{"guid": "52a01148-ad36-4301-a9cd-8bc716c44c11:f5f30e03-d404-4d83-b1d0-905040cb1f4d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6015201080.2", "spisova_znacka": "23S/137/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/137/2015 z 9. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 9. februára 2016, sp. zn. 23S/137/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6015201080.2", "identifikacne_cislo": "6015201080", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Hercegová", "sudca_id": 901, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-hercegova-901", "datum_vydania": "2016-02-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5f30e03-d404-4d83-b1d0-905040cb1f4d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6015201080.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6015201080.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6015201080.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/137/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201080
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201080.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a
členov senátu JUDr. Petra Kvietka, a JUDr. Milana Segeča, v právnej veci žalobcu: A. T. PERLA PLAST,
so sídlom Stredné Plachtince 189, 991 24 Stredné Plachtince, IČO: 33 252 823, právne zastúpeného
JUDr. Miroslavom Chromým, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie SNP 33, 990 01 Veľký Krtíš,
proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, sp. zn. OPS/BEZ/2015/3210 zo dňa 7.5.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu žalobcu zamieta.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Inšpektorát práce Nitra sp. zn. 598/14/práv. zo
dňa 16.2.2015 bola podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcií práce
a o zmene, a doplnení Zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci, a nelegálnom zamestnávaní, v
znení neskorších predpisov uložená žalobcovi pokuta vo výške 3.500,- Eur. Účastník konania (v tomto
konaní žalobca) v pozícii zamestnávateľa, porušil podľa prvostupňového správneho orgánu zákaz
nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 12.8.2014 o 9.00 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby
J. D., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom S. Z. XXX, XXX XX  S. Z., pričom s uvedenou fyzickou
osobou nemal založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu, čím porušil ustanovenie §
3 ods. 2, v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ Zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie. Na základe podaného
odvolania rozhodol druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím sp. zn.
OPS/BEZ/2015/3210 zo dňa  7.5.2015 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
zmenil tak, že znížil výšku uloženej pokuty z pôvodných 3.500,- Eur na 2.000,- Eur. Odvolací správny
orgán konštatoval, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že účastník konania, ako
zamestnávateľ porušil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2
ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalovaný v odvolaní svojho
rozhodnutia tiež konštatoval, že prvostupňový správny orgán dospel k správnym skutkovým zisteniam,
keď s ohľadom na zistené dôkazy posúdil konanie účastníka konania, ako nelegálne zamestnávanie
fyzickej osoby J. D., ktorého sa dopustil tým, že dňa 12.8.2014 o 9.00 hod. využíval jeho závislú prácu
bez uzavretej pracovnej zmluvy, či niektorých z typov dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného
pomeru. Vo vzťahu k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán vychádzal zo správnych skutkových
zistení a zo správneho právneho posúdenia veci, keď na základe obstaraných dôkazov vyhodnotil



postup účastníka konania vo vzťahu k fyzickej osobe, pánovi J. D., ako porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní,
ktoré následne sankcionoval v zmysle príslušného ustanovenia kompetenčného zákona, konkrétne
ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce. Hoci sa národný inšpektorát práce
stotožnil s právnymi úvahami prvostupňového orgánu ohľadne právnej kvalifikácie skutku, mal za to, že
pokuta ustálená na sumu 3.500,- Eur, ktorú inšpektorát práce uložil účastníkovi konania nie je vzhľadom
na jednotlivé okolnosti prípadu primeraná. Odvolací správny orgán ustálil, že v danom prípade skutočne
existuje reálna potreba prehodnotiť výšku uloženej pokuty, a tú úmerne znížil tak, aby bola adekvátna
nie len závažnosti zistenia porušenia povinnosti a jeho následkom, ale aj iným vyššie spomínaným
okolnostiam zohľadňovaným v súlade s § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu, ktorou navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného
a rozhodnutie prvostupňové zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca svoju žalobu
odôvodnil v podstate tým, že svedkovia, ktorí sa zúčastnili kontroly môžu svedeckými výpoveďami
potvrdiť, že povereným zamestnancom inšpektorátu, žalobca predložil všetky požadované písomnosti,
ako aj riadne odôvodnil nesprávnosť ich postupu. Zároveň vyslovil názor, že uložená výška pokuty
je neprimeraná, a že inšpektorát pri rozhodovaní o výške pokuty neprihliadol na závažnosť a rozsah
porušenia povinností, na okolnosti, ktoré viedli k tomuto porušeniu a na čas trvania protiprávneho
stavu. Podľa jeho názoru, žalovaný bez toho, aby doplnil dokazovanie a overil namietané skutočnosti,
zmenil a znížil výšku pokuty na sumu 2.000,- C.. Rozhodnutie žalovaný považuje za vadné, vydané v
rozpore s ustanovením § 59 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný správny orgán bez toho, aby doplnil
dokazovanie a overil správnosť tvrdených zistený v záujme zistenia skutkového stavu, rozhodnutie síce
zmenil, ale nevyhovel jeho odvolaniu v plnom rozsahu.

K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k uloženej
pokute vo výške 2.000,- Eur uviedol, že žalobcovi bola uložená za porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania pokuta v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii
práce, ktorá sa viaže k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania s uložením pokuty najmenej vo
výške 2.000,- Eur, a je teda neprípustné, aby sa správny orgán od znenia tohto ustanovenia odchýlil.
V súvislosti so žalobnou námietkou, že nebolo doplnené dokazovanie za účelom overenia  správnosti
skutkových zistení žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán v čase rozhodovania vo veci disponoval
dostatočným dôkazovým materiálom, o ktorý oprel svoje závery o porušení zákazu nelegálneho
zamestnávania zo strany žalobcu. Žalovaný v tejto súvislosti tiež uviedol, že jasne uviedol, akými
úvahami bol vedený, keď odmietol argumentáciu žalobcu o procesnom pochybení prvostupňového
orgánu spočívajúcom v nevykonaní ním navrhovaných dôkazov (konkrétne malo ísť o výsluchy
svedkov), čo s poukazom aj na dikciu § 3X ods. 4 Správneho poriadku, nemôže zakladať dôvod na
zrušenie napadnutého aktu ako nezákonného.

Pojednávanie konané dňa 10.2.2016 súd uskutočnil v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Žalobcom
bolo dňa 9.2.2016 doručené súdu ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní z dôvodu pracovnej
neschopnosti. Zároveň z tohto dôvodu žalobca požiadal o odročenie pojednávania a vytýčenie nového
termínu. Krajský súd oznámením zo dňa 9.2.2016, adresovaným právnemu zástupcovi žalobcu oznámil,
že žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje. Skutočnosť, že oznámenie o nevyhovení návrhu o
odročenie pojednávania bolo právnemu zástupcovi doručené dňa 9.2.2016, potvrdil právny zástupca
žalobcu podaním zo dňa 10.2.2016, ktoré bolo súdu doručené 12.2.2016.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu žalobu žalobcu zamietol, pretože dospel k záveru, že
v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého
rozhodnutia, preto žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p.  zamietol.

Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní,
nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah
alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.



Podľa § 3 ods. 2  zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba
a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická
osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce č. 125/2006 Z.z., Inšpektorát práce uloží
pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2
000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne,
najmenej 5 000 eur.

Podľa § 1 ods. 2 a 3 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce z znení účinnom k 12.08.2014, závislá práca
je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne
zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase
určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v
pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v
tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom
občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

Podstata sporu medzi žalobcom a žalovaným spočíva v  rozdielnom hodnotení vykonaných dôkazov,
konkrétne  výpovedí p. D. a samotného žalobcu spísaných v zápisniciach o podaní informácií, teda  z
akého dôvodu sa p. D. nachádzal v priestoroch pracoviska žalobcu „výstavba nájomných bytov, Central
- bytová výstavba“. Žalobca hodnotí vykonané dokazovanie odlišne od toho, ako to urobil v správnom
konaní žalovaný. Úlohou súdu v konaní podľa piatej časti O.s.p. je preskúmať, či napadnuté rozhodnutie
je z dôvodov uvedených v žalobe v súlade so zákonom. Súdny prieskum zákonnosti sa obmedzuje len na
tie dôvody, pre ktoré žalobca tvrdí, že žalovaný nekonal podľa zákona alebo nekonal na základe zákona.
Predmetom prieskumu súd teda úvahy žalovaného, ktorý vyhodnotil vykonané dôkazy, a ktorými dospel
k zisteniu skutočností, ktoré boli z podkladov rozhodnutia.

Žalobcove tvrdenie o nezákonnosti spočívajúce v tom, že žalovaný dospel k nesprávnemu zisteniu
prítomnosti p. D.  na pracovisku „výstavba nájomných bytov, Central - bytová výstavba“ a teda  na mieste
výkonu inšpekcie práce,  nie je dôvodné. Pán D. do zápisnice o podaní informácie zo dňa 12.08.2014
uviedol, že od predchádzajúceho dňa, teda pravdepodobne od 11.08.2014, vykonáva pomocné práce
pri montáži okien, s vedomím žalobcu, ktorý mu volal či pre žalobcu pôjde pracovať. Zároveň uviedol,
že sa dohodli na odmene 1,50 Eur na hodinu. Menovaný bol pri spisovaní zápisnice riadne poučený aj
následkoch nepravdivých a neúplných informácií. Aj keď neskôr p. D. do zápisnici o podaní informácie
zo dňa 03.10.2014 uviedol, že pomáhal žalobcovi ako susedovi pri montáži okien na predmetnej stavbe
za to, že mu namontuje zadarmo okná, čo možno vyhodnotiť ako poskytnutie naturálnej odmeny za
vykonanú prácu.   Na výzvu žalovaného, aby žalobca predložil pracovnú zmluvu alebo dohodu o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru, žalobca odpovedal, že z dôvodu, že p. D. nie je u neho v
trvalom pracovnom pomere a ani v žiadnom obdobnom pomere, nie je schopný predložiť žalovanému
akúkoľvek dokumentáciu.  Vyhodnotenie všetkých týchto informácií ako korešpondujúcich  je v súlade
s ich obsahom. Úvaha správneho orgánu, ktorou hodnotil uvedené výpovede je v súlade s obsahom
vyjadrení a nevybočuje z medzí logického uvažovania.

Správny orgán v súlade so zákonom, konkrétne § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka
práce účinného v čase vykonávania inšpekcie, t.j. 12.08.2014, podľa ktorého závislá práca je
práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne
zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase
určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu, vyhodnotil vzťah ako závislú prácu.

Z obsahu výpovedne p. D. jednoznačne možno uzavrieť, že  vykonával prácu pre žalobcu. Menovaný
uviedol, že za prácu je mu sľúbená odmena (výmena okien) resp. mzda (1,50 Eur na hodinu).

Nedôvodná je tiež žalobná námietka žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu. Inšpektorát
práce, spoľahlivo zistil skutkový stav na základe výpovední zachytených v zápisniciach, popísal
podrobne skutkový stav, čo vyplýva hlavne z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový
správny orgán sa tiež v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal aj s požiadavkou žalobcu na
doplnenie dokazovania.



Nedôvodná je tiež námietka žalobcu týkajúca sa uloženej pokuty v sume 2000,- Eur. Zákonodarca v
citovanom § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce č. 125/2006 Z.z., stanovil minimálnu
sankciu vo výške 2000,- Eur. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce je
kategorickou normou čo do minimálnej výšky sankcie. Správny orgán nemôže teda uložiť sankciu v
nižšej výške ako zákonom určenej minimálnej výške. Ak je uložená sankcia v najnižšej možnej výške
nie je dôvod ani podrobnejšie zdôvodňovať jej uloženie čo do výšky.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 a contr.
O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva písomne v troch vyhotoveniach cestou krajského
súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.
s. p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}