Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Tos/3/2016 z 26. 1. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. januára 2016, sp. zn. 2Tos/3/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6715010703.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2Tos/3/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6715010703.1 | 2016-01-26 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: § 193 ods. 1 písm. c) TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b79498c0-d4c9-4986-857b-3f65f616ec94 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6715010703.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Tos/3/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010703
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715010703.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Rudolfa Ďurtu, v trestnej veci obžalovaného L. R. a spol. za obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. na neverejnom
zasadnutí dňa 27. januára 2016 o sťažnosti okresného prokurátora vo Zvolene určeného výnimkou z
príslušnosti rozhodnutím krajského prokurátora v Banskej Bystrici zo dňa 15. 1. 2015 proti rozhodnutiu
senátu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/115/2015 zo dňa 11. 1. 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a ako nedôvodnú.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením senátu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/115/2015 zo dňa 11. 1. 2016 bol obv. L. R.
podľa § 72 ods. 1 písm. b) Tr. por. prepustený z väzby na slobodu, kde súčasne prvostupňový súd podľa
§ 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. nahradil dôvody väzby uvedené v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. dohľadom
probačného a mediačného úradníka a obv. L. R. podľa § 80 ods. 2 Tr. por. uložil povinnosť oznámiť
policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu. Rovnako tak
podľa § 82 ods. 1 písm. a), h) Tr. por. uložil obvinenému i primerané povinnosti a obmedzenia a to zákaz
vycestovania do zahraničia a zákaz styku so svedkami, resp. ďalšími osobami, u ktorých malo dôjsť ku
kupovaniu omamných látok.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že po preštudovaní spisového materiálu v
rámci predbežného prejednania obžaloby dospel k záveru, že dôvody väzby obvineného pri splnení
materiálnych, ako i formálnych podmienok naďalej trvajú podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. tak, ako boli
ustálené predchádzajúcimi rozhodnutiami súdu. Ďalej prvostupňový súd konštatuje, že účel väzby však
možno dosiahnuť aj dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por.
za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení podľa § 82 ods. 1 písm. a) Tr. por. tak, ako
sú uvedené vo výroku sťažnosťou napadnutého uznesenia. Rovnako prvostupňový súd uvádza, že pri
tomto rozhodnutí vzal do úvahy jednak dĺžku trvania väzby, skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol
súdne trestaný, má rodinné zázemie i zamestnanie, ako aj skutočnosť, že nahradenie väzby je možné pri
všetkých trestných činoch. Zdôrazňuje tiež, že väzba ako zabezpečovací inštitút nemá sankčnú povahu
ani výchovné poslanie, nesmie byť prostriedkom na získanie priznania, ani uľahčenie trestného stíhania,
pričom taktiež uvádza, že väzba nie je trestom, ale je výlučne procesným opatrením, ktorého účelom
je dočasne zaistiť osobu obvineného, resp. obžalovaného z trestného činu pre potreby prebiehajúceho
trestného konania obmedzením osobnej slobody.

Proti tomuto uzneseniu bezprostredne po jeho vyhlásení podal sťažnosť intervenujúci prokurátor,
možno teda konštatovať, že sťažnosť bola podaná včas. Túto sťažnosť okresný prokurátor odôvodnil
prostredníctvom písomného podania. V písomných dôvodoch svojej sťažnosti okresný prokurátor
uvádza, že sa s rozhodnutím prvostupňového súdu nestotožňuje, poukazuje pritom na to, že obv. L. R.



je stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, že maximálne lehoty trvania súdnej väzby neboli prekročené.
Zdôrazňuje tiež, že pri posudzovaní primeranosti trvania väzby musí súd brať v úvahu charakter a
závažnosť trestnej činnosti páchanej obvineným a jej následky, kde súdy už v minulosti opakovane
konštatovali, že obžalovaný si predajom omamných a psychotropných látok zabezpečoval nielen
nevyhnutné životné potreby, ale aj uspokojoval nadštandardné predstavy o živote, trestnú činnosť páchal
dlhodobo, systematicky a sofistikovane, používal krycie názvy s cieľom minimalizovania odhalenia
trestnej činnosti, opakovane menil čísla používaných účastníckych telefónnych staníc, prostredníctvom
ktorých komunikoval s odberateľmi omamných a psychotropných látok. Ďalej tiež poukazuje na
predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 2. 12. 2015, najmä na to,
že obvinenému nič nebráni ani v tom, aby sa opätovne zapojil do protiprávnej činnosti a že celú
argumentáciu obvineného, že sa chce starať o syna o družku, možno považovať, podľa jeho názoru,
preto za účelovú, nakoľko starať sa o dieťa a družku a poctivo si zarábať na živobytie mohol i
bez páchania trestnej činnosti takéhoto závažného charakteru, kde motívom konania obžalovaného
bola zištnosť. Osobitne zdôrazňuje okresný prokurátor v písomných dôvodoch svojej sťažnosti, že s
poukazom na ust. § 80 ods. 2 Tr. por. možno väzbu nahradiť, vzhľadom na kvalifikáciu konania, kde
obvinený je stíhaný za obzvlášť závažný zločin, iba ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu,
kde prvostupňový súd neuviedol žiadne výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by mohli mať za následok
prepustenie z väzby. Z uvedených dôvodov sa domáha okresný prokurátor zrušenia rozhodnutia
prvostupňového súdu s tým, aby žiadosť obv. L. R. o prepustenie z väzby bola zamietnutá.

Krajský súd na základe podanej sťažnosti v zmysle ust. § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie, ktoré
im predchádzalo, pričom po postupe v zmysle citovaného ustanovenia dospel krajský súd k nasledovným
záverom.

V prípade väzby ide o najzávažnejší zásah do osobnej slobody a práv obvineného a preto vzhľadom
na závažnosť tohto zásahu vyžaduje zákon počas celého trvania väzby súdnu kontrolu s tým, že súd
musí vždy skúmať všetky okolnosti spôsobilé potvrdiť alebo vyvrátiť existenciu skutočného verejného
záujmu odôvodňujúceho, so zreteľom na prezumpciu neviny, výnimky z pravidla rešpektovania osobnej
slobody. Súd preto v každom období trestného stíhania skúma, či dôvody väzby trvajú, či sa zmenili a
rovnako tak i skúma, či nie je možné reálne dôvody väzby nahradiť niektorým zo zákonom stanovených
a predpokladaných spôsobov, pričom v prípade dohľadu probačného a mediačného úradníka tak robí
obligatórne.

Osobitne pri dlhšie trvajúcej väzbe v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/2004, musia
byť splnené 4 podmienky. Musí existovať po formálnej stránke uznesenie o vznesení obvinenia, po
materiálnej stránke sa vyžaduje existencia kvalifikovaného podozrenia zo spáchania skutku, za ktorý
je vznesené obvinenie, musí existovať niektorý z väzobných dôvodov a napokon musí byť splnená i
podmienka, aby orgány činné v trestnom konaní, vrátane súdu, postupovali v samej veci s osobitnou
starostlivosťou a urýchlene. Tieto štyri podmienky musia byť splnené kumulatívne.

Z predloženého spisového materiálu krajský súd konštatuje, že v danej veci bola podaná obžaloba a
preto súd v plnom rozsahu preberá zodpovednosť za ďalšie trvanie väzby obvineného. Rovnako tak
je nepochybné, že prvostupňový súd vytýčil termín verejného zasadnutia na predbežné prejednanie
obžaloby (hoci tak konať nemusel § 243 ods. 1) a ako vyplýva zo zápisnice z verejného zasadnutia riešil
v podstate iba otázku žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu z dôvodov tak, ako ich
rozviedol obhajca obvineného pri verejnom zasadnutí a vytýčil termín hlavného pojednávania.

S poukazom na rozhodnutie prvostupňového súdu, ako i na sťažnostné argumenty prokurátora i krajský
súd konštatuje, že v danom konkrétnom prípade dôvody väzby tzv. preventívnej i naďalej trvajú, toto
nespochybňuje ani prokurátor v písomných dôvodoch sťažnosti. Iná je však situácia v súvislosti s
nahradením dôvodov väzby, kde prokurátor poukazuje na absenciu výnimočných okolností prípadu a to
s poukazom na právnu kvalifikáciu konania obvineného.

Krajský súd v Banskej Bystrici, nad rámec údajov prvostupňového súdu uvedené v odôvodnení
svojho rozhodnutia, ktoré si osvojuje, najmä vo vzťahu k možnosti nahradenia reálnych dôvodov
väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia povinností a obmedzení,
považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné skutočnosti. Skúmanie dôvodov väzby v jednotlivých



štádiách trestného stíhania je mimoriadne dôležité a odráža časový ako i vecný rozmer pretrvávania
aktuálnosti väzby a najmä možnosti jej nahradenia. Je nepochybné, že podanie obžaloby a prechod
zodpovednosti na súdy je takýmto medzníkom. Vzhľadom na už citované povinné 4 podmienky pre
trvanie väzby, preto krajský súd nemôže opomenúť pri skúmaní materiálnych podmienok i skutočnosť, že
v konaní po podaní obžaloby už musí súd prihliadať nielen na existenciu dôvodného podozrenia, ale už
musí hodnotiť konkrétne dôkazy preukazujúce skutok i právnu kvalifikáciu konania tak, ako je uvedená
v obžalobe. Esenciálnym prvkom, na ktorý poukazuje i prokurátor vo svojej sťažnosti, je absencia
mimoriadnych okolností prípadu pre nahradenie dôvodov väzby s tým, že takéto mimoriadne okolnosti
prípadu v danom konkrétnom prípade absentujú a okolnosti, ktoré uvádza prvostupňový súd nie sú
takými mimoriadnymi okolnosťami prípadu. V prípade obvineného L. R. je právna kvalifikácia uvedená v
obžalobe v zmysle ust. § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. postavená najmä na skutočnosti,
že obvinený sa dopustil konania, ktoré je mu kladené obžalobou závažnejším spôsobom konania a
to po dlhší čas, na viacerých osobách. Už v predchádzajúcich rozhodnutiach krajský súd opakovane
uvádzal, že zamietnutie sťažnosti, resp. predĺženie lehoty trvania väzby v prípravnom konaní boli výlučne
podmienené absenciou výnimočných okolností prípadu, avšak vždy s pohľadom na aktuálne procesné
štádium konania. Taktiež v predchádzajúcom rozhodnutí senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici, po
podaní obžaloby, v závere svojho rozhodnutia krajský súd poukázal na to, že v súvislosti s možnosťami
nahradenia dôvodov väzby, nezistil síce žiadne výnimočné okolnosti prípadu, avšak upriamuje pozornosť
prvostupňovému súdu, aby v rámci predbežného prejednania obžaloby, resp. dokazovania na hlavnom
pojednávaní sa zameral na preukázanie jednak skutkového stavu, ako aj na kvalifikáciu konania. Pokiaľ
prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s touto skutočnosťou, krajský súd
preto doplňuje tieto úvahy nasledovným smerom.

Kvalifikácia konania „na viacerých osobách“ zatiaľ nemá oporu vo vykonaných dôkazoch a nezodpovedá
ani ust. Tr. zákona a rovnako tak právna kvalifikácia dlhšieho časového obdobia páchania trestnej
činnosti sa javí, podľa názoru krajského súdu, zatiaľ ako vágna, najmä z hľadiska začatia páchania
trestnej činnosti obv. R.. Krajský súd v tejto súvislosti má pochybnosti o správnej právnej kvalifikácii
konania, t.j. o materiálnej stránke a preto musia tieto pochybnosti nájsť svoj odraz i v rozhodnutí.

Rovnako tak krajský súd podrobne zhodnotil i doterajšie vedenie trestného konania z hľadiska toho, či
doposiaľ orgány činné v trestnom konaní postupovali vo veci s osobitnou starostlivosťou a urýchlene,
pričom dospel k záveru, že celé prípravné konanie nebolo plynulé. Ako vyplýva zo spisového materiálu,
výsluchy svedkov, ktoré boli vykonané, boli vykonané v mesiaci marec, apríl, máj, júl a august, kde od
tohto obdobia, s výnimkou jedného znaleckého posudku podaného v septembri ohľadne toxikológie,
nebol vykonaný žiadny procesný úkon, pričom sústavne iba orgány činné v trestnom konaní žiadali
o predĺženie trvania lehoty väzby, avšak žiadne reálne procesné úkony vykonávané neboli. Celkove
orgány činné v trestnom konaní v celej veci vypočuli 6 osôb, ktoré odoberali od obv. R. nedovolené
látky (svedkovia W., B., N., A., F. a Z.), pričom treba prisvedčiť stanovisku obhajoby uvedenom v
žiadosti o prepustenie z väzby, že vo vzťahu k druhému obžalovanému nebol vypočutý žiadny svedok. S
poukazom na takúto dĺžku konania, kde v podstate je už obvinený viac ako 10 mesiacov vo väzbe, kde
procesné úkony boli vykonávané v podstate počas lehoty iba 5 mesiacov, má už, podľa názoru krajského
súdu, ďalšie trvanie väzby istý sankčný charakter a môže sa javiť navonok i ako dôvod na nútenie
obžalovaného k doznaniu, resp. k podrobnejšej výpovedi k svojej trestnej činnosti, čo je neprípustné.

S poukazom potom na horeuvedené dôvody, keďže krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na
horeuvedené dôvody, je možné zmierniť náhľad na možnosť nahradenia dôvodov väzby dohľadom
probačného a mediačného úradníka pri hodnotení mimoriadnych okolností prípadu a taktiež i vzhľadom
na pomerne dlhý čas trvania väzby, s poukazom na vykonaný počet procesných úkonov a rozsah veci a
taktiež i vzhľadom na okolnosti, ktoré uvádza prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, kde
treba vziať v úvahu dĺžku trvania väzby, skutočnosť, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, že
má dobré rodinné zázemie, je zamestnaný, ako i skutočnosť, že takéto nahradenie je možné, Krajský
súd sa preto nakoniec stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu a sťažnosť okresného prokurátora s
poukazom na horeuvedené dôvody považoval za nedôvodnú. Na základe potom týchto dôvodov krajský
súd v zmysle ust. § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. túto sťažnosť okresného prokurátora zamietol.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.