{"guid": "cd28dbcf-9763-461a-bf2d-3a07d6ce5a89:007a1c1c-cb2b-4758-a4da-8067fae47bc0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6415200892.2", "spisova_znacka": "15Co/446/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/446/2015 z 20. 7. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 20. júla 2015, sp. zn. 15Co/446/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6415200892.2", "identifikacne_cislo": "6415200892", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Ryant", "sudca_id": 235, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-ryant-235", "datum_vydania": "2015-07-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 76 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-76"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-76"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/007a1c1c-cb2b-4758-a4da-8067fae47bc0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6415200892.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6415200892.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6415200892.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/446/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200892
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6415200892.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky Z. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. nad I.,
P. XXX/X, zast. JUDr. Ľudmilou Petrušovou, AK so sídlom Žiar nad Hronom, A. Dubčeka 386/10, proti
odporcovi v 1/ rade P.. C. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. - I., V. I. XXX, zastúpeného Mgr. Kristínou
Grausovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Františkánske námestie 3, a odporkyni v 2/ rade
M.. M. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. J. XXX, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na
odvolanie odporcu 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 22. 05. 2015, č. k.
19C/34/2015 - 14, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že:  „Súd  odporcovi 1/                                   z
a k a z u j e  predať, zmluvne previesť, zaťažiť alebo inak nakladať so spoluvlastníckym podielom 1/2 -
polovice k nehnuteľnostiam  zapísaným na LV č. XXX  pre k. ú. K. I., a to:

- CKN parcela č. XXX/X - záhrada o výmere 437 m2,
- CKN parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 227 m2,
- R. parcela č. XXX/X - záhrada o výmere 447 m2,
- CKN parcela č. XXX/X - záhrada o výmere 213 m2,
- CKN parcela č. XXX/X - záhrada o výmere 559 m2,
- rodinný dom s. č. XXX postavený na parc. č. CKN XXX.

Súd odporkyni 2/ z a k a z u j e  začať výkon záložného práva zo záložnej zmluvy uzavretej dňa
01.10.2012 v znení dodatku zo dňa 06.05.2013 medzi záložným veriteľom M.. M. G., nar. XX.XX.XXXX a
záložcom P.. C. W., nar. XX.XX.XXXX, podľa ktorej bol vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti
povolený pod č. V 323/13, predmetom ktorej je spoluvlastnícky podiel P.. C. W. o veľkosti 1/2
z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. K. I. a to:

- CKN parcela č. XXX/X - záhrada o výmere 437 m2,
- CKN parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 227 m2,
- CKN parcela č. XXX/X - záhrada o výmere 447 m2,
- CKN parcela č. XXX/X - záhrada o výmere 213 m2,
- CKN parcela č. XXX/X - záhrada o výmere 559 m2,
- rodinný dom s. č. XXX postavený na parc. č. CKN XXX.

O trovách konania súd rozhodne v konaní vo veci samej.“



Rozhodnutie odôvodnil tým, že v danej veci sa navrhovateľka domáhala nariadenia predbežného
opatrenia v znení, ako je vyššie uvedené, pričom spolu s návrhom na nariadenie predbežného
opatrenia podala aj návrh vo veci samej, ktorým sa domáha určenia, že záložné právo zapísané  k
nehnuteľnostiam vyššie špecifikovaným neexistuje, určenia, že záložná zmluva uzatvorená dňa 01. 10.
2012 medzi účastníkmi konania je neplatná. Dňa 20. 05. 2015 navrhovateľka doplnila návrh o uvedenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,  ktorá sa obáva, že dôjde k zmareniu výkonu exekúcie
vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 19Er/692/2014.

Súd sa oboznámil s konaním  4C/71/2012 ako aj exekučným konaním, pričom zistil, že  navrhovateľka
je zapísaná na LV č. XXX ako podielová spoluvlastníčka k sporným nehnuteľnostiam v rozsahu 1/2
rovnako ako  odporca 1/.

Nehnuteľnosť nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 07. 2007 za cenu 1 000 000,- Sk, keď
každý  zo spoluvlastníkov  na ňu prispel v rovnakom podiele.

Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom zo dňa 22. 05. 2013, č. k. 4C/71/2012 - 90 zrušil podielové
spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu 1/ a súčasne nariadil predaj nehnuteľnosti s tým, že výťažok
z predaja bude rozdelený medzi účastníkov v podiele po 1/2, pričom rozhodnutie sa stalo právoplatné
dňa 19. 06. 2013.

Následne  navrhovateľka z listu vlastníctva zistila ťarchy na nehnuteľnosti, a to zapísané záložné právo
na M.. M. G. na spoluvlastnícky podiel  odporcu 1/ v rozsahu 1/2. Toto záložné právo bolo zapísané  na
základe záložnej zmluvy zo dňa                           01. 10. 2012 a dodatku zo dňa 06. 05. 2013.

Navrhovateľka tvrdí, že zriadením záložného práva je realizované účelovo, aby sa znemožnil výkon
rozhodnutia.  Tvrdí, že medzi odporcami došlo k uzavretiu len fiktívnej zmluvy o pôžičke, nikdy nedošlo
k faktickému poskytnutiu finančných prostriedkov, odporcovia žijú v spoločnej domácnosti a odporkyňa
2/ ani nikdy  nedisponovala väčšou finančnou hotovosťou.  Záložná zmluva nebola realizovaná dňa 01.
10. 2012, ale až po znaleckom dokazovaní počas konania 4C/71/2012  so spätným dátumom.

Súd aplikujúc § 76 ods. 1 písm. e), f) O. s. p. a § 102 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru,           že
pri rozhodovaní nárok musí byť aspoň osvedčený,  aj keď nemusí byť nepochybne preukázaný, avšak
miera osvedčenia sa riadi konkrétnou situáciou.  Prihliada na to, aby  nedošlo k nezvrátiteľnému
následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím  a nákladmi. Zdôraznil, že súdu
nepatrí posudzovať možnú úspešnosť  navrhovateľky vo veci samej,  ale musí hodnotiť osvedčenie
danosti práv, ako aj hroziace nebezpečenstvo ujmy, ktoré spočíva v konaní  odporcu 1/, keď už počas
konania vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nakladal bez vedomia súdu a
navrhovateľky                 so spoluvlastníckym podielom, hoci mu muselo byť zrejmé, že  to bude mať
závažný vplyv na právny osud nehnuteľnosti.   Daným rozhodnutím sa zabráni ďalšiemu nežiaducemu
nakladaniu s nehnuteľnosťami tvoriacimi predmet tohto konania, čo by mohlo mať negatívny dopad na
postavenie navrhovateľky.  Taktiež je potrebné ho nariadiť z dôvodu, aby  mohol byť nariadený výkon
rozhodnutia, ktorý by mohol byť dobudúcnosti ohrozený.  Zároveň zdôraznil, že  predbežné opatrenie je
primerané uloženým povinnostiam, na strane druhej   a odporcu 1/ obmedzuje len v zložke vlastníckeho
práva, a to  nakladania s vecou.

Proti rozhodnutiu sa odvolal odporca 1/. Zároveň vzniesol námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni.
Predbežné opatrenie žiadal zmeniť a návrh ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu, že ničím neosvedčila
dôvodnosť svojho nároku.

Predovšetkým namietal, že navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť svojho  nároku. Z textu uznesenia
prvostupňového súdu to nie je zrejmé, akým spôsobom.  V návrhu iba predkladá výlučne  svoje
domnienky a predstavy, ktoré nepodložila žiadnym dôkazom.  Súd tieto prázdne tvrdenia si osvojil a
považoval ich za osvedčené, čo podľa jeho názoru je viac ako zarážajúce.

Pokiaľ ide o záver súdu, že počas súdneho konania vo veci zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva mal nakladať s nehnuteľnosťou bez vedomia súdu a navrhovateľky, poukázal na to,
že údaje katastra nehnuteľností sú verejné, každému prístupné, dokonca  on - line prostredníctvom
internetu. Neoboznámenie  sa s verejne dostupnými informáciami je skôr na príťaž súdu, ako aj



navrhovateľke. Naviac tieto závery  sa nezakladajú na pravde, lebo sa nijako nepreukázali.  Záložné
právo bolo do katastra zapísané 06. 05. 2013, teda pred vyhlásením rozsudku vo veci samej, keď súd
vyhlásil rozsudok dňa 22. 05.- 2013, pričom  právny zástupca odporcu 1/ ako aj súd na existenciu
záložného práva pred pojednávaním upozornil. Zároveň zdôraznil, že pred súdom  nie je  potrebné
dokazovať o skutočnostiach,  ktoré vyplývajú  z verejných registrov.  Nie je preto známe, ako mohol súd
vychádzať z opaku.

Z právneho, či skutkového hľadiska nevidel žiadny rozdiel v následkoch medzi tým              či súd
a navrhovateľka v čase rozhodovania o zrušení podielového spoluvlastníctva vedeli alebo nevedeli o
existencii záložného práva.  Na výsledok konania by to nemalo aj tak absolútne žiadny vplyv.

Uviedol aj to, že navrhovateľka chce navodiť dojem, že pri predaji  nehnuteľnosti postupuje  a vždy
postupovala plynulo a on kladie k tomu prekážky, čo sa nezakladá na pravde.  Návrh na začatie exekúcie
bol podaný  až dňa 12. 11. 2014, t. j. viac ako rok  a pol po právoplatnom skončení veci.  Ohradil
sa k záveru, že nakladal so svojim spoluvlastníckym podielom bez vedomia súdu, či navrhovateľky,
pretože ako vlastník veci  nemá povinnosť oznamovať súdu, či spoluvlastníkovi, že so svojím majetkom
nakladal a zložil ho. Naviac je to známe z verejne prístupných registrov. Taktiež je nesprávna úvaha
súdu, že založením nehnuteľností, prípadne zmenou vlastníka dochádza k závažnému vplyvu na ďalší
právny osud nehnuteľností.  Súd aj navrhovateľka prehliadajú, že účinky rozsudku pôsobia vždy aj na
právnych nástupcov.  Pokiaľ by došlo k zmene vlastníka, jeho spoluvlastníckeho podielu, a to v čase po
právoplatnom rozhodnutí súdu o zrušení podielového spoluvlastníctva tretím spôsobom, navrhovateľka
bude oprávnená domáhať sa vykonania exekúcie aj voči novému spoluvlastníkovi.  Z nakladania zo
spoluvlastníckym podielom navrhovateľke nehrozí absolútne žiadna ujma.

Zdôraznil, že na základe  rozsudku súdu má prebehnúť spoločný predaj nehnuteľností tretej osobe.  V
dôsledku daného rozsudku v podstate proti jeho  vôli je nútený  zbaviť sa spoluvlastníckeho podielu
k nehnuteľnostiam len preto, lebo nemal dostatočné finančné prostriedky  na vykúpenie polovičného
podielu navrhovateľky.

Vždy súhlasil s tým, aby boli nehnuteľnosti predané, v rokoch 2009 a v rokoch 2012 hľadal záujemcu
o kúpu, však pre absolútne prehnané finančné požiadavky  navrhovateľky, ktorá požadovala 200 000,-
eur,  svoju snahu vzdal. Následne sa dostal do finančných  ťažkostí a bol nútený si  požičať finančné
prostriedky. V tom čase veril, že nehnuteľnosti  v dohľadnej dobe budú predané a získa tak  peniaze na
vrátenie dlhov.  To sa nestalo a veriteľ, ktorý mu peniaze požičal, požadoval zabezpečenie  zriadenia
záložného práva s tým, že v prípade  existencie reálneho záujemcu nebude predaju brániť za podmienky,
že získané finančné prostriedky budú priamo na základe kúpnej zmluvy vyplatené jemu a budú slúžiť
na úhradu jeho doterajších dlhov.

Prehlásil, že dobudúcna je schopný zabezpečiť súhlas záložného veriteľa s predajom, avšak iba za
vyššie opísaných podmienok.  Nesúhlasí s tým, aby boli nehnuteľnosti predané  v aktuálne rozbehnutej
exekúcii na hranici podvodného konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, ktoré má za jediný cieľ
zbaviť ho  vlastníctva a veriteľa  za zlomok reálnej ceny nehnuteľností.  Navrhovateľka chce suplovať
činnosť doteraz neúspešnej realitnej kancelárie práv exekučným konaním.  Poukázal na to, že súdny
exekútor nie je uspôsobený na to, aby aktívne vyhľadával kupujúcich, navyše, ak jeho odmena je 20%
z ceny určenej znaleckým posudkom Realitné kancelárie majú obchodnú maržu 1 - 2% z reálnej kúpnej
ceny. Exekútor si bude účtovať za veľmi slabú realitnú činnosť maximálnu odmenu vo výške 33 193,92
eur.  Nevidí dôvod na to, aby im takto poskytoval službu realitnej kancelárie súdny exekútor za túto
odmenu, preto výkon práva navrhovateľkou považuje za rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka.  Je nereálne, aby sa nehnuteľnosti  predali za  hodnotu určenú znalcom, t. j.
za 175 000,- eur,  pretože cena sa bude znižovať na polovicu 87 500,- eur a následne nehnuteľnosti
kúpi navrhovateľka  prostredníctvom svojej spriaznenej osoby, k čomu smerujú jej doterajšie kroky.
Exekútorovi sa  vyplatí jeho odmena a na rozdelenie zostane suma 54 000,- eur. V konečnom dôsledku
sa hodnota  jeho spoluvlastníckeho podielu pretaví do sumy výťažku 27 000,-  eur, čím  mu vznikne
ujma viac ako 50 000,- eur.

Rovnaká ujma  ale vznikne aj navrhovateľke, ak sú jej úmysly úprimné, o čom pochybuje.



V závere poukázal na to, že navrhovateľka nemala žiadny záujem o vedení racionálneho
dialógu ohľadom predaja danej nehnuteľnosti, pričom vyvolaný súdny spor o zrušení podielového
spoluvlastníctva  považuje za absolútne zbytočný a šikanózny, smerujúci k tomu, aby navrhovateľka ho
zbavila polovice nehnuteľností za  zlomok ich ceny, čím nedostane ani teoretickú šancu na vyplatenie
svojich dlhov.

Upozornil na to, že dražobná spoločnosť  pripravila koncepciu dobrovoľnej dražby s tým, že ešte pred
vykonaním dražby by sa mal záložný veriteľ osobitným blanketným vyhlásením vzdať  svojho záložného
práva bez akejkoľvek väzby na dobrovoľnú dražbu.

Uviedol, že nevlastní žiadny hodnotný majetok, je nezamestnaný a daná nehnuteľnosť je jediný spôsob,
ako zaplatiť aktuálne dlhy.  K tomu však nedôjde, ak budú súdy naďalej  posväcovať nemravné a
šikanózne konanie navrhovateľky.

K odvolaniu odporcu 1/ sa vyjadrila navrhovateľka. Uznesenie žiadala potvrdiť ako vecne správne.  Ku
konkrétnym námietkam uviedla, že záložné právo bolo zapísané do katastra dňa 06. 05. 2013, t. j. len
pár týždňov predtým, ako došlo k vyhláseniu rozsudku vo veci zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Už  z tohto je zrejmé, že odporca  1/ napriek prebiehajúcemu konaniu nakladal so
spoluvlastníckym podielom a zrejme účelovo, nakoľko si bol vedomý, že sa schyľuje k vyhláseniu
rozsudku. O tomto úmysle svedčí aj fakt, že so záložným veriteľom žije v spoločnej domácnosti, o čom
pripojila dôkazy - fotografie poštovej schránky,  z ktorej je zrejmé, že odporca 1/ a odporca 2/ spolu žijú.

Vyjadrenie o tom, že údaje katastra sú verejné, a preto ich netreba dokazovať, považovala za irelevantné.
To, že údaje sú verejné, neznamená povinnosť, aby sa s nimi všetci oboznamovali, ale len možnosť, aby
sa s nimi mohla verejnosť  oboznámiť.  Nevie, z akého dôvodu tvrdí, že súd nemá povinnosť dokazovať
skutočnosti vyplývajúce z verejných registrov, pretože všetky údaje  sa dokazujú predložením výpisu z
registra. Súd si tieto informácie nevyhľadáva.  Výpočet skutočností, ktoré sa nedokazujú, je uvedený v §
121                   O. s. p. a tam nie je  žiadna zmienka o údajoch vo verejných registroch. Ostatné námietky
nesúvisia s prejednávanou vecou.  Záverom konštatovala, že  nariadenie predbežného opatrenia je
dôvodné predovšetkým konaním odporcu 1/, ktorý v úmysle znemožniť výkon rozhodnutia zriadil  spolu
s odporcom 2/ svojou blízkou osobou záložné právo už v priebehu súdneho konania  pár týždňov  pred
vyhlásením  rozsudku. Nariadeným predbežným opatrením je možné predísť ujme, ktorá by mohla
vzniknúť  v prípade, ak by odporca  1/ ako záložca  zriadil ďalšie záložné právo  na jeho spoluvlastnícky
podiel, čo je pravdepodobné vzhľadom na jeho nepriaznivú finančnú situáciu, ktorú sám  uvádza.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2       O. s. p. a bez
nariadenia pojednávania  podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.

Z návrhu na začatie konania vo veci samej a zároveň z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
okrem iného vyplýva, že  navrhovateľka sa domáha vyslovenia  určenia, že záložné právo je neplatné,
ako aj záložná zmluva zo dňa 01. 10. 2012 vo vzťahu k neexistujúcej zmluve o pôžičke. Poukázala na
úmysel odporcu 1/, ktorým sleduje to, aby nemala z nehnuteľnosti žiadny majetkový prospech, pretože
je si vedomý toho, že pokiaľ bude na nehnuteľnostiach záložné právo, čo i len na jeho podiel, nenájde
sa žiaden záujemca o nadobudnutie nehnuteľnosti do vlastníctva, pretože by musel prevziať predmetnú
ťarchu                zo zriadenia záložného práva.

V konaní bolo osvedčené, že právoplatne došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva účastníkov a
keďže sa účastníci nevedeli dohodnúť  na vyporiadaní, súd nariadil predaj spoločnej veci a rozhodol o
rozdelení výťažku  podľa výšky podielov.

Účastníci majú možnosť realizovať dané rozhodnutie, je však zjavné, že  k spoločnému postupu
účastníkov nedošlo, hoci uplynula od rozhodnutia dlhšia doba. Logické sa javí, aby  nehnuteľnosť bola
predaná za čo najvyššiu sumu, aby obidvaja  podieloví spoluvlastníci  mali z predaja osoh. Z rozhodnutia
vyplynulo aj to, že ani jeden z účastníkov nehnuteľnosť nechcel. V odvolaní  odporca 1/ uvádza, že na
vyplatenie podielu nemal dostatočné finančné prostriedky. Z odvolania odporcu 1/ vyplynulo aj to, že  je
vo finančnej tiesni, nemá finančné prostriedky a práve predajom spoluvlastníckeho podielu chcel splatiť
dlhy, preto má záujem na predaní  danej nehnuteľnosti za rozumnú cenu, nie však prostredníctvom
exekúcie, ktorá vyžaduje zvýšené náklady a v skutočnosti  pre spoluvlastníkov zostane na vyplatenie



nízka suma. Naviac vyslovil podozrenie zo špekulačnej činnosti navrhovateľky, ktorá chce nehnuteľnosť
získať za nízku cenu. Z odvolania však vyplynula aj skutočnosť, že  odporca 1/ založil svoj podiel práve
z dôvodu dlhu, pričom okrem iného vo svojom odvolaní uvádza, že   predkladá určité podmienky, a to
že je schopný zabezpečiť súhlas záložného veriteľa s predajom, avšak iba za určitých podmienok, ktoré
uvádza on.

Zriadenie záložného práva na danej nehnuteľnosti počas konania vo veci samej,  ktoré sa týkalo
zrušenia spoluvlastníctva  k veci v čase, keď sa zjavne schyľovalo a bolo možné aj predpokladať spôsob
rozhodnutia, nie je tak  nezávadným konaním, ako sa ho snaží navodiť odporca 1/, pretože vzhľadom
na tvrdené skutočnosti v tomto návrhu vo veci samej a predbežnom konaní ide o podstatné postavenie
záložného veriteľa v rámci možnej exekúcie  konania, o to viac, ak záložným veriteľom má byť osoba, s
ktorou odporca 1/ žije v spoločnej domácnosti.  Za daného stavu potom uvedenie  konania navrhovateľky
ako špekulatívneho je na zváženie, pretože prvostupňový súd správne  uviedol, že mu neprináleží
posudzovať,                  do akej miery môže byť navrhovateľka v konaní vo veci samej úspešná,
avšak z toho, čo je predložené, odvolací súd považuje  tento záver za logický a dostatočný preto, aby
mohla zabezpečiť rovnaké práva obidvoch účastníkov, to znamená, aby mohli vychádzať z rovnakej
rovnovážnej pozície pri uplatňovaní svojho práva tak, aby ani jeden z účastníkov nebol poškodený a
druhý zvýhodnený.

Odvolací súd zdôrazňuje, že účastníkom nič nebráni nehnuteľnosť si predať                         vo vlastnej réžii,
čo je logický argument v prípade, ak žiaden z účastníkov nehnuteľnosť nechcel. V tomto smere názor
navrhovateľa má logický základ, pretože  v tomto rozsahu  ho možno akceptovať, nakoľko  má záujem
nehnuteľnosť speňažiť za primerane vysokú sumu tak, aby  mohol pokryť svoje dlhy.  Vzhľadom však
na uzavretú záložnú zmluvu, ktorú v odvolaní  bagatelizuje,  si neuvedomuje skutočnosť, že sa dostáva
do výhodnejšieho postavenia, na čo navrhovateľka poukazuje, aj keď možno  dostatočne dôsledne
neargumentuje. Jej obava však je postačujúca na to, aby  súd predtým, ako bude konať vo veci samej,
resp. vydá rozhodnutie, zabezpečil určité stabilné právne prostredie pre rozhodnutie v danej veci, a
to už aj tým, aby  opakovane  odporca inak nezaťažil daný podiel, teda svoju nehnuteľnosť, čím sa
nepochybne nehnuteľnosť stáva horšie predajná, ako to konštatuje navrhovateľka.

Vo vzťahu k argumentácii  navrhovateľky odvolací súd  k prebiehajúcej exekúcii  dodáva, že záložný
veriteľ má podstatné postavenie pri exekúcii, čo si zjavne odporca 1/ uvedomuje, keď poukazuje na to,
že dobudúcna je schopný zabezpečiť súhlas  záložného veriteľa s predajom, avšak  iba za podmienok,
ktoré  vopred predkladá.  V tejto súvislosti odvolací súd  poukazuje  na § 61a ods. 2 Exekučného
poriadku, v zmysle ktorého exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je  záložný
veriteľ alebo, ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. To znamená, že bez súhlasu záložného veriteľa
exekúcia ani nemôže prebiehať, preto žaloba v danej veci je veľmi dôležitá a pokiaľ  by sa preukázalo
tvrdenie navrhovateľky, rozhodne nariadené predbežné opatrenie je významné a dôvodné.  Odvolací
súd upozorňuje aj na ust. § 157 ods. 1 písm. c) EP, kde vrámci rozvrhového pojednávania z podstaty sa
uspokojujú  pohľadávky v určitom poradí, kde v treťom poradí sa uspokojujú pohľadávky zabezpečené
záložným zmluvným právom, čo by znamenalo, že  záložný veriteľ  v prípade exekúcie sa jej môže
zúčastniť a má právo na uhradenie svojej pohľadávky. Vzhľadom na to, čo je obsahom spisu, možno
predpokladať, že týmto záložným  veriteľom je  odporkyňa v 2/ rade.  Nepochybne, v prípade, že by
vo  veci samej bola navrhovateľka úspešná, je možné predpokladať, že by  výkon súdneho rozhodnutia
mohol byť efektívnejší, v prípade viaznuceho záložného práva tomu tak nemusí byť a nehnuteľnosť
nemusí byť  vôbec predajná. V takom prípade vlastne dochádza k patovej situácii,  kedy sa niektorý
z účastníkov nemôže domôcť svojho práva.  Nemožno akceptovať v celom rozsahu tvrdenie odporcu
1/ ohľadom  vedenia exekučného konania, pretože ide o zákonom predpokladaný spôsob realizácie
priznaného práva. Účastníci sa môžu slobodne dohodnúť na predaji danej nehnuteľnosti, avšak za
situácie, kedy účastníci tak doteraz neurobili, nemožno brániť niektorému z účastníkov realizovať toto
právo aj zákonom dovoleným spôsobom, prostredníctvom exekučného konania. Prvostupňový súd
správne zdôraznil, že  nedochádza k žiadnemu obmedzeniu práva odporcu v 1/ rade,  všetky práva
súvisiace s vlastníckym právom sú mu  zachované okrem možnosti nakladať s nehnuteľnosťou.  Existuje
tu možnosť, že vzhľadom na postoj  odporcu 1/ uvedený v odvolaní, kedykoľvek môže zriadiť ďalšie
záložné právo, čo môže sťažiť predaj danej nehnuteľnosti.

Vzhľadom na tvrdené skutočnosti navrhovateľkou, ale aj odporcom 1/, ktoré môžu naznačovať snahu o
určité výhodnejšie postavenie pri realizácii svojich práv, jednoznačne odôvodňuje, aby bolo nariadené



predbežné opatrenie z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerom účastníkov,  a to z hľadiska
vyváženosti  práv obidvoch účastníkov. Z hľadiska judikačnej praxe súdov Slovenskej republiky už nie
je potrebné, aby osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu sa javili ako vysoko
pravdepodobné, a to aj vzhľadom na novelu Občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu k citovanému
ustanoveniu                § 74 a nasl. O. s. p., pretože takýto predpoklad by znamenal neprípustnú prejudíciu,
ale najmä neberie do úvahy to, že súd rozhoduje spravidla bez výsluchu účastníkov, bez vykonania
akýchkoľvek dôkazov, spravidla vychádza iba zo skutočností uvádzaných v návrhu. V tejto súvislosti aj
odvolací súd poukazuje na  záver najvyššieho súdu publikované pod R 117/2003.  Nariadené predbežné
opatrenie nemá za následok  reálne znemožnenie   ochrany oprávnených záujmov odporcu 1/.

V danom prípade existuje aj druhý dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia, a to je obava, že by
súdny výkon rozhodnutia bol ohrozený, pretože  odporca v 1/ rade by mohol  nehnuteľnosť v rozsahu
svojho podielu zaťažiť  v podstatne väčšom rozsahu.

Preto nie je dôvodná námietka, že navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť svojho nároku, pretože to
priamo  vyplýva z rozhodnutia prvostupňového súdu,  ktoré na zvýraznenie doplnil odvolací súd, medzi
iným zaťaženie podielu odporcu 1/,  ktorá skutočnosť vo vzťahu k predajnosti  celej nehnuteľnosti  môže
spôsobovať  jej horšiu predajnosť a realizáciu exekúcie.  Navrhovateľka nemusela predkladať  žiadne
dôkazy na svoje domnienky a predstavy, pretože  zásadným dôkazom je už zriadenie záložného  práva
odporcom 1/, ktorá skutočnosť   je  základnou a tvrdenou aj navrhovateľkou. Nie je pochybné, že počas
súdneho konania 4C/71/2012 odporca 1/ nakladal so svojím spoluvlastníckym podielom, vzhľadom na
takéto konanie  tu existuje obava navrhovateľky, že  môže postupovať takto opakovane, preto práve
žiada upraviť pomery účastníkov tak, aby k tomuto postupu nedošlo.  Pokiaľ ide o skutkové okolnosti
konania a uzatvárania záložnej zmluvy, táto bude predmetom konania vo veci samej. Súd si preto
neosvojil žiadne prázdne tvrdenia.

Na okraj vo vzťahu k námietke, že údaje katastra nehnuteľností sú verejné, toto tvrdenie odporcu
1/ je pravdivé, avšak  on - line informácia je skutočne len informatívna a účastníci  nemusia mať k
dispozícii  aktuálne informácie, pretože aj zobrazenie údajov trvá určitý čas od času, kedy dôjde k
realizácii právneho úkonu, naviac aj realizácia právneho úkonu po jej zápis od úmyslu účastníka tento
právny úkon urobiť predstavuje určitú lehotu. Súd nemá povinnosť v každej chvíli kontrolovať dané údaje
na internete, dané dôkazy, riadne  overené príslušným úradom predkladajú súdu účastníci.

Vo vyjadrení navrhovateľka správne  poukázala na § 121  O. s. p., ktorý upravuje, ktoré skutočnosti  sa
nedokazujú. Je pravdou, že skutočnosti uvedené v registroch sa nedokazujú, účastníci o tom predkladajú
dôkaz, a to výpis z katastra nehnuteľností, pričom aj z hľadiska  aktualizácie katastrálneho portálu
treba brať daný výpis za informatívny a súd by pri rozhodovaní z neho nemal vo veci samej vychádzať.
Povinnosťou účastníkov je predložiť riadny výpis z daného registra.

Odvolací súd preto rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za správne, stotožniac sa s výrokom
ako aj odôvodnením ho potvrdil.

Pokiaľ odporca 1/ vzniesol námietku zaujatosti, o nej súd rozhodol  uznesením  zo dňa 21. 06. 2015, sp.
zn. 15NcC/29/2015, keď zákonnú sudkyňu nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/34/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1ca97840-32e6-48fb-ae99-3c4b24bc2c04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.57.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 57/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 57/2017 z 21. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.57.2017.2"}]}