{"guid": "ee36eb9d-c48f-4b4b-9da8-e18c8b1510a4:3538b9b8-21bc-44fb-b52f-c70f3ea15839", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6912213029.2", "spisova_znacka": "13Co/857/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/857/2014 z 15. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. septembra 2014, sp. zn. 13Co/857/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6912213029.2", "identifikacne_cislo": "6912213029", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Matej Okály", "sudca_id": 1285, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matej-okaly-1285", "datum_vydania": "2014-09-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/514", "nazov": "zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2009"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3538b9b8-21bc-44fb-b52f-c70f3ea15839", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6912213029.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6912213029.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6912213029.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/857/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213029
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912213029.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zast. spoločnosťou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanému: Slovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu zo dňa 21. 05. 2014 proti
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13C/199/2012-49 zo dňa 06. 05. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu a žalovanej právo na náhradu trov
konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Žalobca sa domáhal na žalovanom  zaplatenia náhrady
škody  a náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú  pri výkone verejnej moci. Žalobu odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl.
Exekučného poriadku  navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti dlžníkovi O. E.. Vec je
vedená pod č. EX 11238/2009. Po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal
exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej doručenia, keď exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až
30.01.2011 hoci konanie začalo 01.11.2009, teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby (omeškanie viac ako 455 dní). Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods.
2 Exekučného  poriadku spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez
splnenia zákonných podmienok zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu
veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a
meritórne vo veci rozhodol, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie
exekučného titulu a tak  porušil zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Exekučný súd tým, že svojím
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie jeho práva na zaplatenie dlhu a to bez splnenia
zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci.
Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu,
ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty a na druhej strane nie je možné iniciovať občianske
súdne konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Tento postup exekučného súdu hodnotí
ako nesprávny a v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. K vydaniu rozhodnutia o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil súd  až po veľmi dlhej dobe a nečinnosť súdu
nie je ničím ospravedlniteľná. Takto mu vznikla majetková škoda 4 254,07 eur predstavujúca náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného



súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu a
zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 850,81 eur (t. j. 20 % z uplatňovanej istiny
s príslušenstvom), pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ak by exekučný súd rozhodol v zákonnej lehote,
mohol uskutočniť rad iných krokov k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti
pohľadávky. Domáha sa teda náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota. Podľa § 15  ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z.  požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný
však na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaný sa na výzvu súdu písomne vyjadril a žiadal žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu
zamietnuť. Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď chýbajú základné údaje o exekučnom
konaní a tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu
nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený na súde, lebo podľa zákona č.
514/2003 Z. z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť,  nebolo predbežné
prerokovanie podaných žiadostí. Postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Tiež nemôže ísť ani o zodpovednosť za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia by musela byť konštatovať
príslušným orgánom, ktorý by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil alebo zrušil. Aj lehota 15
dní sa vzťahuje len na vydanie poverenia, a nie na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti. Žalobca
nepreukázal, že by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
pričom orgánom kompetentným preskúmavať či došlo k zbytočným  prieťahom je ústavný súd. Čo
sa týka uplatnenej náhrady škody, namietal, že žalobca nepreukázal jednak vznik a jednak ani výšku
škody. Pri uplatnení náhrady nemajetkovej ujmy poukázal na skutočnosť, že nie je preukázaný vznik
nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch, pričom žalobca a jeho
praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne a boli aj predmetom záujmu Európskej komisie, pričom
súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku podnikateľská činnosť žalobcu
podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca
nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z.,  preto je žaloba právne neopodstatnená.

Na pojednávanie dňa 06.05.2014 sa neustanovil zástupca žalobcu, ktorý doručenie predvolania mal
vykázané. Žalobca síce navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie konania ( tento
návrh na prerušenie konania bol zamietnutý osobitným rozhodnutím ) pričom  uvádzané dôvody  súd
nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania a  pojednával v neprítomnosti žalobcu,
resp. jeho zástupcu. Tiež sa neustanovil žalovaný, ktorý sa ospravedlnil, nepožiadal však o odročenie
pojednávania, preto súd pojednával aj v neprítomnosti žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením úradného záznamu zo dňa 28.01.2014  a fotokópií listín
urobených z pripojeného spisu sp. zn. 3Er/614/2009 -  žiadosti o udelenie poverenia, uznesenia
Okresného súdu Rimavská Sobota o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora zo dňa 30.09.2010,
uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica o zastavení odvolacieho konania zo dňa 30.11.2011 a
uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota o zastavení exekúcie zo dňa 30.07.2012  a písomných
podaní účastníkov aj s prílohami a vec posúdil takto:

V prvom rade súd konštatuje, že žaloba bola dostatočne špecifikovaná v zmysle § 42 ods. 3 a § 79
O.s.p. ako aj Exekučného poriadku. Súd mal k dispozícii ako dôkaz exekučný spis. Žalobca sa svojou
žiadosťou adresovanou žalovanému ešte pred podaním tejto žaloby domáhal uspokojenia nároku na
náhradu škody. Už uplynula aj 6 mesačná lehota od prijatia žiadosti a žalobca sa teda domáha nároku
na náhradu škody na súde. Súd má za to, že žalobca  si splnil svoju povinnosť a podal žalovanému pred
podaním tejto žaloby  žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Žalobca opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu Rimavská Sobota vo veci
3Er/614/2009 (nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez
zbytočných prieťahov a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok -  nelegálneho



postupu vykonaním opätovného posúdenia práv žalobcu) a na tomto základe žiada náhradu škody
a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci  v znení neskorších predpisov (ďalej len \"zákon\"), keď žalovaný na
jeho žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pozitívne
nereagoval.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Podľa vyššie citovaných zákonných
ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri
splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003Z.z. (v znení do 31. 12. 2012)  \"štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.\"

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona \"právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.\"
Z úradného záznamu zo dňa 28.01.2014 a urobených fotokópií listín z pôvodne pripojeného spisu sp.
zn. 3Er/614/2009 (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vedeného pod spis. zn. EX 11238/09)
súd zistil, že dňa 24.11.2009 bola na súd podaná žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému O. E. pre vymoženie 916,12
eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Uznesením zo
dňa 30.09.2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, lebo po preskúmaní
exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v zmysle § 44 ods. 2 Ex. por. zistil, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve  je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je
viazaný a táto je v rozpore s ust. § 52 a nasl. Obč. zák., ako aj ustanoveniami Smernice 93/13/EHS.
Následne exekúciu podľa ust. § 44 ods. 3 Ex. por. zastavil.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí  rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených...

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 3 Ex. por. v znení ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia  \"ak je uznesenie, ktorým
sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu
nie je prípustné odvolanie.\"

V predmetnej exekučnej veci žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Na rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti lehota (ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení Ex. por.) zákonom stanovená lehota nie je
( lehota je len na vydanie poverenia a pod slovné spojenie rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených je možné a potrebné zahrnúť i rozhodcovské rozsudky vydané rozhodcovskými súdmi),
súd však bol povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia bez zbytočných prieťahov. Keď však
žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na súd 24.11.2009 a súd dňa 30.09.2010 o tejto žiadosti
rozhodol, ide o taký časový úsek, ktorý nemožno považovať za zbytočný prieťah alebo nečinnosť zo
strany exekučného súdu. Preto pokiaľ sa žalobca domáha  náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy
na základe nesprávneho úradného postupu, a to nerozhodnutia v zákonnej lehote (táto nie je zákonom



daná) resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, žaloba je neodôvodnená. Tu  súd poukazuje
na rozhodnutie Ústavného  súdu SR zo dňa 14.12.2012  sp. zn. ÚS 606/2012, ktorý konštatoval, že doba
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora v trvaní 13 mesiacov by vo všeobecnosti nebola ústavne
udržateľná, ale v okolnostiach daného prípadu, keď ústavnému súdu je z jeho rozhodovacej činnosti
známe, že spoločnosť Pohotovosť podávala žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcií
hromadne, teda v rovnakom čase zaťažila všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom na čo
musela počítať s určitým technicko - administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré
spôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, ju možno považovať za
ústavne akceptovateľnú .

Súd poukazuje na konštatovanie Najvyššieho súdu SR v uznesení zo dňa 18. januára 2012, sp. zn.
6 Cdo 143/2011,  že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
Exekučný súd je oprávnený a zároveň aj povinný skúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje \"nápravu\"
niektorých nezákonností rozhodcovského konania. Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom s
určitými špecifikami. Na rozdiel od iných exekučných titulov zákon oprávňuje súdy, aby v konaní o
nútenom výkone rozhodcovského rozsudku vedenom či už podľa Občianskeho súdneho poriadku alebo
Exekučného poriadku, toto konanie zastavili na návrh, ale aj bez návrhu, ak rozhodcovské konanie
nemalo vôbec prebehnúť, pretože predmetom sporu bola vec, ktorá nemôže byť podľa § 1 predmetom
rozhodcovského konania, alebo predmetom sporu bola vec už rozhodnutá. Tiež vtedy, keď rozhodcovský
rozsudok je v rozpore so zákonom, alebo je v rozpore s dobrými mravmi, alebo ním prisúdené plnenie je
nemožné. Nie je podstatné, že nebola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. K uvedeným
záverom dospel Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 29. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 291/2010.
Exekučný súd  v zmysle vyššie uvedených kritérií, uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou
súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a
povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym
poriadkom a prepismi EÚ, preskúmal predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietol v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
do vydania rozhodnutia, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia zamietla, vzhľadom na tú skutočnosť,
že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie (vyžadujúca osobitnú právnu úvahu), nie je takej
povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.

Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že  konanie začalo dňa 01.11.2009 a súd rozhodol až 30.01.2011,
teda došlo k omeškaniu viac ako 455 dní, súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca  podal žalobu
tvrdiac, že exekučný súd  nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase
bez zbytočných prieťahov, na tomto základe aj uplatňuje náhradu škody. Nie je preto možné súdu pričítať
čas od podania návrhu exekútorovi do
podania žiadosti exekútora súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (exekútor má podľa §
44 ods. 1 Ex. por. predložiť návrh s exekučným titulom  a žiadosťou o vydanie poverenia na súd do
15 dní, čo  súd nemohol ovplyvniť a žalobca ani netvrdí, že by zo strany exekútora došlo k nejakému
porušeniu povinnosti) a tiež nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalobcu, že by o žiadosti bolo rozhodnuté
až 30.01.2011. Nejde teda v žiadnom prípade o taký časový úsek, ako to tvrdí žalobca, teda tvrdenia
v žalobe nezodpovedajú skutočnosti.

Pokiaľ žalobca tvrdí, že súd nelegálne postupoval, keď skúmal predložený exekučný titul, a to
rozhodcovský rozsudok, súd tu poukazuje napr. na  uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo
1/2012, podľa ktorého \" skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej



v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je
právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní
nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či
tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom\". Obdobne podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6 Cdo 135/2012 \"iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu
na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok,
akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.\" Z odôvodnenia vyplýva, že \"keďže exekučný súd zistil už pri
postupe podľa § 44 ods. 2 Ex. por., že exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloženého
oprávneným je v rozpore so zákonom, dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.\"

Preto súd dospel k záveru, že postupoval správne, keď skúmal predložený rozhodcovský rozsudok podľa
§ 44 ods. 2 Ex. por.

Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, došlo k nesprávnemu
úradnému postupu súdu (§ 9 ods. 1 zákona), teda nepreukázal, že by bola splnená jedna z podmienok
pre zodpovednosť štátu podľa zákona, súd existenciu ďalších podmienok  už ani neskúmal a žalobu ako
neodôvodnenú  v celom rozsahu zamietol.

Žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), náhrada
trov mu  pri vyhlásení rozsudku podľa § 142 ods. 1 O. s. p. bola priznaná, avšak žalovaný  si tieto trovy
nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O. s. p. do 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku, a preto mu súd náhradu
trov konania podľa § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému  nejaké
trovy vznikli.

Len pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť
tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod
pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p., môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania.
Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva
o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o
veci samej.

Tiež súd poznamenáva, že námietkou premlčania vznesenou žalovaným sa súd nezaoberal, keďže
dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.

Proti rozsudku odvolanie podal žalobca. Vytýkal súdu procesné chyby a žiadal, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec tomuto vrátil na opätovné prejednanie.

Z odvolania žalobcu vyplýva, že tento cielene nenapáda skutkové a právne závery súdu prvého stupňa,
namieta však procesné pochybenia, ktoré majú spočívať v prvom rade v tom, že súd vec prejednal v
neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, že súd neuskutočnil ústne pojednávanie a ďalej
vytýka skutočnosti, ktoré sa predmetného rozsudku okresného súdu vôbec netýkajú. Z uvedeného je
zrejmé, že ide o formulárovo podané odvolanie bez ozajstnej snahy splniť si svoju povinnosť účastníka
v kontradiktórnom spore prispieť k urýchlenému a zákonnému a spravodlivému rozhodnutiu vo veci.

Vyjadrenie podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vo výroku vecne správny.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Z odvolania žalobcu vyplýva, že tento nenapáda správnosť konkrétnych záverov  okresného súdu a
nepredkladá konkrétne argumenty, ktoré by okrem zrozumiteľného odôvodnenia rozsudku okresného
súdu vyžadovali ďalší rozbor.



Okresný súd tak isto jasne a zrozumiteľne odôvodnil aj svoj procesný postup. Odvolací súd nepovažuje
ani v tomto smere za zmysluplné opakovať jasné, zrozumiteľné a argumentačne správne dôvody
okresného súdu.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/199/2012", "guid": "d883d9df-8e8c-42a9-bd6c-0924e6c9bad2:c94722cc-18d1-470f-9b41-8e0bc55a8c19", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "52d7ad5b-086d-4615-aeda-17e537ce2bcb:9666d812-b6c1-4c5a-9e58-897fe845f249", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Er/614/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3Er/614/2009 z 18. 10. 2019", "sud": "Okresný súd Kežmarok", "datum_vydania": "2019-10-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/52d7ad5b-086d-4615-aeda-17e537ce2bcb:9666d812-b6c1-4c5a-9e58-897fe845f249"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6ad0c06d-9dd2-431e-b700-915e33a05396", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.321.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 321/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 321/2016 z 14. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.321.2016.1"}]}