Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoPr/9/2016 z 23. 11. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. novembra 2016, sp. zn. 16CoPr/9/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6315208578.1
Krajský súd Banská Bystrica | 16CoPr/9/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6315208578.1 | 2016-11-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Pracovné právo
Citované ustanovenia: § 196 ods. 1 písm. a) ZP, § 51 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z., § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/24977fb6-2969-4bc4-9ca3-1ca7d3662eaf
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6315208578.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoPr/9/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315208578
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6315208578.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr.
Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., Z.
XX, zastúpeného JUDr. Petrom Štamkom, advokátom, Advokátska kancelária v Brezne, Moyzesova 12,
proti žalovanému ROLTA, s. r. o., so sídlom v Brezne, Dr. Clementisa 7, IČO: 36 699 551, zastúpeného
advokátom JUDr. Petrom Tonhauserom, Advokátska kancelária v Banskej Bystrici, Námestie SNP 17, o
určenie zodpovednosti za pracovný úraz, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno
č. k. 1Cpr/4/2015 - 99 zo dňa 20. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e .

II. Žiadna strana sporu   n e m á   n á r o k   na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že
žalovaný je zodpovedný za pracovný úraz, ktorý žalobca utrpel na pracovisku v lome Leňušská dňa 11.
09. 2015, v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako
zamestnanec žalovaného utrpel dňa 11. 09. 2015 úraz pri plnení pracovných úloh v priestore lomu
Leňušská, Beňuš. Žalobca viedol motorové vozidlo tov. zn. MAN 8x6, ktoré sa pri vyklápaní sypkého
materiálu naklonilo a  prevrátilo na ľavý bok, pričom žalobca utrpel poranenie hrudného koša, ktoré si
vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť. Podľa záznamu škodovej komisie zo dňa 23. 09.
2015 bola konštatovaná zodpovednosť zamestnanca za pracovný úraz v rozsahu 100 %. S uvedeným
záverom žalobca nesúhlasil a odmietol akúkoľvek  zodpovednosť s odôvodnením, že jedinou príčinou
úrazu bola technická porucha vozidla, a to odtrhnutie závesu korby na pravej strane vzadu, čím došlo k
jednostrannému posunutiu korby nákladného vozidla a prevráteniu vozidla na rovnej ploche.

3. Okresný súd vychádzal z toho, že zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze je
objektívna, a že zamestnávateľ sa zodpovednosti zbaví len ak preukáže, že jedinou príčinou škody je, že
zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci
bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali.
Zodpovednosť zamestnanca je daná aj vtedy, ak  z jeho strany ide o nedbanlivosť, teda zamestnanec
vedel alebo vzhľadom na svoje osobné pomery mal a mohol vedieť, že porušuje určitý právny alebo
iný predpis alebo pokyn, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že jeho konanie zostane bez
následkov, pričom medzi porušením predpisu alebo pokynu zo strany zamestnanca a poškodením jeho
zdravia existuje príčinná súvislosť.



4. Konateľ žalovaného vypovedal, že žalobca šoféroval vozidlo, ktoré deň predtým prešlo technickou
kontrolou. Poukázal na to, že za nakládku a rozloženie materiálu na korbe vozidla je zodpovedný šofér
a príčinou pracovného úrazu bolo aj to, že žalobca nebol vo vozidle pripútaný. Po škodovej udalosti
bolo vozidlo odvezené majiteľovi KURTA, s. r. o. Došlo na ňom k odtrhnutiu závesu korby na pravej
strane vzadu z dôvodu preťaženia vozidla. Povinnosť nepreťažiť vozidlo vyplýva z technického preukazu
vozidla, kde je stanovené jeho maximálne prípustné zaťaženie. Vedúci lomu žalobcovi povedal, koľko
lyžíc bagra môže nechať naložiť. V prípade prevráteného vozidla bola prevádzková hmotnosť 16.180
kg, čo približne zodpovedá deviatim lyžiciam bagra  s materiálom, ktorý sa na vozidlo nakladal. Svedok
D. D. ako strojník- bagrista dňa 11. 09. 2015 nakladal vozidlo, ktoré šoféroval žalobca a aj iné vozidlá.
Zo skúseností pri nakladaní vedel, koľko má naložiť, aby najväčšia prípustná hmotnosť vozidla nebola
prekročená. Jedna lyžica zodpovedala 1 m3 zeminy. Svedok pri nakladaní počet lyžíc zeminy nerátal,
pri druhej nakládke, po ktorej došlo k prevráteniu vozidla, bolo vozidlo naložené zeminou tak, že asi 20
- 30 cm prečnievala nad bočnicami korby. Svedok D. A. vykonával pre žalovaného údržbu strojov a dňa
11. 09. 2015 obsluhoval drvič. Pri druhej vykládke vozidla, ktoré šoféroval žalobca, si všimol, že vozidlo
nestálo na rovnom teréne, ale  na podloží, ktoré bolo do kopca cca 5 %. Keď sa začala dvíhať korba,
predná časť vozidla bola vo vzduchu asi 30-40 cm a vozidlo sa začalo nakláňať. Podľa jeho názoru
žalobca dal vtedy páčkou pokyn na sklápanie korby a vtedy sa vozidlo prevrátilo.  Svedok X. B., vedúci
lomu Leňušská, uviedol, že žalobca bol poučený a  pri nástupe do práce oboznámený s dopravným
poriadkom lomu. Žalobca preberal vozidlo, v ktorom došlo k pracovnému úrazu, v spoločnosti KURTA,
s. r. o. Pri preberaní vozidla  aj v lome svedok žalobcu upozornil, že vozidlo je náchylné na prevrátenie
a že má byť nakladané a vykladané len na rovine s tým, že väčší problém je pri vykladaní. Svedok
D.. I. E. zabezpečoval pre žalovaného bezpečnostnotechnickú službu a bol členom škodovej komisie.
Uviedol, že žalobca absolvoval potrebné školenia a že dôvodom prevrátenia vozidla bola narušená
stabilita, zmena jeho ťažiska. K prevráteniu vozidla došlo, pretože jeho sklon bol väčší ako povoľujú
podmienky výrobcu. Po ohlásení pracovného úrazu banský úrad ani inšpektorát práce nezistili na strane
zamestnávateľa žiadne nedostatky.

5. Okresný súd zistil, že žalobca pri plnení pracovných úloh, vykládke sypkého materiálu konal v
nedbanlivosti, lebo neprihliadol na osobitné vlastnosti vozidla, ktoré riadil pri vykládke na miernom
svahu. Z protokolu o technickej kontrole vozidla Man, ev. č.: BB964CS zo dňa 10. 09. 2015 (č. l. 63c)
vyplývalo, že vozidlo bolo spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách, že žiadna chyba sa
netýkala závesu korby vozidla. Keďže vozidlo bolo deň po technickej kontrole, k odtrhnutiu závesu
korby muselo dôjsť pod vplyvom váhy naloženého materiálu. Zo svedeckých výpovedí, písomností ako
aj fotodokumentácie vyplývalo, že došlo k preťaženiu vozidla, prekročením jeho najvyššej prípustnej
nosnosti
a v dôsledku toho pri vykladaní materiálu došlo k odtrhnutiu korby a prevráteniu vozidla.

6. Podľa okresného súdu jedinou príčinou pracovného úrazu bolo, že žalobca z nedbanlivosti preťažil
vozidlo, ktoré na to nebolo dimenzované. Žalobca náklad
z  preťaženého vozidla vykladal v miernom svahu, kedy sa pod váhou materiálu vozidlo naklonilo,
v dôsledku váhy naloženého materiálu sa odtrhol záves korby na pravej strane vzadu a vozidlo sa
prevrátilo na ľavú stranu. Zodpovednosť za náklad a dodržanie najvyššej prípustnej hmotnosti nesie
vodič. Žalobca mal vedieť o najvyššej prípustnej nosnosti vozidla aj koľko lyžíc bagra tejto nosnosti
zodpovedalo a mal dbať, aby nedošlo k preťaženiu vozidla.  Samotný žalobca uviedol, že náklad
kontroloval len vizuálne a spoliehal sa na bagristu, ktorý vozidlo nakladal. Žalobca bol s bezpečnostnými
predpismi pri práci oboznámený, ich znalosť a dodržiavanie sa vyžadovali a kontrolovali, čo bolo
preukázané záznamovou knihou o vykonaní školenia BOZP aj výsluchom bezpečnostného technika D..
I. E.. Na tvrdenie žalovaného, že žalobca nebol vo vozidle pripútaný, neprihliadol, lebo toto tvrdenie
nebolo preukázané.

7. Žalobca  porušil § 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,
§ 13 ods. 3 vyhl. č. 208/1991 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri prevádzke, údržbe
a opravách vozidiel, § 4 ods. 5, § 51 ods. 1, 2 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Na právne
zdôvodnenie okresný súd ďalej uviedol § 195 ods. 1,
ods. 6, § 196 ods. 1 písm. a), ods. 4 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Žalovanému, ktorý
bol vo veci úspešný, náhradu trov nepriznal podľa § 150 ods. 1 OSP. Za dôvody hodné osobitného
zreteľa súd považoval to, že žalobca bol nezamestnaný a bez akéhokoľvek príjmu, v spore bol ako



zamestnanec v pozícii slabšej strany a k podaniu žaloby ho viedla Sociálna poisťovňa v konaní o
priznanie nemocenského a úrazového príplatku z pracovného úrazu. Žalobca bol rozhodnutím súdu
oslobodený od platenia súdneho poplatku, ale v konaní nebol úspešný, preto okresný súd rozhodol, že
štát nemá voči odporcovi právo na zaplatenie súdneho poplatku.

8. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal žalovaný včas odvolanie zo dňa 15. 08. 2016. Namietal
nesprávne skutkové závery a nesprávne právne posúdenie veci, ako aj nepreskúmateľnosť dôvodov
rozhodnutia okresného súdu. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho okresný súd
urobil záver, že motorové vozidlo malo byť preťažené, a že údajné preťaženie malo byť jedinou príčinou
pracovného úrazu. Verzia o preťažení vozidla nie je v zázname o pracovnom úraze, ani v zápise
škodovej komisie, objavila sa až v súdnom konaní. Konateľ žalovaného vypovedal na pojednávaní
18. 04. 2016 tak, že až po dlhšom rozmýšľaní mu vyšlo ako jediná možná príčina škodovej udalosti
preťaženie vozidla. Svedeckými výpoveďami nemohla byť príčina pracovného úrazu preukázaná a
objektívne určená. Fotografie z miesta nehody jednoznačne nasvedčujú vyosenie korby z dôvodu
odtrhnutia závesu korby, k čomu došlo tým, že už pri začatí vyklápania nákladu došlo k odtrhnutiu
závesu korby na jednej strane vozidla. Zo záveru okresného súdu, že pod váhou materiálu došlo k
odtrhnutiu závesu korby, nie je zrejmé, či odtrhnutie bolo spôsobené technickou poruchou alebo inou
skutočnosťou, a ak áno, akou. Dôkazná povinnosť zaťažovala žalovaného zamestnávateľa, ktorý mal
pre úplné alebo čiastočné zbavenie sa zodpovednosti preukázať existenciu niektorého z liberalizačných
dôvodov. Dôkazné bremeno žalovaný neuniesol. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie alebo aby odvolaním napadnuté rozhodnutie zmenil
a žalobe vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v prvostupňovom a odvolacom
konaní.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil.
Okresný súd správne zistil skutkový stav ako vyplýval z výpovedí svedkov a doznania samotného
žalobcu na poslednom pojednávaní.

10. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(do 30. 06. 2016) a odvolací súd vo veci rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté pred
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa 470 ods. 2, veta prvá CSP právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Nová právna úprava  rešpektuje účinok procesných podaní urobených do 30. 06. 2016 v zmysle princípu
právnej istoty a legitímnych očakávaní strán sporu v konaní, ktoré neskončilo za účinnosti skoršej právnej
úpravy.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného a bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá potvrdil, pretože rozhodnutie je vecne
správne.

13. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 311/2001, Zákonník práce (ďalej len „ZP“), ak
u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním
k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú
zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Podľa §
195 ods. 2 ZP pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným
pôsobením vonkajších vplyvov.

14. Podľa § 195 ods. 6 ZP zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce
z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak
sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.



15. Podľa § 196 ods. 1 písm. a) ZP zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že
jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec
svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a
dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali

16. Podľa § 220 ods. 1 ZP plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich
z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je
predmetom pracovnej cesty.

17. Podľa § 51 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke náklad musí byť na vozidle riadne
umiestnený, rozložený a upevnený, aby neohrozoval bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky,
neznečisťoval ani nepoškodzoval cestu ani jej okolie, nespôsoboval nadmerný hluk, neznečisťoval
ovzdušie a nezakrýval svetlomety a svietidlá vozidla, odrazové sklá, tabuľku s evidenčným číslom a
vyznačenie najvyššej povolenej rýchlosti. Náklad musí byť zabezpečený tak, aby pri zmene rýchlosti
jazdy alebo zmene smeru jazdy vozidla sa nezošmykol, neprevrátil, nespadol alebo sa inak voľne
nepohyboval. Predmety, ktoré možno ľahko prehliadnuť, nesmú prečnievať po strane vozidla. Sypký
materiál musí byť vždy zakrytý tak, aby sa zabránilo jeho vysypávaniu na cestu počas jazdy.

18. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia zamestnanec
je povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady
ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s
ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený.

19. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na závere, že jedinou príčinou pracovného úrazu bolo
prevrátenie vozidla v dôsledku jeho preťaženia a prekročenia najvyššej prípustnej nosnosti pri nakladaní,
v dôsledku čoho došlo pri vykladaní materiálu k odtrhnutiu závesu korby a prevráteniu vozidla. Žalobca
tvrdil, že k prevráteniu vozidla došlo v dôsledku technickej závady spočívajúcej v odtrhnutí závesu korby,
čo nemohol predvídať. Odtrhnutie závesu korby vozidla nebolo sporné, ale tvrdenie žalobcu, že k tomu
došlo iba v dôsledku technickej poruchy pri vyklápaní korby, ako tvrdil žalobca, okresný súd nemal
preukázané. Prípadné pochybnosti v tomto smere vyvracal záznam z technickej kontroly vozidla, ktorá
bola vykonaná v predchádzajúci deň a skutočnosť, že k prevráteniu vozidla došlo až pri druhej vykládke.
K odtrhnutiu korby došlo až v dôsledku toho, že vozidlo sa prevrátilo ešte v čase, keď bolo naložené.
Za dodržanie nosnosti vozidla a obsluhu vozidla zodpovedal žalobca. Žalobca nespochybnil, že bol s
bezpečnostnými predpismi pri práci oboznámený a že ich znalosť a dodržiavanie žalovaný na pracovisku
vyžadoval a kontroloval.

20. Odvolací súd považuje za správny záver okresného súdu, ktorý určil výlučnú zodpovednosť žalobcu
za pracovný úraz, ktorý sa mu stal, lebo ako vodič vozidla bol povinný dodržiavať najvyššiu predpísanú
nosnosť vozidla  ako aj podmienky prevádzky vozidla v lome. Žalobca v čase vzniku pracovného
úrazu sám obsluhoval vozidlo pri vykladaní materiálu, ktorý mal v čase prevrátenia vozidla naložený na
korbe, čo vyplýva z priloženej fotodokumentácie prevráteného vozidla. Žalobca tvrdil, že jedinou príčinou
pracovného úrazu bola technická porucha na korbe, ale v priebehu konania nenavrhol vykonať žiadny
dôkaz, ktorý by prípadne aj v súčinnosti so žalovaným zamestnávateľom pomohol súdu objasniť iný
záver o príčine prevrátenia vozidla a vzniku pracovného úrazu ako urobil okresný súd. Okresný súd
nemohol v  prospech žalobcu vyhodnotiť ani vlastné vyjadrenie žalobcu, že pri nakladaní sa spoliehal
na bagristu, a že náklad kontroloval len vizuálne. Pokiaľ žalobca tvrdil, že verzia o preťažení vozidla nie
je v zázname o pracovnom úraze zo dňa 18. 09. 2015 (č. l. 50a), ani v zápise škodovej komisie zo dňa
23. 09. 2015 (č. l. 50c), v uvedených záznamoch sa neuvádzalo ani ulomenie uchytenia korby alebo iná
technická porucha prevráteného vozidla. Žalobcovi nič nebránilo uviesť svoje tvrdenia a pochybnosti do
uvedených záznamov, tým skôr, že zamestnávateľ svoju zodpovednosť úplne odmietol.

21. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
v ktorom okresný súd zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti a na základe akých dôkazov mal
preukázané a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil. Z odôvodnenia rozhodnutia
okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami



a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd
teda správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho zodpovedajúci právny záver, rešpektoval príslušnú
právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti, jeho rozhodnutie je zrozumiteľné a
vecne správne.

22. Výrok o tom, že žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, je
odôvodnený podľa §  262 ods. 1 CSP  tým, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca nebol v odvolacom konaní  úspešný a žalovanému
zo súdneho spisu trovy nevyplývali.

23. Rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).