{"guid": "23cbda8d-cc9a-4bef-a2c5-41f19b3156f7:4e207366-713a-432a-a63e-28ff93f78bba", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6712215082.1", "spisova_znacka": "14Co/765/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/765/2015 z 22. 8. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 22. augusta 2016, sp. zn. 14Co/765/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6712215082.1", "identifikacne_cislo": "6712215082", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2016-08-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/513/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 513/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/513/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/513#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e207366-713a-432a-a63e-28ff93f78bba", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6712215082.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6712215082.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6712215082.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/765/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215082
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712215082.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava,
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo
dňa 26. 05. 2015 č. k. 8C/178/2012-252, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e .

Žalovaná   m á   nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanej
zaplatenia náhrady škody a súčasne aj náhrady nemajetkovej ujmy vo veciach pôvodne vedených
pod sp. značkami 8C/178/2012, 8C/179/2012, 8C/181/2012, 8C/182/2012, 8C/193/2012/, 8C/194/2012,
8C/195/2012, 8C/196/2012, 8C/197/2012 a 8C/199/2012, vedených ďalej pod sp. zn. 8C/178/2012.
Majetková škoda i nemajetková ujma mala byť žalobcovi spôsobená okresným súdom v exekučnom
konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, keď exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej dobe. Po vykonanom dokazovaní príslušnými
exekučnými spismi dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, a preto ju
ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého
je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré
musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu
na vykonanie exekúcie. Súd konštatoval, že dĺžka exekučného konania v jednotlivých prípadoch od
doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia do vydania poverenia nie je takej povahy,
aby bolo možné vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V
kompetencii súdu v rámci konania o náhradu škody nie je preskúmavanie súdneho konania z hľadiska
existencie prieťahov v konaní, ktoré by odôvodňovali priznanie nárokov uplatnených podľa uvedeného
zákona, keďže to prináleží iba Ústavnému súdu SR. Súd konštatoval, že na strane žalovaného, ktorý
konal prostredníctvom exekučného súdu, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý by mal za
následok vznik škody. Zo strany oprávneného subjektu síce nie je potrebné preukazovať zavinenie
(úmysel, resp. nedbanlivosť), postačuje preukázanie skutočnosti, že vzniknutá škoda je výsledkom
činnosti príslušného štátneho orgánu. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola škoda takýmto postupom spôsobená. Škodou sa pritom rozumie majetková
ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení



(úbytku) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Rovnako platí, že kauzálny nexus
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený a nie iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní existencie príčinnej súvislosti je
nutné upriamiť pozornosť na skúmanie toho, či v rámci skutočností prichádzajúcich v danom prípade
do úvahy ako príčina škody existuje taká skutočnosť, s ktorou zákonodarca spája zodpovednosť za
škodu. Nesprávny úradný postup môže mať potom za následok vznik zodpovednosti podľa citovaného
zákona iba vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve a len týmto postupom. To znamená postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia
majetku žalobcu rozhodujúcim, t. j., ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by
sa nezmenšil. Súd dospel k jednoznačnému záveru, že v označených veciach nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, ktorý by mal za následok vznik škody, preto neexistuje ani právny základ, a síce
zodpovednosť žalovaného za škodu, preto sa súd nezaoberal výškou škody, ako ani majetkovej ujmy
uplatňovanej žalobcom. O trovách konania rozhodol súdu s použitím ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie v celom
rozsahu. V rozsiahlom odvolaní namietal, že vo veciach rozhodoval vylúčený sudca, okresný súd
rozhodol v jeho neprítomnosti napriek tomu, že pre tento postup neboli splnené zákonné podmienky.
Žalobca trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené pred
nestranným sudcom na nestrannom súde. Postupom súdu mu okresný súd odňal možnosť konať pred
súdom, neumožnil mu vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného ani k vykonaným dôkazom, čím došlo k
porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Ďalej odvolateľ uvádza, že sa vo veci neuskutočnilo
ústne pojednávanie, hoci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, čím opätovne
došlo k porušeniu jeho práva na kontradiktórny súdny proces. Namietal, že žalovaný nereagoval
na výzvu súdu predložiť písomné vyjadrenie, a preto mal súd prvej inštancie rozhodnúť rozsudkom
pre zmeškanie a skutkovým základom mal byť žalobcom tvrdený skutkový stav. Namiesto toho súd
ignorujúc príslušné zákonné ustanovenie (§ 153b O. s. p.), doplnil skutkový stav dokazovaním, ktorého
rozsah a obsah si určil sám. K posúdeniu majetkovej škody vytýka súdu ignorovanie všetkých tvrdení
žalobcu k majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy informačného systému a z titulu
výdavkov na administratívne, publikačné, poštové a telekomunikačné výdavky. Rozhodnutie považuje
za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. K nemajetkovej ujme vytýka súdu, že nevysvetlil, prečo
nekonštatoval porušenie práva napriek jeho objektívnemu zisteniu, pre nesprávny úradný postup pritom
nenašiel súd žiadne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Domáha sa zrušenia napadnutého rozsudku
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len
„CSP“), preskúmal  rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 CSP,
bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

5. Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.
z. - Civilný sporový poriadok, ktorý teda platil v čase rozhodovania krajského súdu.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Preskúmaním veci odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu
vysloveným v napadnutom rozsudku, rovnako s jeho odôvodnením, ktoré považuje za dostatočne
zrozumiteľné, jasné a presvedčivé. Námietky žalovaného odvolací súd  nepovažuje za dôvodné. V
súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého
rozhodnutia a s týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje.

8. Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.
O námietke zaujatosti v tejto veci rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného sudcu U.. F. W. z



prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. Naviac podľa ustálenej súdnej praxe sama skutočnosť, že
sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej je žalovaným súd, na ktorom sudca vykonáva súdnictvo,
nie je dôvodom na jeho vylúčenie (napr. uznesenie NS SR č. k. 3NcC/14/2010, 6Cdo/201/2013). Z
tohto dôvodu neobstojí odvolacia námietka, podľa ktorej odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie, že vec
prejednal v jeho neprítomnosti postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p., hoci takto konať nemohol. Z obsahu
spisu je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalobca, rovnako ako aj žalovaná, boli v dostatočnom
časovom predstihu riadne predvolaní na pojednávanie a žalobca svoju neprítomnosť neospravedlnil
vážnym dôvodom. Pokiaľ požadoval o zrušenie pojednávania, nemal súd prvej inštancie dôvod takýmto
spôsobom postupovať, žalobca mal možnosť pojedávania sa zúčastniť, pokiaľ mu v tom nebránil žiadny
vážny dôvod; tento neuviedol. V tomto smere teda nemožno súdu vytýkať, že vo veci rozhodol a nie je
pravdivé tvrdenie, že by bolo dotknuté právo žalobcu na kontradiktórne súdne konanie.

9. Pokiaľ žalobca vytýka súdu, že vykonal dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si určil sám a neumožnil
žalobcovi vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci, ani táto odvolacia námietka neobstojí.
Pokiaľ ide o dokazovanie, súd vychádzal z tých dôkazov, ktoré označil žalobca, konkrétne dokazovanie
exekučným spisom, na základe ktorého tvrdil žalobca nesprávny úradný postup exekučného súdu a z
ktorého uplatnil svoje nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

10.  Nedôvodná je ďalšia námietka, v ktorej žalobca tvrdí, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez
nariadenia pojednávania, čím malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na kontradiktórny súdny proces.
Ako už bolo uvedené vyššie, vo veci sa uskutočnilo riadne súdne pojednávanie, súd prvej inštancie
riadne a včas predvolal sporové strany, ktoré sa však pojednávania nezúčastnili. Súd prvej inštancie
teda neporušil žiadne ustanovenia procesného predpisu, ktoré by mu bránili rozhodnúť na pojednávaní
aj v neprítomnosti sporových strán.

11. Neobstojí námietka žalobcu, že sa žalovaný napriek výzve súdu nevyjadril k veci a že malo
byť rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p. Z obsahu spisu je preukázané, že
žalovaná strana doručila súdu písomné vyjadrenie k žalobe a toto bolo včas pred termínom pojednávania
žalobcovi doručené (doručenka pripnutá k č. l. 48).

12. Nedôvodné sú námietky o chýbajúcich dôvodoch pri odôvodnení rozsudku, v preskúmavanej veci
súd prvej inštancie zaujal dostatočne jasné stanovisko aj k majetkovej škode, aj k nemajetkovej ujme
tak, ako boli tieto uplatnené.

13. Vzhľadom na uvedené ako aj s poukazom na dôvody, ktoré uviedol v rozhodnutí súd prvej inštancie
a ktoré nepovažoval odvolací súd za potrebné vzhľadom na ich presvedčivosť opätovne uvádzať, bol
rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny a správne odôvodnený podľa ustanovenia
§ 387 CSP potvrdený.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v
súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CPS súd prvej inštancie. V odvolacom konaní bola plne úspešnou
účastníčkou žalovaná, a preto odvolací súd rozhodol tak, že jej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/178/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "23cbda8d-cc9a-4bef-a2c5-41f19b3156f7:b7e4886b-3e25-49a9-beeb-d458e15a882d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6712215082.1", "spisova_znacka": "14Co/765/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/765/2015 z 22. 8. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-08-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6712215082.1"}]}