Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/541/2015 z 8. 12. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 8. decembra 2015, sp. zn. 17Co/541/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6813202941.1
Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/541/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6813202941.1 | 2015-12-08 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Citované ustanovenia: § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8e701bae-05d0-4b34-affe-451ebd705df2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6813202941.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/541/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813202941
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6813202941.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:
36 864 421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanej
Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 6C/84/2013-64 zo dňa 26. 02. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal
vyčíslenej náhrady majetkovej škody vo výške 175,- € a nemajetkovej ujmy vo výške 276,60 €
spôsobenej okresným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j.
nerozhodnutím o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote. Okresný
súd vo veci vykonal dokazovanie exekučným spisom sp. zn. 3Er/2124/2008 (pôvodne vedeným na
Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 2Er/973/2005) a zistil, že dňa 28. 07. 2005 sa začalo
pred súdnym exekútorom Ing. Bc. Karolom Mihalom exekučné konanie na návrh oprávneného (v tomto
konaní žalobcu) proti povinnému Y. F., nar. XX. XX. XXXX, o vymoženie 430,19 € (12960,- Sk) s
príslušenstvom; dňa 08. 08. 2005 bola Okresnému súdu Rimavská Sobota doručená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod jeho sp. zn. EX 1496/2005, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul - notárska zápisnica; Okresný súd Rimavská Sobota, v tom čase
príslušný exekučný súd, dňa 05. 10 .2005 poveril menovaného súdneho exekútora vykonaním exekúcie;
dňa 22. 11. 2010 bol Okresnému súdu Rimavská Sobota doručený návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora; keďže medzičasom došlo k znovuzriadeniu Okresného súdu Revúca, exekučná
vec spolu s návrhom na zmenu súdneho exekútora bola odstúpená dňa 02. 02. 2011 Okresnému súdu
Revúca ako príslušnému exekučnému súdu na vybavenie; okresný súd vyzval dňa 22. 02. 2011 súdneho
exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala na vyčíslenie trov exekúcie a predloženie exekútorského spisu;
po predložení exekútorského spisu súdneho exekútora exekučnému súdu dňa 03. 03. 2011 exekučný
súd uznesením zo dňa 19. 04. 2011 predmetnú exekúciu v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
v spojení s § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v platnom znení zastavil a rozhodol o trovách
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala; v odôvodnení predmetného uznesenia exekučný
súd uviedol, že v priebehu konania zistil, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa vedie exekúcia,
nie je vykonateľná, a preto  exekúciu z úradnej moci zastavil; vzhľadom na uvedené nebolo neúčelné
rozhodovať o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, pretože takéto rozhodnutie by bolo



nadbytočné a zastavenie exekúcie z úradnej moci má pred ním prednosť; proti predmetnému uzneseniu
podal oprávnený odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací,
uznesením zo dňa 27. 09. 2011 napadnuté uznesenie exekučného súdu potvrdil; exekučný spis bol
vrátený exekučnému súdu dňa 29. 09. 2012. Nakoľko exekučné konanie začalo dňa 28. 07. 2005 a
znenie § 44 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do       31. 08. 2005 neustanovovalo lehotu 30 dní
na rozhodnutie exekučného súdu o návrhu oprávneného na zmenu exekútora, okresný súd nemohol
konštatovať nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci v nedodržaní zákonnej lehoty na
vydanie rozhodnutia. Okresný súd uviedol, že exekučný súd je oprávnený a povinný v každom štádiu
exekučného konania skúmať, či sú splnené podmienky na vykonanie exekúcie. Keďže exekučný súd
vzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku a v súvislosti
s tým mohol v rámci hospodárnosti konania v tom istom rozhodnutí o zastavení exekúcie rozhodnúť
aj o trovách exekúcie, čo aj urobil, bolo potrebné na tento účel pred rozhodnutím vyzvať povereného
súdneho exekútora a povinného na vyčíslenie ich trov a na predloženie exekútorského spisu súdneho
exekútora za účelom ich preukázania. Okresný súd zdôraznil, že rozhodovanie o zastavení exekúcie
má z hľadiska zásady hospodárnosti konania prednosť pred rozhodovaním o zmene exekútora, nakoľko
rozhodovanie o zmene exekútora v čase, keď exekučný súd vzhliadne dôvod na zastavenie exekúcie,
by v konečnom dôsledku viedlo k bezdôvodnému predlžovaniu konania a prípadnému zbytočnému
navyšovaniu trov exekúcie o trovy nového súdneho exekútora, ak by bolo takémuto návrhu oprávneného
vyhovené. Vzhľadom na to, že návrh na zmenu súdneho exekútora bol na pôvodný exekučný súd
(Okresný súd Rimavská Sobota) podaný dňa 22. 11. 20110, dňa 02. 02. 2011 bol doručený okresnému
súdu exekučný spis na ďalšie konanie a dňa 22. 02. 2011 okresný súd vyzval súdneho exekútora na
vyčíslenie trov exekúcie a predloženie exekučného spisu, pričom sa tak stalo dňa 03. 03. 2011 a dňa 19.
04. 2011 exekučný súd rozhodol zastavení exekúcie, okresný súd dospel k záveru, že dĺžka exekučného
konania od doručenia návrhu oprávneného (žalobcu) na zmenu exekútora do zastavenia exekúcie
nebola takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2; § 4
ods. 1 písm. a) bod 1.; § 9 ods. 1, ods. 2; § 15 ods. 1; § 16 ods. 1, ods. 2;  § 17 ods. 1 až ods. 3 zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. O trovách konania rozhodol podľa   § 142 ods. 1 O. s. p. tak,
že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité
dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ust.
§ 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu. Ďalej poukázal na to, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie bolo potrebné z konania vylúčiť, aj s ohľadom na prax
iných súdov. Za týchto okolností a s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pri rozpore
s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho
súdu pre ľudské práva v Štrassburgu neobstojí, žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho
práva na nestranný súd, ktorého výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu, nebolo a nie
je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval
vylúčený sudca. Konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v
čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o návrhu žalobcu na
prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie.
Žalobca podal proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase
podania odvolania o zamietnutí návrhu vo veci samej nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania. Dôsledok správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho
rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke
nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu, osobitne maria jeho
možnosť konať pred súdom. Žalobca taktiež uviedol, že trval na osobnej účasti právneho zástupcu na
pojednávaní, nemal sa možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Za takejto procesnej situácie došlo k
degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu
jeho možnosti konať pred súdom. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil žalobcovi s cieľom ovplyvniť
rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Žalobca ako strana
konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom
a prednesom vyjadriť, a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení.
Okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil sám.
Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v zákonnej lehote



a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany
exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá
uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
Žalovaná sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods.
1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou voči žalovanej domáhal vyčíslenej náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako exekučným súdom v
exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. nerozhodnutím o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote; žalobca navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnym
exekučným spisom okresného súdu. Priamo v žalobe vzniesol žalobca námietku zaujatosti všetkých
sudcov okresného súdu, o ktorej riadne rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z
prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Okresný súd doručil žalobu žalobcu
žalovanej na vyjadrenie; obidvom účastníkom konania doručil písomné poučenie účastníka konania
okrem iného aj podľa § 120 ods. 4 O. s. p.; žalovaná sa k žalobe žalobcu napriek výzvam súdu
nevyjadrila. Na svojej úradnej tabuli okresný súd v zmysle § 156 ods. 3 O. s. p. riadne a včas oznámil
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku; po uplynutí päťdňovej zákonnej lehoty okresný súd
následne vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil do zápisnice o
verejnom vyhlásení rozsudku. K spisu okresného súdu je pripojený v napadnutom rozsudku uvedený
konkrétny exekučný spis ohľadne exekučného konania, v ktorom mala byť žalobcovi podľa žaloby
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spôsobená tvrdená škoda.
Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného
súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd udáva, že
okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval
správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu
o nenaplnení predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu považuje aj odvolací súd v celom rozsahu
za správny, pretože žalobca nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v spornom
exekučnom konaní. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§
212 ods. 1 O. s. p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a
procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či
došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).
Odvolacia námietka žalobcu, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná.
Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil žalobca na
argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31. 05. 2010); dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia žalobcu svojím
nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú
škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11. 03. 2013 alebo sp. zn.
3Cdo/202/2013 zo dňa 12. 09. 2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/727/2011 zo dňa 27. 04. 2012). O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu
riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
nevylúčil; zo spisu okresného súdu súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu bolo účastníkom
riadne doručené. Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca v odvolaní neuviedol.



Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania a
vykonaním dokazovania exekučným spisom v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom a
porušil jeho právo na kontradiktórne konanie tiež nie je dôvodná. Okresný súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania v súlade so zákonom, pretože v prejednávanej veci ide vzhľadom na predmet konania o
drobný spor (§ 115a ods. 2 O. s. p. v spojení s § 200ea ods. 1 a 2 O. s. p.), keď zo spisu vyplýva, že
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku riadne a včas oznámil na svojej úradnej tabuli (§ 156 ods.
3 O. s. p.). Žalobcovi nemohlo byť doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe, pretože zo spisu okresného
súdu vyplýva, že žalovaná napriek výzvam súdu vyjadrenie nepodala. Postupom okresného v súlade so
zákonom nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. K odňatiu možnosti žalobcu
konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie mimo
pojednávania (§ 122 ods. 1 O. s. p.), toto však pozostávalo len s oboznámením sa s exekučným spisom,
ktorý ako dôkaz navrhol vykonať samotný žalobca priamo v žalobe s tým, že žalobca bol účastníkom
uvedeného exekučného konania, a teda obsah exekučného spisu z hľadiska tvrdených skutočností mu
bol nepochybne známy, pretože z exekučného spisu vyplýva, že všetky rozhodnutia boli žalobcovi riadne
doručené. Iné dokazovanie okresný súd nevykonal.
Žalobca v odvolaní tiež namietal, že konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci samej, neprichádzalo v
čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu
žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. Toto tvrdenie žalobcu je v priamom
rozpore s obsahom spisu, nakoľko žalobca okresnému súdu žiadny návrh na prerušenie konania
nedoručil a okresný súd v rozhodnutí vo veci samej nerozhodol o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania. Odvolací súd preto považoval argumentáciu žalobcu v tomto smere za nedôvodnú.

Žalobca odvolaním zotrval aj na stanovisku o porušení jeho práv dôsledkom nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu nestotožnil, pretože žalobca
nepreukázal nesprávny úradný postup exekučného súdu (existenciu prieťahov v súdnom konaní),
čo je základný predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Ťažisko
argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívalo v tvrdení, že súd si
nesplnil zákonnú povinnosť, pretože o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora nerozhodol do
30 dní od doručenia návrhu na súd, čím konal so zbytočnými prieťahmi a rozhodnutie o zmene súdneho
exekútora vydal po veľmi dlhom čase. Z exekučného spisu sp. zn. 3Er/2124/2008 (pôvodne vedeného na
Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 2Er/973/2005) okresný súd zistil, že exekučné konanie sa
v danej veci začalo dňa 28. 07. 2005, kedy bol na Exekútorský úrad súdneho exekútora Ing. Bc. Karola
Mihala so sídlom v Košiciach doručený návrh na vykonanie exekúcie. Právny režim exekučného konania
sa riadil právom platným a účinným do            31. 08. 2005. Právna úprava, ktorej aplikácie sa žalobca
dovoláva vstúpila do účinnosti až od 01. 09. 2005, resp. od 01. 12. 2006 a nedopadá na exekučné
konania začaté pred 01. 09. 2005, resp. pred 01. 12. 2006, čo vyplýva z prechodných a záverečných
ustanovení § 238 ods. 1, 2, § 240 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Na exekučnú vec vedenú na okresnom
súde pod sp. zn. 3Er/2124/2008 okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 6 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, ktoré neupravuje žiadnu lehotu pre rozhodnutie exekučného
súdu o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Zo spisu sp. zn. 3Er/2124/2008 bolo zistené,
že exekučný súd zastavil exekúciu vedenú proti povinnému s odkazom na ustanovenie § 57 ods. 1
písm. a), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. O návrhu na zmenu súdneho exekútora vôbec nerozhodol.
Postup exekučného súdu, ktorý po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil ex offo k skúmaniu
exekučného titulu bol správny. Z ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný
súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. V situácii, keď
exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že nie je spôsobilým podkladom
pre vykonanie exekúcie, odpadol právny dôvod zaoberať sa návrhom na zmenu súdneho exekútora.
Rozhodnutím o zastavení exekúcie zanikol predmet konania o návrhu na zmenu súdneho exekútora a
rozhodnutie o zmene exekútora by bolo nadbytočné. Súdny exekútor by svoj vplyv v exekučnom konaní
po zastavení exekúcie už nemohol uplatniť.

Nakoniec žalobca v odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý sa
podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani v tomto
smere však nemožno podľa názoru odvolacieho súdu okresnému súdu nič vytknúť. Nakoľko žalobca
v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovanej
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu),
v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne



zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto v žiadnom prípade
nespôsobuje žalobcom tvrdenú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. v celom
rozsahu ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne
správny a odôvodnený plným úspechom žalovanej v konaní, ktorá však žiadne trovy konania nežiadala
nahradiť.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods.
1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná
bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vzniklo jej voči plne neúspešnému žalobcovi
právo na náhradu trov konania. Keďže však žalovaná neurobila žiadny návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania a ani jej žiadne nevyplývajú zo spisu, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho
konania proti žalobcovi nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.