{"guid": "85d008e5-be98-4af3-abf7-5331ce321038:bba4a2fe-0278-4296-baaf-0c3745afb592", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6114225823.1", "spisova_znacka": "15Co/449/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/449/2015 z 25. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 25. októbra 2016, sp. zn. 15Co/449/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6114225823.1", "identifikacne_cislo": "6114225823", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Petra Priečinská", "sudca_id": 497, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-priecinska-497", "datum_vydania": "2016-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "nazov": "§ 52 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bba4a2fe-0278-4296-baaf-0c3745afb592", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6114225823.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6114225823.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6114225823.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/449/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114225823
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114225823.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: AB 1 B.V.,
registračné číslo: 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské
kráľovstvo, v konaní zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom
Trenčín, Piaristická 707/25, s adresou pre doručovanie Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 47 234 679,
proti žalovanej: D. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. W., U. ulica č. XXXX/XX, o zaplatenie 688,44 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09. 04.
2015, č. k. 13C/265/2014 - 48, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd  žalobu žalobcu zamietol.  O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že zmluva
uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, neobsahuje obligatórne náležitosti
tak, ako sú ustanovené v § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z.  V zmluve absentuje konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru, pričom tak, ako je vyjadrená v zmluve je údajom neurčitým a od spotrebiteľa
vyžaduje  výpočet končenej splatnosti úveru, pričom zákon vyžaduje, aby takáto konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru bola uvedená  presným dátumom. Takáto náležitosť  v zmluve absentuje.
Zároveň súd konštatoval, že tak isto absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorá je
vyjadrená intervalom od 32,0 % do 33,8%, pričom len z poznámky k tomuto bodu vyplýva, že hodnota
RPMN závisí na dni poskytnutia úveru, čo v žalovanej veci bol dátum zrejmý, teda deň, kedy sa
uzatvárala táto zmluva. Napriek tejto poznámke k uvedenému bodu nie je ročná percentuálna miera
uvedená v presne číslom, ale je vyjadrená intervalom.  Takto dohodnutá náležitosť nespĺňa podmienky,
tak ako je ustanovené v § 4 ods. 2 písm. j) citovaného zákona. Nie je splnená ani ďalšia obligatórna
náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona, a teda vyjadrenie presným dátumom, výšky,
počtu a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Len z poznámky k uvedenému  bodu vyplýva, že
prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po
poskytnutí  úveru neobsahuje  poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný
deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy k 15. dňu v
kalendárnom mesiaci  počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná
prvá splátka. Takáto formulácia môže byť pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľná a neurčitá, preto súd
konštatuje, že táto časť úverovej zmluvy nespĺňa podmienky tak, ako je ustanovené v § 4 ods. 2 písm.



i) zák. č. 258/2001 Z. z. Vzhľadom na ust. § 4 ods. 3, súd považoval takúto zmluvu za bezúročnú a bez
poplatkov.  Vzhľadom  na to, že žalovaná na tento úver uhradila už 2 857,25 eur, teda viac, ako jej bolo
poskytnuté (2 000,- eur), súd mal za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju zamietol.  O trovách
konania  súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

3. Proti rozsudku sa odvolal žalobca. Žiadal, aby odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, eventuálne aby rozsudok okresného  súdu zmenil tak, že žalobe
vyhovie v celom rozsahu.  Závery okresného súdu žalobca pokladá za neuralgické body celého konania,
absolútne sa s nimi nestotožňuje.  V odvolaní popiera názor súdu, že zmluva neobsahuje  náležitosti
vyžadované v zmysle zákona.  Právny predchodca žalobcu bol nútený pristúpiť k vymedzeniu RPMN
prostredníctvom jeho minimálnej a maximálnej výšky (s rozdielom 1,8%), keďže pravidlá pre výpočet
RPMN ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch neberú ohľad na rôznorodosť produktového
portfólia  jednotlivých poskytovateľov úverov.  Je toho názoru, že okresný súd svoje rozhodnutie
odvodzuje od formalistického znenia strohých zákonných noriem a odchýlku 1,8% pri uvedení RPMN
kruciálne postihuje aplikáciou fikcie o bezodplatnosti.  Prepätý formalizmus v takýchto prípadoch nemá
svoje opodstatnenie a nielenže môže vyvolať nenapraviteľný stav, ale vo verejnosti výrazne otriasa
dôverou v štátne orgány,  ktorých úlohou je poskytovať ochranu subjektívnym právam, ktoré boli
porušené. Ďalej v odvolaní popiera názor súdu, že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. i)  zák. č. 258/2001 Z. z.  o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia zmluvy,  t.
j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných  poplatkov.  Má za to, že súd pri rozhodovaní mal
aplikovať aj Smernicu Európskeho parlamentu a rady č. 2008/48/EES o zmluvách  o spotrebiteľskom
úvere, kde podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) - informácie, ktoré má obsahovať zmluva o úvere. zmluva o
úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa.  Žalobca uviedol
do predmetnej zmluvy v súlade so znením Smernice výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa
spôsobom: mesačná splátka 75,90 eur/2 286,56 Sk,  počet splátok 48, lehota splatnosti 48 mesiacov
po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.  Má za to, že súd prvej inštancie svoje
odvodzuje od formalistického znenia strohých zákonných noriem, bez eurokonformného výkladu práva.
Poukázal i na stanovisko sudcu Ústavného súdu SR Milana Lalíka  vo veci I. ÚS 547/2012 a na prílohu
č. 3 k zák. č. 145/2010 Sb. zákona  o spotřebitelském uvěru a o změne některých zákonú. Ďalej
uviedol, že právny záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezodplatnosti zmluvy o úvere, považuje
za nesprávne právne posúdenie veci. Aby súd mohol považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere za
bezodplatnú, musia byť v rovine hmotného práva splnené kumulatívne podmienky dané spojkou „a“
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá  písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa § 9  ods. 2 písm.
a) až l), s), z) a  aa). Uviedol, že písomná forma právneho úkonu nikdy nebola spochybnená ako jedna
z nevyhnutných podmienok takejto zákonnej  sankcie „bezodplatnosti“. Ďalej namietal, že odôvodnenie
rozsudku neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., keď súd v odôvodnení okrem
iného má uviesť ako vec právne posúdil, má dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Poukázal na to, že účastníkovi  konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Uplatnil
trovy odvolacieho konania v celkovej výške 79,90 eur s DPH.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Odvolanie žalobcu bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 30. 06. 2015, teda ešte za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č.
160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2  veta prvá
CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP zachované.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania  podľa  § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého



rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom  rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

9. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé.

10. Pretože  odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je  dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá
kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 2
CSP konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.

11. Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné poukázať na to, že v súvislosti so vstupom
Slovenskej republiky do Európskej únie boli  do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z.
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a táto právna úprava má základ v smernici Rady
93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Problematika ochrany
spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska
únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy  aj zmluvy
uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať  za spotrebiteľské
napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.

12. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.

13. Je potrebné zdôrazniť, že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako
slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

14. Zákon o spotrebiteľských úveroch  v ustanoveniach § 4 definuje, ktoré náležitosti musí obsahovať
zmluva o spotrebiteľskom úvere. Ak zmluva nemá písomnú formu alebo neobsahuje náležitosti uvedené
v zákone, zákon s ich absenciou spája rôzne dôsledky, t.j. neplatnosť (ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
nemá písomnú formu), resp. poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (ak zmluva
neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l).

15. Z obsahu Úverovej zmluvy odvolací súd zistil, že v bode 42. je uvedená výška mesačnej splátky
75,90 Eur bez bližšej špecifikácie, či ide o výšku splátky len istiny, len úrokov alebo iných poplatkov,
alebo je v tejto čiastke zahrnutá ako splátka istiny, tak úrokov a iných poplatkov, v akej sume  alebo akým
pomerom sa tá - ktorá splátka člení na jednotlivé časti,  pričom v bode 43.  je údaj o počte splátok 48.
Podľa zmluvných dojednaní sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy Úverové zmluvné podmienky
spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., v ktorých taktiež len všeobecným spôsobom je uvedené, že v
jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu,
úroky a prípadne úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky, ak z údajov úverovej zmluvy
nevyplýva inak (Hlava 5/, § 1, štvrtá veta).



16. Odvolací súd zdôrazňuje,  že každý dlžník má právo vedieť, v akej výške  spláca istinu, úrok,
eventuálne poplatky. V posudzovanej veci splátky úveru nie sú dohodnuté ako anuitné, kedy by bolo
vychádzajúc z podstaty tohto inštitútu zrejmé aspoň to, že z každej splátky istá časť pripadá na
istinu, úrok, prípadne na poplatky. Anuitnou je v zmysle finančného slovníka splátka, ktorá má rovnakú
výšku počas celej doby splatnosti dlhu a je splácaná v pravidelných, väčšinou mesačných intervaloch.
Splácaním anuitnými splátkami klesá v splátke podiel úrokov a zvyšuje sa podiel umorenia istiny. Podľa
názoru odvolacieho súdu spotrebiteľ má právo poznať vopred spôsob umorovania úveru, čo ovplyvňuje
jeho rozhodnutie, či vôbec uzatvoriť úverovú zmluvu.

17. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
smernice Európskej únie (ďalej aj „smernica“) sú všeobecne záväzným aktom únijného práva, ktoré
priamo zaväzujú iba členský štát, aj to iba čo do výsledku cieľov, ktoré má smernica dosiahnuť.
Táto záväznosť pre členský štát má za následok povinnosť členského štátu zabezpečiť potrebnú
transpozíciu a implementáciu smernice v prostredí členského štátu do takej miery, aby zabezpečil
zodpovedajúce transpozičné opatrenia a tomu zodpovedajúcu aplikáciu vnútroštátnymi inštitúciami.
Smernica je síce záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, avšak iba vo vzťahu k výsledku,
ktorý sa má smernicou dosiahnuť, pričom  sa voľba foriem a metód ako cieľ dosiahnuť, ponecháva
vnútroštátnym orgánom. Pre stanovenie priority vnútroštátnej úpravy a smernice je teda rozhodujúci
výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. V zásade má preto prednosť vnútroštátna právna úprava a len vtedy,
ak aplikáciou vnútroštátnej právnej úpravy sa nedosiahne výsledok sledovaný smernicou, prichádza
do úvahy aplikácia smernice. To v konečnom dôsledku znamená, že aplikačná prax musí sledovať
dosiahnutie cieľa predovšetkým výkladom vnútroštátnej právnej úpravy v zmysle cieľov (výkladu) v
duchu interpretačných pravidiel orgánov Európskej únie.

18. Vo vzťahu k smerniciam  upravujúcim práva spotrebiteľa z pohľadu dôsledkov vnútroštátnej právnej
úpravy je treba odlišovať, či vnútroštátna právna úprava zabezpečuje ochranu spotrebiteľa v minimálnom
rozsahu vyžadovanom smernicami, prípadne v rozsahu nad rámec právnej úpravy smerníc alebo
nezabezpečuje potrebnú mieru ochrany spotrebiteľa v porovnaní s požiadavkami smerníc.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak smernica zabezpečuje rovnakú alebo vyššiu miery ochrany
spotrebiteľa, je treba v plnej miere aplikovať vnútroštátnu právnu úpravu a nie je žiadny formálny ani
vecný dôvod uvažovať o aplikácii únijného práva. Aplikácia predpisu Európskej únie vydaného vo forme
smernice preto prichádza do úvahy iba vtedy, ak vnútroštátna právna úprava neumožňuje dosiahnutie
cieľa sledovaného smernicou  tak, aby sa v potrebnej miere dosiahol cieľ sledovaný úpravou Európskej
únie, avšak aj v tomto prípade treba odlišovať priamu aplikovateľnosť smernice od výkladu vnútroštátnej
právnej úpravy v zmysle cieľov sledovaných smernicou.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že nie je porušením únijného práva tranzpozícia
článku 10 ods. 2 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/1948/ES (podľa ktorého má
zmluva o úvere uvádzať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa) do vnútroštátneho právneho
poriadku podrobnejším spôsobom v § 4 ods. 2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch (výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), pokiaľ vychádzajúc zo znalostí miestnych pomerov
a správania sa poskytovateľov úverov precizuje  podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

21. Ako bolo uvedené, cieľom smernice č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere  bolo zlepšiť
kvalitu ochrany práv dlžníka - spotrebiteľa aj požiadavkou na jeho včasné informovanie (pred vstupom
do záväzkového právneho vzťahu) o termíne, počte a splatnosti splátok dlhu, preto zmluva o úvere má
zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ
oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v prejednávanej veci vyložil vnútroštátne
ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch i  s ohľadom na znenie a účel
predmetnej smernice tak, aby sa ňou dosiahol sledovaný výsledok, ktorým je ochrana spotrebiteľa ako
slabšej strany sporu.

23. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou a keďže
neobsahuje obligatórne náležitosti podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g), i), j) ZoSÚ,  zákonným



dôsledkom potom je, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.  S týmto záverom
súhlasí aj odvolací súd.

24. Pretože žalovaná  na splatenie úveru zaplatila žalobcovi podľa jeho tvrdenia sumu 2 857,25 Eur a
čerpala spolu sumu 2 000,- Eur, okresný súd správne rozhodol, keď žalobu zamietol.

25. Odvolací súd poukazuje na to, že nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky,
nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch.  Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie
je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinnosti veriteľa tak, aby sa dlžník dokázal
zorientovať v ponuke a zároveň, aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré
nemá právo.

26. Správne okresný súd poukázal aj na nezrozumiteľnosť a neurčitosť formulácie  ohľadom splatnosti
jednotlivých splátok, ako aj na tú skutočnosť, že v zmluve tak isto absentuje údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov. Jej vyjadrenie intervalom nie je postačujúce. Uvedená RPMN musí byť  stanovená
presným číslom a pokiaľ to nie je takto uvedené v zmluve, je možné  vyvodiť, že absentuje údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov.  Odvolací súd sa s názorom okresného súdu v plnom rozsahu stotožňuje.

27. Taktiež zákon vyžaduje  ďalšiu obligatórnu náležitosť, a to uvedenie konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Aj uvedený údaj v zmluve, ktorá je predmetom sporu absentuje.  Pokiaľ žalobca
namieta, že konečná splatnosť je vyjadrená v zmluve, k tomu odvolací súd  v súlade s okresným súdom
udáva, že  uvedená náležitosť je v zmluve vyjadrená neurčite a nie je možné od spotrebiteľa vyžadovať
výpočet konečnej splatnosti úveru.  Uvedený nedostatok taktiež spôsobuje tak, ako vyššie uvedené
nedostatky, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere je s poukazom na ust. § 4 ods. 3 potrebné považovať
za bezúročnú a bez poplatkov.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny
v plnom rozsahu potvrdil.

29. trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní  bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej odvolací
súd priznal náhradu trov odvolacieho konania  v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,  samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

30. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa                   (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces                               (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,



b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/265/2014", "guid": "cbc1fe8a-f277-4277-b9ec-2d0cb06894cf:fdbfd3c2-cdda-4d91-aae4-9abf4b9abf07", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b69a67d6-2508-4023-9cb5-7bdcd88ba729", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 547/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2012 z 24. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-24", "citacie_n": 340, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b69a67d6-2508-4023-9cb5-7bdcd88ba729"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ab427474-b977-468b-9d83-ec49c369e98b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.142.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 142/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.142.2017.2"}]}