Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/572/2013 z 24. 11. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 24. novembra 2014, sp. zn. 14Co/572/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6810202669.2 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/572/2013 | ECLI:SK:KSBB:2014:6810202669.2 | 2014-11-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Nájomná zmluva Citované ustanovenia: § 697 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f7271ff-3085-47c8-a713-2c1e4cf32a6b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6810202669.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/572/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6810202669
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6810202669.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa : V.. C.
I., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N., T. M. XXX, zastúpený splnomocneným advokátom Mgr.
Valérom Podoľskijom, so sídlom Advokátska kancelária 066 01 Humenné, Námestie slobody 1, proti
odporkyni : H. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M., D. X. XXXX/XX, t.č. bytom XXX XX M., N.
XX, zastúpená určenou advokátkou JUDr. Zdenkou Demeterovou, so sídlom 979 01 Rimavská Sobota,
K. Mikszátha 6, o zaplatenie sumy 976,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne zo dňa 09.07.2013
proti rozsudku Okresného súdu Revúca číslo konania 4C/76/2010-150 zo dňa 28.05.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania spočívajúce v
trovách právneho zastúpenia v sume 59,26 eur na účet splnomocneného zástupcu navrhovateľa č. ú.:
XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 976,10
eur, spolu s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile denne zo sumy 192,52 eur od 21. 10. 2007 do
zaplatenia, s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile denne zo sumy 292,11 eur od 21. 11. 2007 do
zaplatenia, s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile denne zo sumy 292,11 eur od 21. 12. 2007 do
zaplatenia a s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile denne zo sumy 199,36 eur od 28. 5. 2007 do
zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Súčasne súd uložil
odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku v sume 58,50 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 881,88 eur na účet splnomocneného
právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, s poukazom na
ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. Súd konštatoval, že v
predmetnej veci bolo nutné vysporiadať sa predovšetkým s otázkou, akú zmluvu uzatvoril
navrhovateľ s odporkyňou dňa 13. 11. 2006. Navrhovateľ tvrdil, že uzatvoril s odporkyňou nájomnú
zmluvu, pričom odporkyňa argumentovala, že vôľa účastníkov (respektíve ich vzájomná dohoda) bola
uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve, respektíve, že uzatvorila s navrhovateľom zmluvu o predaji bytu na
splátky. Napriek nesúladu v článku VII. zmlúv predložených navrhovateľom a odporkyňou, označených
ako „Zmluva o nájme bytu" zo dňa 13. 11. 2006, súd s poukazom na ustanovenie § 35 ods. 2
Občianskeho zákonníka sporný obsah tohto právneho úkonu interpretoval z ohľadom na vôľu konajúcich
a vzhľadom na ďalšie skutočnosti vyplývajúce z predložených listinných dôkazov. Súd 1. stupňa
považoval za smerodajné a relevantné listinné dôkazy predložené navrhovateľom a to originál Dohody
o ukončení nájmu bytu a originál Dohody o povolenie stavebných úprav, pretože z týchto listinných
dôkazov mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania nemohla byť pochybnosť o tom, že



uzatvorili nájomnú zmluvu. Z oboch listinných dôkazov, z dohody o povolenie stavebných úprav, ako aj
z dohody o ukončení nájmu bytu vyplýva, že účastníci konania uzavreli dňa 13. 11. 2006 zmluvu o nájme
bytu. Súd tiež konštatoval, že odporkyňa svoje tvrdenia o tom, že uzatvára s navrhovateľom zmluvu o
predaji bytu na splátky, nijakým spôsobom nepreukázala. Na základe takto konštatovaného skutkového
zistenia potom súd nárok uplatnený navrhovateľom v konaní vyhodnotil ako preukázaný. Pokiaľ bola
odporkyňa v zmysle nájomnej zmluvy povinná platiť navrhovateľovi nájomné vo výške 5000,- Sk a
poplatky spojené s užívaním bytu v sume 3 800,- Sk mesačne, odporkyňa nezaplatila navrhovateľovi
za mesiac október 2007 nájomné a plnenia spojené s užívaním bytu v sume 5800,- Sk, za mesiac
november 2007 neuhradila nájomné a plnenia spojené s užívaním bytu v sume 8800,- Sk a za
mesiac december 2007 neuhradila nájomné a plnenia spojené s užívaním bytu v sume 8800,- Sk a
taktiež odporkyňa nezaplatila ani nedoplatok za služby spojené s užívaním bytu na základe ročného
vyúčtovania za obdobie od 1. 12. 2006 do 31. 12. 2006 vo výške 6 006,- Sk. Súd vyhovel návrhu aj v časti
uplatnených poplatkov z omeškania za jednotlivé obdobia omeškania, ako nároku vyplývajúceho z
ustanovenia § 697 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V závere odôvodnenia rozsudku
sa súd vysporiadal aj so vznesenou námietkou premlčania zo strany odporkyne, ktorú neakceptoval
ako dôvodnú, nakoľko mal za preukázané, že nárok navrhovateľa bol podaný v trojročnej všeobecnej
premlčacej lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Splatnosť jednotlivých
nárokov navrhovateľa nastala 20. 10. 2007, 20. 11. 2007, 20. 12. 2007 a 27. 5. 2007, pričom navrhovateľ
podal návrh na súd dňa 29. 4. 2010. Nakoľko odporkyňa nezaplatila včas navrhovateľovi nájomné a
úhrady za plnenia poskytované a spojené s užívaním bytu, súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a
uložil odporkyni zaplatiť istinu v sume 976,10 eur spolu s poplatkom z omeškania za jednotlivé obdobia
omeškania.

Proti rozsudku okresného súdu podala odporkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Zotrváva
na svojom stanovisku, že medzi navrhovateľom a odporkyňou nedošlo k uzatvoreniu nájomnej
zmluvy, napriek tomu, že zmluva uzatvorená dňa 13. 11. 2006 má názov „zmluva o nájme bytu“, avšak
neobsahuje náležitosti, ktoré by ako nájomná zmluva mala mať. Odporkyňa od samého začiatku tvrdila,
že navrhovateľ jej sľúbil, že predmetný byt jej predá na splátky. Dohodli sa, že mu zaplatí prvú splátku
vo výške 20 000,- Sk a následne bude mesačne splácať cenu bytu po 5000,- Sk a poplatky za elektrinu
a služby spojené s užívaním bytu v sume 3800,- Sk. Odporkyňa taktiež poukázala na správu
Daňového úradu Revúca zo dňa 16. 8. 2011, z ktorej súd zistil, že navrhovateľ nebol v rokoch 2006
a 2007 registrovaný z dôvodu prenájmu nehnuteľností na daňovom úrade. Tvrdenia odporkyne, že
uzatvorila s navrhovateľom zmluvu o budúcej kúpnej zmluve podporuje aj tá skutočnosť, že v článku VII.
zmluvy je uvedené, že nájomca sa zaväzuje zaplatiť prenajímateľovi zálohu za predmetnú nehnuteľnosť
vo výške 5000,- Sk mesačne. Pokiaľ bolo uvedené v zmluve, že ide o zálohu, nejedná sa teda o nájomné
podľa ustanovenia § 686 Občianskeho zákonníka, pritom ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy
o nájme. Ďalej v článku VII. zmluvy je uvedené, že prenajímateľ sa zaväzuje v prípade záujmu nájomcu
odpredať predmetnú nehnuteľnosť vo výške 250 000,- Sk aj pred uplynutím lehoty uvedenej v článku
II. zmluvy. Táto veta len potvrdzuje, že ide o budúcu kúpnu zmluvu. Odporkyňa sa preto domnieva,
že pokiaľ by sa aj jednalo o nájomnú zmluvu, minimálne článok VII tejto zmluvy obsahuje ustanovenia
budúcej kúpnej zmluvy, ktorými sa mal súd zaoberať. Ak teda súd určil, že zmluva je platná, teda ide o
nájomnú zmluvu, mal určiť aj to, že zmluva je platná len v časti. V odvolaní si súčasne odporkyňa uplatnila
voči navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy 2 323,57 eur, z titulu započítania nároku odporkyne na
vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktoré jej vzniklo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a to
neuzavretím kúpnej zmluvy a následného neuskutočnenia prevodu nehnuteľnosti z navrhovateľa na
odporkyňu. Titulom zaplatenej kúpnej ceny vo forme splátok od 13. 11. 2006, kedy došlo k uzatvoreniu
predmetnej zmluvy, do októbra 2007, odkedy si navrhovateľ uplatnil svoj nárok, zaplatila odporkyňa
splátky za byt celkovo za 10 mesiacov, preto si odporkyňa sumu vo výške 70 000,- Sk, t.j. 2 323,37
eur, ako splátky za byt, započítava voči nároku navrhovateľa vo výške 936,10 eur. Navrhuje preto, aby
súd zaviazal navrhovateľa vyplatiť odporkyni rozdiel medzi týmito sumami a to vo výške 1 347,46 eur.
Na základe uvedených dôvodov odporkyňa navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného
súdu zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne označil rozsudok prvostupňového súdu za vecne
správny. Trvá na tom, že dňa 13. 11. 2006 uzatvoril s odporkyňou nájomnú zmluvu na špecifikovaný byt,
pričom podľa tejto zmluvy bola odporkyňa povinná platiť mesačne navrhovateľovi 5000,- Sk ako nájomné



a 3800,- Sk ako poplatky za služby spojené s užívaním bytu, čo súd 1. stupňa správne konštatuje
v odôvodnení predmetného rozsudku. Skutočnosť, že sa jedná práve o nájomnú zmluvu, potvrdzuje
originál dohody o ukončení nájmu bytu, ako aj dohoda o povolení stavebných úprav predmetného bytu.
Súd 1. stupňa preto správne vyvodil záver, že nemôže byť pochýb o tom, že navrhovateľ s odporkyňou
uzatvorili nájomnú zmluvu. Tvrdenia odporkyne v odvolaní, že sa jedná o zmluvu o budúcej zmluve,
považuje navrhovateľ za zavádzajúce, respektíve účelové tvrdenia v záujme oddialiť žalobným návrhom
požadované plnenie. Navrhovateľ preto navrhuje napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako
vecne správny a uplatnil a vyčíslil si súčasne aj trovy odvolacieho konania.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania napadnutý
rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Návrhom datovaným dňa 28.04.2010 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 976,10
eur s príslušenstvom, z titulu nezrealizovaných platieb za mesiace október 2007, november 2007 a
december 2007 a to nájomného vo výške 5000,- Sk a plnení spojených s užívaním bytu v sume 3800,-
Sk, pričom navrhovateľ zohľadnil platbu navrhovateľky v sume 3000,- Sk zrealizovanú v mesiaci október
2007. Právny nárok na uplatnenú sumu spolu s poplatkom z omeškania si navrhovateľ odvodzoval od
písomne uzatvorenej Zmluvy o nájme bytu zo dňa 13. 11. 2006 a v zmysle článku VII. predmetnej
zmluvy. Odporkyňa v konaní výšku uplatnenej sumy nespochybnila, avšak spochybňovala právny
základ na základe ktorého mala plniť navrhovateľovi. Tvrdila, že predmetná zmluva zo dňa 13 11.
2006 napriek jej označeniu ako Zmluva o nájme bytu bola mienená jej účastníkmi na základe ich
ústnej dohody ako zmluva o budúcej kúpnej zmluve, respektíve ako zmluva o kúpe bytu na splátky,
špecifikovaného v článku I. tejto zmluvy. Na podporu svojho tvrdenia predložila originál zmluvy o nájme
bytu zo dňa 13 11. 2006, pričom v jej vyhotovení predmetnej zmluvy je rozdiel v článku VII. oboch
zmlúv práve ohľadom špecifikácie plnenia, ktoré bola povinná platiť navrhovateľovi, ako označenému
prenajímateľovi. V zmluve predloženej navrhovateľom v článku VII. je uvedené, že „Nájomca sa zaväzuje
zaplatiť prenajímateľovi za predmetnú nehnuteľnosť sumu vo výške 5000,- Sk mesačne“. Naproti
tomu v článku VII. tejto zmluvy predloženej odporkyňou je uvedené „Nájomca sa zaväzuje zaplatiť
prenajímateľovi ako zálohu za predmetnú nehnuteľnosť vo výške 5000,- Sk mesačne“. Odporkyňa v
konaní taktiež poukázala na nasledujúce dojednanie v článku VII. zmluvy, ktoré je obsiahnuté v oboch
predložených zmluvách o nájme bytu, teda tak v navrhovateľovej, ako aj odporkyninej, a v
znení ktorého prenajímateľ sa zaväzuje v prípade záujmu nájomcu odpredať predmetnú nehnuteľnosť
vo výške 250 000,- Sk aj pred uplynutím lehoty uvedenej v článku II. Odporkyňa taktiež vzniesla v konaní
námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľom.

Okresný súd meritórne vo veci rozhodol rozsudkom číslo konania 4C/76/2010-95 zo dňa 15. 12. 2011,
ktorým návrh v celom rozsahu zamietol, nakoľko vyhodnotil, že zmluva, ktorú uzatvoril navrhovateľ s
odporkyňou, je pre jej nezrozumiteľnosť a neurčitosť neplatná a navrhovateľovi by vznikol nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu. Nakoľko však odporkyňa vzniesla
námietku premlčania, súd s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštatoval,
že uplatnený nárok navrhovateľa bol v čase podania návrhu už premlčaný. Predmetný rozsudok
prvostupňového súdu bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/87/2012-117
zo dňa 29. 1. 2013, v ktorom odvolací súd vyslovil pre prvostupňový súd právne záväzné stanovisko,
v zmysle ktorého prejavov vôle môže byť urobený konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť a právne úkony
vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho,
kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Odvolací súd v odôvodnení
uznesenia poznamenal, že pokiaľ právny zástupca odporkyne bez bližšieho zdôvodnenia a konkretizácie
namietal neplatnosť zmluvy o nájme pre nezrozumiteľnosť a neurčitosť, bolo povinnosťou súdu trvať na
tom, aby dôvody nezrozumiteľnosti a neurčitosti zástupca odporkyne konkrétne uviedol a skutkovo i
zdôvodnil. Odvolací súd sa na základe dovtedajších tvrdení účastníkov konania, ako aj predložených
listinných dôkazov, nestotožnil s právnym záverom prvostupňové súdu, keď neplatnosť zmluvy vyvodil
len z odlišnosti článkov VII. zmlúv, ktorými disponujú účastníci. V závere odôvodnenia uznesenia
odvolací súd poznamenal, že len v prípade, ak pojmy použité na jazykové vyjadrenie obsahu právneho
úkonu sú natoľko nejednoznačné, alebo nejasné, že z nich nie je možné s prihliadnutím na vôľu



účastníkov usudzovať o zámere, ktorý sa mal naplniť, môže byť opodstatnený záver o neplatnosti
právneho úkonu pre jeho neurčitosť.

Súd 1. stupňa po vrátení veci do štádia prvostupňového konania dôsledne vychádzal z predložených
listinných dôkazov a po ich zvážení a vyhodnotení následne na podklade takto zisteného skutkového
stavu zaujal právne stanovisko obsiahnuté v rozsudku, ktorým súd meritórne vo veci rozhodol. Je
potrebné zdôrazniť, že odporkyňa, ako odvolateľka, neuviedla v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré
by neboli známe súdu prvého stupňa, ani nežiadala doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v
ustanovení § 213 ods. 4 a 5 O.s.p. o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť prezentované
v prvostupňovom konaní. Odvolaním len spochybnila vyvodený právny názor súdu prvého stupňa na
podklade vykonaného dokazovania.

Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a aplikujúc
ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol.

Odvolací súd v súvislosti s návrhom na započítanie prezentovaným odporkyňou v odvolaní
konštatuje, že takýto procesný úkon uskutočnený v štádiu odvolacieho konania je právne neprípustný,
a to s poukazom na ustanovenie § 216 ods. 1 O.s.p., preto sa odvolací súd skúmaním dôvodnosti
započítania nároku odporkyne nezaoberal.

Odvolací súd sa na základe predložených listinných dôkazov plne stotožňuje s právnym záverom
okresného súdu, že z obsahu listinných dôkazov - a to Zmluvy o nájme bytu zo dňa 13. 11. 2006, ako aj
Dohody o povolení stavebných úprav zo dňa 5. 10. 2007 a predovšetkým z Dohody o ukončení nájmu
bytu zo dňa 30. 12. 2007, je zrejmé, že zámerom a vôľou zmluvných strán bolo uzatvoriť nájomnú zmluvu.
Tomuto záveru nasvedčujú jednak označenia týchto právnych úkonov ako zmluva o nájme bytu, pričom
v zátvorke sú uvedené i konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce nájomnú zmluvu,
jednak označenia zmluvných strán ako prenajímateľ a nájomca, jednak aj z koncipácie celého obsahu
zmluvy o nájme bytu vyplýva vôľa zmluvných strán upraviť nájomný pomer a nájom bytu. Nie je možné
len z jedinej nezrovnalosti obsiahnutej v článku VII. zmluvy o nájme bytu predloženej navrhovateľom a
odporkyňou, a to zo slovného označenia „záloha“ za predmetnú nehnuteľnosť, obsiahnutého v originály
nájomnej zmluvy predloženej odporkyňou, vyvodiť, že zmluvné strany napriek jasnému a inak určitému
koncipovania nájomnej zmluvy a označeniu zmluvných strán ako nájomca a prenajímateľ
nemali v úmysle uzatvoriť nájomnú zmluvu, respektíve len na základe tejto skutočnosti spochybniť celé
znenie nájomnej zmluvy. O skutočnosti, že navrhovateľ a odporkyňa mienili, a aj skutočne uzatvorili
nájomnú zmluvu, svedčia najmä ďalšie listinné dôkazy predložené navrhovateľom a to Dohoda o
povolenie stavebných úprav zo dňa 5. 10. 2007, v ktorej sú opätovne označené zmluvné strany ako
prenajímateľ a nájomca a z ktorej obsahu vyplýva, že prenajímateľ uzatvoril dňa 13. 11. 2006 s nájomcom
zmluvu o nájme bytu špecifikovaného v článku I. a z obsahu ktorej je zrejmé, že nájomca žiada súhlas
prenajímateľa na prestavbu bytu, teda o súhlas s vykonaním stavebných úprav v prenajatom byte a
to v súlade s ustanovením § 694 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že medzi navrhovateľom a
odporkyňou išlo o nájomný pomer potvrdzuje aj Dohoda o ukončení nájmu bytu zo dňa 30. 12. 2007,
z obsahu ktorej je nesporné, že tieto zmluvné strany sa dohodli, že nájom (nájomný vzťah) založený
zmluvou o nájme bytu zo dňa 13. 11. 2006, končí ku dňu 31. 12. 2007. Pokiaľ si teda navrhovateľ
uplatnil nárok z predmetnej nájomnej zmluvy za jednotlivé mesiace, pričom výška uplatneného nároku
zodpovedá článku VII. nájomnej zmluvy a odporkyňa v konaní nepreukázala, že by tieto platby za byt
(nájomné), ako aj poplatky spojené s užívaním bytu v dojednaných výškach platila navrhovateľovi a
rovnako neuniesla dôkazné bremeno o tom, že údajne mala byť medzi účastníkmi konania dohoda o
predaji prenajatého bytu, okresný súd správne uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
istiny, ako aj poplatok z omeškania za jednotlivé mesiace omeškania tak, ako si ich navrhovateľ v konaní
dôvodne uplatnil a na ktoré mu vznikol nárok v zmysle ustanovenia § 671 ods. 1, § 696 ods. 2 a §
697 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd poznamenáva, že žiadne skutočnosti preukázané v konaní,
okrem subjektívneho tvrdenia odporkyne, nenasvedčujú záveru, že mala byť medzi navrhovateľom a
odporkyňou uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve na predmetný byt, prípadne by malo ísť o
zmluvu o predaj bytu na splátky.



Odvolací súd potom na základe uvedeného, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a po zvážení
všetkých relevantných skutočností, rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
a ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ si v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p.
trovy odvolacieho konania riadne uplatnil a vyčíslil a to v sume 118,52 eur za dva úkony právnej služby
- vyjadrenie k odvolaniu odporkyne a za účasť na pojednávaní na odvolacom súde, oba úkony v
plnej výške tarifnej odmeny (v rozpore s ustanovením § 13a ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb- ďalej „vyhláška“). Odvolací
súd navrhovateľovi, ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi, priznal náhradu trov odvolacieho
konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia a to za jeden úkon právnej služby podľa § 13a
ods. 1 písm. c/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb - písomného podania na súd - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 26.07.2013 vo výške
51,45 eur a tomuto úkonu zodpovedajúci režijný paušál 7,81 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Odmenu za
uplatnený úkon - účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom navrhovateľovi priznaný nebol, vzhľadom
na neúčasť navrhovateľa a jeho právneho zástupcu na verejnom vyhlásení rozsudku odvolacieho
súdu. Navrhovateľovi odvolací súd priznal spolu trovy odvolacieho konania v sume 59,26 eur, ktoré je
odporkyňa povinná nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu špecifikovaný vo výrokovej
časti rozsudku a to v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti (odo dňa doručenia) tohto
rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.