Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoE/72/2015 z 29. 12. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. decembra 2015, sp. zn. 12CoE/72/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6715203431.1 Krajský súd Banská Bystrica | 12CoE/72/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6715203431.1 | 2015-12-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6d456c01-c75d-4e5f-8547-f838fa55b419 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6715203431.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoE/72/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715203431
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6715203431.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andreou Cvikovou, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti
povinnému A. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. K. XXXX/XX, XXX XX D., vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Patriciusom Baďurom, Exekútorský úrad so sídlom Štefana Rosívala 2, 841 06 Bratislava, pod sp.
zn. EX 383/15, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 626,86 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 15Er/107/2015 - 15 zo dňa 02. 04. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa 02. 04.
2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie povedenia na vykonanie exekúcie podľa § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Právny
vzťah medzi oprávneným a povinným vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský podľa § 52 ods. 1 a nasl.
Občianskeho zákonníka a rozhodcovskú zmluvu, ktorou mala byť v predmetnom prípade založená
právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, vyhodnotil ako nedojednanú s povinným
- spotrebiteľom individuálne a predstavujúcu neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Rozhodcovská doložka (okresný súd na viacerých miestach odôvodnenia svojho rozhodnutia nesprávne
uvádza „rozhodcovská doložka“, avšak správne má byť „rozhodcovská zmluva“) bola podpísaná
samostatne na samostatnej listine, avšak bola vytlačená na formulári a spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvniť jej obsah. Jej obsah bol dodávateľom vopred pripravený a len ťažko možno predpokladať,
že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie nesie. Doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo
takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa. Oprávnený od počiatku sledoval riešenie prípadných sporov cestou
rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovská
doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, právomoc rozhodcu na prejednanie a
rozhodnutie veci bola založená na neexistujúcom a absolútne neplatnom právnom úkone.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), podľa § 205 ods. 2 písm. b),
d) a f) zákona č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) . Žiadal odvolaním
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie.
Podľa jeho názoru, je rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX samostatným úkonom, ktorého existencia
nie je podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej. Uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy nebolo podmienkou vzniku, resp. trvania úverového vzťahu. Dlžník bol oprávnený od



rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Rozhodcovská zmluva
preto vykazuje všetky znaky individuálneho dojednania a nemôže byť neprijateľnou podmienkou.
Poukázal na to, že povinný z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť.
Rozhodcovská zmluva nie je súčasťou všeobecných podmienok, resp. inej zmluvy. V rozhodcovskom
konaní sa spotrebiteľovi poskytuje minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah
ochrany a možnosti uplatnenia práv, ako je tomu pri konaní pred súdom. Vykonanie rozhodcovského
konania v písomnej forme sa neodlišuje od prípadov, kedy aj pred všeobecným súdom prebiehajú
spotrebiteľské spory bez účasti spotrebiteľa, či bez nariadenia pojednávania. Spotrebiteľ pritom môže
žiadať nielen o vykonanie ústneho prejednania veci, ale aj o jeho vykonanie v mieste svojho bydliska
alebo pred všeobecným súdom. Rozhodcovská zmluva v predmetnom prípade nespĺňa všeobecnú
definíciu neprijateľnej podmienky. Cieľom ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
nie je „zneplatnenie“ rozhodcovskej zmluvy (resp. rozhodcovskej doložky), ale zaručiť spotrebiteľovi
- v procesnej pozícii žalobcu - právo vybrať si miesto (konajúci orgán) pre rozhodovanie o ním
podanej žalobe. Poukázal taktiež aj na dôvodovú správu k uvedenému ustanoveniu. Z formulácie
rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v
konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Z jej obsahu je zrejmé, že konanie
pred rozhodcovským súdom je len alternatívne. Podľa jeho názoru, práve možnosť jednostranného
odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy garantuje spotrebiteľovi jednostranne zmeniť svoje rozhodnutie
o uzavretí rozhodcovskej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu na
prejednanie veci bola daná.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca odvolaniu
oprávneného nemienil vyhovieť, a preto podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.), prejednal vec podľa § 212
ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného je dôvodné.

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa
16. 03. 2015 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v
Žiline, so sídlom V. Tvrdého 793/21, Žilina sp. zn. RK-PC-1423/14-EK zo dňa 06.10.2014 a ktorým
bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 626,86 Eur s príslušenstvom a zmluvnú
pokutu. Rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na základe Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 05. 2011. Následne bola okresnému súdu dňa 20.
03. 2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V rovnaký deň ako Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, bola medzi oprávneným a
povinným uzavretá aj Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX. Podľa bodu 4. a 5. Rozhodcovskej
zmluvy sa akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce
alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o
RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred
niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130
481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený
pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica,
pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na
zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

V bode 2. Rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je
podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.
Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlasuje,
že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.



Z bodu 3. Rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy
dlžníka poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej
zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o
revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej len
Zmluva o RÚ), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v
rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia
sporov spočíva na žalobcovi.

Podľa bodu 7. Rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia
dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je
dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak
je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o revolvingovom
úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Exekučný súd preskúmava exekučný titul podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a súčasťou
tohto prieskumného procesu v prípade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, je aj
zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to buď vo
forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (V súvislosti s použitím ustanovení tohto
právneho predpisu odvolací súd poukazuje na § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.).
Posudzovaním, či bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, teda exekučný
súd neposudzoval vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu. Odvolací súd zdôrazňuje, že



vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, je súd nielen v štádiu
exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov,
za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, ale počas celého konania oprávnený a zároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného
zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej
(vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie v konaní sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn.
3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02. 2012). Či ide o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu
právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí
rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia
uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd
môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom
štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené
podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu
zastaviť.

Otázkou, či súd rozhodujúci v rámci exekučného konania mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie
z hľadiska relevantnosti exekučného titulu sa zaoberal už aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v
odôvodnení uznesenia sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo 23. 11. 2011 uviedol, že „okresný
súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu
už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie,
a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné
konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal v tomto rozhodnutí aj na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. 1.
1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia
môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak
bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí
byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Z uvedeného je zrejmé, že postup exekučného súdu pri preskúmavaní exekučného titulu bol správny,
vykonaný v rámci právomoci zverenej mu Exekučným poriadkom.

Za správny považuje odvolací súd aj záver o posúdení právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným
ako vzťahu spotrebiteľského v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka. V
nadväznosti na tento záver je potom potrebné uviesť, že v § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá
úprava inštitútu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a tieto sú definované ako
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie zároveň vymedzuje, čo neprijateľnou zmluvnou
podmienkou nie je s tým, že medzi neprijateľné zmluvné podmienky nepatria individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia, s ktorým mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy a mohol
ovplyvniť ich obsah.

V posudzovanom prípade teda exekučný súd správne vyhodnotil zmluvný vzťah medzi oprávneným
a povinným a následne aj správne skúmal rozhodcovskú zmluvu, ktorou bola založená právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie a vydanie exekučného titulu. Nesprávne však posúdil
rozhodcovskú zmluvu, od ktorej odvodil rozhodcovský súd svoju právomoc na rozhodnutie.

Rozhodcovská zmluva v posudzovanom prípade bola podpísaná medzi oprávneným a povinným
v rovnaký deň ako Zmluva o revolvingovom úvere a nebola dojednaná ako súčasť Zmluvy o
revolvingovom úvere alebo Všeobecných podmienok k nej, ale bola dojednaná na samostatnej listine.
Aj keď bola oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka - povinného na samostatnom liste,
do ktorého sa len dopĺňali požadované údaje, za podstatné považuje odvolací súd, že dlžník - povinný
mal možnosť túto rozhodcovskú zmluvu odmietnuť bez toho, aby bolo zmarené uzavretie Zmluvy o



revolvingovom úvere (bod 2. Rozhodcovskej zmluvy) a navyše mal podľa bodu 7. právo odstúpiť od
rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 dní od jej uzavretia.

Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodcovská zmluva v danom prípade nielen, že bola uzavretá na
samostatnej listine, ale povinnému v nej bolo vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú
jeho dôsledky, bolo v nej uvedené, že jej uzavretie nie je podmienku uzavretia Zmluvy o revolvingovom
úvere a navyše bolo možné od nej odstúpiť v lehote 14 dní od jej uzavretia, a teda povinný mal dostatok
času sa s jej obsahom oboznámiť a prípadne od nej odstúpiť.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc
rozhodcovského súdu vydať exekučný titul, za individuálne dohodnutú, a preto jej vyhodnotenie
exekučným súdom ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je nesprávne. Tento záver odvolacieho súdu
však nevylučuje, že by rozhodcovská zmluva mohla byť neplatná aj z iných dôvodov.

Keďže prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd jeho rozhodnutie podľa § 221 ods.
1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd
opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Okresný súd sa bude zaoberať predovšetkým posúdením otázky, či
exekučný titul, predložený v tomto prípade so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia, spĺňa
formálne a materiálne náležitosti vykonateľného rozhodnutia.

Odvolací súd ešte v záver považuje za potrebné uviesť, že v tomto rozhodnutí pristúpil k zmene
svojho právneho názoru oproti svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach,
a to v záujme právnej istoty účastníkov konania, poukazujúc na prevažujúcu rozhodovaciu činnosť
iných senátov tunajšieho súdu (napríklad sp. zn. 15CoE/64/2015, 14CoE/88/2015, 2CoE/141/2015,
17CoE/2/2015, 1CoE/183/2015, 16CoE/71/2015, 43CoE/496/2015).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.