{"guid": "b8d1c7c5-a9aa-421d-8bf2-d7766426be6c:40aeadde-bd88-4ae8-8ec9-e955cb3af4a9", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6014200674.3", "spisova_znacka": "24S/63/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/63/2014 z 12. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 12. októbra 2017, sp. zn. 24S/63/2014, ECLI:SK:KSBB:2017:6014200674.3", "identifikacne_cislo": "6014200674", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2017-10-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "6Sžo/84/2014", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "741ded61-1935-435f-8161-4bc396b0cb19:b0609f3f-fa57-4d7c-a18a-258f1470a01e", "datum": "2016-02-28", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/24", "nazov": "zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/40aeadde-bd88-4ae8-8ec9-e955cb3af4a9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6014200674.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6014200674.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6014200674.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/63/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200674
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6014200674.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcov: 1/ Rieka - združenie na
ochranu vodných tokov (občianske združenie), so sídlom Rieka 2307, 022 01 Čadca, IČO: 42225671,
2/ Združenie Slatinka (občianske združenie), so sídlom A. Sládkoviča 2, 960 01 Zvolen, IČO: 31936105,
3/ Za dôstojnú Radvaň (občianske združenie), so sídlom Kalinčiakova 13, 974 05 Banská Bystrica IČO:
37828614, zastúpených Mgr. Kristínou Babiakovou, advokátkou, Holubyho 37, 902 01 Pezinok proti
žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, Nám. Ľ. Štúra
1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: 1. Rutland a.s., so sídlom Kutuzovova 5/A,
831 03 Bratislava, IČO: 45411409, zastúpeného slc partners s.r.o., so sídlom advokátskej kancelárie
Hviezdoslavovo námestie 16, 811 02 Bratislava, 2. Občianske združenie Hron pre slobodné rieky,
Zvolenská cesta 14, 974 03 Banská Bystrica, 3. Klub slovenských turistov, so sídlom Záborského 33, 831
03 Bratislava, 4. Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina, so sídlom A. Kmeťa 20, 010 55 Žilina, 5. Mesto
Banská Bystrica, ČSA 26, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. OU-BB-OSZP-3/2013/03850 zo dňa 25. februára 2014 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie
Banská Bystrica č. OU-BB-OSZP-3/2013/03850 zo dňa 25.02.2014
z r u š u j e   a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcom 1/, 2/ a 3/ priznáva voči žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/, 2/ a 3/ náhradu trov konania, o ktorých výške rozhodne
správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
IV. Ďalším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Administratívne konanie: Spoločnosť Rutland a.s. Bratislava (ďalší účastník 1) doručil dňa 10.12.2013
žalovanému žiadosť o posúdenie Zámeru „Malá vodná elektráreň Iliaš“, z ktorého vyplýva, že v súlade
s § 18 zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zák. č. 24/2006 Z.z.“) predkladá žalovanému „doplnený Zámer na výstavbu a prevádzku MVE
v profile 172,66 rkm rieky Hron  v meste Banská Bystrica časť Iliaš“ (ďalej len „Zámer“). Prílohou žiadosti
bol predmetný Zámer (z decembra 2013) v tlačenej i elektronickej verzii. Žalovaný listom zo 16.12.2013
predmetný Zámer s poukazom na § 22 ods. 6 zák. č. 24/2006 Z.z. vrátil predkladateľovi (ďalšiemu
účastníkovi 1) na doplnenie, resp. prepracovanie podľa v liste uvedených pokynov. Predkladateľ doručil
žalovanému 07.01.2014 „doplnený Zámer na výstavbu a prevádzku MVE Iliaš“. Žalovaný následne
predmetný Zámer na navrhovanú činnosť zaslal s poukazom na § 23 ods. 1 zák. č. 24/2006 Z.z.
dotknutým orgánom povoľujúcemu orgánu a zainteresovaným organizáciám (podľa rozdeľovníka) a
vyzval ich, aby svoje písomné stanovisko k Zámeru  podľa § 23 ods. 4 citovaného zákona doručili
žalovanému v lehote 21 dní od jeho doručenia. Zároveň ich upozornil, že Zámer svojimi parametrami



podlieha zisťovaciemu konaniu podľa § 29 zák. č. 24/2006 Z.z., v ktorom žalovaný rozhodne, či sa
navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona. Ďalej ich požiadal o vyjadrenie, či predmetný Zámer
má alebo nemá byť ďalej posudzovaný. Žalovaný súčasne doručil Zámer s výzvou o zaslanie stanoviska
Ministerstvu životného prostredia SR ako rezortnému orgánu a Mestu Banská Bystrica ako dotknutej
obci. Na základe predmetnej výzvy sa k predloženému Zámeru vyjadrili nasledovné subjekty:
1. Štátna ochrana prírody SR, Regionálne centrum ochrany prírody vo Zvolene, Správa chránenej
krajinnej oblasti Poľana (stanovisko doručené 23.01.2014), ktorý uviedol, že k Zámeru MVE Iliaš (február
2013) sa už vyjadrili listom z 22.07.2013. K doplnenému Zámeru (december 2013), kde boli doplnené
niektoré kapitoly uviedol, že nemá dôvod doplniť svoje stanovisko k pôvodnému Zámeru, čo zdôvodnili
aj záväzným stanoviskom OÚŽP Banská Bystrica z 30.08.2013 k Zámeru z februára 2013, ktorého kópia
nie je v doplnenom Zámere doložená.
2. Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy
vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja (stanovisko doručené 24.01.2014), ktorý uviedol, že
Zámer rieši vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie a navrhuje územnoplánovacie projekčné,
technické, organizačné a prevádzkové opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov MVE na životné
prostredie, ktoré je potrebné v ďalšom rozhodovacom procese príslušných správnych orgánov o
posudzovanej činnosti ako aj v projekčnej príprave stavby v celom rozsahu zohľadniť. Nepovažoval za
potrebné ďalšie posudzovanie činnosti podľa zák. č. 24/2006 Z.z.
3. Klub slovenských turistov Bratislava (stanovisko doručené 30.01.2014), ktorý uviedol, že s výstavbou
predmetného vodného diela zásadne nesúhlasí. Namietal, že predĺžený Zámer nespĺňa ciele uvedené v
časti zvýšenia podielu obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny SR, ani v časti zvýšenia bezpečnosti a
diverzifikácie dodávok energie SR, nakoľko jej reálny prínos pre energetickú sústavu SR je zanedbateľný
a v krátkom čase jeho negatívne vplyvy výrazne prevážia. Vyslovil názor, že Koncepcia HEP bola
vypracovaná a schválená v rozpore s právnym poriadkom SR. Ďalej, že výstavba MVE Iliaš sa musí
posudzovať v širších súvislostiach a to vzhľadom na už vybudované a ďalšie plánované MVE na rieke
Hron, pretože viaceré priečne hate v toku rieky majú kumulatívny vplyv na život rieky a je nutné posúdiť
výstavbu hate ako súčasť sústavy vodných diel. Poukázal na to, že v lokalite mesta Banská Bystrica
majú stáť tri malé vodné elektrárne a na celkovej dĺžke toku cca 12,5 km bude zavzdutím a úpravou
koryta rieky výrazne negatívne priamo zmenených až 6 kilometrov. Zo Zámeru je zrejmé, že stavba
výrazne naruší charakter pôvodného vodného prostredia, úplne zmení charakter pobrežnej vegetácie
a okolitého prostredia, bude mať vplyv na cestovný ruch, a teda bude mať na životné prostredie len
negatívne dopady. Rybovod (s vysokým selektívnym účinkom) navrhnutý ako zmierňujúce opatrenie k
narušeniu kontinuity toku je svojou reálnou účinnosťou len fantazmagóriou  a vodné živočíchy budú
pravidelne vyplachované spolu s bahnom pod hať, ktorú už proti toku neprekonajú. Ďalej vyslovil názor,
že výstavba priečnej hate bude v priamom nesúlade so smernicou RSV 2000/60/ES z 22.12.2000,
vodné dielo vytvorí novú priečnu prekážku v súvislom toku Hrona a výrazne obmedzí právo vodákov
na voľný pohyb po rieke. Hate MVE, hrádzový systém, systém odvodňovacích kanálov a iné prípadné
stavebné časti súvisiace s vodným dielom nemajú nejaký pozitívny vplyv na zlepšenie protipovodňovej
situácie na toku. Ďalej v stanovisku poukázal na to, že dňa 07.03.2013 bol navrhovateľom (Rutland a.s.)
predložený Zámer MVE Iliaš žalovanému, ku ktorému boli zasielané stanoviská dotknutých subjektov.
Dňa 02.12.2013 žalovaný zisťovacie konanie na základe listu od navrhovateľa, ktorým sa rozhodol vziať
späť tento Zámer z dôvodov jeho dopracovania a doplnenia, zastavil. Tento Zámer bol znovu predložený
verejnosti na pripomienkovanie. Upozornil, že doplnený Zámer je vlastne Zámer pôvodný s kozmetickými
úpravami a nepodstatnými zmenami, ku ktorému sú pripojené súhlasné stanoviská, pričom niektoré
stanoviská boli vypracované už k pôvodnému Zámeru. Stanoviská s negatívnym postojom však k
novému Zámeru priložené nie sú. Ďalej upozornil na to, že na internetovej stránke sa na Enviroportále
(kde sa uvedený Zámer musí nachádzať) sa nachádzal len Zámer pôvodný, zisťovacie konanie ktorého
bolo v roku 2013 zastavené. Poukázal na to, že na Hrone už stojí niekoľko priečnych hatí (energetických
stavieb), avšak ani jedna s plne funkčným rybovodom, ani jedna s pozitívnym vplyvom na životné
prostredie a cestovný ruch, protipovodňovú ochranu a dotknutú obec. Žiadal, aby žalovaný zaujal také
stanovisko, ktoré investorovi neumožní v Zámere ďalej pokračovať. V opačnom prípade navrhol, aby
bol Zámer ďalej posudzovaný podľa zák. č. 24/2006 Z.z.
4. Združenie Slatinka (stanovisko doručené 03.02.2014), ktorý žiadal, aby žalovaný vydal rozhodnutie,
že navrhovaná činnosť sa bude posudzovať z hľadiska vplyvov na životné prostredie, pretože
dokumentácia podľa nich neobsahuje podstatné informácie majúce zásadný vplyv na rozhodnutie ako aj
na prípadné povolenie realizácie navrhovanej činnosti. Navrhol najmä detailnejšie a objektívne opísať a
vyhodnotiť kumulatívny vplyv MVE Iliaš na rieku Hron (vzhľadom na už vybudované a ďalšie plánované
MVE), prepracovať hodnotenie vplyvov na životné prostredie, najmä na charakter pôvodného vodného



prostredia, vplyvu na cestovný ruch a splavnosť rieky Hron. Vplyv na kontinuitu biokoridoru (vrátane
návrhu reálnych a skutočne účinných kompenzačných opatrení, ktorými určite nie je navrhovaný vysoko
selektívny rybovod), dopracovať opis a hodnotenie vplyvu prevádzky MVE Iliaš vzhľadom na zmeny
kvality vody v rieke, prepracovať hodnotenie vplyvov výstavby a prevádzky MVE Iliaš na ryby a ich
migrovanie, dopracovať zhodnotenie vplyvu MVE Iliaš na dosiahnutie resp. udržanie dobrého stavu vôd
v zmysle Smernice EÚ 2000/60/ES z 22.12.2000 o vodách, dopracovať zhodnotenie vplyvu výstavby a
prevádzky MVE Iliaš na protipovodňovú ochranu a rizikové situácie v toku. Rovnako upozornil na to, že
na portáli Enviroportál.sk je verejnosti na pripomienkovanie prístupný len „starý“ Zámer z roku 2013, ku
ktorému boli dané zamietavé stanoviská a zisťovacie konanie bolo zastavené.
5. Hron pre slobodné rieky, občianske združenie (stanovisko doručené dňa 03.02.2014), ktorý s
realizáciou Zámeru malá vodná elektráreň Iliaš nesúhlasí. Žiadal, aby v zisťovacom konaní bolo
rozhodnuté, že navrhovaná činnosť bude posudzovaná podľa zákona. Poukázal na to, že v Zámere
nie sú vplyvy navrhovanej činnosti na stav vôd a útvarov povrchových vôd a/alebo podzemných vôd
vôbec hodnotené, opísané a nie sú ani navrhované opatrenia na ich elimináciu. Upozornil na možné
porušenie Rámcovej smernice o vodách (čl. 4 ods. 7), ktorý bol neúplne a nesprávne transponovaný
do Vodného zákona. V prípade, ak by bolo vydané povolenie na výstavbu MVE bez využitia čl. 4.7.
predmetnej Rámcovej smernice o vodách (ďalej aj „RSV“), išlo by o konanie v rozpore s komunitárnym
právom. Poukázal na záväzné environmentálne ciele stanovené v čl. 4 predmetnej RSV, pričom
sú definované možné výnimky z dosiahnutia uvedených cieľov, ktoré je možné použiť v prípade
nových infraštruktúrnych projektov (teda aj MVE a predmetného Zámeru) tieto je však možné použiť
len vtedy, ak sú splnené podmienky stanovené v čl. 4.7. a tento je možné uplatniť až po splnení
článkov 4.8 a 4.9. Uvedené výnimky však nie je možné použiť v tomto štádiu činnosti, pretože v
predloženom zámere neboli dostatočne splnené  zásadné podmienky, ktoré namietajúci špecifikoval
(nebolo náležité a hodnoverne vyšpecifikované, aké budú prijaté nevyhnutné kroky na obmedzenie
nepriaznivého dopadu na stav vodného útvaru, predmetný Zámer nie je povinne uvedený v MPP
Hrona a ani vo Vodnom pláne Slovenska, nebolo preukázané, že dôvody pre tieto úpravy alebo
zmeny sú nadradeným verejným záujmom, nebolo preukázané, že prínosy týchto úprav alebo zmien
nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými
prostriedkami, ktoré sú významne environmentálne lepšie z hľadiska životného prostredia, neboli
dodržané podmienky stanovené v článku 4.8 (nebolo odborne a dôkazne preukázané, že projekt
nebude ohrozovať dosiahnutie environmentálnych cieľov v iných vodných útvaroch), v dokumentácii
Zámeru nie je nijak preukázané, že realizáciou takéhoto projektu MVE nedôjde k ohrozeniu a k
trvalému vylúčeniu dosiahnutia cieľov RSV v dotknutom území povodia rieky Hron a to aj vzhľadom
na súčasný stav znečistenia vody a vzájomné kumulatívne vplyvy existujúcich a plánovaných nových
umelých vodných útvarov), nebola dodržaná podmienka stanovená v článku 4.9 pretože zo Zámeru
vyplýva, že realizovaním takéhoto projektu by nebola zaistená taká istá úroveň ochrany ako existujúca
právna úprava Spoločenstva a realizácia uvedeného Zámeru bude znamenať nedosiahnutie dobrého
stavu vôd. Ďalej s poukazom na Smernicu Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne
žijúcich živočíchov a rastlín uviedol, že v záväznej časti UPN VUC BBSK je uvedené, že „...na doteraz
neprehradenom toku ak sa postaví viac MVE môže prísť k neprijateľnému kumulatívnemu efektu, k
narušeniu scenérie pri vodnom toku a to značným výrubom drevín, rybovody umožnia migráciu len
veľmi obmedzeného množstva a len určitého druhu rýb, zhorší sa kvalita vody usadzovaním sedimentov,
prehradením toku sa znemožní súvislé splavovanie Hrona, naruší a destabilizuje sa systém podzemných
vôd“. Profil MVE Iliaš nie je v UPN VUC BBSK. Upozornil aj na „Usmernenie“ vydané Ministerstvom
životného prostredia SR 05.09.2012 vo veci stanovenia postupu na zabezpečenie záujmov ochrany
prírody a krajiny pri návrhoch malých vodných elektrární. Upozornil, že zo stanovísk pripojených k
Zámeru vyplýva, že navrhovateľ žiadal o vyjadrenie k projektovej dokumentácii stavby MVE Iliaš pre
účely územného konania, a teda nepočítal s nutnosťou vykonať proces EIA. Ďalej namietol, že pre
predmetnú činnosť nebola vypracovaná žiadna environmentálna štúdia vykonateľnosti tohto projektu,
pri jeho zostavovaní sa nevychádzalo zo žiadnych relevantných štúdií či iných odborných materiálov,
ktoré by na vedeckom podklade podporili a potvrdili jeho ekonomickú výhodnosť environmentálnu
nezávadnosť a uvádzané prínosy pre životné prostredie, biodiverzitu, klimatické zmeny a tiež ako spôsob
opatrení na dosiahnutie dobrého stavu vôd, protipovodňovú ochranu území, udržanie vody v prírode
pre obdobie sucha, nebola vypracovaná žiadna ekonomická analýza, analýza nákladov výhodnosti
ako aj analýza rizík. Ďalej nebola vypracovaná žiadna odborná štúdia, ktorá by stanovila nielen
technický ale i reálne možný dosiahnuteľný potenciál množstva ročne vyrobenej elektrickej energie v
závislosti na skutočne reálne možnom využití vodného prietoku - bez započítania povodňových stavov
a vychádzajúc predovšetkým zo štatistiky ročne využitých prietokových množstvách v už postavených



MVE na tom istom toku. Poukázal na to, že v praxi nesystémové postupy znamenajú, že projektové
a inštalované výkony vodných turbín MVE mnohonásobne prekračujú reálne dosiahnuteľný výkon
vzhľadom na skutočne možne využiteľné vodné prietoky. Uvedený názor podporil výpočtom, pričom
získané parametre porovnal s MVE Vlkanová. Ďalej poukázal na negatívne vplyvy Zámeru na vodné
ekosystémy rastlín a živočíchov so záverom, že v dôsledku realizácie projektu v uvedenom Zámere by
došlo k významnému zhoršeniu ekologickej stability rozsiahlych území, k likvidácii chránených druhov
živočíchov a rýb, k drenážovaniu spodných vôd a k zničeniu biotopu európskeho významu (Lužné
vŕbovo-topoľové a jelšové lesy). Opatrením vo forme navrhovaného rybovodu na elimináciu negatívnych
vplyvov na ichtyofaunu a ekosystémy by zabezpečil len sporadicky pôvodnú lineárnu súvislú štruktúru
riečneho ekosystému, ktoré zastávajú životne dôležitú funkciu pre migráciu, rozptýlenie a genetickú
výmenu voľne žijúcich druhov divokej fauny a flóry. Zdôraznil, že akýkoľvek rybovod/biokoridor nedokáže
eliminovať nezvratné environmentálne dôsledky z priečneho  trvalého prehradenia vodného toku.
Poukázal na to, že Štátna ochrana prírody SR, SCHKO Poľana vydala diametrálne odlišné stanovisko od
svojho predchádzajúceho vydaného stanoviska. S poukazom na Rámcovú smernicu o vodách uviedol,
že členské krajiny EU sú povinné svoje činnosti v povodiach plánovať, environmentálne posudzovať
v procesoch SEA/EIA a koncepčne usmerňovať podľa Rámcovej smernice o vodách a na základe
schválených plánov manažmentu povodí a programu opatrení, ktoré sú ich súčasťou. Dokumentácia -
Zámer činnosti MVE Iliaš nespĺňa uvedené požiadavky.
6. Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina (stanovisko doručené 05.02.2014), ktorý poukázal na to,
že výstavba MVE Iliaš by mala na rybársky revír nasledujúce vplyvy: narušenie kontinuity toku
a obmedzenie protiprúdovej a poprúdovej migrácie rýb, narušenie dynamiky toku, predovšetkým
splaveninového režimu, pričom bude dochádzať k zvýšenej sedimentácii jemnejších častí v zdrži
a ich nárazovému vyplavovaniu pri zvýšených prietokoch do nižšie položených úsekov Hrona,
vzdutím vody dôjde k zmene vodného prostredia z tečúceho na stojaté, čo znamená zhoršenie resp.
vytvorenie nevyhovujúcich podmienok pre život a samoreprodukciu pôvodných druhov rýb a tieto faktory
zároveň trvalo znižujú hodnotu rybárskeho revíru  a budú zhoršovať jeho rybárske obhospodarovanie.
Konštatoval, že napriek vhodne navrhnutému obtokovému biokoridoru, ktorého technické parametre
by umožnili protiprúdovú a poprúdovú migráciu druhov rýb vyskytujúcich sa v rieke Hron v profile
Iliaš, výstavba haťovej MVE jednoznačne zhorší existujúci ekologický stav, keďže sa tu momentálne
nenachádza žiadna neprekonateľná migračná bariéra. Vzhľadom na výstavbu MVE Šalková, vytvorením
ďalšej bariéry (MVE Iliaš) dôjde k segmentovaniu toku aj populácii rýb a ich možnej genetickej erózii.
Poukázal ďalej na Zámer výstavby MVE Vlkanová. Uzavrel, že nesúhlasí s umiestnením stavby MVE
Iliaš v k.ú. N. N. mestská časť F. a žiadal, aby bol predmetný Zámer ďalej posudzovaný podľa zákona.
7. Ministerstvo životného prostredia SR, sekcia vôd (stanovisko doručené 30.01.2014), ktorý uviedol, že
k predloženému zámeru nemá pripomienky a nepožaduje ho posudzovať podľa zák. č. 24/2006 Z.z.
8. Slovenský vodohospodársky podnik š.p., Odštepný závod Banská Bystrica (stanovisko doručené
30.01.2014), ktorý uviedol, že stavba MVE Iliaš je navrhnutá v súlade s Koncepciou využitia
hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR, priamo nezasahuje do vyhlásených chránených
území, maloplošných chránených území, území vyhlásených v rámci sústavy chránených území Natura
2000. Priamo dotknutý je hydricko-terestrický nadregionálny biokoridor, ktorým je vodný tok Hron
slúžiaci pre migráciu vodných a na vodu viazaných druhov fauny. Konštatoval, že predložený Zámer
sa podrobne zaoberá predpokladanými vplyvmi navrhovanej činnosti na životné prostredie  vrátane
zdravia a obsahuje návrh opatrení na ich zmiernenie. Predmetný zámer rieši prepojenie návodného
krídla zaviazania hate na navrhovaný nábrežný múrik, ktorý je súčasťou programového dokumentu
(Program protipovodňovej ochrany). Uzavrel, že nevyplýva potreba ďalšieho posudzovania navrhovanej
činnosti v zmysle zákona.
9. Občianske združenie Za dôstojnú Radvaň Banská Bystrica (stanovisko doručené 05.02.2014), ktorý
nesúhlasil s navrhovanou činnosťou - malou vodnou elektrárňou z dôvodu, že rieka Hron je pre mesto
Banská Bystrica významná ako rekreačná letná trasa (splavovanie Hrona) a jej časté prerušovanie
elektrárňami by negatívne zasiahlo rozvoj cestovného ruchu  v Banskobystrickom regióne.
K stanoviskám Slovenského rybárskeho zväzu Žilina, Občianskeho združenia Rieka, Občianskeho
združenia Hron pre slobodné rieky a Klubu slovenských turistov sa vyjadril písomne navrhovateľ
(Rutland a.s., Bratislava) v stanovisku zo dňa 12.02.2014 adresovanom žalovanému. Ďalej sa dňa
19.02.2014 vyjadril k stanovisku Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné
prostredie, oddelenie ochrany prírody a krajiny zo dňa 08.02.2014 (správny súd poukazuje v tejto
súvislosti na to, že predmetné stanovisko sa nenachádza v predloženom administratívnom spise orgánu
verejnej správy). Uvedené stanovisko bolo predložené v prílohe žaloby č.l. 80 súdneho spisu. V
administratívnom spise sa nenachádza ani stanovisko Občianskeho združenia Rieka, združenie na



ochranu vodných tokov zo dňa 18.01.2014, ktoré bolo podľa prezentačnej pečiatky Okresného úradu
Banská Bystrica žalovanému doručené 22.01.2016, toto stanovisko bolo prílohou žaloby a nachádza sa
na č.l. 62 administratívneho spisu. V administratívnom spise sa ďalej nenachádza ani stanovisko Mesta
Banská Bystrica zo dňa 03.02.2014, ktoré bolo podľa prezentačnej pečiatky Okresného úradu Banská
Bystrica doručené žalovanému 12.02.2014 a ktoré sa nachádza v prílohe žaloby na č.l. 83 súdneho
spisu. V administratívnom spise sa napokon nenachádza ani stanovisko Štátnej ochrany prírody SR
z 22.07.2013, na ktoré sa odvoláva stanovisko Štátnej ochrany prírody SR zo dňa 22.01.2014, toto
stanovisko však tvorí prílohu žaloby a nachádza sa na č.l. 86 súdneho spisu.

2. Žalovaný po ukončení zisťovacieho konania napadnutým rozhodnutím č. OU-BB-OSZP3/2013/03580
z 25.02.2014 rozhodol, že navrhovaná činnosť „Malá vodná elektráreň Iliaš - výroba elektrickej energie
s inštalovaným výkonom 1 x 999 kW využitím hydroenergetického potenciálu rieky Hron, umiestnená v
riečnom kilometri rkm 172/66 v k.ú. N. N., časť F., cca 660 metrov nad cestným mostom do mestskej
časti Iliaš, pričom hať je navrhovaná s hradenou výškou 3,1 m  a s celkovou výškou 57,5 metra“ (ďalej len
„navrhovaná činnosť MVE Iliaš“) sa nebude ďalej posudzovať podľa zák. č. 24/2006 Z.z. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ Rutland a.s. Bratislava (ďalší účastník 1) predložil žalovanému
07.01.2014 podľa § 22 zák. č. 24/2006 Z.z. Zámer k výstavbe MVE Iliaš. Na základe písomnej žiadosti
navrhovateľa žalovaný podľa § 22 ods. 7 zák. č. 24/2006 Z.z. upustil od požiadavky variantného riešenia
Zámeru listom č. 07/2013/683/FM zo 07.02.2013. Žalovaný konštatoval, že Zámer, resp. navrhovaná
činnosť podľa prílohy č. 8 zák. č. 24/2006 Z.z. podlieha zisťovaciemu konaniu, ktoré žalovaný vykonal
podľa § 29 citovaného zákona. V rámci zisťovacieho konania žalovaný rozoslal Zámer podľa § 23 ods.
1 zák. č. 24/2006 Z.z. na zaujatie stanoviska rezortnému orgánu, dotknutým orgánom, povoľujúcemu
orgánu a dotknutej obci. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v zákonom stanovenej lehote mu boli
doručené stanoviská od jednotlivých subjektov, ktoré označil a uviedol stručný obsah ich stanovísk
nasledovne:
1. Mesto Banská Bystrica: súhlasilo s pripomienkami, ktoré sa týkajú dodržania v Zámere deklarovaných
nápravných opatrení a požadovalo doplniť priemet platných územnoplánovacích dokumentácií
Cyklotrasa Banská Bystrica - Hronsek s tým, že MVE nesmie obmedziť, resp. zabrániť realizácii
odsúhlasených koncepčných zámerov mesta v tejto lokalite.
2. Ministerstvo životného prostredia: nemalo námietky k Zámeru a nepožadovalo ďalšie posudzovanie.
3. Slovenský vodohospodársky podnik š.p., OZ Banská Bystrica: nepožadoval ďalšie posudzovanie
a konštatoval, že MVE je navrhnutá v súlade s Koncepciou využitia hydroenergetického potenciálu
vodných tokov SR (ďalej len „Koncepcia HEP“).
4. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Banská Bystrica: vydal súhlasné záväzné stanovisko a
nepožaduje ďalšie posudzovanie.
5. Štátna ochrana prírody SR: nepožadoval ďalšie posudzovanie.
6. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky: nepožadoval ďalšie posudzovanie.
7. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd
a vybraných zložiek životného prostredia kraja: nepožadoval ďalšie posudzovanie.
8. Slovenský rybársky zväz: konštatoval vodné riešenie rybovodu, ktorého technické parametre umožnia
protiprúdovú aj poprúdovú migráciu rýb vyskytujúcich sa v rieke Hron v profile Iliaš, poukázal na
narušenie kontinuity a obmedzenie protiprúdovej a poprúdovej migrácie rýb, uviedol, že vzdutím vody
dôjde k zmene vodného prostredia z tečúceho na stojaté, čo znamená zhoršenie resp. vytvorenie
nevyhovujúcich podmienok pre život a samo reprodukciu pôvodných druhov rýb, namietal narušenie
dynamiky toku a predovšetkým splaveninového režimu, pričom bude dochádzať k zvýšenej sedimentácii
jemnejších častí v zdrži a ich nárazovému vyplavovaniu pri zvýšených prietokoch do nižšie položených
úsekov Hrona. Konštatoval, že tieto faktory znižujú hodnotu rybárskeho revíru a jeho rybárske
obhospodarovanie, a preto požadoval ďalšie posudzovanie.
9. Občianske združenie Rieka.
10. Občianske združenie Hron pre slobodné rieky.
11. Klub slovenských turistov, sekcia vodnej turistiky Bratislava
12. Združenie Slatinka: (žalovaný konštatoval, že výhrady voči Zámeru subjektov uvedených pod
číslom 9 až 12 sú podobné až identické, pričom zhodne spochybňujú koncepciu HEP, napádajú
účel Zámeru a spochybňujú výkonové parametre plánovanej MVE, spochybňujú pozitívny vplyv na
protipovodňové opatrenia v záujmovej oblasti, spochybňujú účinnosť nápravného opatrenia - rybovodu,
požadujú posudzovanie synergického vplyvu viacerých MVE na životné prostredie, požadujú posúdenie
na cestovný ruch, s predloženým Zámerom výstavby nesúhlasia, žiadajú prijatie rozhodnutia, ktoré



znemožní pokračovanie Zámeru a v prípade, že nebude rozhodnuté o zastavení Zámeru, požadujú
ďalšie posudzovanie.
13. Občianske združenie za dôstojnú Radvaň: s predloženým Zámerom výstavby nesúhlasil a
poukázal na negatívne vplyvy na rozvoj cestovného ruchu v Banskobystrickom regióne. Žalovaný
následne vyhodnotil jednotlivé stanoviská dotknutej verejnosti (stanoviská 8 - 13) a konštatoval, že
negatívne vplyvy uvádzané Slovenským rybárskym zväzom Zámer nespochybňuje a na ich zmiernenie
navrhuje adekvátne nápravné opatrenia. K námietke spochybňujúcej Koncepciu HEP uviedol, že ide
o platný a riadne schválený dokument Vlády SR, ktorý ustanovuje rámcové podmienky pre využívanie
hydroenergetického potenciálu a teda výstavby MVE. K námietke spochybňujúcej účel Zámeru a
výkonové parametre plánovanej MVE a k uvedenému orientačnému výpočtu výroby elektrickej energie
na parametroch profilu Iliaš predloženého Občianskym združením Hron pre slobodné rieky žalovaný
uviedol, že požiadal navrhovateľa o doplnenie informácie, tento predložil výpočet predpokladanej
výroby elektrickej energie na základe prietokov v predmetnej lokalite v rokoch 2000 až 2009, a
preto žalovaný považoval výhradu za bezpredmetnú. K námietke spochybňujúcej pozitívny vplyv na
protipovodňové opatrenia s poukazom na stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p.
žalovaný konštatoval, že Zámer je v súlade s plánom protipovodňových opatrení v záujmovej lokalite a
námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú. K námietke spochybňujúcej účinnosť nápravného opatrenia
- rybovodu na obmedzenie negatívneho vplyvu prehradenia toku na migráciu rýb v danej lokalite s
odvolaním sa na stanovisko Slovenského rybárskeho zväzu, ktoré konštatuje, že rybovod je vhodne
navrhnutý a umožní protiprúdovú aj poprúdovú migráciu rýb, žalovaný konštatoval maximálnu snahu
navrhovateľa o elemináciu negatívnych vplyvov výstavby MVE v lokalite Iliaš a túto námietku považoval
za nadsadenú. Pokiaľ sa v Zámere konštatuje, že záujmová lokalita sa nachádza mimo chránených
území (Natura 2000, UEV alebo CHVU) žalovaný poukázal na to, že profil Iliaš sa nachádza v
prílohe č. 3 Koncepcie HEP, to znamená vo výbere strategicky významných lokalít, kde je prioritným
kritériom hodnotenia zámerov prínos z hľadiska naplnenia strategických cieľov koncepcie a záväzkov
SR voči EU. Umiestnenie MVE sa podľa Koncepcie má preferovať právo v týchto lokalitách. Námietka
sekundárneho pôsobenia na chránené územie (Natura 2000) vplyvom prehradenia toku a znemožnenia
migrácie rýb je riešená v súvislosti s námietkou týkajúcou sa nápravného opatrenia - rybovodu.
Vo vzťahu k posudzovaniu synergického vplyvu viacerých malých vodných elektrární na životné
prostredie žalovaný konštatoval, že táto požiadavka bola splnená v procese schvaľovania Koncepcie
HEP. K požiadavke na posúdenie vplyvu MVE na cestovný ruch žalovaný uviedol, že v Zámere je
uvedené nápravné opatrenie na obmedzenie negatívneho vplyvu  prehradenia vodného toku na vodnú
turistiku a to výstavba prístavných hrán pre bezpečné vystupovanie a nastupovanie pri rekreačnom
splavovaní Hrona s potrebou len minimálneho prenášania člnov. K námietke o obmedzovaní podnikania
v záujmovej lokalite žalovaný uviedol, že  v tejto lokalite sa žiadne v námietke uvedené podnikateľské
aktivity nenachádzajú. Žalovaný následne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že v
rámci zisťovacieho konania posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej
činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä
jeho únosného zaťaženia a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, významu a očakávaných
vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou
a úrovne spracovania Zámeru. Prihliadol pritom predovšetkým na stanoviská doručené k Zámeru od
zainteresovaných subjektov vrátane verejnosti  a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

3. Žalobcovia sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného. Žiadali, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie
konanie. Poukázali na to, že spoločnosť Rutland a.s., Bratislava predložil žalovanému zámer „MVE
Iliaš“ dňa 20.02.2013 podľa § 22 zák. č. 24/2006 Z.z. Zámer svojimi parametrami spĺňal podmienky na
vykonanie tzv. zisťovacieho konania podľa § 29 cit. zákona, pretože išlo o činnosť uvedenú v prílohe 8
zák. č. 24/2006 Z.z. Zámer bol zverejnený na internete. Uvedené konanie označili ako „prvé zisťovacie
konanie“. Na základe písomnej žiadosti navrhovateľa žalovaný podľa § 22 ods. 7 zák. č. 24/2006
Z.z. upustil od požiadavky variantného riešenia Zámeru listom č. 07/2013/683/FM zo dňa 07.02.2013.
Navrhovateľ listom z 25.11.2013 zobral návrh späť z dôvodu dopracovania a doplnenia Zámeru a
preto žalovaný listom č. OU-BB-OSZP3/2013/06730/FM z 02.12.2013 „prvé“ zisťovacie konanie zastavil.
Navrhovateľ 07.01.2014 opätovne predložil Zámer „MVE Iliaš“ podľa § 22 zák. č. 24/2006 Z.z., ktorý
svojimi parametrami spĺňal podmienky na vykonanie tzv. zisťovacieho konania podľa § 29 zák. č. 24/2006
Z.z., pretože išlo o činnosť uvedenú v prílohe č. 8 cit. zákona. Zámer bol zverejnený na internete.
V rámci zisťovacieho konania podali všetci žalobcovia stanoviská k Zámeru. Žalovaný 25.02.2014



vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým rozhodol, že Zámer sa nebude ďalej posudzovať podľa zák. č.
24/2006 Z.z. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné. Uviedli,
že žalobcovia, ktorí sú občianskymi združeniami založenými podľa osobitného predpisu za účelom
ochrany životného prostredia, sa považujú za zainteresovanú verejnosť, ktorej právo na priaznivé
životné prostredie môže byť rozhodnutím dotknuté. Namietali, že napadnutým rozhodnutím dochádza
k ukráteniu ich ústavného práva na priaznivé životné prostredie v zmysle čl. 44 Ústavy SR, práva na
prístup k informáciám o stave životného prostredia podľa čl. 45 Ústavy SR. Argumentovali, že v dôsledku
napadnutého rozhodnutia nedôjde k naplneniu účelu zák. č. 24/2006 Z.z. definovaného v § 2. Keďže sa
neuskutočnil riadny proces EIA, nebola vypracovaná správa o hodnotení vplyvov činností podľa § 31 až
§ 35 cit. zákona, ktorá spoločne s odborným posudkom predstavuje zásadný informačný zdroj o stave
životného prostredia v mieste vykonávania navrhovanej činnosti a o možných negatívnych vplyvoch
zamýšľanej činnosti, prípadne o vplyvoch viacerých variantov zamýšľanej činnosti. Zmarením procesu
EIA zároveň podľa žalobcov došlo ku kráteniu žalobcov na ich procesných právach vyplývajúcich z ust.
§ 27a, písm. a/, c/, d/ zák. č. 24/2006 Z.z. V súvislosti s uplatňovaním ústavného práva na priaznivé
životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy SR zo strany občianskeho združenia poukázali na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR č.k. 5Sžp/41/2009.

4. Žalobcovia v žalobe namietali, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uvádza, že na základe žiadosti navrhovateľa
bolo upustené od požiadavky variantného riešenia listom žalovaného zo 07.02.2013. Upustenie
od variantného riešenia sa vzťahovalo podľa žalobcov k Zámeru, ktorý bol predložený na „prvé“
zisťovacie konanie, ktoré bolo na základe späťvzatia zastavené. Navrhovateľom predložený nový
Zámer neobsahoval variantné riešenie, avšak pre tento nový zámer nebolo upustené od požiadavky
variantného riešenia podľa § 22 ods. 7 zák. č. 24/2006 Z.z. Povinnou náležitosťou nového Zámeru
malo byť podľa žalobcov variantné riešenie v zmysle § 22 ods. 3 zák. č. 24/2006 Z.z. a túto vadu nie
je možné odstrániť odkázaním na upustenie od variantného riešenia v predchádzajúcom zisťovacom
konaní o podobnom Zámere, ktoré bolo zastavené. Takýto postup žalovaného považovali žalobcovia
za nezákonný. Z rozhodnutia navyše nie je zrejmé, ako sa žalovaný vyrovnal s podmienkami upustenia
od variantného riešenia (§ 22 ods. 7 zák. č. 24/2006 Z.z.) a či vôbec zvažoval možnosť nejakých
iných variantov. Upustenie od variantného riešenia má byť len výnimočnou možnosťou a takýto
postup by mal byť riadne odôvodnený. Žalobcovia vo svojich stanoviskách k Zámeru navyše na tieto
skutočnosti upozornili, požadovali vypracovanie variantného riešenia Zámeru s poukazom na možné
odlišné technologické riešenie. Žalovaný sa však touto pripomienkou vôbec nezaoberal. Žalobcovia
ďalej poukázali na povinnosť žalovaného pri rozhodovaní prihliadať na kritériá stanovené v § 29 ods.
4 a 5 zák. č. 24/2006 Z.z., o.i. na únosné zaťaženie územia (§ 5 zák. č. 17/1992 Zb. o životnom
prostredí), ako aj na kritériá uvedené v prílohe č. 10 cit. zákona. Mal teda vziať do úvahy aj súvislosť
navrhovanej činnosti s inými činnosťami, existujúcimi i plánovanými. Žalovaný však nezobral tieto
zákonom stanovené kritériá do úvahy napriek tomu, že v pripomienkach zainteresovanej verejnosti
bol upozornený na súvis navrhovanej činnosti s inými plánovanými resp. už vybudovanými MVE
nachádzajúcimi sa v blízkosti plánovanej MVE Iliaš (vybudovaná MVE Šalková a plánovaná MVE
Vlkanová) ako aj MVE nachádzajúcimi sa na toku Hrona vo väčšej vzdialenosti. Tento kumulatívny
vplyv, ako aj individuálny vplyv MVE Iliaš sa dotýka aj inej činnosti a to vodnej turistiky, na ktorú je
naviazané množstvo podnikateľských aktivít. Prehradenie toku a jeho rozkúskovanie má priamy dopad
na rieku z hľadiska vodnej turistiky. Žalovaný podľa žalobcov nijakým spôsobom nezohľadnil významy
očakávaných negatívnych vplyvov, na ktoré vo svojich stanoviskách upozornili žalobcovia, ako aj iní
členovia zainteresovanej verejnosti a ktoré Zámer neobsahuje, resp. ani tých negatívnych vplyvov, na
ktoré sa poukazuje v Zámere. Ide najmä o vplyvy týkajúce sa rieky Hron ako biokoridoru nadregionálneho
charakteru - spomalenie toku, usádzanie sedimentov a s tým súvisiaca zmena chemického zloženia
vody, trvalé prehradenie toku a s tým súvisiaci zásah do migrácie rýb, vplyv na vodné živočíchy
prispôsobené na život v tečúcich vodách a pod. Žalobcovia poukázali na kumulatívny vplyv všetkých
plánovaných vodných elektrární na rieke Hron. Z hľadiska kritérií uvedených v prílohe č. 10 časť II.
zák. č. 24/2006 Z.z. pôjde o negatívne vplyvy na životné prostredie, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou
nastanú (príloha č. 10 časť III bod 1), negatívne vplyvy sa týkajú celého toku rieky Hron (príloha 10
časť III. bod 2) a budú nezvratné a trvalé (príloha 10 časť III. bod 5). Žalobcovia následne v žalobe
poukázali na konkrétne nedostatky Zámeru, ako aj celého zisťovacieho konania (v rámci zisťovacieho
konania neboli dostatočne opísané a vyhodnotené vplyvy Zámeru na hydrickoterestrický biokoridor
nadregionálneho významu BK11/12 (vodný tok Hron s pobrežnou vegetáciou) ako taký, nebol opísaný a
zhodnotený vplyv realizácie Zámeru na priaznivý stav populácii vodných organizmov, ktoré budú stavbou



najviac ovplyvnené, chýba opis a vyhodnotenie vplyvu prerušenia kontinuity rieky Hronom v dôsledku
realizácie Zámeru na viaceré významné pravostranné prítoky do ktorých migrujú lososovité a lipňovité
druhy rýb, v dôsledku realizácie Zámeru dôjde k zmene charakteru vodného prostredia z prúdivého
(lotického) na takmer stojaté (lenitické), čo spôsobí postupnú zmenu druhového zloženia vodných
organizmov, nedostatočne opísaný a zhodnotený je vplyv realizácie Zámeru na zníženie produkcie rýb,
ohrozenie populácie ohrozených druhov a druhov európskeho významu, nedostatočná pozornosť sa
venuje vplyvom Zámeru, ktoré sa týkajú zvýšenej sedimentácie hlinitých a hlinitopiesočnatých častí,
ktoré môžu spôsobiť zánik neresísk, zánik potravných zdrojov pre prúdomilné druhy rýb a môžu vytvoriť
vhodné podmienky na rozmnožovanie bodavého hmyzu. Vplyvy plánovanej výstavby a prevádzky
činnosti opísanej v Zámere neboli posúdené v širších súvislostiach a v  kumulatívnom vyjadrení
vzhľadom na vybudované a plánované MVE na rieke Hron. Žalobcovia považujú za zavádzajúce
konštatovanie uvedené v Zámere, že plánovaná MVE Iliaš by mala byť umiestnená mimo chránených
území a v dôsledku toho je bez kontaktu a vplyvov na sústavu chránených území NATURA 2000.
Žalovaný v zisťovacom konaní nijako nereagoval na skutočnosť, že Hron ako nadregionálny biokoridor
prepája viaceré územia začlenené v sústave NATURA 2000 a zaisťuje tak ich zachovanie a dobrý stav.
Tesne nad lokalitou, kde by mal byť realizovaný Zámer, sa nachádza územie európskeho významu
SKUEV 1303 Alúvium Hrona, Ľavobrežný lužný les predstavujúci prioritný chránený biotop európskeho
významu Vrbovo-topoľové nížinné lužné lesy. Práve kontinuita toku umožňujúca migráciu vodných
organizmov a výmena genetických informácií je najpodstatnejšou vlastnosťou súčasného toku, ktorú
treba chrániť a zachovať. Poukázali na to, že v úseku nadregionálneho biokoridoru Hron by malo stáť
až 6 malých vodných elektrární. Poukázali na usmernenie Ministerstva životného prostredia SR č.
7489/2012-2.2 zo dňa 05.09.2012, ktoré Ministerstvo životného prostredia SR vydalo vo veci stanovenia
postupu na zabezpečenie záujmov ochrany prírody a krajiny pri návrhoch malých vodných elektrární,
v ktorom sa uvádza: „... ak navrhovaná výstavba MVE zasahuje alebo môže mať významný vplyv
na územie patriace do navrhovaného chráneného vtáčieho územia, chráneného vtáčneho územia
alebo územia európskeho významu (ďalej len „územie NATURA 2000“) mala by byť predmetom
posudzovania vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z. z. aj v prípade, že podľa tohto zákona nepodlieha
povinnému hodnoteniu ani zisťovaciemu konaniu. Vplyv na územie NATURA 2000 je v tomto prípade
potrebné chápať najmä v súvislosti s funkciou vodných tokov ako migračným prepojením dôležitým
pre životný cyklus vodných organizmov (najmä rýb) alebo potrebou zachovania funkčného prepojenia
medzi populáciami výberových druhov vodných organizmov, ktoré sú predmetom ochranných v území
NATURA XXXX“. Kumulatívny vplyv bolo potrebné posúdiť aj vzhľadom na identifikovaný negatívny
vplyv uvedený v Zámere - hromadenie jemných sedimentov, na ktoré sú spravidla naviazané aj
znečisťujúce alebo organické látky, ich hnitie a zápach a navrhované riešenie „preplachovanie veľkými
vodami alebo častejšie preplachovanie počas nižších prietokov“, nikde nie je zhodnotené, ako ďaleko
tieto sedimenty doplávajú pri preplachovaní, ak niekoľko kilometrov nižšie stoja ďalšie malé vodné
elektrárne. V Zámere podľa žalobcu nie je opísaný a vyhodnotený vplyv výstavby a prevádzky Zámeru
na zmenu kvality vody v rieke Hron (chemické ukazovatele, ekologický stav vzhľadom na prerušenú
bočnú a priečnu spojitosť toku s krajinou, vplyv na cestovný ruch a splavnosť rieky Hron v tomto
úseku  a vplyv na kontinuitu biokoridoru). Nebol popísaný a zhodnotený vplyv výstavby a prevádzky
Zámeru na protipovodňovú ochranu a rizikové situácie v toku vzhľadom na výrazný efekt zhoršenia
priechodnosti toku pri prechode ľadových povodní a povodňových vĺn, zrýchľovanie prúdu vody v
regulovanom toku. Rovnako nebol posúdený vplyv výstavby a prevádzky Zámeru v súvislosti s hlukom
a vibráciami. Žalobcovia ďalej namietali, že žalovaný úplne ignoroval pripomienku žalobcov a inej
zainteresovanej verejnosti týkajúcej sa nesúladu Zámeru so Smernicou Európskeho parlamentu Rady
2000/60/ES z 23.10.2000 ustanovujúcu rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky (ďalej aj
„Rámcová smernica o vodách“ alebo „RSV“). MVE Iliaš sa nenachádza v zozname povolených výnimiek
dosiahnutia dobrého stavu vôd definovaných vo Vodnom pláne Slovenska, resp. Pláne manažmentu
povodia Hrona. Žalobcovia poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Sžp/3/2012 z 20.11.2013 ako
aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 23S/84/2012 z 19.03.2014. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti podľa žalobcov rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Žalobcovia ďalej namietali, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie,
je v rozpore s obsahom spisov. Poukázali na to, že k Zámeru podal stanovisko Okresný úrad Banská
Bystrica odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2014/08514/KX zo dňa 08.02.2014
a to k problematike ochrany prírody a krajiny. V stanovisku vyjadril jednoznačne nesúhlas so Zámerom
a jednoznačnú požiadavku na uskutočnenie posudzovania vplyvov Zámeru na životné prostredie podľa
zák. č. 24/2006 Z.z. Stanovisko zároveň presne pomenúva možné negatívne vplyvy a negatívne zásahy,



ktoré budú uskutočnením Zámeru spôsobené najmä z hľadiska ochrany prírody, ochrany prírodných
biotopov a vodných živočíchov (najmä rýb). V stanovisku je zároveň spochybnená funkčnosť a účinnosť
hlavného nápravného opatrenia, ktoré navrhovateľ plánuje vybudovať na zmiernenie negatívnych
vplyvov Zámeru - vybudovanie rybovodu. Stanovisko však nie je v rozhodnutí vôbec uvedené a
žalovaný sa s ním nijako nezaoberá, hoci toto stanovisko bolo podané v rámci toho istého odboru
žalovaného a teda de iure ho vydal sám žalovaný orgán. Žalobcovia sa domnievajú, že takýto postup
bol účelový. Opomenutie nesúhlasného stanoviska dotknutého orgánu, ktoré navyše významným
spôsobom spochybňuje správnosť rozhodnutia žalovaného, je podľa žalobcov v rozpore s § 29 ods.
7 zák. č. 24/2006 Z.z. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že v Zámere (v kapitole IV.12 o súlade
s územno-plánovacou dokumentáciou sa uvádza, že „Navrhovaná stavba malej vodnej elektrárne
je zahrnutá v Územnom pláne Mesta Banská Bystrica, v dopracovanom návrhu v záväznej časti v
kapitolách B.20.1.2.2. Zásady a regulatív priestorového a funkčného usporiadania časti mesta II -
Iliaš XI Na Hrone rkm 172,660 uvažovať s výstavbou malej vodnej elektrárne Iliaš (na hranici ČM
V Kráľová) B.20.1.2.5. Zásady a regulatív priestorového a funkčného usporiadania časti mesta V -
Kráľová (X) Na Hrone v rkm 172,660 uvažovať s výstavbou malej vodnej elektrárne Iliaš (na hranici
ČM II Iliaš“).  Toto tvrdenie považujú žalobcovia za zavádzajúce, pretože nič nehovorí o súde s platnou
územno-plánovacou dokumentáciou, ale len o súlade s návrhom územno-plánovacej dokumentácie.
Túto skutočnosť potvrdzuje aj stanovisko Mesta Banská Bystrica k Zámeru č. OVZ ZP 9774/2014 z
03.02.2014, kde je uvedené, že Zámer nie je v súlade s platným územným plánom mesta a odvoláva sa
na ešte neschválený nový územný plán. Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali na to, že nový územný
plán Mesta Banská Bystrica bol schválený 20.05.2014 (po vydaní napadnutého rozhodnutia), pričom
navrhované regulatívity týkajúce sa malej vodnej elektrárne v lokalite Iliaš boli na základe pozmeňujúcich
návrhov poslancov v mestskom zastupiteľstve vypustené. Zámer na vybudovanie MVE Iliaš tak nie je v
súlade ani s novým územným plánom Mesta Banská Bystrica. Žalobcovia poukázali na ust. § 29 ods. 4
a 5 zák. č. 24/2006 Z.z. podľa, ktorého pre rozhodovanie v zisťovacom konaní  jedným z kritérií (kapitola
X, časť II, bod 2) týkajúcich sa umiestnenia navrhovanej činnosti je aj „súlad navrhovanej činnosti s
platnom územno-plánovacou dokumentáciou“. Toto kritérium bolo žalovaným vyhodnotené v rozpore s
obsahom spisov, a teda nezákonným spôsobom. Z uvedeného žalobcovia vyvodili, že žalovaný svoje
rozhodnutie postavil na skutkovom základe, ktoré je v rozpore s obsahom spisov.

6. Žalobcovia namietali, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pre nezrozumiteľnosť a
pre nedostatok dôvodov. Odôvodnenie namietaného rozhodnutia neobsahuje zdôvodnenie postupu
žalovaného a z rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný riadil pri rozhodovaní
a ako sa vysporiadal s jednotlivými stanoviskami podanými k Zámeru. Poukázali na ust. § 29 ods.
7 zák. č. 24/2006 Z.z., podľa ktorého oi. rozhodnutie musí byť odôvodnené, príslušný orgán sa v
odôvodnení vysporiada so stanoviskami doručenými v súlade s § 23 ods. 4. Žalobcovia namietali,
že odôvodnenie rozhodnutia obsahuje neúplný výpočet podaných stanovísk jednotlivých dotknutých
orgánov a zainteresovanej verejnosti k Zámeru a na konci textu označeného ako „záver“, je len v jednej
rozvitej vete uvedené, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať. Z odôvodnenia podľa žalobcov
nie je vôbec jasné, ako sa žalovaný vysporiadal so stanoviskami podanými k Zámeru v zmysle § 23
ods. 4 citovaného zákona, ku väčšine z nich je pridané len konštatovanie, že ide o súhlasné stanovisko,
resp. že dotknutý orgán nepožaduje ďalšie posudzovanie. Takéto „vysporiadanie sa“ so stanoviskami
dotknutých orgánov žalobcovia považujú za účelové a zavádzajúce. Z obsahu niektorých stanovísk
dotknutých orgánov vyplýva, že so Zámerom súhlasia, ale len po splnení stanovených podmienok.
Poukázali na stanovisko Štátnej ochrany prírody SR, Správy CHKO Poľana z 22.07.2013, (vydané v
prvom zisťovacom konaní, avšak tento dotknutý orgán naň odkázal aj v druhom zisťovacom konaní v
liste z 22.01.2017), pričom ide o významný elaborát, kde sú popísané negatívne vplyvy na prírodné
pomery rieky Hron a stanovisko obsahuje množstvo podmienok, ktorými svoj súhlas podmieňuje.
Žalovaný však tieto podmienky a celý obsah stanoviska účelovo opomína a uvádza len informáciu,
že ide o súhlasné stanovisko. Obdobne je tomu tak aj v prípade stanoviska Mesta Banská Bystrica,
ktoré poukazuje na nesúlad s územným plánom, žalovaný však uvádza len parciálnu informáciu
vytiahnutú z obsahu stanoviska, avšak podmienky, ktorými Mesto Banská Bystrica podmienilo súhlasné
stanovisko v rozhodnutí, vôbec nie sú uvedené a žalovaný na ne nijakým spôsobom nereaguje. Ďalej
žalobcovia namietali, že v porovnaní s prvým zisťovacím konaním už medzi oslovenými dotknutými
orgánmi nie sú tie, ktoré k predchádzajúcemu zámeru, ktorý bol predmetom zastaveného zisťovacie
konania, dali negatívne stanovisko (napr. stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, sekcie
environmentálneho  hodnotenia a riadenia, odboru environmentálneho posudzovania, ktoré vo svojom
stanovisku z 25.09.2013 uviedlo, že odporúča  proces posudzovania vplyvov na životné prostredie a



dôvody, prečo by malo posudzovanie pokračovať; Úrad pre reguláciu železničnej dopravy, ktorý vo
svojom stanovisku zo 14.03.2013 považoval za vhodné vykonať proces posudzovania vplyvov na životné
prostredie). V novom zisťovacom konaní sa však tieto orgány ako dotknuté orgány neobjavujú a vôbec
nie je jasné, prečo ich žalovaný nepožiadal o vydanie stanoviska, keď tak žiadal v prvom zisťovacom
konaní. V odôvodnení k tomu nič nie je uvedené. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nijakým spôsobom
nereflektuje kritériá na rozhodovanie v zisťovacom konaní uvedené v prílohe č. 10 zák. č. 24/2006
Z.z. v spojení s § 29 ods. 4. Veta uvedená v závere odôvodnenia len replikuje ust. § 29 ods. 4 cit.
zákona, avšak nijakým spôsobom neuvádza správne úvahy a postupy žalovaného, ako toto ustanovenie
aplikoval. Takéto odôvodnenie žalobcovia považujú za nepostačujúce. Vo vzťahu k žalobcom a dotknutej
verejnosti sa podľa žalobcov žalovaný len formálne a stručne vysporiadal s niektorými námietkami členov
zainteresovanej verejnosti. Negatívne stanoviská pritom podali členovia zainteresovanej verejnosti
zastupujúce rôzne záujmy spoločenského života - Slovenský rybársky zväz, Klub slovenských turistov,
Občianske združenie Hron pre slobodné rieky a žalobcovia, pričom  stanoviská zahŕňali viacstránkové
podania s podrobne zdôvodnenými námietkami voči Zámeru. Žalovaný však tieto námietky odmietol
a k niektorým sa účelovo vôbec nevyjadril (napr. pripomienka žalobcov k variantnému riešeniu
Zámeru, k rámcovej Smernici o vodách a pod.). Žalobcovia preto považujú rozhodnutie žalovaného
za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov. Žalobca v žalobe poukázal
na povinnosť vykonať súdny prieskum rozhodnutia zo zisťovacieho konania vydaného podľa § 29
zák. č. 24/2006 Z.z. vyplývajúcu z Ústavy SR, ako aj z Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti
verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia
(tzv. Aarhuský dohovor). Poukázal ďalej na to, že žalobcovia sú aktívne legitimovaní na podanie
žaloby, keďže namietané rozhodnutie je rozhodnutím vydaním v oblasti práva životného prostredia.
Žalobcovia v prílohe žaloby predložili Stanovisko OZ Rieka združenie na ochranu vodných tokov z
18.01.2014, list žalovaného č. OU-BB-OSZP3-2013/06730/FM z 02.12.2013, ktorým bolo zisťovacie
konanie vo veci navrhovateľa Zámeru „Malá vodná elektráreň Iliaš“ Rutland a.s., Bratislava na základe
späťvzatia Zámeru v zmysle § 29 zák. č. 24/2006 Z.z. zastavené, list žalovaného č. 07/2013/683/FM zo
07.02.2013, ktorým navrhovateľovi Rutland a.s. Bratislava bolo na základe jeho žiadosti z 31.01.2013
o upustenie variantného riešenia Zámeru navrhovanej činnosti Malá vodná elektráreň Iliaš podľa §
22 ods. 7 zák. č. 24/2006 Z.z. upustené od požiadavky variantného riešenia, Usmernenie Sekcie
ochrany prírody a tvorby krajiny vydané po konzultácii so Sekciou vôd pre orgány ochrany prírody a
krajiny vo veci stanovenia postupu na zabezpečenie záujmov ochrany prípady a krajiny pri návrhoch
výstavby malých vodných elektrární v súlade s Koncepciou využitia hydroenergetického potenciálu
vodných tokov do konca roka 2030, Stanovisko Okresného úradu Banská Bystrica odbor starostlivosti
o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3/2014/05814/KX z 08.02.2014 a Stanovisko Mesta Banská
Bystrica k Zámeru č. OVZ ZP 9774/2014 č. spisu 4668/2014 zo dňa 03.02.2014, Stanovisko Štátnej
ochrany prírody SR, Regionálne centrum ochrany prírody vo Zvolene, Správa chránenej krajinnej oblasti
Poľana z 22.07.2013, Stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, Sekcia environmentálneho
hodnotenia a riadenia, odbor environmentálneho posudzovania č. 7539/2013-3.4/Vmv z 25.09.2013 a
Stanovisko Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, sekcia špeciálneho stavebného úradu pracovisko
Košice č. 2291/2013/S4-V-Kk zo dňa 14.03.2013. Predmetné listiny a stanoviská neboli založené v
administratívnom spise preloženom žalovaným.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. 24S/63/2014-98 zo dňa 05.06.2014 konanie v zmysle
§ 250d ods. 3 O.s.p. zastavil s odôvodnením, že rozhodnutie žalovaného je procesným rozhodnutím
predbežnej povahy, ktoré je v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p. vylúčené zo súdneho prieskumu, pričom
poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok č. k. 3Sžp/6/2008 z 27.08.2008).
Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR Uznesením
č. k. 6Sžo/84/2014 zo dňa 29.02.2016, ktorým predmetné uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 05.06.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení poukázal na posun v rozhodovacej
praxi Najvyššieho súdu SR a na to, že v zmysle čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru musia byť rozhodnutia
zo zisťovacieho konania preskúmateľné súdom. Najvyšší súd SR krajskému súdu uložil, aby vec v
medziach podanej žaloby prejednal a vysporiadal sa s námietkami žalobcov.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že zotrváva na dôvodoch napadnutého rozhodnutia
a toto rozhodnutie nemá také vady, ktoré by zakladali dôvod pre jeho zrušenie. Navrhol žalobu zamietnuť.



9. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. 24S/63/2014-142 zo dňa 03.03.2017 s poukazom na §
33 SSP v spojení s § 32 ods. 3 písm. a/ SSP pribral do konania ako ďalších účastníkov konania subjekty,
ktoré boli v administratívnom konaní vedenom pred orgánom verejnej správy účastníkmi konania.

10. Ďalší účastník 1. (Rutland a.s. Bratislava) v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalovanému
predložil Zámer MVE Iliaš podľa § 22 zák. č. 24/2006 Z.z., ktorý bol doplnený 07.01.2014 a ktorý
poskytuje hodnotenie navrhovanej činnosti v rozsahu požiadaviek podľa § 36 cit. zákona, teda nad
rámec požiadaviek podľa § 22 cit. zákona pre zisťovacie konanie. Mal za to, že žalobcovia sa v
procese posudzovania vplyvov na životné prostredie aktívne k Zámeru vyjadrovali a žalovaný sa v
rozhodnutí s ich vyjadreniami vysporiadal, a teda posudzovanie vplyvov prebehlo zákonným spôsobom.
Rozhodnutím žalovaného nedošlo k povoleniu navrhovanej činnosti, a preto žalobcovia nemohli byť
ukrátení na svojich právach. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu, že bolo
upustené od variantného riešenia pre nový Zámer, čo nie je možné odstrániť odkázaním na upustenie
od variantného riešenia v predchádzajúcom zisťovacom konaní o podobnom zámere uviedol, že sa
jedná o doplnený Zámer, t.j. nie nový Zámer (doplnenie o ichtyologickú štúdiu, inžiniersko-geologický
prieskum a informáciu o súlade s pripravovaným územným plánom mesta Banská Bystrica), pričom
na základe týchto štúdií vyplýva, že v danej lokalite nie je možné realizovať iný variant. Upustenie od
požiadavky variantného riešenia sa týkalo podľa neho aj doplneného Zámeru a postup žalovaného bol
v súlade s § 22 ods. 7 zák. č. 24/2006 Z.z. K námietke, že nedošlo k posúdeniu kumulatívneho vplyvu
ďalších malých vodných elektrární nachádzajúcich sa v blízkosti plánovanej MVE Iliaš uviedol, že takéto
posúdenie zák. č. 24/2006 Z.z. nepožaduje. Poukázal na to, že pri procese prípravy Koncepcie HEP
bolo realizované posudzovanie vplyvov na životné prostredie pri strategických dokumentoch, pričom
Koncepcia HEP určila profil MVE Iliaš ako strategický. Z toho podľa neho vyplýva, že prípadný negatívny
vplyv Zámeru bol skúmaný v súlade so zák. č. 24/2006 Z.z. a rozhodnutie žalovaného je tak založené
na všetkých dostupných informáciách. Samotný ďalší účastník 1. zohľadnil dopad na ekosystém, v
dôsledku čoho je podľa neho rybovod v rámci Zámeru riešený nadštandardne a v súlade s metodikou.
Nesúhlasil s tým, že MVE Iliaš bude mať za následok zhoršenie ekologického stavu útvaru povrchovej
vody na účely jej povolenia ako výnimky v zmysle čl. 4.7 RSV. Ďalej uviedol, že stanovisko žalovaného
z 08.02.2014, ktorým mal byť vyslovený nesúhlas so Zámerom, existuje len v rovine návrhu a nikdy
nebolo vydané. Z hľadiska súladu Zámeru s územným plánom mesta Banská Bystrica uviedol, že
Zámer je v súlade s vtedy platným územným plánom z r. 1976, ako aj s finálnym návrhom nového
územného plánu mesta Banská Bystrica. Mestské zastupiteľstvo síce tento návrh schválilo 20.05.2014
s pozmeňujúcimi návrhmi, ale takto schválený územný plán nebol nikdy účinný. Územný plán (bez
pozmeňujúcich návrhov) bol schválený mestským zastupiteľstvom v apríli 2015 a stal sa účinným. Tvrdil,
že Zámer je v súlade s aktuálne účinným územným plánom mesta Banská Bystrica v znení zmien a
doplnkov I. etapa. Navrhol, aby bola žaloba zamietnutá.

11. Ďalší účastník 4. (Slovenský rybársky zväz Žilina) k žalobe uviedol, že sa so žalobou stotožňuje a
v povoľovacom konaní žiadal, aby posudzovanie vplyvov na životné prostredie prebehlo. Poukázal na
to, že v uvedenom riečnom profile sa nachádzajú druhy rýb európskeho významu, na ktoré by mala
predmetná stavba nežiaduci vplyv. Mal za to, že v vzhľadom na plánovanú výstavbu ďalších riečnych
stavieb v úseku Zvolen - Šalková na rieke Hron mal by byť posúdený synergický vplyv MVE Iliaš a
ostatných navrhovaných alebo realizovaných malých vodných elektrární na životné prostredie.

12. Ďalší účastník 5. (Mesto Banská Bystrica) vo vyjadrení k žalobe poukázal na ciele a účel územným
plánom mesta Banská Bystrica zák. č. 24/2006 Z.z., v zmysle ktorého mal žalovaný posúdiť možné
vplyvy uvažovaného Zámeru na životné prostredie. Ďalej poukázal na nárast žiadostí o vydanie
povolenia na vybudovanie MVE, ktorý vychádza z Koncepcie HEP, ktorá určuje rámcové podmienky
pre využívanie hydroenergetického potenciálu a v tomto kontexte stanovuje podmienky výstavby MVE.
Upozornil však na tú časť materiálu Koncepcie HEP, z ktorej vyplýva, že samotná koncepcia predpokladá
náležité hodnotenie vplyvov na dotknuté územia, špecifikáciu opatrení na zmiernenie, elimináciu a
odstránenie negatívnych vplyvov na životné prostredie, ako aj štandardný monitoring a analýzy Zámeru
a navrhovanej činnosti. Preto je potrebné všetky negatívne následky skúmať v dlhodobom horizonte,
jednotlivo, i vo vzájomných súvislostiach, a to v záujme predchádzania závažným a nezvratným
dôsledkom. Poukázal na aktualizáciu Koncepcie HEP (z januára 2017), ktorá by mala viesť k spomaleniu
výstavby MVE na Slovensku, ako aj k obmedzeniu počtu MVE (obmedzenia rôzneho druhu z dôvodov
ochrany prírody a životného prostredia boli identifikované v 317 prípadoch z pôvodne určených 375).
Ďalej vo vyjadrení uvádza, že MVE Iliaš má byť vybudovaná na rieke Hron, kde je na úseku cca 20



km plánovaná činnosť 4 malých vodných elektrární (okrem MVE Iliaš sú to MVE Sliač, MVE Vlkanová
a už vybudovaná MVE Šalková), avšak bez toho, aby takéto lokalizácie boli podrobené riadnemu
preskúmaniu z hľadiska environmentálnych dopadov na životné prostredie, ekosystémy vôd, ale aj
z hľadiska posúdenia humánnej ekológie, čím dochádza k porušeniu čl. 44 Ústavy SR a rámcovej
Smernice o vodách. Argumentoval, že v súvislosti s navrhovanou činnosťou MVE Iliaš o.i. absentuje
aj podrobná štúdia, ktorá by sa zamerala na posudzovanie podmienok pre protipovodňovú ochranu
územia, na zachovanie všetkých funkcií vodného toku Hron tak, aby v dôsledku MVE Iliaš, ako aj ďalších
blízkych vodných stavieb a ich negatívnych vplyvov, nedochádzalo k zvyšovaniu protipovodňového
rizika, aby bol zabezpečený požadovaný biologický prietok, aby neboli narušené hladiny podzemných
vôd a nevytvárali sa ľadové zátarasy. Táto štúdia by mala nevyhnutne zahŕňať všetky existujúce a tiež
plánované stavby na toku Hron. Vzhľadom na koncentráciu MVE na takom malom území v prípade
navrhovanej činnosti MVE Iliaš ide nesporne o činnosti so závažným vplyvom na životné prostredie,
kedy je ich posúdenie podľa zák. č. 24/2006 Z.z. nevyhnutným podkladom na vydanie neskorších
rozhodnutí o povolenie činnosti. Ďalší účastník 5. poukázal na to, že mesto ako dotknutý subjekt
v zmysle § 23 ods. 4 zák. č. 24/2006 Z.z. vo svojom stanovisku k zámeru z 03.02.2014 vyjadrilo
s predloženým Zámerom činnosti MVE Iliaš súhlas, avšak s jasne vymedzenými pripomienkami k
Zámeru a toto súhlasné stanovisko bolo podmienené jasne zadefinovanými požiadavkami na úpravu a
doplnenie Zámeru. Poukázal na tú časť svojho stanoviska, ktorá sa týkala posúdenia Zámeru vo vzťahu
k územnému plánu aglomerácie Banská Bystrica. Poukázal na to, že v posudzovaní v rámci časti súladu
so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou sa Zámer odvoláva na UPN mesta Banská Bystrica,
ktorý je ešte len v procese schvaľovania. Z dikcie § 29 ods. 4 a 5 zák. č. 24/2006 Z.z. vyplýva, že pre
rozhodovanie v zisťovacom konaní je jedným z kritérií týkajúcich sa umiestnenia navrhovanej činnosti
aj súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Žalovaný v napadnutom
rozhodnutí vyslovil, že navrhovanú činnosť posúdil aj z hľadiska jej súladu s územnoplánovacou
dokumentáciou, pričom prihliadal na stanoviská doručené k Zámeru od zainteresovaných subjektov,
vrátane verejnosti, toto tvrdenie žalovaného je však v zjavnom rozpore s listinnými dôkazmi tvoriacimi
obsah administratívneho spisu. Ďalší účastník sa preto stotožňuje s tvrdením žalobcov, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného vykazuje vady takej intenzity, že spôsobujú jeho nezákonnosť. Preto navrhol,
aby súd napadnuté rozhodnutie z dôvodu jeho nezákonnosti zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.

13. Zástupkyňa žalobcov v písomnom vyjadrení doručenom správnemu súdu 24.03.2017 uviedla,
že žalobcovia trvajú na žalobe v celom rozsahu. Vo vzťahu k doručeniu napadnutého rozhodnutia
uviedla, že žalobcom bolo doručené obyčajnou poštou 28.03.2014, pričom mesto Banská Bystrica
informovalo verejnosť o napadnutom rozhodnutí v súlade s § 29 ods. 9 zák. č. 24/2006 Z.z. zverejnením
na elektronickej tabuli mesta Banská Bystrica dňa 10.04.2014. Vo vyjadrení poukázala na „Správu
o ochrane práva na životné prostredie postupom orgánom verejnej správy pri povoľovaní výstavby
malých vodných elektrární“ z decembra 2016, ktorú vydala verejná ochrankyňa práv, z ktorej vyplýva,
že napadnuté rozhodnutie nebolo schválené zákonným spôsobom. V replike k vyjadreniu ďalšieho
účastníka 1. zástupkyňa žalobcov poukázala na to, že spoločnosť Rutland a.s. vzala svoj pôvodný
zámer podaním doručeným žalovanému 25.11.2013 späť, v dôsledku čoho žalovaný zisťovacie konanie
listom z 02.12.2013 zastavil. Podaním nového návrhu (Zámeru) na začatie zisťovacieho konania zo
dňa 07.01.2014 nepochybne začal nový proces - nové zisťovacie konanie. Na jeho zákonný priebeh
po formálnej stránke bolo nevyhnutné splniť všetky zákonné podmienky, ktoré nemohli byť nahradené
ich použitím z pôvodného zisťovacieho konania, pretože to bolo zastavené. Žalovaný si napokon
v tomto novom konaní vyžiadal aj nové stanoviská dotknutých orgánov a nepoužil stanoviská z
prvého zisťovacieho konania. Postup žalovaného, ktorý poukázal v tomto novom konaní na upustenie
od variantného riešenia, ktoré sa vzťahovalo na prvé zisťovacie konanie, považujú žalobcovia za
nezákonný. V prípade, ak by išlo len o doplnenie pôvodného Zámeru, nevzal by navrhovateľ svoj
Zámer späť, ale zodpovedajúcim podaním by pôvodný Zámer doplnil. Vo vzťahu k tvrdeniam o
vzťahu Koncepcie HEP a posúdením kumulatívneho vplyvu všetkých plánovaných MVE na rieke
Hron zástupkyňa žalobcov poukázala na to, že uvedená Koncepcia posúdenie kumulatívneho vplyvu
neobsahuje. Poukázala na medializovaný prípad zo 04.06.2017, kedy došlo na už sprevádzkovanej
MVE na rieke Hron pri Želiezovciach k masívnemu úhynu migrujúcich rýb, ktoré boli usmrtené MVE pri
migrácii. Ryby pritom nevyužili vybudovaný rybovod, ktorý sa tak ukázal ako nefunkčný. Plánovaná MVE
môže mať obdobné pre migrujúce ryby devastačné účinky. Je preto potrebné postupovať s maximálnou
obozretnosťou a mal by byť odborne a dôkladne vykonaný proces posudzovania vplyvov na životné
prostredie, ktoré by mali prípadné negatívne dôsledky na vodné živočíchy prevádzkou MVE upozorniť.



14. Zástupca ďalšieho účastníka 1. k replike zástupkyne žalobcov uviedol, že Správa verejnej
ochrankyne práv nie je výsledkom nezávislého prieskumu a bola ovplyvnená žalobcami, pričom
polemizoval s jednotlivými časťami tejto správy. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 4. uviedol,
že jeho nesúhlasné stanovisko voči výstavbe akejkoľvek MVE je jeho štandardom a poukázal na
údajný rozpor jeho nesúhlasného stanoviska k Zámeru na jednej strane a na pozitívny postoj k
navrhovaným nápravným opatreniam na strane druhej. K vyjadreniu ďalšieho účastníka 5. zotrval na
svojom stanovisku, že Zámer je v súlade s vtedy platným územným plánom mesta Banská Bystrica, ako
aj s finálnym návrhom nového územného plánu mesta Banská Bystrica.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec prejednal
na nariadenom pojednávaní v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas
predvolaný, ako aj v neprítomnosti ďalších účastníkov konania č. 2, 3 a 4, pričom zistil, že žaloba je
dôvodná.

16. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní zotrvala na dôvodoch nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného uvedených v žalobe. Zdôraznila, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec,
keď rozhodol, že navrhovaná činnosť nemusí byť ďalej posudzovaná podľa zákona, hoci žalobcovia a
aj ďalší účastníci konania v postavení dotknutých orgánov a zainteresovanej verejnosti argumentovali
veľmi podrobne a odborne, že takáto navrhovaná činnosť môže mať závažný vplyv na životné prostredie
a tento závažný negatívny vplyv je najmä na samotnú rieku Hron na živočíchy, na rastliny, na vodné
športy a iné činnosti a môže mať taký negatívny vplyv, ktorý je nutné považovať za taký, ktorý by mal byť
predmetom ďalšieho širšieho a podrobnejšieho posudzovania. Žalovaný sa podľa zástupkyne žalobcov
neodôvodnene a v rozpore so zákonom nevysporiadal a ani neodôvodnil, prečo tieto vplyvy, ktoré boli
účastníkmi namietané, neposudzoval ako závažné, a teda ako také, v dôsledku ktorých by mala byť
ďalej navrhovaná činnosť posudzovaná. Ďalej tvrdila, že zo strany žalovaného nebol posudzovaný ani
kumulatívny vplyv umiestnenia viacerých MVE na úseku Hrona, zámer sa posudzoval len samostatne
vo vzťahu k jednej MVE. Rozhodnutie považovala za nezákonné aj z dôvodu, že je nepreskúmateľné,
pretože žalovaný sa nedostatočne vysporiadal so stanoviskami a v rámci zisťovacieho konania od
navrhovateľa nevyžiadal predloženie variantného riešenia, hoci v tomto zisťovacom konaní nerozhodol
o tom, že takéto variantné riešenie nemusí byť predložené. Pokiaľ žalovaný vo vzťahu k námietke
o neposúdení kumulatívneho vplyvu viacerých elektrární na toku Hrona odkázal na Koncepciu HEP,
žalovaný sa s touto skutočnosťou nevysporiadal a nevysporiadal sa ani s tým, ako boli posúdené vplyvy
na životné prostredie v uvedenej Koncepcii. Žalovaný mal povinnosť v zmysle zák. č. 24/2006 Z.z.
posudzovať kumulatívny vplyv v rámci tohto zisťovacieho konania. Namietala, že žalovaný selektívne
pristupoval k stanoviskám jednotlivých dotknutých orgánov a zainteresovanej verejnosti, pričom nie je
zrejmé, z akého dôvodu tieto námietky vyhodnotil ako pozitívne napriek tomu, že boli uvedené negatívne
vplyvy, s ktorými skutočnosťami sa navyše nevysporiadal. Poukázala na to, že žalovaný niektoré
dotknuté orgány ani neoslovil, pričom sa jednalo o tie orgány, ktoré v predchádzajúcom zisťovacom
konaní dali nesúhlasné stanovisko. Zdôraznila, že MVE majú taký negatívny vplyv na životné prostredie,
ktorý je potrebné posudzovať spôsobom ako navrhovala zainteresovaná verejnosť, pričom v dôsledku
zistených negatívnych vplyvov závažného charakteru v súvislosti s výstavbou MVE došlo k zmene zák.
č. 24/2006 Z.z. v tom zmysle, že MVE sa musia posudzovať spôsobom podľa cit. zákona.

17. Zástupca žalobcu 1/ na pojednávaní uviedol, že vo vzťahu k posudzovaniu strategického dokumentu
Koncepcia HEP sa posudzovania zúčastňoval ako vtedajší zástupca Slovenského rybárskeho zväzu a
má za to, že v tomto posudzovaní boli negatívne vplyvy na životné prostredie posúdené len formálne.
Preto bola podaná sťažnosť na Európsku komisiu, pričom v ďalšom procese bolo zo strany Európskej
komisie konštatované, že došlo k porušeniu Smernice s tým, že z tohto dôvodu bola v r. 2014 a 2015
Koncepcia HEP aktualizovaná, v dôsledku čoho boli sprísnené kritériá vo vzťahu k MVE. Poukázal na
to, že žalobca 1/ sa dostatočne oboznámil s navrhovanými riešeniami smerujúcimi k odstráneniu, resp. k
eliminácii negatívnych vplyvov na životné prostredie tak, ako sú uvedené v Zámere, pričom vychádzajúc
zo svojich odborných vedomostí a znalostí konštatoval, že tieto informácie boli len všeobecné, formálne
a neboli podložené žiadnymi výskumami alebo konkrétnymi skutočnosťami. Napr. údaje uvedené vo
vzťahu k ichtyofaune boli použité úplne z iných úsekov Hrona, v Zámere neboli vôbec uvedené také
opatrenia, ktoré by zabránili strate ekoriečneho systému, k zmene druhov rýb a pod. Ďalej uviedol, že
je znalcom v uvedenom odbore s 20 ročnou praxou a vo vzťahu k tvrdeniu uvedenom Zámere a aj na
pojednávaní, že navrhnutý rybovod je funkčný, uviedol, že bez adekvátnych posudzovaní objektívnymi



metódami vychádzajúc z určitých objektívnych kritérií nemožno konštatovať, že nejaký rybovod je
funkčný. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného.

18. Zástupkyňa žalobcu 3/ vo vzťahu k tvrdeniu zástupcu ďalšieho účastníka 1. ohľadne súladu Zámeru
s vtedy platným územným plánom mesta Banská Bystrica uviedla, že záver uvedený v Zámere je mylný,
pričom predložila na pojednávaní písomné stanovisko ako odborne spôsobilá osoba na spracovanie
územnoplánovacej dokumentácie, z ktorého vyplýva, že tvrdenie ďalšieho účastníka 1., že Zámer MVE
bol v súlade s vtedy platným územným plánom, nie je pravdivý a s poukazom na znenie platného
územného plánu v čase zisťovacieho konania konštatovala, že územný plán a ani neskôr schválené
jeho zmeny a doplnky neriešili umiestnenie žiadnej vodnej elektrárne na Hrone, a teda Zámer MVE Iliaš
bol v rozpore s územným plánom platným v čase zisťovacieho konania. Rovnako vo vzťahu k tvrdeniu
ďalšieho účastníka 1., že Zámer MVE Iliaš je plne v súlade s aktuálne účinným územným plánom mesta
Banská Bystrica je rovnako zavádzajúce. Zo stanoviska vyplýva, že nový územný plán mesta Banská
Bystrica bol schválený Uznesením  MsZ č. 19/2015-MSZ zo dňa 23.03.2015, jeho záväzná časť bola
vyhlásená VZN č. 1/2015. V časti V. uznesenia mestské zastupiteľstvo uložilo riaditeľovi UHA mesta v
bode 4 „spracovať a následne obstarať zmeny a doplnky platného ÚPN mesta Banská Bystrica v časti
mesta II. Iliaš a V. Kráľová s riešením vylúčenia umiestnenia MVE Iliaš z návrhu“. Zmenami a doplnkami
I. etapa bola MVE Iliaš z územného plánu vylúčená. Uznesením MsZ č. 358/2016 bola schválená
dňa 26.01.2016, záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 4/2016. Keďže zmeny a doplnky I. etapa boli
spracované s chybou, keďže nebola vyškrtnutá MVE Iliaš vo všetkých kapitolách záväznej textovej časti,
mesto Banská Bystrica pristúpilo k odstráneniu tohto nedostatku obstaraním ďalších zmien a doplnkov
III. etapa, ktoré boli schválené Uznesením MsZ č. 902/2017 z 19.09.2017, záväzná časť bola vyhlásená
VZN č. 8/2017, účinným od 30.10.2017. Zámer MVE Iliaš je v rozpore s platným územným plánom mesta
Banská Bystrica.

19. Právny zástupca ďalšieho účastníka 1. sa na pojednávaní pridržiaval svojich doterajších písomných
stanovísk a považoval rozhodnutie žalovaného za zákonné. Mal za to, že žalovaný sa vysporiadal so
všetkými pripomienkami v konaní. Vo vzťahu k upusteniu variantného riešenia uviedol, že toto upustenie
sa týkalo tak pôvodného ako aj doplneného Zámeru, keďže v doplnenom Zámere nedošlo k jeho
zásadnej zmene. Vo vzťahu k námietke o neposúdení kumulatívneho vplyvu viacerých elektrární na toku
rieky Hron poukázal na to, že v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré bolo vykonané
v súvislosti s prijatím Koncepcie HEP ako strategického dokumentu vo vzťahu k MVE na území SR
boli tieto vplyvy posúdené a pokiaľ žalovaný vychádzal z tohto posúdenia, vysporiadal sa s námietkami
dostatočne. Navrhol žalobu zamietnuť.

20. Zástupca ďalšieho účastníka 1. poukázal na to, že s námietkou žalobcov vo vzťahu k kumulatívnemu
účinku malých vodných elektrární nachádzajúcich sa v príslušnom úseku Hrona sa žalovaný vysporiadal
odvolaním na Koncepciu, v ktorom strategickom dokumente bolo uvedené posúdené ako modelová
situácia, keďže malé vodné elektrárne v tom čase neexistovali fyzicky, a preto bol použitý matematický
model, ktorý bol použitý aj v Zámere predloženom navrhovateľom. Z uvedeného dôvodu nemohli byť
vykonané exaktné merania, ktoré členovia zainteresovanej verejnosti požadovali. Vyslovil názor, že
subjekty zainteresovanej verejnosti nebrali do úvahy nápravné opatrenia, ktoré boli uvedené v Zámere
zo strany navrhovateľa vo vzťahu k samotným navrhovateľom konštatovaným negatívnym vplyvom na
životné prostredie a tieto nápravné opatrenia nezohľadňovali. Žalovaný tak urobil, nepoprel, že isté
negatívne vplyvy existujú, avšak napríklad vo vzťahu k vplyvu na migráciu rýb bolo navrhnuté ako
nápravné opatrenie rybovod, kde aj samotný Slovenský rybársky zväz konštatoval, že ide o funkčný
rybovod. Rozhodnutie považoval za zákonné.

21. Zástupkyňa ďalšieho účastníka 5. na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomného vyjadrenia
k žalobe, vyslovila súhlas so všetkou argumentáciou uvedenou žalobcami v žalobe a žiadala, aby súd
napadnuté rozhodnutie zrušil.

22. Žalobcovia podali žalobu za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Dňa 01.07.2016
nadobudol účinnosť zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Podľa § 491 ods.
1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p.
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento



zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická alebo právnická osoba.

23. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa čl. 44 ods. 1 až 4 Ústavy SR
(1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie.
(2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.
(3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie,
prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.
(4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy,
o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným
druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.

26. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu
verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon
neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd.

27. Predmetom súdneho prieskumu je žalobou napadnuté rozhodnutie vydané žalovaným podľa § 29
zák. č. 24/2006 Z.z. ako výsledok zisťovacieho konania, ktorým bolo rozhodnuté, že navrhovaná činnosť
MVE Iliaš sa nebude ďalej posudzovať podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie. Preskúmavaniu zásadne podliehajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorými sa
zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej
a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýkajú. Zásada tzv. generálnej klauzuly vyplýva z čl. 36
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a z čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Negatívny výpočet rozhodnutí
uvedených v § 7 SSP, ktoré nepodliehajú súdnemu preskúmaniu, má v súlade s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR
charakter výnimiek a nesmie byť zásadne rozširovaný. Z rozhodnutia Ústavného súdu SR PL.ÚS 26/01
vyplýva, že z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných
práv a slobôd garantovaných ústavou alebo medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná a ktoré
boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania podľa zák.
č. 24/2006 Z.z. sa dotýka základného ústavného práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44
Ústavy SR, ako aj základného práva na včasné a úplné informácie o životnom prostredí podľa čl. 45
Ústavy SR. Povinnosť súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia zo zisťovacieho konania
vyplýva aj z Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe
k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor), pretože predstavuje úkon
podliehajúci čl. 6 v zmysle čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny
súd viazaný zároveň právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v Uznesení č. k. 6Sžo/84/2014
z 29.02.2016 preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe.

28. Žalobcovia v žalobe namietali, že rozhodnutím žalovaného boli ukrátení na svojich právach
zaručených čl. 44 a čl. 45 Ústavy SR. Svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby odvodzovali z ust.
§ 247 ods. 1 O.s.p. (účinného v čase podania žaloby) a čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Vzhľadom
na to, že aktívna legitimácia žalobcov v konaní nebola účastníkmi konania spochybnená, správny súd
len vzhľadom na argumentáciu žalobcov v žalobe konštatuje, že žalobcovia ako občianske združenia,
ktorých cieľom je (okrem iného) chrániť životné prostredie, majú nepochybne status tzv. zainteresovanej
verejnosti v zmysle § 24 a nasl. zák. č. 24/2006 Z.z. Rovnako z čl. 9 ods. 2 písm. b/ Aarhuského
dohovoru vyplýva právo prístupu zainteresovanej verejnosti k procesu preskúmania pred súdom alebo
iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona, s cieľom napadnúť vecnú a
procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia podliehajúceho čl. 6 Dohovoru v prípadoch ustanovených



vnútroštátnym právom. Aktívna legitimácia žalobcov na podanie žaloby napokon vyplýva aj z ust. § 42
SSP.

29. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 24/2006 Z.z. v znení zák. č. 180/2013 Z.z. (ďalej len „zák.č. 24/2006 Z.z.“)
tento zákon upravuje
a) postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie 1) (ďalej
len \"posudzovanie vplyvov\")
1. strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením,
2. navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných
predpisov,
b) pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov,
c) práva a povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov.

30. Podľa § 2 zák. č. 24/2006 Z.z. účelom zákona je najmä
a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii
environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na
podporu trvalo udržateľného rozvoja, 3)
b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a
navrhovanej činnosti na životné prostredie,
c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti
vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom,
d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného
prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, 4)
e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení
činnosti podľa osobitných predpisov. 2)

31. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 24/2006 Z.z. predmetom posudzovania vplyvov sú navrhované činnosti
uvedené v prílohe č. 8.

32. Podľa prílohy č. 8 „Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné
prostredie“ kapitola 10 - Vodné hospodárstvo, položka č. 1, časť B zisťovaciemu konaniu podliehajú
priehrady, nádrže a iné zariadenia určené na zadržiavanie alebo na akumuláciu vody vrátane suchých
nádrží s výškou hrádze na terénnom od 3 m do 8 m.

33. Podľa § 22 ods. 1, 3, 4, 5, 6, 7 zák. č. 24/2006 Z.z.
(1) Navrhovateľ doručí príslušnému orgánu zámer v listinnom vyhotovení v počte, ktorý si navrhovateľ
vopred dohodne s príslušným orgánom, a jedenkrát na elektronickom nosiči dát.
(3) Zámer musí obsahovať najmenej dve variantné riešenia navrhovanej činnosti, ako aj nulový variant.
(4) Zámer obsahuje najmä
a) základnú charakteristiku navrhovanej činnosti,
b) základné údaje o súčasnom stave životného prostredia územia, na ktorom sa má činnosť vykonávať,
ako aj územia, ktoré bude navrhovanou činnosťou ovplyvnené,
c) základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti, najmä nároky na záber pôdy,
energiu a suroviny, ako aj o miere znečistenia alebo poškodenia zložiek životného prostredia,
d) základné vyhodnotenie výhod a nevýhod variantov riešenia navrhovanej činnosti,
e) návrhy opatrení na vylúčenie alebo zníženie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti v etape
realizácie, prevádzky a ukončenia prevádzky.
(5) Podrobnosti o obsahu a štruktúre zámeru obsahuje príloha č. 9.
(6) Zámer, ktorý nemá potrebné náležitosti podľa odsekov 4 a 5, vráti príslušný orgán bez zbytočného
odkladu, najneskôr však do siedmich pracovných dní, navrhovateľovi na doplnenie a určí rozsah jeho
doplnenia.
(7) Príslušný orgán na základe žiadosti navrhovateľa upustí od požiadavky variantného riešenia
navrhovanej činnosti najmä v prípadoch, ak nie je k dispozícii iná lokalita alebo ak pre navrhovanú
činnosť neexistuje iná technológia. Ak z pripomienok predložených k zámeru podľa § 23 ods. 4 vyplynie
potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti, zohľadní sa táto skutočnosť v
ďalšom konaní podľa tohto zákona.

34. Podľa § 23 ods. 1, 3, 4 zák. č. 24/2006 Z.z.



(1) Príslušný orgán do siedmich pracovných dní od doručenia zámeru podľa § 22 zašle zámer
rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu, dotknutej obci a mimovládnej
organizácii podporujúcej ochranu životného prostredia podľa § 27, ak podala podnet podľa § 20.
Príslušný orgán zverejní bezodkladne na webovom sídle ministerstva zámer a oznámenie o predložení
zámeru, ktoré obsahuje základné údaje o navrhovanej činnosti, ktorými sú názov, miesto realizácie,
predmet činnosti a základné údaje o navrhovateľovi, ktorými sú názov, adresa alebo sídlo navrhovateľa.
(3) Dotknutá obec do troch pracovných dní od doručenia zámeru alebo oznámenia podľa odseku 2
informuje o ňom verejnosť spôsobom v mieste obvyklým a zároveň oznámi, kde a kedy možno do zámeru
nahliadnuť. Zámer musí byť verejnosti sprístupnený najmenej po dobu 21 dní od zverejnenia informácie
o jeho doručení.
(4) Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská
23) k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia. Verejnosť môže doručiť svoje
písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle
ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za
doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.

35. Podľa § 29 zák. č. 24/2006 Z.z.
(1) Ak ide o navrhované činnosti uvedené v § 18 ods. 3 a 5, vykoná príslušný orgán na základe
zámeru predloženého navrhovateľom zisťovacie konanie a rozhodne, či sa navrhovaná činnosť bude
posudzovať podľa tohto zákona.
(2) Pre náležitosti zámeru v zisťovacom konaní platí § 22 ods. 3 až 5.
(3) Na zisťovacie konanie sa vzťahujú obdobne § 22 ods. 1, 2, 6 a 7 a § 23.
(4) Ak ide o rozhodovanie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona,
príslušný orgán prihliada najmä na
a) povahu a rozsah navrhovanej činnosti,
b) miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie 22) a ochranu poskytovanú
podľa osobitných predpisov, 35)
c) význam očakávaných vplyvov,
d) stanoviská podľa § 23 ods. 4.
(5) Kritériá pre zisťovacie konanie sú uvedené v prílohe č. 10.
(6) Príslušný orgán môže vyžiadať od navrhovateľa doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok
a požiadaviek vyplývajúcich zo stanovísk podľa § 23 ods. 4, ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie o tom,
či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona.
(7) O tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, rozhodne príslušný orgán do
15 dní od uplynutia poslednej lehoty podľa § 23 ods. 4. Rozhodnutie musí byť odôvodnené. Príslušný
orgán sa v odôvodnení vysporiada so stanoviskami doručenými v súlade s § 23 ods. 4.
(8) Rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, príslušný orgán
zašle aj rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu, dotknutej obci a zainteresovanej
verejnosti.
(9) Dotknutá obec bezodkladne informuje verejnosť o rozhodnutí podľa odseku 7 spôsobom vmieste
obvyklým.

36. Podľa prílohy č. 10 „Kritériá pre zisťovacie konanie podľa § 29 zákona“ sú
Povaha a rozsah navrhovanej činnosti
1. Rozsah navrhovanej činnosti (vyjadrený v technických jednotkách).
2. Súvislosť s inými činnosťami (jestvujúcimi, prípadne plánovanými).
3. Požiadavky na vstupy (najmä záber pôdy, potreba vody, potreba surovín a celkové využitie prírodných
zdrojov, potreba energetických zdrojov a pod.).
4. Údaje o výstupoch, najmä znečistenie ovzdušia, tvorba odpadov, odpadové vody, iné odpady, hluk,
vibrácie, žiarenie, teplo, zápach a iné očakávané vplyvy).
5. Pravdepodobnosť účinkov na zdravie obyvateľstva.
6. Ovplyvňovanie pohody života.
7. Celkové znečisťovanie alebo znehodnocovanie prostredia.
8. Riziko nehôd s prihliadnutím najmä na použité látky a technológie, ako aj ďalšie možné riziká spojené
s realizáciou navrhovanej činnosti.
II. Miesto vykonávania navrhovanej činnosti
Pri zisťovacom konaní sa musí vziať do úvahy environmentálna citlivosť oblasti, ktorá bude
pravdepodobne zasiahnutá navrhovanou činnosťou s prihliadnutím najmä na



1. súčasný stav využitia územia,
2. súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou,
3. relatívny dostatok, kvalitu a regeneračné schopnosti prírodných zdrojov v dotknutej oblasti,
4. únosnosť prírodného prostredia, najmä ak ide o tieto oblasti:
4.1. močiare,
4.2. pobrežné oblasti (riek, jazier, nádrží),
4.3. pohoria a lesy,
4.4. chránené územia [napr. chránená krajinná oblasť, národný park, chránený areál, prírodná
rezervácia, národná prírodná rezervácia, prírodná pamiatka, národná prírodná pamiatka, chránený
krajinný prvok, chránené vtáčie územie, navrhované chránené vtáčie územie, územie európskeho
významu, európska sústava chránených území (Natura 2000), chránené vodohospodárske oblasti],
4.5. oblasti významné z hľadiska výskytu, ochrany a zachovania vzácnych druhov fauny a flóry (napr.
chránené druhy a ich biotopy),
4.6. oblasti, v ktorých už bola vyčerpaná únosnosť prírodného prostredia,
4.7. husto obývané oblasti,
4.8. historicky, kultúrne alebo archeologicky významné oblasti.
III. Význam očakávaných vplyvov
Význam očakávaných vplyvov sa posudzuje vo vzťahu ku kritériám uvedeným v bodoch I. a II. s
prihliadnutím najmä na
1. pravdepodobnosť vplyvu,
2. rozsah vplyvu (napr. veľkosť dotknutej geografickej oblasti a veľkosť dotknutej populácie),
3. pravdepodobnosť vplyvu presahujúceho štátne hranice,
4. veľkosť a komplexnosť vplyvu,
5. trvanie, frekvenciu a vratnosť vplyvu.

37. Podľa § 64 zák. č. 24/2006 Z.z. v znení zák. č. 180/2013 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa
nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 39) okrem konaní podľa § 59 ods. 2.

38. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ Rutland a.s. Bratislava predložil žalovanému
dňa 10.12.2013 podľa § 22 zák. č. 24/2006 Z.z. Zámer k výstavbe MVE Iliaš, ktorý bol doplnený dňa
07.01.2014. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že uvedený Zámer, resp. navrhovaná činnosť
svojimi parametrami podľa prílohy č. 8, kapitola č. 10 zák. č. 24/2006 Z.z. podlieha zisťovaciemu konaniu,
ktoré žalovaný vykonal podľa § 29 a nasl. cit. zákona tak, ako je uvedené v bode 1. tohto rozsudku.
Po ukončení zisťovacieho konania vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie s tým, že navrhovaná činnosť
MVE Iliaš sa nebude ďalej posudzovať podľa zák. č. 24/2006 Z.z., pričom svoje rozhodnutie odôvodnil
tak, ako je uvedené v bode 2 tohto rozsudku.

39. Žalobcovia v žalobe namietali, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu, že vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza, je v rozpore s
obsahom spisov a že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Správny súd
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného s prihliadnutím na obsah administratívneho spisu
dospel k záveru, že rozhodnutie je v namietanom rozsahu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a
nezrozumiteľnosť, a preto sú dané dôvody na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP.

40. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR.
Podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( ďalej len „Dohovor“) každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom (právo na spravodlivý súdny proces). Slovenská republika
je právny štát a musí presadzovať súladnosť správania orgánov verejnej správy so všetkými právnymi
predpismi v intenciách čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a princípmi dobrej správy. Uplatnenie týchto princípov v
praxi znamená, že každé rozhodnutie orgánu verejnej správy musí byť náležite odôvodnené, aby bolo
transparentné a preskúmateľné. Uvedená požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia vyplýva z čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods.1 Dohovoru, ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý
súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa citovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
a čl. 6 ods.1 Dohovoru je v zmysle judikatúry Ústavného SR i ESĽP aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Podľa



konštantnej judikatúry ESĽP (napr. Garcia Ruiz vs. Španielsko, rozsudok z 21.01.1999) pre správne
súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka musí orgán verejnej správy
primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi
konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný, a aký záver z toho pre konanie vyplýva. Rovnako aj na
každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať minimálnym spôsobom, tzn. stručne
objasniť, prečo je argument nedôvodný. Obdobne aj najvyšší súd prostredníctvom svojej judikatúry
vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia orgánu verejnej správy: „odôvodnenie
rozhodnutia orgánu verejnej správy.... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o ....
splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemernému adresátovi je
daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných
prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných
na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke
obsiahnutej vo výrokovej časti“. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať
uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo môže byť zapríčinené tak nedostatkom dôvodov
alebo zmätočnosťou (nezrozumiteľnosťou) vzťahu výrokovej časti k odôvodneniu rozhodnutia. V tejto
súvislosti je nutné zdôrazniť, že aj keď z ust. § 64 zák. č. 24/2006 Z.z. vyplýva, že na konanie podľa
tohto zákona (v tomto prípade zisťovacie konanie) sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní
(Správny poriadok), ktorý stanovuje podrobne náležitosti rozhodnutia orgánu verenej správy (§ 46 a
§ 47 Správneho poriadku) a vo svojom ust. § 29 ods. 7 formuluje náležitosti rozhodnutia vydaného v
zisťovacom konaní len všeobecne a to, že rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie a že sa orgán
verejnej správy musí v odôvodnení vysporiadať so stanoviskami doručenými v súlade s § 23 ods.
4, neznamená to, že by odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného nemuselo spĺňať vyššie
uvedené kritériá stanovené na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Súčasne je potrebné poukázať na to,
že z ust. § 29 ods. 4 zák. č. 24/2006 Z.z. vyplýva pre príslušný orgán verejnej správy povinnosť, aby v
prípade rozhodovania o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, prihliadol
na skutočnosti uvedené v cit. ustanovení pod písm. a/ až d/ (povaha a rozsah navrhovanej činnosti,
miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa
osobitných predpisov, význam očakávaných vplyvov a stanoviská podľa § 23 ods. 4) a úvaha, ako
orgán verejnej správy na uvedené kritériá prihliadol a ako ich vyhodnotil, musí byť z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia zrejmá. Rovnako je potrebné, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo zrejmé,
ako orgán verejnej správy zohľadnil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 (§ 29 ods.
5 zák. č. 24/2006 Z.z.). Nie je možné považovať za riadne odôvodnenie také rozhodnutie žalovaného,
pokiaľ v odôvodnení len konštatuje, že „v rámci zisťovacieho konania posúdil navrhovanú činnosť
z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä
jeho únosného zaťaženia a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, významu očakávaných
vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územnoplánovacou dokumentáciou a
úrovne spracovania Zámeru. Prihliadol pritom predovšetkým na stanoviská doručené k Zámeru od
zainteresovaných subjektov, vrátane verejnosti a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia“. Za riadne odôvodnené rozhodnutie nemožno teda považovať také rozhodnutie
žalovaného, pokiaľ v jeho odôvodnení len všeobecne vymenuje skutočnosti, na ktoré má v zisťovacom
konaní povinnosť prihliadať a ktoré sú uvedené v § 29 ods. 4 zák. č. 24/2006 Z.z., t.j. uvedie len citáciu
uvedeného ustanovenia bez toho, aby uviedol konkrétne skutočnosti týkajúce sa navrhovanej činnosti,
z ktorých pri rozhodovaní vychádzal a ako vyhodnotil jednotlivé prvky navrhovanej činnosti z hľadiska v
zákone stanovených okruhov posudzovania (§ 29 ods. 4 písm. a/ až d/). Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia žalovaného nie je zároveň zrejmé, ako žalovaný vyhodnotil navrhovanú činnosť z hľadiska
jednotlivých kritérií, ku ktorým mal povinnosť prihliadať v zisťovacom konaní v zmysle § 29 ods. 5 cit.
zákona a prílohy č. 10 k cit. zákonu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia teda absentuje úvaha, ako
žalovaný cit. ust. § 29 ods. 4 a 5 aplikoval.

41. Žalobcovia v žalobe vo vzťahu k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia namietali, že
žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcov na vypracovanie variantného riešenia Zámeru s
poukazom na odlišné techonologické riešenia a touto pripomienkou sa nezaoberal. Ďalej namietali,
že z rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa žalovaný vyrovnal s podmienkami upustenia od variantného
riešenia stanovenými v § 22 ods. 2 cit. zákona. Túto námietku správny súd považoval za dôvodnú, keďže
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný s týmito žalobcami namietanými skutočnosťami
nevysporiadal a púhy odkaz na list žalovaného zo 07.02.2013, ktorým žalovaný upustil od požiadavky
variantného riešenia Zámeru bez toho, aby žalovaný v odôvodnení rozhodnutia reagoval na vznesené
námietky žalobcov (vrátane námietky, že predmetný list sa týkal „prvého“ zisťovacieho konania, ktoré



bolo zastavené a pre nový zámer naň nebolo možné odkázať), nepostačuje. V tejto súvislosti správny
súd pre úplnosť uvádza, že pokiaľ žalobcovia namietajú, že ani list žalovaného zo 07.02.2013, ktorým
žalovaný upustil od variantného riešenia, nebol riadne odôvodnený, touto námietkou sa správny súd
nemohol zaoberať a nemohol posudzovať zákonnosť predmetného listu (ktorý možno podľa jeho obsahu
považovať za opatrenie orgánu verejnej správy), pretože predmetné opatrenie bolo možné samostatne
preskúmať správnym súdom (§ 27 SSP).

42. Žalobcovia ďalej v žalobe namietali, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
pre nedostatok dôvodov, pretože odôvodnenie neobsahuje zdôvodnenie postupu žalovaného, nie je
z neho zrejmé, akými úvahami sa žalovaný riadil pri rozhodovaní a ako sa vysporiadal s jednotlivými
stanoviskami k Zámeru. Argumentovali, že rozhodnutie obsahuje neúplný výpočet podaných stanovísk
jednotlivých dotknutých orgánov a zainteresovanej verejnosti k Zámeru, pričom na konci je „záver“, kde je
v jednej rozvinutej vete uvedené, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať. Ďalej, že z odôvodnenia
nie je jasné, ako sa žalovaný vysporiadal s jednotlivými stanoviskami v zmysle § 23 ods. 4 cit. zákona,
ku väčšine z nich je len pridané konštatovanie, že ide o „súhlasné stanovisko“, resp. že „dotknutý
orgán nepožaduje ďalšie posudzovanie“. Takéto „vysporiadanie sa“ so stanoviskami dotknutých orgánov
považujú žalobcovia za účelné a zavádzajúce, keďže z obsahu niektorých stanovísk dotknutých
orgánov vyplýva, že so zámerom súhlasia, ale len po splnení stanovených podmienok (napr. stanovisko
Štátnej ochrany prírody SR - Správy CHKO Poľana, stanovisko Mesta Banská Bystrica). Napokon
žalobcovia namietali, že žalovaný sa vysporiadal len s niektorými námietkami žalobcov a zainteresovanej
verejnosti, aj to len stručne a formálne, pričom všetky odmietol a k niektorým námietkam sa vôbec
nevyjadril (napr. rozpor Zámeru s Rámcovou smernicou o vodách, námietkou týkajúcou sa variantného
riešenia Zámeru). Uvedené námietky týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny
súd považoval za dôvodné. V tejto súvislosti správny súd predovšetkým uvádza, že pre posúdenie
zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy je nevyhnutné, aby správny súd vychádzal
z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, resp. orgánu verejnej správy. Pod pojmom
„spis žalovaného správneho orgánu“ sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál
správneho orgánu, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998). Správny súd zistil, že k
súdnemu prieskumu bol žalovaným predložený neúplný administratívny spis, pretože v administratívnom
spise sa nenachádzajú niektoré stanoviská dotknutých orgánov, ktoré boli v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia citované (napr. stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Banská Bystrica,
Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Mesta Banská Bystrica a stanovisko
Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie z 08.02.2014) a stanovisko
žalobcu 1/ (Rieka - združenie na ochranu vodných tokov, Čadca). Správny súd sa však s obsahom
písomných stanovísk žalobcu 1/, Mesta Banská Bystrica a Okresného úradu Banská Bystrica, odbor
starostlivosti o životné prostredie z 08.02.2014 oboznámil, keďže žalobca fotokópie týchto stanovísk
predložil správnemu súdu v prílohe žaloby. Otázku „vysporiadania sa“ s jednotlivými stanoviskami
dotknutých orgánov, dotknutej obce, ako aj zainteresovanej verejnosti (vrátane žalobcov) vo vzťahu k
námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného je potrebné posudzovať z viacerých
aspektov. Pokiaľ boli žalovanému doručené stanoviská dotknutých orgánov, v ktorých bol vyslovený
súhlas so zámerom (bez akýchkoľvek podmienok) s tým, že nepožadujú ďalšie posudzovanie vplyvov na
životné prostredie, len v takomto prípade je možné považovať za postačujúce, ak žalovaný v odôvodnení
rozhodnutia uviedol názov subjektu a konštatoval, že ide o súhlasné stanovisko a nepožaduje sa ďalšie
posudzovanie (napr. stanovisko Ministerstva životného prostredia, sekcia vôd, Okresný úrad Banská
Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek
životného prostredia, Slovenský vodohospodársky podnik  š.p., OZ Banská Bystrica). Vzhľadom na
to, že stanoviská Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Banská Bystrica a Okresného úradu
Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky sa v administratívnom spise nenachádzajú, správny
súd nemohol verifikovať ich obsah s údajmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
V tejto súvislosti je však potrebné pre úplnosť poukázať na to, že Zámer predložený žalovanému
navrhovateľom Rutland a.s. Bratislava dňa 07.01.2014 obsahuje stanoviská, resp. záväzné stanoviská
orgánov a právnických osôb k „žiadosti investora stavby Rutland a.s. Bratislava o vyjadrenie k projektovej
dokumentácii stavby MVE Iliaš pre účely územného konania“ resp. „k projektovej dokumentácii pre
vydanie územného rozhodnutia“, a teda nie vyjadrenia k „navrhovanej činnosti“ a to napriek tomu, že
žalovaný navrhovateľovi Zámer predložený 10.12.2013 vrátil listom zo 16.12.2013 na prepracovanie a
požiadal ho, aby v Zámere boli uvedené len vyjadrenia k navrhovanej činnosti (nie k územnému konaniu).
Pokiaľ však boli žalovanému doručené stanoviská dotknutých orgánov, v ktorých síce bolo uvedené,
že so zámerom súhlasia, avšak v stanoviskách boli opísané negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na



životné prostredie s tým, že nápravné opatrenia uvedené v zámere neboli považované za postačujúce
a boli navrhnuté opatrenia na elimináciu týchto vplyvov (napr. stanovisko Štátnej ochrany prírody SR
- Správa CHKO Poľana z 22.07.2013, na obsah ktorého odkázal tento subjekt vo svojom stanovisku
z 22.01.2014) a žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol len údaj, že tento subjekt
nepožaduje ďalšie posudzovanie, správny súd nepovažuje takéto „vysporiadanie sa“ so stanoviskom
uvedeného subjektu za postačujúce, ani za súladné s obsahom predmetného stanoviska, keďže
uvedený subjekt konkrétne žiadal, aby boli v ďalšom rozhodovacom procese podrobne rozpracované
nápravné opatrenia, ktoré uviedol v stanovisku (napr. dopracovanie navrhovaného rybovodu, úprava
priečneho profilu a pod.), ale konštatoval aj neeliminovateľné negatívum (trvalé vzdutie v dĺžke 1,7 km) a
uviedol, že nie je potrebné pokračovať v hodnotení vplyvov v zmysle zák. č. 24/2006 Z.z. za podmienky,
že budú v ďalšej dokumentácii MVE zapracované v stanovisku uvedené podmienky. (V tejto súvislosti
opätovne správny súd poukazuje na to, že predmetné stanovisko z 22.07.2013 sa v administratívnom
spise nenachádza a správnemu súdu ho predložili len žalobcovia v prílohe žaloby). Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia ďalej nie je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal so stanoviskom Mesta
Banská Bystrica z 03.02.2014. Nezodpovedá totiž obsahu stanoviska konštatovanie žalovaného, že
mesto súhlasí s pripomienkami, ktoré sa týkajú dodržania v Zámere deklarovaných nápravných opatrení
a požaduje doplniť priemet platných územnoplánovacích dokumentácií (týkajúcich sa cyklotrasy). Zo
žalobcami predloženého stanoviska Mesta Banská Bystrica (keďže toto stanovisko sa nenachádza v
administratívnom spise) správny súd zistil, že tento subjekt poukázal na skutočnosť, že v Zámere v časti
súladu so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou sa Zámer odvoláva na ÚPN Mesta Banská
Bystrica, ktorý bol (v čase predloženia Zámeru i vydania predmetného stanoviska) ešte len v procese
schvaľovania (jednalo sa teda o návrh ÚPN Mesta Banská Bystrica) a s predloženým Zámerom Mesto
Banská Bystrica súhlasilo len s podmienkou splnenia požiadaviek, medzi ktorými bola požiadavka, aby
sa zámer v časti „posúdenie súladu činnosti s ÚPD“ doplnil o nesúlad navrhovanej činnosti s platným
územným plánom ÚPN - A Banská Bystrica. V čase vydania stanoviska platný územný plán ÚPN -
A Banská Bystrica v tejto lokalite MVE neriešil. Správny súd sa preto stotožnil s námietkou žalobcov,
že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k stanovisku Mesta Banská Bystrica je uvedená
len parciálna informácia vytiahnutá z obsahu stanoviska, t.j. v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nie sú uvedené všetky podmienky, za ktorých Mesto Banská Bystrica vyslovilo súhlasné stanovisko
k predmetnému Zámeru. Žalovaný sa v tomto smere nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že zo
stanoviska Mesta Banská Bystrica vyplýva nesúlad predmetného zámeru s vtedy platným územným
plánom, ktorú skutočnosť mal povinnosť navyše vyhodnotiť aj vo vzťahu k stanoveným kritériám v zmysle
§ 29 ods. 5 cit. zákona špecifikovaným v prílohe č. 10 (bod II. miesto vykonávania navrhovanej činnosti, 2.
súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou). V tejto súvislosti správny súd
pre úplnosť poukazuje na skutočnosť, že z vyjadrenia poverenej zástupkyne žalobcu 3/ na pojednávaní
a z ňou predloženého písomného stanoviska vyplýva, že predmetný Zámer nebol v súlade s územným
plánom Mesta Banská Bystrica platným v čase vypracovania Zámeru, a nie je v súlade ani s v súčasnosti
platným územným plánom Mesta Banská Bystrica.

43. Pokiaľ sa jedná o nesúhlasné stanoviská k navrhovanej činnosti, ktoré žalovanému doručili
žalobcovia a ďalšie subjekty tzv. zainteresovanej verejnosti, v ktorých boli podrobne špecifikované
jednotlivé námietky k v Zámere navrhovanej činnosti (tak, ako sú stručne uvedené v bode 1
tohto rozsudku), s opísaním konkrétnych negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti, ktoré považovali
namietajúce subjekty za negatívne vplyvy takej intenzity, pre ktorú považovali za potrebné navrhovanú
činnosť ďalej posudzovať podľa zák. č. 24/2006 Z.z. z hľadiska vplyvov na životné prostredie s cieľom
hľadať a nájsť riešenia ich eliminácie, správny súd sa stotožnil s námietkami žalobcov, že žalovaný
sa nevysporiadal dostatočným spôsobom s predmetnými negatívnymi stanoviskami, resp. s niektorými
sa vysporiadal len všeobecne, formálne, čiastočne, účelovo, v rozpore s argumentáciou uvedenou v
stanovisku (napr. stanovisko Slovenského rybárskeho zväzu vo vzťahu k navrhnutému nápravnému
opatreniu - rybovodu, ktoré žalovaný interpretoval v rozpore s jeho obsahom a túto skreslenú
interpretáciu použil následne ako argument k námietkam ostatných namietajúcich subjektov vo vzťahu
k tomuto nápravnému opatreniu, ktoré uvedené subjekty považovali za nedostatočné). Rovnako za
nedostatočné považoval správny súd vysporiadanie sa žalovaného s námietkou týkajúcou sa absencie
posudzovania synergického vplyvu viacerých MVE na životné prostredie, keď túto požiadavku považoval
za splnenú v procese schvaľovania Koncepcie HEP, ignorujúc Usmernenie Ministerstva životného
prostredia SR z 05.09.2012 stanovujúce postup na zabezpečenie záujmov ochrany prírody a krajiny
pri návrhoch MVE, ako aj povinnosť prihliadnuť na povahu a rozsah navrhovanej činnosti v zmysle §
29 ods. 4 písm. a/ zák. č. 24/2006 Z.z. v spojení s § 29 ods. 5 cit. zákona, t.j. na kritériá uvedené



v prílohe č. 10 ( súvislosť s inými činnosťami a to s existujúcimi, prípadne plánovanými ), ako aj s
prihliadnutím na miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie v zmysle § 29
ods. 4 písm. b/ cit. zákona. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevysporiadal s
pripomienkami týkajúcimi sa variantného riešenia Zámerua nedodržania Rámcovej smernice o vodách.
Nemožno považovať za „vysporiadanie sa“ s jednotlivými stanoviskami dotknutých orgánov, dotknutej
obce a zainteresovanej verejnosti, ak v stanoviskách namietané negatívne vplyvy na životné prostredie
žalovaný nevyhodnotil z hľadiska kritérií stanovených v zák. č. 24/2006 Z.z. a vo vzťahu k riešeniu
dopadov navrhovanej činnosti a negatívnych vplyvov tejto navrhovanej činnosti uvedených v Zámere.
Žalovaný tak, ako už bolo vyššie uvedené, neuviedol správnu úvahu, ako ust. § 29 ods. 4 a 5 cit.
zákona v spojení s kritériami stanovenými pre zisťovacie konanie uvedenými v prílohe č. 10 aplikoval,
pričom nepostačuje, ak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkázal len na znenie ust. § 29 ods.
4 a repliku (len niektorých) kritérií uvedených v cit. ustanovení. Je úlohou orgánu verejnej správy, aby
pre účely naplnenia cieľov posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie (§ 2 cit.
zákona) zistil, opísal a vyhodnotil priame aj nepriame vplyvy na životné prostredie. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akých údajov a skutkových zistení vychádzal pri vyvodení
záveru, že navrhovanú činnosť nie je potrebné ďalej posudzovať z hľadiska vplyvov na životné prostredie
v zmysle zák. č. 24/2006 Z.z.

44. Vo vzťahu k námietke žalobcov, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol stanovisko
dotknutého orgánu Okresného úradu Banská Bystrica, odbor životného prostredia z 08.02.2014, v
ktorom bol vyjadrený nesúhlas so Zámerom a bola uplatnená požiadavka na ďalšie posudzovanie
vplyvov Zámeru na životné prostredie, správny súd pre úplnosť uvádza, že s týmto stanoviskom sa
žalovaný nemal povinnosť vysporiadať, keďže vzhľadom na dátum jeho vyhotovenia 08.02.2014 je
zrejmé, že žalovanému bolo predmetné stanovisko doručené po lehote stanovenej v § 24 ods. 3 zák.
č. 24/2006 Z.z. Z cit. ustanovenia vyplýva, že orgán verejnej správy sa v odôvodnení vysporiada len so
stanoviskami doručenými v súlade s § 23 ods. 4 cit. zákona, t.j. so stanoviskami doručenými do 21 dní
od jeho doručenia, v tomto prípade do 31.januára 2014.

45. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel správny súd k záveru, že sú dané
dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, a preto
s poukazom na § 191 ods. 4 SSP vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Pokiaľ je rozhodnutie
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, takýto nedostatok spravidla bráni
posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok. Z uvedeného dôvodu sa správny súd nezaoberal
námietkou žalobcov týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukazuje
správny súd na judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že pokiaľ správny súd vysloví zrušujúci
dôvod podľa písm. d/ (nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok
dôvodov), tento zrušujúci dôvod vylučuje vysloviť súčasne aj zrušujúci dôvod pre nesprávne právne
posúdenie veci. Žalovaný v ďalšom konaní opätovne posúdi navrhovateľom predložený Zámer „MVE
Iliaš“ podľa zák. č. 24/2006 Z.z., pričom tento posúdi z hľadiska ust. § 22 cit. zákona (t.j. či obsahuje
zákonom stanovené náležitosti), rozhodne o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa
tohto zákona, pričom prihliadne na kritériá stanovené v § 29 ods. 4 a 5 cit. zákona a rozhodnutie náležite
odôvodní v zmysle § 29 ods. 7 zák. č. 24/2006 Z.z. (osobitne s prihliadnutím na vysporiadanie sa so
stanoviskami doručenými žalovanému v súlade s § 23 ods. 4 ), ako aj  v súlade s požiadavkami na
riadne odôvodnenie rozhodnutia vyplývajúcimi z práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a čl. 6 ods.1 Dohovoru.

46. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd
prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobcovia 1/, 2/ a 3/ boli v konaní
úspešní v celom rozsahu, správny súd im priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/, 2/ a 3/ trovy konania, o ktorých výške rozhodne
správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
175 ods. 2 SSP).

47. O trovách konania ďalších účastníkov správny súd rozhodol podľa § 169 SSP, podľa ktorého ďalší
účastník má voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania,
ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu správny súd uložil. Správny súd ďalším



účastníkom v tomto konaní žiadne povinnosti neukladal, a preto im žiadnu náhradu trov konania proti
žalovanému nepriznal.

48. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť jeho doručením.
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na
podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {"stav": {"sz": "6Sžo/84/2014", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "741ded61-1935-435f-8161-4bc396b0cb19:b0609f3f-fa57-4d7c-a18a-258f1470a01e", "datum": "2016-02-28", "vztah": "zrusene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:24345e6b-e809-4a8d-868e-9d51bd216552", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 26/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 26/01 z 9. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-09", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24345e6b-e809-4a8d-868e-9d51bd216552"}], "citovane_v": []}