Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoE/12/2016 z 25. 5. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. mája 2016, sp. zn. 12CoE/12/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6115205874.1 Krajský súd Banská Bystrica | 12CoE/12/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6115205874.1 | 2016-05-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c9116c1-6c8d-4e08-82a0-ee104ba9fa41 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115205874.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoE/12/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115205874
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115205874.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Mgr. Lenkou Zichovou,
LL.M. advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Stropkovská 3, 821 03 Bratislava, proti povinnému
I. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. U. XXX/XX, XXX XX O. O., v konaní zastúpený opatrovníčkou
X. J., zamestnankyňou Okresného súdu vo Zvolene, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom
Gasperom, PhD. Exekútorský úrad so sídlom K. Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn.
EX 389/2015, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3295,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/771/2015 - 14 zo dňa 27. 03.
2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa
27. 03. 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie povedenia na vykonanie exekúcie podľa
§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom,
zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom v Bratislave, pod sp. zn. 257/03/13 zo
dňa 12. 04. 2013. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 29. 07. 2011. V ten istý deň, ako bola medzi
účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, bola uzavretá aj rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, od
ktorej odvodil právomoc na rozhodnutie rozhodcovský súd. Súd prvého stupňa preskúmal v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť.
Exekučný súd uviedol, že rozhodcovská zmluva nie je individuálne dojednaná. V danom prípade
išlo o zmluvu formulárovú bez možnosti ovplyvnenia jej znenia vôľou povinného. Ďalej poukázal na
ustanovenia rozhodcovskej zmluvy ( bod. č. 2,3 a 5), ktoré síce v prípade sporu zo zmluvy o úvere dávajú
na výber z možností tej zmluvnej strane, ktorá by bola na strane žalobcu obrátiť sa buď na všeobecné
súdy alebo na jeden z rozhodcovských súdov, ale v konečnom dôsledku v prípade, ak by svoje nároky
uplatnil oprávnený ako veriteľ na rozhodcovskom súde, bol by povinný ako spotrebiteľ nútený sa
podriadiť rozhodcovskému konaniu. V prípadoch, kedy by bol žalobcom oprávnený, nemohol by sa
povinný brániť mimo rozhodcovského súdu, čo samé o sebe spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Exekučný súd nepovažoval za splnenú
ani podmienku jasného a zrozumiteľného informovania povinného, čo znamená riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní. Znenie rozhodcovskej zmluvy neinformovalo ani o základných charakteristikách
rozhodcovského konania. Ďalej uviedol, že nie je zrejmé, na základe akého prejavu vôle povinného mu



bol predložený návrh rozhodcovskej zmluvy, teda na základe akých informácií sa povinný rozhodol, že
chce svoj spor prejednať v rozhodcovskom konaní, a že chce rozhodcovskú zmluvu podpísať, keď z nej
nevyplýva charakteristika a popis rozhodcovského konania.
Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v prejednávanej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, a to na neprijateľne dojednanej rozhodcovskej doložke, exekučný súd
po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že ide o exekučný titul, ktorý vydal orgán na to
nepríslušný, na podklade ktorého nie je možné vykonať exekúciu, a teda je vydaný v rozpore so
zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu exekučného súdu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v
zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom
rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Oprávnený nepovažoval záver okresného súdu, ktorý vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve v súlade s platnou právnou úpravou. Uviedol, že Rozhodcovská
zmluva bola dohodnutá alternatívne, teda tak, že v prípade sporu majú zmluvné strany možnosť
domáhať sa svojich práv voči druhej strane buď na všeobecnom súde alebo na rozhodcovskom súde.
Právo povinného - spotrebiteľa je teda z pohľadu hmotného práva zachované, a to až do okamihu
podania žaloby na jednu z rozhodovacích autorít. Oprávnený ďalej poukázal, že rozhodcovská zmluva
predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo
vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej upraveného
v bode 7 rozhodcovskej zmluvy. Uplatnením tohto práva z akéhokoľvek dôvodu mohol dlžník dosiahnuť
zánik rozhodcovskej zmluvy bez sankcie a bez povinnosti vracať dodávateľovi plnenie. Povinný bol
riadne poučený o obsahu a význame rozhodcovskej zmluvy, čo svojím podpisom na nej potvrdil.
Nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by neprišlo k jej platnosti a účinnosti, teda ani jej obsah by sa
nestal záväzný.
Oprávnený nepovažoval za správny ani záver exekučného súdu o tom, že rozhodcovská zmluva je
formulárovou zmluvou bez možnosti zmeniť jej obsah. Súd pritom nedáva odpoveď na otázku, aká
rozhodcovská zmluva by bola individuálne dojednanou (spísaná rukou spotrebiteľa?). Individuálnosť
rozhodcovskej zmluvy (ako aj každej inej zmluvy) by mala mať svoje medze, keďže objektívne nie je
možné od oprávneného požadovať, aby s každým spotrebiteľom dojednal inú zmluvu (s iným obsahom
a v inej forme) a to aj vzhľadom na zachovanie jej platnosti a účinnosti. Z pohľadu oprávneného nie je
možné variovať obsah rozhodcovskej zmluvy od jednotlivca k jednotlivcovi, avšak je možné ponúknuť
mu čas na rozmyslenie, a to ako pred jej uzavretím tak aj 14 dní potom, a dať mu tak možnosť od zmluvy
odstúpiť bez toho, aby využite jeho práva akokoľvek ovplyvnil jeho hlavný záväzok.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za to, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci
bola daná.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca odvolaniu
oprávneného nemienil vyhovieť, a preto podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.), prejednal vec podľa § 212 ods.
1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného je dôvodné.

Zo predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa
19. 03. 2015 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou
Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom v Bratislave, pod sp. zn. 257/03/13 zo dňa 12. 04. 2013
a ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 3295,17 Eur s príslušenstvom.
Rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na základe Zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 07. 2011. Následne bola okresnému súdu dňa 25. 03. 2015 doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.



V rovnaký deň ako zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, bola medzi oprávneným
a povinným uzavretá aj rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX. Podľa čl. 4 a 5 rozhodcovskej
zmluvy sa akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami zmluvy o úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o
úvere budú riešiť cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred
niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. IČO: 44 130
481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený
pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica,
pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na
zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

V článku 2 rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je
podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je
povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany
veriteľa bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný.

V článku 3 rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka
poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy je
možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere
s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria,
s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť
riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Podľa čl. 7 rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu
do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný
vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie
o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o revolvingovom
úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie



poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Exekučný súd preskúmava exekučný titul podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a súčasťou tohto
prieskumného procesu v prípade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, je aj zisťovanie
toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to buď vo forme
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (V súvislosti s použitím ustanovení tohto
právneho predpisu odvolací súd poukazuje na § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.).
Posudzovaním, či bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, teda exekučný
súd neposudzoval vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu. Odvolací súd zdôrazňuje, že
vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, je súd nielen v štádiu
exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov,
za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, ale počas celého konania oprávnený a zároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného
zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej
(vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie v konaní sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn.
3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02. 2012). Či ide o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu
právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí
rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia
uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd
môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom
štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené
podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu
zastaviť.

Otázkou, či súd rozhodujúci v rámci exekučného konania mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie
z hľadiska relevantnosti exekučného titulu sa zaoberal už aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v
odôvodnení uznesenia sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo 23. 11. 2011 uviedol, že „okresný súd je nielen
oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr.
aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal v tomto rozhodnutí aj na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. 1. 1997
publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude
exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Z uvedeného je zrejmé, že postup exekučného súdu pri preskúmavaní exekučného titulu bol správny,
vykonaný v rámci právomoci zverenej mu Exekučným poriadkom.

Za správny považuje odvolací súd aj záver o posúdení právneho vzťahu medzi oprávneným a
povinným ako vzťahu spotrebiteľského v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka.
V nadväznosti na tento záver je potom potrebné uviesť, že v § 53 Občianskeho zákonníka je
obsiahnutá úprava inštitútu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a tieto sú definované
ako ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie zároveň vymedzuje, čo neprijateľnou zmluvnou



podmienkou nie je s tým, že medzi neprijateľné zmluvné podmienky nepatria individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia, s ktorým mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy a mohol
ovplyvniť ich obsah.

V posudzovanom prípade teda exekučný súd správne vyhodnotil zmluvný vzťah medzi oprávneným
a povinným a následne aj správne skúmal rozhodcovskú zmluvu, ktorou bola založená právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie a vydanie exekučného titulu. Nesprávne však posúdil
rozhodcovskú zmluvu, od ktorej odvodil rozhodcovský súd svoju právomoc na rozhodnutie.

Rozhodcovská zmluva v posudzovanom prípade bola podpísaná medzi oprávneným a povinným v
rovnaký deň ako zmluva o revolvingovom úvere a nebola dojednaná ako súčasť zmluvy o revolvingovom
úvere alebo všeobecných podmienok k nej, ale bola dojednaná na samostatnej listine. Aj keď bola
oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka - povinného na samostatnom liste, do ktorého
sa len dopĺňali požadované údaje, za podstatné považuje odvolací súd, že dlžník - povinný mal možnosť
túto rozhodcovskú zmluvu odmietnuť bez toho, aby bolo zamarené uzavretie zmluvy o revolvingovom
úvere (bod 2. rozhodcovskej zmluvy) a navyše mal podľa bodu 7 právo odstúpiť od rozhodcovskej
zmluvy v lehote 14 dní od jej uzavretia.

Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodcovská zmluva v danom prípade nielen, že bola uzavretá na
samostatnej listine ale povinnému v nej bolo vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú
jeho dôsledky, bolo v nej uvedené, že jej uzavretie nie je podmienku uzavretia zmluvy o revolvingovom
úvere a navyše bolo od nej možné odstúpiť v lehote 14 dní od jej uzavretia, a povinný mal teda dostatok
času sa s jej obsahom oboznámiť a prípadne od nej odstúpiť.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc
rozhodcovského súdu vydať exekučný titul, za individuálne dohodnutú, a preto jej vyhodnotenie
exekučným súdom ako neprijateľnú zmluvnú podmienku je nesprávne. Tento záver odvolacieho súdu
však nevylučuje, že by rozhodcovská zmluva mohla byť neplatná aj z iných dôvodov.

Keďže prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd jeho rozhodnutie podľa § 221 ods.
1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd
opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Okresný súd sa bude zaoberať predovšetkým posúdením otázky, či
exekučný titul, predložený v tomto prípade so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia, spĺňa
formálne a materiálne náležitosti vykonateľného rozhodnutia.

Odvolací súd ešte na záver považuje za potrebné uviesť, že v tomto rozhodnutí pristúpil k zmene
svojho právneho názoru oproti svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach,
a to v záujme právnej istoty účastníkov konania, poukazujúc na prevažujúcu rozhodovaciu činnosť
iných senátov tunajšieho súdu (napríklad sp. zn. 15CoE/64/2015, 14CoE/88/2015, 2CoE/141/2015,
17CoE/2/2015, 1CoE/183/2015, 16CoE/71/2015, 43CoE/496/2015).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.