{"guid": "1cb5ca75-a829-4b83-90ca-788bc53e4b53:f91b0ab9-a17a-43ed-830b-ae56879febad", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6016200597.2", "spisova_znacka": "24S/69/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/69/2016 z 22. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 22. marca 2017, sp. zn. 24S/69/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6016200597.2", "identifikacne_cislo": "6016200597", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2017-03-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/517/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 517/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/517/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/517-2007/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/517/#paragraf-44.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 44 ods. 1 písm. a) zákona č. 517/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/517/#paragraf-44.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/517-2007/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/517/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 517/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/517/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/517-2007/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/517/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 zákona č. 517/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/517/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/517-2007/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/517/#paragraf-44.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 44 ods. 1 písm. c) zákona č. 517/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/517/#paragraf-44.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/517-2007/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/517/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 517/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/517/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/517-2007/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/517/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 zákona č. 517/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/517/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/517-2007/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/517/#paragraf-32.odsek-2", "nazov": "§ 32 ods. 2 zákona č. 517/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/517/#paragraf-32.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/517-2007/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/517/#paragraf-32.odsek-3", "nazov": "§ 32 ods. 3 zákona č. 517/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/517/#paragraf-32.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/517-2007/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/517#paragraf-4", "/SK/ZZ/2007/517#paragraf-44", "/SK/ZZ/2007/517#paragraf-8", "/SK/ZZ/2007/517#paragraf-7", "/SK/ZZ/2007/517#paragraf-9", "/SK/ZZ/2007/517#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f91b0ab9-a17a-43ed-830b-ae56879febad", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6016200597.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6016200597.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6016200597.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/69/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200597
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200597.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a
členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: K.. Y. M., nar. XX.
W. XXXX, trvale bytom J. Y. XXXX/XX, XXX XX M., zast. JUDr. Róbertom Faturom, advokátom so
sídlom AK Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva
SR, IČO: 30 810 787, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka
konania: MWE, s.r.o., so sídlom Lichnerova 38, 903 01 Senec, IČO: 36 789 593, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu predsedu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, č.
PÚV 134-2009/ÚV 5682 II/39-2016 zo dňa 22. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Žalobu    z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania    n e p r i z n á v a .

Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (ďalej aj „majiteľ“) podal dňa 18. decembra 2009 na Úrade priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky (ďalej aj „Úrad“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) žiadosť o zápis
úžitkového vzoru do registra s názvom: „X. VE XXS“.  Po opakovanom oznámení výsledku prieskumu
zápisnej spôsobilosti a výzve na odstránenie vytýkaných nedostatkov bola prihláška úžitkového vzoru
zverejnená dňa 07.októbra 2010. Úžitkový vzor bol zapísaný do registra 26. januára 2011 pod č.XXXX.
Anotácia úžitového vzoru bola nasledovná: „Veterná elektráreň pozostáva zo stĺpa (1) ukotveného
skrutkami (2) na železobetónovej pätke (3), na stĺpe (1) je skrutkami prichytená ložisková otoč (6), na
základovej doske gondoly (5) je prevodovka (7), ktorá je spojkou (8) spojená s hriadeľom (9), ktorý je
uložený na dvoch ložiskách (10). Na druhom konci hriadeľa (9) je upevnený rotor (11), v ktorom je uložený
mechanizmus (12) na natáčanie listov (13). Mechanizmus natáčania listov (12) je ovládaný ťahadlom
(14), druhý koniec ťahadla (14) je pripevnený o lineárny prevodník (15), snímanie polohy mechanizmu
natočenia listov (12) uskutočňuje lineárny snímač (16), snímanie otáčok rotora (11) vykonáva snímač
(17)“. Podľa predmetného úžitkového vzoru boli nároky na ochranu definované ako:
1.  Veterná elektráreň, vyznačujúca sa tým, že pozostáva zo stĺpa (1) ukotveného skrutkami (2) na
železobetónovej pätke (3), na stĺpe (1) je skrutkami uchytená ložisková otoč (6), na základovej doske
gondoly (5) je prevodovka (7), ktorá spojkou (8) je spojená s hriadeľom (9), ktorý je uložený v dvoch
ložiskách (10), na druhom konci hriadeľa (9) je upevnený rotor (11), v ktorom je uložený mechanizmus
(12) na natáčanie listov (13), mechanizmus (12) natáčania listov je ovládaný ťahadlom (14), druhý koniec
ťahadla (14) je pripevnený o lineárny prevodník (15), na snímanie polohy mechanizmu (12) natočenia
listov je lineárny snímač (16), na snímanie otáčok rotora (11) je snímač (17).



2. Veterná elektráreň podľa nároku (1), vyznačujúca sa tým, že určovanie polohy gondoly (5) je
zabezpečené tromi optickými snímačmi (19), (20), (21), ktoré sú uchytené v mieste otáčania gondoly
(5), na zisťovanie rýchlosti a smeru vetra je uchytený na držiaku (27) snímač (22).
3. Veterná elektráreň podľa nároku (1), vyznačujúca sa tým, že na prevodovke (7) je uchytený generátor
(25) a je ovládaný zo skrine (24).
Obchodná spoločnosť MWE, s.r.o. so sídlom v Senci (ďalej len „navrhovateľ“ alebo „ďalší účastník“)
podal dňa 10. decembra 2012 návrh na výmaz úžitkového vzoru č. XXXX z registra úžitkových vzorov
SR podľa § 44 ods. 1 písm. a) a písm. c) zákona č. 517/2007 Z.z. o úžitkových vzoroch (ďalej len „zákon
č. 517/2007 Z.z.“) v spojení s § 4 zákona č. 517/2007 Z.z., nakoľko podľa jeho tvrdenia technické riešenie
obsiahnuté v napadnutom úžitkovom vzore nie je nové, nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti,
technické riešenie podľa nároku 1 a 2 nie je priemyselne využiteľné. Tvrdil tiež, že technické riešenie
podľa nároku 1 a 2 nie je vysvetlené jasne a úplne, a preto je daný dôvod výmazu aj podľa § 32 ods.3
zákona č.517/2007 Z.z.. K návrhu na výmaz úžitkového vzoru sa vyjadril majiteľ úžitkového vzoru, ktorý
navrhol vykonanie ústneho pojednávania vo veci a navrhol, aby po prejednaní a vykonanom dokazovaní
úrad návrh na výmaz zamietol. Ďalší účastník sa k vyjadreniu majiteľa napadnutého úžitkového vzoru
písomne vyjadril. Ústne rokovanie odbornej komisie sa uskutočnilo 24. marca 2014 za účasti majiteľa
úžitkového vzoru, jeho zástupcu ako aj zástupcu ďalšieho účastníka. Majiteľ v rámci ústneho rokovania
uviedol, že nóvum úžitkového vzoru spočíva v tom, že veterná elektráreň, ktorá je úžitkovým vzorom,
plnohodnotne pracuje už pri rýchlosti vetra 2,5 m/s a žiadna iná elektráreň na svete zložená z rovnakých
komponentov tejto výkonnostnej rady pri takejto sile vetra nie je schopná plnohodnotne pracovať.
Priemyselná využiteľnosť elektrárne spočíva v tom, že táto môže byť využiteľná samostatne alebo v
rámci veterných parkov takmer na akomkoľvek mieste a za akýmkoľvek účelom. Veterné elektrárne
na celom svete majú rovnaké konštrukčné prvky - regulačnú techniku, snímače, senzory, pohony -
prevodovka, generátor, ložiská, vrtuľa. Ide o citlivosť a talent konštruktéra, do akej miery je schopný
zosúladiť tieto komponenty tak, aby sa dosiahol požadovaný efekt. Tieto detaily predstavujú know how
majiteľa úžitkového vzoru. Ohľadne toho, ktorý znak nároku zapríčiňuje požadovanú funkciu alebo
požadovaný výsledok, ktorým má byť nízka štartovacia rýchlosť vetra 2,5 m/s, majiteľ uviedol, že v
nárokoch na ochranu v popise sú uvedené komponenty, ktoré to umožňujú - ložiská, obruč, prepojenie
medzi hriadeľom a prevodovkou. Je to opísané v nároku 1. Na návrh navrhovateľa MWE, s.r.o. rozhodol
prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím pod č. PÚV 134-2009/ÚV 5682/I-47-2014 zo dňa 14.
mája 2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) o výmaze úžitkového vzoru č. XXXX s názvom „U.
X.“ z registra úžitkových vzorov. O podanom rozklade žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. PÚV
134-2009/ÚV 5682 II/39-2016 zo dňa 22. apríla 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. Úrad priemyselného vlastníctva SR prvostupňovým rozhodnutím rozhodol tak, že úžitkový vzor č.
XXXX sa vymazáva z registra úžitkových vzorov a kaucia podľa § 46 zákona č. 517/2007 Z.z. sa vracia
navrhovateľovi. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na obsah návrhu na výmaz úžitkového
vzoru, namietané dokumenty „H až „H tvrdenia navrhovateľa a argumentáciu majiteľa úžitkového vzoru.
Konštatoval, že návrh na výmaz úžitkového vzoru bol podaný z dôvodu nesplnenia podmienky novosti,
vynálezcovskej činnosti, priemyselnej využiteľnosti a tiež v spojitosti s ustanovením § 32 ods. 3 zákona
č. 517/2007 Z.z., a teda že technické riešenie podľa nárokov X  a X  nie je vysvetlené  jasne a
úplne. Vo vzťahu k posudzovaniu splnenia podmienky uvedenej v § 32 ods. 3 zákona č. 517/2007
Z.z. prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že v nárokoch na ochranu je potrebné uvádzať
len tie znaky týkajúce sa doterajšieho stavu techniky, ktoré sú relevantné vo vzťahu k určeniu rozsahu
nároku na ochranu a ktoré sú dôležité na posúdenie vynálezcovskej činnosti. Ak sa vynález týka
veternej elektrárne, ale posúdenie vynálezcovskej činnosti sa vzťahuje iba k niektorým jej znakom, nie
je potrebné v nezávislom nároku uvádzať ostatné všeobecne známe znaky veternej elektrárne, ako je
v tomto prípade generátor. Z uvedeného dôvodu prvostupňový orgán verejnej správy odmietol tvrdenie
navrhovateľa o tom, že technické riešenie nie je vysvetlené jasne a úplne tak, aby ho mohol odborník
v danej oblasti techniky uskutočniť. Prvostupňový orgán verejnej správy pokladal nárok č. X. a X.  za
dostatočne jasný a úplný a nárok č. X  za opodstatnený, keďže rieši nový znak, teda umiestnenie
generátora. Prvostupňový orgán verejnej správy mal tiež za to, že zariadenie podľa napadnutého
úžitkového vzoru predstavuje funkčné riešenie veternej elektrárne, a teda spĺňa podmienku priemyselnej
využiteľnosti. Vo vzťahu k novosti napadnutého riešenia Úrad konštatoval, že možno namietať všetkým,
čo sa stalo súčasťou stavu techniky pred dátumom prednosti  napadnutého riešenia, podmienka jasného
datovania je nevyhnutná. Ak namietaný dokument neobsahuje dátum zverejnenia alebo by mohli v
tomto smere vzniknúť pochybnosti, je na navrhovateľovi, aby túto skutočnosť objektívne preukázal. Z
porovnania jednotlivých namietaných dokumentov Úrad zistil, že v uvedených jednotlivých dokumentoch



samostatne nie sú zrejmé všetky znaky napadnutého riešenia definované v hlavnom nároku, a preto
napadnuté riešenie voči namietaným dokumentom spĺňa podmienku novosti. Vo vzťahu k splneniu
podmienky vynálezcovskej činnosti Úrad poukázal na vyjadrenie majiteľa úžitkového vzoru, ktorý v opise
doterajšieho stavu techniky napadnutého úžitkového vzoru uviedol, že problematika regulácie výkonu
a možnosti využitia rýchlosti vetra nebola pri doteraz vyrábaných veterných elektrárňach realizovaná.
Podstatou napadnutého riešenia malo byť to, že veterná elektráreň pracuje  ako bezobslužný, plne
automatizovaný systém. Je vybavená elektronickým systémom, pomocou ktorého môže motor pracovať
s variabilným počtom otáčok, a tiež so zmenou natavenia uhla listov. Vhodným nastavením uhla listov
pri zodpovedajúcej rýchlosti vetra je možné udržiavať rýchlosť generátora na požadovanej úrovni.
Elektráreň pracuje pri rýchlosti vetra od  2,5 m/s do  25 m/s. Po prekročení rýchlosti vetra 25m/s dôjde k
automatickému odstaveniu elektrárne. Ako výhodu elektrárne podľa napadnutého riešenia vo vzťahu k
doterajšiemu stavu techniky majiteľ v opise napadnutého úžitkového vzoru uviedol, že veterná elektráreň
podľa jeho riešenia má:
a) schopnosť pracovať v širokom rozsahu regulácie výstupného výkonu,
b) schopnosť pracovať v režime ostrovnom, t. j. že vyrobená energia nie je odvádzaná do rozvodnej
siete, a tiež v režime pripojenia na rozvodnú sieť, vtedy je vyrobená energia odvádzaná do verejnej siete,
c) schopnosť pracovať s viacerými navzájom prepojenými generátormi rovnakého typu elektrární, a tiež
vytvárať veterné parky,
d) vytvorenie dátovej siete a vysoký stupeň automatizácie dáva elektrárni schopnosť pracovať v
bezobslužnom režime.
Úrad z rozboru namietaných dokumentov konštatoval, že tvrdenie majiteľa, že problematika regulácie
výkonu a možnosti využitia rýchlosti vetra nebola pri doteraz vyrábaných veterných elektrárňach
realizovaná, je zavádzajúce, pretože väčšina namietaných dokumentov so skorším právom prednosti
túto problematiku rieši a navrhuje konkrétne riešenia. Konštatoval, že pri porovnaní konštrukčných
znakov a ich technického účinku, resp. účelu zariadení opísaných v namietaných dokumentoch so
znakmi a uvedeným účelom napadnutého riešenia, teda regulácie výkonu turbíny - natočenie gondoly
a listov vrtule a regulácia otáčok autora podľa sily a smeru vetra, je možné za najbližší stav technicky
označiť dokument H Úrad konštatoval, že dokument H. neobsahuje všetky znaky uvedené v hlavnom
nároku na ochranu napadnutého riešenia, konkrétne v dokumente H. nie sú explicitne uvedené znaky
obsiahnuté v hlavnom nároku napadnutého riešenia, t. j. že stĺp (1) je ukotvený skrutkami (2) a
železobetónovej pätke (3), že prevodovka (7) je spojkou (8) spojená s hriadeľom (9), a to, že na
snímanie polohy mechanizmu (12) natočenia listov je obsiahnutý lineárny snímač (16) a snímač (17) na
snímanie otáčok rotora (11). Existujúce rozdiely medzi opisom zariadenia podľa napadnutého riešenia
zariadenia podľa dokumentu H. sú opísané napr. v dokumente H..  Ide v podstate o znaky, ktoré sú
nevyhnutné na fungovanie každej veternej elektrárne, a ktoré v danom usporiadaní pre odborníka v
danej oblasti techniky predstavujú všeobecné vedomosti. To, že v niektorých namietaných dokumentoch,
a teda aj v dokumente H ktorý predstavuje najbližší stav techniky, sa tieto znaky nenachádzajú,
resp. nie sú tam explicitne uvedené, napriek tomu, že predstavujú základné vyhotovenie veterných
elektrární, je z dôvodu, že namietané dokumenty sa zaoberajú riešením iných špecifických problémov
veterných elektrární (natáčanie gondoly, meranie charakteristík vetra, natáčanie listov) a tieto základné
konštrukčné  prvky, pre každého odborníka v danej oblasti zrejmé, už nebolo pre objasnenie riešenia
potrebné uvádzať. Prvostupňový orgán verejnej správy tiež poukázal na skutočnosť, že znak úžitkového
vzoru - vedenie tiahla stredom hriadeľa nemožno pre funkciu ovládania listov považovať za podstatný,
nakoľko zo samotnej funkcie tiahla je zrejmé, že prenos pohybu ovládania listov vrtule prebieha pozdĺž
alebo súbežne s hlavným hriadeľom a tento je prenášaný do zadnej časti gondoly cez hydraulický valec,
ktorý zodpovedá lineárnemu prevodníku s pohonom elektromotora v napadnutom riešení. Ide teda o
funkčne ekvivalentné znaky. Ďalšou odlišnosťou s riešením opísaným v dokumente H. je skutočnosť,
že v napadnutom riešení je detailne uvedené, že snímanie polohy natáčania listov je realizované
pomocou lineárneho snímača, ktorý je inštalovaný pri lineárnom prevodníku a snímanie otáčok rotora
je uskutočnené pomocou snímača, pričom v dokumente H. nie sú snímače otáčok rotora a natáčanie
listov vrtule a ich umiestnenie uvedené. K tomuto prvostupňový orgán verejnej správy zdôraznil, že
pre odborníka v danej oblasti techniky je na základe všeobecných znalostí zrejmé, že pokiaľ má byť
ovládanie mechanizmu na natáčanie listov vrtule funkčné a opodstatnené, na zariadení musí byť snímač
otáčok rotora a snímač, resp. kontrola natočenia a listov vrtule, aj keď v namietanom dokumente
H. nie sú priamo uvedené. Úrad tak konštatoval, že zariadenia veternej elektrárne opísané v prvom
nároku na ochranu napadnutého úžitkového vzoru predstavuje v porovnaní so stavom techniky podľa
dokumentu  H. len obdobné riešenie, pričom existujúce rozdiely medzi porovnávanými riešeniami
neposkytujú odlišný technický účinok. Riešenie objektívneho technického problému regulácie výkonu



veternej turbíny, registráciu otáčok rotora a natáčaním gondoly a listov vrtule podľa sily a smeru vetra
vyplývajúce z porovnania napadnutého riešenia a dokumentu H možno pokladať len za uplatnenie
všeobecných znalostí odborníka v danej oblasti, bez nutnosti použitia činnosti, ktorú by bolo možné
hodnotiť ako vynálezcovskú. Z uvedeného úrad vyvodil záver, že predmet prvého nároku na ochranu
napadnutého úžitkového vzoru vo vzťahu k namietanému riešeniu H. v spojitosti so všeobecnými
znalosťami odborníka v danej oblasti, ktorú preukazujú aj namietané dokumenty H. a H nespĺňa
podmienku vynálezcovskej činnosti podľa  § 8 ods. 1 zákona č. 517/2007 Z.z..  Úrad posúdil aj
vynálezcovskú činnosť pri závislých nárokoch na ochranu, pričom konštatoval, že ani riešenie uvedené
v závislom nároku na ochranu č. X  v spojení s hlavným nárokom na ochranu od vzťahu k dokumentu H.
v spojení s H. a H nespĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti. Rovnaké konštatovanie mal Úrad aj vo
vzťahu k nároku na ochranu č. X, ktorý v spojení s hlavným nárokom na ochranu nepredstavuje riešenie,
ktoré by spĺňalo vzhľadom na dokument H. v spojení s dokumentmi H. a H resp. H vynálezcovskú
činnosť. Prvostupňový orgán verejnej správy záverom svojho rozhodnutia uviedol, že majiteľ úžitkového
vzoru videl výnimočnosť konštrukčného riešenia v tom, že dokázal eliminovať pasívne i aktívne odpory
na takú mieru, že veterná elektráreň podľa napadnutého riešenia dokáže plnohodnotne pracovať už pri
rýchlosti prúdenia vetra 2,5 m/s. Túto skutočnosť však nikdy nepodložil konkrétnymi riešeniami a ani v
príkladoch uskutočnenia a ani v podstate napadnutého úžitkového vzoru nie je uvedené, aké podmienky
musia byť splnené, aby majiteľom navrhnuté riešenie veternej elektrárne pracovalo za dosiahnutia
uvedenej podmienky. Riešenie uvedené v napadnutom úžitkovom vzore aj podľa majiteľa obsahuje
len základné komponenty, ktoré obsahuje každá podobná známa veterná elektráreň a splnenie cieľa,
ktoré si majiteľ vytýčil, tak predstavuje jeho know how. Úrad tak nemôže posudzovať riešenie, ktoré si
pravdepodobne majiteľ chcel chrániť, ale len to, čo je konkrétne uvedené v nárokoch na ochranu, nakoľko
len tie vymedzujú predmet riešenia konkrétnymi znakmi, na ktorý je v skutočnosti udelená ochrana.
Na základe uvedeného, z dôvodu, že napadnutý úžitkový vzor nespĺňal v čase jeho zápisu podmienku
uvedenú v  § 8 ods. 1 zákona č. 517/2007 Z. z., a teda podmienku splnenia vynálezcovskej činnosti,
prvostupňový orgán verejnej správy napadnutý úžitkový vzor vymazal z registra úžitkových vzorov.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote rozklad, ktorý predseda
Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) svojím rozhodnutím č.
PÚV 134-2009/ÚV 5682 II/39-2016 zo dňa  22. apríla 2016 podľa  § 59 ods. 2 zákona č.  71/1967
Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení s  § 44 ods. 1 písm. a) zákona č.
517/2007 Z. z. a v nadväznosti na  § 4 a  § 8 ods. 1 zákona č.  517/2007 Z.z. zamietol a rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný
poukázal na priebeh prvostupňového konania, ako aj rozkladové námietky žalobcu.  Konštatoval, že
prvostupňový orgán verejnej správy vo svojom rozhodnutí jasne uviedol, že napadnuté riešenie spĺňa
podmienku priemyselnej využiteľnosti, ako  aj podmienku novosti zapísaného úžitkového vzoru. Vo
vzťahu k splneniu podmienky vynálezcovskej činnosti zdôraznil, že  zatiaľ čo novosť technického
riešenia je možné hodnotiť zásadne len na základe informácií pochádzajúcich z jedného zdroja a
kombinácia informácií z viacerých zdrojov je neprípustná, pri hodnotení vynálezcovskej činnosti je
možné uplatniť aj kombinácie  informácií pochádzajúcich z dvoch alebo viacerých zdrojov, a to aj so
všeobecnými poznatkami odborníka v danej oblasti techniky. Pri hodnotení vynálezcovskej činnosti
sa skúma, či by pred dátumom práva prednosti odborník s ohľadom na stav techniky v danom čase
zrejmým spôsobom dospel k riešeniu, ktoré spadá do rozsahu posudzovaného nároku na ochranu. Ak
áno, predmet takéhoto nároku na ochranu nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti. Navrhovateľ v
konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy za účelom preukázania, že napadnuté riešenie
nespĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti, predložil ako dôkazy dokumenty H. až  H., ktoré tvoria
stav techniky. Na to, aby bol dokument považovaný za relevantnú námietku pre posúdenie splnenia
podmienky vynálezcovskej činnosti, musí smerovať k tomu istému účelu ako posudzované riešenie a
musí s ním mať čo najviac spoločných relevantných technických znakov. Na základe riešenia opísaného
v dokumente najbližšieho stavu techniky je potrebné zistiť, či by odborník vychádzajúci z dokumentu
predstavujúceho najbližší stav techniky v kombinácii s informáciami z ďalších namietaných dokumentov
a z informácií, ktoré patria k všeobecným znalostiam odborníka v danej oblasti, dospel práve k takému
riešeniu, aké je predmetom napadnutého úžitkového vzoru. Za najbližší stav techniky vo vzťahu k
nároku na ochranu č. X napadnutého úžitkového vzoru možno považovať riešenie podľa dokumentu H
nakoľko má z nároku na ochranu č.X najviac spoločných znakov a smeruje k tomu istému účinku ako
napadnuté riešenie. Na základe porovnania riešenia opísaného v nároku na ochranu č.X napadnutého
riešenia a namietaného dokumentu H.alovaný konštatoval, že dokument D3 neobsahuje všetky znaky
uvedené v nároku na ochranu č.X napadnutého riešenia, konkrétne v dokumente H. nie sú explicitne



uvedené niektoré znaky obsiahnuté v hlavnom nároku na ochranu napadnutého riešenia. Ide však o
znaky, ktoré sú nevyhnutné na fungovanie každej veternej elektrárne, a ktoré v danom usporiadaní
pre odborníka v danej oblasti techniky predstavujú všeobecné vedomosti. Skutočnosť, že v niektorých
namietaných dokumentoch (a teda aj v dokumente H nie sú spomenuté znaky explicitne uvedené, je
tomu tak z dôvodov, že namietané dokumenty sa zaoberajú riešením iných špecifických problémov
veterných elektrární. Tieto základné konštrukčné prvky sú však pre odborníka v danej oblasti zrejmé.
Hoci v namietaných dokumentoch tieto znaky nie sú explicitne uvedené, sú v nich zahrnuté implicitne,
pričom sú známe aj z dokumentu H Pri porovnaní nároku na ochranu č.X, dokumentu H. a dokumentu H.
je možné vyvodiť záver, že predmet nároku na ochranu č.  X napadnutého úžitkového vzoru vo vzťahu
k dokumentu H. v spojitosti so všeobecnými znalosťami odborníka v danej oblasti, ktoré preukazujú
aj namietané dokumenty H. a H nespĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti podľa  § 8 ods.1 zákona
č.517/2007 Z.z.. Obdobný záver prijal žalovaný aj vo vzťahu k nárokom na ochranu č.  X  a X. Ak
žalobca tvrdil, že veterná elektráreň podľa napadnutého úžitkového vzoru je schopná pracovať už
pri rýchlosti vetra 2,5 m/s, žalovaný zdôraznil, že nároky na ochranu úžitkového vzoru vymedzujú
predmet,  na ktorý je udelená ochrana a opis, prípadne výkresy zapísaného úžitkového vzoru slúžia
ako podklad na vysvetlenie jednotlivých znakov technického riešenia. Nároky na ochranu musia zahŕňať
všetky podstatné znaky technického riešenia, najmä tie znaky, ktoré odlišujú technické riešenie od
doterajšieho stavu techniky. Aj podľa majiteľa napadnuté riešenie obsahuje len základné konštrukčné
prvky a ide len o citlivosť a talent konštruktéra, do akej miery je schopný nastaviť a zosúladiť tieto
komponenty tak, aby sa dosiahol požadovaný efekt. Na základe uvedeného sa žalovaný potom stotožnil
s názorom prvostupňového orgánu verejnej správy, že nie je možné posudzovať riešenie, ktoré si
majiteľ pravdepodobne chcel chrániť, ale len to, čo je konkrétne charakterizované technickými znakmi
uvedenými v nárokoch na ochranu, pretože len tie vymedzujú technické riešenie, na ktoré bola udelená
ochrana úžitkovým vzorom. Ak majiteľ poukazoval, že jeho konštrukčné riešenie je výnimočné tým,
že veterná elektráreň dokáže plnohodnotne pracovať už pri rýchlosti prúdenia vetra 2,5 m/s, žalovaný
poukázal na namietaný dokument H v ktorom je opísaná konštrukcia veternej turbíny vhodná pre veľmi
nízky štart už pri rýchlosti vetra okolo  2 m/s. Z tohto vyplýva, že opísané zariadenie pracuje už pri
rýchlosti vetra od 2 m/s, pričom sú tiež konkretizované znaky konštrukcie, ktoré to umožňujú. Žalovaný
sa tiež zaoberal majiteľom úžitkového vzoru predloženým „T. na V. C. U. X.“ vyhotoveného T.. K.. E. Z.,
Z.. (ďalej len „Posudok“). K tomuto žalovaný uviedol, že predmetný Posudok neobsahuje porovnanie
konštrukčných znakov a ich technického účinku zariadení opísaných v predložených dokumentoch
proti novosti a vynálezcovskej činnosti so všetkými znakmi a uvedeným účelom napadnutého riešenia.
V Posudku je tiež uvedené, že nedostatky veternej elektrárne sa podarilo odstrániť konštruktérovi
správnym uložením rotora, nepoužitím spojky medzi rotorom a generátorom, ako aj tým, že na ovládanie
elektrárne nie je použitý hydraulický ale elektromechanický systém, čím sa zvýšila efektívnosť veternej
elektrárne o viac ako  30 %. Priame dôkazy však podľa názoru žalovaného nemôžu byť nahradené
argumentáciou založenou na predpokladoch a domnienkach. Výraz „správne uloženie rotora“ je neurčitý
a nejednoznačný a nešpecifikuje, aké je to „správne uloženie“. Výhoda nepoužitia spojky medzi rotorom
a generátorom sa v opise napadnutého úžitkového vzoru vôbec nenachádza, umiestnenie generátora
na prevodovke a ovládanie generátora mimo samotné teleso veternej elektrárne je známe z viacerých
namietaných dokumentov. Použitie elektromechanického systému namiesto hydraulického systému
sa považuje len za funkčne ekvivalentné riešenie, ktoré sa ponúka odborníkovi na základe jeho
všeobecných vedomostí. Takéto riešenie neposkytuje žiadne neočakávané účinky, nakoľko plní ten istý
účel, t.j. prenos pohybu ovládania listov vrtule. Žalovaný uzavrel, že riešenie podľa nárokov na ochranu
nespĺňa vo vzťahu k namietaným dokumentom podmienku vynálezcovskej činnosti, keďže zrejmým
spôsobom priamo vyplýva z namietaných dokumentov. Uvedené konštatovanie je možné vysloviť na
základe toho, že odborník by nevyhnutne kombináciou dvoch alebo viacerých namietaných dokumentov
H H H H H H a H tvoriacich stav techniky, dospel k napadnutému riešeniu. Žalovaný mal za to, že majiteľ
v rozklade nevyvrátil opodstatnenosť podaného návrhu a správnosť jeho posúdenia prvostupňovým
orgánom verejnej správy. Neboli vyvrátené dôvody, pre ktoré bolo napadnuté riešenie považované za
nespĺňajúce podmienku vynálezcovskej činnosti v zmysle  § 8 ods.1 zákona č.517/2007 Z.z..

4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého
rozhodnutia, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil nárok na náhradu trov konania. V
žalobe popísal priebeh administratívneho konania a tvrdil, že rozhodnutie, ako aj postup žalovaného
nebol v súlade so zákonom a takýmto postupom bol žalobca ukrátený na svojich právach. Namietal,
že žalovaný nesprávne vyhodnotil zistené skutočnosti a vec nesprávne právne posúdil. S poukazom



na § 4 zákona č. 517/2007 Z.z. tvrdil, že technické riešenie je spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom
ak je nové, je výsledkom vynálezcovskej činnosti a je priemyselne využiteľné. Novosť technického
riešenia pritom potvrdil aj žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy. Žalobca však namietal,
že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne nezaoberal splnením podmienky vynálezcovskej
činnosti a neprihliadal tak na ustanovenie § 8 zákona č. 517/2007 Z.z. Prvostupňový orgán verejnej
správy pritom sám konštatoval, že zostavenie úžitkového vzoru do finálnej a funkčnej podoby nevyplýva
zo žiadneho dokumentu, ktorý predložil navrhovateľ v konaní pred Úradom. Až následne, pri kombinácii
navrhovateľom predložených dokumentov a použití znalostí z odboru vedy a techniky, mohlo dôjsť k
vyhotoveniu úžitkového vzoru, ktorý navrhovateľ navrhoval vymazať. Iba na základe uvedeného mal
Úrad za preukázané, že výsledok vynálezcovskej činnosti vyplýva pre odborníka zo stavu techniky,
a teda samotný žalobca nemusel použiť žiadnu svoju vynálezcovskú činnosť. S uvedeným názorom
Úradu žalobca nesúhlasil z dôvodu, že pokiaľ by bol stav techniky zrejmý pri kombinácii viacerých
dokumentov, mohlo by podľa jeho názoru dochádzať k výrobe veterných elektrární odborníkmi z tejto
vedeckej oblasti bez využitia akýchkoľvek ďalších znalostí, čo reálne možné nie je a argumentácia
žalovaného v tomto prípade neobstojí. Práve využitie vynálezcovskej činnosti bolo esenciálnou súčasťou
a podmienkou pre vznik úžitkového vzoru registrovaného v príslušnom registri. Pokiaľ by žalobca pri
vyhotovení úžitkového vzoru nevyužil žiadnu vynálezcovskú činnosť, v žiadnom prípade by nemohlo
dôjsť k vyhotoveniu úžitkového vzoru žalobcu, tak ako tento žalobca popísal spolu s jeho jedinečnými
vlastnosťami. Žalobca zdôraznil, že v konaní pred žalovaným preukázal, že ide o nový typ veternej
elektrárne, ktorá dokáže plnohodnotne pracovať už pri rýchlosti vetra 2,5 m/s a takéto elektrárne sa
vo svete nikde nevyskytujú. Informácia prvostupňového orgánu verejnej správy o tom, že vo svete
existujú elektrárne, ktoré sa rozbiehajú pri rýchlosti vetra 2 m/s môže byť pravdivá, avšak veterná
elektráreň, ktorá bola predmetom konania pred Úradom, plnohodnotne pracuje už pri rýchlosti vetra
2,5 m/s. Je zrejmé, že elektráreň žalobcu má jednoznačne iný konštrukčný charakter, ako doteraz
známe elektrárne a na uvedenú skutočnosť prvostupňový orgán verejnej správy a žalovaný neprihliadali.
Napriek tomu, že úžitkový vzor - veterná elektráreň s uvedenými parametrami bola zapísaná úradom
priemyselného vlastníctva do príslušného registra, prvostupňový orgán verejnej správy a žalovaný
vo svojich rozhodnutiach tvrdili, že žalobca nepodložil svoje tvrdenia žiadnymi relevantnými dôkazmi.
Žalobca mal za to, že ako majiteľ úžitkového vzoru musel už pri jeho zápise preukázať relevanciu
zapisovaných skutočností, bez ktorého by nedošlo k zápisu danej elektrárne ako úžitkového vzoru do
príslušného registra. Dokazovanie žalobcom tvrdených skutočností v administratívnom konaní by bolo
nadbytočné a poukázanie žalovaného na potrebu preukazovania týchto skutočností považoval žalobca
za právne nedôvodné. Skutočnosť, že samotný predmet chránený úžitkovým vzorom je predmetom
pochádzajúcim z vynálezcovskej činnosti pritom potvrdil vo svojom vyjadrení aj T.. K.. E. Z., Z.., ktorý
rovnako potvrdil, že pri skonštruovaní veternej elektrárne musel majiteľ tohto úžitkového vzoru použiť
vynálezcovskú činnosť. K výmazu úžitkového vzoru tak došlo neoprávnene.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu podľa
ustanovenia § 190 SSP zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ žalobca
namietal nesprávne vyhodnotenie stavu techniky na základe kombinácie navrhovateľom k výmazu
predložených dokumentov, žalovaný poukázal na skutočnosť, že zatiaľ čo pri hodnotení novosti
musia byť všetky znaky napadnutého riešenia obsiahnuté v jednom namietanom dokumente, pri
posudzovaní vynálezcovskej činnosti postačuje, aby boli všetky tieto znaky súčasťou stavu techniky,
teda aby boli obsiahnuté v publikovaných dokumentoch. Nevyžaduje sa, aby tieto znaky boli všetky
obsiahnuté v jednom dokumente. Zdôraznil, že je nespochybniteľné, že veterné elektrárne sa v
súčasnosti vyrábajú a je málo pravdepodobné, že by technické riešenia, na základe ktorých sú tieto
elektrárne konštruované, neboli chránené, resp. že by neboli odbornej verejnosti známe. Je zrejmé,
že pokiaľ by chcel odborník v tejto oblasti skonštruovať veternú elektráreň, v teoretickej rovine by
mu v tom nemalo nič brániť, pokiaľ využije jestvujúci stav techniky a svoje odborné vedomosti a
skúsenosti. Ak by znaky riešení opísané v kombinácii dokumentov predstavujúcich stav techniky
neumožňovali zostrojiť funkčnú veternú elektráreň, nič to nemení na skutočnosti, že pokiaľ chce žalobca
chrániť svoje riešenie úžitkovým vzorom, musí k znakom známym zo stavu techniky pripojiť aj ďalší
znak vychádzajúci práve z jeho vynálezcovskej činnosti, ktorou presiahol rámec bežnej odbornej
schopnosti. Práve tento znak napadnuté technické riešenie neobsahuje. Ak žalobca tvrdil, že žalovaný
nezohľadnil výnimočné vlastnosti napadnutého riešenia, žalovaný konštatoval, že priemerný odborník
by nevyhnutne kombináciou technických znakov dvoch alebo viacerých namietaných dokumentov H
H H H H H a H tvoriacich najbližší stav techniky a všeobecnými vedomosťami odborníka z oblasti
veterných turbín, dospel ku konštrukcii napadnutého technického riešenia, a to priamo bez uplatnenia



ďalšej vynálezcovskej činnosti. Ak žalobca poukazoval na jedinečné vlastnosti veternej elektrárne
podľa napadnutého úžitkového vzoru, žalovaný konštatoval, že žalobca túto skutočnosť nepodložil
konkrétnymi príkladmi alebo uskutočneniami a ani v opisnej časti napadnutého úžitkového vzoru nie je
žiadna zmienka o tom, aké podmienky musia byť splnené, aby žalobcom navrhnuté riešenie veternej
elektrárne pracovalo pri dosiahnutí rýchlosti vetra 2,5 m/s. Napadnuté riešenie aj podľa vyjadrenia
žalobcu obsahuje len základné konštrukčné prvky, ktoré obsahuje každá podobná známa veterná
elektráreň. Z vyjadrenia žalobcu tiež vyplýva, že ide len o citlivosť a talent konštruktéra, do akej miery
je schopný nastaviť a zosúladiť tieto komponenty tak, aby sa dosiahol požadovaný efekt. Ak žalobca
tvrdil, že veterná elektráreň má jednoznačne iný konštrukčný charakter ako doteraz známe elektrárne,
je potrebné zdôrazniť, že nároky na ochranu úžitkového vzoru vymedzujú predmet, na ktorý je udelená
ochrana. Opis a prípadne výkresy zapísaného úžitkového vzoru slúžia ako podklad na vysvetlenie
jednotlivých znakov technického riešenia. Rozsah ochrany vyplývajúcej zo zapísaného úžitkového vzoru
je určený znením nároku na ochranu. Nároky na ochranu musia zahŕňať všetky podstatné konštrukčné
znaky riešenia a najmä tie znaky, ktoré odlišujú technické riešenie od doterajšieho stavu techniky.
Úrad nikdy nemôže posudzovať riešenie, ktoré si pravdepodobne žalobca chcel v skutočnosti chrániť,
ale len to, čo je konkrétne uvedené v nárokoch na ochranu. Technické riešenie podľa napadnutého
úžitkového vzoru neobsahuje žiadne konkrétne konštrukčné znaky, ktoré by opodstatňovali žalobcom
tvrdenú výnimočnosť a jedinečnosť tohto riešenia, pričom toto riešenie pozostáva len zo známych
znakov bez prekvapujúceho technického účinku. Ak žalobca v žalobe tvrdil, že už pri zápise poukázal
relevanciu zapisovaných skutočností, bez čoho by nedošlo k zápisu napadnutého úžitkového vzoru do
registra, a teda, že dokazovanie žalobcom tvrdených skutočností v konaní o výmaze by bolo nadbytočné,
žalovaný poukázal na ustanovenie § 38 zákona č. 517/2007 Z.z., ktoré upravuje rozsah, v akom Úrad
vykonáva prieskum prihlášok a v akom hodnotí splnenie podmienok zápisnej spôsobilosti prihlásených
riešení. V zmysle uvedeného ustanovenia Úrad vykonáva z úradnej moci prieskum len v takom rozsahu,
aby vylúčil z ďalšieho konania prihlášky úžitkových vzorov, ktorých predmet nie je technickým riešením,
nie je priemyselne využiteľný alebo patrí do výluk z ochrany. Po odstránení formálnych a vecných
nedostatkov podkladov prihlášky úžitkového vzoru Úrad  vykonáva na predmet technického riešenia
rešerš na stav techniky, pričom stupeň relevancie rešeršov zistených dokumentov k predmetu prihlášky
Úrad nezisťuje, a teda nezisťuje, či je technické riešenie nové a či je výsledkom vynálezcovskej činnosti.
Úrad teda splnenie podmienky vynálezcovskej činnosti v konaní o zápise úžitkového vzoru do registra ex
offo neskúma a keďže proti zápisu napadnutého úžitkového vzoru do registra neboli podané námietky,
Úrad sa v konaní o zápise napadnutého úžitkového vzoru do registra nezaoberal skúmaním splnenia
podmienky vynálezcovskej činnosti. Tvrdenie žalobcu o preukázaní zápisnej spôsobilosti napadnutého
riešenia v rámci konania o jeho zápise do registra je tak nedôvodné. Ak žalobca poukazoval na Posudok
T.. K.. E. Z., Z.. žalovaný konštatoval, že tento Posudok neobsahuje porovnanie konštrukčných znakov a
ich technického účinku zariadení opísaných  v predložených dokumentoch proti novosti a vynálezcovskej
činnosti so všetkými znakmi a uvedeným účelom napadnutého riešenia, ktorým je regulácia výkonu
turbíny. V závere Posudku je pritom uvedené, že nedostatky veternej elektrárne sa podarilo odstrániť
konštruktérovi správnym uložením rotora, nepoužitím spojky medzi rotorom a generátorom a tým, že na
ovládanie elektrárne nie je použitý hydraulický ale elektromechanický systém. K tomu žalovaný poukázal
na skutočnosť, že priame dôkazy nemôžu byť nahradené argumentáciou založenou na predpokladoch
a domnienkach. Výraz „L. G. C.“ je neurčitý, nejednoznačný, posudok nešpecifikuje, aké je to „správne
uloženie“. Pokiaľ ide o výhodu nepoužitia spojky medzi rotorom a generátorom, tento znak sa v opise
napadnutého úžitkového vzoru vôbec nenachádza a umiestnenie generátora na prevodovke a ovládanie
generátora mimo samotné teleso veternej elektrárne je známe z viacerých namietaných dokumentov.
Použitie elektromechanického systému namiesto hydraulického sa považuje len za funkčne ekvivalentné
riešenie, ktoré sa ponúka odborníkovi na základe jeho všeobecných vedomostí. Ani predložený Posudok
tak nemohol ovplyvniť záver žalovaného o nedostatku vynálezcovskej činnosti napadnutého riešenia.

6. Ďalší účastník v písomnom vyjadrení považoval podanú žalobu za neodôvodnenú v celom rozsahu a
napadnuté rozhodnutia považoval za súladné so zákonom a rozhodovacou praxou žalovaného. Mal za
to, že argumentácia žalobcu vychádza z nesprávneho  chápania základných pojmov v oblasti duševného
vlastníctva a z nesprávneho chápania vynálezcovskej činnosti. Pokiaľ ide o vynálezcovskú činnosť,
ďalší účastník poukázal na skutočnosť, že výsledok vynálezcovskej činnosti nemôže nikdy vyplývať zo
stavu techniky, práve vynálezcovská činnosť vytvára rozumový prírastok, ktorý oddeľuje stav techniky
od technického riešenia, ktoré je spôsobilé byť vynálezom a úžitkovým vzorom. Zo stavu techniky
môžu pre odborníka vyplývať riešenia, ktoré sú síce nové, ale aj tak nie sú vynálezcovské. Ďalší
účastník tiež poukázal na obsah vyjadrenia majiteľa úžitkového vzoru na ústnom pojednávaní v rámci



administratívneho konania, podľa ktorého detaily konštrukcie predstavujú know how majiteľa úžitkového
vzoru, ktoré do prihlášky neuviedol. Takýto argument je argumentom proti žalobcovi, nakoľko súčasťou
ochrany nemôže byť niečo, čo v spise nie je uvedené. Ak neuvedený technický znak má odlišovať
prihlásené technické riešenie od stavu techniky, je nepochybné, že prihlásené technické riešenie nie je
spôsobilé byť úžitkovým vzorom. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu ďalší účastník poukázal na to, že zápis
úžitkového vzoru do registra nie je potvrdením novosti a/alebo vynálezcovskej činnosti. Samotný zápis
úžitkového vzoru nie je dôkazom naplnenia hmotnoprávnych podmienok a tieto podmienky môžu byť
aj neskôr opäť predmetom skúmania v príslušnom konaní. Ak žalobca namietal dôležitosť rozdielnych
štartovacích rýchlostí veternej elektrárne podľa napadnutého úžitkového vzoru a existujúcich veterných
elektrární, ďalší účastník poukázal na to, že v nárokoch na ochranu, určujúcich rozsah ochrany, nie sú
tieto rýchlosti vôbec definované a nie sú tam uvedené ani technické znaky, ktoré by mohli štartovaciu
rýchlosť ovplyvniť. Vo vzťahu k vyjadreniu T.. K.. E. Z., Z.. ďalší účastník namietal, že posúdenie
vynálezcovskej činnosti je posúdením právnej otázky, ktorá znalcovi neprináleží. Ďalší účastník mal
za to, že uvedený odborník sa pokúsil vyjadrovať k rôznym technickým znakom úžitkového vzoru, ale
právnemu pojmu vynálezcovská činnosť nerozumie. Záverečný výrok Posudku vypovedá o znakoch
vynálezu, avšak predmetom výmazového konania je úžitkový vzor.

7. Ďalšie vyjadrenia vo veci samej podané neboli.

8. Žaloba bola podaná za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).
Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP).
Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa
piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na ustanovenie § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo,
aplikujúc ustanovenia SSP. Po prejednaní veci na pojednávaní správny súd dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol. Správny súd vec prejednal v neprítomnosti
ďalšieho účastníka, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní napriek vykázanému doručeniu predvolania
písomne neospravedlnil.

10. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Napadnuté
rozhodnutie považoval za nezákonné, nakoľko žalovaný nesprávne vyhodnotil právny stav v nadväznosti
na zistenie skutkového stavu. Mal za to, že boli splnené všetky zákonom ustanovené skutočnosti, aby
technickému riešeniu bola priznaná ochrana, a to tak vo vzťahu k novosti, ako aj k vynálezcovskej
činnosti a priemyselnej využiteľnosti. Navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj
rozhodnutie prvostupňovému orgánu verejnej správy.

11. Žalovaný na pojednávaní poukázal na svoju argumentáciu uvedenú v písomnom vyjadrení k žalobe.
Mal za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie Úradu boli náležite odôvodnené, orgány verejnej
správy sa náležite a dôsledne vysporiadali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli rozhodné pre vydanie
napadnutého rozhodnutia. Úrad ako aj žalovaný dospeli k záveru, že úžitkový vzor nespĺňa podmienky
vynálezcovskej činnosti. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

12. Podľa § 2 ods.1 ods.2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 28 ods.2 SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal
alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také
rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie je
dotknuté ustanovenie § 192, 198 a § 230 ods.1 písm.b) a ods.2 písm.a).

14. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.



15. Podľa § 178 ods.1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

16. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

17. Podľa § 1 zákona č.517/2007 Z.z. tento zákon upravuje právne vzťahy vznikajúce v súvislosti
s vyhotovením, právnom ochranou a uplatnením technického riešenia, ktoré je predmetom prihlášky
úžitkového vzoru alebo úžitkového vzoru.

18. Podľa § 4 zákona č.517/2007 Z.z. technické riešenie je spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom, ak
je nové, je výsledkom vynálezcovskej činnosti a je priemyselne využiteľné.

19. Podľa § 7 zákona č.517/2007 Z.z.
(1) Technické riešenie sa považuje za nové, ak nie je súčasťou stavu techniky podľa odsekov 2 až 4.
(2) Za stav techniky sa na účely tohto zákona považuje všetko, čo bolo kdekoľvek predo dňom, od
ktorého patrí prihlasovateľovi úžitkového vzoru (ďalej len „prihlasovateľ“) právo prednosti podľa § 34
ods.1, sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom.
(3) Za stav techniky sa považuje aj obsah prihlášok a obsah patentových prihlášok podaných v
Slovenskej republike so skorším právom prednosti, ak budú v deň, od ktorého patrí prihlasovateľovi
právo prednosti, alebo po tomto dni zverejnené vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky (ďalej len „vestník“). To platí aj pre medzinárodné prihlášky s určením pre Slovenskú
republiku; za zverejnenie medzinárodnej prihlášky sa považuje zverejnenie vo vestníku, a pre európske
patentové prihlášky s určením pre Slovenskú republiku (ďalej len „európska patentová prihláška“); za
zverejnenie európske patentovej prihlášky sa považuje zverejnenie podľa čl.93 alebo čl.153 Európskeho
patentového dohovoru. Utajovaná patentová prihláška sa považuje a zverejnenú uplynutím 18 mesiacov
odo dňa vzniku práva prednosti.
(4) Stavom techniky nie je také zverejnenie výsledkov práce prihlasovateľa alebo jeho právneho
predchodcu, ku ktorému došlo v posledných šiestich mesiacoch pred podaním prihlášky.

20. Podľa § 8 zákona č.517/2007 Z.z.
(1) Technické riešenie sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva
zrejmým spôsobom zo stavu techniky.
(2) Pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti sa neprihliada na obsah prihlášok, patentových prihlášok,
medzinárodných prihlášok a európskych patentových prihlášok, ktoré ku dňu, od ktorého prislúcha
prihlasovateľovi právo prednosti, neboli zverejnené.

21. Podľa § 9 zákona č.517/2007 Z.z. technické riešenie sa považuje za priemyselne využiteľné,
ak sa jeho predmet môže vyrábať alebo sa môže využívať v akomkoľvek odvetví priemyslu alebo
pôdohospodárstva.

22. Podľa § 32 ods.1-3 zákona č.517/2007 Z.z.
(1) O zápis úžitkového vzoru do registra sa žiada prihláškou podanou na úrade.
(2) Predmetom prihlášky môže byť len jedno technické riešenie alebo skupina technických riešení, ktoré
sú navzájom spojené tak, že tvoria jedinú technickú myšlienku.
(3) Technické riešenie musí byť v prihláške opísané a vysvetlené tak jasne a úplne, aby ho mohol
odborník uskutočniť.

23. Podľa § 38 zákona č.517/2007 Z.z.
(1) Ak prihláška nespĺňa podmienky podľa § 32 ods.2 až 4, úrad vyzve prihlasovateľa, aby nedostatky
v určenej lehote odstránil. Ak prihlasovateľ v určenej lehote nedostatky neodstráni, úrad konanie o
prihláške zastaví.
(2) Ak prihláška obsahuje predmet, ktorý sa podľa § 5 nepovažuje za technické riešenie alebo je podľa
§ 6 vylúčený z ochrany, prípadne ak predmet prihlášky zjavne nespĺňa podmienku podľa § 9, alebo
prihláška nespĺňa podmienku podľa § 32 ods.3, úrad prihlášku zamietne. Pred rozhodnutím o zamietnutí



prihlášky musí úrad umožniť prihlasovateľovi vyjadriť sa k dôvodom, na základe ktorých sa má prihláška
zamietnuť.
(3) Ak nastanú pochybnosti, môže úrad vyzvať prihlasovateľa, aby predvedením predmetu prihlášky
alebo iným vhodným spôsobom preukázal jeho využiteľnosť. Ak prihlasovateľ prihlášky využiteľnosť
nepreukáže alebo výzve nevyhovie, platí, že predmet prihlášky nie je využiteľný.
(4) Ak konanie o prihláške nebolo zastavené podľa  odseku 1 alebo ak prihláška nebola zamietnutá
podľa odseku 2, úrad vykoná na predmet prihlášky rešerš na stave techniky (ďalej len „rešerš“). Výsledok
rešerše úrad oznámi prihlasovateľovi, prihlášku spolu s výsledkom rešerše zverejní a zverejnenie oznámi
vo vestníku.
(5) Na žiadosť prihlasovateľa podanú v lehote troch mesiacov odo dňa podania prihlášky úrad odloží
zverejnenie prihlášky, najdlhšie však do uplynutia 15 mesiacov odo dňa podania prihlášky.

24. Podľa § 44 ods.1 písm.a) a c) zákona č.517/2007 Z.z. na návrh tretej osoby úrad vykoná výmaz
úžitkového vzoru z registra (ďalej len „výmaz“), ak
a) predmet úžitkového vzoru nie je spôsobilý na ochranu podľa § 4 až 6,
b) prihláška nespĺňa podmienku podľa § 32 ods.3.

25. Podľa § 58 ods.4 zákona č.517/2007 Z.z. na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
predsedu žalovaného č. PÚV 134-2009/ÚV 5682 II/39-2016 zo dňa 22. apríla 2016,  v spojení s
rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. PÚV 134-2009/ÚV 5682/I-47-2014 zo dňa 14.
mája 2014 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Žalovaný napadnutým rozhodnutím
rozklad žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol
tak, že úžitkový vzor č.XXXX  sa vymazáva z registra úžitkových vzorov.

27. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy
podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil
dostatok skutkových pokladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a
či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti a teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané
v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej
správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také
rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

28. Ďalší účastník podal návrh na výmaz úžitkového vzoru č.XXXX s názvom „U. X.“ z dôvodov
uvedených v ustanovení § 44 ods.1 písm.a) a c) zákona č.517/2007 Z.z. a teda z dôvodu, že technické
riešenie obsiahnuté v napadnutom úžitkovom vzore nie je nové, nie je výsledkom vynálezcovskej
činnosti, nie je priemyselne využiteľné a taktiež z dôvodu, že technické riešenie podľa nárokov 1 a
2 nie je vysvetlené jasne a úplne. Prvostupňový orgán verejnej správy v konaní o výmaz úžitkového
vzoru vyzval majiteľa úžitkového vzoru v súlade s § 45 ods.3, aby sa k návrhu na výmaz vyjadril.
Po vyjadrení majiteľa úžitkového vzoru uskutočnil ústne pojednávanie a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že technické riešenie obsiahnuté v napadnutom úžitkovom vzore nie
je výsledkom vynálezcovskej činnosti. Uznal, že technické riešenie obsiahnuté v úžitkovom vzore je
nové a je priemyselne využiteľné. Zároveň mal zato, že technické riešenie podľa nárokov 1 a 2 je
vysvetlené jasne a úplne. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy založil svoje rozhodnutie
na zistení, že technické riešenie obsiahnuté v napadnutom úžitkovom vzore vyplýva zo stavu techniky
uvedeného v namietanom dokumente H s ktorým má nárok na ochranu najviac spoločných znakov
a zároveň, pokiaľ nie sú v dokumente H. niektoré znaky explicitne uvedené, vyplývajú z ostatných
namietaných dokumentov a zároveň pre odborníka z danej vyplývajú zrejmým spôsobom zo stavu
techniky. Zapísaný úžitkový vzor tak nebol spôsobilý na ochranu podľa § 4 zákona č.517/2007 Z.z.,
nakoľko nebol výsledkom vynálezcovskej činnosti.

29. Zo žaloby vyplýva, že žalobca považoval rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy
ako aj žalovaného za nezákonné. Pokiaľ ide o žalobné dôvody, žalobca tvrdil, že žalovaný
nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Namietal, že žalovaný
sa dostatočne nezaoberal vyhodnotením splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti a nesprávne



aplikoval ustanovenie § 8 zákona č.517/2007 Z.z.. So závermi žalovaného (a Úradu) nesúhlasil,
ak tento mal stav techniky zrejmý po kombinácii viacerých namietaných dokumentov. Mal zato, že
technické riešenie, ktoré bolo predmetom zapísaného úžitkového vzoru je jedinečné v tom, že dokáže
plnohodnotne pracovať pri rýchlosti vetra 2,5 m/s a veterná elektráreň žalobcu má iný konštrukčný
charakter ako doposiaľ realizované veterné elektrárne ako známy stav techniky. Poukázal na to, že už
pri zápise úžitkového vzoru do registra úžitkových vzorov musel preukázať relevanciu zapisovaných
skutočnosti a dokazovanie žalobcom tvrdených skutočností v administratívnom konaní tak bolo
nadbytočné. Zdôraznil, že jeho vynálezcovskú činnosť potvrdil vo svojom Posudku aj T.. K.. E. Z., Z...

30. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na zistení, že technické riešenie nie je výsledkom vynálezcovskej
činnosti, a preto nie je spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom. Ako prvostupňový orgán verejnej správy,
tak aj žalovaný, sa v konaní zaoberali splnením podmienky vynálezcovskej činnosti, v odôvodnení
svojich rozhodnutí podrobne vysvetlili, z akého dôvodu mali zato, že táto zákonná podmienka
ochrany úžitkového vzoru splnená nebola. Poukázali na skutočnosť, že technické riešenie obsiahnuté
v napadnutom úžitkovom vzore má najbližšie k technickému riešeniu uvedenému v namietanom
dokumente H pričom podrobne odôvodnili, že znaky technického riešenia zapísaného úžitkového
vzoru, ktoré nie sú uvedené v dokumente H., sú obsiahnuté v iných namietaných dokumentoch,
predstavujúcich stav techniky, resp. pre odborníka v danej oblasti zrejmým spôsobom vyplývajú zo stavu
techniky. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôkladne odôvodnil, prečo pri posudzovaní podmienky
novosti nie je možná kombinácia viacerých dokumentov tvoriacich stav techniky a z akých dôvodov
je táto kombinácia prípustná pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti. Tieto závery, vyplývajúce z
aplikačnej praxe Úradu v súlade so zákonom dovolenou správnou úvahou, žalobca ani nespochybnil,
v žalobe iba vyjadril nesúhlas s konštatovaniami žalovaného. Pokiaľ sa technické riešenia považuje
za nové, ak nie je súčasťou stavu techniky a za stav techniky sa považuje všetko, čo bolo predo
dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi úžitkového vzoru právo prednosti, sprístupnené verejnosti (§
7 ods.1, ods.2 zákona č.517/2007 Z.z.), vo vzťahu k vynálezcovskej činnosti sa aplikuje iná právna
konštrukcia.  Technické riešenie sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka
nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky (§ 8 ods.1 zákona č.517/2007 Z.z.). Ak sú jednotlivé
prvky a znaky technického riešenia obsiahnuté vo viacerých namietaných dokumentoch tvoriacich stav
techniky, nemožno hovoriť o vynálezcovskej činnosti, ak dôjde len k ich skombinovaniu do jedného
technického riešenia. Žalovaný správne konštatoval, že na to, aby išlo o vynálezcovskú činnosť, musí
majiteľ úžitkového vzoru (resp. jeho prihlasovateľ) k znakom známym zo stavu techniky (tu namietané
dokumenty H.-H.) pripojiť aj ďalší prvok, ktorý zo stavu techniky nevyplýva,  a ktorý pochádza práve z
jeho vynálezcovskej činnosti, ktorou majiteľ presiahol rámec bežnej odbornej schopnosti.  Ak napadnuté
technické riešenie takýto znak neobsahuje, nemôže ísť o technické riešenie, ktoré požíva ochranu
vo forme úžitkového vzoru. Žalobca v žalobe a ani v administratívnom konaní nepreukázal (a ani
netvrdil), ktorý znak zapísaného úžitkového vzoru je tým znakom, ktorý pochádza z jeho vynálezcovskej
činnosti. Kombinácia už známych prvkov technického riešenia tvoriacich stav techniky nespĺňa charakter
zákonom vyžadovanej vynálezcovskej činnosti. Nespĺňa ho ani prípadný nový prvok, pokiaľ tento pre
odborníka v danej oblasti vyplýva z doterajšieho stavu techniky.

31. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy založeného na nedostatku
vynálezcovskej činnosti môže byť majiteľ (žalobca) úspešný iba v prípade, pokiaľ argumentačne
spochybní, resp. vyvráti záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí, najmä v tom, že technické riešenie,
v konkrétnom prípade obsiahnuté v namietanom dokumente H., je odlišné od jeho technického riešenia,
prípadne, že porovnaním namietaných dokumentov a zapísaného technického riešenia orgán verejnej
správy pochybil a v akom rozsahu. Takéto žalobné tvrdenie absentuje a námietka žalobcu je tak
len vyjadrením nesúhlasu s posúdením, aké žalovaný vykonal v napadnutom rozhodnutí. Vyjadrenie
prostého nesúhlasu však v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy
nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia

32. Žalobca v žalobe tvrdil, že v administratívnom konaní preukázal, že jeho technické riešenie
predstavuje nový typ veternej elektrárne, ktorá dokáže plnohodnotne pracovať už pri rýchlosti vetra
2,5m/s a takéto elektrárne sa vo svete nevyskytujú.  Veterná elektráreň žalobcu má iný konštrukčný
charakter ako doteraz známe veterné elektrárne a na uvedenú skutočnosť žalovaný ani prvostupňový
orgán verejnej správy neprihliadali. Takéto tvrdenie je v rozpore s obsahom napadnutých rozhodnutí,
z ktorých vyplýva, že orgány verejnej správy sa v administratívnom konaní tvrdením žalobcu o tejto
vlastnosti technického riešenia zaoberali, vyhodnotili ho a v konečnom dôsledku žalovaný v napadnutom



rozhodnutí konštatoval, že majiteľ úžitkového vzoru túto skutočnosť nikde nepodložil konkrétnymi
príkladmi alebo uskutočneniami, pričom ani v opisnej časti napadnutého úžitkového vzoru nie je
uvedené, aké podmienky musia byť splnené, aby majiteľom navrhnuté riešenie veternej elektrárne
pracovalo za dosiahnutia uvedenej podmienky. Žalobca v žalobe ani netvrdil, že jeho technické riešenie
doposiaľ chránené úžitkovým vzorom v prihláške úžitkového vzoru uvádza, resp. obsahuje, ktoré
podmienky musia byť splnené na plnohodnotný výkon už pri rýchlosti vetra 2,5m/s, resp. v čom je záver
žalovaného o absencii konkretizácie tvrdenej výnimočnej vlastnosti nesprávny. Žalobca tiež v žalobe
nespochybnil ani konštatovanie žalovaného, že napadnuté riešenie predstavuje aj podľa majiteľa len
základné konštrukčné prvky. Bez povšimnutia žalobcu ostalo aj konštatovanie žalovaného, na ktorom
založil svoje rozhodnutie, o tom, že nie je možné posudzovať riešenie, ktoré si majiteľ pravdepodobne
chcel chrániť, ale len to, čo je konkrétne charakterizované technickými znakmi uvedenými v nárokoch na
ochranu. Žalobcom tvrdená výnimočnosť nevyplýva zo žiadnej časti prihláseného technického riešenia,
ani z anotácie, nárokov na ochranu a ani z opisu technického riešenia. Sám žalobca v administratívnom
konaní tvrdil, že jeho technické riešenie  obsahuje len základné konštrukčné prvky a ide len o talent a
citlivosť konštruktéra, do akej miery je schopný nastaviť a zosúladiť tieto komponenty tak, aby sa dosiahol
požadovaný efekt. Tento talent a citlivosť konštruktéra považoval za svoje know how. Záveru žalovaného
potom nemožno nič vyčítať a žalobná námietka vo vzťahu k výnimočnosti technického riešenia je len
tvrdením žalobcu bez konkrétnej argumentácie a vyjadrením nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím.
Takýto nesúhlas nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nespôsobuje.

33. Prihláška úžitkového vzoru prihlasovateľa musí obsahovať technické riešenie (§ 32 ods.2 zákona
č.517/2007 Z.z.), ktoré musí byť v prihláške opísané a vysvetlené jasne a úplne, aby ho mohol odborník
uskutočniť (§ 32 ods.3 zákona č.517/2007 Z.z.). Prihláška musí tiež obsahovať uvedenie technického
riešenia, opis technického riešenia, anotáciu, prípadne výkresy a aspoň jeden nárok na ochranu (§ 32
ods.1 písm.a/, b/, c/ zákona č.517/2007 Z.z.). Postup Úradu v rámci prieskumu a zverejnenia prihlášky
upravuje ustanovenie § 38 zákona č.517/2007 Z.z.. Úrad predovšetkým skúma splnenie náležitostí
prihlášky uvedených v § 32 ods.2 a 4, ak prípadne nedostatky náležitostí nie sú v lehote odstránené,
Úrad konanie o prihláške zastaví. Vecný prieskum prihlášky úžitkového vzoru upravuje ustanovenie §
38 ods.2-4 zákona č.517/2007 Z.z.. Úrad predovšetkým skúma, prihláška obsahuje predmet, ktorý sa
podľa § 5 zákona č.517/2007 Z.z. nepovažuje za technické riešenie alebo či nejde o výluku z ochrany
podľa § 6 citovaného zákona. Úrad taktiež skúma, či predmet prihlášky zjavne nespĺňa podmienku podľa
priemyselnej využiteľnosti  alebo či je technické riešenie v prihláške opísané a vysvetlené tak jasne
a úplne, aby ho mohol odborník uskutočniť. Iba v takom prípade môže Úrad prihlášku zamietnuť. Z
uvedeného ale vyplýva, že Úrad v konaní o zápis úžitkového vzoru do registra neskúma ani podmienku
novosti ani podmienku vynálezcovskej činnosti (§ 7 a § 8 zákona č.517/2007 Z.z.).

34. Úrad skúma podmienku novosti a vynálezcovskej činnosti konajúc o námietke proti zápisu do registra
podanej podľa § 40 ods.1 zákona č.517/2007 Z.z., a to v rozsahu podaných námietok. Z uvedeného
vyplýva, že podmienku vynálezcovskej činnosti skúma len v prípade, že nedostatok vynálezcovskej
činnosti je namietaný. Úrad tiež skúma podmienku novosti a vynálezcovskej činnosti v konaní o návrhu
na výmaz úžitkového vzoru, nakoľko zisťuje, či predmet už zapísaného úžitkového vzoru je spôsobilý na
ochranu podľa § 4 až 6 zákona č.517/2007 Z.z., a teda skúma splnenie podmienky novosti a priemyselnej
využiteľnosti.

35. Ak teda žalobca namietal, že ako majiteľ úžitkového vzoru musel už pri jeho zápise preukázať
relevanciu zapisovaných skutočností a dokazovanie v konaní o výmaz úžitkového vzoru bolo
nadbytočné, táto námietka je nedôvodná, nakoľko je v rozpore s ustanoveniami zákona č.517/2007 Z.z..
Naopak, postup Úradu v konaní o zápis úžitkového vzoru do registra v rámci prieskumu prihlášky bolo
plne v súlade so zákonom, nakoľko nebol dôvod skúmať dodržanie podmienky vynálezcovskej činnosti
(ods.33 tohto rozsudku) a zároveň Úrad postupoval plne v súlade so zákonom, keď v konaní o návrhu na
výmaz úžitkového vzoru splnenie podmienky vynálezcovskej činnosti skúmal (ods.34 tohto rozsudku).
Postup žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy v súlade so zákonom nemôže zakladať
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

36. Žalobca napokon tvrdil, že skutočnosť, že samotný predmet chránený úžitkovým vzorom je
predmetom pochádzajúcim z vynálezcovskej činnosti potvrdil vo svojom vyjadrení (Posudku) aj T.. K..
E. Z., Z.., nakoľko potvrdil, že pri skonštruovaní veternej elektrárne musel majiteľ úžitkového vzoru
použiť vynálezcovskú činnosť. Táto žalobná námietka je len tvrdením bez potrebnej argumentácie.



Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí závermi Posudku zaoberal, uviedol, z akého dôvodu na žalobcom
predložený Posudok neprihliadol a prečo závery predloženého Posudku nemohli ovplyvniť záver
žalovaného o nedostatku vynálezcovskej činnosti napadnutého riešenia. Žalobca žiadnu z tých právnych
úvah v žalobe nenapadol. Námietka, že napadnuté riešenie je založené na vynálezcovskej činnosti,
nakoľko to konštatoval odborník z danej oblasti, je námietkou nekonkrétnou, nakoľko žalobca ničím
nekonkretizoval, v čom je argumentácia žalovaného nesprávna.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu
predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie
žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol.

38. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný
nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd tiež nepriznal náhradu trov konania
ďalšiemu účastníkovi, nakoľko mu správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s
plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169
SSP na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi.

39. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na
podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}