{"guid": "23647f58-5602-4798-b47a-df9ee1b6a7bd:3c4f0615-5b7c-4146-9bec-95441e0ea8e7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6707208316.2", "spisova_znacka": "2CoE/29/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/29/2015 z 1. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 1. marca 2015, sp. zn. 2CoE/29/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6707208316.2", "identifikacne_cislo": "6707208316", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Alena Antalová", "sudca_id": 1583, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-antalova-1583", "datum_vydania": "2015-03-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c4f0615-5b7c-4146-9bec-95441e0ea8e7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6707208316.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6707208316.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6707208316.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 2CoE/29/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6707208316\nDátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6707208316.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova\n25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09\nBratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. M. XX, XXX XX F.,\npre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 379,74 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym\nexekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 62,\n821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 1377/07, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu\nZvolen č.k. 11Er/3495/2007-41 zo dňa 21. októbra 2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nI. Návrhy oprávneného na prerušenie konania  z a m i e t a .\nII. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/3495/2007-41 zo dňa 21. októbra 2014   p o t v r d z u j e.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) zastavil exekúciu vykonávanú\nsúdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn.  EX 1377/07 podľa § 57 ods. 1 písm. g)\nzákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Exekučný poriadok“). Exekučný súd napadnuté\nuznesenie odôvodnil tým, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského\nsúdu pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., so sídlom Bratislava sp. zn. SR 0738/07 zo dňa 26. februára\n2007.  Ďalej uviedol, že z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi\núčastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 05. júna 2006, záväzky z ktorej povinný\nriadne a včas neplnil. Exekučný súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský. Táto zmluva\nmá povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho\nzákonníka. Exekučný súd uvádza, že v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným\nspôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, mohol zmluvu, vrátane všeobecných obchodných\npodmienok, iba prijať alebo odmietnuť ako celok. Predmetná rozhodcovská doložka je pripravená\nako súčasť všeobecných obchodných podmienok oprávneného a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa\npodrobiť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencie rozhodovať majetkové\nspory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získava až na základe dohody medzi\núčastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z uvedeného dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo\nnebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský\nrozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej, či už vo forme osobitnej zmluvy,\nalebo vo forme rozhodcovskej doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou\nneplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho\núkonu, rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na\nvydanie rozhodnutia. Preto exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods.\n1 písm. g) Exekučného poriadku.\n\nProti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal\nzrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol,\n\nže odvolanie podáva z dôvodu, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. § 205 ods. 2\npísm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“), pretože exekučný súd\nnie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o\nveci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda\nvmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Uviedol, že k takému revíznemu\npostupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s\nvýsledkom absolútnej nerozpornosti podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd nie\nje súdom v zmysle ust. § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení tuzemského\nrozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v\nrozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako\nrozsudok všeobecného súdu, pričom exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako\ns rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie,\nktoré je exekučným titulom a ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol\nexekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.\nOprávnený tiež žiadal v prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou ust. § 44 ods.\n2 Exekučného poriadku, aby súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie\na podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá\na druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor\ns princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.\nĎalej namietal, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (ust. § 205\nods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. e) O.s.p.). Podľa odvolateľa ust. § 45 ods. 2\nZákona o rozhodcovskom konaní explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov\nv rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku rozhodcovského súdu. Uviedol, že exekučný súd môže\npristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania\nrealizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka konania (ust. § 45 ods. 1\nZákona o rozhodcovskom konaní). Ďalej namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť\nkonať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.).\nExekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci, čo\nho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov rozhodcovského\nkonania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s\nexekučnou vecou. Exekučný súd porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh,\nrovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania.\nPoukázal na článok 12 ods. 2 Ústavy SR, článok č.14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd. Exekučný súd podľa odvolateľa odlišne zaobchádzal so žalovaným - povinným\nna strane jednej a žalobcom - oprávneným na strane druhej. Žalobca mal v konaní pred exekučným\nsúdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Exekučný súd použil dôvod\niného postavenia v súvislosti s postavením žalobcu (oprávneného) ako podnikateľského subjektu a\npreto toto jeho iné postavenie ho vylúčil z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá\nmu právo patrí, a to z titulu platnej zmluvy o úvere Postupom exekučného súdu došlo v rámci práva\nna súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady\nkontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Exekučný\nsúd neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 40 a § 43 Zákona\no rozhodcovskom konaní a aplikoval právne normy - ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45\nods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré podľa odvolateľa interpretoval nesúladným spôsobom.\nOprávnený namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré\nboli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Ďalej namietal, že súd\nnedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, pričom k záverom dospel\nlen na základe domnienok. Účastníci konania nemali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom,\nči navrhnúť ďalšie dokazovanie na preukázanie nimi tvrdených skutočností. V závere namietal, že\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods.\n2 písm. f) O.s.p.). Exekučný súd je v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní\noprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi\na nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Dojednanie, ktorým zmluvné strany\nzaložili právomoc rozhodcovského súdu neustanovuje, že spory so dodávateľom budú riešené výlučne v\nrozhodcovskom konaní. Účastníkom zmluvy je daná možnosť voľby či sa obrátia na rozhodcovský súd,\nalebo na riadny súd. Možnosť voľby účastníkmi dojednaná bola, preto nejde o neprijateľnú podmienku\nv zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Exekučný súd nesprávne vykladá ust. § 53\nods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože rovnosť práv účastníkov konania bola v rozhodcovskom konaní\n\ndodržaná. Oprávnený nesúhlasil ani s právnym názorom posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o\nspotrebnom úvere, v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený poskytuje svojim klientom\npeňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného\nzákonníka. V predmetnej zmluve o úvere nemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá o.i. aj ročná\npercentuálna miera nákladov, tak ako to nesprávne uvádza  v odôvodnení prvostupňový súd. Vzhľadom\nna charakter podnikateľskej činnosti oprávneného nie je možné, aby oprávnený poskytoval úvery na\nzáklade Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto\nzákona. Oprávnený poukázal na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania. Dohodnutý\núrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z\ndohodnutej zmluvy. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali\nžiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Oprávnený zároveň\nsúdu navrhol, aby boli Súdnemu dvoru Európskej únie predložené prejudiciálne otázky v nasledovnom\nznení:\n1. Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje\nrozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom\nrozhodcovských súdov?\n2. V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku je možné ustanovenie písm. q) ods.\n1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že\n„všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené\na) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho\nrozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná\nstrana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak\nžalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu\nna všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky,\nčo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaní žaloba na rozhodcovský súd vo veci,\nv ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená\nprávomoc rozhodcovského súdu?\n3. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré\naplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS\nzabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?\n4. Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti\nmožnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej\nneprijateľnosť, vykladať tak, že takáto podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne\nneodporoval jej neaplikácii alebo aj tak, že takáto podmienka s aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil\nsúdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne\nneprijateľnú?\n\nPovinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.\n\nKrajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. postupom podľa § 214 ods. 2\nO.s.p. bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako\nvecne správne.\n\nOdvolací súd po preskúmaní veci zistil, že oprávnený navrhuje predmetné exekučné konanie prerušiť\npodľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) pre nesúlad ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku s\nčl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, a tiež podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p..\n\nPodľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je\nv tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,\nže všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo\nmedzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému\nsúdu na zaujatie stanoviska,\n\nOdvolací súd k návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. uvádza, že toto\nustanovenie slúži na konkrétnu kontrolu ústavnosti všeobecne záväzných právnych predpisov. Odvolací\nsúd návrh oprávneného nepostúpil ústavnému súdu na zaujatie stanoviska z dôvodu, že nedospel k\n\nzáveru, že všeobecne záväzný právny predpis (§ 44 ods. 2) je v rozpore s ústavou, zákonom alebo\nmedzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Odvolací súd je povinný postúpiť návrh\noprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b), len vtedy keď by dospel k záveru, že\nust.  § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku je v rozpore s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy\nSlovenskej republiky. Na podporu svojich tvrdení odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu\nSR č.k. IV.ÚS 55/2011 z 24. februára 2011 v ktorom sa uvádza: „Pokiaľ pri preskúmaní rozhodcovského\nrozsudku v štádiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistí exekučný súd vyššie\nuvedené nedostatky, potom návrh na vydanie poverenia zamietne. Z uvedeného vyplýva, že exekučný\nsúd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého\nexekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj na\núčely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“.\n\nPodľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych\nspoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.\n\nPodľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ZFEU) Súdny dvor Európskej únie má právomoc\nvydať rozhodnutie o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií,\norgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;\nAk sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že\nrozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej\núnie, aby o nej rozhodol.\nAk sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie\nje prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa\nna Súdny dvor Európskej únie.\n\nOdvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 33/2012\nzo dňa 29. marca 2012, v ktorom Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania riešil aj práve\notázku prerušenia konania súdom, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní\nEÚ (ďalej len „ZFEÚ“) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej)\notázke. V uvedenom uznesení uviedol: „Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 ZFEÚ má\npovahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom má Súdny dvor Európskej únie\nprávomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii,\norgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES.\nKonanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a\nzachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva\nrozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné\npre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.“\n\nPovinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej\notázke, ktorá je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ nemožno vykladať absolútne, t.j. že\nvnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o\npredbežnej otázke. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu\nkomunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či\notázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného\nprípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je\nvo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva.\nZároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a\nirelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah\nna prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá\nreálny základ v prejednávanom spore. Odvolací súd pritom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ\nzo dňa 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81, v ktorom v bodoch 9 a 10 odôvodnenia uviedol, že\nčlánok 177 ZEHS (teraz článok 267 ZFEÚ) nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre účastníkov\nkonania pred vnútroštátnym súdom. Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov konania, že zo\nsporu vyplýva otázka výkladu práva Spoločenstva, na to, aby bol dotknutý súd povinný usúdiť, že ide o\notázku položenú v zmysle článku 177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu obrátiť sa na Súdny\ndvor prípadne i bez návrhu. V druhom rade zo vzťahu medzi druhým a tretím odsekom článku 177\nvyplýva, že súdy, na ktoré sa vzťahuje tretí odsek, majú rovnakú právomoc posúdenia ako všetky ostatné\nvnútroštátne súdy vo veci zistenia, či rozhodnutie o otázke práva Spoločenstva je potrebné na vydanie\n\nich rozhodnutia. Tieto súdy teda nie sú povinné postúpiť im položenú otázku výkladu práva Spoločenstva,\nak otázka nie je relevantná, to znamená v prípadoch, keď odpoveď na túto otázku, nech by bola\nakákoľvek, nemôže mať nijaký vplyv na vyriešenie sporu. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že\nv rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor nie je oprávnený uplatniť právne predpisy Únie na\nkonkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov prijatých inštitúciami Únie (uznesenie\nSúdneho dvora EÚ zo dňa 16. novembra 2010, C-76/10,  bod 79).\n\nOprávnený v návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiadal odvolací súd, aby\nSúdnemu dvoru ES na základe čl. 267 ZFEÚ predložil tri prejudiciálne otázky. Odvolací súd považuje\nza potrebné k tomu zdôrazniť, že je nepochybné, že vnútroštátny poriadok umožňuje riešenie aj takých\nsporov, ktoré vzniknú zo spotrebiteľských vzťahov v rozhodcovskom konaní podľa ZRK. Preto považoval\nv danom prípade oprávneným navrhované predbežné otázky za zjavne neopodstatnené a irelevantné,\na to aj vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pričom ich prejudiciálne zodpovedanie nemá reálny dosah\nna prebiehajúce konanie. Z tohto dôvodu nepovažoval za potrebné predložiť oprávneným navrhované\npredbežné otázky Súdnemu dvoru EÚ, aby mohol rozhodnúť vo veci samej. Judikatúra Súdneho dvora\nEU mu takýto postup umožňuje (t.j. upravuje výnimky z povinnosti súdu predložiť predbežnú otázku\ntýkajúcu sa výkladu práva Európskej únie, ak je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný\nopravný prostriedok), a to v prípade, ak k danej otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora EU a\nak výklad a správna aplikácia práva Európskej únie sú súdu úplne zjavné, t.j. keď toto jeho posúdenie a\nzhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire\nako aj s doktrínou acte clairé. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je\npritom založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na judikatúre,\nkonštantnej, ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už\nzodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry\nvlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné) je založená na postuláte,\nže začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového\npráva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.\n\nOdvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon\nneustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po\nskončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.\n\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní nenastal\nžiadny z dôvodov uvedených v § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. pre prerušenie konania podľa osobitného\nzákona a ani nie je potrebné obrátiť sa s navrhovanými predbežnými otázkami oprávneného na Súdny\ndvor EÚ, preto odvolací súd oba návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.\n\nV predmetnej veci oprávnený v exekučnom konaní predložil ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok\nStáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., Bratislava pod sp. zn.\nSR 0738/07 zo dňa 26. februára 2007 vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, na základe\nrozhodcovskej doložky obsiahnutej v Zmluve o úvere zo dňa 05. júna 2006 uzatvorenej medzi\noprávneným a povinným, ktorej súčasťou sa stali Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V bode\n17. týchto Všeobecných podmienok bola uzatvorená rozhodcovská doložka tak, že účastníci konania\nsa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzatvorenej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad\nalebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská\nrozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.\n\nĎalej z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Uznesenie Okresného súdu Zvolen ako prvostupňového\nsúdu č.k. 11Er/3495/2007-17 zo dňa 07. marca 2012, ktorým zastavil exekúciu proti povinnému, bolo\nna základe odvolania oprávneného zrušené a vrátené na ďalšie konanie Uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č.k. 2CoE/141/2014-36 zo dňa 04. augusta 2014. Z uznesenia Krajského súdu v\nBanskej Bystrici vyplýva, že predmetnú vec vrátil prvostupňovému súdu z dôvodu, že súd neskúmal, či\nsamotný exekučný titul bol vydaný v súlade so zákonom, a teda či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na\nzáklade platne uzatvorenej rozhodcovskej doložky, a tiež, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa zákonné\nnáležitosti (§ 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.).\n\nPodľa § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa\nosobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol\n\nnariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie\nzastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo ak rozhodcovský\nrozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom\nnedovolené alebo odporuje dobrým mravom.\nPodľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon\nrozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní\nnedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.\nPodľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za\nneprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.\nPodľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.\nPodľa § 53 ods. 1 OZ v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 05. júna 2006 spotrebiteľské\nzmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).\nPodľa § 53 ods. 4 OZ v uvedenom znení neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách\nsú neplatné.\n\nExekučný súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, dôsledne skúmať, či sú splnené\nformálne i materiálne predpoklady na vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad,\nna základe ktorého súdny exekútor vedie exekúciu, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41\nExekučného poriadku. V prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej\nvykonateľnosti exekučného titulu, musí exekučný súd na zistenie tejto nezákonnosti adekvátne procesne\nzareagovať (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 164/1996).\n\nK námietke odvolateľa, že exekučný súd predmetnú zmluvu nesprávne posúdil ako zmluvu o\nspotrebiteľskom úvere, odvolací súd poukazuje na ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane\nspotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), podľa\nktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného\nzákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých\nprípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Povinný\nvykazuje znaky spotrebiteľa vymedzené v ust. § 2 tohto zákona, podľa ktorého spotrebiteľom je fyzická\nosoba, ktorá nakupuje výrobky, alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä\npre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti a nepochybne aj podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001\nZ.z., podľa ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel,\nako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Je nepochybné tiež, že veriteľom v zmysle § 3\nods. 1 tohto zákona je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho\npodnikania. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd na predmetnú zmluvu správne aplikoval ustanovenia\nOZ týkajúce sa úpravy neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Keďže spotrebiteľské\nzmluvy sú upravené v OZ, bolo potrebné aj na zmluvu uzatvorenú podľa Obch. zák. v zmysle § 1 ods.\n2 Obch. zák. aplikovať úpravu obsiahnutú v OZ.\n\nOdvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade\nSmernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej\nlen „Smernica“) vo veci C-40/08 a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý\nrozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti\nspotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento\núčel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi\npodnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže\ntakéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,\nprináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva\nvyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“\n\nK námietke odvolateľa, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci odvolací súd uvádza, že\nrozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa\nZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému\nsúdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd\nju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je\npre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu\n\nzisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej, či už\nvo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou\nneplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho\núkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc\nna vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu\n17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere,\nexekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej\nzmluve. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je\nskutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej\nzaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne\ntak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré\nzo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú\nzmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým ťažko čitateľným, resp. takmer nečitateľným husto\npopísaným písmom - už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom\ndojednaní v takomto texte obsiahnutými. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu\nzmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v\nzmysle      § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako\nneprijateľnú podmienku zmluvy, a teda za absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva,\nže v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako\ndoložka zapracovaná do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zadnej strane formulára zmluvy.\nSpotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal\ninú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ovplyvniť výber rozhodcov, resp. rozhodcovského\nsúdu uvedených v predtlači zmluvy. Už táto skutočnosť podstatne zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu\nmedzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je\nzaložené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých\nobjektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne\nurčeným Rozhodcovským súdom, tak ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej úverovej zmluvy\nsvojím spotrebiteľom, tým spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a\nkonkrétnym spotrebiteľom. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako\naj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby\nmal možnosť akejkoľvek úpravy či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo\ntýkala predmetu uzatváranej zmluvy. Exekučný súd preto správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako\nneprijateľnú podmienku v zmysle    § 53 ods. 1 OZ. Neprijateľné podmienky sú v zmysle § 53 ods. 4 OZ\núčinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatné.\n\nOdvolací súd aj v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 55/2011 z 24.\nfebruára 2011, v ktorom ústavný súd zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmať\nprípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu), ako aj k\npostupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej\nzmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.\n\nK ďalšej námietke odvolateľa, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,\nodvolací súd poukazuje na ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekúciu zastaví\nsúd na návrh alebo aj bez návrhu, na ktorý správne poukázal aj exekučný súd vo svojom rozhodnutí.\nV danom prípade návrh na začatie konania nebol potrebný a exekučný súd konal ex offo bez návrhu,\ntak, ako mu to umožňuje zákon.\n\nTvrdenie odvolateľa, že v predmetnej zmluve o úvere nemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá\no.i. aj ročná percentuálna miera nákladov (ako to podľa odvolateľa nesprávne uvádza v odôvodnení\nprvostupňový súd), považuje odvolací súd za irelevantné, nakoľko takéto tvrdenie odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia exekučného súdu neobsahuje. Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie\nnámietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia, preto sa s nimi podrobnejšie nezaoberal.\n\nZ vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil\npodľa § 219 ods. 1 O.s.p.\nToto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o\nsúdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Er/3495/2007", "guid": "8e4ce51d-b707-4417-985a-d760fcb59200:964bdbaf-147f-4d7a-82a7-0f68efd1fb8a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "87761484-e451-44f9-bd99-de184b257b3e:3103ecc7-7831-46e5-b936-1d6824d71793", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3214201906.1", "spisova_znacka": "2CoE/141/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/141/2014 z 10. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-11-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3214201906.1"}, {"guid": "bdc00901-e64d-44f7-aec5-ad4ceeb833c1:2565ecec-e0a9-4d96-897f-961d9d0f5714", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Er/3495/2007", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 11Er/3495/2007 z 21. 10. 2013", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2013-10-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bdc00901-e64d-44f7-aec5-ad4ceeb833c1:2565ecec-e0a9-4d96-897f-961d9d0f5714"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0dff20cb-3fbf-46e8-87a4-8aed0eb55fb4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.574.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 574/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 574/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.574.2016.1"}]}