{"guid": "d5a685ca-eb4c-4415-a098-a3cae085f700:8c9dbdca-c8b9-49f5-b800-6f760de82ee7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6112221941.1", "spisova_znacka": "43Cob/34/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/34/2016 z 27. 7. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. júla 2016, sp. zn. 43Cob/34/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6112221941.1", "identifikacne_cislo": "6112221941", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Michalcová", "sudca_id": 530, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-michalcova-530", "datum_vydania": "2016-07-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/512", "nazov": "predpis č. 512/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/512", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/512-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/512/#paragraf-536", "nazov": "§ 536 zákona č. 512/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/512/#paragraf-536", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/512-2011/paragraf-536"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/512#paragraf-536"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c9dbdca-c8b9-49f5-b800-6f760de82ee7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6112221941.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6112221941.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6112221941.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/34/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112221941
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6112221941.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej
veci žalobcu VVINGS Košice s.r.o. so sídlom ul. Bocatiova 6/1098, 040 01 Košice - Staré mesto, IČO: 44
292 678, právne zast. JUDr. Jaroslav Bódiš, advokát, Humenská 18, 040 11 Košice, proti žalovanému
YARDSPOL, s.r.o. so sídlom Rudlovská 53, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 617 867, právne zast.
JUDr. Diana Hrončeková, advokátka so sídlom Komenského 10E, 974 01 Banská Bystrica, o vrátenie
vzájomného plnenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
64Cb/220/2012-361 zo dňa 30. októbra 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/220/2012-361 zo dňa 30. októbra 2015    p o
t v r d z u j e .

Žalobcovi   p r i z n á v a   nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
2.136,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 07. 08. 2012 do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia oproti povinnosti žalobcu vydať žalovanému tovar špecifikovaný v daňovom
doklade - faktúre odporcu č. 124065 zo dňa 24. 07. 2012, a to: Dvere oceľové 100P, WX 30 v počte 1
ks, zárubeň oceľová 100P v počte 1 ks, dvere oceľové 90L v počte 1 ks, Zárubeň oceľová 90L v počte
1 ks, dvere ceľové 100P v počte 1 ks, zárubeň oceľová 100P v počte 1 ks, dvere oceľové 100P v počte
1 ks a zárubeň oceľová 100P v počte 1 ks, do 3 dní od právoplatnosti  rozhodnutia (prvá výroková veta)
s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (druhá
výroková veta).

2. Žalobou zo dňa 12. 09. 2012 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 2.136,-
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 07.08.2012 do zaplatenia titulom vrátenia
uhradenej zálohy po odstúpení od zmluvy. Uviedol, že dňa 18. 11. 2011 bola medzi žalobcom ako
objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom uzatvorená Zmluva o dielo č. 178/2011, podľa ktorej
sa žalovaný zaviazal vykonať v zmluve špecifikované dielo v termíne do 23. 12. 2011. Žalobca vyplatil
žalovanému dohodnutú zálohu v sume 2.136,- Eur ako 50% z ceny diela, napriek opakovaným a viac
násobným urgenciám však žalovaný dielo nevykonal, vykonal ho len sčasti, ktorá však nezodpovedala
zmluvne dohodnutému dielu. Keďže žalovaný nevykonal dielo ani v náhradnej 3-dňovej lehote, ktorú
mu poskytol žalobca listom doručeným žalovanému dňa 02. 08. 2012, pričom ho upozornil, že v prípade
márneho uplynutia náhradnej lehoty od zmluvy odstupuje, nadobudlo odstúpenie žalobcu od zmluvy
počnúc dňom 06. 08. 2012 účinnosť. Žalobca tvrdil, že žalovaný má u seba neoprávnene sumu 2.136,-
Eur, ktorá zodpovedá výške poskytnutých záloh, domáhal sa tiež zaplatenia úrokov z omeškania.



3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Namietal, že podľa cenovej ponuky vypracovanej žalovaným na
dodávku a montáž kovových dverí a zárubní na akciu podľa vyššie uvedenej zmluvy išlo o taký istý typ,
ako žalovaný dodával pre žalobcu v roku 2010 na predchádzajúcej akcii. Išlo o rovnaký typ kovových
dverí od toho istého výrobcu, dvere a zárubne boli podľa žalovaného dodané v bezvadnej kvalite,
žalovanému nebola doručená žiadna písomná reklamácia s konkrétnym výpisom závad a nedorobkov.
Montáž dodaného tovaru zo strany žalobcu bola podľa žalovaného zastavená na podnet architekta na
základe jeho výhrad voči estetickému výzoru zárubní, demontáž dodaných dverí požadoval žalobca
e-mailom dňa 19. 07. 2012 s tvrdením, že nespĺňajú zadané technické požiadavky, po zastavení
montáže sa žalobca a žalovaný nevedeli dohodnúť, žalobca odmietol žalovanému poskytnúť súčinnosť
a neumožnil mu dokončiť montáž dverí.

4. Okresný súd vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, svedeckými výsluchmi
a uznesením č. k. 64Cb/220/2012-117 zo dňa 18. 06. 2013 nariadil aj znalecké dokazovanie za
účelom zistenia, či žalovaný pri zhotovovaní diela postupoval podľa projektovej dokumentácie. Súdom
ustanovený znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby vypracoval N.. N. K. dňa 05. 10.
2013 písomný znalecký posudok č. 58/2013.

5. Žalobca v konaní na súde prvého stupňa trval na podanom návrhu, poukazoval na to, že ani
koncom júla 2012 nebolo dielo dokončené, žalovaný podľa neho nedodal dielo tak, ako bolo dohodnuté
a vyznačené v projektovej dokumentácii, na základe čoho žalobca od zmluvy odstúpil z dôvodu
vadného dodania diela a taktiež nedodržania lehoty. Žalovaný zotrvával na tvrdení, že medzi účastníkmi
zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že sa majú dodať dvere v tom istom type ako do predchádzajúcej
stavby, na realizácii ktorej sa podieľal aj žalovaný. Tvrdil tiež, že žalobca nepredložil žalovanému
ucelenú projektovú dokumentáciu s výpisom všetkých zámočníckych výrobkov, čo spôsobilo zmätočnosť
projektovej dokumentácie a nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že bol daný dôvod na odstúpenie od zmluvy
z dôvodu, že dvere neboli dodané podľa projektu. Tvrdil, že žalobca si u žalovaného objednal úplne
iný typ výrobkov, než s ktorými sa uvažovalo v projektovej dokumentácii a bol si vedomý, že tieto majú
odlišné parametre.

6. Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil okresný súd podľa § 536 ods. 1 a 2, § 551 ods.
1, § 344, § 350 ods. 2, § 351 ods. 1 a 2 Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

7. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa 18. 11. 2011 písomná zmluva o dielo č. XXX/
XXXX, predmetom plnenia ktorej bola dodávka a montáž kovových dverí v zmysle Cenovej ponuky
žalovaného zo dňa 18. 11. 2011 a projektovej dokumentácie - návrhu projektanta PHA. Na základe
vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v projektovej dokumentácii bolo
určené, že majú byť dodané dvere značky HÖRMANN. Súd tiež zistil, že v čl. VIII. Zmluvy o dielo
si zmluvné strany dohodli čas plnenia tak, že začiatok realizácie diela bude najneskôr do 3 dní od
prijatia zálohy a ukončenie realizácie diela najneskôr do 23. 12. 2011. Bolo tiež zistené, že žalovaný
dodal, resp. mienil dodať a namontovať dvere značky  firmy PORTA, nebol teda pripravený dodať
dvere značky HÖRMANN, ktoré mali byť predmetom plnenia. Okresný súd prijal záver, že žalovaný
ako zhotoviteľ sa dostal s plnením svojej povinnosti zo záväzkového vzťahu so žalobcom založeného
zmluvou o dielo do omeškania, keď zmluvne dohodnutý predmet plnenia nedodal v lehote určenej v
zmluve a ani v dodatočne poskytnutej lehote písomným podaním žalobcu zo dňa 01. 08. 2012, čo
predstavuje zákonný dôvod na odstúpenie od zmluvy. Podľa okresného súdu neobstojí ani obrana
žalovaného, že mal žalobcovi dodať dvere zn. PORTA, pretože aj keď medzi účastníkmi konania pred
uzatvorením zmluvy prebiehala komunikácia, najmä e-mailová, pre obsah a rozsah práv a povinností
zmluvných strán bola rozhodujúca písomne uzavretá zmluva o dielo č. 178/2011, v zmysle ktorej ako
predmet diela boli určené dvere značky HÖRMANN. V konaní nebola preukázaná zmena písomne
uzavretej zmluvy, preto si žalovaný svoju povinnosť riadne splniť mohol len dodaním dverí značky
HÖRMANN. Pokiaľ žalovaný namietal, že projektová dokumentácia bola neúplná, okresný súd poukázal
na § 551 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého v takomto prípade mal žalovaný ako zhotoviteľ
na túto skutočnosť upozorniť žalobcu. Časť dverí, ktorá bola žalovaným dodaná však nespĺňala ani
ostatné požiadavky projektovej dokumentácie, čo vyplynulo aj z vykonaného znaleckého dokazovania.
Pokiaľ boli nejaké nejasnosti ohľadne projektovej dokumentácie, žalovaný mal na to žalobcu upozorniť.
Nakoľko žalovaný ani do 3 dní od doručenia písomného podania žalobcu zo dňa 01.08.2012 nedodal



dvere značky HÖRMANN, okresný súd prijal záver, že žalovaný ako zhotoviteľ sa dostal so splnením
svojej povinnosti do omeškania, žalobcovi teda vznikol zákonný dôvod na odstúpenie od zmluvy.

8. Keďže odstúpením od zmluvy zanikli práva a povinnosti zmluvných strán, vznikla im povinnosť vrátiť
si plnenia, ktoré si poskytli. Žalovanému tak vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi prijatú peňažnú zálohu
spolu s úrokom z omeškania a žalobcovi vznikla povinnosť vydať žalovanému tovar (dvere).

9. Súd prvej inštancie preto podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel a s poukazom na § 151 ods. 3
OSP vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný s odôvodnením, že konanie má vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Žalovaný v odvolaní predovšetkým namietal, že súd prvého stupňa nedostatočným odôvodnením
svojho rozhodnutia odňal žalovanému možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu podľa žalovaného nezodpovedá úprave §
157 ods. 2 OSP, keď súd v odôvodnení neuviedol úplný nárok, ktorého sa žalobca v konaní domáhal,
vôbec sa nezmieňuje o návrhu žalobcu na zmenu žalobného návrhu, ktorý bol uplatnený po vyhlásení
uznesenia, ktorým bolo pojednávanie odročené už len za účelom vyhlásenia rozhodnutia a v súvislosti s
tým sa súd ani žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalovaného vo vzťahu k porušeniu práva
na spravodlivý proces. V odôvodnení rozhodnutia podľa žalovaného absentuje aj vysvetlenie, akými
úvahami sa súd pri hodnotení dôkazov riadil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Súd prvej
inštancie podľa žalovaného len konštatuje, čo zistil z jednotlivých dôkazných prostriedkov, čo v žiadnom
prípade nie je možné považovať za zhrnutie dôkazného stavu, nie sú v ňom uvedené hodnotiace úvahy
súdu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu. Podľa žalovaného okresný súd takýmto postupom odňal
žalovanému právo na prístup k spravodlivosti a právo na spravodlivé súdne konanie.

12. Žalovaný v odvolaní ďalej poukazoval na to, že konanie v tejto veci je konaním návrhovým, súd
má byť viazaný návrhom žalobcu. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 19. 05. 2015, teda v čase,
keď bolo pojednávanie odročené už len za účelom vyhlásenia rozhodnutia a po udelení práva obidvom
účastníkom konania na záverečné návrhy, ktoré právo bolo u obidvoch účastníkov aktívne vyčerpané a
v rámci ktorého žalovaný poukazoval na hmotno-právne nedostatky žalobného návrhu z dôvodu ktorých
nebolo možné žalobnému návrhu vyhovieť, pretože petit žaloby nevyjadruje synalagmatický charakter
obchodného vzťahu, žalobca žiadal o pripustenie zmeny petitu žaloby tak, že žalovanému bude uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.136,- Eur s príslušenstvom a žalobcovi bude uložená povinnosť
vydať žalovanému tovar špecifikovaný vo faktúre č. 124065 zo dňa 24.07.2012 (s vymenovaním
jednotlivých položiek na tejto faktúre), a súd uznesením č. k. 64Cb/220/2012-320 zo dňa 20. 05.
2015 pripustil navrhovanú zmenu petitu, pričom v jednej z položiek je namiesto „dvere oceľové 100P,
EW30 v počte 1 ks), uvedené dvere oceľové 100P, WX30 v počte 1ks“. Žalovaný v tejto súvislosti
opakovane namieta porušenie svojho základného práva na spravodlivý proces v kontexte účinnej súdnej
ochrany, ktorá zahŕňa predovšetkým právo na obranu a zásadu rovnosti zbraní. Podľa žalovaného
bolo uvedeným uznesením okresného súdu zo dňa 20. 05. 2015 porušené jeho právo na obranu,
keď v konaní nenastali žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie uznesenia súdu o
vyhlásení  dokazovania za skončené a zrušenie uznesenia súdu o odročení pojednávania výlučne
za účelom vyhlásenia rozhodnutia. Žalovaný zdôraznil, že jeho námietka vznesená dňa 05. 05. 2015
v rámci záverečného zhrnutia návrhov a vyjadrenia sa k dokazovaniu aj k právnej stránke veci vo
vzťahu k hmotno-právnym nedostatkom žalobného návrhu bola vznesená v rámci uplatnenia práva
na obranu, pričom poukazoval na to, že žalobca je od začiatku súdneho konania zastúpený právnym
zástupcom z radov advokátov. Žalovaný má preto za to, že umožnenie reparátu a úpravy žalobného
petitu žalobcovi, ktoré bolo zrealizované výlučne na podnet námietky vznesenej žalovanej v záverečnom
návrhu, keď žalovaný poukázal na nedostatok žalobného petitu vo vzťahu k synalagmatickosti záväzku,
je porušením práva žalovaného na obranu a zásadu rovnosti zbraní. Súd prvej inštancie podľa
žalovaného postupoval v rozpore s § 153 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého súd môže prekročiť návrhy
účastníkov a prisúdiť viac iba v presne stanovených prípadoch. Žalovaný tiež  tvrdil, že navrhovaná
zmena petitu, ktorá bola súdu doručená dňa 19. 05. 2015 nevyjadruje vzájomnú viazanosť práv a



povinností účastníkov zrušenej zmluvy, chýba tu práve vyjadrenie synalagmatickej povahy záväzku, na
tento nedostatok žalovaný poukázal v záverečnom zhrnutí návrhov dňa 30. 10. 2015. Súd prvej inštancie
podľa žalovaného vyhláseným rozsudkom v rozpore s tým, ako bola jeho zmena pripustená uznesením
č. k. 64Cb/220/2012-320 zo dňa 20. 05. 2015 prekročil návrh žalobcu bez toho, aby na takýto postup
mal oporu v zákone upravil žalobný petit tak, aby tento obsahoval vyjadrenie synalagmatickej povahy
záväzku, keď do výrokovej časti rozsudku doplnil slovné spojenie „oproti povinnosti žalovaného“, ktorého
sa žalobca podaným návrhom nedomáhal. Takýto postup súdu prvej inštancie je podľa žalovaného v
rozpore so zákonom.

13. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho skutkového
zistenia, pretože okresný súd nepostupoval podľa § 132 OSP. Žalovaný v tejto súvislosti poukazoval
najmä na výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu a e-mailovú komunikáciu medzi účastníkmi konania,
z ktorej je zrejmé, že dvere v tomto prípade mali byť dodané v tom istom type, ako dvere v r. 2010,
pre predchádzajúcu akciu (Dom K2 Kynceľová), pričom už do prvého domu v roku 2000 sa dodával
typ dverí výrobcu Porta. Žalobca si v konaní uplatnil nárok z titulu odstúpenia od zmluvy o dielo
s odôvodnením, že žalovaný dielo riadne neukončil a bez viny žalobcu sa dostal do omeškania,
pričom už realizované časti diela nezodpovedajú dohodnutým kvalitatívnym parametrom. Žalobca však
podľa žalovaného žiadnym spôsobom nekonkretizoval a nešpecifikoval, v čom konkrétne dodaná časť
diela nezodpovedala dojednaniu. Žalovaný tvrdil, že dielo dodával v zmysle požiadaviek žalobcu.
Poukazoval na svedeckú výpoveď svedka Ing. J., ako aj na e-mailovú komunikáciu zmluvných strán, z
ktorého dokazovania vyplýva, rozhodnutie o tom, že žalovaný musí dvere demontovať bolo rozhodnutím
investora (majiteľa stavby) a nie rozhodnutím žalobcu ako dodávateľa stavby, pričom toto bolo prijaté
výlučne na podklade rušivého estetického hľadiska. Žalobca žalovanému nepredložil ucelenú projektovú
dokumentáciu s výpisom všetkých zámočníckych prác, čo však v priebehu realizácie zmluvy nebolo
dôležité, pretože žalovaný mal dodať typ dverí odlišný od projektovaného typu. Žalobca v konaní
podľa žalovaného nepreukázal, že žalovanému doručil kompletnú projektovú dokumentáciu, o existencii
„výpisu zámočníckych výrobkov, Rodinný dom K2 Kynceľová“ k jednému z podlaží sa žalovaný dozvedel
až zo znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca, pričom práve tento výpisu zámočníckych
výrobkov je kľúčovým, pretože je z neho zrejmé, že dverné komponenty, ku ktorým sa vzťahuje nie
sú totožné s dvernými komponentmi ku ktorým bol výpis zámočníckych výrobkov žalovanému pri
uzavretí zmluvy o dielo odovzdaný. Na obidvoch výpisoch zámočníckych výrobkov, teda časti PD,
ktorá žalovanému predložená nebola, ako aj časti PD, ktorú žalovaný nemal, je uvedené totožné
označenie výrobkov, ktoré je však používané len v prípade, že ide o totožné výrobky, v tomto
prípade však napriek totožnému označeniu výrobkov ide o rozdielne výrobky s rozdielnymi rozmermi.
Nedodanie ucelenej projektovej dokumentácie žalovanému potom spôsobuje zmätočnosť projektovej
dokumentácie a tvrdenie, že dvere neboli dodané podľa projektovej dokumentácie je len účelovým
a nemôže byť spôsobilým dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Rozdielne dverné výrobky s rôznymi
parametrami na rôznych podložiach boli podľa žalovaného veľmi neštandardne označené rovnakým
označením, zo strany N.. arch. V. išlo čo do totožnosti označenia rôznych výrobkov o chybu projektovej
dokumentácie, v praxi je takéto totožné označenie výrobkov s rôznymi parametrami neprípustné.
Pokiaľ by žalovanému bola zo strany žalobcu predložená projektová dokumentácia vrátane „Výpisu
zámočníckych výrobkov Rodinný dom K2 Kynceľová“, ktorý má k dispozícii aj súdny znalec, mohlo
by sa hovoriť o jednoznačnom definovaní konkrétnych zámočníckych výrobkov, v opačnom prípade
ide o zmätočnú projektovú dokumentáciu. Žalovaný opakovane tvrdil, že z dokazovania vyplynulo, že
žalovaný si u žalobcu objednal iný typ dverí, než s ktorými sa uvažovalo v projektovej dokumentácii.

14. Žalovaný napokon v odvolaní opakovane poukazoval na vzájomnú viazanosť práv a povinností
účastníkov zrušenej zmluvy ustanovenú v § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, a tvrdil, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie navyše neobsahuje všetky komponenty, ktoré boli zo strany žalovaného žalobcovi
dodané, teda neobsahuje úplné plnenie poskytnuté žalobcovi, pretože zo strany žalovaného bolo
žalobcovi dodaných 5 dverných kompletov (zárubeň a dverné krídla), zatiaľ čo napadnuté rozhodnutie
okresného súdu ukladá žalobcovi povinnosť vydať žalovanému len štyri dverné komponenty. Postup
okresného súdu bol podľa žalovaného v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keď povinnosťou
súdu bolo vzhľadom k hmotno-právnym nedostatkom žalobného návrhu vo vzťahu k vyjadreniu
synalagmatickej povahy záväzku rozhodnúť vo veci samej hneď na prvom pojednávaní a nenavyšovať
tak nehospodárne trovy účastníkov konania. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že návrh žalobcu v celom rozsahu zamietne.



15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 05.02.2016 a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil, pretože tento je v celom rozsahu vecne správny.

16. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že v zmysle konštantnej judikatúry môže žalobca meniť svoj žalobný
návrh kedykoľvek do skončenia konania na súde prvého stupňa, pri zmene návrhu je potrebné, aby bola
dodržaná zásada uvedená v § 95 ods. 2 OSP, podľa ktorej súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky
doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Tvrdil tiež, že z návrhu
žalobcu na zmenu žalobného petitu jednoznačne vyplýva jednak povinnosť žalobcu voči žalovanému a
taktiež aj povinnosť žalovaného proti žalobcovi, rovnako tak žalobca vo svojom záverečnom návrhu na
pojednávaní dňa 30. 10. 2015 žiadal, aby súd rozhodol tak, že povinnosť jedného z účastníkov konania je
viazaná na povinnosť druhého účastníka konania, čo aj bolo uvedené v rozhodnutí okresného súdu. Súd
teda nekonal na základe vlastnej iniciatívy, ale na základe záverečného návrhu žalobcu, ktorý zodpovedá
pojmu synalagmatického záväzku. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že jedným z dôvodov vadného plnenia z jeho
strany bol chýbajúci výpis zámočníckych výrobkov, takýto argument žalovaný počas realizácie diela
nepoužil, a okresný súd sa s týmito námietkami vysporiadal, keď poukázal na úpravu § 551 Obchodného
zákonníka, podľa ktorej zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na
nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na
vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.
Žalovaný si túto svoju povinnosť počas realizácie diela nesplnil. K námietkam žalovaného, že výrok
rozhodnutia okresného súdu neobsahuje všetky drevné komponenty, ktoré boli žalobcovi dodané zo
strany žalovaného, žalobca uvádza, že žalovaný dodal len ten tovar, ktorý následne fakturoval faktúrou
č. 124065 a aj žalobca v návrhu na pripustenie zmeny petitu žaloby tento tovar špecifikoval podľa
špecifikácie v uvedenej faktúre, vrátane názvu tovaru a počtu kusov.

17. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa žalovaný vyjadril písomným podaním zo dňa 19. 04. 2016,
v ktorom zotrval na svojom právnom názore, že návrh žalobcu na zmenu žalobného petitu a jeho
pripustenie nevyjadruje synalagmatickosť daného záväzkového vzťahu, ide o 2 samostatné nároky, a
v takomto znení bol nárok uplatňovaný aj v záverečnom návrhu právneho zástupcu žalobcu dňa 30.
10. 2015 ako to vyplýva aj zo zápisnice založenej v spise. Žalovaný tiež zotrval na svojom názore,
že medzi zmluvnými stranami nebolo sporné, že dverné otvory nebudú dodané v zmysle projektovej
dokumentácie, čo podľa neho v konaní bolo preukázané aj dokladmi predloženými priamo žalobcom.
Žalovaný trval na písomnom odvolaní v celom rozsahu a žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, §380 ods. 1 a § 385
ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), a to bez nariadenia pojednávania, pretože
nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané okresným súdom a nevyžaduje to ani
dôležitý verejný záujem. Podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil,
miesto a čas vyhlásenia bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

19. Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že
okresný súd v tejto veci správne a dostatočne zistil skutkový stav a zistené skuotočnosti správne právne
posúdil, keď vyhlásil napadnutý rozsudok.

20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že žalobca v tomto prípade odstúpil od
zmluvy uzavretej so žalovaným dôvodne a v súlade so zákonom, na základe čoho zanikli všetky práva
a povinnosti zmluvných strán a obe zmluvné strany, tak žalobca ako objednávateľ, ako aj žalovaný
ako dodávateľ sú povinné vrátiť druhej strane poskytnuté plnenie (§ 351 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka). Odvolací súd považuje za správne skutkové zistenia súdu prvého stupňa, v zmysle ktorých
žalovaný nedodal a ani nebol pripravený dodať žalobcovi zmluvne dohodnutý predmet plnenia, na
základe čoho sa žalovaný ako zhotoviteľ dostal do omeškania so splnením svojej povinnosti z uzavretej
zmluvy, a keďže zmluvne dohodnutý predmet plnenia nedodal v lehote určenej v zmluve, ale ani v
lehote dodatočne poskytnutej písomným podaním žalobcu zo dňa 01. 08. 2012, žalobca mal zákonný
dôvod na odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ ide o rozpory medzi účastníkmi konania ohľadne toho, čo
bolo dohodnutým predmetom plnenia, v konkrétnom prípade dvere akej značky a akých technických
parametrov, okresný súd vychádzal okrem iných dôkazov aj zo záverov znaleckého dokazovania. K
námietkam žalovaného ako zhotoviteľa ohľadne nepresnosti, resp. spornosti projektovej dokumentácie
podľa ktorej mal žalovaný zhotoviť dielo, okresný súd správne poukázal na úpravu § 551 Obchodného



zákonníka, ktorý upravuje upozorňovaciu povinnosť žalovaného ako zhotoviteľa pokiaľ pri vynaložení
odbornej starostlivosti mohol nevhodnosť projektovej dokumentácie, ktorá mu bola k dispozícii, zistiť.

21. Odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a s jeho odôvodnením sa
v celom rozsahu stotožňuje, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP preto odôvodnenie rozsudku celé
neopakuje. Vzhľadom na odvolacie dôvody žalovaného odvolací súd k veci ďalej uvádza nasledovné.

22. Zmluva o dielo uzavretá podľa § 536 Obchodného zákonníka nemusí byť písomná, pokiaľ však
zmluvné strany písomnú zmluvu uzavrú, sú jej obsahom viazané. Navyše, v zmluve o dielo uzavretej dňa
18. 11. 2011 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako dodávateľom pod č. 178/2011 je v
čl. XII. bod 1 dohodnuté, že zmenu zmluvy možno urobiť iba písomne,  a ak sa v priebehu vykonávania
realizácie diela vyskytne potreba uskutočnenia závažných zmien a ďalších prác, ktoré nebolo možné
predvídať, musí byť dohodnuté ich vykonanie i cena, a to aj v podobe dodatku k tejto zmluve. Odvolací
súd preto súhlasí s okresným súdom, ktorý tvrdenia žalovaného v tom smere, že žalobca si u neho
objednal úplne iný typ dverí, než s ktorým sa uvažovalo v príslušnej projektovej dokumentácii, považoval
za nepreukázané. Žalovaný v konaní nepreukázal, že písomne uzavretá zmluva o dielo bola zmenená,
ani že k nej bol uzavretý dodatok, pokiaľ ide o predmet plnenia tak, ako to predpokladá ust. čl. XII. ods.
1 Zmluvy. Uvedený záver nie je možné zvrátiť iba tvrdeniami jednej strany zmluvy, teda žalovaného,
ani ďalšími svedeckými výpoveďami v tomto smere alebo e-mailovou komunikáciou. Žalobca v konaní
trval na písomne uzavretej zmluve. Okresný súd preto správne vychádzal aj zo záverov znaleckého
dokazovania pri ustálení názoru, že žalovaný ako zhotoviteľ nedodal žalobcovi zmluvne dohodnutý
predmet plnenia, dvere značky HÖRMANN, keď mu mienil dodať a namontovať dvere značky PORTA,
teda dvere s inými technickými parametrami, než ako bol dohodnutý predmet plnenia.

23. Aj keď je možné okresnému súdu vytknúť, že v odôvodnení svojho rozsudku neuviedol údaje o tom,
že žalobca navrhol zmenu žaloby, nespomenul ani svoje vlastné uznesenie č. k. 64Cb/220/2012-320
zo dňa 20. 05. 2015, ktorým zrušil svoje uznesenia vyhlásené na pojednávaní v tejto veci dňa 05. 05.
2015 „Súd ďalšie dokazovanie nenariaďuje. Dokazovanie vyhlasuje za skončené“, ako aj „Súd dnešné
pojednávanie odročuje na deň 26.05.2015 za účelom vyhlásenia rozhodnutia“, a zároveň pripustil aj
zmenu petitu navrhovanú žalobcom, neznamená to, že z dôvodov absencie uvedených skutočností v
odôvodnení napadnutého rozsudku bola žalovanému ako strane sporu odňatá možnosť pred súdom
náležite a skutkovo právne argumentovať proti rozhodnutiu okresného súdu. Odvolací súd dospel k
záveru, že z rozhodnutia okresného súdu je zrejmé, akými návrhmi sa riadil pri hodnotení dôkazov a k
akým záverom dospel. Záver okresného súdu, že žalobca dôvodne a v súlade so zákonom odstúpil od
zmluvy uzavretej so žalovaným a preto sú zmluvné strany v zmysle § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka
povinné vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia, je z odôvodnenia jeho rozsudku jasný a nepochybný.
Napokon, aj z argumentácie žalovaného v odvolaní je zrejmé, že mu boli známe skutkové zistenia a
aj právne závery okresného súdu. Ako už odvolací súd uviedol, pokiaľ ide o dohodnutý termín plnenia,
okresný súd správne vychádzal z písomne uzavretej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným.

24. Konanie v tejto veci je sporovým konaním, v ktorom nie je vylúčené, že na hmotno-právnu námietku
žalovaného týkajúcu sa neúplnosti, resp. nepresnosti petitu žalobcovho návrhu zareaguje žalobca tak,
že navrhne zmenu petitu žaloby s cieľom napraviť nedostatky písomne podaného návrhu. Pokiaľ je
takýto návrh podaný a sú splnené podmienky stanovené zákonom (v tomto prípade úprava § 95 ods. 2
OSP, v zmysle ktorého súd nepripustní zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho dokazovania nemohli
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, ďalej v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu
bol vecne príslušný iný súd) súd zmenu návrhu pripustí.

25. Pri zmene návrhu ide o dispozičný úkon účastníka konania, ktorý je však viazaný na súhlas súdu,
a súd zmenu návrhu posudzuje vždy so zreteľom na hospodárnosť konania. Obdobná úprava zmeny
žaloby je obsiahnutá v § 139 a nasl. CSP. Postup okresného súdu, ktorý vyhovel návrhu žalobcu na
zmenu petitu žaloby považuje odvolací súd za správny.

26. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

27. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom



nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

28. Žalovaný podal v tejto veci odvolanie ešte za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej len OSP), ktorý bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 zrušený a plne nahradený zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Vzhľadom na citovanú úpravu § 470 CSP, odvolací súd o odvolaní
žalovaného rozhodoval už podľa príslušných ustanovení CSP.

29. Podľa § 216 ods. 1 CSP,  súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

30. Podľa § 216 ods. 2 CSP, súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany
domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

31. Odvolací súd dospel k záveru, že výrok rozsudku okresného súdu nie je v rozpore so zákonnou
požiadavkou viazanosti súdu petitom žalobcovho návrhu v zmysle §216 ods. 1 CSP (predtým úprava §
153 OSP). Výrok svojho rozhodnutia formuluje vždy súd, ktorý vychádza z toho, čoho sa žalobca v konaní
skutočne domáhal. Ak žalobca označí presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému
uložená rozhodnutím súdu, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, keď použitím iných slov vyjadrí vo
výroku svojho rozsudku rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Nie je preto porušením
zásady „ne ultra petitum“, ak súd formulačne upraví petit žaloby vo výrokovej časti rozhodnutia, keď
žalobe vyhovie. Okresný súd v tomto prípade neprisúdil viac, než čoho sa žalobca domáha. Pokiaľ
aj v uznesení č. k. 64Cb/220/2012-320 zo dňa 20. 05. 2015, bola súdom pripustená zmena návrhu
tak, že okrem povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 2.136,- Eur s príslušenstvom (prvá veta
petitu), žalobca požaduje aj, aby mu bola uložená povinnosť vydať žalovanému tovar špecifikovaný v
označenom doklade s presnou špecifikáciou (druhá veta petitu), ale okresný súd v rozsudku uviedol
aj slová „oproti povinnosti“ a obe navrhované vety petitu spojil do vety jednej, nejde o prekročenie
žalobcovho návrhu uplatneného v tomto konaní. Okresný súd doplnením slov „oproti povinnosti“ iba
zdôraznil vzájomnú povinnosť oboch zmluvných strán vrátiť si navzájom plnenia, ktoré boli poskytnuté
pred odstúpením od zmluvy, čo vyplýva z úpravy § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojitosti aj
s § 325 a § 326 Obchodného zákonníka. Podľa názoru odvolacieho súdu nejde o takú vadu konania,
ktorá by mala za následok nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu. Uvedený postup nie je dôvodom
na zmenu rozsudku okresného súdu a zamietnutie žaloby, ako to navrhoval žalovaný v odvolaní, a ani
na zrušenie rozsudku.

32. Rozhodnutie okresného súdu o pripustení žalobcom navrhovanej zmeny žaloby považuje odvolací
súd za správne, a to bez ohľadu na to, že uznesením na pojednávaní dňa 05. 05. 2015 súd vyhlásil
dokazovanie za skončené a tiež odročil pojednávanie na 26.05.2015 za účelom vyhlásenia rozhodnutia
vo veci. Ako to uviedol aj okresný súd v uznesení č. k. 64Cb/220/2012-320 zo dňa 20. 05. 2015,
uznesenie o vyhlásení dokazovania aj uznesenie o odročení pojednávania sú uzneseniami, ktorými
sa upravuje vedenie konania, súd takýmito uzneseniami nie je viazaný. Okresný súd preto postupoval
správne, keď vzhľadom na žalobcom dňa 19. 05. 2015 doručený návrh na pripustenie zmeny petitu
žaloby svoje uznesenia o ukončení dokazovania, ako aj o odročení pojednávania za účelom vyhlásenia
rozhodnutia, vyhlásené na pojednávaní dňa 05. 05. 2015, uvedeným uznesením zo dňa 20.05.2015
zrušil. V zmysle § 237 ods. 2 CSP, súd nie je viazaný uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania
(predtým tomu zodpovedajúca úprava § 170 ods. 2 OSP). Žalobcom navrhnutá a súdom pripustená
zmena žaloby neodporovala výsledkom doterajšieho konania, ktoré mohli byť a aj boli podkladom na
konanie o zmenenej žalobe (§ 95 ods. 2 OSP), rovnakú úpravu obsahuje aj CSP (§ 143 ods. 1).

33. K námietkam žalovaného o odvolaní, že okresný súd napadnutým rozsudkom neuložil žalobcovi
povinnosť vrátiť žalovanému poskytnuté plnenie - dverné komponenty v celom rozsahu, odvolací súd
uvádza, že okresný súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu a výrok rozhodnutia v tejto časti
zodpovedá výroku v uznesení č. k. 64Cb/220/2012-320 zo dňa 20.05.2015 o pripustení zmeny žaloby.
Žalovaný na pojednávaní na okresnom súde dňa 30.10.2015 námietky v tomto smere nevzniesol, pričom
bol súdom poučený o povinnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy a skutočnosti do vyhlásenia
uznesenia o ukončení dokazovania. Samozrejme, žalobca je povinný žalované plnenie, ktoré dostal,
vrátiť v celom rozsahu.



34. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vo
výroku vecne správny a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396, § 362 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov odvolacieho
konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 1 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "64Cb/220/2012", "guid": "2b191143-69ed-4456-bb49-c4533571b1bf:7688f51c-f2c0-4a97-b8a6-5c2985a07736", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}