{"guid": "af3a0d2f-9258-4c49-91f5-be825bd75ea0:f5431cad-a210-4883-a676-dfb911069537", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6112230891.1", "spisova_znacka": "12Co/19/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/19/2014 z 21. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. septembra 2016, sp. zn. 12Co/19/2014, ECLI:SK:KSBB:2016:6112230891.1", "identifikacne_cislo": "6112230891", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2016-09-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-813.odsek-1", "nazov": "§ 813 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-813.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-813"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-813"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5431cad-a210-4883-a676-dfb911069537", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6112230891.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6112230891.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6112230891.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/19/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112230891
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6112230891.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu KOOPERATIVA
poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Groups, so sídlom Štefanovičova 4, 00 585 441, proti žalovanému G.
T., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom P. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenému JUDr. Petrom
Poláčekom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Medený Hámor 15, 974 01 Banská Bystrica,
o zaplatenie 63,09 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 14C/81/2013-79 zo dňa 17. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a..

o d ô v o d n e n i e :

1. 1 Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej
inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 17. 10. 2013 uložil  žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 63,09 Eur s 9 % úrokom omeškania ročne od 26. 01. 2012 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania vo výške 17,90 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý
výrok). Žalovanému náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).
1. 2 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 13. 12. 2012 domáhal voči žalovanému náhrady škody podľa ustanovenia § 813 Občianskeho
zákonníka vo výške 63,09 Eur s príslušným úrokom z omeškania, a to na tom skutkom základe, že
ako poisťovateľ uhradil poistenej W.. I. N. poistné plnenie za škodu, ktorá jej vznikla v byte dňa 26.
02. 2011, zatečením stien a stropu, poškodením maľby, vodou z bytu žalovaného. Príčinou vzniku
škody bola porucha na teplovodnom obehu ústredného kúrenia od krbu v byte žalovaného, ktorý sa
nachádza o poschodie vyššie nad bytom poistenej. On (žalobca) uhradil poistné plnenie podľa § 797
ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka v žalovanej sume a preto podľa § 813 Občianskeho zákonníka právo
poškodeného na náhradu škody spôsobené poistnou udalosťou prešlo na neho. Žalovaný  zodpovedá
za škodu podľa § 420 ods.1 a § 415 Občianskeho zákonníka.
1. 3 V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na vykonané dokazovanie a
na relevantné ustanovenia občianskeho zákonníka (§ 813 ods. 1, § 420 ods. 1 a § 415).
1. 4 Následne konštatoval, že z výpovede obidvoch strán sporu (pôvodne - účastníkov konania) vyplýva,
že „sa zhodli v tom, že príčinou vzniku škody u poškodenej W.. I. N. bolo to, že v dôsledku poruchy
vzniknutej na teplovodnom obehu ústredného kúrenia od krbu v byte žalovaného došlo k zatečeniu
stien a poškodeniu maľby. Žalovaný  ani nespochybňuje, že podľa § 813 ods.1 Občianskeho zákonníka
právo na náhradu škody z poškodeného prešlo na poisťovateľa do výšky poskytnutého poistného
plnenia. Jeho obrana spočíva v tom, že mu nevznikla povinnosť žalobcovi nahradiť škodu podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože za rozhodné časové obdobie (keď došlo ku



vzniku škody a žalobcom bolo uhradené poistné plnenie) aj on mal so žalobcom uzavretú vlastnú poistnú
zmluvu. Žalobcom požadovaný nárok má byť teda krytý z tejto poistnej zmluvy ako poistné plnenie zo
zodpovednosti členov domácnosti za škodu.“
1. 5 Ďalej prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že „žalovaný uzavrel so
žalobcom poistnú zmluvu na poistenie domácnosti, ktoré sa vzťahuje na súbor zariadenia domácnosti
aj na zodpovednosť príslušníkov domácnosti za škodu vzniknutú inému a z tohto poistenia má
poistený právo, aby za neho poisťovňa nahradila škodu vzniknutú inému. Zmluvné dojednania však
obsahujú výluku v tom, že poistenie sa nevzťahuje na zodpovednosť za škodu vyplývajúcu z vlastníctva
nehnuteľnosti. Je nepochybné, že v čase vzniku poistenia byt žalovaného bol v jeho vlastníctve
a ústredné kúrenie v byte je technickým zariadením bytu. Potom porucha na teplovodnom obehu
ústredného kúrenia od krbu v byte žalovaného nie je poistnou udalosťou z jeho poistnej zmluvy,
z ktorej by v rámci poistného plnenia mala byť nahradená škoda žalobcovi v zmysle § 813 ods.1
Občianskeho zákonníka.“ V tejto súvislosti ďalej uviedol, že obrana žalovaného prezentovaná v spore
„je nedôvodná, žalobca preukázal, že na neho prešlo právo na náhradu škody podľa § 813 ods.1
Občianskeho zákonníka, škodcom je žalovaný, ktorý za škodu zodpovedá podľa § 420 ods.1 a § 415
Občianskeho zákonníka. Tak isto je preukázaná výška škody, ktorej sa žalobca môže domáhať do výšky
poskytnutého poistného plnenia pre poškodeného.“  Z uvedeného dôvodu preto žalobe žalobcu vyhovel.
1. 6 Priznaný úrok z omeškania k uplatňovanej istine odôvodnil prvoinštančný súd aplikáciou
ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s použitím Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
586/2008 Z.z. a keďže žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie uplatňovaného plnenia listom zo dňa 04.
01. 2012, ktorý žalovaný prevzal dňa 10. 01. 2012 a plnenie mal poskytnúť v lehote 15 dní, teda posledný
deň  na plnenie bol deň  25. 01. 2012, nasledujúcim dňom t.j. 26. 01. 2012 sa dostal do omeškania.
1. 7 V odôvodnení rozhodnutia o náhrade trov konania prvoinštančný súd konštatoval, že podľa v tej
dobe platného a účinného ustanovenia § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“)
rozhodoval o návrhu obidvoch strán sporu. Žalobca bol v spore (konaní) úspešný a preto mu podľa
v tej dobe platného a účinného ustanovenia  § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania voči
neúspešnému žalovanému, v celkovej sume 17,90 Eur. Žalovaný bol v spore (konaní) neúspešný a preto
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nemá nárok na náhradu trov konania.

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej
lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne, aby rozsudok prvoinštančného súdu zmenil,
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a zároveň mu uložil povinnosť nahradiť prvoinštančné i
odvolacie trovy konania.
2. 2  V odôvodnení odvolania uviedol, že je presvedčený, že „vydané rozhodnutie je nezákonné a
to z toho dôvodu, že súd pri vykonávaní a hodnotení dôkazov tieto nesprávne posúdil a takto teda
z nich vyvodil aj nesprávny právny záver.“ Ďalej uviedol, že sa plnom rozsahu pridržiava „doterajšej
argumentácie a to či už vo forme písomných stanovísk alebo ústnych prednesov.“ Je totiž jednoznačne
presvedčený, že „poistná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným pokrýva aj poistné riziko,
ktoré je predmetom tohto konania. Žalobca preto nemá právny nárok, aby si tento uplatňoval voči
žalovanému.“

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že má za to, že rozhodnutie okresného
súdu vychádza z riadne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci a preto
považuje jeho rozhodnutie za vecne správne. Žiadal, aby odvolací súd „odvolanie žalovaného ako
nedôvodné zamietol“ a rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu potvrdil. Konštatoval, že žalovaný
vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové alebo relevantné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu
napadnutého rozsudku.

4. Odvolanie žalovaného bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha
už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s
poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2  veta prvá CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.



5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP, a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. 1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
6. 2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný
súd náležite nevysporiadal. Svoje tvrdenie, resp. argument, že poistná zmluva uzavretá medzi žalobcom
a ním „pokrýva aj poistné riziko, ktoré je predmetom tohto konania“, žalovaný žiadnym relevantným
spôsobom nevysvetlil a nezdôvodnil, teda neuviedol žiadnu skutkovú a ani právnu argumentáciu na jeho
podporu, resp. konkrétnu argumentáciu spochybňujúcu správnosť právneho záveru prvoinštančného
súdu, že predmetná škoda nie je krytá jeho poistnou zmluvou uzavretou so žalobcom.

9. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods.
1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca si však náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnil a keďže existenciu účelne vynaložených trov odvolacieho konania žalobcu nemal
odvolací súd preukázanú ani zo spisu (jeho vyjadrenie k odvolaniu žalovanej neobsahovalo žiadnu vecnú
argumentáciu), náhradu trov odvolacieho konania mu nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/81/2013", "guid": "643c7305-aabb-4b05-93b1-4e56465b910d:ecb27163-a539-456e-92a2-e77cd4b838f0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "e16cbcb8-689d-4e78-a635-e0d3c0bf9293:45bd7c6b-648e-4a61-96e2-f3665b292129", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7613231608.2", "spisova_znacka": "9Co/708/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/708/2015 z 25. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7613231608.2"}, {"guid": "51321027-6341-4315-987b-186e3bb414f1:36524ba8-038e-4ab7-8c5f-27c3072761f3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8113221764.1", "spisova_znacka": "18Co/201/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/201/2014 z 22. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-09-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113221764.1"}]}