Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 29Sa/7/2016 z 17. 4. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 17. apríla 2017, sp. zn. 29Sa/7/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6016200872.1 Krajský súd Banská Bystrica | 29Sa/7/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6016200872.1 | 2017-04-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z., § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., § 20 zákona č. 447/2008 Z. z., § 21 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/82adc5bb-e193-44f4-9dbe-0d43af493e5b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6016200872.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 29Sa/7/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200872
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200872.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci žalobkyne:
Z. H., nar. XX. P. XXXX, trvale bytom S. X, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská
Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/4790/Val zo dňa 27. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žiadosťou doručenou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš (ďalej len
„prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „ÚPSVaR Veľký Krtíš“) dňa 11. decembra 2015 požiadala o
peňažný príspevok na osobnú asistenciu, na kúpu motorového vozidla, na úpravu rodinného domu a na
úpravu garáže. Žiadosť odôvodnila potrebou pomoci v každodennom živote, k samostatnosti a voľnosti
- neskončiť na psychiatrii alebo v ústave. Žalobkyňa k žiadosti priložila vyhlásenie o majetku fyzickej
osoby žiadajúcej o peňažný príspevok na kompenzáciu, ňou podpísané poučenie týkajúce sa povinnosti
a zodpovednosti fyzickej osoby v oblasti poskytovania peňažných prostriedkov na kompenzáciu a
potvrdenie o trvalom pobyte. ÚPSVaR Veľký Krtíš dňa 15. decembra 2015 žiadal o vydanie komplexného
posudku pre žalobkyňu ako žiadateľku. Pod č. VK1/OPPnKaPC/SOC/2016/14100/MAL zo dňa 08.
februára 2016 bol vydaný komplexný posudok, podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50%
a je stanovená podľa prílohy č. 3 skupiny XII. A.1.d. zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 447/2008 Z.z.“), a preto sa žalobkyňa v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. považuje
za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa komplexného posudku pritom žalobkyni z
ťažkého zdravotného postihnutia vyplývajú sociálne dôsledky v oblasti mobility a orientácie, v oblasti
zvýšených výdavkov a v oblasti sebaobsluhy. V oblasti komunikácie neboli zistené narušené schopnosti
žalobkyne. Pokiaľ ide o oblasť mobility a orientácie žalobkyňa má v dôsledku narušenia telesných funkcií
zníženú pohybovú schopnosť, pohybuje sa s oporou francúzskej barly, nie je schopná premiestniť sa
k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a späť, nastúpiť, vystúpiť, ani udržať sa v ňom počas jazdy. V
prístupe k stavbám občianskeho vybavenia má znevýhodnenia, orientačnú schopnosť nemá zníženú.
Žalobkyňa tak potrebuje pomoc inej osoby pri premiestňovaní v spoločenskom prostredí, sprevádzaní
na lekárske vyšetrenie, vybavovaní úradných záležitostí a pomoc jej poskytuje blízka rodina. Nebola
navrhnutá forma kompenzácie. Žalobkyňa je v oblasti mobility a orientácie odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom. Pokiaľ ide o oblasť zvýšených výdavkov, žalobkyňa má
zvýšené výdavky súvisiace s nadmerným opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia
v dôsledku ťažkej poruchy mobility a zvýšené výdavky na pohonné látky, slúžiace na prevádzku



osobného motorového vozidla. Z uvedených dôvodov bolo v komplexnom posudku konštatované, že
je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou osobného motorového
vozidla a na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s obnovou a nákupom predmetov bežnej
osobnej a bytovej spotreby. Toto je kompenzovateľné peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia
a peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla. V oblasti sebaobsluhy žalobkyňa nemá výrazne obmedzenú schopnosť
pri vykonávaní jednotlivých úkonov, zabezpečí si ich samostatne prispôsobením svojim možnostiam,
pomoc potrebuje len pri strihaní nechtov na nohách, podľa zdravotného stavu pri celkovom kúpeli, občas
pri obliekaní, pri príprave liekov do dávkovača, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť. Nebola navrhnutá
forma kompenzácie. Komplexným posudkom boli sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia
žalobkyne navrhnuté kompenzovať
- peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s
opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,
- peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla.
Bolo konštatované, že žalobkyňa je z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia odkázaná na sprievodcu.
Podkladom pre vypracovanie komplexného posudku bol pritom lekársky posudok vydaný dňa 08.
januára 2016 a posudkový záver spísaný dňa 04. januára 2016 na ÚPSVAR Veľký Krtíš. Vo vzťahu k
peňažnému príspevku na osobnú asistenciu prvostupňový orgán verejnej správy v komplexnom posudku
konštatoval, že žalobkyňa svoju žiadosť odôvodnila tým, že pre svoj zdravotný stav sa nevie venovať
svojmu koníčku, ktorým je chov zvierat a hospodárenie na pozemkoch, ktoré si vybrala po otcovi. S
poukazom na ustanovenie § 20 ods.2 zákona č.447/2008 Z.z. ÚPSVaR Veľký Krtíš konštatoval, že
žalobkyňa podľa lekárskeho posudku pri svojom zdravotnom postihnutí nie je odkázaná na pomoc inej
osoby pri činnostiach podľa prílohy č.4 k zákonu č.447/2008 Z.z., zdravotné postihnutie ju neobmedzuje
zvládať úkony samostatne, jej stav si nevyžaduje pomoc osobného asistenta. Preto v komplexnom
posudku peňažný príspevok na asistenciu navrhnutý nebol. ÚPSVaR Veľký Krtíš v komplexnom posudku
rovnako konštatoval, že zo sociálneho zisťovania vyplýva, že žalobkyňa si úkony sebaobsluhy zabezpečí
viac-menej samostatne prispôsobením svojim možnostiam, pomoc inej osoby potrebuje pri strihaní
nechtov na nohách, podľa zdravotného stavu pri celkovom kúpeli, občas pri obliekaní a pri príprave
liekov do dávkovača. Pomoc jej poskytuje dcéra, ktorá jej pomáha aj pri starostlivosti o domácnosť,
nakoľko žalobkyňa uviedla, že nevyhnutné práce v domácnosti zvláda len s ťažkosťami.
Dňa 08.januára 2016 bol vydaný lekársky posudok na účely § 11 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa
záveru ktorého u žalobkyni bola stanovená miera funkčnej poruchy vo výške 50%. Posudok bol vydaný
na základe neurologického vyšetrenia, interného vyšetrenia a MR vyšetrenia chrbtice. Podľa záverov
lekárskeho posudku „v popredí sú poruchy chrbtice, na podklade postihnutia medzistavcových platničiek
s radikul. sy. L4/5 hlavne vpravo, desikáciou medzistavcových platničiek multietážového postihnutia.
EMG vyšetrenie potvrdzuje síce polyneuropatický syndróm na endokrinnom podklade, endokrinopatia
nebola objektivizovaná adekvátnym odborným endokrinologickým vyšetrením, ale neurológ stav hodnotí
ako parapézu DDK. Opakovane z neurologického vyšetrenia vyplýva, že postoj I, II, III je v norme,
chôdza I, II v norme. Nemá vestibulárnu a cerebelárnu symptomatiku. Na kontakt na ÚPSVAR vo
Veľkom Krtíši prišla s oporou, francúzskou barlou, chôdza samostatná, bez motorického deficitu a
známok ťažkej parézy alebo plégie. Funkčnosť bedrových kĺbov a kolenných kĺbov v norme. Je
orientovaná bez poruchy komunikácie, ťažkého zmyslového alebo duševného postihnutia. Iné odborné
vyšetrenia neboli k posúdeniu doložené. Ostatné diagnózy nie sú posudkovo významné. Žalobkyňa
spĺňala kritériá prílohy č. 7 skupina I. písm. b). Nespĺňala kritériá prílohy č. 5, 6. Žalobkyňa nie je
schopná v doprovode inej osoby sa premiestniť na dlhšie vzdialenosti, vystúpiť, nastúpiť a udržať
sa vo vozidle verejnej hromadnej dopravy. Nevyžaduje celodennú opateru, ani inou fyzickou osobou.
Nespĺňa kritériá č. 4 na osobnú asistenciu - nevyžaduje osobnú asistenciu. Je schopná prekonávať
nižšie prekážky v byte a okolo domu“. Za účasti žalobkyne bol dňa 4. januára 2016 pod č.VK1/
OPPnKaPC/SOC/2016/14100-4 vypracovaný posudkový záver, okrem iného zisťovaním schopností
žalobkyne v oblasti sebaobsluhy, podľa ktorého posudkového záveru žalobkyňa požiadala o poskytnutie
peňažného príspevku na osobnú asistencu z dôvodu, že nie je v plnej miere sebestačná a stará
sa o poľnohospodárstvo a potrebovala by pomoc. V čase vypracovania posudkového záveru je
žalobkyni pomoc poskytovaná rodinnými príslušníkmi, úkony starostlivosti o domácnosť si zabezpečí
prispôsobením svojim možnostiam alebo jej pomôže syn, ktorý je však tiež ťažko zdravotne postihnutý.
Prvostupňový orgán verejnej správy svojím rozhodnutím č. VK1/OPPnKaPC/SOC/2016/14087-5 zo dňa
01. marca 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) nevyhovel žalobkyni a nepriznal jej peňažný



príspevok na osobnú asistenciu. Prvostupňový orgán verejnej správy ďalšími rozhodnutiami žalobkyni
nevyhovel a nepriznal jej peňažný príspevok ani vo vzťahu k peňažnému príspevku na úpravu rodinného
domu a ani k peňažnému príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, ktoré žalovaný potvrdil
(tieto rozhodnutia sú predmetom preskúmavacieho konania vedeného na Krajskom súde v Banskej
Bystrici pod sp.zn. 29Sa/8/2016 a 29Sa/9/2016). Prvostupňový orgán verejnej správy po podaní
odvolania zotrval na stanoviskách uvedených v komplexnom posudku a vo vzťahu k nenavrhnutiu
peňažného príspevku na osobnú asistenciu konštatoval, že tomu tak bolo z dôvodu, že pri svojom
zdravotnom postihnutí nie je odkázaná na pomoc inej osoby pri činnostiach podľa prílohy č.4 k
zákonu č.447/2008 Z.z.. Prvostupňový orgán verejnej správy postúpil vec žalovanému, ktorý následne
pod č. UPS/US5/SSVOdPPKPC1/2016/5013/KO dňa 15. júna 2016 vydal komplexný posudok, podľa
ktorého konštatované sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa navrhujú kompenzovať
formou peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo
opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, pričom žalobkyňa je odkázaná na
sprievodcu a nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Z komplexného
posudku vyplýva, že v rámci odvolacieho konania bola preskúmaná tá časť komplexného posudku, ktorá
bola predmetom odvolania proti rozhodnutiu o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu, o peňažnom
príspevku na úpravu rodinného domu, o peňažnom príspevku na úpravu garáže a o peňažnom
príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. Vo vzťahu k nepriznaniu peňažného príspevku na
osobnú asistenciu bolo v komplexnom posudku konštatované, že žalobkyňa nemá závažne obmedzenú
pohybovú a orientačnú schopnosť, pohybuje sa samostatne s pomocou opory a nie je narušená jemná
motorika ani úchopová schopnosť. Nemá také somatické, zmyslové či psychické poruchy, ktoré by
odôvodňovali potrebu osobnej asistencie. V zmysle komplexného posudku žalovaného žalobkyňa nie
je na základe predložených lekárskych nálezov odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri vykonávaní
činností uvedených v prílohe č.4 zákona č.447/2008 Z.z. na účely rozsahu osobnej asistencie. Následne
vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/4790/Val zo dňa 27.
júna 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobkyni zamietol a rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil.

2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, odbor sociálnych vecí a rodiny ako orgán
verejnej správy príslušný podľa § 5 ods. 7 písm.a) bod 3 zákona č. 453/2003 Z.z. a podľa § 52
písm. a) bod 3 zákona č. 447/2008 Z.z. a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(ďalej len „Správny poriadok“) rozhodol podľa § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., nevyhovel
žiadosti podanej žalobkyňou a nepriznal jej peňažný príspevok na osobnú asistenciu. V odôvodnení
konštatoval, že vydal podľa § 15 zákona č. 447/2008 Z.z. komplexný posudok, podľa ktorého sa
žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nebola jej navrhnutá
žiadaná forma kompenzácie. Poukázal na § 20 ods. 1, ods.2 zákona č. 447/2008 Z.z. a konštatoval,
že žalobkyňa má poruchy chrbtice na podklade postihnutia medzistavcových platničiek z radikulárnym
syndrómom L4/5 hlavne vpravo, s desikáciou medzistavcových platničiek multietážového postihnutia.
EMG vyšetrenie síce potvrdilo polyneuropatický syndróm, ale na endokrinnom podklade, endokrinopatia
nebola objektivizovaná adekvátnym odborným vyšetrením, ale neurológ stav hodnotí ako paraparézu
dolných končatín. Z neurologického vyšetrenia vyplýva, že postoj I, II, III je v norme, chôdza I, II v
norme. Posudzovaná nemá vestibulárnu a cerebellárnu symptomatiku. Na úrad za účelom stretnutia s
posudkovým lekárom prišla žalobkyňa s oporou francúzskej barly, chôdza samostatná, bez motorického
deficitu a známok ťažkej parézy alebo plégie. Funkčnosť bedrových a kolenných kĺbov je v norme. Zo
sociálneho zisťovania vyplynulo, že žalobkyňa si úkony sebaobsluhy zabezpečí viac-menej samostatne
prispôsobením svojim možnostiam, pomoc inej osoby potrebuje pri strihaní nechtov na nohách, podľa
zdravotného stavu pri celkovom kúpeli a občas pri obliekaní, nakoľko uvádza, že si nevie zodvihnúť hore
ruky a pri príprave liekov do dávkovača. Pomoc jej poskytuje dcéra, ktorá jej pomáha aj pri starostlivosti
o domácnosť, keďže podľa jej vyjadrenia nevyhnutné práce v domácnosti zvláda len z ťažkosťami. Pri
zisťovaní sociálnych dôsledkov vyplývajúcich zo zdravotného postihnutia boli zohľadnené individuálne
predpoklady, predpoklady rodinného prostredia a prostredie, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti. Žalobkyňa podľa lekárskeho posudku pri svojom
zdravotnom postihnutí nie je odkázaná na pomoc inej osoby pri činnostiach podľa prílohy č.4 zákona
č.447/2008 Z.z., zdravotné postihnutie ju neobmedzuje zvládať tieto úkony samostatne a jej stav
si nevyžaduje pomoc osobného asistenta. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žiadaný peňažný
príspevok nebol v komplexnom posudku navrhnutý. Na základe uvedeného prvostupňový orgán verejnej
správy žiadosti žalobkyne nevyhovel a peňažný príspevok na osobnú asistenciu jej nepriznal.



3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa
v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobkyne
zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia žalovaný popísal obsah prvostupňového rozhodnutia a obsah podaného odvolania.
Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný pri preskúmaní prvostupňového rozhodnutia
postupoval nezávisle na zistení, hodnotení a stanovisku orgánu prvého stupňa a posúdil ho samostatne
po právnej a skutkovej stránke.Žalovaný preskúmal komplexný posudok vydaný prvostupňovým
orgánom verejnej správy a vydal nový komplexný posudok, ktorého podkladom bol lekársky posudok
posudkového lekára žalovaného zo dňa 27. mája 2016 a posudkový záver zo dňa 14. júna 2016.
Posudkový lekár žalovaného vykonal posúdenie bez prítomnosti posudzovanej osoby. Žalovaný
konštatoval, že posudkový lekár žalovaného pri zhodnotení zdravotného stavu žalobkyne vychádzal
z predložených odborných vyšetrení, najmä psychiatrického vyšetrenia zo dňa 13. apríla 2014, z
endokrinologického vyšetrenia zo dňa 26. januára 2016, z kardiologického vyšetrenia zo dňa 02.
februára 2016 vrátane EKG vyšetrenia, z interného vyšetrenia z apríla 2016, vrátane EKG vyšetrenia,
z neurologického vyšetrenia z januára 2016, vrátane MR vyšetrenia C chrbtice, MR vyšetrenia TH
a LS chrbtice, EMG vyšetrenia, CT vyšetrenia mozgu, USG vyšetrenia karotíd, EEG vyšetrenia, z
neurochirurgickej konzultácie, z očného vyšetrenia zo dňa 27. februára 2015, z gastroenterologického
vyšetrenia zo dňa 28. januára 2015 a z vyšetrenia všeobecného lekára zo dňa 19. júna 2015.
Žalovaný konštatoval, že rozhodujúcim ochorením pre určenie miery funkčnej poruchy žalobkyne
sú pohybové ťažkosti, a to na podklade preukázaných degeneratívnych zmien na chrbtici a
polyneuropatického syndrómu dolných končatín. Napriek uvedeným závažným morfologickým zmenám
na chrbtici a pozitívnym EMG vyšetreniam dolných končatín, v klinických nálezoch zameraných
na pohybový aparát nie sú preukázané závažné poruchy mobility podmienené napríklad ochrnutím
periférnych nervov alebo obmedzením hybnosti váhonosných bedrových a kolenných kĺbov. Žalobkyňa
sa pohybuje samostatne, s možnou oporou. Nemá dokumentované prípadné postihnutie horných
končatín, poruchy komunikácie, ani zmyslov. Po psychickej stránke je plne orientovaná, myslenie nie
je narušené a vnímanie je bez porúch. Podkladom posudkového záveru tiež bola sociálna posudková
činnosť v rodinnom prostredí dňa 28. apríla 2016, pričom bolo konštatované, že býva v spoločnej
domácnosti s manželom a dvomi synmi, z ktorých jeden pracuje v kamiónovej preprave, domov
chodí veľmi málo. Na poschodí rodinného domu býva dcéra s rodinou. V domácom prostredí sa
žalobkyňa pohybuje za pomoci francúzskej barly, mimo domu používa pri chôdzi dve drevené paličky.
Nemala by dvíhať ťažké veci. Od 1. decembra 2015 je vedená ako samostatne hospodáriaci roľník.
Žalobkyňa žiadala osobnú asistenciu hlavne na prepravu osobným motorovým vozidlom na miesta,
ktoré súvisia s uvedenou činnosťou, potrebovala by zabezpečiť prepravu k lekárovi, k stavbám
občianskej vybavenosti, na nákupy, na návštevy rodiny a na výlety s vnúčatami. Pri sebaobslužných
úkonoch ako je vstávanie, líhanie, polohovanie, osobná hygiena ako je umývanie, kúpanie, česanie,
úprava nechtov, vyprázdňovanie čriev a mechúra, obliekanie a vyzliekanie, je samostatná. Pomoc
potrebuje pri príprave stravy ako je priniesť suroviny, nakoľko nemôže dvíhať ťažké veci, poumývať
okná, prezliecť periny, dať veci do práčky a vybrať práčku. Následne si bielizeň vyvesí sama. Býva v
spoločnej domácnosti s manželom a synom, ktorí sa majú tiež podieľať na chode domácnosti. Žalovaný
uzavrel, že žalobkyňa nemá závažne obmedzenú pohybovú a orientačnú schopnosť, pohybuje sa
samostatne s pomocou opory, nie je u nej narušená jemná motorika ani úchopová schopnosť. Nemá
také somatické, zmyslové či psychické poruchy, ktoré by odôvodňovali potrebu osobnej asistencie.
Príspevok na osobnú asistenciu nebol v komplexnom posudku navrhnutý ako forma kompenzácie
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a preto bolo dôvodné napadnuté rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, potvrdiť.

4. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného. Žiadala aby súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu
verejnej správy zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V žalobe
konštatovala obsah prvostupňového napadnutého rozhodnutia, obsah podaného odvolanie a obsah
napadnutého rozhodnutia žalovaného. Mala za to, že postupom a rozhodnutím prvostupňového orgánu
verejnej správy a rozhodnutím žalovaného boli porušené jej práva, ktoré sú jej garantované z Dohovoru
OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a to konkrétne čl. 19 písm.a) a b) vo vzťahu k
nezávislému spôsobu života a začleneniu do spoločnosti a čl. 20 písm. a) vo vzťahu k osobnej
mobilite. Poukázala na vhodnosť osobnej asistencie pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá
má obmedzenú schopnosť v oblasti mobility, komunikácie, sebaobsluhy alebo v realizácii základných
sociálnych aktivít. Zamietnutie žiadosti o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu s



odôvodnením, že podľa komplexného posudku jej nebola priznaná takáto forma kompenzácie je v
rozpore v Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj Ústavou Slovenskej
republiky a zákonom č.447/2008 Z.z.. Osobná asistencia je pritom jedným z podporných inštitútov
ktorý má čiastočne prispieť k uľahčeniu ťažkého života osôb so zdravotným postihnutím, vyznačuje sa
štyrmi princípmi osobnej asistencie, ktorými sú demedikácia, deprofesionalizácia, deinštitucionalizácia
a delimitácia. Obsah osobnej asistencie sa riadi individuálnymi potrebami konkrétneho človeka. V
prípade dospelej osoby so zdravotným postihnutím rozhoduje o náplni osobnej asistencie človek osobne.
Žalobkyňa tvrdila, že účel osobnej asistencie bol v jej prípade splnený, nakoľko by jej pomocou osobného
asistenta bolo zabezpečené zmiernenie a prekonanie znevýhodnenia prístupu k veciam osobnej potreby,
stavbám občianskej vybavenosti, ako aj umožnenie styku so spoločenským prostredím, sprístupnenie
informácií, zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov ako práce a práce v domácnosti. Bola by
schopná sa tak zapojiť do života a práce bez toho, aby bola odkázaná na pomoc rodiny, ktorá sa
o ňu starať nemôže a nemôže jej zabezpečiť každodennú starostlivosť, ktorú si vyžaduje jej práca
ako samostatne hospodáriaceho roľníka. Mala za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je
nedostačujúce na riadne posúdenie veci a je v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným
postihnutím.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení popísal priebeh administratívneho konania a obsah napadnutého
rozhodnutia. Konštatoval, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaný zistil presne a úplne
skutočný stav veci, bral do úvahy dôvody odvolania žalobkyne, ako aj všetky podstatné okolnosti.
Žalovaný tiež vyžiadal lekársky posudok posudkového lekára žalovaného, vykonal šetrenie v rodinnom
prostredí a vypracoval na základe predložených lekárskych nálezov a sociálnej posudkovej činností
komplexný posudok. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené aj
s prihliadnutím na námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní. Všetky aspekty zdravotného postihnutia
žalobkyne boli pri posudzovaní jej odkázanosti na osobnú asistenciu v rozsahu žalovaným zohľadnené
a v odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol všetky dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal
a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. Naďalej mal za to, že sociálne dôsledky
ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne sú vhodne a dostatočne kompenzované sprievodcom,
ako aj peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo
opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Žalovaný mal za to, že konanie a
rozhodovanie orgánov miestnej štátnej správy nebolo v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb
so zdravotným postihnutím. Žalovaný posúdil vec právne správne a žalobkyňa podľa jeho názoru
nepreukázala v čom vidí nezákonnosť rozhodovania, keď poukazuje na nedostatočne zistený skutkový
stav veci. Žiadne konkrétne námietky preukazujúce toto jej tvrdenie v žalobe neuviedla. Žalovaný
tiež zdôraznil, že peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia sú svojim charakterom dávky fakultatívne. Ich priznanie alebo nepriznanie je vždy výsledkom
správnej úvahy orgánu verejnej správy, ktorý má kompetencie o nich rozhodovať na základe zisteného
skutočného stavu veci a to po vykonaní lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti.
Subjektívna predstava účastníka konania o jeho nárokoch, vyplývajúca zo zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu, však nie vždy zodpovedá realite a objektívnym zisteniam a negatívne
rozhodnutie orgánu verejnej správy nemožno považovať za nezákonné len preto, že sa ním nevyhovelo
žiadosti účastníka konania. V prípade žalobkyne žalovaný vykonal lekársku posudkovú činnosť a
sociálnu posudkovú činnosť v súlade so zákonom a získané dôkazy objektívne vyhodnotil jednotlivo v ich
vzájomných súvislostiach. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

6. Žalobkyňa v priebehu preskúmavacieho konania do súdneho spisu doručila vyjadrenie komisárky
pre osoby so zdravotným postihnutím vo veci nepriznania peňažného príspevku na osobnú asistenciu
a vyjadrenie vo vzťahu k nepriznaniu peňažného príspevku na kúpu motorového vozidla. Z vyjadrenia
komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím vyplýva, že táto mala zato, že žalovaný napadnutým
rozhodnutím porušil práva žalobkyne ako osoby so zdravotným postihnutím, ktoré jej garantuje
Dohovor OSN o právach odôb so zdravotným postihnutím, neriadil sa platnou judikatúrou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a zistenie skutkového stavu, ako aj zdravotného stavu bolo nedostatočne
odôvodnené. Z vyjadrenia tiež vyplýva, že účelom peňažného príspevku na osobnú asistenciu sú
podporné činnosti smerujúce k sociálnemu začleneniu, k nezávislosti a možnosti rozhodovať sa, ako
aj ovplyvňovať vykonávania rôznych aktivít. Pri zisťovaní skutkového stavu pre rozhodovanie je nutné,
aby sa orgán verejnej správy zameral, resp. objasnil, ktoré relevantné skutočnosti viedli k záveru k
nepriznaniu príspevku na osobnú asistenciu. Žalobkyňa tiež doručila lekárske nálezy, a to lekársky nález



neurológa zo dňa 27. októbra 2016, lekársky nález internistu zo dňa 03. februára 2017, lekársky nález
psychiatra zo dňa 16. februára 2016 a endokrinológa zo dňa 03. augusta 2016.

7. Iné relevantné vyjadrenie vo veci samej podané nebolo.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové
rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Súd vec prejednal
v neprítomnosti žalobkyne, ktorá zásielku s termínom pojednávania prevzala, svoju neúčasť na
pojednávaní vopred neospravedlnila a do pojednávacej miestnosti sa dostavila po prejednaní veci a
vyhlásení rozhodnutia vo veci samej.

9. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na dôvodoch uvedených v písomnom vyjadrení
k žalobe. Predmetom súdneho prieskumu bolo pritom rozhodnutie, ktorým nebol priznaný príspevok
na osobnú asistenciu. Z ustanovenia § 22 zákona č.447/2008 Z.z. vyplýva, že príspevok na osobnú
asistenciu možno priznať len v prípade, ak ide o zdravotne ťažko postihnutú osobu a pokiaľ to vyplýva
z posudku vypracovaného na tieto účely. Žalobkyňa síce poukazovala na jeden zo znakov tejto formy
kompenzácie, ktorým je aktivačná funkcia a podpora začlenenia do spoločnosti. Hlavným znakom je
však odkázanosť na pomoc inej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č.4 k zákonu č.447/2008 Z.z..
Ak ide o zisťovanie odkázanosti, posudkový lekár žalovaného konštatoval, že žalobkyňa nie je odkázaná
na pomoc inej osoby pri týchto činnostiach a žalobkyňa tak nespĺňala zákonnú podmienku pre priznanie
príspevku na osobnú asistenciu. Ak bolo doručené stanovisko komisárky pre osoby so zdravotným
postihnutím, táto len vo všeobecnosti poukazuje na dohovor a konštatuje porušenie práv žalobkyne.
Komisárka si ale stanovisko dotknutého orgánu nevyžiadala, v stanovisku konkrétne námietky vznesené
nie sú. S poukazom na čl.2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky žalovaný aplikoval ustanovenia zákona
č.447/2008 Z.z.. Zástupkyňa žalobcu zdôraznila, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky
zákonné náležitosti, podkladom pre jeho vydanie bol komplexný posudok vydaný podľa § 15 zákona
č.447/2008 a žalovaný sa vysporiadal so všetkými tvrdeniami žalobkyne a nárok na priznanie príspevku
na osobnú asistenciu nevznikol. Navrhla, aby správny súd žalobu zamietol a žalobkyni náhradu trov
konania nepriznal.

10. Podľa § 2 SSP
(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa § 6 ods.1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 6 ods.2 písm.c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych
veciach.

13. Podľa § 199 ods.1 písm.c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

14. Podľa § 199 ods.2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

15. Podľa § 202 ods.2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.



16. Podľa § 203 ods.1, ods.2 SSP
(1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia
správneho súdu.
(2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

17. Podľa § 204 SSP ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez
návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.

18. Podľa § 1 zákona č.447/2008 Z.z.
(1) Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so
zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby
osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.
(2) Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej
dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 2 zákona č.447/2008 Z.z.
(1) Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia")
je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním
peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb
podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť
podľa osobitného predpisu.
(2) Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z
dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia
rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého
zdravotného postihnutia prekonať sama.
(3) Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%.
(4) Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných
schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať
dlhšie ako 12 mesiacov.

20. Podľa § 9 zákona č.447/2008 Z.z.
(1) V oblasti sebaobsluhy sa kompenzuje obmedzená schopnosť sebaobsluhy alebo strata schopnosti
sebaobsluhy. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je poskytnúť pomoc pri úkonoch sebaobsluhy alebo
poskytnúť osobitnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. (2) Obmedzená schopnosť sebaobsluhy
alebo strata schopnosti sebaobsluhy je stav, keď fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v
dôsledku poškodenia alebo straty telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií si
sama nemôže zabezpečiť úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť alebo realizovať
základné sociálne aktivity.

21. Podľa § 14 ods.1 ods.3 zákona č.447/2008
(1) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely
tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného
predpisu.
(3) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná
na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne
účel ustanovený v § 20 ods. 2.

22. Podľa § 19 ods.1 písm.a) zákona č.447/2008 Z.z. peňažným príspevkom na kompenzáciu je peňažný
príspevok osobnú asistenciu.

23. Podľa § 20 zákona č.447/2008 Z.z.
(1) Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach
uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent.



(2) Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie
rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.

24. Podľa § 21 ods.1 zákona č.447/2008 Z.z. rozsah osobnej asistencie sa určuje podľa činností
uvedených v prílohe č. 4, ktoré si nemôže fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať
sama, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na ich vykonanie.

25. Podľa § 22 ods.1 zákona č.447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je
podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na osobnú asistenciu, možno
poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach
uvedených v prílohe č. 4.

26. Podľa § 15 ods.1 zákona č.447/2008 Z.z. na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na
základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely
kompenzácie, ktorý obsahuje
a) mieru funkčnej poruchy,
b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,
d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,
e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,
f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí,
g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,
h) odôvodnenie komplexného posudku.

27. Podľa § 55 ods.6 zákona č.447/2008 Z.z. podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na
kompenzáciu je komplexný posudok.

28. Podľa § 53 zákona č.447/2008 Z.z.
(1) Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze
sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(2) Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní
sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom
preukaze.

29. Podľa čl.19 písm.a) a b) Dohovoru Zmluvné strany uznávajú rovnaké právo všetkých osôb so
zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s
ostatnými, prijmú účinné a primerané opatrenia, ktoré umožnia plné využívanie tohto práva osobami so
zdravotným postihnutím a ich plné začlenenie a zapojenie do spoločnosti a zabezpečia, aby
a) osoby so zdravotným postihnutím mali možnosť zvoliť si miesto pobytu, ako aj to, kde a s kým budú
žiť na rovnakom základe s ostatnými a aby neboli nútené žiť v určitom konkrétnom prostredí;
b) osoby so zdravotným postihnutím mali prístup k celému spektru podporných služieb, či už domácich
alebo pobytových a ďalších komunitných podporných služieb vrátane osobnej asistencie, ktoré sú
nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej a ktoré zabraňujú izolácii a
segregácii v spoločnosti;

30. Podľa čl.20 písm.a) Dohovoru zmluvné strany prijmú účinné opatrenia na zabezpečenie osobnej
mobility s najväčšou možnou nezávislosťou pre osoby so zdravotným postihnutím, a to aj tým, že uľahčia
osobnú mobilitu osôb so zdravotným postihnutím takým spôsobom a v takom čase, aký si zvolia ony
samy, a to za prijateľné ceny.

31. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č.UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/4790/Val zo dňa 27. júna 2016 v spojení s
rozhodnutím prvostupňového orgánu verenej správy č.VK1/OPPnKaPC/SOC/2016/14087-5 zo dňa 1.
marca 2016 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Žalovaný napadnutým rozhodnutím



odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým
tento nepriznal žalobkyni peňažný príspevok na osobnú asistenciu.

32. Prvostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutie, ktorým nevyhovel žiadosti o príspevok na
osobnú asistenciu založil na záveroch komplexného zdravotného posudku, podľa ktorého je miera
funkčnej poruchy žalobkyne stanovená na 50%, považuje sa za osobu ťažko zdravotne postihnutú,
ale v oblasti sebaobsluhy nie je odkázaná na peňažný príspevok (na osobnú asistenciu), nakoľko
žalobkyňa podľa lekárskeho posudku pri svojom zdravotnom postihnutí nie je odkázaná na pomoc
inej osoby pri činnostiach podľa prílohy č.4 k zákonu č.447/2008 Z.z., nakoľko zdravotné postihnutie
ju neobmedzuje zvládať tieto úkony samostatne a jej stav si nevyžaduje pomoc osobného asistenta.
Žalobkyňa tak nespĺňala zákonné podmienky ustanovené v § 20 ods.1 zákona č.447/2008 Z.z. pre
priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Žalovaný ako odvolací orgán verejnej správy po
preskúmaní prvostupňového rozhodnutia nenašiel právny dôvod na zmenu alebo zrušenie odvolaním
napadnutého rozhodnutia a mal zato, že odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu
verejnej správy bolo dôvodné potvrdiť.

33. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa nesúhlasila s napadnutým rozhodnutím žalovaného,
tvrdila, že jej práva garantované Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím boli
porušené (čl.19 písm.a) a b) a č.20 Dohovoru) a mala zato, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na
riadne posúdenie veci. Zároveň zdôraznila, že zamietnutie žiadosti o priznanie peňažného príspevku na
asistenciu s poukazom na závery komplexného posudku bolo v rozpore s vyššie uvedeným dohovorom,
Ústavou Slovenskej republiky ako aj so zákonom č.447/2008 Z.z.. Poukázala na účel osobnej asistencie,
ktorý bol v jej prípade splnený.

34. Účelom (cieľom) úpravy právnych vzťahov pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je podpora sociálneho začlenenia fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní ľudskej
dôstojnosti, za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods.2 zákona č.447/2008
Z.z.). Z ustanovenia § 2 ods.1 zákona č.447/2008 Z.z. vyplýva, že kompenzácia sociálneho dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona
alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto
zákona považuje tiež osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. Sociálnym dôsledkom ťažkého
zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného
postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a
za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať
sama. Nebolo pochybností o tom, že žalobkyňa je podľa lekárskeho posudku fyzickou osobou s mierou
funkčnej poruchy 50% a považuje sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku
ochorenia zaradeného do skupiny XII.A. ods.1 písm.d) prílohy číslo 3 zákona č.447/2008 Z.z., konkrétne
poruchy chrbtice na podklade postihnutia medzistavcových platničiek s radikulárnym syndrómom L4/5
hlavne vpravo s desikáciou medzistavcových platničiek multietážového postihnutia.

35. Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach
uvedených v prílohe č.4 (§ 20 ods.1 zákona č.447/2008 Z.z.). Účelom osobnej asistencie je aktivizácia,
podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej
nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných
aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít (§ 20 ods.2 zákona č.447/2008 Z.z.). Peňažný
príspevok na osobnú asistenciu možno poskytnúť fyzickej osoby z ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá
je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods.1 odkázaná na osobnú asistenciu a ak
sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č.4 (§ 22 ods.1 zákona č.447/2008
Z.z.). Predpokladom pre priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu je teda skutočnosť, že ide
o osobu ťažko zdravotne postihnutú, táto osoba je podľa komplexného posudku vypracovaného v konaní
o žiadosti o priznanie peňažného príspevku odkázaná na osobnú asistenciu a musí ísť o odkázanosť
vzhľadom na činnosti, ktoré sú uvedené v prílohe č.4 zákona č.447/2008 Z.z.. Fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby
pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods.
2 zákona č.447/2008 Z.z..



36. V konaní pred ÚPSVaR Veľký Krtiš bol spracovaný na základe vyšetrenia žalobkyne a ňou
predložených lekárskych nálezov Lekársky posudok (zo dňa 8. januára 2016), podľa ktorého záverov
žalobkyňa „nevyžaduje celodennú opateru inou fyzickou osobou, nespĺňa kritériá prílohy č.4 na osobnú
asistenciu - nevyžaduje osobnú asistenciu“. Podkladom pre komplexný posudok bol tiež posudkový
záver zo dňa 4. januára 2016, v rámci ktorého boli zisťované schopnosti žalobkyne samostatne
zvládať činnosti na účely určenia rozsahu potrebnej osobnej asistencie, ktorý posudkový záver bol
spracovaný za súčinnosti so žalobkyňou a ktorý žalobkyňa podpísala. Prvostupňový orgán verejnej
správy v komplexnom posudku (vypracovanom podľa § 15 ods.1 zákona č.447/2008 Z.z.) konštatoval,
že žalobkyňa nie je odkázaná na pomoc inej osoby pri činnostiach podľa prílohy č.4 k zákonu č.447/2008
Z.z., zdravotné postihnutie ju neobmedzuje zvládať úkony uvedené v prílohe č.4 samostatne a jej stav
si nevyžaduje pomoc osobného asistenta. Z uvedeného vyplýva, že zákonná podmienka uvedené v §
22 ods.1 zákona č. 447/2008 Z.z. splnená nebola, nakoľko podľa komplexného posudku žalobkyňa nie
je odkázaná na kompenzáciu formou peňažného príspevku osobnú asistenciu.

37. Posudzovaním odkázanosti na príspevok na osobnú asistenciu sa po podanom odvolaní zaoberal
aj žalovaný, ktorého posudkový lekár v lekárskom posudku (zo dňa 27. mája 2016) konštatoval, že
v žalobkyňou predložených lekárskych nálezoch „nie sú dokumentované také somatické, zmyslové
alebo psychické poruchy, pre ktoré by bola nutná osobná asistencia“. Aj žalovaný vydal nový
komplexný posudok (zo dňa 15. júna 2016), podľa ktorého boli sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
postihnutia žalobkyne navrhnuté kompenzovať peňažným príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.
Vo vzťahu k osobnej asistencii žalovaný v komplexnom posudku konštatoval, že „žalobkyňa nie
je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri vykonávaní činností uvedených v prílohe číslo 4
zákona č.447/2008 Z.z.“, a preto peňažný príspevok na osobnú asistenciu nenavrhol. Nebola tak
splnená zákonná podmienka spočívajúca v tom, že ťažko zdravotne postihnutá fyzická osoba je podľa
komplexného posudku vypracovaného v konaní o žiadosti o priznanie peňažného príspevku odkázaná
na osobnú asistenciu. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný, viazaný Čl.2 ods.2 Ústavy
Slovenskej republiky, zistiac nesplnenie zákonných podmienok pre priznanie peňažného príspevku na
osobnú asistenciu, nemal zákonnú možnosť žiadosti žalobkyne vyhovieť.

38. Pokiaľ ide o žalobné dôvody, vyplýva z nich, že žalobkyňa vyjadrila s napadnutým rozhodnutím
a závermi v ňom uvedenými nesúhlas bez toho, aby v konkrétnostiach namietala, v čom považuje
napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Všeobecne uviedla, že napadnuté rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je
nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

39. Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy súd poukazuje na skutočnosť, že je
povinnosťou žiadateľa o poskytnutie príspevku na osobnú asistenciu preukázať skutočnosti rozhodujúce
na priznanie tejto formy kompenzácie, súčasťou žiadosti musí byť aj aktuálny lekársky nález. Súd
zistil, že žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy, resp. ich posudkoví lekári v rámci lekárskych
posudkov vychádzali z lekárskych nálezov predložených žalobkyňou k žiadosti o poskytnutie peňažného
príspevku. Všetky predložené dôkazy vyhodnotili a premietli ich do svojich záverov. Zo zákonnej úpravy
nevyplýva povinnosť posudkového lekára a orgánu verejnej správy za žiadateľku dôkazy vyhľadávať.
Dôkazné bremeno vo veci žiadosti o poskytnutie príspevku na osobnú asistenciu je na žiadateľke a
posudkový lekár vychádza zo žiadateľom predloženého aktuálneho lekárskeho nálezu. Žalobkyňa iný
dôkaz v administratívnom konaní nenavrhla a nebol dôkaz, predložený žalobkyňou, ktorý by žalovaný
(resp. ÚPSVaR Veľký Krtíš) nevyhodnotil. Námietka nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánom
verejnej správy je tak nedôvodná.

40. Žalobkyňa tiež namietala nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávnym právnym posúdením
sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva,
ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne
právne posúdenie veci môže spočívať v tom, že orgán verejnej správy použil nesprávnu právnu normu,
alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu
síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Zo strany žalobkyne však
absentuje tvrdenie o tom, v čom žalovaný vec nesprávne právne posúdil pokiaľ pri svojom rozhodovaní
aplikoval ustanovenie § 14 ods.3, § 20 ods.1, ods.2 a § 22 ods.1 zákona č.447/2008 Z.z. a zároveň



absentuje tvrdenie nesprávnej interpretácie právnej normy. Námietka nesprávneho právneho posúdenia
je tak všeobecná, neodôvodnená a nedôvodná, najmä ak súd zistil, že žalovaný rozhodujúc o žiadosti
o peňažný príspevok na osobnú asistenciu aplikoval správne ustanovenia zákona č.447/2008 Z.z. a
rozhodnutie založil na absencii splnenia zákonných podmienok pre priznanie uplatneného nároku.

41. Neobstojí ani námietka žalobkyne vo vzťahu k účelu osobnej asistencie a jeho splneniu pokiaľ
tvrdila, že pomocou osobného asistenta by bolo zabezpečené zmiernenie a prekonanie znevýchodnenia
prístupu k veciam osobnej potreby a stavbám občianskej vybavenosti, zabezpečenie nevyhnutných
životných úkonov ako práce a práce v domácnosti. Mohla by sa zapojiť do života a práce bez
toho, aby bola odkázaná na pomoc rodiny, ktorá sa o ňu starať nemôže a nemôže jej zabezpečiť
každodennú starostlivosť. Osobnou asistenciu sa síce sleduje účel, na ktorý žalobkyňa poukázala,
osobou asistenciou je ale pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach
uvedených v prílohe č. 4 (k zákonu č.447/2008 Z.z.). Aj nárok na peňažný príspevok vzniká len v prípade,
ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v citovanej prílohe zákona. Žalobkyňa
v administratívnom konaní ani nenamietala, že tieto činnosti sama realizovať nedokáže, v konečnom
dôsledku posudkový záver bol spracovaný za jej účasti a správnosť v ňou uvedených skutočností
žalobkyňa svojim podpisom potvrdila.

42. Vo vzťahu k lekárskym záverom, ktoré sa premietli to lekárskeho posudku a komplexného posudku
vypracovaného v konaní pred ÚPSVaR Veľký Krtíš a v konaní pred žalovaným súd poukazuje na právny
názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp.zn. 9Sžso/16/2014, podľa ktorého
„súdy v rámci rozhodovania nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok.
Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o kompenzácii sú úplné, objektívne, logické a
presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení“.

43. Žalobkyňa v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného doručila
lekársky nález neurológa zo dňa 27. októbra 2016, lekársky nález internistu zo dňa 03. februára 2017,
lekársky nález psychiatra zo dňa 16. februára 2016 a endokrinológa zo dňa 03. augusta 2016. Tieto
dôkazy v konaní o žiadosti o poskytnutie príspevku na osobnú asistenciu nepredložila a predložila ich
až v súdnom konaní. Vo vzťahu k aktuálnemu zdravotnému stavu a jeho prípadnej zmene oproti dňu
vydania napadnutého rozhodnutia správny súd poukazuje na skutočnosť, že orgán verejnej správy pri
svojom rozhodovaní vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Vo
veci žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím dňa 27. júna 2016, napadnuté rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 30. júna 2016. Pokiaľ by na strane žalobkyne po dátume vydania rozhodnutia došlo
k zhoršeniu zdravotného stavu vo vzťahu k odkázanosti na peňažný príspevok na osobnú asistenci,
táto skutočnosť nemôže spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nové skutočnosti, ktorá
nastali po vydaní rozhodnutia, môžu byť predpokladom pre dôvodnosť prípadnej novej žiadosti, nie
však dôvodom pre vyslovenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd pri preskúmavaní
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného musí vychádzať zo žalobných dôvodov a skutkového
stavu zisteného ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia. Nemôže vychádzať z lekárskych nálezov a
správ, ktorými orgán verejnej správy preukázateľne nedisponoval alebo ktoré ošetrujúci lekári vystavili
po vydaní napadnutého rozhodnutia.

44. Žalobkyňa napokon namietala porušenie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,
konkrétne porušenia čl. 19 písm.a) a b) a čl.20 písm.a) Dohovoru. Pokiaľ ide o čl.19 Dohovoru vo vzťahu
k nezávislému spôsobu života a začlenenie do spoločnosti osôb so zdravotným postihnutím, toto sa
realizuje okrem iného aj prostredníctvom ustanovení zákona č.447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutým je možné poskytnúť peňažné prostriedky za účelom kompenzácie ťažkého
zdravotného postihnutia. Skutočnosť, že aj osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je posudzovaná
individuálne a peňažné príspevky sú poskytované iba za splnenia zákonných podmienok (tu § 22
ods.1 zákona č.447/2008 Z.z.) nespôsobuje porušenie práv žalobkyne. Obdobné konštatovanie platí
aj vo vzťahu k osobnej mobilite a peňažnému príspevku na osobnú asistenciu. Zákonná úprava
umožňuje o peňažný príspevok požiadať, žiadosť je posudzovaná individuálne a predpokladom je
splnenie zákonných podmienok. Žalobkyňa konštatujúc porušenie svojich práv zaručených Dohovorom
nenamietla konkrétne ustanovenie zákona č.447/2008 Z.z., ktoré by bolo v rozpore s namietaným
Dohovorom, na Dohovorom ustanovené práva len poukázala bez toho, aby v konkrétnostiach uviedla, v



čom boli jej práva porušené. Obdobné konštatovanie platí aj vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne o porušení
jej ústavných práv.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že
z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190
SSP žalobu zamietol. Súd nezistil ani iné skutočnosti, v žalobe neuvedené, ktorých následkom by bola
nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.

46. O trovách konania správny súd rozhodoval podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobkyňa v konaní úspech nemala, správny
súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na
podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.