{"guid": "d892c5f0-137a-40ff-8a54-71f3f25264b7:a8f0d6ba-0696-4116-8c88-5fc2e1451f54", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6815200284.1", "spisova_znacka": "13Co/935/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/935/2015 z 18. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. januára 2016, sp. zn. 13Co/935/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6815200284.1", "identifikacne_cislo": "6815200284", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Matej Okály", "sudca_id": 1285, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matej-okaly-1285", "datum_vydania": "2016-01-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a8f0d6ba-0696-4116-8c88-5fc2e1451f54", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6815200284.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6815200284.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6815200284.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 13Co/935/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6815200284\nDátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6815200284.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda\nZimmermanna a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa:\nK.. H. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., J. F. č. XXXX/XX, právne zast. Mgr. Martinom Jankovičom,\nadvokátom so sídlom Revúca, Železničná č. 257/19, proti odporcovi: Slovenská republika, v mene ktorej\nkoná Generálna prokuratúra SR, so sídlom Bratislava, Štúrova č. 2, o zaplatenie 1 199,69 € s prísl., na\nodvolanie odporcu zo dňa 20. 10. 2015 proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 5C/24/2015-70 zo\ndňa 04. 09. 2015, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu potvrdzuje.\n\nOdporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 69,80 € na účet jeho\nprávneho zástupcu Mgr. Martina Jankoviča, vedeného vo U., a. s., pobočka C., v lehote do 3 dní.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 199,69 € spolu s\núrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 19. 01. 2015 do zaplatenia a to v lehote do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku. Odporca bol zároveň zaviazaný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume\n229,05 € na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\n\nV dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 22.01.2015\ndomáhal, aby mu odporca zaplatil sumu 1 199,69 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne\nod 19.01.2015 do zaplatenia  titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím - uznesením\no vznesení obvinenia a uznesením prokurátora o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení\nobvinenia. V návrhu uviedol, že uznesením vyšetrovateľa ORPZ v Revúcej zo dňa 28.06.2013, ČVS:\nORP-64/KP-RA-2013 bolo navrhovateľovi vznesené obvinenie pre zločin skrátenia dane a poistného\npodľa § 276 ods. 1, ods. 3 TZ. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal navrhovateľ prostredníctvom\nsvojho zvoleného obhajcu sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry v Revúcej  uznesením zo dňa\n26.08.2013,  sp. zn. 1Pv/93/13 - 18 zamietol ako nedôvodnú. Po ukončení vyšetrovania bolo prípravné\nkonanie v predmetnej trestnej veci  ukončené uznesením  prokurátora Okresnej prokuratúry v Revúcej\nzo dňa 14.11.2013, č.k. 1Pv/93/13/6608-24, ktorým trestné stíhanie vedené proti navrhovateľovi zastavil\npodľa § 215 ods. 1 písm. b/ TP z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie\nveci.  V trestnom konaní si navrhovateľ zvolil obhajcu  - advokáta, Mgr. Mariana  Jankoviča. Tomu ako\ntrovy obhajoby zaplatil sumu 1 199,69 €, ktoré žiada aby mu boli zaplatené titulom náhrady škody,\nnakoľko skutok, na základe ktorého bolo proti nemu vedené trestné stíhanie v konečnom dôsledku\nnebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci inému orgánu. Navrhovateľ uviedol, že svoj\nnárok odvodzuje od nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia a uznesenia o zamietnutí sťažnosti\nproti uzneseniu o vznesení obvinenia z dôvodu, že sa jedná o prvé rozhodnutia v trestnom konaní,\n\nktorými sa vyslovuje určité dôvodné podozrenie voči konkrétnej osobe o tom, že mala spáchať ten\nktorý konkrétny trestný čin za konkrétnych  skutkových okolností  a ide o rozhodnutia, ktoré predstavujú\nvýrazný zásah do zákonom chránených práv obvineného. Uviedol, že v danom prípade je za Slovenskú\nrepubliku ako subjekt povinný nahradiť  navrhovateľovi škodu oprávnená a povinná konať Generálna\nprokuratúra SR v zmysle § 4 ods. 1 písm. f/ Zák. č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že orgán, ktorý mohol\nprvé rozhodnutie vydané v trestnom konaní - uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré bolo vyhotovené\nvyšetrovateľom Policajného zboru SR zrušiť, bol prokurátor ako „dominus litis“ prípravného konania,\nkeď mu k tomu dal možnosť aj sám obvinený podaním sťažnosti proti  uzneseniu o vznesení obvinenia,\na tak už na začiatku vyšetrovania mohol zvrátiť rozhodnutie vyšetrovateľa.  Poukázal na § 4 ods. 1\npísm. b/ Zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého je príslušným konať v mene štátu Ministerstvo vnútra\nSR, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený príslušník\npolicajného zboru a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru\nalebo povereného príslušníka policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu.\nVýkladom „a contrario“ tejto právnej normy v spojení s ust. § 4 ods. 1 písm. f/ Zákona vyvodil príslušnosť\nGenerálnej prokuratúry SR  konať v mene štátu  v danej veci náhrady škody navrhovateľa. Prokurátor\nmal  v trestnom konaní vedenom proti navrhovateľovi možnosť posúdiť uznesenie o vznesení obvinenia z\nhľadiska jeho dôvodnosti a to jednak na základe sťažnosti obvineného a aj v priebehu celého prípravného\nkonania, keďže je to prokurátor, ktorý dohliada na priebeh celého prípravného konania, dáva pokyny\nv rámci prípravného konania príslušnému policajtovi a dohliada nad celým jeho  priebehom. V zmysle\n§ 30 TP je prokurátor  tou osobou, ktorá môže viesť celé vyšetrovanie resp. skrátené vyšetrovanie,\nresp. môže zrušiť nezákonné rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými rozhodnutiami. V tej\nsúvislosti poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku NSSR sp. zn. 3Cdo/194/2010. Vo vzťahu\nk samotnej škode uviedol, že navrhovateľ ako osoba, ktorá bola obvinená zo zločinu krátenia dane a\npoistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 TZ, za ktorý mu hrozil trest odňatia slobody vo výmere 4- 10 rokov,\nnie je natoľko  právne zdatný, aby sa mohol obhajovať sám. Napriek tomu, že sa nejednalo o nutnú\nobhajobu, ale jednalo sa o prípad, kde reálne hrozil nepodmienečný  trest odňatia slobody, bolo v záujme\nsamotného obvineného, aby si našiel kvalifikovanú právnu pomoc na obhajovanie svojich práv. Uviedol,\nže medzi škodou a titulom, na základe ktorého je uplatňovaná jej náhrada, existuje príčinná súvislosť a\nopätovne poukázal na dôvody, pre ktoré si navrhovateľ v trestnom konaní zvolil obhajcu, ako aj na to, že\nskutok, ktorý sa navrhovateľovi ako obvinenému kládol za vinu, nebol trestným činom a nebol ani dôvod\nna postúpenie veci inému orgánu, z čoho vyplýva, že navrhovateľ sa žiadneho právne nedovoleného\nkonania, ktoré mu bolo kladené za vinu nedopustil.\n\nNavrhovateľ žiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnu prokuratúru SR,\nktorá žiadosť obdržala dňa 17.07.2014. Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 18.07.2014 postúpila\nžiadosť navrhovateľa na Ministerstvo spravodlivosti SR z dôvodu, že sa necítila byť príslušná o\nnej rozhodnúť. Ministerstvo spravodlivosti listom zo dňa 13.08.2014 vrátilo žiadosť o predbežné\nprerokovanie nároku na náhradu škodu späť na GPSR  a táto sa listom zo dňa 22.08.2014 opäť vyjadrila,\nže nie je príslušným orgánom na prerokovanie žiadosti navrhovateľa.\n\nK návrhu sa vyjadril odporca, za ktorého v konaní konala Generálna prokuratúra SR. Generálna\nprokuratúra SR vo svojom vyjadrení v prvom rade namietala, že v danej veci nie je určená konať\nza Slovenskú republiku podľa § 4 ods. 1 písm. f/ Zák. č. 514/2003 Z.z., pretože škodu nespôsobila\nprokuratúra (prokurátor) v trestnom konaní. Prokuratúra (prokurátor) by škodu mohla spôsobiť konaním\nalebo opomenutím, pričom ani jedna z uvedených alternatív nie je splnená, pretože prokurátor sa na\nrozhodovanie o vznesení obvinenia ani na jeho vydaní žiadnym spôsobom nepodieľal (nekonal), ani\nnič pri jeho vydaní neopomenul. Uznesenie  o vznesení obvinenia je účinné a vykonateľné už jeho\nvydaním, bez ohľadu na to,  kedy ho prokurátor obdrží, preto prokurátor nielen že sa na jeho vydaní\nnepodieľa, ale jeho účinkom, ktoré nastali už jeho vydaním nemôže v tomto štádiu zabrániť a už\nvôbec nie škodu spôsobiť. Podľa GPSR ani úvaha  o tom, že zamietnutie sťažnosti proti uzneseniu o\nvznesení obvinenia zakladá príslušnosť prokuratúry, nemá oporu v zákone.  Majú za to, že pri  určovaní\norgánu konajúceho v mene štátu je potrebné vychádzať z § 4 ods. 1 písm. b/ Zák. č. 514/2003 Z.z.,\nnakoľko titulom uplatňovania náhrady škody je uznesenie o vznesení obvinenia vydané vyšetrovateľom\nPZ, pričom v danom prípade nie je príslušnosť Ministerstva SR vylúčená. Tá je vylúčená vtedy, ak\nprokurátor zamietol sťažnosť proti  uzneseniu vyšetrovateľa PZ alebo povereného príslušníka PZ\na podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, alebo ak policajt konal na základe záväzného\npokynu prokurátora, čo v danom prípade nie je. Prokurátor síce zamietol sťažnosť proti uzneseniu\npolicajta, avšak vo veci nebola podaná obžaloba na súd,  ani policajt nekonal na základe záväzného\n\npokynu prokurátora, teda nie sú splnené podmienky, ktoré  kumulatívne musia byť splnené na to,\naby bola vylúčená príslušnosť MVSR. Pre prípad, že by súd neakceptoval túto argumentáciu uviedol,\nže sú splnené podmienky na postup podľa § 4 ods. 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. a za štát má konať\nMinisterstvo spravodlivosti SR. Uviedol ďalej, že nárok nemožno akceptovať ani vecne, pretože nie je\ndôvodný. Navrhovateľ si začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia  svojím postupom a konaním\nzavinil sám, a preto akákoľvek náhrada škody zo strany štátu by bola v rozpore s dobrými mravmi.\nKonkretizoval postup policajta pri začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia ako vyplýva z § 199\nods. 1 a § 206 ods. 1 TP a uviedol, že v trestnom konaní proti navrhovateľovi postupoval policajt v\nsúlade s Trestným poriadkom keď celé trestné konanie bolo v podstate začaté na základe výsledku\ndaňovej kontroly u daňového subjektu AGRO-TRANS, s.r.o. Revúca, za ktorý ako zodpovedná osoba\nvystupoval navrhovateľ, keď daňový úrad dospel k záveru, že išlo o fiktívny nákup realizovaný len\nna úrovni fiktívnych faktúr, pretože kontrolovaný daňový subjekt dostatočne nepreukázal uskutočnenie\nzdaniteľného obchodu, teda nákup motorovej nafty, pričom po vykonanej kontrole vyrubil správca dane\nna základe dodatočných platobných výmerov daňovému subjektu daň z pridanej hodnoty v sume 119\n920,03 €. Po začatí trestného stíhania boli vypočutí svedkovia a boli zabezpečené listinné dôkazy,\npričom po ich vyhodnotení dospel policajt k záveru, že sú dané dôvody na postup podľa § 206 ods. 1\nTP a vzniesol obvinenie Ing. H. W.Proti uvedenému uzneseniu podal obvinený prostredníctvom svojho\nobhajcu sťažnosť, ktorá bola zmietnutá ako nedôvodná, nakoľko z dôkazov zabezpečených  v danom\nštádiu konania nebolo vznesenie obvinenia  nezákonné a nedôvodné. Následne, po zabezpečení a\nvykonaní ďalších dôkazov a ich vyhodnotení policajtom a prokurátorom bolo pri zmenenej dôkaznej\nsituácii trestné stíhanie navrhovateľa zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b/ TP. Trestné stíhanie\nbolo zastavené v podstate preto, že daňový subjekt AGRO-TRANS Revúca riadne odviedol daň z\npredaja motorovej nafty, o ktorej nákupe má daňový  úrad pochybnosti a nemohol byť naplnený jeden z\nmateriálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu skrátenia dane a poistného a to, vznik škody ku\nškode štátneho rozpočtu SR.  Trestné stíhanie bolo teda zastavené nie preto, že sa skutok nestal, ale\npreto, že neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Uviedol, že na rozhodnutia v\ntrestnom konaní v jeho jednotlivých štádiách  nie je potrebná  rovnaká sila presvedčenia. Na vznesenie\nobvinenia sa nevyžaduje, aby orgán činný  v trestnom konaní bol presvedčený o vine, ale postačí ak je\npresvedčený o dôvodnom podozrení, že skutok majúci znaky trestného činu, zavinila konkrétna fyzická\nosoba. Uznesenie o vznesení obvinenia a následné trestné stíhanie nemožno bez ďalšieho automaticky\npovažovať za nezákonné len z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní\nurčitého skutku sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Tu poukázal na Nález Ústavného súdu SR\nsp. zn. II.ÚS 163/2013.\n\nDokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi a to uznesením ORPZ Revúca o vznesení obvinenia,\nsťažnosťou proti tomuto uzneseniu, uznesením OP Revúca o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o\nvznesení obvinenia, uznesením OP Revúca o zastavení trestného stíhania, zápisnicami o úkonoch\nvykonaných v trestom konaní, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,\ndoručenkou k tejto žiadosti, listom GPSR zo dňa 18.07.2014, listom MSSR zo dňa 13.08.2014, listom\nGPSR zo dňa 22.08.2014, faktúrou č. 139/2013 a prílohou č. 1 k nej, príjmovým pokladničným dokladom,\nosvedčením o registrácii pre DPH, osvedčením o evidencii motorového vozidla, pokladničnými dokladmi\na zistil nasledujúci skutkový stav veci:\n\nZ uznesenia ORPZ v Revúcej zo dňa 28.06.2013, ČVS: ORP-64/KP-RA-2013 mal súd preukázané,\nže ním bolo podľa § 206 ods. 1 TP vyšetrovateľom PZ vznesené obvinenie navrhovateľovi pre zločin\nskrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 3 TZ, pretože na podklade zistených skutočností\nbol dostatočne odôvodnený záver, že navrhovateľ ako zodpovedná osoba, rozhodujúca o chode a\npoužití finančných prostriedkov spoločnosti AGRO-TRANS, s.r.o., IČO: 36048798 so sídlom podnikania\nRevúca, Gen. Viesta 1103/4,\n- podal dňa 30.11.2009 v Revúcej na Daňovom úrade riadne daňové priznanie k dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca október 2009 s výsledkom vlastnej daňovej povinnosti 2 179,76\n€, v ktorom si uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške 54 663,67 € na základe dodávateľských\nfaktúr vystavených daňovým subjektom  Leverage Systems, s.r.o., IČO: 31343589, so sídlom Banská\nBystrica, Horná č. 16, pričom zo strany spoločnosti Leverage   Systems, s.r.o. ako ani zo strany AGRO\n- TRANS, s.r.o. nebolo preukázané uskutočnenie týchto zdaniteľných plnení, nakoľko uskutočnené\nprepravy motorovej nafty nezodpovedali skutočnosti, nákladné vozidlo, ktorým mala byť nafta podľa\nevidencie prepravovaná nebolo spôsobilé na prevoz motorovej nafty, adresa spoločnosti Leverage\nSystems, s.r.o. je fiktívna, taktiež adresa posledného konateľa spoločnosti je fiktívna, nebola preukázaná\n\nevidencia stavu počítadla nádrží a preto daň z týchto položiek si páchateľ odpočítal neoprávnene a\ntakýmto konaním skrátil daň z pridanej hodnoty za mesiac október 2009 v sume 54 663,67 €,\n- dňa 28.12.2009 v Revúcej na Daňovom úrade podal riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie mesiaca november 2009 s výsledkom vlastnej daňovej povinnosti 1 486,81 €,\nv ktorom si uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške 50 292,86 € na základe dodávateľských faktúr\nvystavených daňovým subjektom B-Logic, s.r.o., IČO: 44686340, so sídlom Bratislava, Trnavská 112,\npričom zodpovedným zástupcom spoločnosti B-Logic, s.r.o. nebolo dodanie motorovej nafty potvrdené,\ndodávateľské faktúry spol. B-Logic nevystavila, spoločnosť B-logic s.r.o. sa predajom nafty nezaoberala,\nnemala prenajaté žiadne skladové priestory a nemala žiadnych zamestnancov a takýmto konaním došlo\nzo strany spol. AGRO-TRANS, s.r.o. ku skráteniu dane z pridanej hodnoty za mesiac november 2009\nv sume 50 292,86 €,\n- dňa 26.01.2010 podal v Revúcej  na Daňovom úrade riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie mesiaca december 2009 s výsledkom vlastnej daňovej povinnosti 384,03 €, v\nktorom si uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške 14 963,50 €, na základe dodávateľských faktúr\nvystavených daňovým subjektom B-Logic, s.r.o., IČO: 44686340, so sídlom  Bratislava, Trnavská 112,\npričom zodpovedným zástupcom spoločnosti B-Logic, s.r.o. nebolo dodanie motorovej nafty potvrdené,\ndodávateľské faktúry spoločnosť B-Logic nevystavila, spoločnosť B-Logic s.r.o sa predajom nafty\nnezaoberala, nemala prenajaté žiadne skladové priestory a nemala žiadnych zamestnancom a takýmto\nkonaním skrátil daň z pridanej  hodnoty za mesiac december 2009 v sume 14 963,50 € a spolu týmto\nkonaním došlo k skráteniu dane z pridanej  hodnoty v sume 119 920,03 €.\n\nProti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ, ako obvinený, prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu\nsťažnosť, pretože ho považoval za predčasné a nezákonné a navrhol ho zrušiť. Prokurátor Okresnej\nprokuratúry Revúca uznesením zo dňa 26.08.2013 sťažnosť  navrhovateľa  ako nedôvodnú zamietol z\ndôvodu, že z vykonaných dôkazov  v prípravnom konaní vyplývalo, že skutok sa stal ako je uvedené\nvo výrokovej časti uznesenia vyšetrovateľa PZ o vznesení obvinenia. Prokurátor okresnej prokuratúry\nuznesenie vyšetrovateľa PZ považoval za správne a zákonné, konštatoval, že je riadne a dostatočne\nodôvodnené a v plnej miere sa stotožnil s právnymi úvahami, ktoré viedli vyšetrovateľa PZ k jeho vydaniu.\nUznesením zo dňa 14.11.2013, sp. zn. 1Pv/93/13/6608-24 prokurátor Okresnej prokuratúry v Revúcej\npodľa § 215 ods. 1 písm. b/ TP zastavil trestné stíhanie obvineného - navrhovateľa pre skutok, pre\nktorý sa trestné stíhanie viedlo, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.\nZ uznesenia vyplýva, že v rámci dokazovania po vznesení obvinenia navrhovateľovi, vyšetrovateľ PZ\nzabezpečil listinné dôkazy, ktoré svedčili v prospech obvineného navrhovateľa a ktoré spochybňovali\nzistenia a vyvracali výpovede svedkov vypočutých v trestnom konaní a za okolností, ktoré vyplynuli z\ndôkazov  vykonaných v trestnom konaní, nemohol byť naplnený jeden z materiálnych znakov skutkovej\npodstaty trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 TZ a to vznik škody ku škode štátneho\nrozpočtu SR.\n\nZ faktúry č. 139/2013 vystavenej obhajcom navrhovateľa v trestnom konaní vyplynulo, že za právne\nslužby spočívajúce v obhajobe navrhovateľa v trestnom konaní vyúčtoval obhajca  navrhovateľovi sumu\n1 199,69 € za úkony právnej služby v trestnom  konaní. Tieto boli podľa prílohy č. 1 k faktúre vyúčtované\npodľa § 12 ods. 3, písm. b/, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len Vyhláška) v tarifnej výške á 86,93 € za 9 úkonov\nprávnej služby v trestnom konaní a to prevzatie  a príprava obhajoby dňa 29.07.2013, spracovanie\na podanie sťažnosti voči uzneseniu vyšetrovateľa PZ o vnesení obvinenia dňa 30.07.2013, účasť na\nvýsluchu obvineného dňa 22.08.2013, účasť na výsluchu svedkyne R. Z. dňa 22.08.2013, výsluchu\nsvedka Y. S. dňa 06.09.2013 na ORPZ Brezno,  výsluchu svedka K. U. dňa 19.09.2013 na ORPZ Brezno,\nvýsluchu svedkyne K.. F. T. dňa 06.10.2013, výsluchu svedka K. U. na ORPZ Brezno dňa 17.10.2013 a\noboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania dňa 07.11.2013, ako aj 8 krát režijný paušál vo výške á 7,81\n€,  náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času v zmysle § 15 a 17 ods. 1 Vyhlášky v celkovej\nvýške 241,82 € a v zmysle § 18 ods. 3 daň z pridanej hodnoty vo výške 199,95 €.\n\nZ pripojeného vyšetrovacieho spisu ORPZ v Revúcej  ČVS: ORP-64-KP-RA-2013 súd zistil, že\nobhajca navrhovateľa vykonal všetky úkony, resp. sa zúčastnil všetkých vyšetrovacích úkonov, za ktoré\nnavrhovateľovi vyúčtoval cenu z poskytnuté právne služby.\n\nZ listinných dôkazov predložených navrhovateľom mal súd preukázané, že navrhovateľ dňa 17.07.2015\npodal na Generálnej prokuratúre SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu vyššie\n\nuvedenej škody vo výške 1 199,69 €. Generálna prokuratúra SR, ani iný orgán nárok navrhovateľa v\nlehote 6 mesiacov od podania žiadosti neuspokojil.\n\nPodľa čl. 46 ods. 3 a 4 Ústavy SR každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným\npostupom. Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.\n\nPodľa § 3 ods. 1, 2 Zák. č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len Zák. č. 514/ 2003 Z. z.) štát zodpovedá\nza podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,\nokrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným\nzatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom\nopatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa\nodseku 1 sa nemožno zbaviť.\n\nPodľa § 6 ods. 1 Zák. č. 514/ 2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým\nbola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý\nrozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.\n\nPodľa § 6 ods. 2 Zák. č. 514/ 2003 Z. z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený\npodal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie\ntejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.\n\nPodľa § 6 ods. 3 Zák. č. 514/ 2003 Z. z. ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré\nje vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak\nnezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak\nbolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,\nmožno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.\n\nPodľa § 8 ods. 6 písm. a) Zák. č. 514/ 2003 Z. z. právo na náhradu škody nevznikne ak si osoba uloženie\ntrestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.\n\nPodľa § 15 ods. 1, 2 Zák. č. 514/ 2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím\no treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti\npoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len \"žiadosť\") s príslušným orgánom podľa § 4\na 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť\npríslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.\n\nPodľa § 15 ods. 4 Zák. č. 514/ 2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody\nalebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán\npísomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený\ndomáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde\nmôže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z\ntitulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj\núrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že\nneuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania\nnároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.\n\nPodľa § 17 ods. 1 Zák. č. 514/ 2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis\nneustanovuje inak.\n\nPodľa § 18 ods. 1 Zák. č. 514/ 2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených\ntrov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo\nrozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení\n\nosobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo\ntrestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.\n\nPodľa § 18 ods. 3 Zák. č. 514/ 2003 Z. z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,\nktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná\nodmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu\nškody pred príslušným orgánom.\n\nNavrhovateľ sa v predmetnom konaní domáhal uhradenia škody, ktorá mu vznikla z dôvodu\nnezákonného rozhodnutia - uznesenia vyšetrovateľa OR PZ Revúca o vznesení obvinenia a uznesenia\nprokurátora OP Revúca o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorá spočívala\nv nákladoch vynaložených na svoju obhajobu v trestnom konaní prostredníctvom zvoleného obhajcu,\nkeďže trestné stíhanie proti nemu bolo neskôr zastavené z dôvodu, že skutok pre ktorý mu bolo vznesené\nobvinenie a viedlo sa proti nemu trestné stíhanie je trestným činom a nebol daný dôvod na postúpenie\nveci (§ 215 ods. 1 písm. b/ TZ).\n\nZodpovednosť štátu za škodu spôsobenú fyzickým a právnickým osobám nezákonným konaním svojich\norgánov ich rozhodnutiami alebo nesprávnym úradným postupom vyplýva z čl. 46 ods. 3 Ústavy\nSR a predstavuje integrálnu súčasť práva jednotlivca na súdnu ochranu. Podmienky odškodňovania\nustanovuje Zák. č. 514/ 2003 Z. z. v znení Zák. č. 412/2012 Z.z.  o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (predtým to bol Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinný do\n30. 6. 2004).\n\nPredtým ako súd pristúpil k meritórnemu prerokovaniu nároku navrhovateľa skúmal, či bola splnená\nprocesná podmienka uplatnenia nároku na náhradu škody na súde  - predbežné prerokovanie nároku\npríslušným orgánom. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že táto podmienka splnená bola\ns výsledkom, že orgán príslušný na predbežné prerokovanie, nárok navrhovateľa do šiestich mesiacov\nodo dňa prijatia žiadosti neuspokojil.\n\nNavrhovateľ podal návrh na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím proti pasívne\nlegitimovanému subjektu - Slovenskej republike. V súdnom konaní, a ako vyplynulo z vykonaného\ndokazovania aj v konaní o predbežnom prerokovaní nároku, vyvstala otázka, ktorý orgán je povinný a\noprávnený konať v danej veci náhrady škody v mene štátu. Ani pri predbežnom prerokovaní nároku\nnavrhovateľa, ktorý žiadosť o predbežné prerokovanie doručil Generálnej prokuratúre SR, ani v súdnom\nkonaní sa Generálna prokuratúra SR necítila oprávnená a povinná konať za štát. Dôvodila tým, že nie\nsú splnené podmienky podľa § 4 ods. 1 písm. f/ Zák. č. 514/2003 Z.z., za  ktorých koná za Slovenskú\nrepubliku, pretože škodu nespôsobila prokuratúra (prokurátor) v trestnom konaní a to ani konaním, ani\nopomenutím, pretože prokurátor sa na rozhodovanie o vznesení obvinenia ani na jeho vydaní žiadnym\nspôsobom nepodieľal (nekonal), ani nič pri jeho vydaní neopomenul a ani úvaha  o tom, že zamietnutie\nsťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia zakladá príslušnosť prokuratúry, nemá oporu v zákone.\nMal za to, že v mene štátu malo konať buď Ministerstvo vnútra SR v zmysle § 4 ods. 1 písm. b/ Zák.\nč. 514/2003 Z.z., resp. že sú splnené podmienky na postup podľa §4 ods. 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. a za\nštát má konať Ministerstvo spravodlivosti SR.\n\nV prípade, ak v konaní o náhradu škody žaloba smeruje proti pasívne legitimovanému subjektu, teda\nštátu, ak poškodený nesprávne označí orgán oprávnený za štát konať, je tento nedostatok povinný\nodstrániť sám súd a konať s oprávneným orgánom. Súd mal za to, že v danom prípade je za štát\noprávnená a povinná konať Generálna prokuratúra SR, ktorej toto oprávnenie a povinnosť vyplýva z ust.\n§ 4 ods. 1 písm. f/ Zák. č. 514/ 2003 Z. z..\n\nSúd má za to, že nie je správny výklad Generálnej prokuratúry  ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b/ Zák.\nč. 514/ 2003 Z. z. prezentovaný v konaní o tom, kedy za štát koná resp. nekoná Ministerstvo vnútra\nSR. Do novelizácie Zákona č. 514/ 2003 Z. z. zákonom č. 412/ 2012 Z. z.  bola povinnosť Ministerstva\nvnútra vymedzená tak, že koná v mene štátu vtedy, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ\nalebo poverený orgán policajného zboru. Oprávnenie a povinnosť Generálnej prokuratúry konať za štát\nbola vymedzená v súčasnosti účinnom znení zákona. Za právneho stavu pred novelizáciou ustanovenia\n§ 4 ods. 1 písm. b/ Zák. č. 514/ 2003 Z. z. Najvyšší súd SR v rozsudku 3Cdo 194/ 2010 zo dňa\n\n30. 3. 2011 vyslovil právny názor, že vo veci náhrady škody spôsobenej v trestnom konaní v štádiu\nprípravného konania prichádza ako orgán konajúci v mene štátu do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR,\nako aj Generálna prokuratúra SR, pričom z hľadiska určenia, ktorý z nich je v tom ktorom prípade\norgánom konajúcim v mne štátu je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné\nprerokovanie nároku na náhradu škody a ak žiadosť bola podaná na oboch z nich, je príslušným ten z\nnich, ktorý vo veci začal konať ako prvý. Zákonom č. 412/ 2012 Z. z. bolo ustanovenie § 4 ods. 1 písm.\nb/ zmenené tak, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky koná za štát, ak v trestnom konaní škodu\nspôsobil vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený príslušník policajného zboru a 1. prokurátor\nnezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru alebo povereného príslušníka\npolicajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ policajného\nzboru alebo poverený príslušník policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.\nZo samotného obsahu zmeny právnej úpravy aj z dôvodovej správy k Zák. č. 412/ 2012 Z. z. vyplýva, že\núčelom novelizácie bolo precizovať príslušnosť orgánov verejnej moci v súvislosti so zodpovednosťou za\nnezákonné rozhodnutie a riešiť „kompetenčný spor“ medzi MVSR a GPSR v tých prípadoch, kedy škoda\nbola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov činných v\ntrestnom konaní v prípravnom konaní. Podľa novelizovanej právnej úpravy Ministerstvo vnútra koná za\nštát len v prípade, ak sú kumulatívne splnené podmienky uvedené v § 4 ods. 1 písm. b/ bod 1 Zák. č.\n514/ 2003 Z. z., teda ak 1. škodu spôsobil vyšetrovateľ PZ alebo poverený príslušník PZ, 2. prokurátor\nnezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ alebo povereného príslušníka PZ a 3. nepodal\nobžalobu príslušnému súdu. V danom prípade tieto podmienky kumulatívne splnené nie sú, nakoľko\nprokurátor Okresnej prokuratúry Revúca zamietol sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu vyšetrovateľa\nPZ o vznesení obvinenia. Možno teda uzavrieť, že v danom prípade nie je dané oprávnenie Ministerstva\nvnútra konať za štát.\n\nV súlade s názorovou líniou vyjadrenou vo vyššie uvedenom rozsudku Najvyššieho súdu SR je  podľa\nsúdu v predmetnom prípade dané oprávnenie GPSR konať v mne štátu podľa § 4 ods. 1 písm. f/\nZák. č. 514/ 2003 Z. z.. Prokurátor je oprávnený a povinný v zmysle § 230 ods. 1 TP vykonávať\ndozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v celom prípravnom konaní.\nPri výkone dozoru je oprávnený a) dávať záväzné pokyny na postup podľa § 197 TP, vyšetrovanie a\nskrátené vyšetrovanie trestných činov a určovať lehoty na ich vybavenie,  b) vyžadovať od policajta\nspisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie,\nna zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje, c) zúčastniť sa na\nvykonávaní úkonov policajta, osobne vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie, alebo skrátené\nvyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci, d) vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania\nalebo skráteného vyšetrovania s pokynmi a určovať lehotu na ich doplnenie, e) zrušiť nezákonné\nalebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými rozhodnutiami, f) odňať vec\npolicajtovi a prikázať ju inému, a to aj miestne nepríslušnému policajtovi, alebo urobiť opatrenie, aby\nvec bola prikázaná inému policajtovi alebo policajtom, g) nariadiť, aby sa vo veciach uvedených v §\n202 konalo vyšetrovanie. Ako správne uviedol navrhovateľ v návrhu na začatie konania, prokurátor je\n„dominus litis“ prípravného konania a štádia pred začatím trestného stíhania. Môže rozhodovať či trestné\nstíhanie bude vôbec začaté, ak už bolo začaté, či bude voči konkrétnej osobe vznesené obvinenie\na či sa bude v začatom trestnom stíhaní pokračovať. Môže taktiež sám alebo na základe podanej\nsťažnosti zrušiť uznesenie o vznesení obvinenia. V prípade ak tak neurobí, sťažnosť obvineného proti\nuzneseniu o vznesení obvinenia zamietne a uznesenie o vznesení obvinenia tak odobrí (ako to bolo\naj v prípade navrhovateľa), pričom sa neskôr ukáže, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané\nnezákonne, prichádza prokurátor do úvahy ako orgán, ktorý svojim konaním (rozhodnutím o zamietnutí\nsťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia) spôsobil škodu, ak nejaká v nezákonne vedenom\ntrestnom konaní (trestnom konaní vedenom na základe nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia)\nvznikla, keď ako posledný orgán, ktorý mohol zvrátiť účinky a následky nezákonne vydaného uznesenia\no vznesení obvinenia, tak neurobil. V takýchto prípadoch je potom dané oprávnenie a povinnosť\nGenerálnej prokuratúry SR konať za štát v konaní o náhradu takto spôsobenej škody. Súčasne treba\nuviesť, že keďže v takýchto prípadoch je možné určiť orgán oprávnený a povinný konať za štát, nie je\ndôvod na aplikáciu § 4 ods. 2 Zák. č. 514/ 2003 Z. z..\n\nNad rámec súd uvádza, že zmyslom  a účelom právnej úpravy § 4 Zák. č. 514/ 2003 je určiť ako orgán\nkonajúci za štát v konaní o náhradu škody taký orgán, ktorý bude vedieť najlepšie hájiť záujmy štátu a\nobhajovať dôvodnosť a správnosť rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej moci, nezákonnosť alebo\nnesprávnosť ktorého sa namieta. Takýmto orgánom je v zásade ten ústredný orgán, ktorý zastrešuje\n\norgán, ktorý vydal rozhodnutie alebo  uskutočnil úradný postup nezákonnosť alebo nesprávnosť ktorých\nsa v konaní o náhradu škody namieta. V predmetnom prípade je s ohľadom na vyššie uvedené\ntakýmto orgánom Generálna prokuratúra SR, u ktorej sa predpokladá, že bude vedieť najlepšie obhájiť\ndôvodnosť a zákonnosť rozhodovania prokurátora v trestnom konaní.\n\nPodľa ustálenej českej a slovenskej judikatúry k Zákonu č. 58/ 1969 a následne Zák. č. 514/ 2003 Z. z. za\nnárok na náhradu škody z dôvodu nezákonného rozhodnutia štátneho orgánu treba posudzovať prípady,\nkedy je trestné stíhanie vedené voči jednotlivcovi na základe uznesenia o vznesení obvinenia neskôr\nzastavené, alebo je obvinený spod obžaloby oslobodený. Jedná sa o špecifický prípad zodpovednosti\nštátu (porovnaj napr.  uznesenie NS SR zo dňa 18.8.2010, sp. zn. 4 M Cdo 15/2009). V takomto\nprípade nezákonné uznesenie predstavuje uznesenie o vznesení obvinenia (v danom prípade v\nspojení s uznesením prokurátora o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia) a\nrozhodnutie, ktorým bolo toto zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť je rozhodnutie, ktorým bolo\ntrestné stíhanie proti obvinenému zastavené, alebo ktorým bol obvinený spod obžaloby oslobodený.\nNajvyšší súd Českej republiky už vo svojom rozhodnutí 1Cz 6/90, ktoré bolo vydané v čase existujúcej\nspoločnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu  spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho\nnesprávnym úradným postupom Zákonom č. 58/1969 Zb. účinným v SR do 30. 6. 2004 judikoval,\nže „jedným z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je\nzistená nezákonnosť rozhodnutia, ktorá viedla ku vzniku škody.  S ohľadom na ustanovenie § 4 zákona\nč. 58/1969 Zb. (pozn. súdu: teraz § 6 ods. 1 veta prvá Zák. č. 514/2003 Z. z.) je tento predpoklad\nsplnený len vtedy, ak bolo príslušné rozhodnutie zrušené, či zmenené.... K uplatneniu práva na náhradu\nškody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia preto dochádza a môže dochádzať spravidla v\nprípadoch, kedy rozhodnutie nebolo zrušené, ale trestné stíhanie príslušnej osoby bolo zastavené,\nalebo táto osoba bola oslobodená spod obžaloby“. Pri zodpovedaní otázky, či zastavenie trestného\nstíhania alebo oslobodenia spod obžaloby môže mať rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o\nvznesení obvinenia pre nezákonnosť uviedol, že je potrebné ju zodpovedať kladne. „Systematickým a\nlogickým extenzívnym výkladom možno dôjsť k záveru, že rovnaký význam (dôsledky) ako zrušenie\nprávoplatného rozhodnutia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má zastavanie trestného stíhania,\no oslobodení spod obžaloby, aspoň ak k nemu došlo z určitých dôvodov. ...Uvedené opatrenia totiž\nznamenajú, že je potrebné vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a teda, že koniec koncov proti\nnemu nemalo byť vznesené obvinenie.... Zastavenie trestného stíhania a oslobodenie spod obžaloby\nmajú teda, bez ohľadu na dôvody, ktoré k nim viedli, z hľadiska ustanovenia § 4 Zák. č. 58 /1969 Zb.\n(pozn. súdu: teraz § 6 ods. 1 veta prvá, Zák. č. 514/2003 Z.z.) rovnaký význam ako zrušenie uznesenia\no vznesení obvinenia“ (obdobne judikoval NS SR v rozsudku 1Cdo 53/ 1993). Aj následnou judikatúrou\nčeských a slovenských najvyšších súdnych inštancií bol tento právny názor opakovane potvrdený, preto\nho možno považovať za právne ustálený (viď napr. rozsudok NS ČR 1Cz  6/1990,  rozsudok NS SR\n1Cdo 53/93,  uznesenie NS SR 4 M Cdo 15/2009 zo dňa 18.8.2010, uznesenie NS SR zo dňa 30. 11.\n2009,  sp. zn. 4 Cdo 183/2009,  Nálezy ÚS ČR III.ÚS 2201/2010 zo dňa 11.4. 2013,  IV. ÚS 642/05\nzo dňa 28.8.2007, II. ÚS 590/08 zo dňa 17.6.2008, III. ÚS 1976/09 z 13.12.2001 a Pl.ÚS 35/09 zo dňa\n6.12.2011,ako aj Nález ÚS SR zo dňa 24.3.2011, sp. zn. II ÚS 25/2011).\n\nV predmetnom prípade mal  súd z vykonaného dokazovania preukázané, že uznesením vyšetrovateľa\nORPZ Revúca zo dňa 28.06.2013, ČVS: ORP-64/KP-RA-2013 bolo voči navrhovateľovi vznesené\nobvinenie pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 3 TZ. Na základe uznesenia o\nvznesení obvinenia sa voči navrhovateľovi viedlo trestné stíhanie, v ktorom boli orgánmi činnými v\ntrestnom konaní robené úkony smerujúce k objasneniu podozrenia voči navrhovateľovi zo spáchania\nskutku, ktorý sa mu kládol za vinu a ktorým sa navrhovateľ musel podrobiť. Trestné stíhanie sa\nna podklade uznesenia o vznesení obvinenia proti navrhovateľovi viedlo aj z dôvodu, že prokurátor\nOkresnej prokuratúry v Revúcej toto uznesenie potvrdil a ponechal v platnosti, keď zamietol sťažnosť\nobvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Výsledkom úkonov vykonaných v rámci trestného\nstíhania po vznesení obvinenia bolo, že podozrenie voči navrhovateľovi sa nepotvrdilo a trestné stíhanie\nbolo voči nemu zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b/ TP z dôvodu, že skutok, z ktorého bol navrhovateľ\nobvinený, nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.\n\nOdporca v konaní namietal, že uznesenie o vznesení obvinenia nebolo nezákonne vydané, lebo bolo\nvydané na základe dôkazov vykonaných v trestnom konaní do vznesenia obvinenia odôvodňujúcich\nzáver, že trestný čin spáchal navrhovateľ a až na základe následnej zmeny dôkaznej situácie, ku ktorej\ndošlo po vznesení obvinenia, vyšli najavo skutočnosti, ktoré odôvodňovali zastavenie trestného stíhania.\n\nV súvislosti s touto argumentáciou súd opätovne poukazuje na ustálenú judikatúru, ktorá vyslovila právny\nnázor, že súd rozhodujúci o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím nie je oprávnený sám\nposudzovať zákonnosť tohto rozhodnutia, ako rozhodnutia vydaného v inom konaní, ale je s poukazom\nna § 135 ods. 2 O. s. p. viazaný zrušujúcim alebo meniacim rozhodnutím (porovnaj  napr. uznesenie\nNajvyššieho súdu ČR zo dňa 15.09.2005, sp. zn. 25Cdo 40/ 2005, rozsudok NS ČR zo dňa 30.08.2012,\nsp. zn. 29Cdo 2778/2010, rozsudok NS ČR zo dňa 24.07.2013, sp. zn. 30Cdo 443/2013). Prieskum\nzákonnosti je možný len v rámci inštančného prieskumu odvolacím či dovolacím súdom a za podmienok\nstanovených zákonom o Ústavnom súde (porovnaj rozsudok NS ČR zo dňa 24.07.2013, sp. zn. 30Cdo\n443/2013). Koniec koncov viazanosť súdu zrušujúcim rozhodnutím vyplýva zo samotného znenia § 6\nods. 1 veta druhá Zák. č. 514/ 2003 Z. z.. Preto, majúc za to, že uznesenie prokurátora o zastavení\ntrestného stíhania voči obvinenému podľa § 215 ods. 1 písm. b/ TP z dôvodu, že skutok nie je trestným\nčinom a nie je dôvod na postúpenie veci, má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení\nobvinenia pre nezákonnosť a týmto rozhodnutím je súd viazaný, nemohol sám v konaní o náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím opätovne posudzovať zákonnosť, resp. nezákonnosť uznesenia\nvyšetrovateľa o vznesení obvinenia a uznesenia prokurátora o zamietnutí sťažnosti obvineného proti\nuzneseniu o vznesení obvinenia a to ani ako prejudiciálnu otázku, tak ako to svojou argumentáciou\nnaznačoval odporca.\n\nOdporca v konaní ďalej namietal, že navrhovateľ začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia\nzavinil svojim postupom a konaním sám a preto by bolo priznanie náhrady škody v rozpore s dobrými\nmravmi. Zák. č. 514/ 2003 v ust. § 8 ods. 6 upravuje dôvody, kedy jednotlivcovi nevznikne právo na\nnáhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo nezákonným\nrozhodnutím o väzbe, pričom tieto vymedzuje taxatívne. Judikatúra sa opakovane vyslovila, že v prípade\nnáhrady škody spôsobenej nezákonným uznesením o vznesení obvinenia a teda nezákonne vedeným\ntrestným stíhaním, je potrebné dôvody, kedy jednotlivec nemá nárok na náhradu škody potrebné posúdiť\nanalogicky podľa § 5 a 6 Zák. č. 58/ 1969 Zb. (teraz § 8 ods. 6 Zák. č.  514/ 2003 Z. z.) (pozri napr.\nrozsudok NS SR zo dňa 28.06.1993, sp. zn. 1Cdo 53/1993, taktiež Nález ÚS ČR zo dňa 11. 4.2013, sp.\nzn. III.ÚS 2201/10). Za taký dôvod, by podľa § 8 ods. 6 písm. a) Zák. č. 514/ 2003 Z. z. per analogiam\nbolo možné považovať aj to, že si osoba trestné stíhanie, resp. to, že voči nej bolo vznesené obvinenie\nzo spáchania prečinu alebo zločinu zavinila sama. Odporca však svoju námietku o zavinení začatia\ntrestného stíhania a vznesenia obvinenia navrhovateľom samým nijako nekonkretizoval, neuviedol,\nakým konaním resp. opomenutím si mal navrhovateľ vznesenie obvinenia privodiť, resp. zaviniť. Za\ntakého konanie pritom nie je možné považovať konanie spočívajúce v tom, že sa osoba obvinená z\ntrestnej činnosti dopustila alebo sa mala dopustiť skutku, pre ktorý jej bolo vznesené obvinenie. Najvyšší\nsúd ČR v rozsudku zo dňa 29.5.2002, sp. zn. 25 Cdo 539/2002 uviedol, že „zavinenie obvineného\nna začatí trestného stíhania proti nemu (t.j. na vydaní uznesenia o vznesení obvinenia) znamená, že\nobvinený svojím zavineným úkonom prispel k tomu, že trestné stíhanie proti nemu bolo či muselo byť\nzačaté, teda, že jeho konanie bolo dôvodom začatia trestného stíhania proti nemu. Príčinnú súvislosť\nmedzi začatím či vedením trestného stíhania a zavinením obvineného je potrebné hľadať nie v jeho\nkonaní, ktorým mal podľa orgánov činných v trestnom konaní naplniť skutkovú podstatu  trestného\nčinu, pre ktorý bol stíhaný, ale v jeho inom chovaní pred začatím trestného stíhania, príp. v jeho\npriebehu, predovšetkým v jeho postoji voči orgánom činným v trestnom konaní, teda v tom, či svojim\nkonaním alebo úkonmi procesného charakteru zapríčinil, že trestné stíhanie muselo byť začaté (alebo\nv ňom ďalej pokračované). Nejde o to, či sa obvinený dopustil, hoc aj zavinene, skutku pre ktorý bol\nstíhaný a ktorým vyvolal podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, ale o to, či svojim iným alebo ďalším\nkonaním ovplyvnil postup orgánov činných v trestnom konaní pred začatím trestného stíhania alebo v\njeho priebehu tak, že bez tohto konania by k začatiu (pokračovaniu) trestného stíhania nedošlo, napr.\nuvádzaním nepravdivých skutočností...či predstieraním, že voči nemu sú dôvody na trestné stíhanie, aj\nkeď objektívne neexistovali“. V predmetnom prípade odporca na žiadne takého konanie, alebo správanie\nnavrhovateľa ako obvineného v trestnom konaní nepoukázal.\n\nOdporca sa vo svojom písomnom vyjadrení odvolával na právny názor vyslovený v Náleze Ústavného\nsúdu SR zo dňa 13.11.2013, sp. zn. II. ÚS 163/2013, podľa ktorého „skutočnosť, že vydaním uznesenia\no vznesení obvinenia dochádza k posunu v rámci procesných štádií trestného konania do štádia,\nv ktorom sa trestné konanie vedie už pre vyšší stupeň pravdepodobnosti, že prešetrovaný skutok\nspáchala konkrétna osoba v tomto uznesení označená, t. j. trestné konanie sa presúva do štádia\nzisťovania skutočností rozhodujúcich pre potvrdenie alebo pre vyvrátenie tohto trestného obvinenia,\nktoré je tak vlastne predpokladom tohto šetrenia, tak vzhľadom na uvedené uznesenie o vznesení\n\nobvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto\ndôvodu nebolo  zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho\npovažovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca\npravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov\nnepotvrdila. Legálnym prostriedkom obvineného z trestného činu, ako aj iných oprávnených osôb (§ 185\nTrestného poriadku) ako rozptýliť zákonnosť dôvodov, na ktorých je obvinenie postavené, je podanie\nsťažnosti proti nemu“. Súd zdôrazňuje, že tento právny názor nie je v žiadnom prípade ustálený a podľa\nnázoru súdu ho nemožno považovať za odklon od doterajšej ustálenej judikatúry už len z dôvodu, že\nsa ústavný súd v náleze, v ktorom tento právny názor vyslovil nedostatočne, resp. nijako nevysporiadal\ns dôvodmi a argumentmi, vyplývajúcimi z  opačnej judikatúry, vyvíjajúcej sa v období minimálne 20-\ntich rokov.  Ďalej ho, podľa názoru súdu, nemožno považovať za racio decidendi predmetného nálezu\n( aj keď sa stal súčasťou vybranej právnej vety), nakoľko v ňom bola riešená iná právna otázka a to\notázka stretu uplatňovania nároku na náhradu škody titulom uznesenia o vznesení obvinenia a titulom\nnezákonného rozhodnutia o väzbe ako aj otázka premlčania nároku na náhradu škody. V predmetnom\nnáleze naviac ústavný súd poznamenal, že judikatúra Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej rovnaký\nvýznam (dôsledky) ako zrušenie právoplatného rozhodnutia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť\nmá zastavanie trestného stíhania resp.  oslobodenie spod obžaloby neprešla testom ústavnosti. Je\npritom  zrejmé, že tomu tak nie je. Judikatúra najvyšších súdnych inštancií ČR a SR, vrátané judikatúry\nÚstavného súdu ČR a SR vyvodila nárok na náhradu škody v takýchto prípadoch práve z ochrany\npráva jednotlivca na súdnu ochranu zakotveného v čl. 36 ods. 3 Listine základných práv a slobôd,\nktorá bola prijatá ako Ústavný zákon č. 23/1991 Zb. a čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, imanentnou súčasťou\nktorého je právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu\nči orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom a z princípu materiálneho právneho\nštátu. Uviedla, že „ zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá\nmajetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe)\nbola odčinená. Právny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré\nskončilo oslobodením spod obžaloby (pozn. súdu ipso facto zastavením trestného stíhania) je potrebné\nhľadať nielen v ustanovení čl. 36 ods. 3 Listiny ale všeobecne v rovine predovšetkým čl.1 ods. 1 Ústavy,\nteda v princípoch právneho štátu. Ak má štát byť skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí\nniesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, či za konanie, ktorým štátne orgány alebo\norgány verejnej moci priamo zasahujú do základných práv jednotlivca. .... Na jednej strane je určite\npovinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane\nsa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, pokiaľ sa neskôr ukáže ako postup\nmylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné ako orgány činné v trestnom\nkonaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Inak\npovedané, ak má byť jednotlivec povinný sa obmedzujúcim úkonom trestného stíhania, či úkonom s\nním vecne spojeným podrobiť, musí v podmienkach materiálneho právneho štátu existovať záruka, že\nv prípade preukázania, že trestnú činnosť nespáchal, dostane sa mu odškodnenie za všetky úkony,\nktorým bol podrobený. Pokiaľ by takáto perspektíva neexistovala, nebolo by možné trvať na povinnosti\njednotlivca takéto obmedzenia v rámci trestného stíhania znášať“. ( viď napr. rozsudok NS ČR 1Cz  6/\n1990,  rozsudok NS SR 1Cdo 53/93,  uznesenie NS SR 4 M Cdo 15/2009 zo dňa 18.8.2010, uznesenie\nNS SR zo dňa 30. 11. 2009,  sp. zn. 4 Cdo 183/2009,  Nálezy ÚS ČR III.ÚS 2201/2010 zo dňa 11.4.\n2013,  IV. ÚS 642/05 zo dňa 28.8.2007, II. ÚS 590/08 zo dňa 17.6.2008, III. ÚS 1976/09 z 13.12.2001 a\nPl.ÚS 35/09 zo dňa 6.12.2011,ako aj Nález ÚS SR zo dňa 24.3.2011, sp. zn. II ÚS 25/2011)\n\nVzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že uznesenie o vznesení obvinenia v danom prípade\nv spojení s uznesením okresného prokurátora o zamietnutí sťažnosti navrhovateľa ako obvineného\nproti uzneseniu o vznesení trestného stíhania, na podklade ktorého sa začalo viesť a pokračovalo\ntrestné konanie  konkrétne voči navrhovateľovi, ktoré bolo následne prokurátorom zastavené podľa\n§ 215 ods. 1písm.b/ TP, pretože skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci, sú\nnezákonnými uzneseniami, na podklade ktorých možno konštatovať, že štátu vznikla povinnosť nahradiť\nnavrhovateľovi škodu, ktorá mu preukázateľne vznikla v príčinnej súvislosti s nimi.\nZa škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s týmito nezákonnými rozhodnutiami, je potrebné považovať\nmajetkovú ujmu, ktorá navrhovateľovi vznikla v trestnom konaní proti nemu vedenom alebo v súvislosti\ns ním a to už od vykonateľnosti uznesenia o vznesení obvinenia, s poukazom na § 6 ods. 3  Zák. č. 514/\n2003  Z. z., až do právoplatného zastavenia trestného stíhania vedenému proti navrhovateľovi.\n\nV zmysle § 17 ods. 1 Zák. č. 514/ 2003 Z. z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Za takúto škodu\nje v zmysle § 18 ods. 1 potrebné považovať aj účelne vynaložené trovy konania, ktoré poškodenému\nvznikli v konaní, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané. Navrhovateľ preukázal, že mu v trestnom\nkonaní proti nemu vedenom vznikli trovy na jeho obhajobu zvoleným obhajcom v ním uvádzanej výške\n1199,69 € za uskutočnené úkony právnej služby v trestnom konaní. Súd preskúmal trovy navrhovateľa\nna obhajobu v trestnom konaní a zistil, že ich výška bola právnym zástupcom správne uplatnená a mal\nza to, že tieto trovy boli účelne vynaložené.\nPreto, keďže boli naplnené všetky zákonné predpoklady, pre priznanie náhrady škody navrhovateľovi v\nním uplatnenej výške a to existencie nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi\nnezákonným rozhodnutím a vznikom škody a navrhovateľ preukázal, že mu škoda takto vznikla vo výške,\nv ktorej si ju uplatnil, súd jeho návrhu vo vzťahu k uplatnenej istine vyhovel.\n\nV zmysle § 16 ods. 4 Zák. č. 514/ 2003 Z. z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.\n1 Nariadenia vlády SR č. 87/ 1995 Z. z. v účinnom znení súd navrhovateľovi priznal úrok z omeškania z\ndlžnej sumy priznanej titulom náhrady škody vo výške o  päť percentuálnych bodov vyššej ako základná\núroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,\n5,05% ročne z dlžnej sumy od 19. 01. 2015, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí 6-mesačnej lehoty\nna predbežné p rokovanie nároku.\n\nO trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a v konaní plne úspešnému\nnavrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatnenie jeho práva v\ncelom rozsahu proti odporcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Účelne vynaložené trovy navrhovateľa\npredstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 20,- € a trovy právneho\nzastúpenia navrhovateľa advokátom   vo výške 209,05 €. Tie mu patria v súlade § 10 ods. 1, § 13 a ods.\n1 písm. a/, c/ a d/ Vyhl. č. 655/ 2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v účinnom znení za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 08.07. 2014,\npodanie návrhu na súd dňa 22. 01. 2015 a účasť na súdnom pojednávaní dňa 04. 09. 2015  tarifnej\nvýške á 61,41 € a v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky režijný paušál vo výške 1x 8, 04 € a 2x 8,39 €. Trovy\nkonania v celkovej výške 229,05 € odporca v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatí na účet právneho\nzástupcu navrhovateľa“.\n\nProti rozsudku odvolanie podal odporca. Dôvodil, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\nOdvolateľ vytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne vyhodnotil orgán, ktorý má konať v mene\nSlovenskej republiky.\nOpätovne poukazuje na údajný posun v ustálenej judikatúre, týkajúcej sa titulu pre nárok na náhradu\nškody - ak by titulom malo byť nezákonné rozhodnutie (v rozsahu uznesenia o vznesení obvinenia) a\npoukazuje na nález Ústavného súdu SR vedený pod sp. zn. II. ÚS 163/2013-50 zo dňa 13. 11. 2013.\nZ rozsudku odvolateľ cituje: „Skutočnosť, že vydaním uznesenia o vznesení obvinenia dochádza k\nposunu v rámci procesných štádií trestného konania, do štádia, v ktorom sa trestné konanie vedie už pre\nvyšší stupeň pravdepodobnosti, že prešetrovaný skutok spáchala konkrétna osoba v tomto uznesení\noznačená, t. j. trestné konanie sa presúva do štádia zisťovania skutočností rozhodujúcich pre potvrdenie\nalebo vyvrátenie tohto trestného tvrdenia, ktoré je tak vlastne predpokladom tohto šetrenia, tak vzhľadom\nna uvedené uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky\nzákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu,\nnemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase\njeho vydania exitujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobu sa neskôr z\nrôznych dôvodov nepotvrdila“.\n\nNa základe uvedeného odporca dochádza k záveru, že na uznesenie o vznesení obvinenia a na\njeho vydanie boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z toho dôvodu neboli\nzrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu. Toto uznesenie nemožno považovať bez\nďalšieho za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca\npravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov\nnepotvrdila.\n\nOdvolateľ ďalej namietal, že opakovane poukazoval na skutočnosť, že nie je procesne spôsobilý\nzastupovať SR. Okresný súd najskôr tvrdil, že titulom nároku na náhradu škody je už uznesenie\no vznesení obvinenia a keďže tento titul sa nedá podriadiť pod ust. § 4 ods. 1 písm. f) zák. č.\n514/2003 Z. z., rozhodol sa tvrdiť, že titulom pre nárok na náhradu škody je aj zamietnutie sťažnosti\nobvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia prokurátorom. Uznesenie o vznesení obvinenia je\nvšak predbežne vykonateľné a je nesporné ak žalobcovi začala vznikať škoda, tak potom už vydaním\ntakéhoto rozhodnutia bez ohľadu na jeho právoplatnosť.\nNesprávne označenie subjektu oprávneného konať za štát predstavuje nedostatok podmienky konania.\n\nK podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že v súvislosti s námietkou príslušnosti toho\nktorého orgánu konajúceho v mene slovenskej republiky sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku\nsúdu prvého stupňa. Neobstojí námietka, že Generálna prokuratúra SR nie je orgánom oprávneným\nkonať v mene štátu, nakoľko z hľadiska prejednávanej veci prokurátor škodu spôsobil tým, že sťažnosť\npodanú proti uzneseniu o vznesení obvinenia podanú navrhovateľom zamietol; orgánom oprávneným\nkonať v mene štátu tak nemôže byť MS SR, pretože škoda nevznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného\nsúdom.\n\nAk je po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba,\npolicajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré doručí najneskôr do 48 hodín\nprokurátorovi. Po skončení vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie\nobžaloby, alebo na iné rozhodnutie. Prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu ak výsledky\nvyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin. Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím\ntrestného stíhania vykonáva prokurátor. Na úseku trestného konania, ktoré začína vydaním uznesenia\no začatí trestného stíhania, a je zavŕšený podaním obžaloby, vykonávajú pôsobnosť tak vyšetrovateľ\npolicajného zboru ako aj prokurátor. V tomto prípade ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do\núvahy tak Ministerstvo vnútra SR ako aj Generálna prokuratúra SR. O príslušnosti generálnej prokuratúry\nSR konať v mene SR svedčí skutočnosť, že navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie jeho\nnároku na náhradu škody práve tomuto orgánu a nie Ministerstvu vnútra SR.\n\nArgumentácia odporcu, že príslušným orgánom, ktorý by bol oprávnený konať v mene SR je Ministerstvo\nspravodlivosti SR, je nesprávna už aj z toho dôvodu, že orgány spadajúce pod pôsobnosť Ministerstva\nspravodlivosti SR, konkrétne súdy v trestnej veci navrhovateľa ako obvineného, nevydali nezákonné\nrozhodnutia, dokonca nedošlo ani k vydaniu žiadneho rozhodnutia súdmi.\n\nObrana odporcu, že Generálna prokuratúra SR žiadnym spôsobom neparticipovala na vydaní uznesenia\no vznesení obvinenia a že uznesenie o vznesení obvinenia ako nezákonné rozhodnutie nevydal\nprokurátor a preto priamo nemohol spôsobiť škodu, je potrebné výkladom preklenúť tak, že prokurátor\nsvojím aktívnym konaním, t. j. zamietnutím sťažnosti, zachoval nezákonnosť uznesenia o vznesení\nobvinenia, hoci mu právny poriadok dáva oprávnenie konať aj inak.\n\nNavrhovateľ ako poškodený je vždy chránený pred omylom pri podaní žiadosti o predbežné prerokovanie\nnároku ak podá žiadosť na nepríslušný orgán. V prípade, ak žiadosť bola podaná na nepríslušnom\norgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom\npoškodeného; účinky podania žiadosti zostávajú zachované.\n\nNavrhovateľ poukázal aj na dve rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a to rozsudok sp. zn.\n17Co/984/2013 zo dňa 26. 02. 2014 a rozsudok sp. zn. 17Co/677/2013 zo dňa 17. 09. 2013, z ktorých\nvyplývajú  uvedené právne názory a sú aplikovateľné na daný prípad. Navrhovateľ považuje rozsudok\nsúdu prvého stupňa za riadne a vyčerpávajúco odôvodnený, keď prvostupňový súd aplikoval na daný\nprípad celú plejádu rozhodnutí NS SR ako aj Ústavného súdu SR a ČR. K nálezu ÚS SR sp. zn. II.\nÚS 163/2013 v nadväznosti na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa navrhovateľ dodal, že už\nsúd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že v konaní pred Ústavným súdom SR vôbec\nnešlo o spochybnenie priznaných trov obhajoby advokátovi, keď tieto boli priznané v poradí prvým\nvýrokom rozsudku prvostupňového súdu a následne potvrdené i rozsudkom Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp.. zn. 12Co/305/07 a nič na tomto výroku nevytkol ani Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku\nsp. zn. 5M Cdo 1/2011. Predmetom ústavnej sťažnosti, ako už uviedol súd prvého stupňa, bola len\notázka premlčania nároku na náhradu škody, konkrétne či sa mala v danom prípade uplatniť 10 ročná\nobjektívna premlčacia lehota a taktiež v tomto konaní sa riešila otázka stretu uplatňovaných  nárokov\n\nna náhradu škody titulom uznesenia o vznesení obvinenia a titulom  nezákonného rozhodovania o\nväzbe. Výsledkom vyhovenia ústavnej sťažnosti SR v zastúpení MS SR bolo skonštatovanie porušenia\nzákladného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom NS SR sp. zn. 5M Cdo 1/2011 z 29. 01. 2012 z\ntoho dôvodu, že  rozhodnutie NS SR je nedostatočne odôvodnené a vykazuje znaky arbitrárnosti avšak\nlen vo vzťahu k nedostatočného vysporiadania sa Najvyššieho súd SR s námietkami premlčania a s\naplikáciou ust. § 22 zák. č. 58/1969 Zb. V náleze Ústavného súdu SR nie je žiadna zmienka o tom, že\nškoda vynaložená vo forme nákladov obhajoby neprináleží poškodenému, resp. že takýto nárok nepatrí\npoškodenému v prípade oslobodenia poškodeného ako obžalovaného spod obžaloby, resp. v prípade\nzastavenia trestného stíhania. Odporcom tvrdený tzv. posun v ustálenej judikatúre o priznávaní trov\nobhajoby v prípade nezákonného stíhania a vzniku nezákonného rozhodnutia, nemožno bez ďalšieho\nodvodiť len z citácií viet odporcu uvedených v odvolaní prevzatých z odôvodnenia nálezu ÚS SR  a to už\naj z toho dôvodu, že Ústavný súd SR jednak nevytvoril právnu vetu a jednak aj z toho dôvodu, že Ústavný\nsúd SR sa primárne vôbec vo svojom náleze nezaoberal dôvodnosťou, resp. nedôvodnosťou priznania\ntrov obhajoby poškodenému. Citované rozhodnutie Ústavného súdu SR nemôže jedným odsekom vo\nsvojom zdôvodnení zvrátiť ustálenú súdnu judikatúru v predmetnej právnej veci vyvíjajúce sa v období\nminimálne 20 rokov.\n\nNavrhovateľ preto žiadal rozsudok okresného  súdu potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania.\n\nKrajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia\npojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP\nako vo výroku vecne správny.\n\nV danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu\nprvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď vyhovel návrhu o\nzaplatenie 1 199,69 € s prísl. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral\nv odôvodnení svojho rozsudku.  S týmito dôvodmi  sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd\na v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolací súd teda konštatuje správnosť dôvodov napadnutého\nrozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ako aj k\npodanému odvolaniu dodáva.\n\nOdvolateľ nenavrhuje vykonať ďalšie dokazovanie, nespochybňuje skutkové závery súdu prvého stupňa,\nale dožaduje sa prijatia iných právnych záverov než k akým došiel súd prvého stupňa.\n\nIný názor na právne posúdenie veci než k akému došiel súd nižšieho stupňa, nie je bez ďalšieho\ndôvodom  na zmenu alebo zrušenie jeho rozhodnutia. Zmena alebo zrušenie rozhodnutia súdu nižšieho\nstupňa musí byť podmienená novými skutkovými zisteniami, na ktorých základe môže byť prehodnotený\nprávny záver súdu prvého stupňa.\n\nRozhodnutie Ústavného súdu NS SR, na ktoré odvolateľ opätovne v odvolaní poukazuje a s ktorou\nnámietkou sa už súd prvého stupňa vysporiadal, neevokuje právny záver, z ktorého by vyplývalo, že\nosoby nedôvodne stíhané nemajú právo na odškodnenie v zmysle zákona č. 214/2003 Z. z., pretože\nurčité skutočnosti svedčili o tom, že mohli spáchať určitú trestnú činnosť.\n\nSám odporca uvádza, že okolnosti svedčiace o nevine navrhovateľa sa preukázali až v priebehu\nzačatého trestného konania. Za tejto situácie je však potom vhodné prijať záver, že orgány činné v\ntrestnom konaní mohli začať trestné stíhanie vo veci a až po preverení všetkých okolností svedčiacich\n„pre“ a „proti“  mal byť prijatý záver o dôvodnom podozrení a začaté trestné stíhanie  proti konkrétnej\nosobe.\n\nS poukazom na ust. § 224 ods. 1 OSP s použitím ust. § 142 os. 1 OSP prináleží úspešnému\nnavrhovateľovi aj náhrada trov odvolacieho konania. Tieto trovy boli priznané navrhovateľovi celkove v\nsume 69,80 € (za jeden úkon právnej služby - spracovanie a podanie vyjadrenia k odvolaniu odporcu\na´ 61,41 €, plus režijný paušál v roku 2015 a´ 8,39 €). Tieto trovy uhradí odporca na účet právneho\nzástupcu navrhovateľa.\n\nO veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/24/2015", "guid": "b13c5a59-d383-44bd-805d-311536ebf990:3a3ba485-e8a4-4bfc-b3ad-4b5b42fa118e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3875a92f-454c-4a0c-836b-5ebb96606a0e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 163/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2013 z 13. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-13", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3875a92f-454c-4a0c-836b-5ebb96606a0e"}, {"guid": "ussr:df517669-8aa7-44cf-9a24-7a9e7a6b1820", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 25/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 25/2011 z 24. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-24", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:df517669-8aa7-44cf-9a24-7a9e7a6b1820"}, {"guid": "49f37e49-8883-4615-98a2-b511bf4161dd:a438aaa9-d8cf-4e72-871d-c0ebca212b98", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6911200356.1", "spisova_znacka": "17Co/677/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/677/2013 z 16. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-09-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6911200356.1"}, {"guid": "dace0336-db52-449b-a032-e1293a3b7e0a:5bff6a37-7e09-4c12-b805-81d2a2c8f8b5", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3508202568.1", "spisova_znacka": "17Co/984/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/984/2013 z 11. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-02-11", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3508202568.1"}], "citovane_v": [{"guid": "c2d9263f-70cd-4cec-a72f-7bbee1285747:795abdfd-fcbf-408d-a897-28b2cc6fda2e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6419201716.1", "spisova_znacka": "14Co/65/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/65/2020 z 15. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-03-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6419201716.1"}, {"guid": "c2d9263f-70cd-4cec-a72f-7bbee1285747:ef17cc2c-2f81-474b-ae36-e4f4305744a3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6419201716.1", "spisova_znacka": "14Co/65/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/65/2020 z 15. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-03-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6419201716.1"}]}