšak účelom správneho súdnictva je
preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Preskúmavanie rozhodnutí žalovaného
ako ozbrojeného zboru rozhodujúceho v trestnom konaní (v jeho poslednom štádiu) v rámci právomoci
týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody v správnom súdnictve, by bolo popretím zmyslu a
účelu tak správneho ako aj trestného práva (k tomu Uznesenie ÚS SR I. ÚS 226/2017 z 03.05.2017).
Napadnuté rozhodnutia žalovaného sú rozhodnutiami „zákonom zmocnenej autority vyplývajúce na
napĺňanie účelu trestu, ktoré nemá charakter individuálneho správneho aktu, a preto nepodlieha revízií
riadnych, resp. mimoriadnych opravných prostriedkov v správnom konaní ani preskúmaniu súdom. ...
Ústav na výkon trestu odňatia slobody pri ukladaní disciplinárneho trestu odsúdenému nerozhoduje
ako správny orgán. Disciplinárne trestanie odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody má totiž
ideový a aj normatívny základ v trestnej oblasti a je len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu voči
páchateľom trestných činov, ktorá sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním, pokračujúc
konaním pred súdom, prijatím právoplatného rozsudku o vine a treste, ktorý sa v prípade trestu
odňatia slobody vykonáva za zákonom ustanovených podmienok v určených zariadeniach. Podradenie
disciplinárneho trestania odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody pod správne právo a jeho
následné preskúmavanie správnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu
dvoch dichotomických právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským
účelom“ (Uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 715/2016 z 18.10.2016)
23. Právomoc správneho súdu nie je daná ani rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva, či
aplikáciou európskeho a medzinárodného práva, ako tvrdí žalobca. Právomoc prokuratúry vykonávať
dozor nad dodržiavaním zákonnosti v zariadení žalovaného je daná predovšetkým zákonnou úpravou §
18 a § 31 ods. 1 Zákona o prokuratúre a § 96 Zákona o VTOS. Pričom prokurátor pri vykonávaní dozoru
dozerá na to, aby sa vo výkone trestu rešpektovala ľudská dôstojnosť a dodržiaval Európsky dohovor
na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Vychádzajúc
z uvedeného žalobca môže svoje žiadosti predložiť príslušnému prokurátorovi podľa Zákona o
prokuratúre. Z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva nevyplynulo, že by musela
byť vo veci ochrany práv odsúdeného poskytnutá ochrana výlučne v rámci správneho súdnictva a
prostriedkami správneho súdnictva.
24. Rozhodovacia prax českých správnych súdov, ktorou žalobca odôvodňuje právomoc správneho
súdu konať a rozhodovať v tejto veci, vychádza z inej zákonnej úpravy postavenia ústavov na výkon
trestu odňatia slobody v Českej republike. Ustanovenie § 1 ods. 3 Zákona č. 555/1992 Sb. o Vězeňské
službě a justiční stráži České republiky výslovne určuje, že vězeňská služba je správnym orgánom.
Keďže ústavy na výkon trestu v Českej republike majú postavenie správneho orgánu a rozhodovacia
činnosť správnych súdov vychádza priamo zo znenia zákona, v zásade je daná aj preskúmateľnosť
rozhodnutí tohto orgánu v rámci správneho súdnictva.
25. Pokiaľ žalobca napadol rozhodnutia žalovaného, ktorý nerozhodoval ako správny orgán na úseku
verejného práva správneho, ale ako ozbrojený zbor na úseku verejného práva trestného, takéto
rozhodnutia žalovaného nie je možné preskúmať správnym súdom v správnom súdnictve pre nedostatok
právomoci správneho súdu podľa § 2, 4 a 6 SSP.
26. Keďže nie je daná jeho právomoc správneho súdu konať a rozhodnúť vo veci, správny súd rozhodol
podľa § 18 ods. 1 SSP o zastavení konania a vec postúpil orgánu oprávnenému vo veci konať, a to
Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici podľa § 47 ods. 1 Zákona o prokuratúre.
27. Správnosť postupov správnych súdov v obdobných veciach bola potvrdená aj rozhodnutiami
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/140/2015, 4Sžo/7/2016 a rozhodnutiami Ústavného súdu SR vo
veciach I. ÚS 429/2017, III. ÚS 715/2016, I. ÚS 226/2017, I. ÚS 278/2017 a III. ÚS 507/2017.
28. Žalobca, ktorý si uplatnil trovy konania, zavinil zastavenie konania, preto nemá nárok na náhradu
trov konania. Žalovaný, ktorého zákonný nárok na náhradu trov konania je daný (§ 171 ods. 1 SSP), si
trovy konania neuplatnil (v konaní nebol ešte činný). Správny súd preto o trovách konania rozhodol tak,
že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
29. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).



Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440sa
podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní
o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť
spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník
konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.