Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/921/2014 z 27. 10. 2015
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. októbra 2015, sp. zn. 15Co/921/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6713208680.1
Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/921/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6713208680.1 | 2015-10-27 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f5959da-6a76-4cc4-901e-7de14d9ec4e0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6713208680.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/921/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713208680
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713208680.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici právnej veci navrhovateľa Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska
ul. č.1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Advokátska
kancelária ECKER-KÁN & partners, Nám.M.Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, adresa pre písomný styk
P.O.BOX 75, 820 09 Bratislava 29 proti odporcovi L. Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom P. 1,
XXX XX M., t.č. bytom O. J. sv. X. de P., C. cesta XX, XXl XX V., štátny občan SR o zaplatenie 50,70
eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 28. 05. 2014, č.
k. 10C/241/2013 - 63, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  z r u š u j e  a vec mu vracia na  ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol, odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal
a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť  na účet Okresného súdu Zvolen súdny poplatok vo výške
16,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom podaným na okresný súd dňa 09. 05. 2013
domáhal,  aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 50,70 eur a trovy konania.

Návrh odôvodnil tým, že vykonáva mestskú hromadnú dopravu (električkovú, trolejbusovú a autobusovú)
podľa Prepravného poriadku MHD v Bratislave.  Odporca na výzvu revízora dňa 20. 10. 2012 na linke
MHD č. 210 sa nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, preto
navrhovateľovi podľa čl. 6 Prepravného poriadku MHD v Bratislave a čl. 5 Tarify MHD v Bratislave vznikol
nárok, aby mu odporca zaplatil cestovné 0,70 eur a úhradu 50,- eur.  Odporca dlžnú sumu navrhovateľovi
do podania návrhu neuhradil.

Okresný súd rozhodol platobným rozkazom dňa 25. 06. 2013, proti ktorému podal odpor odporca.
Namietal, že ÚPSVaR Zvolen bolo rozhodnuté, že bolo vyhovené jeho žiadosti o vyhotovenie preukazu
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom zo dňa 01. 11. 2012, pričom jeho
zdravotný stav je od narodenia trvalý a nezvratný, a nárok na preukaz ZŤP mal  celý život.  Preukaz
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím mu bol  priznaný dňa 01. 11. 2012, preukaz mu bol
vyhotovený dňa 16. 01. 2013.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti účastníkov, vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi, pričom na základe nich dospel k záveru, že nárok navrhovateľa nie je daný, pretože
vykonaným dokazovaním mal za preukázané, čo nebolo sporné medzi účastníkmi, že odporca cestoval
dňa 20. 10. 2012 na linke MHD Bratislava                     č. 210 a na výzvu revízora sa nepreukázal
platným cestovným lístkom. Zároveň však mal preukázané, že  dňa 02. 11. 2012 odporca podal
žiadosť na príslušný orgán o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
so sprievodcom, ktorej bolo dňa 23. 11. 2012 rozhodnutím  ÚPSVaR Zvolen, odbor sociálnych vecí a



rodiny, vyhovené na základe lekárskeho posudku zo dňa 21. 11. 2012 a následne dňa 16. 01. 2013 mu
bol vydaný preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Z toho vyvodil,
že  v čase prepravy odporca síce nedisponoval preukazom ZŤP, avšak z lekárskeho posudku, ktorý
bol podkladom na vydanie tohto rozhodnutia, je zrejmé, že  zdravotné postihnutie odporcu je trvalé a
pretrváva od detstva. Preto dospel k záveru, že  výklad zákona, vykonávacích predpisov v tomto zmysle,
že nárok na bezplatnú prepravu osôb má len osoba, ktorá je v deň vykonania držiteľom preukazuj ZŤP
bez toho,  aby mohlo byť prihliadnuté  ku skutočnosti, že tento preukaz bol vydaný dodatočne  s tým, že
bolo jednoznačne potvrdené, že nárok na existenciu takéhoto preukazu existoval aj v čase vykonávania
predmetnej prepravy, by bol neprimerane tvrdý a postrádal by sa tým celý zmysel existujúceho nároku
určitej skupiny občanov na bezplatnú prepravu osôb, keď súd zastáva názor, že tieto skutočnosti je
potrebné vykladať  v širších súvislostiach.

Následne uviedol, že nevykonal dokazovanie ďalšími dokladmi predloženými zo strany odporcu, pretože
nemali vplyv na rozhodnutie súdu v danej veci.  Na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 760
Občianskeho zákonníka a príslušné ustanovenia zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave.

Proti rozsudku sa odvolal navrhovateľ. Žiadal ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.
Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 221 ods. 1 písm. h)  O. s. p., teda nesprávne právne posúdenie veci,
ako aj nedostatočne zisteným skutkovým stavom.

Poukázal na ust. § 760 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého preprava osôb je služba poskytovaná
cestujúcim, ktorá spočíva v preprave predmetu (veci) a osoby dopravným prostriedkom do miesta
určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné. Občiansky zákonník obsahuje iba základnú úpravu
vzťahov vznikajúcich pri rôznych druhoch a spôsoboch prepravy, pričom podrobnejšia úprava je
ponechaná osobitým  zákonom a vykonávacím právnym normám. V tomto prípade je to zákon č.
514/2009 Z. z. o doprave na dráhach.

Zdôraznil, že napriek tomu, že k porušeniu právnej povinnosti odporcom došlo v dopravnom prostriedku
navrhovateľa na linke MHD č. 210, t. j. trolejbuse, súd prvého stupňa pre právne posúdenie veci
neaplikoval zákon o doprave o dráhach, ale aplikoval zákon č. 56/2012 Z. z . o cestnej doprave.

Okrem iného poukázal  na § 16 ods. 4 písm. c)  v spojení s písm. d) a f)  zákona                    č. 514/2009 Z. z.,
podľa ktorého je cestujúci povinný preukázať sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení
z neho platným prepravným dokladom.  Podľa § 16 ods. 7 citovaného  zákona podrobnosti o právach
a povinnostiach cestujúcich upraví dopravca v medziach tohto  zákona podľa ods. 5 v prepravnom
poriadku.

V čl. 3 ods. 1 Prepravného poriadku  MHD v Bratislave cestujúci je povinný dodržiavať  ustanovenia
tohto prepravného poriadku, tarify a pokyny oprávnenej osoby  dopravcu. Podľa čl. 3 ods. 7 cestujúci je
povinný poskytnúť revízorovi cestovný lístok na kontrolu jeho platnosti. V zmysle čl. 6 ods. 2 je taktiež
povinný na vyzvanie revízora predložiť  na kontrolu cestovný lístok, v prípade zľavneného citovaného
lístka spolu s preukážkou  na tarifnú zľavu.

Podľa čl. 6 ods. 1 písm. c) Tarify MHD v Bratislave na bezplatnú prepravu osôb a vecí majú nárok občania
SR, ktorí sú držitelia preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Odporca na výzvu revízora sa nepreukázal platným cestovným dokladom.  Citované ustanovenie
článku jasne a zrozumiteľne upravuje, že nárok na bezplatnú prepravu osôb a vecí majú občania
SR, ktorý sú držiteľmi preukazu občana  s ťažkým zdravotným postihnutím.  To, že odporca v čase
kontroly  tarifného vybavenia cestujúcich nebol držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným
postihnutím, bola potvrdená i v rámci dokazovania vykonaného súdom. Je viac než  logické, že na to, aby
mohol byť uplatnený  nárok cestujúceho na bezplatnú dopravu dopravným prostriedkom navrhovateľa,
je nevyhnutné predmetný nárok pri kontrole tarifného vybavenia cestujúcich preukázať príslušným
potvrdením, inak platí domnienka, že cestujúci cestuje  bez platného cestovného dokladu a porušuje
nielen prepravné a tarifné podmienky navrhovateľa, ale aj zákonnú normu, teda zákon o doprave na
dráhach.



Záverom poukázal na to, že  do 16. 01. 2013 navrhovateľ eviduje voči odporcovi                   13
neuhradených pohľadávok, pričom po dátume 16. 01. 2013 nemá navrhovateľ vedomosť ani o jednej
pohľadávke voči odporcovi.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2                O. s. p.
a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. zrušil rozsudok okresného súdu podľa ust.
§ 221 ods. 1 písm. h) O. s. p.  a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že  odvolanie navrhovateľa je v celom rozsahu správne
a odvolací súd sa s ním stotožňuje. V odvolaní  navrhovateľ namietal, že prvostupňový súd nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav.

Zrušenie podľa citovaného ustanovenia predpokladá, že prvostupňový súd vec nesprávne právne
posúdil tým, že neaplikoval na danú vec správny právny predpis a nedostatočne zistil skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva, teda, ak súd použil iný
právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil správny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Z obsahu spisu je zrejmé, že prvostupňový súd na zistený skutkový stav aplikoval                               § 760
Občianskeho zákonníka, čo v danom prípade je správna aplikácia práva, avšak nesprávne vychádzal zo
zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej preprave, keď nemal za zistené, čomu zodpovedá daná linka  MHD v
Bratislave, kde došlo k porušeniu predpisov odporcom.  Keďže nemal dostatočne zistený skutkový stav,
ktorý je dôležitý pre aplikáciu správneho právneho predpisu, prvostupňový súd  nesprávne aplikoval
zákon č. 56/2012 Z. z.

V odvolaní navrhovateľ poukazuje na to, že linka č. 210 je trolejbusovou linkou, preto sa na ňu nemôže
vzťahovať č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, ale zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach.

Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 56/2012 prevádzkovať osobnú dopravu možno ako autobusovú dopravu alebo
ako taxislužbu.

V danom prípade však odvolateľ spochybnil, že by išlo o autobusovú dopravu.

Odvolací súd  vzhľadom na zoznam liniek, okrem iného uvedených na webovej adrese imhd.zoznam.sk/
BA/trasy-liniek.thml poukazuje na to, že  linka č. 210 je vedená ako linka trolejbusová. Preto na daný
prípad nemožno aplikovať právnu normu, ktorú použil prvostupňový súd, ale zákon č. 514/2009 Z. z. o
doprave na dráhach. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, dopravou na dráhe sa okrem iného rozumie
mestská električková doprava a trolejbusová doprava.

Podľa § 8 ods. 5 citovaného zákona o cestujúcich, cestujúci ktorý sa v dráhovom vozidle alebo
po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej
kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému
a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice, alebo zastávky podľa tarify
cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na
vymáhanie prirážky a cestovného.

Podľa § 8 ods. 8 citovaného zákona podmienky tarify cestovného a prepravný poriadok podliehajú
schváleniu objednávateľa.

Z prepravného poriadku, čl. 6 bod 2, z ktorého vychádzal aj prvostupňový súd, jednoznačne vyplýva, že
cestujúci je povinný na vyzvanie revízora predložiť na kontrolu cestovný lístok, v prípade zľavneného
cestovného lístka spolu s preukážkou na tarifnú zľavu. V zmysle čl. 6 ods. 1 písm. c) Tarify na bezplatnú
prepravu osôb majú nárok len držitelia občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Odvolací súd dodáva, že nie je mu k dispozícii platný prepravný poriadok k spornému dátumu,
odvolací súd vychádzal len z dostupných údajov internetu, resp. predloženého čiastočného prepravného



poriadku, ktorý predložil navrhovateľ, nie je však z neho zrejmé, k akému dátumu sa vzťahuje.
Predmetný dokument, ktorý označil prvostupňový súd ako dôkaz, nie je zahrnutý v spise, pričom
prvostupňový súd odkázal na skutočnosť, že  je vedený na správe Okresného súdu Zvolen pod Spr.
Tento postup odvolací súd nepovažuje za správny, pretože pokiaľ  prvostupňový súd uvádza, že  vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi, okrem iného aj prepravným poriadkom MHD v Bratislave a tarify MHD v
Bratislave platnej od 01. 01. 2009, takýto dôkaz mal byť k dispozícii na preskúmanie odvolaciemu súdu.

Vzhľadom na tvrdenie navrhovateľa a citáty prvostupňového súdu možno predbežne poukázať na
skutočnosť, že citovaný prepravný poriadok vychádza z predpokladu, že  na bezplatnú prepravu osôb má
nárok iba držiteľ preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je v prípade kontroly povinný
predložiť na kontrolu cestovný lístok, v prípade  zľavneného cestovného lístka spolu s preukážkou na
tarifnú zľavu. Je logické, že pokiaľ daná osoba, ktorá má nárok na bezplatnú prepravu cestuje, je v
prípade revízie nutné, aby sa preukázala dokladom preukazujúcim nárok na takéto cestovanie, ktorým je
jednoznačne preukaz občana ZŤP. Je zrejmé aj to, že v čase kontroly odporca nebol držiteľom preukazu
ZŤP, ako to vyplynulo z doterajšieho dokazovania.

Záver prvostupňového súdu,  ktorý poukazuje na skutočnosť, že zákon je neprimerane tvrdý a že by
sa postrádal celý zmysel existujúceho nároku, je nesprávny a daný výklad arbitrárny,  priamo v rozpore
so znením  právnej úpravy. Súd totiž bližšie neuviedol, z akého dôvodu je potrebné vykladať v širších
súvislostiach túto úpravu. Odvolací súd len dodáva, že  z daného pohľadu ide o svojvoľný výklad práva,
naopak, v časti rozhodnutia prvostupňový súd preferuje formalistický výklad na strane 6 na konci prvého
odseku. Závery prvostupňového  súdu, ktoré vyplynuli z dokazovania sú v príkrom rozopre so zisteniami,
ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli.

Prvostupňový súd tak nedostatočne zistil  skutkový stav a zároveň nesprávne aplikoval príslušné právne
predpisy, zvlášť, ak aplikoval  zákon č. 56/2012 Z. z. namiesto zákona                        č. 514/2009 Z. z.

V ďalšom konaní prvostupňový súd   riadne vykoná dokazovanie a oboznámi sa s právnou úpravou, na
ktorú poukazuje navrhovateľ, ako aj odvolací súd,  vec bude posudzovať aj vzhľadom na ustanovenia čl.
6 ods. 2 Tarify MHD v Bratislave, zvlášť podľa čl. 6 ods. 1 písm. c), ktoré citoval vo svojom rozhodnutí,
avšak z neho pri právnom posúdení veci vôbec nevychádzal, pričom išlo o podstatné ustanovenie
pre rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu sa stalo rozhodnutie prvostupňového súdu rozporným a
nepresvedčivým. Výklad prvostupňového súdu, ktorý nárok na bezplatnú prepravu osôb vo vzťahu k
povinnosti cestujúceho preukázať preukazom ZŤP neakceptoval, považuje za nesprávny a v priamom
rozopre s prepravným poriadkom. V danom prípade prepravný poriadok je zrozumiteľný a jasný a niet
dôvodu ho vykladať v širších súvislostiach, pretože k tomu nie je žiadny dôvod.

Prvostupňový súd preto doplní dokazovanie vo vyššie naznačenom smere vo vzťahu k linke č. 210,
pričom vyzve navrhovateľa na preukázanie  danej skutočnosti o tom, že daná linka predstavuje  skutočne
trolejbusovú linku a následne bude aplikovať príslušné ustanovenia  vyššie uvedené.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.