Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Scud/5/2016 z 12. 6. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 12. júna 2017, sp. zn. 2Scud/5/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6016200557.1
Krajský súd Banská Bystrica | 2Scud/5/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6016200557.1 | 2017-06-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 10 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., § 9b zákona č. 580/2004 Z. z., § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z., § 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., § 191 ods. 1 písm. c) SSP, § 2 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z., § 10 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea424100-093e-4ff4-a2d1-3f3cc5fb73fe
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6016200557.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Scud/5/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200557
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200557.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a členov
senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobcu: F. - W. B., nar. XX. P. XXXX,
trvale bytom X. XXXX/X, XXX XX A. A., občan Rumunska, zast. AK JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o.,
Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35
937 874, so sídlom Panonská cesta 2, 851 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia a postupu
žalovaného č. 2015RF6200000558/OLvC zo dňa 25. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Opatrenie žalovaného, Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., č. 2015RF6200000558/OLvC zo dňa 25.
novembra 2015   z r u š u j e   a vec  v r a c i a    žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi    p r i z n á v a   právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadosťou doručenou žalovanému dňa 09. septembra 2015 žiadal o preplatenie nákladov
zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte Európskej únie, na Islande, v Lichtenštajnsku,
v Nórsku a vo Švajčiarsku zaplatených priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti z iného štátu
v celkovej výške 3.811,68 Eur z dôvodu ochorenia sfenoidálna sinusitída diagnostikovaná vo februári
2015, následná liečba a konzultácia v krajine pôsobenia. Pre zhoršovanie zdravotného stavu, horúčky
a neustávajúce bolesti hlavy napriek liekom na báze paracetamolu a antibiotík bol vykonaný zákrok v
Nemecku. Žalovaný žalobcovi dňa 18. septembra 2015 oznámil prijatie žiadosti o refundáciu platby v
hotovosti za vecné dávky, pričom vo vzťahu k faktúre zo dňa 04. septembra 2015 z Belgicka požiadal o
zaslanie záznamu z ošetrenia. Vo vzťahu k faktúram na 229,23 Eur a 101,08 Eur z Nemecka žalovaný
žiadal doklad o zaplatení, všetko v lehote 30 dní od doručenia listu. Žalovaný žalobcu upozornil, že
podklady, ktoré zaslal z Nemecka za ošetrenia zo dňa 10. apríla 2015, 26. mája 2015, 27. mája 2015,
28. mája 2015 a 05. júna 2015 žalobcovi preplatiť nemôže, nakoľko ide o cezhraničnú zdravotnú
starostlivosť, pričom s poukazom na § 9d ods. 8 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení
a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č.580/2004 Z.z.“) má poistenec právo na preplatenie nákladov cezhraničnej
zdravotnej starostlivosti, ak písomne požiada o preplatenie nákladov príslušnú zdravotnú poisťovňu do
troch mesiacov od poskytnutia cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Žiadosť bola pritom prijatá dňa
09. septembra 2015. So žalovaným prostredníctvom e-mailu komunikovala manželka žalobcu, pričom
poukázala na to, že nedošlo k oneskorenému požiadaniu o preplatenie zdravotnej starostlivosti, nakoľko
sa s manželom zaregistrovali v pobočke belgickej poisťovne Mutualité Libre Securex (ďalej aj „belgická
poisťovňa“) na základe formulára S2 a práve v tejto poisťovni žalobca požiadal o refundáciu liečby
ochorenia v lehote troch mesiacov. Žalovaný na e-mailovú správu reagoval listom zo dňa 10. októbra
2015, v ktorom poukázal na ustanovenie § 9d ods. 1 a § 9d ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z., v ktorom



uviedol, že ak poistenec uhradí poskytnutie zdravotnej starostlivosti zahraničnému poskytovateľovi,
môže sa obrátiť na svoju zdravotnú poisťovňu so žiadosťou o preplatenie poskytnutých vecných dávok.
Podľa platnej legislatívy je však potrebné, aby poistenec túto svoju požiadavku uplatnil vyplnením
predpísaného tlačiva „Žiadosť o preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, poskytnutej
v inom členskom štáte Európskej únie“. Žalobca pritom zaslal podklady do belgickej poisťovne, pričom
príslušnou zdravotnou poisťovňou je v danom prípade Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a nie
belgická poisťovňa. Z uvedeného dôvodu mali byť podklady zaslané do žalovanému a nie do belgickej
poisťovne. Žalovaný zotrval na stanovisku, že podklady, ktoré žalobcovi vrátil (z ošetrenia z 10.04.2015,
26.05.2015, 27.05.2015 a 05.06.2015) nie je možné ohodnotiť a preplatiť z dôvodu premlčania. Taktiež
konštatoval, že vo vzťahu k ošetreniu v Belgicku budú podklady zaslané na ohodnotenie do Belgicka,
nakoľko sa žalobca rozhodol o preplatenie vo výške nákladov ako v EÚ a podklady za ošetrenia v
Nemecku, ktoré neboli premlčané, budú postúpené revíznemu lekárovi na ohodnotenie. Žalobca v
reakcii na list zo dňa 10. októbra 2015 reagoval odvolaním, v ktorom konštatoval, že pôvodne sa
obrátil na poisťovňu V. R. B. (Belgicko), ktorá ho napriek plneniu záväzkov a pravidelnému uhrádzaniu
poplatkov z jeho strany neinformovala o vzniku situácie, ktorá by potvrdeniu formulára S1 bránila.
Považoval ju za relevantnú inštitúciu pre uplatňovanie náhrady za liečebné náklady. Práve tejto
poisťovni po ošetreniach bezodkladne zaslal originály zaplatených faktúr za lekárske úkony. V súlade
so smernicou 2001/24/EÚ o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti mal za to, že jeho ošetrovanie malo
byť posudzované rovnakým spôsobom, ako keby sa uskutočnilo v Belgicku a malo byť uhradené vo
výške, aká by mu prináležala v prípade, že bolo nutné zákrok vykonať v Belgicku. Posúdenie jeho
nárokov trvalo niekoľko týždňov a belgická poisťovňa napokon 07. augusta 2015 rozhodla o tom,
že je potrebné obrátiť sa na kompetentnú autoritu v domovskom štáte, ktorá je oprávnená posúdiť
oprávnenosť nároku na úhradu nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu
sa o úhradu nákladov obrátil na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s. a originály dokumentov boli
žalovanému doručené 10. septembra 2015. Odmietol argumentáciu žalovaného o premlčaní lehoty,
nakoľko sa obrátil na poisťovňu, ktorú považoval za príslušnú a ktorá by  príslušnou aj bola, ak by
splnila zmluvné podmienky. Zdôraznil, že z originálov ním predložených dokumentov vyplýva, že faktúry
za lekárske ošetrenia a liečebné náklady boli vystavené približne 2 mesiace po lekárskych úkonoch a
prichádzajú v rôznych intervaloch. Do doručenia vystavenej faktúry ako pacient žiadnym dokladom o
vykonaní liečby využiteľným pre účely žiadosti o úhradu nákladov nedisponoval. Žiadal žalovaného o
opakované posúdenie jeho žiadosti. Následne žalovaný opatrením č. 2015RF6200000558/OLvC zo dňa
25. novembra 2015 (ďalej len „napadnuté opatrenie“) žalobcu informoval, že jednotlivé ošetrenia mu
nemôže preplatiť, nakoľko podklady boli zaslané po zákonom stanovenej lehote. Z administratívneho
spisu tiež vyplýva, že žalobca podal sťažnosť na postup žalovaného, o ktorej ako o podnete rozhodoval
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pričom v Protokole č. 1995/2015 o vykonanom dohľade
na diaľku č. záznamu 137685/2015 zo dňa 09. decembra 2015 (ďalej len „Protokol“) Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou konštatoval, že nezistil u dohliadaného subjektu v rámci predmetu dohľadu
nedostatky.

2. Žalovaný napadnutým opatrením poukázal na svoje predošlé stanoviská zaslané žalobcovi a na
ustanovenie § 9d ods. 8 zákona č. 580/2004 Z.z., podľa ktorého poistenec má právo na preplatenie
nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte EÚ, ak patrí do
rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej
republike vo výške úhrady v Slovenskej republike, ak písomne požiada príslušnú zdravotnú poisťovňu do
troch mesiacov od poskytnutia cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Žalovaný mal za to, že poistenec
má nárok na preplatenie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v tom prípade, ak jeho žiadosť bola
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.  doručená do troch mesiacov od jej poskytnutia, v opačnom
prípade žalovaný z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty žiadosť poistenca zamietne. Žalovaný v
napadnutom opatrení uviedol, že nakoľko bol žalobca v období poskytnutia zdravotnej starostlivosti
poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. a podliehal právnej úprave Slovenskej republiky, o
preplatenie nákladov cezhraničnej starostlivosti mal požiadať v zákonnej lehote Všeobecnú zdravotnú
poisťovňu a.s.. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že jednotlivé ošetrenia žalobcovi preplatiť
nemôže, nakoľko nárok bol uplatnený po zákonom stanovenej lehote.

3. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého
opatrenia, ktorou žiadal, aby správny súd napadnuté opatrenie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie. Rovnakou žalobou žalobca žiadal, aby súd zrušil aj Oznámenie Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 28. decembra 2015 - Oznámenie o výsledku prešetrenia podania,



ktorá vec je vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 2 Scud/1/2016. Žalobca v
žalobe popísal skutkový stav, skutočnosť, že sa v hostiteľskej krajine (Belgicko) zaregistroval s použitím
formulára S1 v zdravotnej poisťovni V. R. B.. Kvôli náhlemu zhoršeniu ochorenia bol žalobca nútený
podstúpiť operačný zákrok v Univerzitnej nemocnici v Aachene (Nemecko). S operačným zákrokom
boli spojené aj ďalšie vyšetrenia a kontroly, posledná z nich bola vykonaná dňa 03. júla 2015. Z
uvedeného dôvodu mal žalobca za to, že až týmto dňom bolo ukončené poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v zahraničí. S vyúčtovaním nákladov v rámci cezhraničnej zdravotnej starostlivosti sa
žalobca po doručení faktúr bezodkladne obrátil na belgickú poisťovňu, ktorá dňa 07. augusta 2015
zaujala k žiadosti žalobcu o preplatenie nákladov za poskytnuté zdravotné služby zamietavé stanovisko
s odporučením obrátiť sa  na kompetentné orgány v domovskom štáte. Na základe tohto stanoviska
žalobca doručil žalovanému 09. septembra 2015 originály všetkých potrebných dokumentov, pričom od
žalobcu obdržal zamietavé stanovisko s odôvodnením, že žalobca si právo na preplatenie nákladov
cezhraničnej zdravotnej starostlivosti neuplatnil v lehote troch mesiacov od poskytnutia cezhraničnej
zdravotnej starostlivosti. Zároveň žalovaný žalobcovi oznámil, že formulár S1, na základe ktorého by
mal žalobca právo na plnú zdravotnú starostlivosť v Belgicku, má žalobca síce vystavený, ale do
dňa odoslania zamietavého vyjadrenia nebol žalobcovi potvrdený. Potvrdenie predmetného formulára
bolo ale povinnosťou belgickej poisťovne, pričom žalovaný si svoju povinnosť riadne a včas splnil, a
preto mu nemôže byť na škodu, že tak nespravila aj príslušná poisťovňa. Na opakovanú žiadosť o
preplatenie liečebných nákladov reagoval žalovaný opakovaným zamietavým stanoviskom, v ktorom
opätovne poukázal na trojmesačnú lehotu na uplatnenie práva na preplatenie nákladov na cezhraničnú
zdravotnú starostlivosť. Žalobca mal za to, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom č. 580/2004
Z.z., zákonom č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.581/2004 Z.z.“), a ani v súlade s príslušnou
európskou legislatívou. S poukazom na § 1 ods. 2 Správneho poriadku zdôraznil, že žalovaný je
správnym orgánom a nejde o rozhodnutie (opatrenie), ktoré zákon (O.s.p.) z prieskumu vylučuje. Mal
teda za to, že napadnuté opatrenie je možné považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré je
preskúmateľné súdom v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci žalovaným vo vzťahu k nedodržaniu trojmesačnej zákonnej lehoty
s poukazom na vyjadrenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý v Oznámení o
výsledku prešetrenia konštatoval, že v prípade poistenec žiada o preplatenie nákladov ambulantnej
zdravotnej starostlivosti poskytnutej v Nemecku vo výške ustanovenej slovenskou legislatívou, je možné
uplatniť judikatúru Európskeho súdneho dvora (rozsudky vo veci KOHLL C-158/96, DECKER C-120/95),
pretože na preplatenie podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora sa ustanovenia zákona o podávaní
žiadosti o preplatenie nákladov, ani lehoty v nich upravené, nevzťahujú. Pokiaľ teda európska judikatúra
hovorí, že na uplatnenie preplatenia nákladov sa nevzťahujú žiadne lehoty, považoval žalobca postup
žalovaného za nezákonný. Zdôraznil tiež, že dodržal poučenie žalovaného o spôsobe uplatnenia nároku
na preplatenie nákladov vo vzťahu k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti,  no belgická poisťovňa mu
oznámila k žiadosti o refundáciu nákladov svoje zamietavé stanovisko a odporučila žalobcu obrátiť
sa na kompetentné orgány v Slovenskej republike, ktorým je žalovaný. Nakoľko uvedený list belgickej
poisťovne bol žalobcovi doručený dňa 11. augusta 2015, nemal žalobca reálnu možnosť dodržať v
zamietnutých prípadoch voči žalovanému lehotu, na ktorú sa  tento odvoláva, prípadne by to bolo
spojené s veľkými ťažkosťami. Zároveň poukázal opakovane na výsledok prešetrenia podnetu zo
strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, podľa ktorého žiadosť o preplatenie nákladov
musí poistenec podať do troch mesiacov od skončenia čerpania cezhraničnej zdravotnej starostlivosti
v inom členskom štáte Európskej únie. K ukončeniu čerpania cezhraničnej zdravotnej starostlivosti
došlo 03. júla 2015 a žiadosť o preplatenie nákladov bola žalovanému doručená 09. septembra 2015,
teda v rámci požadovanej trojmesačnej lehoty. Nie je potom zrejmé, prečo žalovaný v niektorých
prípadoch žiadosť žalobcu zamietol, vzhľadom k tomu, že išlo o súvisiacu zdravotnú starostlivosť, ktorá
bola ukončená až dňa 03. júla 2015. Z konania žalovaného si žalobca vyvodil, že žalovaný zrejme
posudzoval každý jeden úkon zdravotnej starostlivosti za samostatnú jednotku a nevnímal ich ako
komplex poskytnutých zdravotných služieb tak ako tomu v skutočnosti bolo. Mal za to, že žalovaný
nemal separačne posudzovať každý jeden úkon poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ale túto vnímať ako
celok. Žalobca mal napokon za to, že žalovaný nepostupoval v zmysle príslušnej európskej legislatívy
(Smernica Európskeho parlamentu a rady 2011/24/EÚ zo dňa 03. marca 2011 o uplatňovaní práv
pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti), výkladu Európskeho súdneho dvora a ani v zmysle
slovenskej zákonnej úpravy. Poukázal na platné znenie ustanovenia § 9d ods. 8 zákona č. 580/2004
Z.z., ale aj na predchádzajúce znenie tohto ustanovenia účinného do 30. apríla 2014, podľa ktorého
mal poistenec právo na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ak písomne požiadal



príslušnú zdravotnú poisťovňu podľa § 10 do troch mesiacov od ukončenia poskytnutej cezhraničnej
zdravotnej starostlivosti. Naďalej mal za to, že žiadosť o preplatenie nákladov mal žalobca podať do troch
mesiacov od ukončenia čerpania zdravotnej starostlivosti, k čomu v zmysle ním predložených dokladov
došlo až dňa 03. júla 2015, a teda požadovanú lehotu zachoval. Vzhľadom k uvedenému mal žalobca
za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu odmietol z dôvodu jej
neprípustnosti v zmysle § 98 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). S poukazom
na § 14 ods. 1 SSP namietal miestnu nepríslušnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, nakoľko mal
za to, že miestne príslušným je krajský súd, v obvode ktorého má sídlo orgán verejnej správy, ktorý
rozhodol v prvom stupni, ak SSP neustanovuje inak. S poukazom na § 6 ods. 1 SSP, § 7 písm. b)
a § 7 písm. f) SSP namietal, že vo veci nevydal žiadne rozhodnutie, nakoľko právny poriadok mu
rozhodovať v danej veci ani neukladá. V danom prípade ide o administratívne konanie zdravotnej
poisťovne, kde formálne overuje splnenie náležitostí definovaných v § 10 zákona č.581/2004 Z.z..
Zdôraznil, že žalovaný v konaní podľa § 9d ods. 3 zákona č. 580/2004 neaplikoval Správny poriadok, v
týchto konaniach nerozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb, vedie výlučne administratívne
konanie, v ktorom kontroluje doloženie potrebných dokladov a splnenie procesných lehôt. V nadväznosti
na uvedené mal za to, že správny súd nie je oprávnený na preskúmanie predmetnej žaloby, nakoľko
nejde o žalobu, ktorá by spadala pod právomoc preskúmania v rámci správneho súdnictva v súlade
s dikciou § 6 ods. 2 v spojení § 97 SSP. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd rozhodol o zastavení
konania s poukazom na § 98 písm. g) SSP. Pokiaľ ide o vec samú žalovaný zdôraznil, že žalobca je
poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s., ktorý požiadal o vystavenie formulára S1, pričom
žalovaný potvrdil príslušnú časť formulára a o definitívnom potvrdení formulára s konečnou platnosťou
musí rozhodnúť zdravotná poisťovňa v mieste krajiny pobytu, ktorým je v danom prípade Belgické
kráľovstvo. Aj v prípade preukázania sa formulárom S1, resp. preukazom poistenca príslušnej krajiny
má žalobca nárok na poskytnutie plnej zdravotnej starostlivosti výlučne v krajine, v ktorej bol vystavený.
Z dokumentácie je však zrejmé, že žalovaný sa liečil v Nemeckej spolkovej republike a nedošlo k
liečbe v hostiteľskej krajine (Belgické kráľovstvo), ale v tretej krajine Európskej únie. Poistenec zámerne
vycestoval do Nemeckej spolkovej republiky za účelom liečby. Žalovanému tak nie je zrejmé, prečo
sa poistenec obrátil so žiadosťou o preplatenie nákladov na belgickú poisťovňu, nakoľko bolo zrejmé,
že išlo o poskytnutie zdravotnej starostlivosti v Nemeckej spolkovej republike, a preto si mal žalobca
svoj nárok uplatniť u žalovaného. S poukazom n § 9d zákona č. 580/2004 Z.z. žalovaný konštatoval,
že predmetom administratívneho konania bola administratívna kontrola doložených podkladov, ako aj
overenie splnenia zákonných povinností. Pokiaľ poistenec doloží všetky podklady, poskytnutú zdravotnú
starostlivosť žalovaný uhradí v sumách definovaných v § 9d ods. 2 zákona č. 480/2004 Z.z.  Obligatórnou
podmienkou úhrady v zmysle § 9d ods. 8 zákona č. 580/2004 Z.z. je doručená žiadosť do troch mesiacov
od poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Ak žalobca tvrdil, že informácie o nemožnosti plnenia zo strany
belgickej poisťovne mu bola doručená 07. augusta 2015, na dodržanie trojmesačnej lehoty mal žalobca
ešte 20 dní. Toto sa však nestalo, nakoľko žiadosť bola doručená až                       09. septembra 2015, a teda
po vyše troch mesiacoch od poskytnutia zdravotnej starostlivostí pre zdravotné výkony realizované dňa
27.05.215, 26.05.2015 a 05.06.2015. Žalovaný mal za to, že trojmesačnú lehotu ustanovenú v § 9d ods.
8 zákona č. 580/2004 Z.z. je nutné vnímať ako prekluzívnu, nakoľko v prípade ak poistenec v stanovenej
lehote žiadosť nepodá, stráca nárok na preplatenie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Pokiaľ žalobca poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora (rozsudky vo veci KOHLL C-158/96 a
DECKER C-120/95), žalovaný poukázal na skutočnosť, že ide o staršie rozsudky Európskeho súdneho
dvora a ich závery boli zapracované do Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES č. 987/2009 zo
dňa 16. septembra 2009), ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 Z.z.
o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Žalovanému tak nie je zrejmé, akou úvahou sa riadil
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keď v odpovedi žalobcovi uviedol, že na ustanovenia
zákona o podávaní žiadosti o preplatenie nákladov sa lehoty neuplatňujú. Takéto stanoviská však nie
sú právne záväzné a žalovaný postupoval v súlade so zákonom, pričom lehoty definované v § 9d
ods. 8 zákona č. 580/2004 Z.z. vnímal ako prekluzívne. Zdôraznil, že zdravotná starostlivosť, ktorá
bola predmetom podania žalobcu, sa týkala zdravotnej starostlivosti poskytnutej na území Nemeckej
spolkovej republiky a nie na území Belgického kráľovstva. Žalobca nebol v žiadnom právnom vzťahu
s belgickou zdravotnou poisťovňou, nakoľko formulár S1 mu nebol zo strany zahraničnej zdravotnej
poisťovni potvrdený a vo vzťahu k Nemeckej spolkovej republike sa poistenec so svojím nárokom mal
obrátiť na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s.. Hoci žalobca nesprávne adresoval svoje podanie na
belgickú zahraničnú zdravotnú poisťovňu, mal od doručenia jej stanoviska 20 dní na to, aby uplatnil svoj



nárok u žalovaného. Žalovaný konštatoval, že 20 dní je dostatočne dlhá doba na to, aby vyplnil žiadosť,
ktorá je zverejnená aj na internetovej stránke žalovaného a túto zaslal s prílohami žalovanému. Pre
uplatnenie nároku nie je nutná návšteva pobočky žalovaného, postačuje vyplnenie žiadosti, do ktorej
poistenec uvedie všetky potrebné údaje a priloží požadované prílohy. Ak žalobca tvrdil, že k ukončeniu
čerpania cezhraničnej zdravotnej starostlivosti došlo 03. júla 2015 a ambulantné vyšetrenia zo dňa
10.04.2015, z 26.05.2015, 27.05.2015 a 05.06.2015 považoval za súvisiacu zdravotnú starostlivosť,
ktorá bola ukončená až 03. júla 2015, žalovaný poukázal na § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z.
(DOPLNIŤ NÁZOV ZÁKONA), podľa ktorého je zdravotná starostlivosť súbor pracovných činností, ktoré
vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických
potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osobe. Každé ambulantné vyšetrenie sa pritom posudzuje
jednotlivo. Ak by mal žalovaný úhradu vykonávať až po ukončení liečby, pri niektorých ochoreniach
by nastalo preplatenie poskytnutej zdravotnej starostlivosti so značným časovým oneskorením a v
prípade, ak by poistenec trpel nevyliečiteľným ochorením, tak by úhrada ani nikdy nenastala, ak by sa
vychádzalo z premisy, že úhrada sa vykonáva až po úplnom vyliečení sa, resp. ukončení liečby. Ak
žalobca poukázal na smernicu 2011/24/EÚ, žalovaný pripomenul, že smernica nepredstavuje všeobecne
záväzný normatívny právny akt, spôsoby transpozície si určujú príslušné členské štáty a predmetná
smernica bola transponovaná do zákona č. 580/2004 Z.z.

5. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného vo vzťahu k miestnej príslušnosti poukázal na skutočnosť,
že žaloba bola podaná za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a s poukazom
na § 246a ods. 1 O.s.p. konštatoval, že Krajský súd v Banskej Bystrici je miestne príslušný pre
rozhodnutie v danej veci s prihliadnutím na zásadu perpetuatio fori. Rovnako mal za to, že napadnuté
opatrenie podlieha prieskumnému konaniu zo strany správneho súdu, nakoľko správne súdy v zásade
preskúmavajú všetky rozhodnutia (opatrenia) orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne
z prieskumu vylučuje. Predmetné opatrenie nespĺňa ani jednu z taxatívne vymedzených rozhodnutí,
ktoré súdy nepreskúmavajú. Mal za to, že žaloba je podaná oprávnene, na vecne a miestne príslušnom
súde v zmysle ustanovení O.s.p., resp. SSP a správny súd môže v medziach zákona vykonať
všetky potrebné úkony za účelom preskúmania napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k európskej
judikatúre zdôraznil, že súdny dvor Európskej únie vykladá právne predpisy EÚ s cieľom zabezpečiť,
aby sa uplatňovali rovnako vo všetkých krajinách Európskej únie. Judikatúru Európskej únie pritom
tvoria rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, ktoré poskytujú výklad právnych predpisov. V prípade
označených rozsudkov Európsky súdny dvor vykladal zmluvy o fungovaní Európskej únie. Súdny
dvor Európskych spoločenstiev pritom v rozhodnutí Costa v/s Enel povýšil komunitárne právo nad
vnútroštátne zákony. Mal za to, že pokiaľ Európska judikatúra vykladá komunitárne právo tak, že na
preplatenie nákladov sa nevzťahujú žiadne lehoty, žalobca požiadal o preplatenie nákladov žalovaného
včas, resp. nemal na to žiadnu lehotu a postup žalovaného správny nebol. Rovnako nesúhlasil
s tvrdením žalovaného vo vzťahu k ukončeniu zdravotnej starostlivosti, nakoľko táto pozostáva z
predoperačného vyšetrenia, operačného zákroku a následných kontrol. Ukončená, resp. poskytnutá
cezhraničná starostlivosť bola 03. júla 2015 a žiadosť o preplatenie nákladov bola žalovanému doručená
09. septembra 2015 a teda v zákonom stanovenej lehote. Ak by mal zákonodarca na mysli, že
sa preplácajú jednotlivé zdravotné úkony, bolo by to uvedené aj v zákone. Zákon č.580/2004 Z.z.
ráta s tým, že lehota troch mesiacov sa počíta od poskytnutia zdravotnej starostlivosti a keďže je
zdravotná starostlivosť súbor zdravotných výkonov, tak potom až vykonaním posledného úkonu v
spojitosti s predchádzajúcimi dochádza k poskytnutia zdravotnej starostlivosti, a teda k začatiu plynutia
trojmesačnej lehoty.

6. Na repliku žalobcu žalovaný písomne reagoval, pričom vo svojom vyjadrení zotrval na svojich
dovtedajších stanoviskách.

7. Ďalšie relevantné písomné vyjadrenie vo veci samej podané nebolo.

8. Žaloba bola podaná za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).

9. Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“).



10. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2005 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) účinný od
01.07.2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa 5. časti
Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté opatrenie
žalovaného, aplikujúc ustanovenia SSP a po prejednaní veci na pojednávaní dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná, a preto opatrenie žalovaného podľa §  191 ods. 1 písm. c) zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených.
Mal zato, že žalobca lehotu na podanie žiadosti o preplatenie nákladov spojených s cezhraničnou
starostlivosťou dodržal. Meritom veci podľa neho bol výklad ustanovenia zákona vo vzťahu k tomu, či
poskytovanie zdravotnej starostlivosti je potrebné chápať ako súbor činností alebo ako jednotlivý úkon
zdravotnej starostlivosti. U žalobcu nešlo o plánovanú, ale o náhlu hospitalizáciu v zahraničí. Poukázal
na európsku judikatúru, ktorá potvrdzuje prístup k zdravotnej starostlivosti v iných štátoch (EÚ) a podľa
ktorej lehota na uplatnenie nároku na preplatenie nákladov nie je stanovená.

13. Zástupca žalovaného zdôraznil, že trojmesačnú lehotu uvedenú v § 9d ods.8 zákona č.580/2004
Z.z. treba chápať ako prekluzívnu. Žalobca pritom túto zákonnú lehotu nedodržal. Žalovaný  zdravotnú
starostlivosť chápe ako súbor zdravotníckych výkonov. Žalobca bol poistencom žalovaného, nie je
zrejmé, na základe akého dôvodu svoj nárok uplatnil najprv u belgickej poisťovne. Žalobca aj potom,
ako bol belgickou poisťovňou informovaný, mal 20 dní na to, aby zákonnú trojmesačnú lehotu dodržal.
Vo vzťahu k výkladu pojmu „zdravotná starostlivosť“ zdôraznil, že každý jeden zdravotnícky výkon je
poskytnutie zdravotnej starostlivosti.  Vo vzťahu k tuzemským poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
sa úhrada uskutočňuje po vykonaní zdravotníckeho výkonu. Ak sa vykonáva vyšetrenie, poskytnutie
zdravotnej starostlivosti spočíva vo viacerých zdravotníckych úkonoch. V prípade hospitalizácie je
to časový úsek od prijatia (do zdravotníckeho zariadenia) po prepustenie z neho. Prepustením zo
zdravotníckeho zariadenia sa doba poskytovania zdravotnej starostlivosti ukončuje. V trojmesačnej
lehote poistenec svoje nároky musí uplatniť, aj keby žiadosť bola nekompletná. Situácia oneskoreného
vystavenia faktúr v súvislosti so zahraničnými poskytovateľmi nevzniká, títo poskytovatelia spravidla
vystavujú faktúry priebežne po vykonaní zdravotníckych výkonov. Ak žalobca poukazoval na judikatúru
európskych súdov, ide o staršiu a neaplikovateľnú judikatúru. Žalovaný postupoval v súlade s
ustanoveniami zákona č.580/2004 Z.z..

14. Podľa Čl. 142 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky súdy rozhodujú v občianskoprávnych a
trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a
zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

15. Podľa Čl. 46 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

16. Podľa Čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu zdravia. Na základe
zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke
pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

17. Podľa § 244 ods.1-3 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.6.2016 (ďalej len „O.s.p.“)
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti



fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj
jeho nečinnosť.

18. Podľa § 246a O.s.p. miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého
rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s
pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy miestne
príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa.

19. Podľa § 248 O.s.p. súdy nepreskúmavajú
a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia
konania,
b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického
stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo
podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,
c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým
osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,
d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.

20. Podľa § 11 ods.1 O.s.p. konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný.
Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

21. Podľa § 491 ods.1 ods.2 SSP
(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

22. Podľa § 9 ods.1 SSP konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a
kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až
do jeho skončenia.

23. Podľa § 2 ods.1 ods.2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24. Podľa § 3 ods.1 písm.a), b) c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie
a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,
b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa
osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,
c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté.

25. Podľa § 6 ods.1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 6 ods.2 písm.c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych
veciach.



27. Podľa § 199 ods.1 písm.e) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
zdravotných poisťovní.

28. Podľa § 199 ods.3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

29. Podľa § 199 ods.2 SSP  v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

30. Podľa § 202 ods.2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

31. Podľa § 203 ods.1, ods.2 SSP
(1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia
správneho súdu.
(2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

32. Podľa § 204 SSP ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez
návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.

33. Podľa § 191 ods.1 písm.c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov

34. Podľa § 9d ods.1 zákona č.580/2004 Z.z. cezhraničná zdravotná starostlivosť je zdravotná
starostlivosť poskytovaná alebo indikovaná poistencovi v inom členskom štáte Európskej únie, ktorú
poistenec uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti iného členského štátu Európskej únie
priamo. Ak bola poistencovi poskytnutá cezhraničná zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte
Európskej únie a existuje potreba poskytnutia následnej zdravotnej starostlivosti v záujme dokončenia
liečebného procesu alebo zlepšenia zdravotného stavu, poistenec má právo na poskytnutie následnej
zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike. Cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou nie je
a) sociálna služba,
b) odber, testovanie, spracovanie, konzervácia, skladovanie alebo distribúcia orgánov, tkanív alebo
buniek na účely transplantácie,
c) program očkovania obyvateľstva proti infekčným chorobám, ktoré sú zamerané výlučne na ochranu
zdravia obyvateľstva v Slovenskej republike. doplniť ustanovenia zdravotníckych predpisov.

35. Podľa § 9d ods.2 zákona č.580/2004 Z.z. poistenec má právo na preplatenie nákladov cezhraničnej
zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte Európskej únie u poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti iného členského štátu Európskej únie bez ohľadu na to, či je financovaný z verejného
systému, ak patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného
poistenia v Slovenskej republike, 1) vo výške úhrady v Slovenskej republike; predchádzajúci súhlas
príslušnej zdravotnej poisťovne sa vyžaduje, ak to ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis podľa
odseku 3.

36. Podľa § 9d ods.8 zákona č.580/2004 Z.z. poistenec má právo na preplatenie nákladov cezhraničnej
zdravotnej starostlivosti podľa odsekov 2 a 3, ak písomne požiada príslušnú zdravotnú poisťovňu podľa
§ 10 do troch mesiacov od poskytnutia cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

37. Podľa § 10 ods.1, ods.2 zákona č.580/2004 Z.z.
(1) Poistenec môže požiadať príslušnú zdravotnú poisťovňu o preplatenie nákladov zdravotnej
starostlivosti podľa § 9a, 9b a 9d na tlačive "Žiadosť o preplatenie nákladov zdravotnej
starostlivosti" (ďalej len "žiadosť o preplatenie"). Vzor žiadosti o preplatenie ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.
(2) Súčasťou žiadosti o preplatenie musí byť



a) originál dokladu o zaplatení, ktorým je
1. doklad z registračnej pokladne, príjmový pokladničný doklad alebo doklad, v ktorého texte je potvrdené
prijatie sumy, ak ide o hotovostnú platbu, alebo
2. originál ústrižku o zaplatení poštovej poukážky, kópia výpisu z účtu, originál debetného avíza z banky
alebo pobočky zahraničnej banky, alebo originál potvrdenia o odpísaní finančnej sumy z bankového
účtu, ak ide o bezhotovostnú platbu,
b) záznam o ošetrení, správa o poskytnutej zdravotnej starostlivosti,
c) originál dokladu s rozpisom poskytnutých zdravotných výkonov, ako faktúra, vyúčtovanie zdravotných
výkonov, lekársky predpis pri predpísaní liekov, lekársky poukaz pri predpísaní zdravotníckej pomôcky.

38. Podľa § 2 ods.1-3 zákona č.576/2004 Z.z.
(1) Zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci,
vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života
fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií;
zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum,
ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.
(2) Zdravotný výkon je ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku
poskytovania zdravotnej starostlivosti.
(3) Neodkladná zdravotná starostlivosť (ďalej len "neodkladná starostlivosť") je zdravotná starostlivosť
poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život
alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti
môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle
zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie.
Neodkladná starostlivosť je aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode. Neodkladná starostlivosť
je aj vyšetrenie osoby označenej za možný zdroj rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy, diagnostika
a liečba osoby s rýchlo sa šíriacou a život ohrozujúcou nákazou. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je
neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, neodkladná preprava medzi zdravotníckymi
zariadeniami, neodkladná preprava darcu ľudského orgánu a príjemcu ľudského orgánu určeného na
transplantáciu, neodkladná preprava zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú činnosti súvisiace
s odberom ľudského orgánu a neodkladná preprava ľudského orgánu určeného na transplantáciu;
neodkladnú prepravu vykonávajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby.

39. Predmetom preskúmavacieho konania je opatrenie žalovaného č.2015RF6200000558/OLvC z 25.
novembra 2015, ktorým žalobcovi oznámil, že náklady na jednotlivé ošetrenia v Nemecku mu nepreplatí,
nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote troch mesiacov o ich preplatenie nepožiadal a k podaniu
žiadosti došlo až po uplynutí zákonnej lehoty. Správny súd preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného a
postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti
uplatnenými v žalobe.

40. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca považoval napadnuté opatrenie za nezákonné, nakoľko
žalovaný vec nesprávne právne posúdil v otázke dodržania lehoty na uplatnenie žiadosti o preplatenie
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosti v Nemecku a tvrdil, že napadnuté opatrenie je v rozpore
s judikatúrou európskych súdov.

41. Správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať a rozhodnúť. Žalovaný v písomnom vyjadrení namietal nedostatok právomoci správneho súdu na
preskúmavanie napadnutého opatrenia s poukazom na ustanovenia § 7 písm.b) a písm.f) SSP a tvrdil,
že v predmetnej veci nevydal žiadne rozhodnutie, nakoľko právny predpis mu rozhodovať v danej veci
ani neukladá. Taktiež namietal, že Krajský súd v Banskej Bystrici nie je miestne príslušný pre rozhodnutie
vo veci samej s poukazom na ustanovenie § 13 ods.1 SSP.

42. Pokiaľ ide o právomoc, správny súd dospel k záveru, že táto je daná. Žalobca žalobu podal za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v správnom súdnictve je právo na prístup
k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly (§ 244 ods.3 O.s.p.) s negatívnou enumeráciou (§
248 O.s.p.), z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej
správy okrem tých, ktoré zákon z prieskumu výslovne vylučuje. V čase účinnosti O.s.p. bol konkrétne
vecný rozsah prieskúmavacieho konania pred správnym súdom vymedzený v § 244 ods.3 a § 248
O.s.p.. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumeli rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,



ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu ustálená
súdna prax považuje aj rôzne akty, ktoré majú charakter rozhodnutia vydaného orgánom verejnej
správy alebo právnoaplikačné akty správnych orgánov. Aj keď na konanie o žiadosti o preplatenie
nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje
(inak ako v prípade konania o predchádzajúcom súhlase podľa § 9f ods.7 zákona č.580/2004 Z.z.),
správny súd nemal pochybnosti o tom, že v prípade aplikácie ustanovenia § 9d ods.8, resp. § 10
ods.1 zákona č.580/2004 Z.z. ide o rozhodovanie subjektu, ktorému zákon zveril rozhodovanie o
právach a povinnostiach fyzických osôb v oblasti verejnej správy. Je právom fyzickej osoby požiadať
o preplatenie nákladov súvisiacich z cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou. Ide o oblasť verejnej
správy, pokiaľ sa vec týka verejného zdravotného poistenia. V čase podania žaloby je teda potrebné
list žalovaného, ktorým žalobcovi oznámil, že s dôvodu uplynutia zákonnej lehoty nie je možné
uplatnené náklady uhradiť, považovať za opatrenie orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy,
ktorým žalovaný rozhodoval o práve žalobcu v oblasti verejného zdravotného poistenia podliehajúceho
súdnemu prieskumu. Ani nová právna úprava, Správny súdny poriadok, takéto opatrenie orgánu verejnej
správy zo súdneho prieskumu nevylučuje. Poukaz žalovaného na ustanovenie § 7 písm. b) a f)
neobstojí. Žalovaný rozhodoval o tom, či žalobcovi žalobcovej žiadosti vyhovie, svoje záver a dôvody,
ktoré ho k tomu viedli žalobcovi oznámil a rozhodoval tak o práve žalobcu na preplatenie nákladov
súvisiacich s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou. Zároveň nešlo o opatrenie, ktoré záviselo výlučne
od posúdenia zdravotného stavu žalobcu, nakoľko predmetom jeho žiadosti bol uplatnený nárok na
preplatenie nákladov súvisiacich s poskytnutou cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou.

43. Ak žalovaný namietal miestnu nepríslušnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, táto námietka
nie je dôvodná. Žaloba bola podaná za účinnosti O.s.p., pričom podľa ustanovenia § 246a O.s.p.
miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa
preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie
Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy miestne príslušným je krajský súd, v
ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa. Žalovaný je orgánom s pôsobnosťou pre celé územie
Slovenskej republiky a preto miestne príslušným súdom je krajský súd, v ktorého je všeobecný súd
žalobcu. Nakoľko žalobca má trvalý pobyt v obvode Krajského súdu v Banskej Bystrici, a s prihliadnutím
na zásadu perpetuatio fori (§ 11 ods.1 O.s.p., § 9 ods.1 SSP), tento súd je miestne príslušným súdom. Nič
na to nemení ani ustanovenie § 13 ods.1 SSP, nakoľko  príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich
v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia bez ohľadu na prípadnú zmenu právnej úpravy.

44. Prostredníctvom zákona č.580/2004 Z.z. sa realizuje ústavné právo každého na ochranu zdravia
a právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť za podmienok ustanovených zákonom. Účelom zákona
č.580/2004 Z.z. je tak okrem iného úprava právnych vzťahov vznikajúcich na základe zdravotného
poistenia za účelom realizácie ústavných práv, vrátane vytvorenia podmienok ústavne garantovaného
práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť okrem iného aj v prípade poskytnutia zdravotnej starostlivosti
v zahraničí.

45. Medzi účastníkmi preskúmavacieho konania nebolo sporné, že žalobcovi bola poskytnutá
cezhraničná zdravotná starostlivosť v zmysle § 9d zákona č.580/2004 Z.z.. V konečnom dôsledku
žalovaný uhradil časť nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ktoré uplatnil do troch mesiacov
od poskytnutia cezhraničnej starostlivosti. Nie je sporné, že žalobca vo vzťahu k zdravotníckym výkonom
z 10. apríla 2015, 26. mája 2015, 27. mája 2015 a 05. júna 2015) nárok na preplatenie nákladov u
žalovaného uplatnil 9. septembra 2015. Z administratívneho spisu vyplýva, že faktúra poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti
- k zdravotníckym výkonom zo dňa 10. apríla 2015 bola vystavená 27. mája 2015, splatná bola 16. júna
2015,
- k zdravotníckym výkonom zo dňa 27. mája 2015 bola vystavená 14. júla 2015, splatná bola 3. augusta
2015,
- k zdravotníckym výkonom zo dňa 26. mája 2015 bola vystavená 14. júla 2015, splatná bola 3. augusta
2015,
- k zdravotníckym výkonom zo dňa 5. júna 2015 bola vystavená 24. júna 2015, splatná bola 14. júla 2015.



46. Spornou medzi účastníkmi konania ostala skutočnosť, či žalobca uplatnil nárok na preplatenie
cezhraničnej zdravotnej starostlivosti včas, v rámci zákonnej lehoty uvedenej v ustanovení § 9d ods.8
zákona č.580/2004 Z.z., podľa ktorého má poistenec právo na preplatenie nákladov cezhraničnej
zdravotnej starostlivosti, ak písomne požiada príslušnú zdravotnú poisťovňu do troch mesiacov od
poskytnutia cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Nakoľko žalobca bol v rozhodnom čase poistencom
Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s., nárok na preplatenie nákladov správne uplatnil u žalovaného.
Išlo pritom o náklady súvisiace s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou podľa § 9d ods.1 zákona
č.580/2004 Z.z.. Zdravotnou starostlivosťou je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki
pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom
predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií;
zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum,
ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu (§ 2 ods.1 zákona č.576/2004 Z.z.). Základnú
jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti predstavuje zdravotný výkon, ktorým je ucelená činnosť
zdravotníckeho pracovníka. Z uvedeného vyplýva, že zdravotná starostlivosť je širší pojem ako pojem
zdravotný výkon, zdravotná starostlivosť ako súbor pracovných činnosti vykonávaných zdravotníckymi
pracovníkmi spravidla v zmysle citovaných ustanovení zákona zahŕňa viacero zdravotných výkonov.
Zdravotnou starostlivosťou je aj liečba. Niet pochybností o tom, že žalobca v rámci cezhraničnej
zdravotnej starostlivosti absolvoval liečbu akútneho ochorenia a v Nemecku sa podrobil operačnému
zákroku. Liečbu (okrem výnimočných prípadov) nemožno stotožniť s jednotlivým zdravotným výkonom.
Naopak, liečba v prípade operačného zákroku nevyhnutne musí predstavovať operačnú starostlivosť,
pooperačnú starostlivosť vrátane následných kontrol zdravotného stavu do jeho ustálenia.

47. Takémuto výkladu zdravotnej starostlivosti nasvedčuje aj definícia neodkladnej starostlivosti
(neodkladná zdravotná starostlivosť je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene
jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných
funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje
jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých
vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie). Ak neodkladná zdravotná starostlivosť
je aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode, jej súčasťou je nevyhnutne aj popôrodná
starostlivosť. Poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti je pritom nevyhnutne užším pojmom
ako  poskytovanie zdravotnej starostlivosti a z charakteru neodkladnej zdravotnej starostlivosti vyplýva,
že koniec poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti je daný tým, čo už nie je možné považovať
za neodkladnú zdravotnú starostlivosť napr. tým, že stav bezprostredne ohrozujúci život alebo niektorú
zo základných životných funkcií už nie je daný. Ak cezhraničná zdravotná starostlivosť je zdravotná
starostlivosť poskytovaná alebo indikovaná poistencovi v inom členskom štáte Európskej únie, ktorú
poistenec uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti iného členského štátu Európskej únie priamo
(§9d ods.1 prvá veta zákona č.580/2004 Z.z.) a právo na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej
starostlivosti má poistenec, ak písomne požiada príslušnú zdravotnú poisťovňu podľa § 10 do troch
mesiacov od poskytnutia cezhraničnej zdravotnej starostlivosti možno konštatovať, že poskytovanie
cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je dané okamihom ukončenia jej poskytovania.

48. Ak teda žalobca mal zato, že každý zdravotný výkon je poskytnutie zdravotnej starostlivosti, možno
s jeho konštatovaním súhlasiť len do tej miery, že naopak, poskytnutie zdravotnej starostlivosti spravidla
zahŕňa viacero zdravotných úkonov. Lehota na podanie žiadosti o úhradu nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť nemôže plynúť od každého jednotlivého zdravotného  výkonu, ale od poskytnutia
zdravotnej starostlivosti ako komplexu zdravotných výkonov, v ktorých spočívala liečba žalobcu pri
cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Ak žalobca dospel k záveru, že lehota uvedená v ustanovení
§ 9d ods.8 zákona č.580/2004 Z.z. sa počíta od každého jednotlivého zdravotného výkonu a nie od
poskytnutia zdravotnej starostlivosti ako celku, nejde o výklad zákona, ale o jeho doplnenie, resp.
rozšírenie zákonných ustanovení. V uvedenom smere podľa názoru správneho súdu žalovaný vec
nesprávne právne posúdil.

49. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že  súčasťou žiadosti o preplatenie nákladov spojených s
cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou musí byť originál dokladu o zaplatení, záznam o ošetrení (resp.
správa o poskytnutej zdravotnej starostlivosti) a originál dokladu s rozpisom poskytnutých zdravotných
výkonov ako faktúra, vyúčtovanie zdravotných výkonov. Prax vystavovania faktúr za zdravotné výkony,
resp. za poskytnutie zdravotnej starostlivosti môže byť u jednotlivých poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti rôzna, fakturované môžu byť jednotlivé zdravotné výkony, ale aj poskytnutá zdravotná



starostlivosť ako celok a môže mať tiež súvis s ukončením poskytovania zdravotnej starostlivosti. Na túto
situáciu reagoval aj zákonodarca novelou ustanovenia § 9d ods.8 zákona č.580/2004 Z.z. zavedenou
zákonom č.  356/2016 Z.z., v dôsledku ktorej s účinnosťou od 1. januára 2017 je lehota na uplatnenie
nároku na preplatenie nákladov 6-mesačná. Z dôvodovej správy pritom vyplýva, že zákonodarca
reagoval na prípady, keď poistencom bolo znemožnené požiadať o refundáciu vynaložených nákladov
na zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte z dôvodu, že poskytovateľ z iného
členského štátu poistencovi nevydal účtovný doklad do troch mesiacov od poskytnutia zdravotnej
starostlivosti.

50. Pokiaľ žalobca namietal, že Európsky súdny dvor v rozsudkoch vo veci Kohll C-158/98, Decker
C-120/95 konštatoval, že na preplatenie nákladov sa ustanovenia zákona o podávaní žiadosti o
preplatenie nákladov a ani lehoty v nich upravené nevzťahujú, táto námietka nie je dôvodná. ESD
v rozsudku C-158/98 konštatoval že „články 59 a 60 Zmluvy o ES vylučujú vnútroštátne predpisy,
podľa ktorých náhrada, v súlade s rozsahom nákladov v štáte poistenia na zubné ošetrenie poskytnuté
čeľustným ortopédom usadeným v inom členskom štáte podlieha povoleniu inštitúciou sociálneho
zabezpečenie poistenej osoby“. Vo veci C-120/95 ESD konštatoval, že aj zdravotné a sociálne poisťovne
by mali rešpektovať čl. 28 Zmluvy o ES upravujúci otázku voľného pohybu služieb. Oba prípady sa
týkali obmedzenia voľného pohybu osôb v prípade zdravotníckych služieb, ESD definoval, že občania
EÚ môžu byť lekársky ošetrení v inom členskom štáte bez predchádzajúceho súhlasu na jeho úhradu v
súlade so sadzbami v štáte, v ktorom sú poistení a dôvodil, že obmedzenie voľného pohybu poistencov
je opodstatnené len v prípade, ak „riziko vážneho poškodenia finančnej rovnováhy systému sociálneho
zabezpečenia predstavuje naliehavý dôvod verejného záujmu, ktorý môže byť opodstatnením takejto
prekážky“. Z uvedeného vyplýva, že namietané rozhodnutia nie sú aplikovateľné na prejednávanú vec
a nevylučujú aplikáciu zákona č.580/2004 Z.z. vo vzťahu k lehote na podanie žiadosti o preplatenie
nákladov za poskytnutú cezhraničnú starostlivosť.

51. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté opatrenie žalovaného podľa § 191 ods.1 písm. c)
SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko opatrenie žalovaného vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

52. V ďalšom konaní žalovaný opätovne preskúma žiadosť žalobcu o preplatenie nákladov spojených s
cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou. V ďalšom konaní bude viazaný právnym názorom správneho
súdu vo vzťahu k stanoveniu začiatku lehoty na uplatnenie nároku na náhradu výdavkov spojených s
cezhraničnou starostlivosťou.

53. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom
rozsahu, súd mu priznal nárok na úplnú náhradu trov konania.

54. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na
podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.