Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/73/2016 z 23. 8. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. augusta 2016, sp. zn. 23S/73/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6016200621.1 Krajský súd Banská Bystrica | 23S/73/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6016200621.1 | 2016-08-23 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 20 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z. z., § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/07ec3129-116a-4488-ac99-8a71e3dc094e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6016200621.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/73/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200621
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200621.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v
právnej veci žalobcu: Mytikas, s. r. o., so sídlom Cementárenská 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 090
021, právne zastúpený: JUDr. Ing. Darina Šadibolová, advokátka, so sídlom Nám. Š. Moysesa 17/A, 974
01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/195498/2016/STA zo dňa 22.04.2016,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Colný úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 680005546/2015-5164 zo dňa 28.12.2015 podľa
ustanovenia § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) uložil
žalobcovi registrovanému ako prevádzkovateľ daňového skladu v zmysle § 19 zákona č. 106/2004 Z.z. o
spotrebnej dani z tabakových výrobkov predbežné opatrenie spočívajúce v povinnosti zložiť pred prvým
prijatím tabakových výrobkov - cigariet zn. Laura peňažnú sumu vo výške rovnajúcej sa spotrebnej
dani pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo tabakových výrobkov, ktoré plánuje skladovať v
priestoroch daňového skladu za obdobie 12 mesiacov.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia colného úradu vyplýva, že dôvodom takéhoto rozhodnutia bola
odôvodnená obava, že v prípade porušenia ustanovení zákona č. 106/2004 Z.z. zakladajúcich vznik
daňovej povinnosti spojených s prevádzkovaním daňového skladu, bude nevyrubená daň z množstva
tabakových výrobkov - cigariet zn. Laura uvedených do daňového voľného obehu (ďalej v texte aj
DVO) z prevádzky daňového skladu daňového subjektu vzhľadom k výške zloženej zábezpeky na daň
v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane
spojené so značnými ťažkosťami. Colný úrad konštatoval, že povinnosť uložená daňovému subjektu
týmto rozhodnutím ho neobmedzí pri výkone jeho podnikateľskej činnosti v súvislosti s prevádzkovaním
daňového skladu.

3. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu colného úradu odvolanie, ktorým žiadal
zrušiť I. st. rozhodnutie ako nezákonné v rámci autoremedúry, alebo aby ho po postúpení veci zrušil ako
nezákonné odvolací orgán.

4. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1100902/195498/2016/STA zo dňa 22.04.2016 rozhodnutie
Colného úradu Banská Bystrica č. 680005546/2015-5164 zo dňa 28.12.2015 potvrdilo. Odvolací orgán
sa vysporiadal s odvolacími námietkami, ktoré vyhodnotil ako neopodstatnené. Poukázal na znenie



ustanovenia § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, na § 20 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z.z., v zmysle
ktorého osoba, ktorá chce prevádzkovať daňový sklad, pred vydaním povolenia na prevádzkovanie
daňového skladu, je povinná zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na priemerné mesačné
množstvo tabakových výrobkov, ktoré predpokladá uviesť do daňového voľného obehu za obdobie 12
po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pričom do výšky zábezpeky na daň sa započíta aj daň
pripadajúca na množstvo tabakových výrobkov, ktoré predpokladá uviesť do daňového voľného obehu
na účely oslobodené od dane.

5. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný zastáva názor, podľa ktorého inštitút
zábezpeky na daň podľa § 20 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z.z. a inštitút predbežného opatrenia podľa
Daňového poriadku sa navzájom nevylučujú, pretože zákon č. 106/2004 Z.z. v žiadnom zo svojich
ustanovení nevylučuje (s ohľadom na ustanovenie § 42 ods. 2) aplikáciu inštitútu predbežného opatrenia
v zmysle § 50 ods. 1 Daňového poriadku, a preto nie je možné v tomto prípade aplikovať zásadu lex
specialis derogat lex generali, tak ako to namietal odvolateľ (žalobca).

6. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že zábezpeka na daň slúži na
zabezpečenie spotrebnej dane, ktorá vznikne uvedením tovaru do DVO za kalendárny mesiac a ktorá
sa použije na jej úhradu v prípade, že splatná daň nebude uhradená. Povinnosť jej zloženia, ako aj
jej výška vyplýva obligatórne zo zákona. Avšak povinnosť zloženia zábezpeky v zmysle § 20 ods. 2
zákona č. 106/2004 Z.z. predstavuje prebiehajúci dôsledok vzájomnej kooperácie medzi správcom dane
a daňovým subjektom prostredníctvom inštitútu predbežného opatrenia podľa § 50 ods. 1 Daňového
poriadku. Predbežné opatrenie prikazujúce zložiť peňažnú sumu na účet správcu dane sa môže
vzťahovať na akúkoľvek daň a možno ho vydať iba v prípade, že na to existujú zákonné dôvody a v
nevyhnutne potrebnom rozsahu, pričom účinnosť predbežného opatrenia je časovo obmedzená.

7. V predmetnom prípade nebola a ani nie je na skladované cigarety zn. Laura v deklarovanom
predpokladanom ročnom množstve 1 mil. ks zložená zábezpeka v zmysle zákona č. 106/2004 Z.z.
Spotrebná daň na tieto cigarety predstavuje sumu 91 000,- Eur. To, či daňová povinnosť vôbec vznikne,
záleží od správania daňového subjektu, či bude postupovať v súlade so zákonom, či bude skladované
cigarety vyvážať do tretích krajín a dodrží pritom všetky povinnosti s tým spojené.

8. Podľa žalovaného colný úrad neprejudikoval, že sa odvolateľ dopustí porušenia daňových predpisov.
Prijal však toto preventívne opatrenie z dôvodu, že má indície, z ktorých vyplýva, že vzhľadom na
zvýšenú mieru rizikovosti daňového subjektu existuje zvýšené riziko, že k porušeniu daňových predpisov
a vzniku nedoplatkov by skutočne mohlo dôjsť. Tieto obavy sú dôsledkom správania samotného
odvolateľa, a to vzhľadom na personálne prepojenie prostredníctvom osoby konateľa na daňové
subjekty, u ktorých colný úrad eviduje nedoplatky na spotrebných daniach. Odôvodnená obava vyplýva
aj zo skutočnosti, že sa daňový subjekt účelovo registroval najskôr ako podnik na výrobu cigár v
októbri 2015 a následne už v novembri 2015 sa snažil rozšíriť predmet činnosti aj na skladovanie
cigariet, hoci nespĺňal podmienky na vydanie povolenia na prevádzkovanie skladu tabakových výrobkov
(nepodniká v distribúcii tabakových výrobkov nepretržite minimálne 2 roky a nemá ročný obrat najmenej
500 mil. ks cigariet). Len takýmto podnikateľom zákon umožňuje obchodovať s tabakovými výrobkami v
pozastavení dane na základe registrácie ako prevádzkovateľa skladu tabakových výrobkov. Keď tento
proces odvolateľovi nebol umožnený, následne požiadal o registráciu ako podnik na výrobu cigariet
a hoci splnil zákonom stanovené formálne podmienky pre vydanie povolenia na daňový sklad, jeho
úmysel o výrobe cigariet je spochybnený. Odvolateľ sa tiež snažil zavádzať pri množstve cigariet, ktoré
predpokladal skladovať, keď v oznámení o zmene týkajúcej sa registrácie zo dňa 12.11.2015 uviedol,
že sa má jednať o 10 000 ks cigariet ročne, už v odpovedi na výzvu zo dňa 18.11.2015 uviedol, že
správne množstvo má byť 10 mil. ks ročne a nakoniec v žiadosti o registráciu zo dňa 11.12.2015 uviedol
predpokladaný ročný objem skladovania cigariet 1 mil. ks.

9. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca má predmet činnosti podnikania „výroba tabakových
výrobkov“, ktorý ho oprávňuje na registráciu na podnik na výrobu tabakových výrobkov len od
08.10.2015; tiež na to, že žalobca ešte pred vydaním povolenia na prevádzkovanie daňového skladu,
ktoré ho oprávňuje skladovať v daňovom sklade aj cigarety zo dňa 22.12.2015, už dňa 24.11.2015
uzavrel zmluvu na výrobu a predaj tabakových výrobkov - cigarety zn. Laura s dodávateľom z Čiech.



10. Žalovaný tiež poukázal na žiadosť o zaujatie stanoviska adresovanú Ministerstvu financií SR, z
obsahu ktorej vyplýva, že zástupca žalobca v nej okrem iného uviedol, že žalobca má výrobok v režime
pozastavenia dane uskladnený a následne ho mieni postupne vyskladňovať, či už do daňového voľného
obehu, alebo prepravovať v súlade s príslušným ustanovením zákona č. 106/2004 Z.z., a teda zástupca
priamo v žiadosti pripustil možnosť, že predmetné cigarety by mohli byť uvedené do DVO.

11. V zákonom stanovenej lehote žalobca podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, ktoré žiadal zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Colného úradu Banská Bystrica
a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písm. a),
d), e) O.s.p. (žaloba podaná 13.06.2016). Tvrdil, že daňové orgány rozhodli v rozpore so zákonom, čím
žalobcu ukrátili na jeho právach. V žalobe namietal a uvádzal najmä tieto skutočnosti (body 12 - 21):

12. Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia môže správca dane uložiť len formou procesného
rozhodnutia, ktoré musí mať všetky predpísané náležitosti v zmysle § 63 Daňového poriadku.
Skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, musia byť osvedčené v takej miere, aby použitie tohto
inštitútu odôvodňovali, a teda ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň, alebo nevyrubená daň bude v
dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené
so značnými ťažkosťami. Predbežné opatrenie nesmie byť trvalej povahy a nesmie znemožňovať
obnovenie pôvodného stavu v budúcnosti. Účinnosť predbežného opatrenia má byť časovo obmedzená.

13. Colný úrad v I. st. rozhodnutí neuvádza, ktoré skutočnosti, resp. aké konanie žalobcu zakladajú
obavu, že žalobca sa v budúcnosti dopustí protiprávneho konania uvedením tabakových výrobkov zn.
Laura do DVO - žalobca si od počiatku vykonávania podnikateľskej činnosti - prevádzkovanie daňového
skladu, plní povinnosti ako peňažnej, tak nepeňažnej povahy vyplývajúce mu zo zákona č. 106/2004
Z.z. riadne a včas, preto žalobca považuje rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia pre prípad
porušenia právnych predpisov zo strany žalobcu za nedôvodné.

14. Ustanovenie § 20 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z.z. špecifikuje podmienky skladania zábezpeky na daň,
v zmysle ktorého žalobca aj zložil zábezpeku na daň za predpokladané množstvo tabakových výrobkov,
ktoré predpokladá uviesť do DVO za obdobie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a
to cigariet zn. MYTIKAS vo výške 100,- Eur. Žalobca v podaní zo dňa 11.12.2015 oznámil colnému
úradu, že cigarety zn. LAURA nebudú uvádzané do DVO, pričom po uskladnení v daňovom sklade budú
následne prepustené do colného režimu vývoz a prepravené do miesta výstupu v zmysle § 28 zákona
č. 106/2004 Z.z., za účelom čoho mu bolo vydané už dňa 22.10.2015 povolenie na prevádzkovanie
daňového skladu, v zmysle ktorého bol žalobca oprávnený vyrábať, spracúvať, skladovať a prijímať
alebo odosielať tabakové výrobky, ktorými sú cigary a cigarety. V zmysle § 16 ods. 5 zákona č. 106/2004
Z.z. môžu byť v daňovom sklade tabakové výrobky len v pozastavení dane. Žalobcovi teda nevznikla
v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z.z. povinnosť zložiť zábezpeku na daň za tabakové výrobky
cigarety zn. LAURA z dôvodu, že tieto nebude uvádzať do DVO, a preto tvrdenie správneho orgánu o
jeho obave z nevymoženia v budúcnosti splatnej dane, pre prípad porušenia zákona č. 106/2004 Z.z.
žalobcom, vzhľadom k výške zloženej zábezpeky na daň, je zmätočné a irelevantné.

15. Skladovaný tabakový výrobok LAURA je zabalený, pričom texty na spotrebiteľskom balení sú
uvedené v anglickom jazyku. Žalobca nepožiadal ani o vydanie kontrolných známok, pričom slovenskou
kontrolnou známkou nie sú tabakové výrobky - cigarety zn. LAURA označené ani podnikom, ktorý ich
vyrobil. Preto je nemysliteľné, aby cigarety zn. LAURA boli v tomto stave uvádzané do DVO.

16. Odôvodnenie rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia zo strany I. st. správneho orgánu
považuje žalobca za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Rozhodnutie
odvolacieho správneho orgánu navyše nie je podpísané vlastnoručným podpisom povereného
zamestnanca Finančného riaditeľstva SR, ako ani opatrené odtlačkom úradnej pečiatky, čo je v rozpore
s § 63 ods. 3 písm. f) Daňového poriadku.

17. Z predbežného opatrenia nie je zrejmá ani jeho dočasnosť, žalobca má za to, že môže trvať
nepretržite počas celej doby prevádzkovania daňového skladu žalobcom. Nemožno predpokladať, že
správny orgán toto predbežné opatrenie zruší z dôvodu pominutia dôvodu, pre ktoré bolo nariadené,
pričom ak nedôjde k porušeniu právnych predpisov zo strany žalobcu, toto predbežné opatrenie nemôže
s ohľadom na § 50 ods. 6 Daňového poriadku stratiť účinnosť priamo zo zákona.



18. Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia je vydané v rozpore s § 50 ods. 1, 5, § 63 ods. 3 písm.
f), ods. 5 Daňového poriadku, ako aj s ustanovením § 20 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z.z., pričom žalobca
zložil pred prvým prijatím tabakového výrobku - cigarety zn. LAURA na depozitný účet colného úradu
dňa 18.01.2016 peňažnú sumu vo výške 7 500,- Eur, čím došlo k obmedzeniu žalobcovi ústavou
garantovaného práva na podnikanie. Táto skutočnosť žalobcu obmedzuje pri výkone jeho podnikania,
a to najmä pri dodržiavaní termínov splatnosti jeho záväzkov.

19. K tvrdeniu žalovaného, že zo strany žalobcu nebola a nie je na skladované cigarety zn. LAURA v
deklarovanom predpokladanom ročnom množstve 1 mil. ks zložená zábezpeka na daň v zmysle zákona
č. 106/2004 Z.z., žalobca uviedol, že § 20 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z.z. určito špecifikuje podmienky
skladania zábezpeky na daň, v zmysle ktorého žalobca nemal povinnosť zložiť zábezpeku na daň,
nakoľko neplánuje uviesť tabakové výrobky - cigarety zn. LAURA do DVO.

20. K dôvodom zvýšenej miery rizikovosti žalobcu žalobca namietal, že colný úrad pred vykonaním
registrácie a povolenia na prevádzkovanie daňového skladu v zmysle § 19 ods. 5 zákona č. 106/2004
Z.z. preverí u žiadateľa skutočnosti a údaje podľa ods. 1 - 4 a ak sú pravdivé a žiadateľ spĺňa podmienky,
colný úrad žiadateľa zaregistruje a vydá mu povolenie na prevádzkovanie daňového skladu. Ak by
boli tvrdenia žalovaného o personálnom prepojení pravdivé, colný úrad by nemohol vykonať registráciu
žiadateľa a vydať mu povolenie na prevádzkovanie daňového skladu. Podotkol, že toto povolenie bolo
žalobcovi udelené dňa 22.12.2015, pričom k uloženiu predbežného opatrenia došlo dňa 28.12.2015.

21. K ostatným tvrdeniam žalovaného namietal, že tieto sa nezakladajú na pravde, sú zavádzajúce a
účelovo tvrdené až žalovaným, pričom neboli predmetom konania na I. stupni, a teda žalobca nemal
možnosť vyjadriť sa k nim. Postupom I. st., ako i odvolacieho správneho orgánu došlo k porušeniu
procesných práv žalobcu a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sž/56/1998.

22. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a uvádzal
najmä tieto skutočnosti (body 24 - 33).

23. Primárne žiadal uznesením odmietnuť žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm.
a) SSP, pretože žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom.
Alternatívne, pokiaľ by sa súd nestotožnil s takýmto návrhom, žiadal zamietnuť žalobu ako nedôvodnú
podľa § 190 SSP.

24. Poukázal na vyššie daňové zaťaženie tabakových výrobkov spotrebnou daňou (predstavuje viac ako
70 % ceny výrobku), v dôsledku čoho sa zákonodarca snažil vytvoriť zákonom č. 106/2004 Z.z. taký
legislatívny rámec, ktorý by v maximálnej miere obmedzil priestor pre možné daňové úniky. Poukázal
na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 106/2004 Z.z., ktorý vymedzuje predmet dane, na § 2 ods. 1 písm.
g) zákona č. 106/2004 Z.z., ktorý definuje pojem pozastavenia dane, na § 16 ods. 1 písm. a) zákona č.
106/2004 Z.z., v zmysle ktorého pozastavenie dane sa uplatní na tabakové výrobky, ktoré sa nachádzajú
v daňovom sklade. S uvedením tabakových výrobkov do daňového voľného obehu je spojená aj
zábezpeka na daň v zmysle ustanovenie § 20 ods. 2 Zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov.
Dôležitým z pohľadu správcu dane je moment uvedenia tabakových výrobkov do DVO na daňovom
území SR, pričom tento moment je definovaný v ustanovení § 2 ods. 1 písm. i) zákona č. 106/2004 Z.z.,
v zmysle ktorého ide o akékoľvek vyňatie tabakových výrobkov z pozastavenia dane. Tabakové výrobky
v pozastavení dane sú nezdanené tabakové výrobky, pretože vznik daňovej povinnosti je posunutý až
do doby ich uvedenia do DVO, kedy vzniká daňová povinnosť. Vyňatím tabakových výrobkov z režimu
pozastavenia dane sa má na mysli akékoľvek vydanie predmetu dane prevádzkovateľom daňového
skladu na konečné použitie - konečnú spotrebu z priestorov daňového skladu, ale aj ich vyňatie pri
preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane.

25. Uviedol, že žalobca s úmyslom získať postavenie skladu tabakových výrobkov podľa § 18 zákona
č. 106/2004 Z.z., t. j. za účelom prijímania, skladovania a odosielania cigariet v pozastavení dane,
najskôr účelovo požiadal o vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu - podniku na výrobu
cigár, pretože vedel, že nespĺňa požiadavky podľa § 18 tohto zákona, následne sa pokúsil o zmenu
registrácie, resp. snažil sa registrovať ako sklad tabakových výrobkov, o čom svedčí jeho „Oznámenie
zmeny týkajúcej sa registrácie“, t. j. o rozšírenie už existujúceho povolenia, pričom však stále nespĺňal



zákonné podmienky dané pre sklad tabakových výrobkov v zmysle § 18 ods. 3. O tom, že sa zo strany
žalobcu jednalo od začiatku o účelové konanie, svedčí fakt, že odo dňa, kedy colný úrad vydal žalobcovi
povolenie na prevádzkovanie daňového skladu - podniku na výrobu cigár dňa 22.10.2015 do dňa, kedy
požiadal o odňatie povolenia 02.05.2016, nevyrobil v tomto podniku ani jedinú cigaru a taktiež ani jedinú
cigaretu zn. MYTIKAS.

26. Colný úrad poukázal na tento neštandardný postup žalobcu a tiež na nepomer vo výške zloženej
zábezpeky 100,- Eur a množstva cigariet 1 mil. ks, ktoré uviedol v žiadosti zo dňa 11.12.2015 ako
množstvo, ktoré sa chystá prijímať, skladovať a odosielať - spotrebná daň činí na predmetné množstvo
cigariet 91 000,- Eur. Hoci žalobca tvrdil, že cigarety zn. LAURA nebudú uvádzané do daňového voľného
obehu, pretože ich bude vyskladňovať mimo daňového územia ich vývozom, t. j. mimo krajín EÚ,
colný úrad mal odôvodnenú obavu spočívajúcu v tom, že v prípade porušenia ustanovení zákona č.
106/2004 Z.z. zakladajúcich vznik daňovej povinnosti spojených s prevádzkovaním daňového skladu,
bude nevyrubená daň v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo jej vymáhanie
bude spojené so značnými ťažkosťami. V čase rozhodovania žalovaného mal žalovaný vedomosť o
štvornásobnom navýšení predpokladaného ročného množstva, t. j. v daňovom sklade sa už nachádzalo
cez 4 mil. ks cigariet, spotrebná daň pripadajúca na predmetné množstvo činila 364 000,- Eur.

27. Odôvodnená obava bola potvrdená aj zisteniami Kriminálneho úradu finančnej správy. Dňa
09.03.2016 bolo začaté podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie pre prečin porušenia
predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1, 2 písm. c)
Trestného zákona, pretože doposiaľ nestotožneným páchateľom u daňového subjektu Mytikas, s. r. o.,
ktorý je oprávnený na prevádzkovanie daňového skladu na tabakové výrobky, od bližšie nezisteného
obdobia až po súčasnosť, po dlhší čas, dochádza z predmetného daňového skladu k uvádzaniu presne
nezisteného množstva uskladnených cigariet, pravdepodobne zn. LAURA a Cinquecento do DVO na
území SR bez označenia týchto cigariet platnou kontrolnou známkou a bez zaplatenia príslušných daní,
čo je v rozpore so zákonom č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Dňa 22.03.2016
bola zamestnancami Kriminálneho úradu finančnej správy vykonaná prehliadka priestorov a pozemkov,
na ktorých bol spoločnosťou Mytikas, s. r. o., prevádzkovaný daňový sklad na tabakové výrobky, pričom
okrem iného bolo zistené, že v daňovom sklade chýbalo 3 193 400 ks cigariet zn. LAURA a Cinquecento,
v areáli spoločnosti Varia Banská Bystrica, s. r. o. Pri prehliadke iných priestorov bolo zistené, že sa
nachádza 250 000 ks cigariet LAURA Super červené bez označenia kontrolnou známkou, pričom tieto
boli nezákonne vyňaté z kontrolovaného daňového skladu na tabakové výrobky.

28. Zo zistených skutočností, vrátane výpovede jediného spoločníka a konateľa žalobcu J.. J.I. do
zápisnice o výsluchu obvineného spísanej Kriminálnym úradom finančnej správy ČVS: KÚFS-3/7054-
V-2016 zo dňa 23.03.2016, podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že v danom prípade došlo k
nezákonnému vyňatiu tabakových výrobkov z daňového skladu, resp. k ich uvedeniu do DVO na území
SR, a teda aj k vzniku daňovej povinnosti na území SR vzťahujúcej sa k chýbajúcemu množstvu cigariet.
V tomto prípade už teda došlo k naplneniu odôvodnenej obavy, t. j. k porušeniu zákona č. 106/2004
Z.z., keďže bolo zistené nezákonné uvedenie cigariet do DVO z predmetného daňového skladu, ktorého
prevádzkovateľom je žalobca, pričom spotrebná daň vzťahujúca sa na toto množstvo, t. j. 3 193 400 ks
cigariet predstavuje sumu 290 599,40 Eur a táto nebola vôbec uhradená.

29. V danom prípade bol vlastnoručný podpis povereného zamestnanca Finančného riaditeľstva SR,
ako aj odtlačok úradnej pečiatky na rozhodnutí nahradený zaručeným elektronickým podpisom, a teda
predmetné rozhodnutie obsahovalo všetky formálne náležitosti, ktoré ukladá zákon č. 563/2009 Z.z.
Poukázal na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) a ustanovenie § 32 Daňového poriadku.

30. K námietke, že z uloženého predbežného opatrenia nie je zrejmá jeho dočasnosť, žalovaný uviedol,
že predmetné opatrenie by bolo možné zrušiť v zmysle § 50 ods. 5 Daňového poriadku napríklad vtedy,
ak by bol žalobca predmetné cigarety zn. LAURA vyviezol do tretej krajiny tak, ako deklaroval. Cigarety
by boli prepustené do colného režimu vývoz, pričom by sa pri nich uplatnil zákonný postup prepravy v
pozastavení dane pri vývoze podľa § 28 zákona č. 106/2004 Z.z., a teda by žalobcovi nevznikla daňová
povinnosť zaplatiť spotrebnú daň.

31. Žalovaný vo svojom rozhodnutí iba všeobecne poukázal na personálne prepojenie osoby konateľa
na daňové subjekty, v ktorých v minulosti figuroval ako spoločník a konateľ, u ktorých colný úrad eviduje



nedoplatky na spotrebných daniach a pokuty za porušenie daňových predpisov, a to v nadväznosti
na dokreslenie odôvodnenosti obáv, ktoré viedli k vydaniu predbežného opatrenia. Žalovaný však
neuvádzal personálne prepojenie v zmysle § 2 ods. 1 písm. l) v spojení s § 19 ods. 4 písm. d) zákona
č. 106/2004 Z.z., ktoré by bránilo colnému úradu vydať odvolateľovi povolenie na prevádzkovanie
daňového skladu. Poukázal na znenie § 19 ods. 4 písm. d) v znení účinnom od 01.01.2014, odkedy sa
u žiadateľov o vydanie povolenia a s nimi personálne prepojených osôb preverovali nedoplatky len vo
vzťahu k spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Poukázal na to, že predmetné informácie vo vzťahu
k iným obchodným spoločnostiam podliehajú daňovému tajomstvu, preto tieto informácie žalovaný
neuviedol priamo do odôvodnení svojich rozhodnutí. Daňové orgány ich sprístupnili len súdu na účely
súdneho konania.
32. Žalovaný uzavrel, že v prejednávanom prípade boli dodržané základe zásady správy daní zakotvené
v § 3 Daňového poriadku, t. j. postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránil
záujmy štátu a dbal pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a iných osôb, pričom dodržal aj zásadu voľného hodnotenia dôkazov, tzn. hodnotil dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko,
čo pri správe daní vyšlo najavo.

33. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

34. Podľa § 491 ods. 1 SSP; ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

35. Podľa § 491 ods. 2 SSP: právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

36. V danom prípade bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. podaním žaloby na
súde dňa 13.06.2016, t. j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z., preto súd pri
preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ďalej postupoval podľa zákona č. 162/2015
Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil Občiansky súdny poriadok. Správny súd
konanie dokončí v zmysle prechodných ustanovení § 491 ods. 1, 2 SSP podľa SSP s tým, že právne
účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované a
nebude uplatňovať ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech žalobcu.

37. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. d) SSP na deň
24.08.2016.

38. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu predniesla stanovisko k vyjadreniu žalovaného k
žalobe. Uviedla, že žalobca popiera, že by z jeho strany dochádzalo k účelovému registrovaniu. Pri
svojom podnikateľskom zámere žalobca postupoval v úzkej súčinnosti s Colným úradom Banská
Bystrica, a tiež v súlade so zákonom č. 106/2004 Z.z., pričom splnil všetky zákonom stanovené
podmienky na prevádzkovanie daňového skladu, na základe čoho colný úrad vydal žalobcovi povolenie
na prevádzkovanie daňového skladu k podniku na výrobu cigár. Žalobca nestihol započať predmetnú
výrobu cigár napriek tomu, že uskutočnil niekoľko obchodných stretnutí, a to pre krátkosť trvania
jeho povolenia. Uviedla, že v zmysle § 20 ods. 2 Zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov,
osoba, ktorá chce prevádzkovať daňový sklad, je pred vydaním povolenia na prevádzkovanie daňového
skladu povinná zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo
tabakových výrobkov, ktoré predpokladá uviesť do DVO za dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych
mesiacov. Nakoľko žalobca podaním zo dňa 11.12.2015 oznámil v zmysle § 19 ods. 6 zákona č.
106/2004 Z.z., že bude v priestoroch daňového skladu vyrábať tabakové výrobky, cigarety zn. MYTIKAS,
s ročným objemom 1 000 ks, ktoré aj plánuje uviesť do daňového voľného obehu, vznikla žalobcovi
povinnosť zložiť zábezpeku na daň v celkovej výške 100,- Eur. Nakoľko žalobca v predmetnom podaní
tiež uviedol, že množstvo 1 mil. ks cigariet zn. LAURA neplánuje uviesť do DVO, ale odoslať do
colného režimu vývoz mimo EÚ, nevznikla mu povinnosť zložiť zábezpeku na daň za tieto tabakové



výrobky. Poukaz na neštandardnú registráciu žalobcu, ako aj nezapočatie výroby cigár, považuje za
pokus o odôvodnenie rozhodnutia o vydaní predbežného opatrenia, ktoré absolútne neobsahuje žiadne
odôvodnenie obavy správneho orgánu, čím bolo žalobcovi znemožnené vyjadriť sa ku skutočnostiam
tvoriacim podklad rozhodnutia a zároveň odňaté právo na rozhodnutie odvolacím správnym orgánom
k odvolacím dôvodom žalobcu, teda mu bolo upreté právo na riadne dvojinštančné správne konanie.
Poukázala na prezumpciu neviny vo vzťahu k informáciám o začatom trestnom stíhaní. Tiež na
skutočnosť, že uvedené tvrdenie netvorilo podklad rozhodnutia žalovaného napriek tomu, že trestné
stíhanie bolo začaté už dňa 09.03.2016 a rozhodnutie žalovaného vydané dňa 22.04.2016. K daňovým
nedoplatkom u personálne prepojených osôb uviedol, že v období, kedy bol spoločníkom a konateľom
týchto spoločností, správca dane voči nim neevidoval žiaden nedoplatok. Navyše, pokiaľ by aj bola
pravda o jeho prepojení na osoby, ktoré majú nedoplatky na dani, nezakladalo by to dôvod na obavu
správneho orgánu, že žalobca sa začne dopúšťať trestného konania a uvádzať predmetný tovar do
daňového voľného obehu. Pokiaľ žalovaný uviedol, že k zrušeniu predbežného opatrenia by mohlo
dôjsť napríklad v prípade, ak by žalobca uskutočnil vývoz cigariet mimo územia EÚ, právna zástupkyňa
uviedla, že daňový subjekt môže predmetné výrobky skladovať neobmedzený čas, po ktorý by teda bolo
vydané predbežné opatrenie účinné, keďže Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov neupravuje
povinnosť daňovému subjektu vykonať vývoz predmetných výrobkov mimo územia EÚ do určitého času
od ich prijatia. Uviedla, že nariadené predbežné opatrenie neprimeraným spôsobom zasahuje do práv a
právom chránených záujmov žalobcu, ktorý je v jeho dôsledku nútený požičiavať si finančné prostriedky
od iných subjektov spolu s úrokom za poskytnutie pôžičky. Vyjadrenie žalovaného považovala za
tendenčné, účelové a tvrdenia v ňom obsiahnuté za nezakladajúce sa na pravde. Obsahom vyjadrenia
žalovaného sú aj úplne nové skutočnosti, ktoré neboli predmetom správneho konania.

39. Konateľ žalobcu J.. J. J. na pojednávaní uviedol, že úmyslom bolo vyrábať cigary zn. MYTIKAS,
ktoré mali vyrábať dve ženy z Kuby, avšak podľa neho z dôvodu zásahu daňových orgánov k tomu
nedošlo. Potvrdil, že žiadne cigary zn. MYTIKAS nevyrobil a už ani nevyrobí, pričom upozornil na to, že
takúto povinnosť začať vyrábať mal do dvanástich mesiacov, k čomu však v dôsledku zásahu daňových
orgánov nedošlo. Podľa žalobcu predbežné opatrenie vôbec nemuselo byť vydané, pretože on ešte v
počiatkoch, a to v októbri 2015, požiadal o stály daňový dozor, ale toto mu nebolo umožnené. Uviedol,
že na jeho strane dochádza k ušlému zisku a mal za to, že tak daňové orgány, ako aj orgány činné v
trestnom konaní, nevedia tvrdené veci preukázať, preto sa aj prokurátor chce na niečom dohodnúť. Na
dopyt súdu uviedol, že cigarety zn. LAURA nevyviezol v žiadnom objeme do tretích krajín. K ich vývozu
nedošlo preto, lebo potreboval naplniť kamión, čo sa mu ale nedalo splniť.

40. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvávala na stanovisku, že registrácia na
daňový sklad bola zo strany žalobcu účelová, pretože do dňa, kedy požiadal o odňatie povolenia, teda
02.05.2016, nevyrobil v predmetnom daňovom sklade ani jednu cigaru zn. MYTIKAS tak, ako deklaroval.
Oznámil predpokladané ročné množstvo objemu, ktoré sa chystal prepraviť, a to 1 mil. ks cigariet,
avšak už do 22.03.2016 doviezol 10 mil. ks, t. j. za dva a pol mesiaca prekročil oznámené množstvo
desaťkrát. Žalovaný v čase rozhodovania ešte nemal poznatky o skutočnostiach získaných na základe
poznatkov Kriminálneho úradu finančnej správy, preto tieto skutočnosti neboli v rozhodnutí uvedené.
Na základe zaisťovacieho zákroku dňa 22.03.2016, vykonaného v daňovom sklade, bolo preukázané,
že došlo k vyňatiu z pozastavenia dane 250 000 ks cigariet zn. LAURA, k čomu zodpovedá spotrebná
daň 22 750,- Eur a ďalej bolo nájdených ďalších 400 000 ks, ktoré boli ukryté na vozidle Merzedes
Benz a tiež boli vyňaté z pozastavenia dane, čomu zodpovedá spotrebná daň vo výške 36 400,- Eur.
V predmetnom prípade už bola začatá daňová kontrola dňom 13.06.2016, následne vo vyrubovacom
konaní bude vyrubená spotrebná daň, na zaplatenie ktorej budú použité finančné prostriedky viazané
vo výške 7 500,- Eur zložené na základe dotknutého predbežného opatrenia, pretože účty žalobcu sú
momentálne v záporných hodnotách. Uviedla, že zo strany vyšetrovateľa bolo rozšírené uznesenie o
vznesení obvinenia zo dňa 27.07.2016. Vo vyšetrovacom spise sa nachádzajú prepisy hovorov, z ktorých
je zrejmá nelegálna činnosť, a teda odôvodnená obava zo strany colného úradu, a tiež vydanie tohto
predbežného opatrenia v súlade so zákonom bola dôvodná.

41. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup colného úradu a žalovaného a
po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by malo
mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.



42. Predmetom súdneho konania bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. rozhodnutie
č. 1100902/195498/2016/STA zo dňa 22.04.2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Colného úradu
Banská Bystrica č. 680005546/2015-5164 zo dňa 28.12.2015 o vydaní predbežného opatrenia, ktorým
podľa ustanovenia § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku uložil žalobcovi registrovanému ako
prevádzkovateľ daňového skladu v zmysle § 19 zákona č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových
výrobkov povinnosť zložiť pred prvým prijatím tabakových výrobkov - cigariet zn. Laura peňažnú sumu
vo výške rovnajúcej sa spotrebnej dani pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo tabakových
výrobkov, ktoré plánuje skladovať v priestoroch daňového skladu za obdobie 12 mesiacov.

43. Podľa § 1 zákona č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, tento zákon upravuje
zdaňovanie tabakových výrobkov spotrebnou daňou (ďalej len "daň") na daňovom území.

44. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým územím
územie Slovenskej republiky.

45. Podľa § 2 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým
skladom miesto, kde sa tabakové výrobky na základe povolenia na prevádzkovanie daňového skladu v
pozastavení dane vyrábajú, spracovávajú, skladujú, prijímajú alebo odosielajú.

46. Podľa § 2 ods. 1 písm. f) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie prevádzkovateľom
daňového skladu osoba, ktorá v rámci podnikania tabakové výrobky na základe povolenia na
prevádzkovanie daňového skladu v pozastavení dane vyrába, spracúva, skladuje, prijíma alebo
odosiela.

47. Podľa § 2 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie pozastavením dane
daňový režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti posunie na deň uvedenia tabakových výrobkov do
daňového voľného obehu; pozastavenie dane sa nevzťahuje na tabakové výrobky, ktoré boli prepustené
do colného režimu s podmienečným oslobodením od cla, 1b) ako aj dočasné uskladnenie alebo
umiestnenie tabakových výrobkov v slobodnom pásme alebo v slobodnom sklade.

48. Podľa § 2 ods. 1 písm. i), bod 1. citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
uvedením tabakových výrobkov do daňového voľného obehu akékoľvek vyňatie tabakových výrobkov
z pozastavenia dane.

49. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, predmetom dane sú tabakové výrobky vyrobené na daňovom
území, dodané na daňové územie z iného členského štátu alebo dovezené na daňové územie z územia
tretieho štátu.

50. Podľa § 16 ods. 1 písm. a), b) citovaného zákona, pozastavenie dane sa uplatní na tabakové výrobky,
ktoré sa
a) nachádzajú v daňovom sklade,
b) prepravujú za podmienok podľa § 21 a 22.

51. Podľa § 16 ods. 5 citovaného zákona, v daňovom sklade môžu byť tabakové výrobky len v
pozastavení dane.

52. Podľa § 20 ods. 1 citovaného zákona, zložením zábezpeky na daň sa na účely tohto zákona rozumie
a) vklad peňažných prostriedkov na účet colného úradu, pričom colnému úradu nevzniká povinnosť
vyplatiť žiadateľovi úrok,
b) banková záruka poskytnutá bankou v prospech colného úradu; bankovú záruku colný úrad neprijme,
ak záručná listina obsahuje výhrady banky.

53. Podľa § 20 ods. 2 citovaného zákona, osoba, ktorá chce prevádzkovať daňový sklad, pred vydaním
povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, je povinná zložiť zábezpeku na daň vo výške dane
pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo tabakových výrobkov, ktoré predpokladá uviesť do
daňového voľného obehu za obdobie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pričom do výšky
zábezpeky na daň sa započíta aj daň pripadajúca na množstvo tabakových výrobkov, ktoré predpokladá
uviesť do daňového voľného obehu na účely oslobodené od dane.



54. Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku, správca dane môže počas
daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie
ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej
splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so
značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby zložil peňažnú sumu na účet správcu
dane.
55. Podľa § 50 ods. 5 citovaného zákona, správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod,
pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne.

56. Podľa § 50 ods. 6 citovaného zákona, predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane
alebo daňového nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku
záložného práva podľa § 81; o strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne
upovedomiť daňový subjekt.

57. Podľa § 50 ods. 7 citovaného zákona, ak správca dane predbežné opatrenie zrušil alebo predbežné
opatrenie stratilo účinnosť, správca dane bezodkladne vráti daňovému subjektu zloženú peňažnú sumu
podľa odseku 1 písm. a) alebo jej časť, ktorá nebola použitá na úhradu dane alebo daňového nedoplatku,
na ktorú bola zložená.

58. Správny súd je v konaní o predmetnej žalobe viazaný rozsahom žalobných námietok, ktoré uplatnil
žalobca v zákonom stanovenej lehote.

59. Primárne súd posudzoval namietanú nemožnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom a
požiadavku žalovaného, aby súd odmietol žalobu s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení
s § 7 písm. a) SSP.

60. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

61. Podľa § 7 písm. e) SSP, Správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

62. Žalovaný bližšie nekonkretizoval, prečo by mali byť splnené podmienky negatívnej enumerácie v
zmysle § 7 písm. a) SSP, pričom súd má za to, že v danom prípade bolo potrebné zaoberať sa otázkou, či
by rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane, majúce povahu predbežnej povahy,
mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Správny súd dospel k
záveru, že vzhľadom na to, že napadnutým rozhodnutím bol žalobcovi uložený postih, tento je spôsobilý
privodiť ujmu na právach žalobcu, napriek tomu, že ide o rozhodnutie dočasného charakteru, ktorým v
konečnom dôsledku môžu byť dotknuté základné práva a slobody účastníka konania, preto je na mieste
posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, najmä so zameraním sa na skúmanie odôvodnenosti
a primeranosti použitia konkrétneho spôsobu predbežného opatrenia zo strany správcu dane voči
žalobcovi, a to vzhľadom na možný zásah do výkonu jeho základných práv a slobôd ešte pred konečným
určením daňovej povinnosti. Správny súd preto pristúpil k preskúmaniu zákonnosti žalobou napadnutého
rozhodnutia a žalobu neodmietol podľa požiadavky žalovaného v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP, podľa
ktorého správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neopodstatnená.

63. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, keď právnou otázkou
prípustnosti súdneho prieskumu rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia v daňovom konaní, resp.
v súvislosti so správou daní, sa Najvyšší súd SR zaoberal vo svojich skorších rozhodnutiach sp. zn.
4Sžf/70/2012 zo dňa 23.04.2013, sp. zn. 3Sžf/132/2013 zo dňa 03.06.2014 a sp. zn. 3Sžf/50/2015 zo dňa
07.09.2016. Vo všetkých prípadoch Najvyšší súd SR ustálil, že súdny prieskum realizácie uvedeného
inštitútu správy daní, je prípustný, a to s prihliadnutím na jeho bezprostredný zásah do základných práv



chránených Dohovorom a Ústavou SR, ako i na potrebu kontroly dodržania zákonnosti postupu pri jeho
využívaní daňovými orgánmi a napokon kontroly dodržania potrebnej proporcionality medzi fiskálnym
záujmom štátu a ochranou základných práv daňových subjektov.

64. Správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a konštatuje, že zistený skutkový
stav, z ktorého vychádzali daňové orgány pri rozhodovaní, a ktorý sa stal podkladom pre napadnuté
rozhodnutie, plne korešponduje s obsahom administratívneho spisu.

65. K žalobnej námietke ohľadom formálnych náležitostí procesného rozhodnutia súd uvádza, že
predmetné rozhodnutie nie je vydané v rozpore s Daňovým poriadkom. Nie je pravdou, že by predbežné
opatrenie malo v predmetnej veci trvalú povahu a že neumožňuje obnovenie pôvodného stavu v
budúcnosti. Spôsob zrušenia predbežného opatrenia, či už úplného alebo čiastočného, resp. podmienky
straty účinnosti predbežného opatrenia vyplývajú z ustanovenia § 50 ods. 5 a 6 Daňového poriadku.
Žalobca deklaroval, keď v podaní zo dňa 11.12.2015 oznámil colnému úradu, že cigarety zn. LAURA
nebudú uvádzané do daňového voľného obehu, ale po uskladnení v daňovom sklade budú následne
prepustené do colného režimu vývoz a prepravené do miesta výstupu v zmysle § 28 zákona č. 106/2004
Z.z., t. j. do tretej krajiny. Pokiaľ by k tomu skutočne aj došlo, bolo by možné predmetné opatrenie
zrušiť. Realizoval by sa totiž zákonný postup prepravy v pozastavení dane a žalobcovi by nevznikla
daňová povinnosť zaplatiť spotrebnú daň. Napriek tomu, že žalobca deklaroval vývoz cigariet zn. LAURA
následne po ich uskladnení v daňovom sklade, k žiadnemu takémuto vývozu nedošlo, čo potvrdil i
samotný konateľ žalobcu na pojednávaní, keď uviedol, že k vývozu cigariet zn. LAURA nedošlo preto,
lebo potreboval naplniť kamión, čo sa mu ale nedalo splniť. Poukazovanie na to, že Zákon o spotrebnej
dani z tabakových výrobkov neupravuje povinnosť daňovému subjektu vykonať vývoz predmetného
tovaru do tretích krajín, t. j. mimo územia EÚ do určitého času od jeho prijatia, teda že daňový subjekt
by mohol cigarety - predmet dane skladovať neobmedzený čas, považuje súd za účelové a navyše v
rozpore s tým, čo deklaroval žalobca, a to „následný“ vývoz cigariet do tretích krajín. Navyše, je v rozpore
s logikou, aby podnikateľ nakúpil predmetný tovar len za účelom jeho skladovania bez toho, aby mal
záujem ho následne predať (že by ho chcel neobmedzený čas iba skladovať), a to aj s prihliadnutím
na povahu predmetného tovaru, dobu trvanlivosti a pod. Samozrejme mohol s tovarom naložiť len
deklarovaným spôsobom.

66. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že colný úrad vo svojom rozhodnutí neuviedol, ktoré
skutočnosti, resp. aké konanie žalobcu malo zakladať obavu, že žalobca sa v budúcnosti dopustí
protiprávneho konania. Žalovaný vo svojom rozhodnutí na námietku v odvolaní podrobne
odôvodnil, prečo bolo prijaté toto preventívne opatrenie, a to vzhľadom na indície, z ktorých vyplýva, že
existuje zvýšená miera rizikovosti daňového subjektu, t. j. predpoklad, že by mohlo dôjsť k porušeniu
daňových predpisov a vzniku nedoplatkov na spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Konštatoval
personálne prepojenie prostredníctvom osoby konateľa na daňové subjekty, u ktorých colný úrad
eviduje nedoplatky na spotrebných daniach. Žalovaný tiež vychádzal zo skutočnosti ohľadom účelovej
registrácie žalobcu najskôr ako podnik na výrobu cigár a následne už v novembri 2015 sa snažil rozšíriť
predmet činnosti aj na skladovanie cigariet, pričom keď tento proces odvolateľovi nebol umožnený,
následne požiadal o registráciu ako podnik na výrobu cigariet a hoci splnil formálne zákonom stanovené
podmienky pre vydanie povolenia na daňový sklad, jeho úmysel o výrobe cigariet je spochybnený.
K ich výrobe nedošlo, čo potvrdil konateľ žalobcu aj na pojednávaní. Podľa žalovaného ďalším
dôvodom zakladajúcim odôvodnenú obavu bolo aj to, že žalobca sa snažil zavádzať daňové orgány
pri množstve cigariet, ktoré predpokladal skladovať. Preto z rozhodnutí daňových orgánov je zrejmé,
z akých predpokladov vychádzali, ktoré ich doviedli k indícii o zvýšenej miere rizikovosti daňového
subjektu, a s tým súvisiaceho zvýšeného rizika, že k porušeniu daňových predpisov, a teda k vzniku
nedoplatkov by skutočne mohlo dôjsť.

67. Poukazovanie žalobcu na to, že mu nevznikla v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z.z.
povinnosť zložiť zábezpeku na daň za tabakové výrobky - cigarety zn. LAURA z dôvodu, že deklaroval,
že tieto nebude uvádzať do daňového voľného obehu, považuje súd za irelevantné vzhľadom na právnu
úpravu, a to možnosť použitia inštitútu zábezpeky na daň podľa § 20 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z.z. a
inštitútu predbežného opatrenia podľa Daňového poriadku v zmysle § 50 ods. 1 písm. a), pretože tieto
sa aplikujú v prípade, že na to existujú zákonné dôvody spočívajúce práve v tom, že by mohlo dôjsť ku
skutočnosti rozpornej s tým, čo deklaroval žalobca, teda v konečnom dôsledku by došlo k vzniku daňovej
povinnosti, a to uvedením tovaru do daňového voľného obehu. Inštitút zábezpeky na daň v zmysle § 20



ods. 2 zákona č. 106/2004 Z.z. je potrebné chápať v spojení s predbežným opatrením v zmysle § 50
ods. 1 Daňového poriadku, pričom tieto vzájomné inštitúty sa nevylučujú, naopak dopĺňajú. Predbežné
opatrenie prikazujúce zložiť peňažnú sumu na účet správcu dane sa môže vzťahovať na akúkoľvek daň,
teda aj na daň z tabakových výrobkov a aj na povinnosť zloženia zábezpeky na túto daň.

68. Pokiaľ žalobca namietal, že skladovaný tabakový výrobok cigarety zn. LAURA je zabalený, pričom
texty na spotrebiteľskom balení sú uvedené len v anglickom jazyku a nie sú opatrené ani kontrolnou
známkou, a preto je nemysliteľné, aby boli v tomto stave uvádzané do daňového voľného obehu,
súd poznamenáva, že toto nie je prekážkou, aby v konečnom dôsledku cigarety boli v tomto stave
uvádzané do daňového voľného obehu, pretože za uvedenie tabakových výrobkov do daňového voľného
obehu je v zmysle § 2 ods. 1 písm. i) zákona č. 106/2004 Z.z. potrebné chápať akékoľvek vyňatie
tabakových výrobkov z pozastavenia dane. Napokon zisteniami Kriminálneho úradu finančnej správy
bolo preukázané, že z daňového skladu žalobcu došlo k uvedeniu uskladnených cigariet do daňového
voľného obehu bez označenia týchto cigariet platnou kontrolnou známkou, teda boli nezákonne vyňaté
z kontrolovaného daňového skladu na tabakové výrobky. V dôsledku tejto skutočnosti došlo k vzniku
daňovej povinnosti na území SR vzťahujúcej sa k chýbajúcemu množstvu cigariet. Z uvedeného vyplýva,
že žalobná námietka uvedená v bode 15 je irelevantná.

69. Za nedôvodnú považuje súd aj žalobnú námietku uvedenú pod bodom 16. Rozhodnutie tak správcu
dane, ako aj žalovaného súd považuje za preskúmateľné, nie sú nezrozumiteľné a sú dostatočne
odôvodnené. Rozhodnutie žalovaného obsahovalo všetky formálne náležitosti v zmysle ustanovenia §
14 ods. 1 písm. a) a ustanovenia § 32 Daňového poriadku, pričom vlastnoručný podpis, ako aj odtlačok
úradnej pečiatky na rozhodnutí bol nahradený zaručeným elektronickým podpisom.

70. Súd považuje rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia za vydané v súlade s § 50 ods. 1
Daňového poriadku, ako aj s ustanovením § 20 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z.z. Pokiaľ žalobca zložil
titulom daňovej zábezpeky peňažnú sumu vo výške 7 500,- Eur na depozitný účet colného úradu dňa
18.01.2016, bolo to v súlade s napadnutým rozhodnutím. Preto sa súd nestotožňuje s konštatovaním
žalobcu, že došlo k obmedzeniu ústavou garantovaného práva na podnikanie v dôsledku toho, že ho to
obmedzuje pri výkone podnikania, najmä pri dodržiavaní termínov splatnosti jeho záväzkov. Napokon,
ako vyplynulo z vyjadrenia zástupkyne žalovaného na pojednávaní, v predmetnom prípade už bola
začatá daňová kontrola dňom 13.06.2016 a následne vo vyrubovacom konaní bude vyrubená spotrebná
daň, na zaplatenie ktorej budú použité finančné prostriedky viazané vo výške 7 500,- Eur zložené na
základe dotknutého predbežného opatrenia titulom daňovej zábezpeky.

71. V zhode so žalovaným, správny súd zastáva názor, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie
povinnosti žalobcovi zložiť zábezpeku na daň. Dôvodná obava predpokladaná v ustanovení § 50 ods. 1
Daňového poriadku bola daňovými orgánmi náležite odôvodnená a napokon aj následne preukázaná.
To, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol skutočnosti vyplývajúce zo zistení orgánov
činných v trestnom konaní, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd má za to, že aj
pokiaľ by nedošlo k zisteniam orgánov činných v trestnom konaní, žalobou napadnuté rozhodnutie a
jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a následné zistenia
orgánov činných v trestnom konaní len potvrdzujú indíciu o možnom porušení zákona č. 106/2004 Z.z.
zo strany žalobcu vzhľadom na vyhodnotenú rizikovosť.

72. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania, na základe vyššie
uvedeného dospel k záveru, že v medziach žaloby je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom.
Žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal s relevantnými odvolacími
námietkami žalobcu, pričom svoje rozhodnutie aj vyčerpávajúco odôvodnil a súd sa s jeho odôvodnením
v plnom rozsahu stotožnil.

73. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

74. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie
§ 167 ods. 1 SSP a contrario.

75. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3: 0 ( § 139 ods. 4 SSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3: 0 ( § 139 ods. 4 SSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť
musí byť podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 SSP.) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť treba predložiť v
dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP 1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.