{"guid": "5f33dba4-244d-46c0-aaa1-256bfed7be8f:e3575fa9-afe6-4a76-9b09-9cf8424c76af", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6013201374.6", "spisova_znacka": "24S/257/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/257/2013 z 19. 11. 2015", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 19. novembra 2015, sp. zn. 24S/257/2013, ECLI:SK:KSBB:2015:6013201374.6", "identifikacne_cislo": "6013201374", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2015-11-19", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4.pismeno-b", "nazov": "§ 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-128", "nazov": "§ 128 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-128", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-128"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-138", "nazov": "§ 138 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-138", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-141", "nazov": "§ 141 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-141", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-141"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-142", "nazov": "§ 142 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-142", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-143", "nazov": "§ 143 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-143", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-143"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-144", "nazov": "§ 144 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-144", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-193", "nazov": "§ 193 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-193", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-193"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/43/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 zákona č. 43/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/43/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/43-2004/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/43/#paragraf-26", "nazov": "§ 26 zákona č. 43/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/43/#paragraf-26", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/43-2004/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/43/#paragraf-27", "nazov": "§ 27 zákona č. 43/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/43/#paragraf-27", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/43-2004/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/43/#paragraf-28", "nazov": "§ 28 zákona č. 43/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/43/#paragraf-28", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/43-2004/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-15.odsek-6", "nazov": "§ 15 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-15.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-71.odsek-2.pismeno-k", "nazov": "§ 71 ods. 2 písm. k) zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-71.odsek-2.pismeno-k", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-71"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-14", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-128", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-138", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-141", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-142", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-143", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-144", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-193", "/SK/ZZ/2004/43#paragraf-20", "/SK/ZZ/2004/43#paragraf-26", "/SK/ZZ/2004/43#paragraf-27", "/SK/ZZ/2004/43#paragraf-28", "/SK/ZZ/2003/586#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/586#paragraf-12", "/SK/ZZ/2003/586#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/586#paragraf-71"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3575fa9-afe6-4a76-9b09-9cf8424c76af", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6013201374.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6013201374.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6013201374.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/257/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201374
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6013201374.6

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: P.. J. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXXX/XX, XXX XX I., zast. Advokátskou kanceláriou Kašuba spol. s r. o., Horná 41, P.O. Box
60, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 095 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29.
augusta č. 8, 813 63 Bratislava 1 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 30338-1/2013-
BA zo dňa 14.06.2013 a č. 30280-1/2013-BA zo dňa 14.06.2013 takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie konania  z a m i e t a.
Žaloby  z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 19.08.2013 vedenou na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č. k.
24S/257/2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 30338-1/2013-BA zo dňa
14.06.2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie žalovaného - rok 2009“), ktorým žalovaný ako odvolací
správny orgán v zmysle § 79 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zák.
č. 461/2003 Z.z.“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 7027-251-0308309-
GC04/09 zo dňa 15.07.2009 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie - rok 2009“), ktorým prvostupňový
správny orgán podľa § 144 ods. 1, § 152 a § 178 ods. 1 písm. a/ bod 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v
znení účinnom odo dňa 01.01.2009 žalobcovi predpísal za obdobie január, február, marec, apríl a máj
2009 poistné na nemocenské poistenie v sume 220,50 Eur, poistné na starobné poistenie a príspevky
na starobné dôchodkové sporenie v sume 2 407,- Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 802,-
Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 487,80 Eur a uložil mu zaplatiť mu dlžné poistné
spolu vo výške 3 917,30 Eur do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Neoddeliteľnou súčasťou tohto
rozhodnutia je príloha.

Žalobca sa žalobou podanou dňa 19.08.2013 vedenou na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č. k.
24S/258/2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 30280-1/2013-BA zo dňa
14.06.2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie žalovaného - rok 2008“), ktorým žalovaný ako odvolací
správny orgán v zmysle § 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Zvolen ( ďalej len „prvostupňový správny orgán“)
č. 7027-2510308209-GC04/09 zo dňa 15.06.2009 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie za rok 2008“),
ktorým prvostupňový právny orgán podľa § 144 ods. 1, § 152a § 178 ods. 1 písm. a/ bod 8 zákona
č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do dňa 31.12.2008 žalobcovi predpísal za obdobie júl, august,
september, október, november a december 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 194,35 Eur,
poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 2 119,26 Eur,
poistné na invalidné poistenie v sume 706,54 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume



559,31 Eur a uložil mu povinnosť zaplatiť dlžné poistné v celkovej výške 3 579,46 Eur v lehote 30 dní
od doručenia tohto rozhodnutia. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha.

Žalobca v žalobách uviedol, že rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu i rozhodnutia žalovaného
považuje za nesprávne, nezákonné a protiústavné v celom ich rozsahu, žiadal o preskúmanie ich
zákonnosti v celom rozsahu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil, že uvedenými
rozhodnutiami a postupom správnych orgánov bol ukrátený na svojich právach tým, že v rozpore so
zákonom a s odhláškou žalobcu z registra samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej aj „SZČO“) pre
účely povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ku dňu 30.06.2008
doručenej prvostupňovému správnemu orgánu dňa 08.07.2008 z dôvodu zániku jeho povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 30.06.2008 bolo právoplatne,
no nesprávne, nezákonne a protiústavne rozhodnuté, že povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie dňa 30.06.2008 žalobcovi nezaniklo, v dôsledku čoho následne Sociálna
poisťovňa vymáha od žalobcu poistné a príspevky podľa zákona č. 461/2003 Z.z., hoci podľa názoru
žalobcu jeho povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30.06.2008,
v dôsledku čoho zanikla aj povinnosť žalobcu platiť poistné a príspevky podľa zákona č. 461/2003 Z.z.,
a preto tieto sú od žalobcu vymáhané nezákonne a protiústavne. Ich predpísanie vyššie uvedenými
rozhodnutiami zasahuje do majetkových práv žalobcu, v rozpore so zákonom a ústavou. Skutočnosť
a právny názor, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi dňa
30.06.2008 zaniklo a počnúc dňa 01.07.2008 žalobca nie je samostatne zárobkovo činnou osobou,
odôvodnil žalobca aj poukázaním na nasledujúce dokumenty:
1. Potvrdenie o spôsobe výkonu advokácie vydané Slovenskou advokátskou komorou dňa 21.09.2009
pod číslom 7/2009-JUDr.De/Ma, ktoré vydala Slovenská advokátska komora na základe zákona č.
304/2009 Z.z., ktorým bol s účinnosťou odo dňa 01.09.2009 novelizovaný zákon č. 586/2003 Z.z. o
advokácii (ďalej len „Zákon o advokácii“) podľa § 71 ods. 2 písm. k/, podľa ktorého predsedníctvo
Slovenskej advokátskej komory vydáva záväzné potvrdenie o forme výkonu advokácie podľa § 12 tohto
zákona a o skutočnosti, či advokát je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa osobitného predpisu;
2. nález Ústavného súdu SR zo dňa 21.02.2013 sp. zn. II ÚS 63/2012-52;
3. nález Ústavného súdu SR zo dňa 21.02.2013 sp. zn. II ÚS 426/2012-53;
4. sťažnosť žalobcu proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky podľa čl. 127 Ústavy SR za porušenie
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu garantovaného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a aj iných
práv v dôsledku právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.12.2012 č. k. 7Sžso/87/2011
vedenú na Ústavnom súde SR pod sp. zn. II ÚS 335/2013 s prílohami;
5. tlačovú informáciu Ústavného súdu SR č. S II/20/2013 zo dňa 20.06.2013 z neverejného zasadnutia
II. senátu Ústavného súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. II.ÚS 335/2013, pričom s obsahom
všetkých vyššie uvedených dokumentov sa žalobca plne stotožnil a priložil ich k žalobám za účelom
ich odôvodnenia preto, aby všetky dôvody a právna argumentácia v nich uvedená boli považované za
dôvody a odôvodnenie týchto žalôb.

Nezákonnosť vyššie uvedených rozhodnutí a postupu vyššie uvedených správnych orgánov žalobca
videl najmä v nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré žalobca vidí v nesprávnej, nezákonnej a
svojvoľnej právnej interpretácii a aplikácii ust. § 5 písm. c/ a § 21 ods. 4 b/ zákona č. 461/2003 Z.z.
v nadväznosti na čl. VII ods. 3 Zakladateľskej listiny spoločnosti Advokátska kancelária Kašuba s.r.o.
zo dňa 23.06.2008 a v rovnako aj v nesprávnom, nezákonnom a svojvoľnom ignorovaní Potvrdenia o
spôsobe výkonu advokácie vydaného Slovenskou advokátskou komorou dňa 21.09.2009 pod č. 7/2009-
JUDr.De/Ma, ktoré vydala Slovenská advokátska komora na základe zákona č. 304/2009 Z.z., ktorým
bol s účinnosťou odo dňa 01.09.2009 novelizovaný zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii, podľa § 71 ods.
2 písm. k/, podľa ktorého predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory vydáva záväzné potvrdenie o
forme výkonu advokácie podľa § 12 tohto zákona a o skutočnosti, či advokát je samostatne zárobkovo
činnou osobou podľa osobitného predpisu, zo strany žalovaného správneho orgánu. Z uvedeného
žalobca dovodil, že dňa 30.06.2008, žalobcovi zaniklo oprávnenie vykonávať advokáciu ako fyzická
osoba, pričom samostatne zárobkovo činnou osobou môže byť len fyzická osoba, a preto žalobca nie je
a ani nemôže byť samostatne zárobkovou činnou osobou pre účely povinného nemocenského poistenia
a jeho povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30.06.2008 a preto
predpísanie poistného a príspevkov za obdobie júl až december 2008 v celkovej výške 3 579,49 Eur a za
obdobie január až jún 2009 v celkovej výške 3 917,30 Eur je nesprávne, nezákonné a protiústavné, a teda
nezákonne a svojvoľne zasahuje negatívne do majetkových práv žalobcu. Žalobca súčasne namietal aj
nesprávny procesný postup žalovaného správneho orgánu, keď tento po skončení prerušenia konania



žalobcovi neoznámil, že začína vo veci opäť konať a žalobcu nevyzval o uvedenie prípadných nových
skutočností a dôvodov, ktoré majú vplyv na správnosť a zákonnosť konania a rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu. Žalobca tvrdil, že v predmetnej veci žalovaný ukrátil žalobcu na jeho právach tým,
že mu odňal právo na inú právnu ochranu, čím porušil jeho ďalšie ústavné právo.

Žalobca žiadal, aby súd rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

Žalovaný v písomných vyjadreniach k žalobám poukázal na priebeh správneho konania, pričom
prvostupňový správny orgán prvostupňovými rozhodnutiami zo dňa 15.06.2009 predpísal žalobcovi
ako samostatne zárobkovo činnej osobe poistné za obdobie júl 2008 až december 2008 v celkovej
výške 3 579,46 Eur podľa špecifikácie uvedenej v prílohe, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia
prvostupňového orgánu za rok 2008 a dlžné poistné za obdobie január 2009 až máj 2009 spolu vo
výške 3 917,30 Eur podľa špecifikácie uvedenej v prílohe, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia
prvostupňového orgánu za rok 2009. Žalobca podal proti prvostupňovým rozhodnutiam odvolanie.
Žalovaný konanie vo veci predpísania poistného a príspevkov prerušil z dôvodu, že žalobca žalobou
podanou na Krajskom súde v Banskej Bystrici napadol zákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne
pobočka Zvolen č. 7010-2005-08-SŽČO-3 vo veci nezániku povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby ku dňu 30.06.2008.
Súdne konanie, ktorého predmetom bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
pobočka Zvolen, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie č. 322-6214-GC04/2008, bolo
právoplatne ukončené dňa 11.02.2013 rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 7Sžso/87/2011. Po
právoplatnom ukončení konania vo veci nezániku povinného sociálneho poistenia žalobcu žalovaný
ako odvolací orgán preskúmal napadnuté prvostupňové rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
v celom rozsahu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú správne. Odvolania žalobcu preto
zamietol a predmetné prvostupňové rozhodnutia potvrdil. K námietkam žalobcu uvedeným v žalobe
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného uviedol, že na účely sociálneho poistenia sa za
samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona č. 461/2003 Z.z.,
pričom  skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho
poistenia s účinnosťou do dňa 31.12.2010 je výkon úrčenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na
výkon takejto určenej činnosti. Zákon nevymedzuje žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho
postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia. Fyzická osoba nadobúda status advokáta podľa
§ 2 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Z.z.
o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o advokácii“), podľa ktorého je advokát ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie
Slovenská advokátska komora (ďalej len „SAK“). Týmto dňom je advokát oprávnený poskytovať
právne služby. V spojení so Zákonom o sociálnom poistení advokát, ktorý je zapísaný do zoznamu
advokátov nadobúda na účely sociálneho poistenia status samostatne zárobkovo činnej osoby podľa
§ 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do dňa 31.12.2010. Nadobudnutie právneho
postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia nezakladá automaticky
samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.
Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o dani z príjmu“), alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou
samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorý táto osoba dosiahne za predchádzajúci kalendárny rok.
Pri dosiahnutí príjmu relevantného povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia SZČO ustanoveného zákonom č. 461/2003 Z.z. vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Následne sa zaradí do okruhu
platiteľov poistného na sociálne poistenie. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia SZČO sa posudzuje vždy ku dňu 01.07. kalendárneho roka, pričom
sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo z výnosu súvisiaceho
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci
kalendárny rok. Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO
je podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, alebo
z výnosu súvisiaceho s podnikaním a jeho samostatne zárobkovou činnosťou, ale aj stratou právneho
postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Právne skutočnosti podmieňujúce stratu právneho
postavenia SZČO a tým aj zánik jej povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového



poistenia, sú taxatívne vymedzené v § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do dňa
31.12.2010. Z dikcie citovaného zákona vyplýva, že SZČO uvedenej v § 5 písm. c/ cit. zákona zaniká
vždy povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom zániku oprávnenia na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon
činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia
nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/. Iné právne skutočnosti
podmieňujúce zánik právneho postavenia SZČO uvedené v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. cit.
zákon nepozná. SZČO zanikne povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zo
zákona len v prípade, ak spôsob zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia zákon priamo upravuje. Skutočnosť, že advokát zapísaný do zoznamu advokátov SAK
zmení formu výkonu advokácie, nie je podľa žalovaného právnou skutočnosťou, ktorá podľa zákona
č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do dňa 31.12.2010 spôsobuje zánik oprávnenia na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu. V odvolacom konaní bola preukázaná skutočnosť, že žalobca bol
v spornom období samostatne zárobkovo činnou osobou. Uvedené vyplýva z Oznámenia o zapísaní
do zoznamu advokátov č. 6/2002-Dr.De/Si zo dňa 01.01.2002. Žalovaný poukázal na to, že na vznik
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO a s ním
súvisiacej odvodovej povinnosti je potrebné, aby žalobca v rozhodujúcom období dosiahol príjem z
podnikania ust. v § 21 ods. 1 cit. zákona, pričom z výpisu z Daňového priznania k dani z príjmov
fyzickej osoby za rok 2007 vyplýva, že príjem žalobcu za rok 2007 (3 548 942,- Sk) bol vyšší ako
zákonom stanovená hranica príjmu potrebná pre vznik povinného sociálneho poistenia SZČO, a preto
žalobcovi vzniklo dňa 01.07.2008 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
samostatne zárobkovo činnej osoby. V odvolacom konaní bolo zároveň preukázané, že žalobca môže
odo dňa 01.07.2008 poskytovať právne služby len v mene a na účet advokátskej spoločnosti Advokátska
kancelária Kašuba s.r.o., ktorej je spoločníkom a konateľom. Žalobca zároveň nepreukázal, že by
mu ku dňu 01.07.2008 vznikol pracovný pomer, v ktorom na výkon činnosti by bol povinný mať
oprávnenie podľa osobitného predpisu. Žalovaný poukázal na ust. § 12 Zákona o advokácii, ktorý
upravuje len formu výkonu advokácie. Zmenou formy výkonu advokácie nezaniká podľa žalovaného
postavenie advokáta ako SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do dňa
31.12.2010 a ani povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 31 ods. 4
písm. b/ cit. zákona, pretože advokátovi nezaniklo oprávnenie na výkon činnosti. Zmena formy výkonu
advokácie je vo vzťahu k postaveniu advokáta ako SZČO podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov právne bezvýznamná. Zmena formy výkonu advokácie má za následok len zmenu
v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta. Vzhľadom na to, že žalobca je naďalej držiteľom oprávnenia
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t.j. nezaniklo mu oprávnenie na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu z dôvodov taxatívne uvedených v zákone č. 461/2003 Z.z., je aj
naďalej považovaný za SZČO podľa § 5 písm. c/ cit. zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do dňa
31.12.2010 a to aj napriek skutočnosti, že odo dňa 01.07.2008 môže poskytovať právne služby len
v mene spoločnosti s ručením obmedzením. Žalovaný poukázal na to, že na posudzovanie právneho
postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia je pre Sociálnu poisťovňu, ktorá ako jediná vykonáva
sociálne poistenie na základe zákona č. 461/2003 Z.z. záväzné ustanovenie § 5 cit. zákona, ktoré
presne vymedzuje podmienky, na základe ktorých sa fyzická osoba považuje za SZČO. Priamo zo
znenia § 5 písm. c/ cit. zákona v znení účinnom do dňa 31.12.2010 vyplýva podmienka, po splnení
ktorej je advokát považovaný za SZČO. O trvaní, resp. nezániku povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia žalobcovi ku dňu 30.06.2008 Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen
rozhodla osobitným rozhodnutím č. 7010-205-08-SZČO-3 zo dňa 28.08.2008, ktoré bolo potvrdené
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 322-6214-GC-04/2008 zo dňa 15.01.2009. Rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie bolo preskúmané na základe žaloby podanej žalobcom na Krajskom súde
v Banskej Bystrici, ktorý rozsudkom č. 23S/32/2009-195 rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušil a vec
vrátil na nové prejednanie. Rozhodnutie Krajského súdu však bolo zmenené rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR č. k. 7Sžso/87/2011 zo dňa 13.12.2012, pričom Najvyšší súd SR žalobu zamietol. Predmetný
rozsudok Najvyššieho súdu SR nadobudol právoplatnosť dňa 11.02.2013. Na základe vyššie uvedených
skutočností bolo následne žalobcovi predpísané poistné za obdobie január 2009 až máj 2009,
keďže predmetné poistné žalobca nezaplatil. Predmetom tohto konania nie je preto posúdenie zániku
povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovej
osoby odo dňa 1. júla. Rovnako bolo následne žalobcovi predpísané poistné za obdobie júl 2008 až
december 2008, keďže predmetné poistné žalobca nezaplatil. Pri predpísaní poistného prvostupňový
správny orgán zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca bol v období odo dňa 06.08.2008 do 24.08.2008 a
odo dňa 08.09.2008 do 05.10.2008 dočasne PN a poistné za toto obdobie nepredpísal. Vo vzťahu k



potvrdeniu SAK o spôsobe výkonu advokácie, ktoré SAK vydala podľa ust. § 71 ods. 2 písm. k/ Zákona o
advokácii žalovaný uviedol, že Sociálna poisťovňa naďalej zastáva právny názor, že predsedníctvo SAK
nie je orgán kompetentný na posúdenie právneho postavenia advokáta ako SZČO pre účely sociálneho
poistenia. Posúdenie, či fyzická osoba na účely sociálneho poistenia nadobúda status samostatne
zárobkovo činnej osoby je výlučne v kompetencii organizačných zložiek Sociálnej poisťovne v zmysle
zákona č. 461/2003 Z.z. Žalovaný poukázal na to, že s týmto právnym názorom sa stotožnili aj krajské
súdy i Najvyšší súd SR, pričom poukázal napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/58/2011
zo dňa 28.09.2011. Podľa názoru žalovaného môže potvrdenie vydané SAK podľa § 71 písm. k/ Zákona
o advokácii len osvedčovať, akým spôsobom je advokácia fyzickou osobou zapísanou v zozname
advokátov vykonávaná, t.j. či advokát vykonáva advokáciu samostatne, alebo poskytuje právne služby
v združení s inými advokátmi, alebo ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo ako konateľ
spoločnosti s ručením obmedzením. V konaní vo veciach sociálneho poistenia je Sociálna poisťovňa,
ktorá ako jediná vykonáva sociálne poistenie, výlučne viazaná zákonom č. 461/2003 Z.z. Z uvedeného
dôvodu nemôže rozhodovať o vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia advokáta ako SZČO na základe potvrdenia vydaného SAK, ale musí vychádzať
z právne relevantného dokladu, ktorým je licencia (osvedčenie) osvedčujúce zapísanie advokáta do
zoznamu SAK. Žalovaný poukázal na Zbierku stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 4/2012
v ktorej je publikovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/27/2010, z ktorého vyplýva, že
na účely zákona č. 461/2003 Z.z. treba advokáta zapísaného v zozname advokátov  vedenom SAK
považovať za povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu,
a to bez ohľadu na skutočnosť, či advokátsku činnosť vykonáva ako advokát vo svojom mene, alebo
ako spoločník, prípadne ako konateľ právnickej osoby poskytujúcej služby advokácie. Nálezy Ústavného
súdu SR, na ktoré žalobca v žalobách poukazuje, sú individuálnymi rozhodnutiami o sťažnostiach
konkrétnych fyzických osôb. Predmetnými nálezmi bolo vyslovené, že boli porušené základné práva
sťažovateľov v konkrétnom konaní, a preto nejde o rozhodnutia, ktorými by Ústavný súd SR podával
záväzný výklad ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. Aj podľa právneho názoru Najvyššieho súdu
vyjadreného v rozsudku č.k. 9Sžso/7/2012 zo dňa 24.04.2013 rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.
zn. II.ÚS/63/2012 a II.ÚS/426/2012 sú ojedinelé v rozhodovacej praxi Ústavného súdu. Ostatné senáty
Ústavného súdu (napr. uznesenie sp. zn. I.ÚS/93/2012 zo dňa 29.02.2012, sp. zn. III.ÚS/426/2012 zo
dňa 12.09.2012 a IV.ÚS/103/2012 zo dňa 01.03.2012) sťažnosti žalobcov v obdobných veciach odmietli
ako zjavne neopodstatnené. K námietke žalobcu, že Sociálna poisťovňa neinformovala žalobcu, že
po prerušení konania začína vo veci opätovne konať žalovaný uviedol, že zákon č. 461/2003 Z. z.
žiadnu takúto povinnosť Sociálnej poisťovni ako správnemu orgánu neukladá. Žalovaný v rozhodnutí
č. 322-6617-GC-04-2009, ktorým konanie vo veci predpísania poistného a príspevkov prerušil, presne
uviedol do kedy bude toto konanie prerušené. Ak mal žalobca nejaké dôkazy, ktoré chcel predložiť,
mohol tak kedykoľvek urobiť a to aj v priebehu prerušeného konania. Žalovaný žalobcu nevyzýval na
uvedenie nových skutočností, prípadne dôvodov, keďže disponoval všetkými dôkazmi potrebnými na
rozhodnutie vo veci. Uvedené potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 7Sžso/20/2010 zo dňa
24.02.2011, podľa ktorého „ ...zákon o sociálnom poistení neukladá povinnosť žalovanej pred vydaním
rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladom i spôsobu jeho zistenia,
prípadne navrhnúť jeho doplnenie.“ Z uvedených dôvodov žalovaný považoval námietku žalobcu za
právne irelevantnú. K nároku žalobcu na náhradu trov konania žalovaný uviedol, že by nebolo účelné
ani hospodárne priznať náhradu trov právneho zastúpenia žalobcovi, ktorý de jure i de facto zastupuje
samého seba (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/32/2009-89). Z uvedených dôvodov
žalovaný navrhol žaloby žalobcu zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. 24S/257/2013-139 zo dňa 28.03.2014 a Uznesením č.
k. 24S/258/2013-184a zo dňa 28.03.2014 s poukazom na § 250c ods. 1 O.s.p. odložil vykonateľnosť
napadnutých rozhodnutí žalovaného zo dňa 14.06.2013 až do právoplatného skončenia konania o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného vedeného tunajším súdom pod sp. zn.
24S/257/2013 a sp. zn. 24S/258/2013.

Žalobca podaniami doručenými súdu dňa 11.06.2014 doručil súdu návrhy na prerušenie vyššie
uvedených konaní a súčasne predložil Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2013 sp. zn.
II.ÚS/335/2013, ktoré bolo žalobcovi doručené po podaní žaloby a z ktorého vyplýva, že sťažnosť
žalobcu, v ktorej namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/87/2011 zo dňa 13.12.2012, bola prijatá na



ďalšie konanie. Navrhol preto prerušiť konania vo veciach vedených na tunajšom súde pod sp. zn.
24S/257/2013 a sp. zn. 24S/258/2013 až do právoplatného skončenia konania Ústavného súdu SR vo
veci vedenej pod sp. zn. II.ÚS/335/2013. Súd o týchto návrhoch žalobcu rozhodol Uzneseniami č.k.
24S/257/2013-179 zo dňa 15.08.2014 a č.k. 24S/258/2013-124 zo dňa 15.08.2014 tak, že konania
prerušil.

Keďže v predmetnom konaní Ústavný súd SR vydal Nález sp. zn. II.ÚS/335/2013-51 zo dňa 26.03.2015,
súd pokračoval v konaní o predmetných žalobách, pričom na pojednávaní konanom dňa 20.11.2015
Uznesením č.k. 24S/257/2013-220 zo dňa 20.11.2015 spojil na spoločné konanie veci vedené na
Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 24S/257/2013 a sp. zn. 24S/258/2013 s tým, že sa ďalej
budú viesť pod sp. zn. 24S/257/2013 a to s poukazom na § 112 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a       § 246a ods. 1
O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní vecí na nariadenom pojednávaní dospel
k záveru, že žaloby nie sú dôvodné.

Žalobca na pojednávaní zotrval na dôvodoch nezákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného tak,
ako boli uvedené v žalobách. Navrhol, aby súd vykonal dokazovanie, oboznámením sa s listinou -
Potvrdením SAK z 21.09.2009 o tom, že žalobca nie je SZČO od 01.07.2008. Sociálna poisťovňa
podľa žalobcu nemá kompetenciu rozhodnúť, či je žalobca SZČO, záväzné potvrdenie o forme výkonu
advokácie podľa § 12 Zákona o advokácii a o skutočnosti, že advokát je SZČO podľa osobitného
predpisu, je oprávnené vydať predsedníctvo SAK podľa § 71 ods. 2 písm. k/ Zákona o advokácii.
Pokiaľ žalovaný i prvostupňový správny orgán toto potvrdenie ignorovali, postupovali podľa žalobcu
nezákonne. Žalobca ďalej uviedol, že na Okresnom súde vo Zvolene podal žalobu, ktorou sa domáha
určenia, že predmetné Potvrdenie SAK je pre Sociálnu poisťovňu záväzné. Toto konanie je podľa žalobcu
relevantné pre preskúmavacie konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Poukázal na to,
že pred Sociálnou poisťovňou prebiehajú ďalšie správne konania vo veciach, kde Sociálna poisťovňa
predpísala žalobcovi obdobne poistné za iné obdobia, pričom v týchto konaniach dal žalobca návrh na
ich prerušenie z dôvodu podania žaloby na Okresný súd Zvolen a tieto správne konania boli prerušené.
Pokiaľ by prvostupňový správny orgán nebol v konaní o predpísanom poistnom za obdobie január až
máj 2009, resp. júl až december 2008 nesprávne postupoval a bol by oznámil žalobcovi, že po prerušení
konaní mieni pokračovať v konaniach a dal by žalobcovi možnosť vyjadriť sa k ďalšiemu postupu v týchto
konaniach, ako aj oznámiť, že bola podaná určovacia žaloba na Okresný súd vo Zvolene, bol by mohol
žalobca podať nový návrh na prerušenie týchto správnych konaní. Svojím postupom, t.j. tým, že mu
správny orgán neoznámil, že bude pokračovať v konaniach a nedal mu možnosť vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutí, správny orgán odňal žalobcovi právo na inú právnu ochranu, čo je v rozpore s čl. 46 Ústavy
SR. Žalobca na pojednávaní navrhol, aby súd z dôvodu, že bola podaná žaloba na Okresný súd vo
Zvolene, ktorá je vedená pod č.k. 12C/362/2012, výsledkom ktorej je rozhodnutie o určení, či predmetné
stanovisko SAK je, alebo nie je pre Sociálnu poisťovňu záväzné, prerušil konanie do právoplatného
skončenia tejto veci vedenej na Okresnom súde vo Zvolene, pretože kladný výsledok tohto konania
môže mať právny význam pre toto konanie. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na novú právnu úpravu
už žalovaný rozhodol, že žalobcovi zaniklo postavenie SZČO k 30.06.2010. S takýmto rozhodnutím tiež
nesúhlasí a podal proti nemu odvolanie, pretože podľa neho mu zaniklo postavenie SZČO k 30.06.2008.

Žalovaný k návrhu na prerušenie konanie na pojednávaní uviedol, že o otázke záväznosti Potvrdenia
SAK už bolo rozhodované Krajským súdom v Banskej Bystrici, ako aj Najvyšším súdom SR, naposledy
rozhodnutím z 11.02.2013, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie, že žalobcovi postavenie SZČO k
30.06.2008 nezaniklo. Toto rozhodnutie bolo zverejnené aj v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk NS
SR ako zjednocovacie rozhodnutie. Keďže bolo právoplatne ukončené konanie o tejto otázke postavenia
žalobcu ako SZČO, žalovaný vydal napadnuté rozhodnutia, ktorými potvrdil prvostupňové rozhodnutia
správneho orgánu. Poukázal na to, že Zákon o sociálnom poistení je všeobecným zákonom upravujúcim
podmienky, ktoré sú predmetom tohto zákona a Zákon o advokácii nemôže do tohto osobitného zákona
zasiahnuť. Je to práve Sociálna poisťovňa, ktorá má právo vzťahy upravené týmto osobitným zákonom
posúdiť a vo veci rozhodnúť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo



ak súd dal na takéto konanie podnet. Z dikcie cit. ustanovenia vyplýva, že v tomto prípade ide o
fakultatívne prerušenie konania, t.j. súdu nevzniká povinnosť konanie prerušiť, pokiaľ sa súdu na základe
skutočností vyplývajúcich zo spisu takýto postup nejaví ako nevyhnutný. Súd je oprávnený, t.j. môže
konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu, alebo ak dal na takéto konanie podnet. O takýto prípad sa však v preskúmavanej veci nejedná. Súd
nedal žiadny podnet na súdne konanie, v ktorom by sa mala riešiť otázka majúca význam pre rozhodnutie
súdu v preskúmavanej veci. Dôvodom na prerušenie konania podľa súdu nie je ani skutočnosť, že
prebieha konanie pred Okresným súdom Zvolen č.k. 12C/362/2012, predmetom ktorého je určenie, či
Potvrdenie SAK o spôsobe výkonu advokácie vydané dňa 21.09.2009 pod č. 7/2009-JUDr.De/Ma (prvá
veta žalobného petitu) a určenie, že žalobca nie je od 01.07.2008 samostatne zárobkovo činnou osobou
(druhá veta žalobného petitu). Súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom preskúmavacieho konania
je preskúmanie rozhodnutí žalovaného, ktorými boli potvrdené prvostupňové rozhodnutia správneho
orgánu o predpísaní dlžného poistného za príslušné poistné obdobie (január až máj 2009 a júl až
december 2008). Predmetné rozhodnutia boli vydané s poukazom na ustanovenia zák. č. 461/2003 Z.z.
a vychádzali z toho, že žalobca bol v rozhodnom období pre účely sociálneho poistenia považovaný
za SZČO v zmysle § 5 písm. c/ cit. zákona v znení účinnom do 31.12.2010, pričom skutočnosť, že
žalobca ako advokát zapísaný do zoznamu advokátov SAK zmenil formu výkonu advokácie, nie je takou
právnou skutočnosťou, ktorá podľa cit. zák. č. 461/2003 Z.z. v znení úč. do 31.12.2010 spôsobuje zánik
oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Z takéhoto právneho názoru vychádzal
žalovaný pri rozhodovaní v predmetných veciach vzhľadom na to, že v správnom konaní bol viazaný
rozhodnutiami Sociálnej poisťovne - pobočka Zvolen zo dňa 28.08.2008 č. 7010-205-08-SZČO-3, ktoré
bolo potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie (žalovaný) č. 322-6214-GC-04/2008 zo dňa
15.01.2009, ktoré boli výsledkom správneho konania, v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodla o tom, že
žalobcovi ako SZČO dňa 30.06.2008 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo.
Zákonnosť predmetných rozhodnutí bola preskúmaná postupom podľa V. časti O.s.p. na základe
žalobcom podanej žaloby na Krajskom súde v Banskej Bystrici s tým, že právoplatným rozsudkom
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/87/2011, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 23S/32/2009, bola žaloba žalobcu, v ktorej tvrdil, že vyššie uvedené rozhodnutia Sociálnej
poisťovne sú nezákonné, zamietnutá. V predmetnom rozsudku Najvyšší súd SR vyslovil právny názor,
že „...existencia oprávnenia advokáta na vykonávanie advokátskej činnosti, podmienená jeho zápisom
v Zozname advokátov vedenom SAK až do času, kým advokát nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu,
má za následok, že musí byť považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu pre potreby Zákona
o sociálnom poistení. Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava obsiahnutá v § 12 Zákona o
advokácii.“ Najvyšší súd SR poukázal v predmetnom rozhodnutí aj na názor Ústavného súdu SR, ktorý
už v obdobnej veci vyslovil, že „...predmetný právny výklad Najvyšším súdom SR nevykazuje nedostatky,
ktoré by odôvodňovali záver o porušení základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods.
1 Ústavy SR alebo práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru (II.ÚS
508/2010-15)“. V súvislosti s potvrdením SAK, na ktoré sa žalobca aj v tomto konaní odvolával, Najvyšší
súd SR v citovanom rozhodnutí uviedol, že „... uvedený dôkaz je jedným z podkladov rozhodnutia,
pričom SAK nie je oprávnená poskytovať záväzný výklad ustanovení Zákona o sociálnom poistení voči
tretím osobám, pretože už z jej povahy ako samosprávnej stavovskej organizácie vyplýva, že môže
upravovať a riadiť vzťahy len dovnútra, teda vo vzťahu k advokátom, ktorých združuje, a nie vo vzťahu
k iným orgánom verejnej správy.“ Najvyšší súd súčasne konštatoval, že „...na určenie, že potvrdenie
SAK je pre Sociálnu poisťovňu právne záväzné, nie je súd oprávnený, lebo pri rešpektovaní zásady
trojdelenia moci v štáte a bez právneho podkladu nemôže súd vo všeobecnom súdnictve Sociálnej
poisťovni ukladať povinnosti a zasahovať do výkonu štátnej správy.“ Najvyšší súd súčasne konštatoval,
že „...rozhodnutie o žalobe, ktorú podal žalobca 13.12.2012 na Okresnom súde vo Zvolene nemá vplyv
na posúdenie dôvodnosti žaloby v tejto veci, a preto konštatoval, že dôvod na prerušenie konania
neexistoval.“ Najvyšší súd navyše konštatoval, že „...v konaní vedenom na  Okresnom súde vo Zvolene
sa žalobca nemôže domáhať určenia, že nie je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa Zákona o
sociálnom poistení, lebo mu zaniklo oprávnenie vykonávať advokáciu samostatne. Okresný súd, ktorý vo
všeobecnom súdnictve koná a rozhoduje o sporoch v oblasti práva súkromného, nie je na takéto konanie
oprávnený. Posúdenie, či žalobca je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa Zákona o sociálnom
poistení patrí do právomoci orgánu verejnej správy (ktorým je v danej veci žalovaný) a správnosť jeho
záverov o tejto otázke je oprávnený skúmať výlučne len súd podľa V. časti O.s.p. v konaní o preskúmaní
zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy. Na rozhodovanie o určenie neplatnosti vzťahu
z oblasti práva verejného nie je okresný súd vecne príslušný.“ Vzhľadom na uvedenú argumentáciu,
s ktorou sa súd stotožnil,  v preskúmavanej veci dospel k záveru, že konanie na Okresnom súde vo



Zvolene nie je konaním, v ktorom sa môže riešiť otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu
v tomto konaní. Z uvedených dôvodov preto návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Predmetné
uznesenie bolo vyhlásené na pojednávaní dňa 20.11.2015 a účastníci konania boli poučení o možnosti
podať opravný prostriedok. Vzhľadom na to, že v zmysle § 170 ods. 1 O.s.p. je súd viazaný uznesením,
len čo ho vyhlásil, súd pokračoval v konaní, vec na nariadenom pojednávaní prejednal a rozhodol.

Z administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový správny orgán prvostupňovými rozhodnutiami zo
dňa 15.06.2009 predpísal žalobcovi ako SZČO poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné
poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do
rezervného fondu solidarity za obdobie júl až december 2008 v celkovej výške 3.579,46 Eur a za
obdobie január 2009 až máj 2009 v celkovej výške 3.917,13 Eur podľa špecifikácie uvedenej v prílohe
predmetných rozhodnutí, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť predmetných prvostupňových rozhodnutí. Z
odôvodnenia prvostupňových rozhodnutí zhodne vyplýva, že na základe kontroly odvodu poistného a
príspevkov bolo zistené, že žalobca ako SZČO, ktorá je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená
a ktorá je povinná platiť povinné nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na
invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity podľa § 128 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm.
c/, ods. 3 písm. c/ a § 128 ods. 11 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z. a príspevky na starobné dôchodkové
sporenie podľa § 20 ods. 1 písm. b/ zák. č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 43/2004 Z.z.“), poistné a príspevky za obdobie august
až december 2008 a január až máj 2009 neodviedol vôbec a za mesiac júl 2008 odviedol v nesprávnej
sume. Prvostupňový správny orgán preto žalobcovi predmetné poistné a príspevky predpísal vo výške
stanovenej v § 129 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z.z. a § 21 zák. č. 43/2004 Z.z.

Proti predmetným prvostupňovým rozhodnutiam podal žalobca odvolania, v ktorých poukázal na to,
že Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen vydala rozhodnutie zo dňa 28.08.2008, v ktorom rozhodla, že
samostatne zárobkovo činnej osobe P.. J. A. povinné nemocenské poistenia a povinné dôchodkové
poistenie dňa 30.06.2008 nezaniklo a žalovaný vydal dňa 15.01.2009 rozhodnutie, ktorým odvolanie
žalobcu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen z 28.08.2008 potvrdil. Keďže
žalobca vyššie uvedené rozhodnutia považoval za nezákonné, požiadal o preskúmanie ich zákonnosti
súdom žalobou podanou na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 06.04.2009 pod sp. zn. 23S/32/2009 a
tieto žiadal zrušiť, pretože je toho názoru, že jeho povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie dňa 30.06.2008 zaniklo a počnúc od 01.07.2008 nie je SZČO. Súčasne navrhol, aby správny
orgán konanie prerušil podľa § 193 zák. č. 461/2003 Z.z. až do právoplatného skončenia súdneho
konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č.k. 23S/32/2009. V prílohe podanie
z 08.12.2009 následne žalobca predložil Potvrdenie o spôsobe výkonu advokácie vydané SAK dňa
21.09.2009 pod č. 7/2009-JUDr.De/Ma vydané na základe podľa § 71 ods. 2 písm. k/ Zákona o advokácii.
Žalobca súčasne správnemu orgánu oznámil, že Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie z 15.01.2009 a Sociálnej poisťovne, pob. Zvolen zo
dňa 28.08.2008, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že P.. J. A. ako SZČO povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2008 nezaniklo, rozhodol rozsudkom č.k. 23S/32/2009-89
zo dňa 21.10.2009, pričom vyššie uvedené rozhodnutia Sociálnej poisťovne zrušil a vrátil vec na
ďalšie konanie. Opätovne navrhol, aby správny orgán toto konanie prerušil do právoplatného skončenia
vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Z Potvrdenia o spôsobe výkonu advokácie z 21.09.2009,
ktoré tvorilo prílohu podania žalobcu súd zistil, že SAK v tomto potvrdení potvrdzuje, že od 30.06.2008
žalobcovi P.. J. A. zaniklo oprávnenie vykonávať advokáciu samostatne s tým, že od uvedeného dátumu
môže vykonávať advokáciu len v mene a na účet spoločnosti Advokátska kancelária Kašuba s.r.o., v
ktorej je spoločníkom a konateľom. Z textu vyplýva, že SAK potvrdzuje, že od 01.07.2008 nie je SZČO
podľa zák. č. 461/2003 Z.z. a toto potvrdenie je podľa § 71 ods. 2 písm. k/ Zákona o advokácii záväzné
pre tretie osoby. Prílohu podania žalobcu z 08.12.2009 tvorí aj rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 23S/32/2009-89 zo dňa 21.10.2009.

Žalovaný rozhodnutím č. 322-6617-GC-04/2009 zo dňa 22.12.2009 podľa § 193 ods. 1 zák. č. 461/2003
Z.z. konanie vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pob. Zvolen z 15.06.2009
vo veci predpísania poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie
poistného na invalidné poistenia a poistného do rezervného fondu solidarity za mesiace január 2009 až
máj 2009 prerušil s tým, že konanie sa prerušuje odo dňa doručenia tohto rozhodnutia do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci žaloby proti rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne, ústredie č. 322-3214-GC-04/2008 z 15.01.2009 a proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pob.



Zvolen č. 7010-205-08-SZČO-3 z 28.08.2008 podanej účastníkom konania, ktorou sa domáhal účastník
konania, aby Krajský súd v Banskej Bystrici predmetné rozhodnutia v celom rozsahu zrušil a vrátil
vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Obdobne žalovaný rozhodnutím č. 322-6616-
GC-04/2009 zo dňa 22.12.2009 s poukazom na § 193 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. prerušil konanie vo
veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne z 15.06.2009 vo veci predpísania poistného
na starobné poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie
a poistného do rezervného fondu solidarity za mesiace júl 2008 až december 2008 s tým, že konanie sa
prerušuje odo dňa doručenia tohto rozhodnutia do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici vo veci žaloby proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie z 15.01.2009
a proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pob. Zvolen zo dňa 28.08.2008 podanej účastníkom konania
06.04.2009 na Krajskom súde v Banskej Bystrici, ktorou sa domáhal žalobca, aby krajský súd vyššie
uvedené rozhodnutia Sociálnej poisťovne zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie. Z odôvodnenia rozhodnutí o prerušení konania vyplýva, že dôvodom prerušenia konania bola
skutočnosť, že rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci zániku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako účastníka konania ako SZČO sa považuje
za predbežnú otázku, ktorú treba vyriešiť pred rozhodnutím o odvolaniach proti rozhodnutiam Sociálnej
poisťovne, pob. Zvolen z 15.06.2009, pretože výsledok rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici
vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako
SZČO môže mať podstatný vplyv na predpísanie poistného za mesiace júl až december 2008 a január
až máj 2009 účastníkovi ako SZČO. Účastníci boli zároveň poučení, že v zmysle ust. § 193 ods. 4 zák.
č. 461/2003 Z.z. bude správny orgán v konaní pokračovať, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo.

Žalovaný o podanom odvolaní žalobcu následne rozhodol rozhodnutím č. 30338-1/2013-BA zo dňa
14.06.2013, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
č. 7027-2510308309-GC-04/09 z 15.06.2009 (rozhodnutie týkajúce sa predpísaného poistného za
január až máj 2009) potvrdil. Obdobne žalovaný rozhodnutím č. 30280-1/2013-BA zo dňa 14.06.2013
odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 7027-2510308209-
GC-04/09 z 15.06.2009 (týkajúce sa predpísaného poistného za obdobie júl až december 2008)
potvrdil. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaný poukázal na priebeh správneho konania,
ktoré bolo prerušené do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
vo veci žaloby proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie z 15.01.2009 a proti prvostupňovému
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pob. Zvolen z 28.08.2008. Poukázal na to, že Krajský súd v
Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 23S/32/2009-195 z 10.06.2011 zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie č. 322-6214-GC-04/2008, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec vrátil Sociálnej
poisťovni na ďalšie konanie. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici bol však na základe
odvolania podaného žalovaným zmenený rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 7Sžso/87/2011 tak, že
Najvyšší súd SR žalobu zamietol. Rozsudok NS SR nadobudol právoplatnosť 11.02.2013. Žalovaný po
nadobudnutí právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že tieto sú správne a v súlade so zákonom.
Žalovaný argumentoval, že SZČO podľa § 5 písm. c/ Zákona o sociálnom poistení v znení zák. č.
310/2006 Z.z. (znenie úč. do 31.12.2010) je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti
podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je
povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. SAK zapísala žalobcu do zoznamu advokátov
01.01.2002. Na základe uvedeného je účastník konania považovaný za SZČO podľa § 5 písm. c/ Zákona
o sociálnom poistení. Žalovaný poukázal na podmienky a moment vzniku povinného nemocenského
a povinného dôchodkového poistenia v zmysle § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 písm. b/ a § 21
ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Z predloženého výpisu z daňového priznania k dani z príjmov
fyzickej osoby za r. 2007 vyplýva, že príjem účastníka konania z podnikania bol vyšší ako zákonom
stanovená suma, a preto žalobcovi ako SZČO vzniklo dňa 01.07.2008 povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie SZČO. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí poukázal na
ust. § 21 ods. 4 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení, ktoré upravuje zánik povinného nemocenského
a povinného dôchodkového poistenia. Žalobca dňa 08.07.2008 podal registračný list fyzickej osoby -
odhlášku z povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia z dôvodu, že od 30.06.2008
mu zaniklo oprávnenie vykonávať advokáciu samostatne ako fyzická osoba a od 01.07.2008 môže
poskytovať právne služby len v mene a na účet spoločnosti Advokátska kancelária Kašuba s.r.o., ktorej
je konateľom. Prvostupňový správny orgán odhlášku žalobcu neakceptoval z dôvodu, že aj po založení
spoločnosti s ručením obmedzeným, t.j. aj po 30.06.2008 považoval žalobcu naďalej za SZČO, keďže



žalobca je aj naďalej nositeľom oprávnenia na výkon činnosti podľa osobitného predpisu (podľa Zákona o
advokácii), a teda je SZČO podľa § 5 písm. c/ Zákona o sociálnom poistení. Prvostupňový správny orgán
rozhodol dňa 28.08.2008 tak, že účastníkovi konania ako SZČO dňa 30.06.2008 povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo, pričom uvedené rozhodnutie bolo potvrdené
aj rozhodnutím odvolacieho orgánu - žalovaného z 15.01.2009. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne
boli preskúmané na základe žaloby podanej žalobcom, pričom konečným rozsudkom Najvyššieho
súdu SR č. k. 7Sžso/87/2011 bola žaloba zamietnutá. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť
11.02.2013. Žalovaný v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí ďalej argumentoval, ž tým, že pre
posúdenie právneho postavenia SZČO vo vzťahu k sociálnemu poisteniu je právne relevantné ust. §
5 písm. c/ Zákona o sociálnom poistení, pričom v konaní bolo preukázané, že žalobca bol zapísaný
do zoznamu advokátov 01.01.2002 a priamo zo znenia cit. § 5 písm. c/ Zákona o sociálnom poistení
vyplýva podmienka, po splnení ktorej je advokát považovaný za SZČO. Advokát zapísaný do zoznamu
advokátov vedenom SAK nadobúda status SZČO na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c/
Zákona o sociálnom poistení. Na vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia
a s ním súvisiacej odvodovej povinnosti je potom rozhodujúci príjem z podnikania v súlade § 21 ods.
1 Zákona o sociálnom poistení. Od 01.07.2008 je žalobca oprávnený poskytovať právne služby len v
mene a na účet spoločnosti Advokátska kancelária Kašuba s.r.o., v ktorej je spoločníkom a konateľom.
Žalovaný poukázal na ust. § 12 ods. 1 Zákona o advokácii, ktorý upravuje len formu výkonu advokácie.
Konštatoval, že zmenou formy výkonu advokácie nezaniká postavenie advokáta ako SZČO podľa §
5 písm. c/ Zákona o sociálnom poistení. Zmena formy výkonu advokácie je vo vzťahu k postaveniu
advokáta ako SZČO podľa Zákona o sociálnom poistení právne bezvýznamná. Na základe uvedeného
žalovaný konštatoval, že žalobcovi nezaniklo k 30.06.2008 postavenie advokáta ako SZČO podľa § 5
písm. c/ Zákona o sociálnom poistení v znení úč. do 31.12.2010. Zmena formy výkonu advokácie má za
následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta. Zánik oprávnenia na vykonávanie činnosti
podľa osobitného predpisu (vyčiarknutie zo zoznamu advokátov) k 30.06.2008 nebol v prípade žalobcu
preukázaný a taktiež žalobca nepreukázal k 30.06.2008 vznik pracovného pomeru, v ktorom je na
výkon činnosti povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Vo vzťahu k žalobcom predloženému
Potvrdeniu SAK žalovaný poukázal na ust. § 71 ods. 2 písm. k/ Zákona o advokácii, podľa ktorého
SAK vydáva záväzné potvrdenie o forme výkonu advokácie podľa § 12 tohto zákona a o skutočnosti,
či advokát je SZČO podľa osobitného predpisu. Žalovaný argumentoval, že na základe § 71 ods. 2
písm. k/ Zákona o advokácii nie je daná právomoc SAK rozhodovať o tom, či je advokát SZČO na účely
sociálneho poistenia. SAK vydáva len záväzné potvrdenie o tejto skutočnosti. Vydaniu potvrdenia o
tejto skutočnosti musí podľa žalovaného predchádzať rozhodnutie príslušného orgánu, a tým je v tomto
prípade pobočka Sociálnej poisťovne na základe § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1. Zákona o sociálnom
poistení. Vyššie uvedený právny názor Sociálnej poisťovne bol potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho
súdu SR č.k. 7Sžso/87/2011 z 13.12.2012. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na
§ 128 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. c/, ods. 11 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení a
§ 20 ods. 1 písm. b/ zák. č. 43/2004 Z.z. je žalobca ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistená
samostatne zárobkovo činná osoba povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie,
príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného
fondu solidarity, pričom jednotlivé sadzby na poistenie, prípadne príspevky, upravujú ust. § 130 písm.
c/, § 131 ods. 2 písm. c/, § 132 písm. c/, § 137 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení a § 22 písm. b/
zák. č. 43/2004 Z.z. Vzhľadom na výšku základu dane z príjmov žalobcu dosiahnutých za r. 2007 bol
žalobca v rozhodnom období (január 2009 až jún 2009 a júl 2008 až december 2008) povinný platiť
poistné a príspevky vypočítané z vymeriavacieho základu tak, ako vyplýva z prvostupňových rozhodnutí
správneho orgánu i napadnutých rozhodnutí žalovaného, pričom toto poistné a príspevky bol žalobca
povinný odvádzať v lehotách a spôsobom stanoveným citovanými zákonmi. Vzhľadom na to, že v konaní
bolo preukázané, že žalobca ku dňu vydania napadnutých rozhodnutí poistné a príspevky za mesiace
január až jún 2009, august až december 2008 nezaplatil vôbec a poistné a príspevky za obdobie júl
2008 zaplatil v nesprávnej sume, tieto mu boli predpísané napadnutými rozhodnutiami v spojení s
prvostupňovými rozhodnutiami správneho orgánu v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov žalovaný
prvostupňové rozhodnutia správneho orgánu potvrdil.

V administratívnom spise sa nachádza overená fotokópia Oznámenia o zapísaní do zoznamu advokátov
vydaného SAK žalobcovi dňa 01.01.2002 č. 5/2002-dr.De/Sl, podľa ktorého bol žalobca dňom
01.01.2002 zapísaný do zoznamu advokátov ako advokát. Z Potvrdenia o zániku oprávnenia vykonávať
advokáciu ako fyzická osoba z 01.07.2008 č. 7/2008-JUDr.Pp/Ma vyplýva, že SAK potvrdila, že od
30.06.2008 žalobcovi zaniklo oprávnenie vykonávať advokáciu samostatne ako fyzická osoba a od



01.07.2008 môže poskytovať právne služby len v mene a na účet spoločnosti Advokátska kancelária
Kašuba s.r.o., ktorej je konateľom. Z fotokópie Zakladateľskej listiny obchodnej spoločnosti Advokátska
kancelária Kašuba s.r.o. bod VII ods. 3 vyplýva, že advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ
spoločnosti s ručením obmedzeným nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení
ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej
spoločnosti s ručením obmedzeným.

Z fotokópie Registračného listu fyzickej osoby - odhláška vyplýva, že žalobca túto odhlášku
prvostupňovému správnemu orgánu doručil 08.07.2008.

Z fotokópie Výpisu z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za r. 2007 zo dňa 31.03.2008
vyplýva, že žalobca dosiahol príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov vo výške
3.548.942,- Sk, výdavky 1.425.212,- Sk, čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 zákona predstavoval
2.123.730,- Sk.

Súčasťou administratívneho spisu je počítačová zostava osvedčujúca odvádzanie poistného žalobcom,
ako aj Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pob. Zvolen zo dňa 28.08.2008 č. 7010-205-08-SZČO-3,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia
SZČO s poukazom na § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1. Zákona o sociálnom poistení tak, že SZČO
JUDr. J. A. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2008 nezaniklo
a Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 322-6214-C-04/2008 zo dňa 15.01.2009, ktorým bolo
predmetné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 28.08.2008 potvrdené. Rozhodnutie
žalovaného zo dňa 15.01.2009 nadobudlo právoplatnosť 06.02.2009. Súčasťou administratívneho spisu
je i overená fotokópia rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 7Sžso/87/2011 zo dňa 13.12.2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 11.02.2013, ktorým bola žaloba žalobcu P.. J. A. proti žalovanému Sociálna
poisťovňa, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 322-6214-GC-04/2008 zo
dňa 15.01.2009 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. 7010-205-08-SZČO-3
zo dňa 28.08.2008 zamietnutá.

Tak, ako je uvedené na str. 8 tohto rozhodnutia, súd na základe návrhov žalobcu konania prerušil do
právoplatného skončenia konania Ústavného súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. II.ÚS 335/2013, v
ktorom sa rozhodovalo o ústavnej sťažnosti žalobcu, v ktorej namietal porušenie základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/87/2011 zo dňa 13.12.2012. Z Nálezu Ústavného súdu
SR II.ÚS 335/2013-51 zo dňa 26.03.2015 vyplýva, že o predmetnej sťažnosti žalobcu Ústavný súd SR
rozhodol tak, že základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/87/2011 z 13.12.2012 porušené neboli. Z predmetného
nálezu Ústavného súdu SR o.i. vyplýva, že ústavný súd je toho názoru, že: „Pri výklade uvedených
pojmov (§ 5 a § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení) je potrebné dospieť k rovnakým záverom, k
akým dospel najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 7Sžso/87/2011 z 13.12.2012, a teda vychádzať z toho,
že existencia oprávnenia advokáta na vykonávanie advokátskej činnosti podmienená jeho zápisom v
zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou trvá až do času, kým advokát nebol
vyčiarknutý z takéhoto zoznamu, čo má za následok, že musí byť považovaný za SZČO pre potreby
Zákona o sociálnom poistení, a preto je povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b/
Zákona o sociálnom poistení a povinne dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. b/ Zákona o
sociálnom poistení, pričom vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 Zákona
o sociálnom poistení.“

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení úč. do 31.12.2010 v znení zák. č. 555/2007 Z.z.
(ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah



sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho
poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a
konanie vo veciach sociálneho poistenia.

Podľa § 5 písm. c/ Zákona o sociálnom poistení samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto
zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu 19)
okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa
osobitného predpisu. 21)

Poznámka č. 19 odkazuje napr. na zákon SNR č. 132/1990 Zb. o advokácii, ktorý bol zrušený a
nahradený zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii účinným od 01.01.2004.

Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistení sú samostatne
zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.

Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení povinne dôchodkovo poistená je samostatne
zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

Podľa § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po
kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním
a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu
uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c)
dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa
vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného
predpisu, 21) ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej
osoby uvedenej v § 5 písm. c).

Poznámka č. 21 odkazuje napr. na zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov.

Podľa § 128 ods. 1 písm. c/ Zákona o sociálnom poistení poistné na nemocenské poistenie platí povinne
nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

Podľa § 128 ods. 2 písm. c/ Zákona o sociálnom poistení poistné na starobné poistenie platí povinne
dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

Podľa § 128 ods. 3 písm. c/ Zákona o sociálnom poistení poistné na invalidné poistenie platí, ak tento
zákon neustanovuje inak, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

Podľa § 128 ods. 11 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení poistné do rezervného fondu solidarity platí
povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

Podľa § 138 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej
a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je polovica pomernej časti
základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej
zárobkovej činnosti. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac
výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Suma vymeriavacieho základu sa zníži o
výšku príspevkov zaplatených samostatne zárobkovo činnou osobou na jej doplnkové dôchodkové
sporenie, životné poistenie a účelové sporenie v úhrne najviac v sume nezdaniteľnej časti základu dane



podľa osobitného predpisu 78a) pripadajúcej na jeden kalendárny mesiac. Pri nedodržaní podmienok
ustanovených osobitným predpisom, 78b) alebo ak životné poistenie zanikne z dôvodov ustanovených
osobitným predpisom 78c) sa suma vymeriavacieho základu zvýši o sumu príspevkov na doplnkové
dôchodkové sporenie, platieb poistného na životné poistenie a platieb účelového sporenia zaplatenú
podľa osobitného predpisu 78d) pripadajúcu na jeden kalendárny mesiac.

Podľa § 141 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné
platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 142 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej
pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 143 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 144 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe
alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak
ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna
poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

Podľa § 152a Zákona o sociálnom poistení na predpísanie príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie, 1) vrátenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1) povolenie splátok dlžných súm
príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1) premlčanie príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie, 1) pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, 1) postúpenie pohľadávky
na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, 1) odpísanie pohľadávky na príspevkoch na starobné
dôchodkové sporenie 1) platia § 144 až 151 rovnako.

Podľa § 172 ods. 1, 2, 3 Zákona o sociálnom poistení (1) Na konanie vo veciach sociálneho poistenia
sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa
nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto
zákonom.
(2) V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v
rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov
sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu
upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.
(3) Konanie vo veciach podľa odseku 1 je
a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len \"dávkové konanie\"),
b) iné konanie (ďalej len \"nedávkové konanie\").

Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1. Zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať
v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 8. Zákona o sociálnom poistení rozhodovať v prvom stupni o poistnom
a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie. 1)

Podľa § 179 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v
druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky.

Podľa § 185 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila
voči účastníkovi konania prvý úkon.

Podľa § 193 ods. 1, 4, 5, 6 Zákona o sociálnom poistení (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne
konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby
odstránil nedostatky podania.
(4) Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.



(5) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet
účastníka konania, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo.
(6) Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 Zákona o sociálnom poistení (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie.
(2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej
poisťovne z jej činnosti.
(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 196 ods. 1, 6, 7 Zákona o sociálnom poistení (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti Sociálnej poisťovne.
(6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka
Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je
povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie
skutočného stavu veci.
(7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 198 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne
rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná;
inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá
príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

Podľa § 20 písm. b/ zák. č. 43/2004 Z.z. príspevky na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len
\"príspevky\") platí, ak tento zákon neustanovuje inak, samostatne zárobkovo činná osoba povinne
zúčastnená na starobnom dôchodkovom poistení.
Podľa § 26 ods. 1 zák. č. 43/2004 Z.z. fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť príspevky,
sú povinné príspevky odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 27 ods. 3 zák. č. 43/2004 Z.z. príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici
podľa odseku 1 za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 1 zák. č. 43/2004 Z.z. povinné príspevky sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platia povinné príspevky, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý
vedie komora.

Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. advokát môže vykonávať advokáciu
a) samostatne,
b) v združení spolu s inými advokátmi,
c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti,
d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo
e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným.

Podľa § 15 ods. 1, 6 Zákona o advokácii (1) Advokáti môžu na účel výkonu advokácie založiť spoločnosť
s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb (ďalej len
\"spoločnosť s ručením obmedzeným\"). Táto spoločnosť s ručením obmedzeným nesmie mať iný
predmet podnikania, jej konateľmi môžu byť len advokáti a musí byť poistená pre prípad zodpovednosti
za škodu, ktorá by mohla vzniknúť pri poskytovaní právnych služieb, minimálne s limitom poistného



plnenia 1 500 000 EUR za každého spoločníka. Na spoločnosť s ručením obmedzeným sa vzťahujú
ustanovenia osobitného predpisu, 12) ak tento zákon neustanovuje inak. Spoločníkom spoločnosti s
ručením obmedzeným môže byť iba advokát.
(6) Advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže
súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti
alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným.

Podľa § 71 ods. 2  písm. k/ zák. č. 586/2003 Z.z. predsedníctvo komory ďalej vydáva záväzné potvrdenie
o forme výkonu advokácie podľa § 12 tohto zákona a o skutočnosti, či advokát je samostatne zárobkovo
činnou osobou podľa osobitného predpisu

Predmetom preskúmavacieho konania sú rozhodnutia žalovaného, ktorými potvrdil rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu, ktorými bolo žalobcovi ako SZČO predpísané poistné a príspevky
za obdobie január až máj 2009 a júl až december 2008 v zmysle Zákona o sociálnom poistení podľa
špecifikácie uvedenej v rozhodnutiach a ich prílohách, ktoré tvoria ich neoddeliteľnú súčasť.

Žalobca v žalobách tvrdil, že predmetnými rozhodnutiami a postupom správnych orgánov bol ukrátený
na svojich právach tým, že v rozpore so zákonom a odhláškou žalobcu z Registra SZČO pre účely
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia k 30.06.2008 doručenej
Sociálnej poisťovni z dôvodu zániku jeho povinného nemocenského a dôchodkového poistenia dňom
30.06.2008 bolo právoplatne, no nezákonne a protiústavne rozhodnuté, že povinné nemocenské
a dôchodkové poistenie dňa 30.06.2008 žalobcovi nezanikol, v dôsledku čoho Sociálna poisťovňa
vydanými rozhodnutiami nezákonne predpísala žalobcovi poistné a to napriek tomu, že počnúc dňom
01.07.2008 žalobca nie je SZČO. Žalobca poukázal na argumentáciu uvedenú v nálezoch Ústavného
súdu SR z 21.02.2013 sp. zn. II.ÚS 63/2012 a II.ÚS 426/2012, ako aj vo svojej sťažnosti podanej
na Ústavnom súde SR pod sp. zn. II.ÚS 335/2013 s prílohami a na Potvrdenie SAK z 21.09.2009
vydané v zmysle § 71 ods. 2 písm. k/ Zákona o advokácii. Žalobca namietal nesprávne právne
posúdenie veci žalovaným v dôsledku nezákonnej právnej interpretácie a aplikácie § 5 písm. c/ a §
21 ods. 4 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z. v súčinnosti s ust. § 15 ods. 2 a 6 Zákona o advokácii,
ako aj dôsledku ignorácie Potvrdenia SAK z 21.09.2009. Žalobca vyslovil názor, že dňa 30.06.2008
mu zaniklo oprávnenie vykonávať advokáciu ako fyzická osoba, pričom SZČO môže byť len fyzická
osoba, a preto žalobca nemôže byť SZČO pre účely povinného nemocenského a dôchodkového
poistenia. Predpísanie poistného a príspevkov za január až jún 2009 a júl až december 2008 preto podľa
žalobcu zasahuje negatívne do jeho majetkových práv. Námietku žalobcu o nezákonnosti napadnutých
rozhodnutí žalovaného v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súd považuje za nedôvodnú.

Z administratívneho spisu vyplýva a medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca bol zapísaný
do zoznamu advokátov vedeného SAK dňom 01.01.2002 a od 01.01.2002 do 30.06.2008 vykonával
advokáciu podľa § 12 ods. 1 písm. a/ Zákona o advokácii samostatne ako fyzická osoba. Od 01.07.2008
vykonáva advokáciu podľa § 12 ods. 1 písm. e/ Zákona o advokácii ako konateľ spoločnosti s ručením
obmedzeným (Advokátska kancelária Kašuba s.r.o.). Žalobca dňa 08.07.2008 doručil prvostupňovému
správnemu orgánu odhlášku z poistenia ako SZČO z dôvodu zániku jeho povinného nemocenského a
povinného dôchodkového poistenia k 30.06.2008, nakoľko k uvedenému dátumu mu zaniklo oprávnenie
vykonávať advokáciu samostatne ako fyzická osoba, o čom predložil Potvrdenie SAK z 01.07.2008 s
tým, že od 01.07.2008 môže poskytovať právne služby len v mene a na účet spoločnosti Advokátska
kancelária Kašuba s.r.o., ktorej je konateľom. Prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím
z 28.08.2008 vo veci zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO podľa §
178 ods. 1 písm. a/ 1. bod Zákona o sociálnom poistení rozhodol, že žalobcovi ako SZČO povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie 30.06.2008 nezaniklo. Predmetné rozhodnutie
žalovaný svojím rozhodnutím z 15.01.2008 potvrdil s odôvodnením, že zmenou formy výkonu advokácie
nezaniká postavenie advokáta ako SZČO podľa § 5 písm. c/ Zákona o sociálnom poistení a ani
povinné nemocenské a dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení,
pretože advokátovi nezaniká oprávnenie na výkon činnosti. Prvostupňový správny orgán následne
rozhodnutiami z 15.06.2009 predpísal žalobcovi ako SZČO poistné za obdobie júl až december 2008
a január až máj 2009, proti ktorým rozhodnutiam sa žalobca odvolal a vzhľadom na to, že žalobca
sa žalobou podanou na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 06.04.2009 postupom podľa V. časti
O.s.p. domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedených rozhodnutí Sociálnej poisťovne, správne
konania boli prerušené až do právoplatného rozhodnutia súdu o predmetnej žalobe. Krajský súd v



Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 23S/32/2009-89 z 21.10.2009 rozhodnutia Sociálnej poisťovne zrušil
a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Na základe podaného odvolania žalovaného Najvyšší súd SR
rozsudkom sp. zn. 7Sžso/5/2010 z 25.03.2010 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici znovu vo veci rozhodol rozsudkom č.k.
23S/32/2009-195 z 10.06.2011 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne opätovne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie
konanie. O podanom odvolaní opätovne rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 7Sžo/87/2011
z 13.12.2012 tak, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zmenil a žalobu zamietol. Keďže z
predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.02.2013 vyplýva,
že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté
o tom, že žalobcovi povinné nemocenské a dôchodkové poistenie ako SZČO k 30.06.2008 nezaniklo,
boli vydané v súlade so zákonom, žalovaný pokračoval v prerušených konaniach a napadnutými
rozhodnutiami zo dňa 14.06.2013 prvostupňové rozhodnutia správneho orgánu o predpísaní poistného
žalobcovi potvrdil. Pri vydaní týchto rozhodnutí bola Sociálna poisťovňa v zmysle § 198 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení týmto rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 7Sžso/87/2011 z 13.12.2012 viazaná.
Žalobca podal predmetné žaloby, ktorými sa domáha preskúmania napadnutých rozhodnutí žalovaného
v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami správneho orgánu. Medzi účastníkmi konania je sporná
otázka aplikácie ust. § 5 písm. c/ a § 21 ods. 4 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení v spojení s § 15 ods.
2 a 6 Zákona o advokácii, t.j. je sporné, či žalobca, ktorý od 01.07.2008 vykonáva činnosť advokáta ako
spoločník a zároveň ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným poskytujúcej advokátske služby
podľa § 15 Zákona o advokácii je, alebo nie je naďalej SZČO, či v danom prípade boli, alebo neboli
splnené podmienky zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia podľa § 21
Zákona o sociálnom poistení, ako aj či žalobcovi bolo, alebo nebolo predpísané poistné napadnutými
rozhodnutiami Sociálnej poisťovne v súlade so zákonom.

Žalobca založil svoju argumentáciu o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného na tom, že
tieto boli vydané v dôsledku nezákonného a protiústavného rozhodnutia Sociálnej poisťovne o tom,
že povinné nemocenské a dôchodkové poistenie dňom 30.06.2008 žalobcovi ako SZČO nezaniklo.
Takáto argumentácia žalobcu nie je relevantná, keďže zákonnosť žalobcom označeného rozhodnutia
žalovaného č. 322-3214-GC-04/2008 zo dňa 15.01.2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu č. k. 7010-205-08-SZČO-3 zo dňa 28.08.2008, ktorými bolo
právoplatne rozhodnuté o tom, že žalobcovi ako SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie dňa 30.06.2008 nezaniklo, bola preskúmaná na základe žalobcom podanej žaloby
podľa V. časti O.s.p. s výsledkom, že žaloba žalobcu bola ako nedôvodná zamietnutá rozsudkom
Najvyššieho súdu SR č.k. 7Sžso/87/2011 zo dňa 13.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
11.02.2013. V odôvodnení predmetného rozsudku najvyšší súd uviedol, že „ ...existencia oprávnenia
advokáta na vykonávanie advokátskej činnosti, podmienená jeho zápisom v zozname advokátov
vedenom až do času, kým advokát nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu, má za následok, že musí
byť považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu pre potreby Zákona o sociálnom poistení. Z
uvedeného dôvodu je povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a povinne dôchodkovo
poistený podľa § 15 ods. 1 písm. b/ o sociálnom poistení a vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na
podmienky upravené v § 21 Zákona o sociálnom poistení. Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna
úprava obsiahnutá v § 12 Zákona o advokácii, ktorý upravuje formu, ktorou môže advokát vykonávať
advokáciu, lebo základným predpokladom pre výkon advokácie je vykonávanie takejto činnosti fyzickou
osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Na výkon advokátskej činnosti je teda oprávnený
len advokát, ktorý je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie SAK. A práve vymedzenie SZČO
podľa § 5 písm. c/ Zákona o sociálnom poistení je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať túto
činnosť. Navyše § 15 Zákona o advokácii upravuje špecifické podmienky, za ktorých advokáti môžu
vykonávať advokáciu ako konatelia s. r. o. a účasť advokáta v takejto spoločnosti je viazaná na existenciu
oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb jednotlivých spoločníkov a konateľov, ktorými môžu
byť len advokáti a ktorých účasť v spoločnosti zaniká vyčiarknutím zo zoznamu advokátov, v skutočnosti
stratou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu.“ Najvyšší súd SR v predmetnom
rozsudku poukázal aj na názor Ústavného súdu SR, ktorý už v obdobnej veci vyslovil, že „ ...predmetný
výklad Najvyšším súdom nevykazuje nedostatky, ktoré by odôvodňovali záver o porušení základného
práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR alebo práva na spravodlivé súdne konanie
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru (II.ÚS 508/2010-15).“ Najvyšší súd v predmetnom rozsudku ďalej
uviedol, že „ ...v súvislosti so žalobcom uvádzanými potvrdeniami SAK najvyšší súd poznamenáva,
že uvedené dôkazy sú jedným z podkladov rozhodnutia, pričom SAK nie je oprávnená poskytovať
záväzný výklad ustanovení Zákona o sociálnom poistení voči tretím osobám, pretože už z jej povahy



ako samosprávnej stavovskej organizácie vyplýva, že môže upravovať a riadiť vzťahy len dovnútra, teda
vo vzťahu k advokátom, ktorých združuje, a nie vo vzťahu k iným orgánom verejnej správy. Ďalej treba
poukázať na skutočnosť, že v uvedenej veci je aj názor Najvyššieho súdu SR zjednotený, lebo rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 01.07.2011 sp. zn. 7Sžso/27/2010, v ktorom bol vyslovený rovnaký právny
názor v obdobnej veci, bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 4/2012 pod č. 66.“ Z uvedeného vyplýva, že v preskúmavacom konaní nebolo
zistené, že by predmetné rozhodnutie alebo postup Sociálnej poisťovne bol v rozpore so zákonom.
Predmetný rozsudok najvyššieho súdu bol následne na základe ústavnej sťažnosti podanej žalobcom
podrobený testu ústavnosti so záverom, že základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/87/2011 z 13.12.2012 porušené
neboli (Nález Ústavného súdu SR II.ÚS 335/2013-51 zo dňa 26.03.2015).

V odôvodnení predmetného nálezu sa v bode II. uvádza, že II. senát ústavného súdu pri meritórnom
prerokovaní sťažnosti sťažovateľa (žalobcu) dospel k záveru, že vo veci je potrebné zotrvať na právnom
názore vyslovenom v nálezoch sp. zn. II.ÚS 63/2012 z 21.02.2013 a sp. zn. II.ÚS 426/2012 z 21.02.2013,
ktorými v obdobných veciach konštatoval porušenie sťažovateľmi označených práv. Poukázal na vyššie
cit. nálezy Ústavného súdu SR a na právne vety obsiahnuté v predmetných nálezoch, na ktoré nálezy
poukazuje v žalobe aj samotný žalobca. Vzhľadom na existenciu uznesenia III. senátu Ústavného
súdu SR sp. zn. III.ÚS 426/2012 z 12.09.2012, ale aj ďalších rozhodnutí I., III. a IV. senátu, ktoré sú
citované na st. 21 predmetného nálezu o odmietnutí obdobných sťažností ústavným súdom ako zjavne
neopodstatnených, predložil II. senát ústavného súdu s poukazom na § 6 zákona o ústavnom súde
vec plénu ústavnému súdu na účely zjednotenia odchýlnych právnych názorov, pričom navrhol plénu
ústavného súdu prijať zjednocujúce stanovisko. Plénum ústavného súdu o tomto návrhu II. senátu
ústavného súdu rozhodlo uznesením sp. zn. PLz.ÚS1/2015 zo 04.03.2015 tak, že návrh zamietlo.
Vzhľadom na toto rozhodnutie pléna ústavného súdu je potrebné rozhodovať v línii uznesenia sp. zn.
III.ÚS 426/2012 z 12.09.2012. Ústavný súd v predmetnom náleze poukázal na znenie ust. §  5 písm. c/
Zákona o sociálnom poistení, § 21 ods. 4 písm. b/, § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 písm. b/ Zákona
o sociálnom poistení, pričom uviedol: „ ...ako vyplýva z citovaných ustanovení, poistné na nemocenské
poistenie je povinná platiť povinne nemocensky poistená SZČO (§ 128 ods. 1 písm. c/ Zákona o
sociálnom poistení) a poistné na nemocenské poistenie povinne nemocensky poistená SZČO (§ 128
ods. 2 písm. c/ Zákona o sociálnom poistení). Povinne nemocensky poistenou je SZČO, ktorej príjem
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9 (§ 14 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení). Ako vyplýva z
uvedeného povinnosť platiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie vzniká iba za súčasného
splnenia podmienky výšky definovaného príjmu za rozhodné obdobie a skutočnosti, že daný subjekt je
SZČO. Keďže sťažovateľ nespochybňuje správnosť záveru správnych orgánov o tom, že v rozhodnom
období dosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu
alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12
násobok vymeriavacieho základu, je potrebné sa zaoberať ďalej iba definíciou SZČO. Tou je (o.i.) fyzická
osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, v tomto prípade na
výkon advokácie (§ 5 písm. c/ Zákona o sociálnom poistení). Povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie zaniká vždy SZČO uvedenej v § 5 písm. b/ a c/ dňom zániku oprávnenia na výkon
advokácie (§ 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení).

S ohľadom na uvedené je potrebné zaoberať sa pojmami „fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na
vykonávanie advokácie“, resp. „fyzická osoba, ktorej oprávnenie na vykonávanie advokácie zaniklo“, a
to z hľadiska, či ich ústavne konformnému výkladu zodpovedá prístup, podľa ktorého je takouto osobou
každý advokát zapísaný do zoznamu advokátov už len z dôvodu jeho zápisu v zozname advokátov (a
prestáva takouto osobou byť iba jeho vyškrtnutím zo zoznamu advokátov), alebo taký výklad, podľa
ktorého takouto osobou nie je (alebo ňou prestáva byť) advokát, ktorý vo vlastnom mene nie je oprávnený
advokáciu vykonávať, hoci je zapísaný v zozname advokátov vedenom SAK (napr. aj z dôvodu, že
vykonáva advokáciu ako konateľ s. r. o. zapísanej do zoznamu spoločností vedenom SAK (§ 12 ods.
2 a § 71 ods. 2 písm. b/ Zákona o advokácii).“ Ústavný súd v odôvodnení predmetného nálezu ďalej
poukázal na ust. § 1 ods. 2, § 2 ods. 1, § 12 ods. 1, § 12 ods. 2, § 15 ods. 1, § 15 ods. 2, § 15 ods. 6
Zákona o advokácii, z ktorých vyplýva, že   „...spoločníkom a konateľom s. r. o. založenej na účely výkonu
advokácie môže byť iba advokát (§ 15 ods. 1 cit. zákona), pričom advokátom je ten, kto je zapísaný do



zoznamu advokátov vedeného SAK (§ 2 ods. 1 cit. zákona). Advokáti ako konatelia s. r. o. vykonávajú
advokáciu v mene a na účet spoločnosti (§ 15 ods. 2 cit. zákona). Pritom platí, že advokát, ktorý vykonáva
advokáciu ako konateľ s. r. o., nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne (§ 15 ods. 6 cit.
zákona). S ohľadom na skutočnosť, že v priebehu konania pred správnym orgánom a správnymi súdmi
nebolo preukázané, že by sťažovateľ postupoval podľa druhej vety § 15 ods. 6 Zákona o advokácii
(v znení úč. do 31.12.2012), týmto prípadom sa nezaoberal ani ústavný súd a vychádzal z toho, že
na sťažovateľa sa v celom rozsahu vzťahuje prvá veta tohto ustanovenia, teda že nemôže súčasne
vykonávať advokáciu samostatne“. V predmetnej sťažnosti sťažovateľ tvrdil, že ústavne konformný
výklad pojmu „fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie advokácie“ na účely § 5 písm. c/
Zákona o sociálnom poistení je taký, že takouto osobou nie je advokát vykonávajúci advokáciu ako
konateľ s. r. o., a to z dôvodu, že takáto osoba nemá oprávnenie na vykonávanie advokácie, hoci je
zapísaná v zozname advokátov vedenom SAK. Ústavný súd v odôvodnení predmetného nálezu uviedol,
že „... pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne
z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.
Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď
to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne
súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4
ústavy). Samozrejme, že sa v takýto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju
interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo
nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie)
alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého
jednoznačnosti niet pochybností, možno uprednostniť výklad ratione legis pred doslovným gramatickým
(jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž
neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť gramatického výkladu aplikovaných zákonných
ustanovení. Ust. čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj
zmyslom a účelom zákona (III.ÚS 341/07).Ústavný súd je toho názoru, že pri výklade uvedených
pojmov (§ 5 a § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení) je potrebné dospieť k rovnakým záverom, k
akým dospel najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 7Sžso/87/2011 z 13.12.2012, a teda vychádzať z toho,
že existencia oprávnenia advokáta na vykonávanie advokátskej činnosti podmienená jeho zápisom v
zozname advokátov vedenom SAK trvá až do času, kým advokát nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu,
čo má za následok, že musí byť považovaný za SZČO pre potreby Zákona o sociálnom poistení, a
preto je povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení a
povinne dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení, pričom vznik a
zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 Zákona o sociálnom poistení“. Z nálezu
ústavného súdu vyplýva, že „...argumenty najvyššieho súdu odôvodňujúce výrok jeho rozhodnutia sa
javia ako legitímne a ústavne akceptovateľné. Ústavný súd zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie
najvyššieho súdu nevykazuje znaky svojvôle, nevyhodnocuje nové dôkazy a právne závery, konštatuje
dostatočne zistený skutkový stav, k čomu najvyšší súd dospel na základe vlastných myšlienkových
postupov a hodnotení. Preto rozhodnutie, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ svojho
výroku je potrebné z tohto pohľadu hodnotiť ako dôsledok rozhodovacej činnosti, ktorým je realizované
základné právo účastníka konania na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Aj v
sťažovateľovej veci boli závery najvyššieho súdu identické s už spomenutými inými obdobnými vecami a
tak niet dôvodu aj s ohľadom na uznesenie pléna ústavného súdu sp. zn. PLz.ÚS1/2015 zo 04.03.2015,
ktorými je senát v ďalšom viazaný, odchýliť sa od postoja ústavného súdu k opodstatnenosti týchto
sťažností vyslovených v jeho skoršej rozhodovacej praxi ani v prerokúvanom prípade. I samotný ústavný
súd musí vynaložiť maximálnu snahu v prospech rešpektovania právnej istoty, v posudzovanom prípade
nastolenej stabilnou judikatúrou najvyššieho súdu. Preto zaujímajúc rovnaký postoj ako v predošlých
konaniach o sťažnostiach označených v tomto rozhodnutí, ako aj v tomto prípade ústavný súd považoval
námietky sťažovateľa týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia jeho veci všeobecnými súdmi
za zjavne neopodstatnené (III.ÚS 386/2012)“. V predmetnom náleze napokon ústavný súd uviedol,
že „Najvyšší súd teda ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnil svoj právny názor aplikoval a
interpretoval príslušné všeobecne záväzné právne predpisy v súlade s ich znením i obsahom a jeho
závery obsiahnuté v napadnutom rozsudku je potrebné považovať za výraz autonómneho rozhodovania
najvyššieho súdu. Postup a napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je ústavne konformný, nie je
svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenie alebo omyly v posudzovaní
obsahu aplikovanej právnej úpravy. Ústavný súd tak nezistil v postupe a v skutkových a právnych
záveroch napadnutého rozsudku najvyššieho súdu nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo ich
arbitrárnosti, alebo ústavnej neakceptovateľnosti. Z uvedeného dôvodu ústavný súd konštatuje, že



napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu nedošlo k porušeniu práv sťažovateľa garantovaných čl. 46
ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Ústavný súd tak nenachádza dôvod na zrušenie napadnutého
rozsudku najvyššieho súdu“.

Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné za dôvodnú považovať žalobcovu námietku, že žalovaný (i
prvostupňový správny orgán) nesprávne, nezákonne a protiústavne rozhodol, že povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2008 žalobcovi nezaniklo a v dôsledku
toho vymáha od žalobcu poistné a príspevky nezákonne a protiústavne na základe napadnutých
rozhodnutí žalovaného. Rovnako nedôvodná je i námietka žalobcu, pokiaľ namietal nezákonnosť
napadnutých rozhodnutí žalovaného (aj prvostupňového správneho orgánu) z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Pokiaľ žalovaný vzhľadom na právoplatné rozhodnutie Sociálnej poisťovne
z 15.01.2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 28.08.2008,
ktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi ako SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie k 30.06.2008 nezaniklo, pričom zákonnosť týchto rozhodnutí bola preskúmaná v konaní
podľa V. časti O.s.p. s tým, že Najvyšší súd SR č.k. 7Sžso/87/2011 žalobu žalobcu zamietol ako
nedôvodnú, ako aj vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu
SR, napadnutými rozhodnutiami zo 14.06.2013 v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami z 15.06.2009
predpísal žalobcovi poistné a príspevky za obdobie január až máj 2009 a júl až december 2008, takéto
rozhodnutia sú výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Pri posudzovaní právneho postavenia
SZČO na účely sociálneho poistenia je potrebné vychádzať z ust. § 5 písm. c/ Zákona o sociálnom
poistení, ktoré vymedzuje pojem SZČO na účely tohto zákona a upravuje tak aj postavenie advokáta,
ktorý má oprávnenie na vykonávanie advokátskej činnosti. Ust. § 15 Zákona o advokácii upravuje
špecifické podmienky, za ktorých advokáti môžu vykonávať advokáciu ako konatelia s. r. o. Účasť
advokáta v takejto spoločnosti je viazaná na existenciu jeho oprávnenia na poskytovanie advokátskych
služieb. Existencia oprávnenia advokáta na výkon advokátskej činnosti, podmienená jeho zápisom v
zozname advokátov vedenom SAK až do času, kým advokát nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu
alebo nedošlo k pozastaveniu výkonu advokácie podľa § 8 Zákona o advokácii má za následok, že
advokát musí byť považovaný za SZČO na účely Zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu je
povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a povinne dôchodkovo poistený podľa § 15 ods.
1 písm. d/ Zákona o sociálnom poistení a vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky uvedené v
§ 21 cit. zákona. Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava obsiahnutá v § 12 Zákona o advokácii
upravujúca iba formu, ktorou môže advokát advokáciu vykonávať, pretože základným predpokladom
výkonu advokácie je výkon takej činnosti fyzickou osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie.
Vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c/ Zákona o sociálnom poistení v znení úč. do 31.12.2010 je
odvodené od samotného oprávnenia vykonávať advokáciu. Nositeľom tohto oprávnenia je advokát ako
fyzická osoba. Žalobcovi oprávnenie na vykonávanie činnosti ako také nezaniklo, je len osobitným
zákonom limitovaný v tom, že túto činnosť nemôže súčasne vykonávať samostatne, keďže si sám
zvolil, že advokátske služby bude vykonávať prostredníctvom s. r. o. Oprávnenie na vykonávanie
advokácie je viazané na fyzickú osobu a nezaniká ani v prípade, že advokátsku činnosť realizuje
prostredníctvom obchodnej spoločnosti, v dôsledku čoho v preskúmavanom prípade nenastali zákonom
taxatívne vymedzené skutočnosti v § 21 Zákona o sociálnom poistení rozhodujúce pre zánik povinného
nemocenského a dôchodkového poistenia u žalobcu ako SZČO. Žalobcovi po celý čas status advokáta
zostáva, svoje profesijné označenie je povinný podľa Zákona o advokácii používať aj v prípade,
že právne služby poskytuje prostredníctvom združenia, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej
spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným a až k nemu následne pripája meno združenia
alebo obchodné meno spoločnosti. Účasť advokáta v spoločnosti s ručením obmedzeným je viazaná
na existenciu oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb jednotlivých spoločníkov a konateľov,
ktorými môžu byť len advokáti a ktorých účasť v spoločnosti zaniká vyčiarknutím zo zoznamu advokátov,
v skutočnosti stratou oprávnenia na vykonávanie činnosti advokáta.

Rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia zákonodarca v sporných prípadoch
zveril do vecnej pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne (§ 178 ods. 1 písm. a/ bod 1. Zákona o
sociálnom poistení). Z ust. § 71 ods. 2 písm. k/ Zákona o advokácii vyplýva oprávnenie predsedníctva
SAK vydávať potvrdenie podľa § 12 Zákona o advokácii a o skutočnosti, či advokát je SZČO podľa
osobitného predpisu. Z cit. ustanovenia však nevyplýva, že by takéto potvrdenie bolo pre žalovaného
záväzné vzhľadom na to, že SAK nie je oprávnená poskytovať záväzný výklad ustanovení Zákona o
sociálnom poistení voči tretím osobám, pretože už z jej povahy ako samosprávnej stavovskej organizácie
vyplýva, že môže upravovať a riadiť vzťahy len dovnútra, teda vo vzťahu k advokátom, ktorých združuje



a nie vo vzťahu k orgánom verejnej správy. Predsedníctvu SAK vydávať potvrdenie podľa § 12 Zákona
o advokácii (§ 71 ods. 2 písm. k/ Zákona o advokácii) naviac vzniklo až od 01.10.2009, nie je preto
relevantné pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 15.01.2009 o trvaní poistenia
resp. nezániku povinného poistenia žalobcu k 30.06.2008. Pokiaľ žalobca v žalobách namietal, že
žalovaný ignoroval predmetné potvrdenie vydané SAK dňa 21.09.2009, táto námietka nekorešponduje
s odôvodnením napadnutých rozhodnutí žalovaného, keďže žalovaný sa s predmetným potvrdením ako
dôkazom, ktorý bol jedným z podkladov predmetných rozhodnutí, vysporiadal so záverom, že na základe
§ 71 ods. 2 písm. k/ Zákona o advokácii nie je daná právomoc SAK rozhodovať o tom, či je advokát
SZČO na účely sociálneho poistenia. Príslušným orgánom, ktorý má právomoc rozhodovať o vzniku,
prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch pre účely Zákona o sociálnom poistení
zákon zveril pobočke Sociálnej poisťovne v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1. Zákona o sociálnom
poistení. Posúdenie, či žalobca je SZČO podľa Zákona o sociálnom poistení patrí do právomoci orgánu
verejnej správy, ktorým je v preskúmavanej veci žalovaný a správnosť jeho záverov o tejto otázke je
oprávnený skúmať výlučne súd podľa V. časti O.s.p. v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutí orgánov verejnej správy. V prejednávanom prípade bolo predmetné rozhodnutie žalovaného
a prvostupňového správneho orgánu o tejto veci predmetom súdneho prieskumu podľa V. časti O.s.p.,
pričom výsledkom tohto konania bol rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 7Sžso/87/2011, ktorým bol
žalovaný pri svojom rozhodovaní viazaný. Okresný súd na rozhodovanie o určení, že takéto potvrdenie
vydané predsedníctvom SAK je pre orgán verejnej správy záväzné, nie je vecne príslušný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že zmenou formy advokácie žalobcovi
nezaniklo k 30.06.2008 postavenie advokáta ako SZČO podľa § 5 písm. c/ Zákona o sociálnom poistení
v znení úč. do 31.12.2010 a keďže žalobca spĺňal podmienky podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15
ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení (splnenie podmienok žalobca nenamietal) vznikla mu v
rozhodnom období povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, na starobné poistenie, poistné na
invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity podľa § 128 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm.
c/, ods. 3 písm. c/, ods. 11 písm. b/  Zákona o sociálnom poistení a príspevky na starobné dôchodkové
sporenie podľa § 20 ods. 1 písm. b/ zák. č. 43/2004 Z.z. vo výške stanovenej Zákonom o sociálnom
poistení, pričom medzi účastníkmi konania nebola sporná  ani výška predpísaného poistného, ani to,
že v rozhodnom období žalobca dosiahol príjem z podnikania vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho
základu. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca za obdobie január až máj 2009 a august
až december 2008 vyššie uvedené poistné neodvádzal vôbec a v júli 2008 odviedol poistné v nesprávnej
sume. Prvostupňový správny orgán i žalovaný postupovali  preto v súlade so zákonom, ak napadnutými
rozhodnutiami v zmysle § 144 Zákona o sociálnom poistení žalobcovi predpísali dlžné poistné  a
príspevky za príslušné obdobie (január až máj 2009 a júl až december 2008).

Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného z dôvodu nesprávneho
postupu žalovaného, keď tento po skončení prerušenia (odvolacieho) konania v obidvoch veciach
neoznámil žalobcovi, že začne vo veciach opäť konať a nevyzval žalobcu o uvedenie prípadne nových
skutočností a dôvodov, ktoré majú vplyv na správnosť a zákonnosť konania a rozhodnutí žalovaného,
čím mal byť žalobca ukrátený na svojich právach tým, že mu bolo odňaté právo na inú právnu ochranu,
súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že Zákon
o sociálnom poistení ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia
(§ 172 a nasl. cit. zákona), pričom vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní (t.j.
zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - ďalej len „Správny poriadok“).
Podľa § 172 ods. 1 O.s.p. na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní a tento sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového
sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. Konanie sa začína na podnet organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne a je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila
voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení), pričom za prvý
úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia. V predmetných prípadoch prvostupňový správny
orgán začal konanie vydaním a následným doručením prvostupňových rozhodnutí, proti ktorým podal
žalobca odvolanie a žiadal konania prerušiť do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici vo veci preskúmania rozhodnutí Sociálnej poisťovne (prvostupňového správneho orgánu i
žalovaného), ktorými bolo rozhodnuté o tom, že SZČO P.. J. A. (žalobca) povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2008 nezaniklo, ktoré konanie bolo začaté na základe
žalobcom podanej žaloby postupom podľa V. časti O.s.p. Žalovaný vyhovel návrhom žalobcu ako
účastníka správneho konania na prerušenie konaní a rozhodnutiami zo dňa 22.12.2009 prerušil tieto



konania v súlade s § 193 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Z týchto rozhodnutí vyplýva, že
konania boli prerušené odo dňa doručenia rozhodnutia do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci žaloby proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, ústredie z
15.01.2009 a rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pob. Zvolen z 28.08.2008. Rozhodnutie vo veci zániku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO žalovaný
považoval za predbežnú otázku, ktorú bolo potrebné vyriešiť pred rozhodnutím o odvolaniach žalobcu
proti rozhodnutiam, ktorými mu bolo predpísané poistné a príspevky za príslušné obdobia, pričom
výsledok rozhodovania Krajského súdu v Banskej Bystrici mohlo mať podľa žalovaného podstatný
vplyv na predpísanie poistného žalobcovi za príslušné obdobia. Žalovaný v rozhodnutiach o prerušení
konania súčasne účastníkov konania poučil o tom, že v zmysle § 193 ods. 4 Zákona o sociálnom
poistení bude v konaniach pokračovať, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konania prerušili. Z
vyššie citovaných  ustanovení Zákona o sociálnom poistení jednoznačne vyplýva, že správny orgán
(žalovaný) bol oprávnený (a aj povinný) pokračovať v správnom konaní ako náhle sa stalo rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a žaloba
žalobcu bola zamietnutá, právoplatné. Zo žiadneho ustanovenia Zákona o sociálnom poistení nevyplýva
žalovanému povinnosť, aby informoval žalobcu o skončení súdneho konania, ktorého bol žalobca
sám účastníkom a ktorému boli všetky rozhodnutia vydané v predmetnom súdnom konaní, t.j. aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/87/2011, doručené. V konaní nebolo sporné, že
predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.2013. Žalovaný preto
postupoval v súlade so zákonom (§ 193 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení), keď pokračoval v konaní z
vlastného podnetu, len čo odpadli dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené, pretože Zákon o sociálnom
poistení neukladá žalovanému povinnosť, aby účastníka konania (žalobcu) informoval o tom, že mieni v
konaní pokračovať. Taktiež Zákon o sociálnom poistení (na rozdiel od ustanovení Správneho poriadku)
neukladá žalovanému povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania
k jeho podkladom a k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie (napr. rozsudok Najvyššieho
súdu SR č.k. 7Sžso/20/2010 z 24.02.2011). Súd považuje za potrebné uviesť, že skutočnosť, že
konanie bolo prerušené, nebránila žalobcovi ako účastníkovi správneho konania v prípade, že mal k
dispozícii buď nejaké dôkazy, alebo v prípade, že nastali podľa žalobcu nejaké právne alebo skutkovo
významné skutočnosti dôležité pre konanie, aby tieto dôkazy správnemu orgánu predložil, alebo tieto
skutočnosti správnemu orgánu oznámil. Mohol tak urobiť aj v prerušenom konaní. Z administratívneho
spisu nevyplýva, a žalobca to ani netvrdil, že by takéto dôkazy správnemu orgánu predložil alebo
nové skutočnosti oznámil. Pokiaľ teda žalovaný žalobcovi neoznámil, že mieni pokračovať v konaniach
(keďže dôvod na ich prerušenie odpadol) a nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutí,
nepostupoval nezákonne, a preto zákonným postupom žalovaného nemohlo byť zasiahnuté do práv
alebo právom chránených záujmov žalobcu tak, ako to tvrdí v žalobe. Navyše podkladmi rozhodnutí
žalovaného boli len listiny predložené žalobcom, resp. získané prvostupňovým správnym orgánom
v správnom konaní, ktoré boli žalobcovi známe a „novou skutočnosťou“ bol len výsledok súdneho
konania, v ktorom sa preskúmavala zákonnosť rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ktorými bolo rozhodnuté
Sociálnou poisťovňou v rámci kompetencie zverenej v § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1. Zákona o sociálnom
poistení o tom, že žalobcovi postavenie SZČO k 30.06.2008 nezaniklo. Výsledok predmetného súdneho
konania, ako aj obsah rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyššieho súdu SR, bol
žalobcovi ako účastníkovi tohto konania nepochybne známy. Ani táto žalobná námietka preto nebola
spôsobilá napadnúť zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako
aj prvostupňových rozhodnutí a predchádzajúceho konania z dôvodov uvedených v žalobách dospel k
záveru, že z týchto dôvodov sú rozhodnutia v súlade so zákonom, a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
žaloby zamietol.

Podľa § 250k O.s.p. v konaní podľa V. časti O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych
orgánov má žalobca právo na náhradu trov konania len v prípade, že je celkom alebo sčasti úspešný.
Keďže žalobca v tomto konaní nebol úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od          01.05.2011).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne,
dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz  zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:92d428d9-b84a-4e21-ab26-bfb05394f17d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.335.2013.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 335/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 335/2013 z 26. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-26", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.335.2013.1"}, {"guid": "ussr:0825b928-f52b-47f6-bca1-7ed812d363ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.1.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2015 z 4. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-04", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.1.2015.1"}, {"guid": "ussr:ffff0047-a044-4c40-9a16-7f4e4ef5e2e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 426/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 426/2012 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ffff0047-a044-4c40-9a16-7f4e4ef5e2e7"}, {"guid": "ussr:66eb83a2-2500-4a43-a3f4-233e716c1bf9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 63/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2012 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:66eb83a2-2500-4a43-a3f4-233e716c1bf9"}, {"guid": "ussr:f6e1b28b-1c4f-4739-8109-99955d6f7d0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 426/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 426/2012 z 12. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-12", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f6e1b28b-1c4f-4739-8109-99955d6f7d0b"}, {"guid": "ussr:2f56a0e2-f4d5-4f84-9f6a-ed9986a2c3be", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 386/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 386/2012 z 23. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-23", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f56a0e2-f4d5-4f84-9f6a-ed9986a2c3be"}, {"guid": "ussr:e963d77e-f2b8-424c-ac3a-8a31566cf86b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 508/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 508/2010 z 25. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-25", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e963d77e-f2b8-424c-ac3a-8a31566cf86b"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}], "citovane_v": []}