{"guid": "4c13a77e-0995-41bb-83af-da4649016c26:1442abc4-970d-42e8-825e-5e3222806097", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6412212815.2", "spisova_znacka": "13Co/358/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/358/2015 z 6. 7. 2015", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 6. júla 2015, sp. zn. 13Co/358/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6412212815.2", "identifikacne_cislo": "6412212815", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Matej Okály", "sudca_id": 1285, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matej-okaly-1285", "datum_vydania": "2015-07-06", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/415", "nazov": "predpis č. 415/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/415", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/415-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1442abc4-970d-42e8-825e-5e3222806097", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6412212815.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6412212815.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6412212815.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/358/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212815
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412212815.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudkýň JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zast. spoločnosťou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanému: Slovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu zo dňa 04. 02. 2015 proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.10C/83/2012-57 zo dňa 21. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu, a žiadnemu z účastníkov konania právo
na náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho
zástupcu podal na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 27.09.2012 žalobu, v ktorých sa domáhal
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu v exekučných konaniach. Podľa tvrdenia žalobcu, exekučný súd napriek tomu,
že vec s ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, v ktorej by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol v mene exekútora so značným časovým odstupom. Podľa
žalobcu v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora
pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Keďže nečinnosť Okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože
počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také  úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je
základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a poukazujúc na
skutočnosť, že žalobca sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do
porušenia jeho práv a spôsobenej škody po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 01.04.2011
o zmene súdneho exekútora (skutkový dej bol zavŕšený doručením uznesenia o zmene súdneho
exekútora); že podľa žalobcu ide o nesprávny úradný postup súdu, ktorý vidí v nevydaní rozhodnutia
v zákonnej stanovenej lehote respektíve v neprimeranom čase a bez zbytočných prieťahov ako aj
vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, čo bolo príčinou vzniku materiálnej
škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Zároveň si žalobca uplatnil z titulu majetkovej škody sumu
125 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 296,88 € všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zároveň si uplatnil v rovnakej lehote aj trovy súdneho konania, ktoré žiadal, aby súd poukázal k rukám
jeho právneho zástupcu, ktoré vyčísli v písomnom vyhotovení.



Žalovaná strana sa písomne vyjadrila k podanej žalobe žalobcu. Žiadala, aby súd žalobu zamietol
a to z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k
nesprávnemu úradnému postupu. Podľa tvrdenia žalovanej strany žalobca nepreukázal vznik ani výšku
skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v tom, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí
15 dňovej lehoty alebo rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia po zákonnej stanovenej
lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Podľa vyjadrenia žalovanej strany má
skôr za to, že stav v ktorom sa žalobca ocitol si zavinil sám spôsobom vykonávania podnikateľskej
činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a najmä, že už v súčasnosti je zrejmé, že žalobca si
uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázateľné čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo
nemajetkovej ujmy. Ďalej žalovaná strana namietala, že žaloba je zmätočná, nemá náležitosti návrhu
na začatie  konania. Podľa jej názoru je nárok uplatnený predčasne, nakoľko z citovaných ustanovení
zákona č. 514/2000 Z. z. § 16 ods. 1 citovaného zákona vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo
dňa prijatia jeho žiadosti. Zároveň žalovaná strana vznáša námietku premlčania z dôvodu, že podľa
skutkových okolností uvádzaných žalobcom v niektorých žalobách došlo k nesprávnemu úradnému
postupu Okresného súdu, malo dôjsť v období pred marcom 2009 a podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa keď sa poškodený o škode dozvedel.

Po podaní žaloby na súd vzhľadom na vznesenú námietku žalobcu o vylúčení sudcov Okresného súdu
v Žiari nad Hronom z prejednania a rozhodovania veci, vzhľadom na ich pomer k veci k účastníkom
súd predložil spis spolu s pripojením exekučným konaním a z vlastným vyjadrením Krajskému súdu v
Banskej Bystrici na rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici mal možnosť oboznámiť sa s návrhom
žalobcu s exekučným spisom. O návrhu žalobcu rozhodol svojimi rozhodnutiami v jednotlivých veciach
a jednotlivých sudcov Okresného súdu v Žiari nad Hronom buď vylúčil alebo nevylúčil v konkrétnych
veciach. Týmito rozhodnutiami je Okresný súd Žiar nad Hronom viazaný.

Skutočnosť, že je súdom prejednávaná vec náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť
spôsobená nesprávnym úradným postupom toho istého súdu v inej veci, hypotézu právnej normy
uvedenú v § 14 ods. 1 O. s. p. nenaplňuje. Pomer sudcu k veci zakladajúcu pochybnosti o jeho
nestrannosti, by mohol byť, ale za okolností v tomto zákone nastaných iba za predpokladu napr. vtedy,
že by ten istý sudca prejednával žalobu na náhradu nemajetkovej ujmy alebo škody, ktorá mal byť
spôsobená jeho vlastným postupom v posudzovanom konaní v prípade postupom iného sudcu či sudkyni
ku ktorému by bol vybavujúci sudca vo vzťahu osoby blízkej (obdobný rozsudok najvyššieho súdu v
Českej republike zo dňa 27.04.2012).

Na súdne pojednávanie konané dňa 21.11.2014 sa nedostavili účastníci konania, u ktorých doručenie
predvolánok na pojednávanie mal súd preukázané na čl. 39-45, zároveň súd zistil, že žalobca a jeho
právny zástupca svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnili; žalovaný ospravedlnil svoju
neúčasť na súdnom pojednávaní zároveň sa písomne vyjadril k podanej žalobe žalobcu na čl. 46-53.

Súd podľa § 101 ods. 2 O. s. p. potom konal bez prítomnosti hore uvedených účastníkov konania.

Súd na základe prevedeného dokazovania a to oboznámením sa listinnými dôkazmi, ktoré sa
nachádzajú v súdnom spise a pripojenom súdnom spise Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. EX
14931/2010 mal zistený nasledovný skutkový stav veci:

Žalobou doručenou Okresnému súdu namieta žalobca nesprávny úradný postup OS ZH spočívajúci
v tom, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora  v zákonne ustanovenej lehote
na základe čoho sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu
mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu. Podľa žalobcu napriek tomu, že vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a ani si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný posúdenia
rozhodnutiu vo veci, došlo v namietanom exekučnom konaní ku skutočnostiam z ktorých si žalobca
uplatňuje materiálnu škodu v paušálnej výške 175 € spôsobenú nákladmi na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, na udržiavanie a
správu informačného systému a na administráciu listín a komunikáciu z pôvodným súdnym exekútorom
a nemajetkovú ujmu vo výške pomernej k času tvrdeného omeškania súdu pri svojom rozhodovaní



vypočítanú zo základu 663,84 € na rok ako spravodlivú satisfakciu za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase predpokladanie zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé
riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Na základe skutočnosti
uvádzaných žalobcom v žalobe tento žiada, aby súd legitímnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná
je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu pretože
tento v namietanom exekučnom konaní nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej 30 dňovej lehote.

Súd na základe oboznámenia sa so žalobným návrhom žalobcu je toho názoru, že tento nevykazuje
predpoklady, ktoré sa nazývajú procesnými podmienkami konania. V konkrétnej veci nie sú splnené
procesné podmienky a jeho žalobný návrh považuje súd za zmätočné podanie. V jednotlivých žalobách
ktoré podal žalobca na tunajší súd voči žalovanému sa vyskytujú viaceré nedostatky napr. sú zmätočne
označený povinný, odlišne uvedené dátumy narodenia, nie sú uvedené  spisové značky príslušných
exekučných konaní a pod. V danom prípade žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na
exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť napriek tomu, že dôkazné bremeno
znáša žalobca sám. Podaný žalobný návrh žalobcu nenapĺňa ustanovenia § 43 ods. 1 O. s. p. v danom
prípade nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody v danom prípade žalobca  namieta nezákonné
konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote,
ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z takto formulovaných žalôb nie
je jednoznačne jasné na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa tieto
tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza z ktorého titulu alebo titulov si uplatňuje svoj nárok.
Čo sa týka prieťahov v konaní je potrebné poznamenať, že žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol
na ich odstránenie, neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo
strany žalovanej čím využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach
predsedovi Okresného súdu resp. možnosti podania ústavnej sťažnosti. Zároveň je nutné podotknúť,
že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

V zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody
spôsobenej pri výkone  verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia
jeho žiadosti. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom horecitovaným ustanovenou podmienkou,
aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občiansko-súdne konanie. Vzhľadom na to, že táto možnosť
zo strany žalobcu nebola uplatnená má súd za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde
zároveň tak ako uviedla žalovaná vo svojom písomnom podaní k podanej žalobe a informovala
súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR
adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, Ministerstvo spravodlivosti SR bola doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal
požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy
na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu uznesenia o zmene súdneho exekútora a pod.
V celku žalobca neposkytol žiadnu účinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody o ktorého prerokovanie sám
požiadal. Zároveň súd poukazuje na skutočnosti, že pre podmienky úspešného uplatnenia nároku na
náhradu škody podľa zákonu č. 514/2003 Z. z. musia byť splnené všetky 3 podmienky súčasne (1.
nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou) v danom prípade
neboli preukázané tieto podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody zo strany žalobcu.

V zmysle horecitovaného zákonného ustanovenia podľa § 9 ods. 2 súd konajúci o náhrade škody
môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní
len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy v žiadosti o
prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom koní,
ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy
v súdnom konaní v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu predpokladom posúdenia existencie



zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani túto povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich preukázania a tým
nebola ani preukázaná existencia prieťahov v konaní na tunajšom súde.

Žalobca v svojej žalobe konkrétne sa domáha náhrady škody pozostávajúcej z materiálnej škody v
paušálnej sume 175 € (v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.) je pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody podľa názoru
súdu ako aj žalovanej žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky , ktoré si uplatňuje. Považovať
paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a jednoznačne účelové.

Na základe v týchto uvedených skutočností sa súd stotožňuje z názorom žalovanej, že nemôže
niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak ako si ju uplatnil v tomto konaní
pretože žalobca nepreukázal jednak vznik  a ani výšku škody. Zároveň žalobca zjavne opomína,
že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie
porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Zo žalobného návrhu nie je preukázaný tak vznik
nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

V tejto súvislosti žalôb nie je možné opomenúť povahu a predmet v konaní, v ktorých malo k
nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a
v povedomí ktorý je okolo žalobcu v spojení   s touto podnikateľskou činnosťou vytvorený. Nakoľko v
posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských
práv pričom je všeobecne známe, že potrebu ochranných práv spotrebiteľov podmienila najmä
činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov a práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu
spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Problémy v spojitosti s týmito praktikami žalobcu sa týkajú
predovšetkým skutočností, že zmluvné podmienky sú stanovené prostredníctvom vopred formulovaných
podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia. Tieto podmienky sú pred spotrebiteľov veľmi tvrdé a
ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa. Jedným z osobitných aspektov je uplatňovanie nárokov zo strany nebankových inštitúcii
okrem iného prostredníctvom systematického využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa javia
ako predpojaté a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec neuplatňujú právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa. Formulár zmluvy spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. navyše obsahuje časť s názvom
Všeobecné podmienky poskytovania úveru (VP), ktoré sa odchyľujú od konkrétnych ustanovení
na ochranu spotrebiteľa za A alebo pomerne kvadrantne zvýhodňujú spotrebiteľov vo viacerých
dôležitých aspektoch z ktorých niektoré sa uvádzajú ďalej. Celkové náklady úverov poskytovaných touto
spoločnosťou pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, ktoré sa javia veľmi vysoké a úžernícke zdá sa, že
pri najmenšom v niektorých prípadoch predstavujú náklady takmer 100% ročne zo sumy získanej od tejto
spoločnosti. Pričom najväčšiu časť poplatkov tvoria náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere,
ktoré sa javia mnohonásobne vyššie ako poplatky, ktoré si účtujú banky (článok 267 ZFEU). Nie je možné
opomenúť, že praktiky žalobcu sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu aj Európskej
komisie a súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská
činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej
moci vo verejnosti žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky zneužívajúc
slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Z týchto skutočností potom vyplýva, že aj
súdy musia pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu a to najmä v prípade návrhu na vykonanie
exekúcie kde v prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva
spotrebiteľa z čoho aj vyplýva, že hlavne v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie
musia obzvlášť opatrne zvažovať či poverenie vydajú alebo nevydajú s čím je spojená vyššia časová
náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. Súd sa stotožňuje s písomným vyjadrením žalovanej a
popísaním jeho charakteristiky podnikateľskej činnosti, ktoré sa považuje za konanie v rozpore s dobrými
mravmi a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy voči
štátu. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu a z toho dôvodu mu nemôže byť priznaná žiadna náhrada nemajetkovej
ujmy v peniazoch.

K príčinnej súvislosti v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a § 9 ods. 4 citovaného zákona vyplýva,
že pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy je nutné preukázať príčinnú
súvislosť medzi týmito zložkami. Ani táto skutočnosť zo strany žalobcu nebola preukázaná a dokázaná.



Súd na základe hore uvedených zistení sa stotožňuje s právnym názorom žalovanej písomne
vyjadreným v súdnom spise, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní
došlo k nesprávnemu úradnému postupu nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej
nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
súdu spočívajúcom v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej
lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Súd je skôr toho názoru, že žalobca sa
ocitol v situácii a stave ktorý si zavinil sám a to spôsobom vykonávania svojej podnikateľskej činnosti,
pasivitou pri obhajovaní svojich práv a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím
neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy.
Vzhľadom na takto zistený skutkový stav potom súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto súdneho rozhodnutia a žalobu žalobcu v plnom rozsahu ako neopodstatnenú a neodôvodnenú.

Žalovaná strana bola vo veci úspešná uplatnila si trovy konania, ktoré však neboli preukázané, súd preto
v zmysle §151 ods. 6 O. s. p. rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto súdneho rozhodnutia..“

Proti rozsudku odvolanie podal žalobca. Vytýkal súdu procesné chyby a žiadal, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec tomuto vrátil na opätovné prejednanie.
Z odvolania žalobcu vyplýva, že tento cielene nenapáda skutkové a právne závery súdu prvého stupňa,
namieta však procesné pochybenia, ktoré majú spočívať v prvom rade v tom, že súd vec prejednal v
neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, že súd neuskutočnil ústne pojednávanie a ďalej
vytýka skutočnosti, ktoré sa predmetného rozsudku okresného súdu vôbec netýkajú. Z uvedeného je
zrejmé, že ide o formulárovo podané odvolanie bez ozajstnej snahy splniť si svoju povinnosť účastníka
v kontradiktórnom spore prispieť k urýchlenému a zákonnému a spravodlivému rozhodnutiu vo veci.

Vyjadrenie podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vo výroku vecne správny.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Z odvolania žalobcu vyplýva, že tento nenapáda správnosť konkrétnych záverov  okresného súdu a
nepredkladá konkrétne argumenty, ktoré by okrem zrozumiteľného odôvodnenia rozsudku okresného
súdu vyžadovali ďalší rozbor.

Okresný súd tak isto jasne a zrozumiteľne odôvodnil aj svoj procesný postup. Odvolací súd nepovažuje
ani v tomto smere za zmysluplné opakovať jasné, zrozumiteľné a argumentačne správne dôvody
okresného súdu.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}