{"guid": "29e6565f-b71c-433a-b795-62cb7de38dd5:12569f92-d04a-463d-a76f-824b90c93337", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6809203265.1", "spisova_znacka": "43Cob/237/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/237/2014 z 19. 11. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 19. novembra 2014, sp. zn. 43Cob/237/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6809203265.1", "identifikacne_cislo": "6809203265", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Kornélia Harcsová", "sudca_id": 708, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kornelia-harcsova-708", "datum_vydania": "2014-11-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-409", "nazov": "§ 409 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-409", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-409"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-409"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/12569f92-d04a-463d-a76f-824b90c93337", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6809203265.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6809203265.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6809203265.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/237/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6809203265
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6809203265.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej,
členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci navrhovateľa E. E.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom R. G. XXX, XXXX Z., X. M., zast. Advokátskou kanceláriou Marek & Partners,
Palisády 36, 811 06 Bratislava, konajúca Mgr. Ľubomírom Marekom, LL.M proti odporcovi U.. U. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. X/A, XXX XX V., zast. advokátom JUDr. Ladislav Faludi, so sídlom 9. mája 20,
985 59 Vidiná o zaplatenie 37.011,21 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti
rozhodnutiu Okresného súdu Revúca, č. k. 5Cb/9/2010-516, IČS: 6809203265 zo dňa 24. januára 2014
v znení dopĺňacieho uznesenia č. k. 5Cb/9/2010-538 zo dňa 20. februára 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Revúca, č. k. 5Cb/9/2010-516, IČS: 6809203265 zo dňa 24. januára 2014
v znení dopĺňacieho uznesenia č. k. 5Cb/9/2010-538 zo dňa 20. februára 2014 v napadnutej časti druhej
výrokovej vety o trovách konania   m e n í   tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy
prvostupňového konania vo výške 7.690,26 Eur.

Vo zvyšnej časti rozhodnutie okresného súdu  p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 918,51 Eur na účet
právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
53.831,07 Eur so 14,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 37.011,25 Eur od 29.02.2008 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 7.406,20 Eur. Vzájomný návrh odporcu zamietol a
odporcu zaviazal k povinnosti nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 46,66 Eur na účet
okresného súdu Revúca.

Dopĺňacím uznesením č. k. 5Cb/9/2010-538 zo dňa 20. februára 2014 uložil okresný súd odporcovi
povinnosť nahradiť navrhovateľovi aj trovy konania o vzájomnom návrhu odporcu vo výške 903,95 Eur
a zaviazal ho k povinnosti nahradiť aj trovy konania SR vo výške 47,16 Eur na účet Okresného súdu
Revúca.

Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil právo na zaplatenie
neuhradenej časti kúpnej ceny za prevod akcií podľa Zmluvy o kúpe cenných papierov (ďalej Zmluva)
uzavretej dňa 05.01.2007, ktorú posúdil okresný súd ako platný právny úkon. V zmluve sa účastníci
dohodli, že navrhovateľ ako predávajúci prevedie na odporcu ako kupujúceho 39 ks listinných akcií na
meno č. 1 - 39 s menovitou hodnotou 10.000,- Sk, emitenta SCI, a. s. Bratislava a odporca mu za
ne zaplatí kúpnu cenu 196.342,03 Eur (5.915.000,- Sk). Záväzok predávajúceho previesť dohodnuté



akcie na kupujúceho sa považoval podľa čl. 3 ods. 1 Zmluvy za splnený odovzdaním rubopisovaných
akcií kupujúcemu a kupujúci bol podľa čl. II ods. 2 Zmluvy povinný zaplatiť kúpnu cenu bezodkladne
potom, ako bude v obchodnom registri zapísané zníženie základného imania emitenta spoločnosti
SCI a. s. vo výške 1.200.000,- Sk, po vydaní novej emisie akcií tejto spoločnosti na účely vykonania
zníženia jej základného imania a po doručení rubopisovaných dohodnutých akcií kupujúcemu. Na
základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že navrhovateľ si zmluvné povinnosti
splnil, avšak odporca zaplatil len časť kúpnej ceny platbami zo dňa 29. 05. 2007 vo výške 99.581,75
Eur, zo dňa 19. 10. 2007 vo výške 33.193,91 Eur, zo dňa 22. 11. 2007 vo výške 16.596,95 Eur a platbou
zo dňa 29. 02. 2008 vo výške 9.958,17 Eur. Zvyšok vo výške 37.011,25 Eur navrhovateľovi nevyplatil.

Podľa zistenia okresného súdu k doručeniu rubopisovaných dohodnutých akcií navrhovateľom odporcovi
ako kupujúcemu došlo dňa 09. 02. 2007, čím bola splnená posledná z podmienok uvedených v čl. II ods.
2 Zmluvy o kúpe cenných papierov, ktorú odporca namietal. Až po splnení tejto poslednej podmienky bol
odporca povinný navrhovateľovi kúpnu cenu za akcie bezodkladne zaplatiť, preto nasledujúcim dňom
dňa 10. 02. 2007 sa dostal odporca so splnením svojej povinnosti do omeškania.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania, a to ku dňu, kedy odporca zadal v jeho banke
príkaz na úhradu kúpnej ceny, čo okresný súd akceptoval napriek tomu, že v omeškaní bol odporca až
do dátumu pripísania odporcom poukázaných súm na účet navrhovateľa. Keďže sa zmluvné strany na
platení úrokov z omeškania nedohodli, zaviazal okresný súd odporcu k povinnosti platiť navrhovateľovi
úrok z omeškania v zákonnej výške tak, ako to vyplýva z § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v
znení účinnom ku dňu omeškania o 10% vyššej sadzbe ako bola základná úroková sadzba stanovená
NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom k omeškaniu došlo.
Navrhovateľ si úrok z omeškania vyčíslil v sume 16.819,82 Eur, teda v nižšej výške, než by mu patril,
pričom zákonná sadzba bola od 29. 02. 2008 vo výške 14,25% ročne.

Odporca si v konaní uplatnil voči navrhovateľovi vzájomným návrhom doručeným súdu na pojednávaní
dňa 24.01.2014 pohľadávku v sume 159.330,82 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo
vzniknúť navrhovateľovi prijatím čiastočného plnenia kúpnej ceny potom, čo odporca od Zmluvy listom zo
dňa 22. 01. 2010, doručeným navrhovateľovi dňa 02.02.2010 odstúpil. Okresný súd zamietol vzájomný
návrh odporcu z dôvodu, že odstúpiť od zmluvy možno iba v prípade, ak to ustanovuje zmluva, Obchodný
zákonník alebo iný zákon tak, ako to vyplýva z § 344 Obchodného zákonníka. Zmluva o kúpe cenných
papierov právo zmluvných strán od odstúpiť Zmluvy neupravovala. Dôvod odstúpenia odporcu od
Zmluvy o kúpe cenných papierov bol ten, že navrhovateľ nedoručil rubopisované akcie spoločnosti SCI,
a. s. odporcovi ako kupujúcemu, preto došlo z jeho strany k porušeniu záväzku previesť na odporcu akcie
spoločnosti SCI a. s. Takýto dôvod okresný súd nepovažoval za taký, ktorý by bolo možné subsumovať
pod § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože nedoručenie rubopisovaných akcií kupujúcemu,
ak by k nemu aj nebolo došlo, by bolo predstavovalo len omeškanie navrhovateľa so splnením tejto
jeho povinnosti vyplývajúcej zo Zmluvy. Nesplnenie takejto povinnosti by bolo možné považovať za
podstatné porušenie zmluvnej povinnosti navrhovateľa, keďže povinnosť rubopisovať akcie a odovzdať
ich kupujúcemu je základnou povinnosťou predávajúceho podľa Zmluvy o kúpe cenných papierov, ako aj
povinnosťou podľa § 411 Obchodného zákonníka dodať kupujúcemu tovar. Z dokazovania vykonaného
okresným súdom však vyplynul opak, a teda navrhovateľ preukázal, že povinnosť odovzdať odporcovi
rubopisované akcie riadne splnil, preto odporcovi právo na odstúpenie od Zmluvy o kúpe cenných
papierov nevzniklo.

Ak by aj nebol navrhovateľ preukázal odovzdanie rubopisovaných akcií odporcovi, mohol by odporca
podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpiť len vtedy, ak by to navrhovateľovi,
ako strane v omeškaní so splnením povinnosti odovzdať rubopisované akcie riadne oznámil, a to
bez zbytočného odkladu potom, čo sa o porušení tejto povinnosti dozvedel. Odporca o ním tvrdenom
porušení zmluvnej povinnosti navrhovateľa odovzdať mu rubopisované akcie musel vedieť už od
začiatku, minimálne potom, ako ho na túto skutočnosť podľa jeho tvrdenia upozornil L.. U., niekedy v
rokoch 2008 - 2009, napriek tomu oznamovaciu povinnosť voči navrhovateľovi o tom, že zamýšľa od
Zmluvy o kúpe cenných papierov odstúpiť bez zbytočného odkladu, nesplnil. Aj z tohto dôvodu mu preto
nemohlo vzniknúť právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 a § 142 ods. 1 OSP, pretože navrhovateľ z pôvodne
uplatnenej sumy 53.608,17 Eur a vyčíslených úrokov z omeškania 19.349,- Eur vzal návrh v časti istiny



16.596,96 Eur a v časti vyčísleného úroku z omeškania 2.529,18 Eur späť, preto súd konanie v tejto
časti zastavil.

Okresný súd doplnil rozsudok zo dňa 24.01.2014, ktorý v prejednávanej veci vydal dopĺňacím
uznesením zo dňa 20.02.2014, ktorým uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania
o vzájomnom návrhu odporcu vo výške 903,95 Eur, ktoré vynaložil navrhovateľ v konaní o vzájomnom
návrhu odporcu, ktoré zodpovedajú odmene pre právneho zástupcu navrhovateľa v súvislosti s účelným
bránením práva navrhovateľa, ktorý bol v konaní o vzájomnom návrhu odporcu úspešný, preto mu súd
priznal právo na náhradu trov vo výške 903,95 Eur. Odporcu zároveň zaviazal k povinnosti nahradiť trovy
konania Slovenskej republike vo výške 47,16 Eur s poukazom na § 148 ods.1 O.s.p., ktoré spočívajú v
trovách dôkazu, a to odmene a náhrade hotových výdavkov prekladateľke P.. W. M. priznané uznesením
zo dňa 22.03.2012. Za preklad žiadosti súdu o vyjadrenie vo veci adresovanej E. B., ktoré boli vyplatené
z prostriedkov štátu.

S rozhodnutiami okresného súdu sa neuspokojil odporca a podal proti nim v celom rozsahu odvolanie,
ktoré bolo súdu doručené elektronickou formou so zaručeným elektronickým podpisom tak, že bolo
odoslané 13. marca 2014 o 11:48 PM, teda včas. Na tejto skutočnosti nič nemení to, že z potvrdenky po
overení elektronických podpisov jednotlivých dokumentov bol výsledok overovania ukončený s dátumom
14.03.2014 o 8:33:03 hod.(č.l.560) Podľa jeho názoru okresný súd správne považoval za zistené a
nesporné okolnosti o tom, že podľa rozhodnutia akcionárov Mimoriadneho valného zhromaždenia (ďalej
MVZ) spoločnosti SCI a. s. došlo k rozhodnutiu o znížení základného imania spoločnosti s 30.000.000,-
Sk na sumu 1.200.000,- Sk, ktoré sa uskutočnilo na základe výmeny 120 ks kmeňových listinných akcií
znejúcich na meno v nominálnej hodnote 250.000,- Sk (39 ks E. E., (1-39), 39 ks E. B., (40-78), 21 ks P.
U. (79-99) a 21 ks U.. U. M., 100-120 za 120 ks kmeňových listinných akcií s nominálnou hodnotou vo
výške 10.000,- Eur - 39 ks E. E., (1-39), 39 ks E. B., (40-78) 21ks P. U. (79-99) a 21ks U. M. (100-120). V
dôsledku zníženia základného imania získal každý akcionár  240.000,- Sk na jednej akcii tak, ako to bolo
uvedené aj na pojednávaní dňa 24.01.2014. Keďže slovenská časť akcionárov mala záujem pokračovať
v podnikateľskej činnosti, švajčiarski akcionári sa dohodli so slovenskými akcionármi na odplatnom
prevode akcií v zmysle Zmluvy o kúpe cenných papierov z 05.01.2007, na základe ktorej malo dôjsť k
odplatnému prevodu 39 ks kmeňových listinných akcií znejúcich na meno z E. B. na P. U. a k prevodu
39 ks kmeňových listinných akcií na meno E. E. na U.. U. M., obsah ktorej rovnako s poukazom na
tri odkladacie podmienky splatnosti kúpnej ceny nebol spochybňovaný. Za správny považoval aj názor
okresného súdu o prechode dôkazného bremena, a to napriek vyvrátiteľnej domnienky uznania záväzku
podľa § 323 Obchodného zákonníka jeho čiastočným plnením zo strany odporcu  na navrhovateľa a
správne okresný súd zistil aj tú skutočnosť, že odporca plnil navrhovateľovi štyri splátky, avšak v čase
poslednej platby odporca nemal informácie o tom, že uhrádza predčasne splatený záväzok.

V odvolaní vyslovil odporca právny názor, že v súvislosti s konaním a rozhodovaním okresného
súdu došlo k porušeniu niekoľkých zásad, a to najmä rovnosti účastníkov konania, zásady vedenia
dokazovania, zákazu kladenia kapcióznych otázok, zásady vyhodnocovania dôkazov jednotlivo a vo
vzájomnej súvislosti, zásady ústnosti a bezprostrednosti, ako aj porušenia práva na spravodlivý proces.

Napriek tomu, že dôkazné bremeno preukázania rubopisovania a odovzdávania novoemitovaných
akcií bolo na strane navrhovateľa nie je odporcovi zrejmé, na základe akých dôkazov považoval súd
za preukázané doručenie a rubopisovanie novoemitovaných kmeňových listinných akcií znejúcich na
meno v nominálnej hodnote 10.000,- Sk č. 40-78 navrhovateľom odporcovi. Podľa názoru odporcu sa
okresný súd uspokojil s výsluchom navrhovateľa na pojednávaní dňa 09. 11. 2011 a objektívne vadnými
dôkaznými listinami evidovanými na č. l. 212 a 213 napriek tomu, že navrhovateľ existenciu podpisovania
preberacieho protokolu vrátane prítomnosti inej tretej osoby vo svojej výpovedi dňa 09.11.2011 trikrát
poprel a napriek tomu súd považoval odovzdanie prevádzaných rubopisovaných akcií navrhovateľom
odporcovi najneskôr dňa 09. 02. 2014 za zistené riadne. Okresný súd nekonfrontoval účastníkov
transakcie, či, kedy, kde, čo a za akým účelom a s akým úmyslom podpisovali, pritom na druhej strane
súd nepripustil otázku právneho zástupcu odporcu v súvislosti s výsluchom p. U. o tom, či vedela
čo podpisuje, resp. či aj chcela. Rovnako nesúhlasil s vykonaním grafologického skúmania podpisu
odporcu, keď tento tvrdil, že on si na podpisovanie daného dokumentu nepamätá.

Nesúhlasil ani s právnym vyhodnotením dôkazu založeným na č. l. 213 spisu súdom. Ide o dokument
potvrdzujúci odovzdávanie akcií s podpisom navrhovateľa, ktorý však tvrdil, že žiadne potvrdenie o



odovzdávaní akcií nepodpisoval. Okresný súd mal preto tento dôkaz vyhodnotiť ako nedôveryhodný,
prípadne ho podrobiť dôkladnému preskúmaniu. Na druhej strane okresný súd výpovede odporcu
vyhodnotil ako nedôveryhodné, pričom podstata tvrdenia odporcu zostala totožná, len doplnil a
upresňoval niektoré skutočnosti, ktoré sa v konečnom dôsledku zhodovali s logickým a časovým
priebehom realizácie transakcie zmeny majetkovej štruktúry v SCI, a. s.

Okresný súd preto nesprávne vyhodnotil listinné dôkazy založené na č. l. 212 a 213 spisu, pretože z
nich nie je možné vyvodiť odovzdanie 39 ks kmeňových listinných akcií znejúcich na meno č. 40-78,
pričom poukázal na podanie zo dňa 24.01.2014, na obsahu ktorého trval. Nesúhlasil s tým, že zámena
subjektu vrátane identifikačných údajov, akcií odovzdania a prevzatia ktorých sa má vyhlásenie odporcu
týkať a ktoré má potvrdzovať je len zrejmou chybou v písaní a už vôbec nie za okolností, keď je obsah,
ako aj forma týchto úkonov spochybňovaná.

Nesúhlasil so zistením súdu, že dokumenty boli podpisované okrem odporcu aj ďalšími štyrmi
zúčastnenými osobami, z ktorých ani jedna pravdivosť svojho podpisu na dokumentoch nenamietala,
pretože práve p. U. uviedla, že ten podpis len vyzerá ako jej podpis, pritom obaja, a teda aj p. U. sa
nepamätali, že by boli podpisovali protokol v súvislosti s odovzdávaním rubopisovaných akcií. Napriek
tomu okresný súd navrhované grafologické skúmanie pravosti podpisu odporcu odmietol vykonať.

Podľa názoru odporcu okresný súd nesprávne vyhodnotil aj zasielanie novo emitovaných akcií odporcom
na adresu G. N. R. management, E. E. na základe podacieho lístka z 13. 02. 2007, a to najmä v
súvislosti s dôkazom výpovede L.. U. U. z 20.01.2012, ktorý novovytvorené akcie vyhotovil 25.01.2007
a musel ich dať podľa § 155 Obchodného zákonníka podpísať členom štatutárneho orgánu, vytlačiť na
novovytvorené akcie rubopis a následne odporučil zasielanie novoemitovaných akcií preukázateľným
spôsobom s tým, aby sa s akciami nakladalo ako s cenným papierom. Okresný súd nepripustil ani
vykonanie výsluchu asistentky SCI a. s., ktorej písmo je na podacom lístku z 13.02.2007. Odporca v
odvolaní zdôraznil, že v hlavičke adresy uviedol osobu navrhovateľa, napriek tomu, že pred jeho meno
napísal G. N., R. management a označil adresu sídla spoločnosti, a to aj z toho dôvodu, že navrhovateľ
komunikoval z e-mailovej adresy tejto spoločnosti, na čo odporca poukázal v podaní zo dňa 12.01.2014.
Nesúhlasil ani s tým, že okresný súd neprihliadol na výpoveď L.. U. U. z 20.01.2012 s odôvodnením, že
nebol osobne prítomný pri rubopisovaní a odovzdávaní novoemitovaných akcií, pretože jeho výpoveď by
priniesla objasnenie vzájomných súvislostí jednotlivých dôkazov, pretože to bol práve on, kto pripravoval
dokumentáciu. Za nesprávne považoval aj vyhodnotenie dôkazu výsluchu p. U. z 31.01.2013, keď súd
konfrontoval jeho výpoveď s výpoveďou L.. U. zo dňa 20.01.2012.

Okresný súd nesprávne vyhodnotil aj vyjadrenie p. U. z 31.01.2013, týkajúce sa jeho podpisu na
listinných dôkazoch evidovaných na č. l. 212 a 213 spisu v nadväznosti na jeho neskoršie vyjadrenie,
že nemá o podpisovaní protokolu o prevzatí nových akcií žiadnu vedomosť. Aj v súvislosti s vykonaním
výsluchu p. U. došlo podľa názoru odporcu k porušeniu zásady vykonávania dôkazov, keď jej bola súdom
položená kapciózna otázka a neskôr nebola pripustená otázka právneho zástupcu odporcu, ktorou sa
snažil zistiť súlad prejavu a údajnej vôle uvedený na listinných dôkazov evidovaných v súdnom spise
na č. l. 212 a 213. Aj nevykonanie výsluchu p. B. v súvislosti s priebehom transakcie odovzdávania
a rubopisovania a prevádzaných akcií, ako aj k okolnostiam podpisu listín založených na č. l. spisu
212-213, najmä s poukazom na miesto a čas, prítomnosť osôb a tvrdenia p. U. a p. U., ktorí nie sú do
dnešného dňa zaevidovaní v zozname akcionárov v Centrálnom depozitári a akcie do dnešného dňa
nemajú, bola kúpna cena zaplatená odporcom v plnej výške. V čl. IV. svojho odvolania odporca poukázal
na časový odstup, zákonom stanovený postup a špecifiká právnej úpravy cenných papierov v súvislosti s
realizáciou zmeny majetkových práv spoločnosti SCI a. s., vo vzťahu ku ktorým bolo potrebné vyhodnotiť
aj výpovede svedkov. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

Proti rozhodnutiu okresného súdu o trovách konania podal odvolanie aj navrhovateľ. V odvolaní poukázal
na tú skutočnosť, že okresný súd neprihliadol na ním vyčíslené trovy str. 5 bod VII. vyúčtovania týkajúce
sa náhrady za stratu času právneho zástupcu na pojednávanie dňa 24.01.2014 vo výške 225,12 Eur s
DPH, ktorú okresný súd napriek tomu, že túto považoval za oprávnenú  do výšky odmeny pre právneho
zástupcu nezahrnul spolu s DPH. Navrhovateľ vyčíslil náhradu za stratu času len za prvé tri pojednávania
podľa bodu VI vyúčtovania, ktoré sa konali v dňoch 03. 06. 2010, 09. 11. 2011 a 30. 01. 2013, avšak
súd nesčítal ním uplatnenú náhradu za stratu času aj v bode  VII vyúčtovania, ale len nároky uplatnené



v bode VI. Okresný súd tak mal priznať správne navrhovateľovi náhradu za stratu času v sume 853,11
Eur s DPH, a nie 710,92 Eur bez DPH.

Navrhovateľ v bode V. písm. e) str. 4 vyčíslenia trov vyčíslil cestovné výdavky navrhovateľa na cestu na
poradu s právnym zástupcom Bratislava - Viedeň a späť dňa 26. 11. 2012 v sume zaplatenej spiatočnej
letenky v cene 455,90 Chf prepočítanej kurzom NBS platným ku dňu 26. 11. 2012 na sumu 371,65
Eur, na ktorý výdavok okresný súd neprihliadol, avšak priznal navrhovateľovi ďalšiu poradu s klientom,
ktorá sa konala dňa 26.11.2012 v sume 1.332,17 Eur bez DPH. Okresný súd tak mal správne priznať
navrhovateľovi náhradu za cestovné výdavky na letenku zo dňa 26. 11. 2012 v sume 378,59 Eur.

Nesúhlasil ani s odôvodnením okresného súdu v časti, v ktorej uviedol, že si navrhovateľ vyčíslil
trovy právneho zastúpenia zo základu 37.011,21 Eur, čo predstavuje žalovanú istinu po čiastočnom
späťvzatí. Sám okresný súd skonštatoval, že by mal nárok podľa vyhl. č. 655/2004 na odmenu za
úkony právnej služby počítané z tarifnej hodnoty 53.608,17 Eur a na druhej strane vzhľadom k tomu,
že nebol navrhovateľ v konaní plne úspešný, pri určení pomeru úspechu rozhodol tak, že odporca má
povinnosť nahradiť mu trovy konania len z priznanej sumy, s čím nesúhlasil. Tvrdil, že pokiaľ sa nezriekol
nároku na náhradu trov konania bol okresný súd povinný o trovách rozhodovať, aj keď sa nárok na
ich náhradu výslovne neuplatnil (Stanovisko NS ČSSR uvedené vo zväzku IV. Sborníka stanovisek,
správ a o rozhodovaní soudu a soudní rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SSR 1970 - 1983). Navrhovateľ
sa žiadnym spôsobom nezriekol nároku na náhradu trov konania vypočítanú zo základu 53.608,17 Eur,
ktorá prevyšuje sumu vypočítanú zo základu 37.011,21 Eur, a teda sa nevzdal sumy 631,71 Eur, preto
mal podľa jeho názoru rozhodnúť o nároku na náhradu trov právneho zastúpenia podľa predloženej
špecifikácie úkonov právnej služby, ktoré právny zástupca navrhovateľa vykonal a ak zistil, že mu patrí
nárok na vyššiu odmenu, mal mu priznať túto vyššiu sumu trov právneho zastúpenia, a teda namiesto
sumy 9.865,94 Eur s DPH sumu 10.497,65 Eur s DPH. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu
o trovách konania zmeniť tak, že odporca bude zaviazaný k povinnosti nahradiť navrhovateľovi trovy
konania vo výške 8.898,21 Eur vrátane náhrady trov odvolacieho konania.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril aj navrhovateľ, ktorý považoval jeho odvolanie za nedôvodné. Odmietol
tvrdenia odporcu, že by bolo došlo v konaní k porušeniu akýchkoľvek zásad súdneho konania, pretože
odporca mal dostatočný priestor na to, aby svoje tvrdenia preukázal. Priebeh dokazovania vykonávaný
okresným súdom sa snažil odporca zvrátiť vo svoj prospech nelogickými návrhmi na dokazovanie, a
to predovšetkým návrhom, aby súd na pojednávaní dňa 24. 01. 2014 na kuchynskej váhe prinesenej
na súd odporcom odvážil obálku s kôpkou starých a už neplatných listinných akcií spoločnosti SCI a.
s., o ktorých sám písomne vyhlásil ešte v roku 2007, že boli zničené. Tým sa snažil dokázať, že váha
týchto listinných akcií zodpovedá váhe zásielke uvedenej na odporcom predloženom podacom lístku
zo dňa 13.12.2007. Okresný súd aj tento dôkaz navrhnutý odporcom vykonal napriek tomu, že odporca
nepreukázal, že ním predložené staré akcie sú vytlačené na rovnakom papieri ako nové akcie, a teda, že
majú rovnakú váhu, že zásielka, o ktorej odporca tvrdil, že ju v roku 2007 odoslal navrhovateľovi zabalenú
v rovnakej obálke ako bola obálka použitá na súdnom pojednávaní, že odporca nepredložil súdu doklad
o ciachovaní ním predloženej kuchynskej váhy a rovnako tak váhy použitej poštou na odváženie údajnej
pôvodnej zásielky v roku 2007. Podľa názoru navrhovateľa mal odporca v konaní rovnakú možnosť
uplatňovať svoje procesné práva ako navrhovateľ, dokonca vo väčšej miere, ako bolo možné rozumne
očakávať.

Nesúhlasil ani s tvrdením odporcu uvádzaným na str. 7 jeho odvolania, že údajne zámerne predložil
listinu potvrdzujúcu, že odporca prevzal nové akcie spoločnosti až takmer tri roky od začatia konania,
pretože navrhovateľ takúto listinu nemal k dispozícii a je nepochybné, že ak by ňou disponoval už skôr,
ušetril by roky namáhavého dokazovania a bol by ju predložil súdu už spolu so žalobou. V skutočnosti
túto listinu predložil až p. E. B., ktorý sám ani nevedel, čo je jej obsahom, keďže neovláda slovenský
jazyk. Odporca a jeho právnik L.. U. U. totiž p. B. a ani navrhovateľovi nepredložili text tohto potvrdenia
v jazyku, ktorému by boli rozumeli. Naopak, odporca ako slovenský štátny občan dokonale ovládajúci
slovenský jazyk nepochybne vedel, čo je obsahom listiny, ktorú vypracoval ním najatý právnik L.. U.. Ak si
aj odporca na podpísanie dokumentu nepamätá, táto skutočnosť nesvedčí o tom, že by listina a odporcov
podpis na nej neboli pravé. Rovnako to platí aj o výpovedi p. U., pretože od žiadneho človeka nemožno
rozumne požadovať, aby si po rokoch úplne presne pamätal, aké listiny podpísal a čo bolo ich obsahom.
O to skôr, že sama vypovedala, že jej manžel nosil domov množstvo dokumentov, ktoré podpisovala bez
toho, aby poznala ich obsah a účel. Podstatné je, že sama pripustila, že sa jedná o jej podpis, keďže



vyzerá ako jej a pamätá si, že podpisovala dokumenty súvisiace so spoločnosťou SCI a. s. Pravosť listiny
potvrdzujúcej odovzdanie nových akcií zo strany navrhovateľa odporcovi výpoveďou p. U. spochybnená
nebola. Navyše dôkazy, o ktorých v odvolaní odporca tvrdí, že ich okresný súd nevykonal, predkladal
a navrhoval až na poslednú chvíľu, na poslednom pojednávaní, keď bolo zrejmé, že okresný súd už
považuje skutkový stav za dostatočne zistený, čím sa len snažil dosiahnuť odročenie pojednávania,
pritom svedecké výpovede bývalej asistentky odporcu p. U. a p. E. B. by už nemohli priniesť do tohto
prípadu žiadne nové skutkové zistenia. Výpoveď p. U. k otázke, čo bolo v obálke, ktorú dňa 13.12.2007,
teda pred viac ako šiestimi rokmi údajne odniesla na poštu by mohla byť ťažko dôveryhodná, keď pri
svojej práci pre spoločnosť nepochybne odniesla na poštu množstvo poštových zásielok, u ktorých
by si len ťažko s dostatočnou presnosťou vybavila práve túto jednu konkrétnu zásielku, jej obsah a
jej adresáta. Navyše vzhľadom na dlhoročný vzťah p. U. k odporcovi by bolo možné mať závažné
pochybnosti o jej nezaujatosti. Ak mohla p. U. relevantne vypovedať v prospech odporcu, mohol odporca
navrhnúť jej výsluch podstatne skôr, čo neurobil. Aj výpoveď p. E. B., ktorý by sa do E. musel dostaviť
zo X. by len predĺžila a predražila konanie. P. B. odpredal svoje akcie pani U., čo potvrdil vo svojej
písomnej výpovedi zaslanej súdu a s právnym vzťahom navrhovateľa a odporcu a s odovzdávaním akcie
medzi nimi nemal nič spoločné. Od jeho výpovede preto ani nebolo možné očakávať, že by k zistenému
skutkovému stavu pri svojej osobnej výpovedi predniesol zásadne niečo nové.

Poukázal tiež na tú skutočnosť, že odvolanie podané odporcom nebolo podpísané, preto žiadal, aby túto
skutočnosť odvolací súd preveril.(str. 5 tohto rozhodnutia)

Dňa 26.06.2014 bolo krajskému súdu doručené podanie odporcu, prílohou ktorého bola výzva
vyhotovená v Bratislave dňa 19.06.2014 p. P. U. adresovanou p. E. B., ktorá má podľa názoru odporcu
potvrdiť jeho tvrdenia, že ani jej akcie odovzdané neboli. Vyplýva z nej, že p. U. vyzvalo predstavenstvo
SCI a.s. dňa 02.06.2014 na predloženie 60 ks akcií v lehote 30 dní. Tieto akcie neboli p. U. p. E. B.
fakticky odovzdané, preto žiadala o ich bezodkladné vydanie. Súčasťou tohto podania je aj podací lístok,
kópia obálky a dve strany mailových správ odoslaných navrhovateľom pre spoločnosť RENIT s.r.o., P.
U. a spätne zo spoločnosti RENIT s.r.o. navrhovateľovi v nemeckom jazyku spolu s prekladom.

Dňa 09.10.2014 bolo doručené od odporcu podanie k odvolaniu s tým, že sa 08.10.2011 dostala do
dispozície právneho zástupcu mailová komunikácia navrhovateľa s odporcom ohľadom zasielania a
doručovania akcií SCI a.s., ktorá potvrdzuje tvrdenia odporcu počas prvostupňového konania.

Dňa 30.10.2014 bolo doručené do spisového materiálu vyjadrenie odporcu týkajúce sa e-mailovej
komunikácie s navrhovateľom z februára 2007, v ktorom uviedol, že táto sa dostala do dispozície odporcu
až 08.10.2014, preto ju nemohol okresnému súdu predložiť prv. Vyplýva z nej, že nedatované vyhlásenie,
v ktorom bolo uvedené, že akcie SCI a.s. mu mali byť doručené dňa 09.02.2007 je ako dôkaz, na
ktorom okresný súd založil rozsudok nepoužiteľný, pretože je v rozpore s realitou. Navrhovateľ odporcovi
rubopisované akcie nedoručil, čo uvádzal od začiatku konania na súde, preto sa kúpna cena za ne nikdy
nestala splatnou. Dôkaz o odovzdaní rubopisovaných akcií, ku ktorému malo dôjsť dňa 09.02.2007-
nedatované vyhlásenie je nepravdivý, jeho obsah nezodpovedá skutočnosti, čo vyplýva z e-mailovej
komunikácie v čase od 14.02.2007 do 16.02.2007. Do pozornosti súdu dal obsah týchto mailových správ,
ktoré preukazujú rozpor s dokazovaním vykonaným okresným súdom, pretože jednoznačne potvrdzuje,
že novoemitované akcie boli navrhovateľovi poštou skutočne zasielané a aj doručené, preto nie je možné
nedatované Vyhlásenie považovať za dostatočný dôkaz o splatnosti kúpnej ceny a za akcie SCI a.s.
v deň 09.02.2007. Navrhovateľ dodnes  nepreukázal, že mu akcie doručil, preto aj vzájomný návrh v
prejednávanej veci je dôvodný.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané
prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a §
156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je sčasti dôvodné. Odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ si pôvodne uplatnil návrhom právo na
zaplatenie sumy 53.608,17 Eur (1.615.000,- Sk) so 14,25% úrokom z omeškania od 03.03.2008 do
zaplatenia a sumu 19.349,- Eur (582.908,- Sk) ako vyčíslený úrok z omeškania za obdobie od 21.01.2007
do 03.03.2008 s úhradou kúpnej ceny cenných papierov, ktorú mal zaplatiť odporca navrhovateľovi v



dohodnutej výške 196.342,03 Eur (5.915.000,- Sk), pričom z tejto sumy zaplatil v štyroch splátkach časť
kúpnej ceny, preto rozdiel vo výške 53.608,17 Eur uplatnil navrhovateľ na súde žalobou, ktorú vzal pred
začatím pojednávania v časti o zaplatenie 16.596,96 Eur (500.000,- Sk) späť, pretože odporca v konaní
preukázal, že túto sumu navrhovateľovi zaplatil. Okresný súd preto konanie o zaplatenie sumy 16.596,96
Eur uznesením zo dňa 18.01.2012 zastavil.

Premetom sporu tak zostalo právo na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny 37.011,25 Eur, ako aj 14,25% úrok
z omeškania, ktorý navrhovateľ presne špecifikoval na čl. 216 spisu tak, že žiadal priznať sumu 8.569,11
Eur ako úrok z omeškania vo výške 14,75% zo sumy 196.342,03 Eur za obdobie od 10.02.2007 do
28.05.2007, t.j. za 108 dní, 14,75% úrok z omeškania ročne zo sumy 96.760,28 Eur za obdobie od
29.05.2007 do 18.10.2007, t.j. za 143 dní, pretože odporca časť kúpnej ceny vo výške 99.581,75 Eur
navrhovateľovi zaplatil, v dôsledku čoho predstavoval úrok z omeškania za toto obdobie sumu 5.591,55
Eur, 14,25% úrok z o meškania zo sumy 63.566,37 Eur za obdobie od 19.10.2007 do 21.11.2007,
t.j. za 34 dní, pretože odporca zaplatil ďalšiu platbu vo výške 33.193,91 Eur v sume 843,77 Eur, čo
predstavovalo sumu 843,77 Eur a úrok z omeškania zo sumy 46.969,42 Eur za obdobie od 22.11.2007
do 28.02.2008, t.j. za 99 dní, vo výške 14,25% ročne v sume 1.815,39 Eur, pretože odporca zaplatil
aj ďalšie platby 16.596,95 Eur a 9.958,17 Eur. Žiadal preto zaviazať odporcu na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 16.819,82 Eur (čl. 217). Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 30.01.2013
okresný súd pripustil zmenu návrhu, že úroky z omeškania je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi
od 29.02.2008 a konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 2.529,18 Eur, ako aj v časti
o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 16.596,96 Eur od 29.02.2008 do
zaplatenia zastavil (čl. 297).

Navrhovateľ si uplatnil právo na zaplatenie kúpnej ceny cenných papierov podľa Zmluvy o kúpe cenných
papierov, ktorú uzavrel s odporcom dňa 05.01.2007. Predmetom Zmluvy bol záväzok navrhovateľa
previesť na odporcu listinné cenné papiere na meno v počte 39 ks v menovitej hodnote jednej akcie
10.000,- Sk a záväzok odporcu zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu vo výške 196.342,03 Eur.

V zmysle čl. II bod 2 Zmluvy sa odporca zaviazal zaplatiť dojednanú kúpnu cenu na bankový účet
navrhovateľa bezodkladne potom, ako bude obchodnom registri zapísané zníženie základného imania
spoločnosti SCI, a.s. vo výške 1.200.000,- Sk, t.j. po vydaní novej emisie akcií tejto spoločnosti a po
doručení rubopisovaných akcií navrhovateľovi. Dňa 20.01.2007 došlo k zápisu zníženia základného
imania spoločnosti SCI, a.s. do obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, pričom odporca
zaplatil navrhovateľovi štyri splátky, a to dňa 30.05.2007 sumu 3.000.000,- Sk, 22.10.2007 sumu
1.000.000,- Sk, dňa 22.11.2007 sumu 500.000,- Sk a 03.03.2008 300.000,- Sk. V čl. III bod 2
Zmluvy zmluvné strany dohodli, že navrhovateľ odovzdá kupujúcemu rubopisované dohodnuté akcie
bezodkladne potom, ako bude na to kupujúcim vyzvaný.

Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že všetky dokumenty ohľadne znižovania základného
imania spoločnosti SCI, a.s., ako aj predaja akcií a ich prevodu pripravoval právnik L.. U. U..

Z notárskej zápisnice zo dňa 05.01.2007, sp.zn. N/4/2007, Nz 432/2007, NCR1s 413/2007 vyplýva,
že v tento deň sa konalo Mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti SCI, a.s., ktorého sa zúčastnili
všetci akcionári spoločnosti, a to navrhovateľ, odporca, E. B. a P. U., ktorú na valnom zhromaždení
zastupoval jej manžel P. U., ktoré v tento deň rozhodlo o znížení základného imania spoločnosti z
pôvodných 30.000.000,- Sk na 1.000.200,- Sk. Zníženie základného imania sa malo uskutočniť výmenou
akcií spoločnosti za nové akcie tak, že 39 kmeňových listinných akcií na meno navrhovateľa s menovitou
hodnotou 250.000,- Sk malo byť vymenených za 39 ks kmeňových listinných akcií s menovitou hodnotou
10.000,- Sk, a to pod por.č. 1-39, ktoré získal odporca. Rovnakým postupom bolo vymenených aj 39
akcií akcionára E. B. s por.č. 40-78, 21 kmeňových akcií akcionárky P. U. a 21 kmeňových akcií odporcu
a zároveň bol na valnom zhromaždení stanovený postup, ktorý sa týkal predkladania starých akcií
akcionármi na výmenu. Na str. 2 notárskej zápisnice (čl. 88) je uvedené, že U.. U. M. zároveň informoval,
že bude tlmočiť akcionárom E. E. a E.  B. celý  priebeh MVZ vrátane všetkých prednesov, návrhov a
znení rozhodnutí na ňom navrhovaných a prijatých, s čím obaja vyjadrili súhlas. Na tomto MVZ bol z
funkcie člena predstavenstva odvolaný navrhovateľ a za nového člena predstavenstva bol zvolený P.
U. a zároveň došlo aj k odvolaniu E. B. ako člena dozornej rady a za nového člena dozornej rady bol
zvolený L.. U. U..



Na str. 6 notárskej zápisnice je uvedené, že za každú vymenenú akciu získa akcionár 240.000,- Sk,
a teda navrhovateľovi, ako aj E. B. malo byť vyplatených po 9.360.000,- Sk, P. U. 5.040.000,- Sk
a odporcovi 5.040.000,- Sk. Rovnaká Zmluva o kúpe cenných papierov, ako bola uzavretá medzi
navrhovateľom a odporcom bola následne uzatvorená aj medzi E. B. a P. U., a to v rovnaký deň - dňa
05.01.2007.

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že ním podpísané rubopisované akcie, ktoré boli vymenené za staré
odovzdal odporcovi osobne s tým, že žiadna iná osoba pri odovzdávaní akcií nebola. V priebehu konania
doručil p. B. do spisu dve listiny v origináli, ktoré boli vyhotovené v slovenskom jazyku (čl. 212-213).
Na prvej z nich (čl. 212), ktorá je datovaná dátumom 25.01.2007 p. E. E., E. B., P. U. a U.. U. M. ako
akcionári spoločnosti SCI, a.s. v nadväznosti na rozhodnutie MVZ spoločnosti zo dňa 05.01.2007 o
znížení základného imania potvrdzujú, že dňa 25.01.2007 predložili spoločnosti všetci štyria kmeňové
listinné akcie pod por.č. E. E. č. akcií 1-39 v počte 39 ks, ktoré mu súčasne boli vymenené za 39
kmeňových listinných akcií na meno s menovitou hodnotou 10.000,- Sk/akcia s por.č. 1-39, E. B. predložil
39 kmeňových listinných akcií na meno s menovitou hodnotou 250.000,- Sk (č. akcií 40-78), ktoré
mu súčasne boli vymenené za 39 kmeňových listinných akcií na meno E. B. s menovitou hodnotou
10.000,- Sk/akcia, s por.č. 40-78, 39 kmeňových akcií na meno bolo odovzdaných aj P. U. v menovitej
hodnote 250.000,- Sk, č. 79-99, ktoré jej boli súčasne vymenené za 21 kmeňových listinných akcií
na meno s menovitou hodnotou 10.000,- Sk/akcia s por.č. 79-99 a 39 kmeňových listinných akcií na
meno s menovitou hodnotou 250.000,- Sk, č. akcií 100-120 predložil aj U.. U. M., ktoré mu boli súčasne
vymenené za 21 kmeňových listinných akcií na meno U.. U. Kasza s menovitou hodnotnou 10.000,-
Sk s por.č. 100-120. Pri počtoch kmeňových listinných akcií v hodnote 250.000,- Sk došlo k zrejmej
chybe pri vypisovaní tohto potvrdenia, pretože sa nesprávne zopakoval počet 39 ks akcií pri P. U. a
U. M., ktorý predkladali v skutočnosti len 21 ks kmeňových listinných akcií, a nie 39 ks, čo vyplýva
aj z čísel akcií uvedených pri ich menách, ktoré im boli vymieňané už za 21 kmeňových listinných
akcií. Pod týmito údajmi sa nachádzajú podpisy E. E., P. U. a E. B.. Podpis odporcu chýba. Na tej istej
listine sa však nachádza podpis odporcu pod potvrdením, že spoločnosť prevzala od vyššie uvedených
akcionárov kmeňové listinné akcie na meno s menovitou hodnotou 250.000,- Sk/akcia s por.č. 1-120 a
že ich súčasne vymenila za kmeňové listinné akcie na meno s menovitou hodnotou 10.000,- Sk s por.č.
1-120 tak, ako je uvedené vyššie v potvrdení akcionárov. Zároveň vyhlásili, že dňa 25.01.2007 U.. U. M.
a P. U. ako členovia predstavenstva fyzicky zničili vykonaním skartovania všetky akcie znejúce na meno
s menovitou hodnotou 250.000,- Sk/akcia s por.č. 1-120, čo sa neskôr ukázalo ako klamlivé.

Na čl. 213 je založené Vyhlásenie E. B. a U.. U. M., ako aj E. E. a P. U. o tom, že zo Zmlúv o kúpe cenných
papierov uzavretých dňa 05.01.2007, predmetom ktorých bol prevod akcií v počte ks 39 menovitej
hodnoty 10.000,- Sk emitenta SCI, a.s. Bratislava označované tiež aj ako „Dohodnuté akcie“ s dňom
emisie Dohodnutých akcií 25.01.2007 boli tieto Dohodnuté akcie kupujúcim -odporcovi a p. U., po ich
rubopisovaní predávajúcimi, doručené dňa 09.02.2007. Obaja kupujúci, ktorými nesporne bol U.. U. M. a
P. U. v súlade s čl. II bod 3 oboch uvedených Zmlúv vyhlásili, že zabezpečili bezodkladné vydanie novej
emisie akcií, ktorej súčasťou boli aj dohodnuté akcie a že záväzok predávajúcich previesť dohodnuté
akcie im, ako kupujúcim bol v súlade s čl. III bod 2 oboch vyššie uvedených Zmlúv splnený ich doručením,
k čomu došlo dňa 09.02.2007. Toto vyhlásenie je podpísané všetkými štyrmi vyššie uvedenými osobami
a je vyhotovené v slovenskom jazyku. Aj vo Vyhlásení, rovnako ako v predchádzajúcom potvrdení zo
dňa 25.01.2007 sú zrejmé chyby, keď podľa Zmlúv o kúpe cenných papierov boli síce E. B. a E. E.
správne označení ako predávajúci, avšak došlo k ich zámene, pretože P. U. kupovala cenné papiere od
E. B., a nie od E. E. a U.. U. M. kupoval cenné papiere od E. E., a nie od E. B.. Z ďalšieho obsahu tohto
Vyhlásenia a aj z platne uzavretých Zmlúv o kúpe cenných papierov zo dňa 05.01.2007 je táto zrejmá
nesprávnosť nespochybniteľná.

Z písomného vyjadrenia E. B. (čl. 232) vyplýva, že s p. U. uzavrel Zmluvu na predaj akcií dňa 05.01.2007,
akcie odovzdal p. U. a ona mu poukázala peňažnú čiastku, pričom v prílohe poslal na výzvu súdu
podklady, ktoré našiel v súvislosti s obchodom, a to kópiu Zmluvy o predaji akcií p. U. a dva originálne
dokumenty, ktoré vtedy podpísal a ktoré sú založené na č.l.212 a 213 spisu..

Odporca poprel pravosť podpisu na listinách predložených E. B. v origináli (čl. 212-213) a tvrdil, že sú to
falzifikáty. Poprel, že by sa bol takéhoto stretnutia 25.01.2007 zúčastnil, ako aj že by bol od navrhovateľa
prevzal akékoľvek akcie, pričom poukázal na tvrdenie navrhovateľa, ktorý pri výsluchu uviedol, že mu
akcie odovzdal osobne, pričom nikto iný sa tam nenachádzal, ako aj že k odovzdaniu starých a prevodu



nových akcií malo dôjsť v jeden deň, čo s dôkazmi založenými na čl. 212-213 nekorešponduje. Odporca
tiež namietal, že podľa tvrdenia p. U. vypočutého ako svedka si navrhovateľ vzal akcie do Švajčiarska,
preto nemohlo dôjsť k ich odovzdaniu a prevzatiu v jeden deň a zdôraznil, že v oboch listinách sa
nachádzajú vážne chyby, keď jedna z nich potvrdzuje odovzdanie až 156 kmeňových  listinných akcií 4 x
39 v nominálnej hodnote 250.000,- Sk, pričom z obchodného registra vyplýva, že bolo emitovaných len
120 ks. Jedná sa o formálne vady, ktoré spôsobujú podľa jeho názoru neplatnosť takéhoto potvrdenia,
a to aj v tej časti, podľa ktorej sa mali staré akcie spoločnosti fyzicky zničiť skartovaním, pričom sú k
dispozícii. V oboch listinách tiež došlo k zámene predávajúcich a obsah dokumentov je v rozpore aj
s výpoveďou svedka L.. U., ktorý prevod a transakciu režíroval a ktorý jediný podrobne a racionálne
popísal sled udalostí v súvislosti s prevodom cenných papierov.

Zo spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ vyzýval odporcu na zaplatenie zvyšnej ceny kúpnej
ceny akcií. Maily, ktoré zasielal navrhovateľ odporcovi sú v nemeckom jazyku (čl. 409-416), pričom z
prekladu (čl. 417) vykonaného súdnou prekladateľkou vyplýva, že na urgencie o úhrade zvyšku kúpnej
ceny za akcie odporca reagoval tak, že sa navrhovateľovi za omeškanie ospravedlnil a 02.08.2007 mu
oznámil, že mu posiela 25.000,- CHF, že v piatok pošle ďalších 90.000,- CHF a na budúci týždeň zaplatí
celú sumu (čl. 417). V mailoch od odporcu na urgencie navrhovateľa nie je ani zmienka o tom, že by
mu navrhovateľ nebol akcie doručil.

Odporca v priebehu konania ohľadom prevzatia a doručovania akcií od navrhovateľa tvrdil rôzne
skutočnosti. Na jeho poslednom tvrdení, že podacím lístkom zo dňa 13.02.2007, na ktorom je ako
odosielateľ uvedená spoločnosť SCI, a.s. a adresát spoločnosť LIMMAT Capital Ascet Management, E.
E. zasielal navrhovateľovi zásielku o hmotnosti 489 g poistenú na sumu 20.000,- Sk, ktorá obsahovala
akcie zasielané navrhovateľovi na podpísanie rubopisu s tým, že mu ich mal navrhovateľ následne vrátiť
späť, zotrval aj v odvolaní. Ako adresáta uviedol na podacom lístku spoločnosť, v ktorej navrhovateľ
pracoval a podľa jeho tvrdenia tak urobil na pokyn navrhovateľa. Okresný súd vykonal odporcom
navrhovaný dôkaz vážením zásielky, ktorú naplnil odporca 78 ks listinných akcií tak, aby zodpovedala
váhe tej zásielky, ktorú odosielal a ktorú pred súdom odvážil na kuchynskej váhe, čo mal byť podľa
neho dôkaz o tom, že údaje na podacom lístku zo dňa 13.02.2007 sú pravdivé a svedčia o tom, že
navrhovateľovi skutočne odoslal akcie za účelom ich podpisu. Navrhovateľ s takýmto tvrdením odporcu
nesúhlasil a takýto dôkaz vážením nepovažoval za vierohodný. Poprel tiež, že by mu bola zásielka
odporcu, ktorú posielal 13.02.2007 doručená a že by ju bol prevzal.

Odporca si v priebehu konania uplatnil voči navrhovateľovi vzájomným návrhom doručeným súdu
na pojednávaní dňa 24.01.2014 právo na zaplatenie sumy 159.330,82 Eur z titulu bezdôvodného
obohatenia, ktoré malo navrhovateľovi vzniknúť tým, že prijal od neho čiastočné plnenie kúpnej ceny
napriek tomu, že táto ešte nebola splatná a tiež aj preto, že prijal časť kúpnej ceny, ktorú potom,
ako odporca od zmluvy listom zo dňa 22.01.2010, doručeným navrhovateľovi 02.02.2010 odstúpil,
bola navrhovateľom zadržiavaná bez právneho dôvodu. Zotrval na svojom tvrdení, že navrhovateľ si
povinnosť odovzdať mu rubopisované akcie nesplnil, čím porušil zmluvnú povinnosť, preto na vrátení
bezdôvodne zaplatenej sumy trval.

Podľa § 30 ods.1 zák.č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 05.01.2007 zmluva o kúpe cenných papierov sa
spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak.
Na platnosť zmluvy o kúpe cenných papierov sa vyžaduje, aby bol v nej určený druh prevádzaného
cenného papiera, počet prevádzaných cenných papierov, ich kúpna cena a ich ISIN, ak je pridelený.

Podľa ods.3 cit. zák. zmluva o kúpe listinného cenného papiera na meno musí mať písomnú formu, a
ak tak ustanovuje osobitný zákon, aj zmluva o kúpe listinného cenného papiera na rad.

Podľa § 409 ods.1 Obch. zák. v znení účinnom ku dňu 05.01.2007 kúpnou zmluvou sa predávajúci
zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a
previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 411 cit. zák. predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na
tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a
týmto zákonom.



Podľa § 447 cit. zák. kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade
so zmluvou.

Podľa § 344 cit. zák. od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento
alebo iný zákon.

Podľa § 369 ods.1 cit. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho
časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie,
než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym
dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky
Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec
správne právne posúdil, keď na argumenty odporcu o tom, že navrhovateľ nesplnil záväzok zo  Zmluvy o
kúpe cenných papierov  uzavretej dňa 05.01.2007 z dôvodu, že mu neodovzdal novoemitované akcie v
počte 39 ks neprihliadol. Len na doplnenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu odvolací
súd, a to aj s prihliadnutím na dôvody uvádzané odporcom v odvolaní dopĺňa nasledovné.

Tak, ako to vyplynulo z dokazovania vykonaného okresným súdom, medzi účastníkmi sporu bolo zrejmé,
že podľa Zmluvy o kúpe cenných papierov uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 05.01.2007,
ktorú správne okresný súd posúdil s poukazom na § 30 ods.1 Zákona o cenných papieroch v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy v nadväznosti na § 409 a nasl. Obch. zák. za právny úkon platný,
boli splnené podmienky, na základe ktorých vznikol odporcovi záväzok zaplatiť za akcie v počte 39 ks s
menovitou hodnotou 10.000,- Sk emitenta SCI, a.s. kúpnu cenu vo výške 196.342,03 Eur (5.915.000,-
Sk) tak, ako sa k tomu zaviazal v čl. III ods.1 Zmluvy. Z rozsiahleho a podrobne vykonaného dokazovania
súdom prvého stupňa vyplýva aj to, že boli splnené všetky predpoklady pre splatnosť kúpnej ceny tak,
ako boli uvedené v čl. II ods.2 Zmluvy, a to zápis zníženia základného imania spoločnosti SCI, a.s. vo
výške 1.200.000,- Sk do obchodného registra, vydanie novej emisie akcií spoločnosti SCI, a.s. na účely
vykonania zníženia základného imania spoločnosti SCI, a.s. a aj doručenie rubopisovaných dohodnutých
akcií navrhovateľom odporcovi ako kupujúcemu dňa 09.02.2007.

Na preukázanie týchto tvrdení vykonal okresný súd výsluch viacerých svedkov a vyhodnotil viaceré
listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že odporca zaplatil navrhovateľovi na kúpnu cenu akcií zo sumy
196.342,03 Eur sumu vo výške 159.330,82 Eur (4.800.000,- Sk) v štyroch splátkach a  zvyšok kúpnej
ceny vo výške 37.011,25 Eur nezaplatil, v dôsledku čoho sa tak dostal do omeškania s jej úhradou.
Tvrdenie navrhovateľa, že odporcovi odovzdal 39 ks kmeňových listinných akcií na meno č. 1-39
s menovitou hodnotou 10.000,- Sk emitenta SCI, a.s. so sídlom Mostová 8, Bratislava preukázal
navrhovateľ listinnými dôkazmi založenými na čl. 212-213, z ktorých jedna, založená na čl. 212 je
vystavená dňa 25.01.2007 a druhá označená ako Vyhlásenie založená na čl. 213 nie je datovaná, pričom
obe sú v origináli a sú podpísané vlastnoručne fyzickými osobami uvedenými v záhlaví týchto listín.
Z nedatovanej listiny podpísanej odporcom označenej ako Vyhlásenie vyplýva, že všetky prevádzané
akcie označené tiež aj ako „Dohodnuté akcie“ boli z navrhovateľa prevedené na odporcu a z E.a B. na
p. U., a to napriek tomu, že na strane prevádzajúcich došlo pri písaní tejto listiny k zrejmej chybe tým, že
boli zamenení, a teda prevádzajúci č. 1 nemal byť označený E. B., ale E. E. a prevádzajúci č. 3 E. E. mal
byť označený správne ako E. B., čo v konečnom dôsledku vyplýva z celého obsahu textu Vyhlásenia,
v ktorom všetky osoby uvedené v ňom potvrdili, že došlo k zníženiu základného imania, ktoré bolo
zapísané do obchodného registra dňa 19.01.2007 (z výpisu z obchodného registra vyplýva, že sa tak
stalo až ku dňu 20.01.2007, čl. 9), že dňom emisie dohodnutých akcií je deň 25.01.2007 a že dohodnuté
akcie boli kupujúcimi, ktorými boli odporca a P. U. po ich rubopisovaní predávajúcimi doručené dňa
09.02.2007. Zároveň odporca, ako aj P. U. ako kupujúci vyhlásili, že zabezpečili bezodkladné vydanie
novej emisie akcií spoločnosti SCI, a.s., ktorej súčasťou boli aj dohodnuté akcie, t.j. prevádzané z
navrhovateľa na odporcu a že záväzok predávajúcich, a teda navrhovateľa previesť dohodnuté akcie
kupujúcemu - odporcovi bol v súlade s čl. III bod 2 zmlúv uvedených v texte vyššie, a teda aj zo
Zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom splnený ich doručením kupujúcemu, k čomu došlo
dňa 09.02.2007. Zároveň bolo potvrdené, že obe zmluvy o kúpe cenných papierov uzavreté dňa
05.01.2007, ktorých predmet bol vo Vyhlásení presne popísaný a špecifikovaný nadobudli účinnosť
dňom 25.01.2007.



Keďže obe Zmluvy o kúpe cenných papierov boli vyhotovené v ten istý deň 05.01.2007 a  predávajúci
boli občanmi Nemeckej republiky, ktorí neovládali slovenský jazyk, pričom Vyhlásenie pripravoval zrejme
L.. U. U. tak, ako to potvrdil vo svojom výsluchu pred okresným súdom on a aj odporca, a to aj v ním
podanom odvolaní, nie je možné, aby za tieto zrejmé chyby niesli zodpovednosť iné osoby, než tie, ktoré
vyhlásenie v slovenskom jazyku vyhotovili. Takéto nezrovnalosti nemôžu ísť preto ani na ťarchu E. B.
a E. E., ktorí obom kupujúcim dôverovali natoľko, že pri podpisovaní takýchto dôležitých listín nemali k
dispozícii tlmočníka. Tlmočníka nemali ani na MVZ, ktoré sa konalo dňa 05.01.2007 a na ktorom všetky
skutočnosti tlmočil len odporca. Takýmto konaním odporcu je potom možné vysvetliť aj to, že navrhovateľ
o tomto vyhlásení v písomnej forme nemal žiadnu vedomosť. Zrejme mu takéto vyhlásenie v písomnej
forme v slovenskom jazyku nebolo ani odovzdané, nehovoriac o tom, že nebolo vyhotovené v jazyku,
ktorému navrhovateľ rozumel.

Aj z navrhovateľom v konaní predloženej e-mailovej komunikácie medzi ním a odporcom založenej
najmä na č.l. 417 vyplýva, že odporca na opakovanú urgenciu navrhovateľa doplatenia kúpnej ceny akcií
e-mailom zo dňa 02.08.2007 navrhovateľovi oznámil, že v tento deň mu platí sumu 25.000,- CHF, že
zaplatí ešte 90.000,- CHF a že zvyšok kúpnej ceny mu zaplatí do konca mesiaca august 2008. Nie je
v ňom ani zmienka o tom, že by mu akcie od navrhovateľa neboli doručené a ani žiadna urgencia zo
strany odporcu, aby mu ich navrhovateľ doručil.

Odvolací súd sa preto nestotožnil s tvrdením odporcu, ktoré je obsiahnuté v jeho odvolaní o tom,
že navrhovateľ na svoje tvrdenie o tom, že mu novoemitované akcie v počte 39 ks reálne odovzdal
nepredložil žiaden vierohodný dôkaz a na správnosť záverov okresného súdu nemá vplyv ani to, že si
navrhovateľ na vyhotovenie vyhlásenia (čl. 213) nespomínal a o ňom nevedel. Táto skutočnosť nemôže
ísť na ťarchu navrhovateľa, a to z toho dôvodu, že tak, ako to potvrdil aj odporca, ten, kto pripravoval
všetku dokumentáciu bol právnik spoločnosti, L.. U., ktorý bol tak, ako to vyplýva aj z notárskej zápisnice
zo dňa 05.01.2007 v rozhodujúcom čase aj členom dozornej rady spoločnosti SCI, a.s., pričom sám
potvrdil, že vyhotovoval všetky dokumenty a listiny vrátane starých, ako aj nových akcií, preto za
akékoľvek chyby a zrejmé nesprávnosti v týchto listinách, ktoré vyhotovil, nesie zodpovednosť on. Za
chyby v právnych úkonoch, ktoré nevyhotovil navrhovateľ, ale tretia osoba, ktorá takúto listinu predložila
na podpis, nemôže preto zodpovedať. Okresný súd správne posúdil aj zrejmú nesprávnosť v zámene
predávajúcich ako vadu, ktorá nemá za následok jej nezrozumiteľnosť a ani neurčitosť a už vôbec
nie neplatnosť, pričom je na ťarchu odporcu, pokiaľ tvrdí, že táto listina o odovzdaní a prevzatí akcií
nie je vierohodným dôkazom preukázať, že nikdy podpísaná nebola a že tie skutočnosti, ktoré sú jej
obsahom nikdy nenastali. Na ťarchu odporcu je aj to, že nebola vyhotovená v nemeckom jazyku a že pri
jednaní nebol prítomný ani tlmočník a ani prekladateľ, aby jej obsah mohol byť navrhovateľovi dostatočne
zrozumiteľný a jasný, pretože je veľká pravdepodobnosť, že by si bol v takom prípade na jej obsah
spomenul. Je pravdepodobné, že mu ani v písomnej forme odovzdaná nebola, pretože by ju  inak bol ako
doličný dôkaz súdu nesporne predložil, a to nehovoriac o tom, že mala byť vyhotovená aj v nemeckom
jazyku, príp. úradne preložená. Aj z obsahu notárskej zápisnice zo dňa 05.01.2007 o priebehu konania
MVZ vyplýva, že sám odporca tlmočil celý priebeh a obsah uznesení obom nemeckým akcionárom,
navrhovateľovi a aj p. E. B., pričom ani z notárskej zápisnice nebol vyhotovený preklad do nemeckého
jazyka.  Tak, ako to vyplynulo z dokazovania vykonaného pred okresným súdom, medzi navrhovateľom
a odporcom existovali priateľské vzťahy založené na dôvere, čo zrejme odôvodňuje postup slovenských
akcionárov vo vzťahu k akcionárom nemeckým.

Faktom je, že keby bol mal navrhovateľ k dispozícii obe tieto listiny, ktoré pomedzi iné zrejme podpísal
bez toho, že by bol tomu pripisoval v tom okamihu z titulu dôvery voči odporcovi zvláštny význam,
pričom je treba brať zreteľ na to, že o obsahu týchto listín mohol byť informovaný len odporcom, ktorý
zrejme ovláda nemecký jazyk natoľko, že mu obsah podpisujúcich listín vysvetlil, čo v danom okamihu
muselo zodpovedať skutočnosti, inak by nebol navrhovateľ a ani E. B., rovnako ani odporca a p. U. túto
listinu podpísali, nemusel ich predkladať p. B.. Zvláštne je aj to, že si na podpisovanie tohto dokumentu
nepamätal ani odporca (zápisnica z 24.01.2014), preto  tieto argumenty odporcu v odvolaní vyznievajú
len ako účelové.

Odvolací súd neprihliadol, rovnako ako ani okresný súd na tvrdenia odporcu o tom, že podpis na
Vyhlásení nie je jeho podpisom, a to z toho dôvodu, že na listine sa okrem podpisu odporcu nachádzajú
ďalšie tri podpisy osôb, ktoré sa jednania zúčastnili a ani jedna z nich nenamietala, že by bola za odporcu



podpísala listinu nejaká iná osoba alebo že by sa pri podpisovaní tejto listiny odporca nezúčastnil.
Výsluch p. U., ktorá bola jednou z osôb podpisujúcich Vyhlásenie o tom, že jej podpis na tomto liste
vyzerá ako jej neznamená, že by tú skutočnosť, že túto  listinu podpisovala, poprela.

Na jej odpoveď je nutné nahliadať aj z toho uhla pohľadu, že z výpovede jej manžela p. U., ktorý sa
stal na MVZ dňa 05.01.2007 členom predstavenstva namiesto navrhovateľa vyplynulo, že akúkoľvek
dokumentáciu týkajúcu sa akcií p. U. jej nosil na podpis domov, preto pri viacerých listinách, ktoré sa v
tomto rozhodujúcom čase vyhotovovali a museli sa podpisovať len potvrdzuje to, že si na podpisovanie
tejto listiny nemusela nutne spomenúť rovnako, ako si nespomenul ani navrhovateľ a ani odporca.

Čo sa týka námietok odporcu ohľadom listiny vyhotovenej dňa 25.01.2007, v ktorej E. E., E. B., P. U.
a odporca potvrdili, že dňa 25.01.2007 predložili spoločnosti kmeňové listinné akcie na meno, každá
v hodnote 250.000,- Sk a čo predstavenstvo spoločnosti zastupované odporcom a P. U. vlastnoručne
podpísalo, a teda odsúhlasilo, že tieto akcie od akcionárov spoločnosť SCI, a.s. prevzala a potvrdili
aj to, že ich súčasne vymenili za kmeňové listinné akcie na meno s menovitou hodnotou 10.000,-
Sk/akcia s por.č. 1-120, pričom vyhlásili, že všetkých 120 akcií s menovitou hodnotou 250.000,- Sk
s por.č. 1-120 dňa 25.01.2007 fyzicky zničili je treba uviesť, že toto potvrdenie, aj keď sa aj v ňom
vyskytujú podobné formálne chyby, ako vo Vyhlásení spočívajúce v tom, že sa pri všetkých štyroch
akcionároch uviedol rovnaký počet kmeňových listinných akcií na meno, a to 39 ks menovitej hodnoty
250.000,- Sk napriek tomu, že u P. U. a odporcu mali byť uvedené akcie len v počte 21 ks, nemajú tieto
podstatnejší vplyv na prejednávanú vec. Pre vyhotovenie tejto listiny s formálnymi chybami, ktoré sú len
vyjadrením zrejmej nesprávnosti s prihliadnutím na obsah textu platí to isté, čo bolo uvedené odvolacím
súdom vyššie ohľadom Vyhlásenia založeného na čl. 213. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tvrdením
odporcu v odvolaní, že súd nesprávne vyhodnotil obe tieto listinné dôkazy založené na čl. 212-213,
pretože aj z obsahovej aj z formálnej stránky týchto listín je možné vyvodiť odovzdanie 39 ks kmeňových
listinných akcií znejúcich na meno v nominálnej hodnote 10.000,- Sk navrhovateľom odporcovi dňa
09.02.2007. Všetky ďalšie tvrdenia odporcu o viacerých spôsoboch pohybu novoemitovaných akcií
medzi navrhovateľom a odporcom s prihliadnutím na listinný dôkaz založený na čl. 213 spisu, ako
aj na jeho e-mail zo dňa 02.08.2007 sú právne irelevantné, a to aj preto, že on sám si nepamätal
na takú skutočnosť, že podpísal Vyhlásenie o tom, že od navrhovateľa preberá novoemitované akcie
dňa 09.02.2007 osobne. Rovnako si nepamätal, že dňa 25.01.2007 podpísal vyhlásenie ako člen
predstavenstva, a to napriek tomu, že bolo vyhotovené v slovenskom jazyku.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že podobné formálne vady sa vyskytli aj v iných listinách
vyhotovených zrejme p. U., a teda aj v Zmluvách o kúpe cenných papierov uzavretých medzi
navrhovateľom a odporcom a medzi p. E. B. a p. U. dňa 05.01.2007, v ktorých je v čl. II bod 2 namiesto
- doručenia rubopisovaných dohodnutých akcií kupujúcemu uvedené predávajúcemu, čo namietal v
konaní aj sám odporca.

Odvolací súd je toho právneho názoru, že keby odporca nebol dňa 09.02.2007 prevzal od navrhovateľa
akcie, nebol by po tomto termíne platil navrhovateľovi ich kúpnu cenu v štyroch splátkach, ktorú zaplatil
takmer celú, pretože zo sumy 5.915.000,- zaplatil  4.800.000,- Sk a zvyšok prisľúbil plniť do konca
augusta 2007 tak, ako to vyplýva z jeho mailovej odpovede založenej na čl. 417 spisu. Až do času
doručenia žaloby navrhovateľa na súd nevzniesol odporca jedinú námietku, ktorá by bola bývala pre
jeho povinnosť platiť kúpnu cenu relevantná, najmä však tú, že mu navrhovateľ žiadne novoemitované
akcie neodovzdal. Obranou, že tieto akcie nemohol osobne prevziať od navrhovateľa dňa 09.02.2007,
keď ich až 13.02.2007 sám zasielal navrhovateľovi na podpis, čo preukazoval podacím lístkom, začal
argumentovať až v priebehu konania, preto sa odvolaciemu súdu javí ako účelová.

Okrem podacieho lístka zo dňa 13.02.2007, preukazoval odoslanie akcií navrhovateľovi aj váhou
zásielky, v ktorej mali byť najskôr podľa jeho tvrdenia len akcie navrhovateľa, neskôr už aj akcie p. U..
Tieto posielal na adresu spoločnosti Linmat Capital Asset management, E. E. s tvrdením, že v tejto
spoločnosti navrhovateľ pracoval a z tejto spoločnosti mu zasielal aj maily a mu to aj tak prikázal,
čo navrhovateľ poprel. Odvolací súd na toto tvrdenie odporcu nemohol rovnako ako ani okresný súd
prihliadnuť, pretože len podací lístok o odoslaní nejakej zásielky bez bližšej špecifikácie a bez dokladu o
jej doručení  navrhovateľovi, ktorý jediný bol zmluvnou stranou pri predaji akcií, na preukázanie tvrdení
o tejto skutočnosti, nestačí. Bez toho, že by bolo v konaní jednoznačne preukázané, že takúto zásielku s



obsahom  - novoemitovanými akciami aj navrhovateľ reálne prevzal, a teda že mu bola riadne doručená,
nie je možné na tvrdenia odporcu prihliadnuť.

Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že navrhovateľ záväzok vyplývajúci z čl. III bod 1 a 2
previesť dohodnuté akcie ich odovzdaním po rubopisovaní odporcovi ako kupujúcemu riadne odovzdal,
inak by bol musel odporca postupovať podľa čl. III bod 2 Zmluvy a navrhovateľa na ich odovzdanie
vyzvať. Predávajúci bol povinný totiž odovzdať kupujúcemu - odporcovi rubopisované dohodnuté akcie
bezodkladne potom, ako bol na to kupujúcim vyzvaný, čo v konaní odporca k dátumu podania návrhu
na súd nevedel preukázať.

Z čl. III bod 3 Zmluvy vyplýva pre kupujúceho, t.j. pre odporcu aj záväzok potom, ako nadobudne prevod
dohodnutých akcií účinnosť, bez zbytočného odkladu, po prevzatí dohodnutých akcií predložiť emitentovi
SCI, a.s., Mostová 8, Bratislava Zmluvu o kúpe cenných papierov zo dňa 05.01.2007 za účelom vydania
pokynu Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR na zápis o prevode dohodnutých akcií podľa tejto
zmluvy do zoznamu akcionárov. Ak k takémuto pokynu pre zápis prevodu akcií do zoznamu akcionárov
Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. nedošlo, je za to zodpovedný nielen odporca a p. U.,
ktorá mala rovnakú povinnosť, ale je za to zodpovedné aj predstavenstvo emitenta SCI, a.s., ktorého
členom je aj odporca. Vo Vyhlásení vyhotovenom bez uvedenia dátumu, aj keď sa dá predpokladať,
že to mohlo byť najskôr k dátumu 9. februára 2007, nastala účinnosť vo Vyhlásení uvedených zmlúv o
prevode akcií, ktorá bola v čl. IV bod 5 zmluvy o kúpe cenných papierov odložená, dňom 09.02.2007,
pretože podľa čl. IV bod 5 Zmlúv o kúpe cenných papierov zo dňa 05.01.2007 mala nastať ich účinnosť
dňom nasledujúcim po vydaní novej emisie akcií, v rámci ktorej budú emitované aj dohodnuté akcie, a
teda nasledujúcim dňom, t.j. 26.01.2007.

Odvolací súd je toho právneho názoru, že ani podací lístok predložený odporcom zo dňa 13.02.2007
ako dôkaz o tom, že k tomuto dňu ešte nemal odporca od navrhovateľa žiadne akcie, ktoré by boli ním
podpísané, ale ani výsluch asistentky p. U., ktorý odporca navrhol v konaní vykonať a ktorá v tom čase
mala túto zásielku odovzdať na pošte,
nie je vierohodným dôkazom o takomto tvrdení, pretože je len ťažko možné predpokladať, že by si mohla
so 100%-nou istotou spomenúť, čo bolo v obálke, ktorú dňa 13.12.2007, teda pred viac ako 6 rokmi
niesla  na poštu. Rovnako nie je pre prejednávanú vec relevantné ani vypočuť p. E. B., ktorého výsluch
odporca navrhoval, pretože jeho zmluvný vzťah nevznikol medzi ním a odporcom, ale p. U., ktorej svoje
akcie odpredal a svoj podpis na oboch listinách, ktoré v origináli sám predložil a ani účasť na ich prevode
a osobnom odovzdaní kupujúcemu v písomnom vyjadrení adresovanom súdu nepoprel. V tejto súvislosti
je nutné zdôrazniť, že pokiaľ sa dokazovanie vykonáva listinou, a nie len výsluchom svedkov, má takýto
listinný dôkaz nesporne vyššiu dôkaznú silu, pretože zachytáva presne skutočnosti, ako sa v konkrétnom
okamihu stali bez toho, že by bolo možné neskôr prihliadať na akúkoľvek modifikáciu ich obsahu. Nie je
preto potrebné ani preukazovať, či si osoba, ktorej sa listina týka na okolnosti jej spísania pamätá, resp.
nepamätá a táto skutočnosť nemôže mať ani žiaden vplyv na to, že by podpis ktorejkoľvek osoby na tejto
listine nemal byť pravý. Výsluch p. E. B. by nepriniesol v tomto konaní žiadne ďalšie nové skutočnosti aj
z toho dôvodu, že listiny, ktoré predložil a sú založené na čl. 212-213 nemal preložené do nemeckého
jazyka, v dôsledku čoho mohol o celej transakcii vedieť len to, čo mu odporca preložil a čo jeho podpis
na oboch listinách potvrdzuje.

Správne okresný súd neprihliadol aj na výpoveď L.. U. U. z 20.01.2012, pretože ak nebol osobne
prítomný pri rubopisovaní a odovzdávaní novoemitovaných akcií, jeho výpoveď nemôže mať žiaden
podstatný význam na preukázanie tvrdení odporcu o tom, že sa jedná o listiny neplatné pre nedostatok
ich formy, obsahu a námietky jeho podpisu, napriek tomu, že to bol práve on, kto pripravoval
dokumentáciu a narobil pisárske chyby. Ani vykonanie dôkazu súdu konfrontáciou výpovede p. U. z
31.01.2013 s výpoveďou L.. U. zo dňa 20.01.2012 žiadnym relevantným spôsobom tvrdenia odporcu
neovplyvňuje.

Pokiaľ okresný súd nevykonal odporcom navrhovaný dôkaz grafológom na to, aby sa potvrdilo jeho
tvrdenie, že to nie je jeho podpis len preto, že si na to nepamätá, bol jeho postup správny, pretože
súd nemusí vykonať všetky dôkazy, o ktorých si účastník subjektívne myslí, že by mohli preukázať jeho
tvrdenia, ak s prihliadnutím na vyhodnotenie dôkazov individuálne a v ich vzájomných súvislostiach
dospeje k názoru, že tieto nie sú pre rozhodnutie vo veci samej potrebné.



K všetkým skutočnostiam uvádzaným odporcom pod bodom IV. jeho odvolania odvolací súd uvádza, že s
prejednanou vecou nesúvisia, pretože za splnenie tých povinností, ktoré vymenúva nesie zodpovednosť
výlučne predstavenstvo spoločnosti SCI, a.s., ktoré je kolektívnym štatutárnym orgánom, členom ktorého
je aj ona navyše na seba časť povinností aj zmluvne prevzal. Potom, ako bol navrhovateľ odvolaný
ako člen predstavenstva dňa 05.01.2007 na MVZ sa už na riadení spoločnosti nezúčastňoval, preto
nemohol mať po tomto termíne žiaden vplyv na konanie predstavenstva a nemôže za jeho konanie
niesť ani žiadnu individuálnu zodpovednosť. Za zápis nových akcionárov do zoznamu akcionárov nesie
zodpovednosť výlučne odporca a spoločnosť, t.j. predstavenstvo, ktoré bolo dňa 05.01.2007 legitímne
zvolené.

Čo sa týka vzájomného návrhu, ktorý odporca podal na súd v priebehu konania a ktorým si uplatnil voči
navrhovateľovi vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho tej časti kúpnej ceny akcií, ktorú už
navrhovateľovi vyplatil, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým zistením okresného
súdu o tom, že na vrátenie tejto sumy odporcovi nárok nevznikol, pretože k jeho odstúpeniu od kúpnej
zmluvy s cennými papiermi došlo potom, ako bol záväzok zo strany navrhovateľa splnený, t.j. ako boli
novoemitované akcie navrhovateľom odporcovi dňa 09.02.2007 zápisnične odovzdané a ním prevzaté.
Odstúpiť od kúpnej zmluvy je možné tak, ako to vyplýva z § 344 Obch. zák.  len v prípade, že to zmluvné
strany dohodli alebo že takýto postup vyplýva zo zákona. Ani tieto podmienky pre odstúpenie odporcu
od zmluvy o kúpe cenných papierov splnené neboli, preto k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu na
strane navrhovateľa nemohlo dôjsť. Okresný súd vzájomný návrh odporcu preto správne zamietol a
správne rozhodol aj o trovách konania, ktoré navrhovateľovi v súvislosti s bránením práva vo vzťahu k
odporcovi ohľadom jeho nároku v konaní vznikli.

Pokiaľ odporca navrhol po podaní odvolania vykonať nové dôkazy, ktoré získal podľa jeho tvrdenia až
po vydaní rozhodnutia vo veci samej, na tieto nie je možné s prihliadnutím na § 205a/ O.s.p. a poučenie
súdu podľa § 120 ods.4 O.s.p. súdom (č.l.445) o tom, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie pred okresným súdom končí, inak na nimi
označené a predložené dôkazy už neskôr súd neprihliadne, prihliadnuť.

V súlade s § 205a/ ods.1 O.s.p. môže odvolací súd prihliadnuť na skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvého stupňa len vtedy, ak by ich bolo možné podčleniť pod okruh podmienok
stanovených v § 205a/ ods.1 písm.a/-d/ O.s.p. Tieto navrhovateľom tvrdené skutočnosti nie je možné
zaradiť medzi podmienky uvedené v § 205a/ písm.a/, pretože sa netýkajú ani podmienok konania, ani
vecnej príslušnosti súdu a ani vylúčenia sudcu, prípadne nesprávneho obsadenia súdu a nie je z nich
zrejmé, že by sa nimi malo preukázať to, že v konaní pred okresným súdom došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Nebolo preukázané ani to, že by toto svoje
tvrdenie nebol mohol navrhovateľ bez svojej viny uviesť už v konaní pred súdom prvého stupňa a naň
označiť alebo predložiť dôkazy.

Odvolací súd z týchto dôvodov nemohol túto novú skutočnosť, na ktorú odporca poukázal až v
odvolacom konaní akceptovať a navyše sa nejedná ani o preukazovanie tvrdení týkajúcich sa jeho
zmluvného vzťahu, a teda doručenia akcií č. 1-39, ale vzťahu akcionára E. B. a P. U. ohľadom 39 ks
akcií, ktorých sa prejednávaná vec netýka.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v rozsahu
odvolania podaného odporcom vecne správne, preto ho podľa § 219 O.s.p. v tejto časti potvrdil.

Rozhodnutie okresného súdu nie je celkom správne v jeho druhej výrokovej vete o trovách konania,
voči ktorej sa odvolal  navrhovateľ, pretože pri výpočte výšky trov konania okresný súd zrejme omylom
do výpočtu nezahrnul tak, ako to správne navrhovateľ v odvolaní proti trovám konania uviedol, sumu
zodpovedajúcu náhrade za stratu času právneho zástupcu cestou na pojednávanie dňa 24.01.2014 vo
výške 225,12 Eur s DPH, a to napriek tomu, že sám okresný súd považoval uplatnenie a vyčíslenie
náhrady za stratu času právnym zástupcom navrhovateľa za správne pri všetkých 4 pojednávaniach.
Náhradu za stratu času právneho zástupcu za prvé tri pojednávania mu podľa bodu VI na str. 4 vyčíslenia
trov navrhovateľa priznal, avšak na vyčíslenie náhrady straty času za pojednávanie, ktoré sa konalo
dňa 24.01.2014 a ktoré bolo uvedené v bode VII vyčíslenia trov, k vyčísleniu uvedenému v bode VI
nepripočítal. Tvrdenie navrhovateľa, že mu mal okresný súd správne priznať podľa § 15 písm.a/ vyhl.č.



655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov náhradu hotových výdavkov právneho zástupcu
spočívajúcich v náhrade za stratu času v sume 853,11 Eur s DPH je preto správne.

V odvolaní tiež tvrdil, že navrhovateľ v bode V. písm.e/, str. 4 vyčíslenia trov vyčíslil cestovné výdavky
na cestu na poradu s právnym zástupcom dňa 26.11.2012 na ceste Zürich - Viedeň a späť v sume
zaplatenej spiatočnej letenky 455,90 CHF prepočítanej na Eurá platným kurzom ku dňu 26.11.2012 vo
výške 371,65 Eur, pričom okresný súd mu tento nárok nepriznal. Priznal mu však náhradu trov ďalšej
porady s klientom, ktorá sa konala v ten istý deň, t.j. 26.11.2012, na ktorú navrhovateľ cestoval, a to
v sume 1.332,17 Eur bez DPH. Navrhovateľ zároveň spresnil v odvolaní kurz, ktorý sa týka spiatočnej
ceny letenky zo sumy 371,65 Eur na 378,59 Eur, ktorú sumu žiadal priznať.

Ak okresný súd priznal právnemu zástupcovi za tú istú poradu odmenu tak, ako si ju vyúčtoval v bode I.
písm.h/ vyúčtovania, zrejme len omylom nezapočítal do hotových výdavkov aj cestovné výdavky, ktoré
navrhovateľovi práve v súvislosti s vycestovaním na poradu s jeho právnym zástupcom, vznikli. Tieto
vyčíslil právny zástupca navrhovateľa pod bodom V. písm.e/ jeho vyúčtovania vo výške 371,65 Eur, aj
keď v odvolaní tvrdil, že správna výška má zodpovedať sume 378,59 Eur. Odvolací súd je toho právneho
názoru, že aj na túto časť hotových výdavkov vzniklo navrhovateľovi právo, preto je potrebné o sumu
371,65 Eur trovy konania navrhovateľovi zvýšiť. Odvolací súd neprihliadol na navrhovateľom upravenú
výšku cestovných výdavkov navrhovateľa, pretože pri jej priznaní je potrebné vychádzať z tej výšky,
ktorú si uplatnil v prvostupňovom konaní, pretože odvolací súd preskúmava rozhodnutie okresného súdu
v rozsahu vyúčtovania predloženého navrhovateľom súdu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia okresným
súdom, najneskôr v lehote stanovenej v § 151 ods. 1 O.s.p..

Namietal tiež tú skutočnosť, že si trovy právneho zastúpenia vypočítal zo základu sumy 37.011,21 Eur,
ktorá zostala predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí návrhu, pričom z odôvodnenia rozhodnutia
o trovách konania vyplýva, že mal nárok uplatniť si odmenu zo sumy 53.608,17 Eur uvedenú pri
podaní návrhu a že v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov pri výpočte
odmeny a pri určovaní pomeru úspechu oboch účastníkov vo vzťahu k celému predmetu konania
vychádzal okresný súd pri stanovovaní pomeru úspechu z pôvodne uplatnenej sumy, s čím navrhovateľ
nesúhlasil a poukázal na stanovisko NS, ČSSR, ČSR a SSR 1970-1983, z ktorého vyplýva, že ak
sa účastník nezriekne nároku na náhradu trov konania, je súd povinný o trovách rozhodovať, aj  keď
sa nárok na ich náhradu výslovne neuplatnil. V tejto súvislosti mal podľa jeho názoru súd napriek
tomu, že si uplatnil odmenu za právne zastúpenie z nižšej sumy vypočítať túto z pôvodne uplatnenej
sumy, pretože navrhovateľ sa nároku na rozdiel, ktorý by mu vznikol pri výpočte trov z vyššej sumy,
nevzdal. Podľa opätovne vypočítaných trov právneho zastúpenia mu mal podľa jeho názoru okresný
súd priznať namiesto sumy 9.865,94 Eur s DPH trovy vo výške 10.497,65 Eur s DPH. Žiadal preto
zmeniť rozhodnutie okresného súdu o trovách konania tak, že odporcu zaviaže odvolací súd na náhradu
trov prvostupňového konania vo výške 8.898,21 Eur a prizná mu aj právo na náhradu trov odvolacieho
konania.

Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu navrhovateľa o tom, že okresný súd pochybil,
keď pri výpočte odmeny za právne zastúpenie nevzal do úvahy tú sumu, ktorú si uplatnil v čase podania
návrhu, a teda čiastku 53.608,17 Eur napriek tomu, že si sám právny zástupca navrhovateľa určil pre
základ výpočtu jeho odmeny nižšiu sumu, a to 37.011,21 Eur, ktorá zostala predmetom sporu potom,
ako čiastočne vzal návrh späť, pretože okresný súd je povinný postupovať pri rozhodovaní o trovách
konania výlučne v súlade s vyúčtovaním ich výšky tak, ako to vyplýva z § 151 ods.1 O.s.p.. Nie je v
právomoci súdu priznať právnemu zástupcovi vyššiu hodnotu trov právneho zastúpenia, než si sám vo
vzťahu k súdu uplatnil. Je pritom irelevantné, že nepočítal s tým, že okresný súd bude pri určovaní výšky
odmeny, ako aj ostatných trov konania vychádzať v súlade s § 10 ods.2, prvá veta vyhl.č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, podľa ktorého sa považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba určená pri začatí poskytovania
právnej služby, týka. Súd preto musel postupovať v súlade s cit. ustanovením a pri priznaní náhrady trov
vychádzať zo sumy, ktorá bola uplatnená pri začatí konania. Pomer úspechu oboch účastníkov k celému
predmetu konania je preto závislý práve od pôvodne uplatnenej výšky nároku, a to bez ohľadu na to, že
v priebehu konania sa z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu táto znížila.

Stanovisko, na ktoré právny zástupca navrhovateľa poukázal nie je možné akceptovať, pretože toto bolo
aktuálne v čase jeho vydania, nie však v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.



Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd nesprávne určil výšku trov
konania, keď do nich nezapočítal sumu 225,12 Eur s DPH patriacu právnemu zástupcovi navrhovateľa
ako náhradu za stratu času a rovnako aj sumu 371,65 Eur DPH, ktorú si navrhovateľ vo vzťahu k
súdu uplatnil v čase jeho rozhodovania titulom cestovných výdavkov navrhovateľa na poradu s právnym
zástupcom, ktorá sa konala dňa 26.11.2012, t.j. spolu v sume 596,77 Eur, z ktorej však navrhovateľovi
patrí s prihliadnutím na pomer jeho úspechu vo vzťahu k celému predmetu konania len 47,6%, a teda
284,06 Eur, o ktorú sumu odvolací súd zvýšil čiastku 7.406,20 Eur pôvodne priznanú navrhovateľovi tak,
že správne znie 7.690,26 Eur.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti druhej
výrokovej vety o trovách konania zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že odporca je povinný nahradiť
navrhovateľovi trovy prvostupňového konania vo výške 7.690,26 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že
navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný priznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania, a to za 2 úkony právnej služby - za vyjadrenie k odvolaniu odporcu vo výške 499,57 Eur a za
odvolanie proti rozhodnutiu o trovách konania vo výške 249,78 Eur podľa § 10 ods.1 a § 13a ods.1,
písm.c) a ods. 2, písm.b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení s
tým, že za odvolanie proti trovám konania mu patrí odmena len vo výške 1 sadzby tarifnej odmeny, ktorú
súd vypočítal zo sumy 37.011.21 Eur, ktorej preskúmanie je predmetom odvolacieho konania. Právnemu
zástupcovi vzniklo právo aj na 2 x 8,04 Eur režijný paušál podľa § 16 ods.3 cit. vyhl., spolu vo výške
765,43 Eur, pričom 20% DPH z tejto sumy činí 153,08 Eur. Celková odmena je tak 918,51 Eur.

Odvolací súd sa nestotožnil s výpočtom trov právneho zastúpenia vykonaným navrhovateľom v jeho
podaní zo dňa  23.06.2014, pretože v prejednávanej veci sa nejednalo o spojenie vecí tak, ako to právny
zástupca vo vyúčtovaní trov uviedol, ale len o jedno konanie, pričom jeho vyjadrenie smerovalo len k
jednému odvolaniu, ktoré sa týkalo veci samej, v dôsledku čoho nie je dôvod, aby mu bola odmena
určovaná postupom podľa § 13 ods.3 cit. vyhl.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cb/9/2010", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "b784950c-fcd9-4ea3-a937-e1bff1807c5a:5170e969-1b26-40dd-a483-9e116ca6cfb3", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Cb/9/2010", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 5Cb/9/2010 z 7. 10. 2010", "sud": "Okresný súd Rožňava", "datum_vydania": "2010-10-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b784950c-fcd9-4ea3-a937-e1bff1807c5a:5170e969-1b26-40dd-a483-9e116ca6cfb3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:789ddfc1-4a8b-4d16-9140-2d38ae174d61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.457.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 457/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 457/2020 z 8. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.457.2020.1"}, {"guid": "ussr:4af92f05-e7a6-4f06-b7db-ae566a4436a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.731.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 731/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 731/2016 z 29. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.731.2016.1"}]}