Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/39/2016 z 17. 8. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 17. augusta 2016, sp. zn. 43Cob/39/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6114221681.1
Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/39/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6114221681.1 | 2016-08-17 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb., § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb., § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb., § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/03a105da-0e21-4b76-9a34-bc7e2a219e65
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6114221681.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/39/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114221681
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114221681.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci žalobcu Q.. Y. V., so sídlom kancelárie kpt. Nálepku 336, 916 24 Horná Streda, správca konkurznej
podstaty úpadcu W. K., podnikajúceho pod obchodným menom W. K. - Mäsko „v konkurze", miesto
podnikania Svätoplukova 1339, 957 04 Bánovce nad Bebravou, IČO: 34 480 773 proti žalovanému
Slovenská pošta a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, o
zaplatenie 2.115 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica,
č. k. 63Cb/180/2015-84 zo dňa 12. novembra 2015 takto

r o z h o d o l :

?
Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 63Cb/180/2015-84 zo dňa 12. novembra 2015 p
o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím zaviazal okresný súd žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 705 Eur s 8,15%
úrokom z omeškania ročne od 01.08.2014 do zaplatenia, sumu 705 Eur s 8,15% úrokom z omeškania
ročne od 01.09.2014 do zaplatenia a sumu 705 Eur s 8,15% úrokom z omeškania ročne od 01.10.2014
do zaplatenia. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok
za návrh vo výške 126,50 Eur.

2. V napadnutom rozhodnutí okresný súd uviedol, že žalobca sa ako správca konkurznej podstaty
úpadcu domáhal voči žalovanému úhrady sumy 2.115 Eur s prísl. ako nájomného za obdobie od
01.07.2014 do 30.09.2014 z dôvodu, že žalovanému na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov
zo dňa 06.08.2009 prenajal nebytový priestor nachádzajúci sa v Stredisku obchodu a služieb A. N. A.
N. B. L., súp. č. XXXX, postavený na parcele č. XXX v k. ú. A. N. A., zapísanej na LV č. XXXX, pričom
výška dohodnutého nájomného v zmysle čl. IV bola 1.162 Eur mesačne. Účastníci uzavreli Dodatok č. 1
dňa 16.09.2011, čím bola platba za služby s nájmom vymedzeným v bode 4.1.2 ako nájomné stanovená
na sumu 705 Eur vrátane DPH. Žalobca žalovanému vystavil za obdobie od 01.07.2014 do 31.07.2014
faktúru č. 20140129 zo dňa 01.07.2014 v sume 705 Eur, splatnú dňa 31.07.2014, faktúru č. 20140141
za obdobie od 01.08.2014 do 31.08.2014, splatnú dňa 31.08.2014 v sume 705 Eur s DPH a faktúru č.
20140156 za obdobie od 01.09.2014 do 30.9.2014, splatnú dňa 30.09.2014 v sume 705 Eur s DPH.

3. Žalovaný v konaní potvrdil uzavretie Zmluvy o podnájme nebytových priestorov medzi účastníkmi
konania s tým, že poukázal na Dodatok č. 1 čl. IV bod 4.2.1 v ktorom bolo dohodnuté, že mesačné
nájomné vo výške určenej podľa bodu 4.1.1 tohto článku vo výške 466,76 Eur bude podnájomca



až do úplného ukončenia sporu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v ktorej sa predmet
podnájmu nachádza, vkladať do súdnej úschovy. V zmysle čl. IV bod 4.1.3 bola dohodnutá platba za
služby spojené s nájmom vo výške 705 Eur mesačne, pričom túto platbu mal žalovaný v zmysle bodu
4.2.2 predmetného dodatku uhrádzať mesačne na základe  faktúry vystavenej žalobcom. Žalovaný
riadne uhrádzal žalobcovi vystavené faktúry až do momentu podpísania podnájomnej zmluvy so
spoločnosťou JFKonsulting s.r.o.. Žalovaný poukázal na to, že žalobca mal s vlastníkom nehnuteľností,
a to spoločnosťou CORTE, spol. s r.o. uzavretú nájomnú zmluvu, ktorá bola ukončená dňa 31.05.2011
výpoveďou. Podľa žalovaného k tomuto dňu skončila aj platnosť Zmluvy o podnájme nebytových
priestorov zo dňa 06.08.2009 v znení Dodatku č. 1. Žalovaný preto vyjadril pochybnosti o tom, na
základe akého právneho titulu sa žalobca domáha voči nemu zaplatenia platby spojenej s podnájmom
nebytových priestorov. Poukázal na to, že v konaní 1R/8/2009 bol správcovi konkurznej podstaty
úpadcu CORTE, spol. s r.o. „v konkurze“ uložený pokyn na uzavretie nájomnej zmluvy na prenájom
nehnuteľností v ktorej sa predmet podnájmu, ktorého úhrady nájomného a služieb spojených s
podnájmom sa žalobca domáha, nachádza. Na základe tejto výzvy bola uzatvorená dňa 28.08.2014 so
spoločnosťou JFKonsulting s.r.o., Bánovce nad Bebravou podnájomná zmluva, ktorej predmet podnájmu
je totožný s predmetom podnájmu, na ktorý bola pôvodne uzavretá Zmluva o podnájme nebytových
priestorov so žalobcom. Na základe tejto druhej podnájomnej zmluvy žalovaný uhrádzal nájomné a
úhrady za služby spojené s podnájmom od 01.07.2014 tejto spoločnosti, preto žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalobca v konaní predložil rozhodnutie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 5C/80/211-333
zo dňa 11.09.2014, ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/1151/2014
zo dňa 01.07.2015. Uvedenými rozhodnutiami bolo určené, že vlastníkom nehnuteľností, a to parciel
registra „C“ - parcela č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere 715 m2, parcela č. XXX/X-
zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2, parcela č. XXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere
1466 m2 a parcela č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere 237 m2 a stavby súp. č. XXXX na
parcele č. XXX, nachádzajúcej sa v k. ú. A. N. A., zapísané na LV č. XXXX sú vo vlastníctve W. K. -
Mäsko, IČO: 34 480 773, Svätoplukova 1339, Bánovce nad Bebravou.

5. Okresný súd uviedol, že z odôvodnenia citovaných rozhodnutí Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou a Krajského súdu v Trenčíne zistil, že sporné nehnuteľnosti boli zapísané Okresným úradom
Bánovce nad Bebravou na LV č. XXXX ako vlastníctvo úpadcu - spoločnosti CORTE, spol. s r.o.,
ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.02.2006 ako kupujúci od predávajúceho W. K. -
Mäsko. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 28.700.000,- Sk a bola splatná do 10 dní od uzavretia
zmluvy. Vklad vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam bol povolený v prospech kupujúceho
dňa 15.03.2006. Kupujúci kúpnu cenu v stanovenej lehote podľa zmluvy neuhradil, preto dňa 20.11.2006
W. K. - Mäsko od kúpnej zmluvy odstúpil. Odstúpenie bolo riadne doručené spoločnosti CORTE, spol.
s r.o., čo potvrdil podpisom Q. M., v tom čase spoločník spoločnosti CORTE, spol. s r.o., ktorý bol
oprávnený konať v mene spoločnosti na základe splnomocnenia. Odstúpením od kúpnej zmluvy nastal
právny stav, ako keby k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo a vlastnícke právo sa zo zákona obnovilo.
Vlastníkom sporných nehnuteľností je preto úpadca W. K. - Mäsko. Právne úkony medzi W. K. a
spoločnosťou CORTE, spol. s r.o., týkajúce sa sporných nehnuteľností, v ktorých vystupovala spoločnosť
CORTE, spol. s r.o. ako vlastník (nájomné zmluvy, zmluvy o prevode nehnuteľností) sú absolútne
neplatné právne úkony, keďže spoločnosť CORTE, spol. s r.o. nemala oprávnenie s nehnuteľnosťami
disponovať. Na danej skutočnosti nič nemení ani spor vedený pred Okresným súdom Banská Bystrica
sp. zn. 26Cbi/63/2011, ktorého predmetom je vylúčenie majetku W. K. - Mäsko zo súpisu majetku
podliehajúceho konkurzu úpadcu CORTE, spol. s.r.o..

6. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že na základe vykonaného dokazovania a na základe
rozsudkov súdov, ktorými bolo určené vlastníctvo nehnuteľností, ktoré boli predmetom nájmu medzi
žalobcom a žalovaným dospel k záveru, že po odstúpení žalobcu od kúpnej zmluvy uzavretej medzi
ním ako predávajúcim a spoločnosťou CORTE, spol. s r.o., Bánovce nad Bebravou ako kupujúcim sa
obnovilo vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam zo zákona W. K. - Mäsko, čo konštatoval Okresný súd
Bánovce nad Bebravou, ako aj Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutiach týkajúcich sa určenia vlastníctva
k týmto nehnuteľnostiam. I keď účastníci konania označili zmluvu, ktorú uzavreli dňa 06.08.2009
ako „Zmluvu o podnájme nebytových priestorov“, túto súd vzhľadom na jej obsah vyhodnotil ako
zmluvu o nájme nebytových priestorov. Subjekt označený ako nájomca bol v skutočnosti vlastníkom
týchto nehnuteľností, a teda i prenajímateľom týchto nehnuteľností v čase uzavretia tejto zmluvy,
keďže pôvodná kúpna zmluvy v dôsledku odstúpenia bola od začiatku zrušená. Aj z hľadiska vecno-



právnych účinkov bol obnovený stav pred uzavretím kúpnej zmluvy, aj keď k zmene zápisov v katastri
nehnuteľností nedošlo. Keďže predmetná Zmluva o podnájme nebytových priestorov, ktorú okresný súd
považoval za zmluvu o nájme nebytových priestorov spĺňala všetky potrebné náležitosti v zmysle § 3
zák. č. 116/1990 Z. z., bola uzavretá platne. Účastníci konania predmetnú zmluvu doplnili o Dodatok č. 1,
ktorým došlo k zmene dohodnutej doby nájmu medzi nimi na dobu určitú, t. j. do 30.09.2016 a rovnako si
dohodli do ukončenia sporu o určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam nový spôsob platenia
nájmu tak, ako to vyplýva z bodu 3 Dodatku č.1. Na jeho základe mal žalovaný paušálnu platbu za služby
spojené s nájmom vo výške určenej v bode 4.1.3 uhrádzať mesačne na základe faktúry vystavenej
prenajímateľom. Splatnosť faktúry bola dohodnutá na 30 dní odo dňa jej vystavenia. Z predložených
listinných dôkazov súd zistil, že žalobca vystavil faktúry za obdobie od júla do septembra 2014 v zmysle
uvedeného Dodatku č. 1. Žalovaný bol preto povinný plniť si svoje povinnosti z predmetnej zmluvy a
uhradiť cenu služieb v lehote splatnosti.

7. Žalovaný istinu neuhradil tvrdiac, že cenu služieb za prenájom predmetných priestorov uhrádzal
spoločnosti JFKonsulting s.r.o., Bánovce nad Bebravou v zmysle zmluvy uzavretej s touto spoločnosťou
zo dňa 28.08.2014. Obranu žalovaného považoval okresný súd za právne irelevantnú z dôvodu, že
uvedenú zmluvu považoval za absolútne neplatnú, nakoľko súd odvodil neplatnosť tejto zmluvy od
zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzavretej dňa 12.05.2014 medzi spoločnosťou CORTE, spol.
s r.o. „v konkurze“, zastúpenej správcom konkurznej podstaty a spoločnosťou JFKonsulting s.r.o.,
Bánovce nad Bebravou. Súd vyhodnotil neplatnosť týchto zmlúv z dôvodu, že tak, ako to konštatoval
aj Krajský súd v Trenčíne, spoločnosť CORTE, spol. s r.o. po odstúpení od zmluvy so žalobcom
nemala oprávnenie s nehnuteľnosťami disponovať ako vlastník nehnuteľností podľa § 123 Občianskeho
zákonníka, preto sú všetky právne úkony, ktoré spoločnosť CORTE, spol. s.r.o. vykonala ohľadne
predmetných nehnuteľností, absolútne neplatné právne úkony podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

8. Tak isto tvrdenia a listinné dôkazy v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod
sp. zn. 26Cbi/63/2011 považoval okresný súd za právne irelevantné, nakoľko tento nie je právoplatne
skončený. Predmetom tohto konania je vylúčenie majetku žalobcu zo súpisu konkurznej podstaty
majetku spoločnosti CORTE, spol. s r.o. „v konkurze“. Na základe týchto skutočností potom súd
považoval nárok žalobcu ohľadne zaplatenia ceny služieb za príslušné mesiace žalobcovi vo výške
uplatnenej žalobným návrhom, a to aj s príslušenstvom za dôvodný.

9. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu
trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli. Keďže súdny poplatok za návrh neplatil z dôvodu
oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, v zmysle ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Z. z. súd rozhodol
o povinnosti žalovaného uhradiť súdny poplatok za návrh vo výške 126,50 Eur na účet okresného súdu,
keďže žalovaný nebol v konaní úspešný a nebol od platenia súdnych poplatkov oslobodený.

10. Proti rozhodnutiu o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi istinu 2.115 Eur s prísl., ako aj proti
výroku, ktorým bol zaviazaný uhradiť poplatok za návrh vo výške 126,50 Eur podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a e) Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len OSP). Podľa jeho názoru okresný súd  dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, keď ich v spojitosti s § 205a ods. 1 písm. d) OSP
žalovaný bez svojej viny nemohol ani označiť, ani predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

11. Žalovaný v odvolaní uviedol, že okresný súd na viacerých miestach napadnutého rozsudku
skonštatoval, že právne úkony medzi W. K. a spoločnosťou CORTE, spol. s r.o., týkajúce sa sporných
nehnuteľností sú absolútne neplatné právne úkony. Je prekvapujúce, že z tejto absolútnej neplatnosti
potom zároveň neodvodil aj absolútnu neplatnosť Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa
06.08.2009. Ak je neplatná nájomná zmluva, na základe ktorej bola uzavretá zmluva podnájomná,
potom musí byť neplatná aj táto zmluva od počiatku a žalobca by sa mohol domáhať od žalovaného len
finančnej náhrady za užívanie týchto nebytových priestorov. Napriek uvedenému súd vyhodnotil zmluvu
o podnájme nebytových priestorov zo dňa 06.08.2009 ako nájomnú zmluvu.

12. Okresný súd považoval za právne irelevantnú skutočnosť, že v súčasnosti prebieha na Okresnom
súde Banská Bystrica konanie pod sp. zn. 26Cbi/63/2011 o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej
podstaty spoločnosti CORTE, spol. s r.o. „v konkurze“, ktoré sa týka práve nehnuteľnosti, v ktorej



sa nachádzajú užívané nebytové priestory, pričom súd sám skonštatoval, že toto konanie ešte nie je
právoplatne skončené. Podľa názoru žalovaného mal konajúci okresný súd konanie prerušiť až do
momentu právoplatného skončenia konania, vedeného pod sp. zn. 26Cbi/63/2011, a nie považovať ho
za právne irelevantné.

13. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že okresný súd neprihliadol na znenie § 67 ods. 1 písm. a) zák.
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého konkurzu podlieha majetok, ktorý patril
úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu (v tom čase to bola spoločnosť CORTE, spol. s r.o.) a že v zmysle §
86 ods. 3 cit. zákona môže správca prenechať majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi do nájmu.
Zmluva tak bola uzavretá v zmysle uznesenia č. k. 1R/8/2009 zo dňa 29.04.2014 a na jej základe bola
následne uzavretá podnájomná zmluva so spoločnosťou JFKonsulting s.r.o. dňa 28.08.2014, pričom
príjem z nájmu sa považuje za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Na základe
vyššie uvedeného sa tak podľa názoru žalovaného mal žalobca domáhať svojho nároku od spoločnosti
CORTE, spol. s r.o. „v konkurze“, resp. od spoločnosti JFKonsulting s.r.o., nakoľko sa žalovaný v tomto
prípade necíti byť v spore pasívne legitimovaný. Poukázal tiež na skutočnosť, že dňa 08.12.2015, teda
po rozhodnutí vo veci samej sa do dispozície žalovaného dostalo uznesenie č. k. 1R/8/2009 zo dňa
09.11.2015, ktorým sa žalobcovi zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom sporu, keďže
je zapísaná v súpise majetkovej podstaty správcu konkurznej podstaty úpadcu CORTE, spol. s r.o. „v
konkurze“. Na základe uvedeného mal teda žalovaný za to, že žalobca napriek existencii vlastníckeho
práva k danej nehnuteľnosti nie je oprávnený ju prenajímať, a teda ani prijímať úhrady vyplývajúce z
disponovania s ňou. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh
v celom rozsahu zamietne. Výrok súdu, ktorým nebola žalobcovi priznaná náhrada trov konania navrhol
potvrdiť a výrok súdu, ktorým bol žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh vo
výške 126,50 Eur zmeniť tak, že žalovanému sa priznávajú trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný mohol predložiť všetky dôkazy
v priebehu konania, čo aj urobil. Zmluva o nájme zo dňa 06.08.2009 je zmluvou, ktorú je nevyhnutné
považovať podľa jej obsahu za zmluvu, a to aj podľa toho, čo svojim obsahom sleduje. V zmluve dáva
W. K. - Mäsko Slovenskej pošte do nájmu svoju nehnuteľnosť. Táto nehnuteľnosť mu po odstúpení
od zmluvy o kúpe a predaji patrí a na stav, ktorý nastal po tomto úkone sa hľadí, ako keby zmluva
nebola uzavretá. W. K. sa stal majiteľom zo zákona, nepotreboval k tomu žiadnu nájomnú zmluvu medzi
ním a spoločnosťou CORTE, spol. s r.o.. Nájomná zmluva medzi ním a Slovenskou poštou je platná a
súd ju nehodnotil automaticky, ako uviedol žalovaný v odvolaní, ale vyhodnotil ju v súlade so zákonom
podľa jej obsahu a účelu, pričom túto zmluvu Slovenská pošta od jej podpisu plnila päť a pol roka. V
čase vyhlásenia konkurzu 1R/8/2009 bol vlastníkom prenajímaného majetku W. K., a to od 20.11.2006.
Listina o odstúpení, doručená spoločnosti CORTE, spol. s r.o. nebola správcom konkurznej podstaty
tejto spoločnosti rešpektovaná rovnako ako ani právny stav, ktorý po odstúpení nastal, pričom správca
zapísal majetok do súpisu podstát bez poznámky.

15. Žalobca uviedol, že žalovaným spomínaný stav po nariadení predbežného opatrenia nemá vplyv
na povinnosť stanovenú súdom na zaplatenie za užívanie nehnuteľnosti bez zákonného dôvodu pred
nariadením predbežného opatrenia a ani konanie vedené pod sp.zn.  26Cbi/63/2011, čo povinnosť platiť
nájom za majetok Petra K. podľa zmluvy medzi ním a Slovenskou poštou neovplyvňuje. Okresný súd
rozhodol a zdôvodnil svoje rozhodnutie po stránke hmotnoprávnej a aj procesnej, pričom rešpektoval
a správne vyvodil závery obsiahnuté v rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn.
5C/80/2011, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/1151/11. Z
uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení
§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané
súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1
a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené
na úradnej tabuli krajského súdu.

17. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi spoločnosťou CORTE, spol. s r.o. a úpadcom
W. K. - Mäsko bola dňa 15.03.2006 uzavretá kúpno-predajná zmluva, kde predmetom prevodu boli
nehnuteľnosti, zapísané v tom čase na LV č. XXXX a LV č. XXXX v k. ú. A. N. A., parcely č. XXX/X o



výmere 887 m2, č. XXX o výmere 1466 m2, č. XXX/X o výmere 237 m2 a stavba súp. č. XXXX na parc. č.
XXX. Spoločnosť CORTE, spol. s r.o. sa zaviazala zaplatiť kúpnu cenu 28.700.000,- Sk najneskôr do 10
dní od uzavretia zmluvy. Vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho - spoločnosti CORTE, spol.
s r.o. bol povolený pod V131/2006, Spoločnosť CORTE, spol. s r.o. kúpnu cenu neuhradila. Úpadca W.
K. odstúpil od kúpnej zmluvy V131/2006 listom zo dňa 20.11.2006.

18. Úpadca W. K. - Mäsko uzavrel dňa 06.08.2009 so žalovaným Zmluvu o podnájme nebytových
priestorov s dohodnutou dobou nájmu na dobu neurčitú. Dňa 30.09.2011 uzavrel úpadca W. K. - Mäsko
so žalovaným Dodatok č. 1 k Zmluve o podnájme nebytových priestorov zo dňa 06.08.2009 v ktorom
sa dohodli, že nájom sa uzatvára na dobu určitú do 30.09.2016, pričom nájom je možné ukončiť pred
uplynutím dojednanej doby na základe výpovede len z dôvodov taxatívne určených v ust. § 9 ods. 2 a
3 zák. č. 116/1990 zb. a ukončenie zmluvného vzťahu musí byť urobené v písomnej forme a doručené
druhej zmluvnej strane, a to v dojednanej štvormesačnej výpovednej lehote. V bode 4.1.2 Dodatku č. 1
sa zmluvné strany dohodli, že služby spojené s nájmom (dodávku tepla a vody) zabezpečí za odplatu
prenajímateľ, teda žalobca. Na základe vzájomnej dohody zmluvných strán bola v bode 4.1.3 dohodnutá
platba za služby spojené s nájmom (dodávka tepla a vody) vo výške 705 Eur vrátane DPH mesačne.
V bode 4.2.2 sa strany dohodli, že paušálnu platbu za služby spojené s nájmom vo výške určenej v
bode 4.1.3 (705 Eur) bude žalovaný uhrádzať mesačne na základe faktúry vystavenej žalobcom, pričom
splatnosť faktúry je 30 dní od jej vystavenia.

19.  Okresný súd Banská Bystrica uložil uznesením č. k. 1R/8/2009-659 zo dňa 29.04.2014 správcovi
konkurznej podstaty úpadcu CORTE, spol. s r.o. pokyn na uzavretie nájomnej zmluvy na prenájom
nehnuteľností - Stredisko obchodu a služieb so súpisným číslom XXXX, nachádzajúcej sa na B. XXXX,
XXX XX A. N. A.. Dňa 12.05.2014 uzavrel správca konkurznej podstaty úpadcu CORTE, spol. s r.o.
nájomnú zmluvu s nájomcom JFKonsulting s.r.o., ktorý následne dňa 28.08.2014 uzavrel podnájomnú
zmluvu so žalovaným, v zmysle ktorej sa v bode III.1 a III.2 dohodli, že výška nájomného 984,91
Eur bez DPH mesačne, pričom v cene nájomného sú zahrnuté náklady na vykurovanie, teplo, vodné
stočné, pričom náklady na elektrickú energiu si zabezpečuje a hradí podnájomca vo vlastnom mene a
samostatne. Strany sa v dobe III.3 dohodli, že prenajímateľ bude podnájomcovi fakturovať pravidelne
mesačné dohodnuté nájomné vo výške 984,91 Eur bez DPH.

20. Konanie o dovolaní, ktoré podal správca konkurznej podstaty úpadcu CORTE spol. s r.o. proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17 Co/1151/2014 zo dňa 01.07.2015 o určenie vlastníckeho
práva k prenajatým nehnuteľnostiam bolo skončené uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7
Cdo/1360/2015 zo dňa 25.05.2016, v ktorom bolo dovolanie odmietnuté.

21. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, účinnom ku dňu
06.08.2009, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca")
zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

22. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.

23. Podľa § 3 ods. 3 cit. zákona, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel
nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na
ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia
založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný
zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 3 ods. 4 cit. zákona, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

25. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa
výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie
neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov
konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.



26. Žalovaný podal odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. O odvolaní žalovaného
rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v súlade s § 470
ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia jeho
účinnosti, zostali zachované.

27. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí rozhodoval o nároku na zaplatenie služieb spojených
s nájmom nebytového priestoru, nachádzajúceho sa v Stredisku obchodu a služieb Bánovce nad
Bebravou. Základná prejudiciálna otázka posúdenia nároku žalobcu na úhradu spojenú s nájmom
nehnuteľnosti bola právoplatne rozhodnutá v rozhodnutí Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
č. k. 5C/80/2011-333 zo dňa 11.09.2014, ktorým Okresný súd Bánovce nad Bebravou určil, že
vlastníkom prenajatej nehnuteľnosti je žalobca. Rozhodnutie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17Co/1151/2014-480 zo dňa 1. júla 2015.
Dovolanie žalovaného voči rozsudku Krajského súdu v Trenčíne bolo uznesením Najvyššieho súdu
SR č.k. 7Cdo/1360/2015-588 zo dňa 25.05.2016 odmietnuté. Žalobca je preto ako vlastník prenajatej
nehnuteľnosti oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať
s ním spôsobom, ktorý uzná za vhodný, vrátane oprávnenia predmet svojho vlastníctva prenajať a
poskytnúť ho do užívania inému subjektu za odplatu.

28. Ako vyplynulo z vyššie citovaných rozhodnutí Okresného súdu Bánovce nad Bebravou a Krajského
súdu v Trenčíne, žalobca sa v čase uzavretia Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa
06.08.2009 nesprávne domnieval, že nehnuteľnosť, ktorej sa uzavretá zmluva o podnájme nebytových
priestorov týkala, je vo vlastníctve spoločnosti CORTE, spol. s r.o., pričom žalobca má postavenie
nájomcu. Aj keď právne vzťahy medzi spoločnosťou CORTE, spol. s r.o. a žalobcom v tom čase neboli
vysporiadané, z odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 5C/80/2011-333
zo dňa 11.09.2014 a z výpovede svedka, ktorý bol konateľom spoločnosti CORTE, spol. s r.o. vyplynulo,
že spoločnosť CORTE, spol. s r.o. fyzicky nehnuteľnosti nikdy neprebrala, neplatila elektriku, plyn, dane
a budovu užíval stále žalobca, W. K..

29. Predmetom konania v tomto prípade nie je platba nájomného, ktoré predstavuje kompenzáciu za
to, že nájomca užíva vec patriacu inému vlastníkovi, ale zaplatenie ceny služieb spojených s užívaním
nehnuteľnosti, konkrétne dodávky tepla a vody, ktorých spotrebovanie žalovaný v priebehu konania ani
raz nepoprel. Ako vyplynulo z dokazovania, od uzavretia Zmluvy o podnájme nebytových priestorov
zo dňa 06.08.2009, žalovaný riadne uhrádzal platby spojené so službami za prenajatý priestor. Aj po
uzavretí Dodatku č. 1 k Zmluve o podnájme nebytových priestorov zo dňa 30.09.2011 sa žalovaný
zaviazal uhrádzať platbu za poskytované služby, teda za spotrebovanú vodu a teplo žalobcovi. Žalovaný
v priebehu konania nepredložil dôkaz o tom, že by Zmluvu o podnájme nebytových priestorov, z ktorej
mu vyplývala povinnosť uhrádzať za služby žalobcovi bol vypovedal. Uvedená zmluva je uzavretá na
dobu určitú, a to v znení bodu 3.1.1 Dodatku č. 1 k Zmluve o podnájme nebytových priestorov, v zmysle
ktorého sa nájom uzavrel na dobu určitú do 30.09.2016. I keď si strany dojednali možnosť ukončenia
nájmu pred uplynutím dojednanej doby na základe výpovede, doručenie výpovede žalobcovi v konaní
preukázané nebolo.

30. Pokiaľ sa žalovaný bránil, že dňa 28.08.2014 uzavrel Zmluvu o podnájme nebytových priestorov k
totožnej nehnuteľnosti so spoločnosťou JFKonsulting, táto skutočnosť nemala za následok ukončenie
jeho zmluvného vzťahu so žalobcom. Žalovaný v priebehu konania poukazoval na to, že žalobca
mal s vlastníkom nehnuteľností, a to spoločnosťou CORTE, spol. s r.o. uzavretú nájomnú zmluvu,
ktorá bola ukončená dňa 31.05.2011 výpoveďou a k tomuto dňu skončila aj platnosť Zmluvy o
podnájme nebytových priestorov zo dňa 06.08.2009 v znení Dodatku č. 1 medzi žalobcom a žalovaným.
Domnienka žalovaného o ukončení právneho vzťahu medzi žalobcom, ako subjektom, s ktorým mal
žalovaný platne uzavretú podnájomnú zmluvu a treťou osobou (CORTE spol. s r.o.) , s ktorou žalovaný
nebol v žiadnom právnom vzťahu nemohla založiť ukončenie platnosti Zmluvy o podnájme nebytových
priestorov medzi žalobcom a žalovaným. Odhliadnuc od skutočnosti, že podnájomná zmluva so
spoločnosťou JFKonsulting bola uzavretá dňa 28.08.2014, a preto nie je zrejmé, z akého dôvodu jej
žalovaný uhradil platby za teplo a vodu už za obdobie od 01.07.2014, keď ešte za obdobie júl a august
2014 podnájomnú zmluvu s JFKonsulting uzavretú nemal, odvolací súd uvádza, že žalovaný bol po
celé obdobie viazaný zmluvou o podnájme nebytových priestorov, uzavretou dňa so žalobcom dňa
06.08.2009. Musel si byť preto vedomý, že nie je možné uzavrieť zmluvu o nájme alebo podnájme
totožného nebytového priestoru s dvoma rôznymi prenajímateľmi. Pokiaľ sa domnieval, že žalobca ako



prenajímateľ už nedisponuje právom k prenajatej nehnuteľnosti, mal možnosť využiť výpoveď z nájmu
v zmysle § 9 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb., pokiaľ žalobca neplnil svoju povinnosť v zmysle § 5 ods. 1 cit.
zákona a nezabezpečoval riadne plnenie služieb spojených s užívaním nebytového priestoru. K takejto
skutočnosti však nedošlo, preto ak žalovaný uzavrel paralelne k tomu istému nebytovému priestoru aj
ďalšiu nájomnú zmluvu, v ktorej sa opäť zaviazal na platenie služieb spojených s využívaním nebytového
priestoru, táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu žalobcu.

31. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že okresný súd mal z právnych úkonov vzniknutých medzi
žalovaným a spoločnosťou CORTE, spol. s r.o., týkajúcich sa sporných nehnuteľností, ktoré posúdil ako
absolútne neplatné právne úkony dôjsť k záveru, že je daná aj absolútna neplatnosť Zmluvy o podnájme
nebytových priestorov zo dňa 06.08.2009, odvolací súd uvádza, že okresný súd postupoval správne,
keď zmluvu o podnájme nebytových priestorov posudzoval podľa svojho obsahu, a nie podľa jej názvu.
Zo znenia zmluvy o podnájme nebytových priestorov jednoznačne vyplýva vôľa prenajímateľa poskytnúť
do užívania nebytový priestor, preto je obsah tejto zmluvy v súlade s ust. § 3 zák. č. 116/1990 Z. z.,
keďže je z neho zrejmý predmet a účel nájmu, výška a splatnosť nájomného, aj spôsob jeho platenia.
Žalobca splnil záväzok, ktorý v uvedenej zmluve voči žalovanému prevzal a žalovanému umožnil
užívať nebytový priestor od uzavretia zmluvy až doposiaľ. Zároveň žalovaný využíval služby spojené
s užívaním nebytového priestoru, spočívajúce v dodávke tepla a dodávke vody. Žalovaný v priebehu
konania ani raz nepoprel, že by mu dodávka vody a tepla nebola riadne poskytovaná, nenamietol ani
množstvo spotrebovaných energií a ani výšku sumy uplatnenej za spotrebované energie. Žalovaný je
preto povinný splniť záväzok, ktorý na seba zmluvne prevzal a za spotrebované služby žalobcovi ako
ich poskytovateľovi riadne zaplatiť.

32. Pokiaľ žalovaný namietol, že okresný súd považoval konanie vedené na Okresnom súde Banská
Bystrica sp.zn. 26Cbi/63/2011 o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu CORTE, spol.
s r.o. „v konkurze“ za irelevantné a že mal konanie prerušiť až do právoplatného skončenia uvedeného
konania, odvolací súd uvádza, že pre rozhodnutie vo veci samej bolo relevantné len rozhodnutie
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne a tiež
výsledok dovolacieho konania, ktoré viedla spoločnosť CORTE proti žalobcovi. Základnou otázkou
tohto konania bolo zistenie skutočnosti, komu svedčí vlastnícke právo k prenajatej nehnuteľnosti. To,
či uvedená nehnuteľnosť bola správne zapísaná do súpisu konkurznej podstaty spoločnosti CORTE,
spol. s r.o., bude Okresný súd Banská Bystrica vyhodnocovať samostatne, pričom výsledok konania o
jej vylúčení z konkurznej podstaty neovplyvní rozhodnutie v prejednávanej veci o tom, či žalovanému
vznikla povinnosť uhradiť platby za spotrebované služby, ktoré prijal v súvislosti s užívaním predmetného
nebytového priestoru žalobcovi, a to najmä preto, že žalobca bol právoplatne určený za vlastníka týchto
nehnuteľností. V zmysle platnej nájomnej zmluvy sa žalovaný zaviazal uhrádzať hodnotu poskytovaných
služieb,  preto výsledok konania o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty spoločnosti
CORTE, spol. s r.o. nemá žiaden vplyv na výsledok prebiehajúceho konania, preto nenastal ani dôvod
prerušiť ho do skončenia konania vedeného pod sp.zn. 26Cbi/63/2011.
33. Konania vedené medzi totožnými účastníkmi, týkajúce sa tej istej právnej veci, boli síce Okresným
súdom Banská Bystrica prerušené, avšak v čase, kedy tieto rozhodnutia Krajský súd v Banskej
Bystrici potvrdil, dovolacie konanie vedeného na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 7Cdo/1360/2015
nebolo právoplatne ukončené a zodpovedanie otázky určenia vlastníckeho práva k prenajatým
nehnuteľnostiam, ktorú odvolací súd rovnako ako okresný súd riešil ako základnú prejudiciálnu otázku,
od ktorej záviselo rozhodnutie v prejednávanej veci, bolo zásadné.

34. Pokiaľ žalovaný uvádza, že žalobca sa mal svojho nároku domáhať od spoločnosti CORTE, spol. s
r.o. „ v konkurze“, resp. od spoločnosti JFKonsulting, s.r.o., z dôvodu, že nie je pasívne legitimovaný v
tomto spore, pretože konkurzu vyhláseného na úpadcu spoločnosť CORTE, spol. s r.o. podlieha majetok,
ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, je nevyhnutné uviesť, že prenajatá nehnuteľnosť
nepatrila v čase vyhlásenia konkurzu v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
úpadcovi spoločnosti CORTE, spol. s r.o., preto odkaz na ust. § 67 ods. 1 písm. a) zák. č. 7/2005 Z. z.
je v tomto prípade irelevantný. Žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť za poskytnuté služby v zmysle
platnej zmluvy, ktorú mal uzavretú so žalobcom, a nie so spoločnosťou CORTE, spol. s r.o. a právny
vzťah žalovaného k tejto spoločnosti sa právneho vzťahu žalobcu so žalovaným netýka.

35. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na predbežné opatrenie, ktorým sa žalobcovi zakázalo nakladať
s nehnuteľnosťou, v ktorej žalovaný realizoval poskytnuté služby, povinnosti uložené v predbežnom



opatrení zaväzujú žalobcu až od právoplatnosti nariadeného predbežného opatrenia a netýkajú sa jeho
práv a povinností za obdobie pred jeho nariadením, v tomto prípade za obdobie júl, august a september
2014, za ktoré si uplatňuje nárok na zaplatenie služieb, ktoré poskytol v súvislosti s užívaním nebytového
priestoru žalovaným.

36. Žalovaný sa odvolal aj voči výroku okresného súdu, ktorým ho zaviazal zaplatiť súdny poplatok za
návrh vo výške 126,50 Eur. Okresný súd postupoval pri rozhodnutí o povinnosti zaplatiť súdny poplatok
v súlade s ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, keďže žalobca ako správca konkurznej podstaty bol od zaplatenia súdneho poplatku za návrh
oslobodený a v konaní bol úspešný, je súd povinný zaviazať na zaplatenie súdneho poplatku, keďže
žalovaný nie je od povinnosti zaplatiť súdny poplatok oslobodený, podľa výsledku konania žalovaného.

37. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo
výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

38. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne

39. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251
Civilného sporového poriadku okresný súd.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).